Operatívny lízing

V medzinárodnom obchode nemá významné postavenie, pretože prezentuje čistý nájom hnuteľných vecí, môžeme sa s ním stretnúť obzvlášť pri prenájmoch stavebných a cestných strojov, prípadne účelových manipulačných a prepravných prostriedkov. V tomto prípade si podnikateľ od lízingovej spoločnosti natrvalo prenajme majetok, najčastejšie auto alebo výrobné zariadenie, ktoré spláca fixnou mesačnou sumou. Predmet lízingu zostáva natrvalo vo vlastníctve lízingovej spoločnosti, ktorá na seba preberá všetky prevádzkové náklady. Po určitom čase má podnikateľ nárok na novší model predmetnej veci. Financovanie prostredníctvom produktov lízingových spoločností sa stáva katalyzátorom rastu ich predaja. Veď už dlhodobo je každý druhý osobný automobil na Slovensku financovaný lízingovou spoločnosťou, pri úžitkových automobiloch sú to až tri zo štyroch vozidiel a pri nákladných automobiloch dokonca štyri z piatich. Významný je tiež podiel lízingových spoločností na financovaní nových strojov, zariadení a technológií na našom trhu.

Operatívny lízing predstavuje krátkodobý až strednodobý prenájom, pri ktorom je doba trvania nájomného vzťahu podstatne kratšia, ako ekonomická životnosť predmetu lízingu. Tento zmluvný vzťah neobsahuje pre nájomcu prednostné právo kúpy predmetu lízingu, nakoľko po ukončení doby trvania lízingovej zmluvy nájomca predmet lízingu vráti prenajímateľovi. Prenajímateľ, resp. lízingová spoločnosť zabezpečuje počas celej doby nájmu prevádzkyschopnosť predmetu, ako aj doplnkové a servisné služby.

Rozdiel medzi finančným a operatívnym prenájmom

Finančný prenájom je rozšírenejší a využíva sa v prípade, kedy podnikateľ chce mať odkupné právo na daný majetok, ten sa stáva po ukončení lízingu majetkom firmy. V prípade auta alebo stroja je počas doby lízingu majiteľom prenajímateľ. Po jeho ukončení sa stáva majiteľom podnikateľ, ktorý lízing vyplatil. Je to častá forma nadobúdania majetku najmä v prípade, kedy by jednorazová investícia bola prílišnou záťažou pre podnikateľa, takto si dokáže obstaraný majetok podnikateľ rozdeliť na viac rokov v mesačných splátkach. Lízingové spoločnosti vo väčšine prípadov vyžadujú prvú zvýšenú splátku v podobe akontácie, tá následné odzrkadlí výšku splátky majetku.

Operatívny prenájom je menej rozšírený, ale tiež sa využíva v mnohých prípadoch. Najmä vtedy, ak podnikateľ nechce daný majetok vlastniť. Mnohé firmy využívajú operatívny lízing v prípade, že potrebujú daný majetok používať, ale nechajú si mnohé služby outsoursovať. V prípade lízingu auta si nechá firma spravovať vozidlá lízingovou firmou a nestará sa o ich údržbu ani servis. Samozrejme je možné sa takto odbremeniť aj pri iných službách, ako sú napr. poistenie, diaľničné poplatky a pod, čo záleží od dohody medzi podnikateľom a lízingovou spoločnosťou. Pri operatívnom lízingu nie je potrebné uhrádzať akontáciu.

Personálny lízing

Personálny lízing alebo dočasné prideľovanie zamestnancov, predstavuje formu zamestnaneckého vzťahu, pri ktorom má zamestnanec uzatvorenú pracovnú zmluvu s personálnou agentúrou, ale pracuje pre takzvaného užívateľského zamestnávateľa. Personálna agentúra platí dohodnutú sumu vo výške platu pracovníka a agentúrnej provízie. Spoločnosti využívajú tento druh lízingu, aby riešili nedostatok svojich ľudských zdrojov, overili pracovné kvality potenciálneho zamestnanca, ak zákonnú skúšobnú lehotu nepovažujú za dostatočne dlhú a tiež vykázali vyšší zisk na jedného pracovníka. Personálny lízing je v celej Európe veľmi známou a využívanou formou zamestnávania pracovníkov. Hlavnou výhodou personálneho lízingu je, že zamestnanec je v pracovnom pomere s personálnou agentúrou a zamestnávateľ mu platí len za skutočne vykonanú prácu bez zbytočného zaťažovania mzdového rozpočtu a rozsiahlej administratívy, ktorá je spojená s tradičným pracovnoprávnym vzťahom.

Komunálny lízing

Komunálny lízing na nehnuteľnosti umožňuje mestám a obciam výhodne, no predovšetkým dostupne financovať potrebné investičné zámery. Dostatočne dlhé trvanie lízingu, vytvára priestor splácať získané zdroje aj z náročných investičných projektov s dlhšou dobou návratnosti cez prenájom, miestne dane a poplatky. Žiadateľom o komunálny lízing môžu byť subjekty z komunálnej sféry, a to mestá, obce, nimi založené právnické osoby, príspevkové alebo rozpočtové organizácie. Predmetom komunálneho lízingu môžu byť budovy a objekty vo vlastníctve miest, obcí, a nimi založených právnických osôb, a príspevkových alebo rozpočtových organizácií, napr. úradné a administratívne budovy, polyfunkčné budovy vrátane nájomných bytov, základné a materské školy, obecné centrá, športové a kultúrne centrá, hasičské budovy, opatrovateľské domy, domy smútku, čističky odpadových vôd vrátane kanalizácie, stavebné pozemky a pod.

Zahraničný lízing

Lízing sa rozšíril aj v medzinárodnom meradle, v tejto súvislosti rozoznávame zahraničný lízing, v ktorom má nájomca sídlo v jednej krajine a prenajímateľ v inej krajine. Zahraničný lízing (cross-border lízing) umožňuje tak isto ako v tuzemskom lízingu záujemcovi o dopravný prostriedok alebo technológiu obstarať investíciu z cudzích zdrojov s oveľa nižšou požiadavkou veriteľa za udelenie kolaterátov. Importér nemusí disponovať v zásade s veľkým hnuteľným majetkom na to, aby mohol získať plánovanú investíciu.

Riziká lízingu

Medzi hlavné riziká lízingu patrí vlastnícke riziko, kedy s vlastníctvom predmetu sa spája riziko, že po uplynutí záručnej lehoty nebude predmet fungovať bez chýb. Pri zostavovaní lízingovej zmluvy sa lízingová spoločnosť snaží toto riziko preniesť na nájomcu. Taktiež sa môže vyskytovať investičné riziko, pri ktorom všetky investície so sebou nesú riziko, že nebudú amortizované. Nájomca je však zmluvne zaviazaný k úhrade nájomného bez ohľadu na efektívnosť využívania predmetu lízingu. Každá lízingová spoločnosť na zníženie rizík dôkladne preveruje v celom priebehu prípravy a realizácie lízingové operácie, jednotlivé dokumenty a informácie, pričom je potrebné celú lízingovú operáciu zabezpečiť čo najdôkladnejším spôsobom.

Bankové úvery a pôžičky

Úver je využívanie dočasne voľných peňažných prostriedkov podnikateľských subjektov, obyvateľstva a štátu na financovanie dočasných potrebných hospodárskych subjektov a obyvateľstva.V úverovom vzťahu vystupujú dva subjekty veriteľ (ten, kto úver poskytuje) a dlžník (ten, kto úver prijíma). Súčasné finančné inštitúcie poskytujú spotrebné úvery svojim klientom v rôznych podobách. Sú to predovšetkým pôžičky pre fyzické osoby na financovanie ich nepodnikateľských potrieb a na riešenie ich neočakávaného finančného stavu. Slúžia na nákup spotrebného tovaru, na financovanie rôznych služieb, ako i na financovanie nákupu, prípadne rekonštrukciu nehnuteľností. Pokiaľ je úver čerpaný ako neúčelový, môže ho klient využiť na ľubovoľný účel. Banky ponúkajú spotrebný úver väčšinou fyzickým osobám - občanom starším ako 18 rokov, so slovenským štátnym občianstvom a trvalým bydliskom na území Slovenskej republiky. Ďalšou podmienkou pre poskytnutie spotrebného úveru môže byť aj vedenie účtu v banke, a to po určitú stanovenú dobu alebo si ho klient musí založiť pri kladnom vybavení žiadosti o úver.

Uvedené kategórie úverov je možné medzi sebou kombinovať. Podľa zmluvne stanovených kritérií sú potom jednotlivým typom úverov priradené rôzne vysoké úrokové sadzby a napr. aj rôzne požiadavky na zaistenie úveru. Pri nižších čiastkach nemusí banka požadovať žiadne istenie, pri vyšších čiastkach je istenie úveru povinné.

Poplatky, ktoré banky požadujú od klientov môžu byť jednorazové poplatky za posúdenie a spracovanie úveru alebo opakujúce sa poplatky, ide o poplatky za vedenie alebo spracovanie úveru.