Lekárske preventívne prehliadky pre zamestnancov

Medzi najčastejšie poskytované plnenia zo strany zamestnávateľa pre svojich zamestnancov bezpochyby patrí aj zabezpečenie lekárskych preventívnych prehliadok. Ich zabezpečenie býva sčasti povinnosťou pre zamestnávateľa, ktorú mu určujú osobitné predpisy a sčasti sú dobrovoľným benefitom, ktoré zamestnávateľ chce svojim zamestnancom zabezpečiť. Tento rozdiel medzi povinným a dobrovoľným zabezpečením následne má aj svoje daňové dopady, či už na strane zamestnancov alebo na strane zamestnávateľa.

Priamy legislatívny daňový rámec

je zachytený v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), a to

1.  na strane zamestnanca

a.  pre povinne nariadené lekárske preventívne prehliadky (ďalej len „LPP“) cez osobitné predpisy, a  to napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“), zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), ktoré sú vylúčené z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP,

b.  pre nepovinne zabezpečované prehliadky – benefity, ktoré sú potom

i.   zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP,

ii.  oslobodeným príjmom ak sú splnené podmienky uvedené v § 5 ods. 7 písm. h) ZDP,

2.  na strane zamestnávateľa

a.  pre povinne nariadené LPP, ktoré sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP,

b.  pre nepovinne zabezpečované LPP sú daňovým výdavkom

i.   po splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 1 ZDP (ich poskytnutie je upravené napr. v kolektívnej zmluve a na strane zamestnanca ide o jeho zdaniteľný príjem zo závislej činnosti),

ii.  cez tvorbu sociálneho fondu, ktorý je daňovým výdavkom cez znenie ustanovenia § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 21 ods. 2 písm. d) ZDP.

Povinné lekárske preventívne prehliadky

V súlade s § 5 ods. 5 písm. e) ZDP predmetom dane nie je hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom [napr. zákon o BOZP, zákon č. 355/2007 Z. z.].

Povinnosti zamestnávateľa poskytovať LPP sú upravené aj v ďalších osobitných predpisoch (napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Takto zabezpečené povinné LPP musí zamestnanec absolvovať  a nepeňažný príjem získaný z tohto titulu je u neho príjmom vylúčeným z predmetu dane  podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.

Predmetom dane nie je hodnota poskytovaných LPP len vtedy (hodnotou sa rozumie len nepeňažná forma plnenia), ak zamestnávateľ poskytne (zabezpečí) zamestnancovi povinnú LPP.

Finančný príspevok poskytnutý zamestnancovi na povinnú LPP nemožno zaradiť medzi príjmy podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP, t. j. nemožno ho zaradiť medzi príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a rovnako medzi takéto príjmy nemožno zaradiť ani plnenie poskytnuté zamestnancovi vo forme nadštandardnej LPP.

Na strane zamestnávateľa sú výdavky riešené v § 19 ods. 2 písm. c) druhý bod ZDP

podľa ktorého sú daňovými výdavkami zamestnávateľa výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia.

Aj pre tieto výdavky, pri ich zahrnutí do základu dane platí, že v prípade, ak ide o  výdavky, ktoré limituje osobitný predpis (napr. ZP a zákon o CN), je možné do daňových výdavkov uplatniť len výdavky do výšky takto určeného limitu.

Výnimku tvoria prípady, ak sú

-    vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP,

-    tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

Pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú povinnosti zamestnávateľa upravené zákonom o BOZP

Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný

-    uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov,

-    vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

V rámci opatrení určených zákonom o BOZP je zamestnávateľ povinný napr. zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu  vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada [§ 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP].

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ, tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

Zdravotný dohľad a lekárske preventívne prehliadky sa vykonávajú a poskytujú podľa § 30a, 30d a 30e zákona č. 355/2007 Z. z..

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva

na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov LPP vo vzťahu k práci. LPP vo vzťahu k práci sú súčasťou posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej práce. Sú cielene zamerané na vyšetrenie tých orgánov alebo systémov ľudského tela, ktoré môžu byť poškodené konkrétnym škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia. Najvýznamnejšími zdraviu škodlivými faktormi práce a pracovného prostredia sú fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, neionizujúce žiarenie, ionizujúce žiarenie), chemické faktory (chemické látky a prípravky, najmä karcinogény a mutagény), biologické faktory (baktérie, vírusy, huby, parazity) a iné faktory práce a pracovného prostredia (napr. psychická pracovná záťaž, senzorická záťaž – záťaž zraku, sluchu), ktoré môžu spôsobiť poškodenie zdravia zamestnancov.

Osobitné predpisy stanovujú zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť LPP vo vzťahu k práci v určitých intervaloch, napr. pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu, v súvislosti s výkonom práce, pri skončení pracovnoprávneho vzťahu, mimoriadne LPP.

Ak pracovná zdravotná služba v súlade s osobitnými predpismi, v rámci opatrení, odporučí vykonať povinné LPP vo vzťahu k práci širšiemu okruhu zamestnancov, napr. zamestnancom  vykonávajúcim práce zaradené v prvej kategórii alebo odporučí vykonanie potrebných vyšetrení, resp. očkovaní, a to v nevyhnutnom rozsahu, napr. len pre vybranú skupinu zamestnancov, potom aj hodnota takejto preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je pre zamestnanca považovaná za príjem, ktorý nie je predmetom dane [§ 5 ods. 5 písm. e) ZDP].

Ďalej zákon o BOZP určuje zamestnávateľovi akým spôsobom, v akom momente a v akej periodicite je povinný zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky pre zamestnancov, u ktorých je povinný ich zabezpečovať.

Zamestnávateľ spolu so zástupcami zamestnancov a zdravotnou službou môžu nariadiť poskytnutie lekárskej preventívnej prehliadky alebo mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky

zriadenou podľa zákona č. 355/2007 Z. z. aj v ďalších prípadoch určených v  § 30e tohto zákona.

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa § 30e ods. 7 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z., uhrádza zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 30e ods. 16).

Rozsah jednotlivých LPP je upravený v Odbornom usmernení Ministerstva zdravotníctva SR o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci č. S06881-OZS-2016 zo dňa 29.09.2016 (Vestník MZ SR 2016, čiastka 19-38).

Pre správne posúdenie príjmu zamestnanca poskytnutého zamestnávateľom vo forme LPP je potrebné rozlišovať, či LPP je poskytnutá v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom (ďalej len „povinná LPP“) alebo je poskytnutá nad rozsah ustanovený osobitným predpisom (ďalej len „nadštandardná LPP“).

Na poskytnuté LPP mimo povinnosti určenej v osobitných predpisov a na ktoré nie je možné uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP, nie je možné aplikovať oslobodenie určené v § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že len úhradu preventívnych lekárskych prehliadok, ktoré sú v súlade s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z. z., na ktorý sa odvoláva zákon o BOZP, je možné uznať ako daňový výdavok.  

Dobrovoľné lekárske preventívne prehliadky

Podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP je príjmom oslobodeným od dane z príjmov aj príjem poskytnutý ako príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na LPP nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [napr. § 30e zákon č. 355/2007 Z. z., zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“)].

Ako daňovo zvýhodnené sa berie zabezpečenie LPP nad povinnosť ich zabezpečenia určenej osobitným predpisom, a to v prípade, ak sú tieto uhradené  zo sociálneho fondu, pričom takto zabezpečené nepeňažné plnenie je u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa  § 5 ods. 7 písm. h) ZDP.

V daňových výdavkoch zamestnávateľa sa poskytovanie takýchto nad nárokových LPP uznáva v rámci tvorby sociálneho fondu.

Podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je podľa § 7 tohto zákona možné, aby zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytol zamestnancovi príspevok aj na zdravotnú starostlivosť, ktorou môže byť aj poskytovanie príspevkov na lekárske preventívne prehliadky.

Oslobodenie tohto príjmu nie je podmienené vznikom nároku LPP podľa osobitných predpisov a rovnako nie je podmienené formou poskytnutia, t. j. môže ísť o plnenie poskytnuté v peňažnej alebo nepeňažnej forme. Znamená to, že ak zamestnanec absolvuje nadštandardnú LPP, ktorej hodnotu zamestnávateľ uhradí zo sociálneho fondu,  pre zamestnanca je to príjem oslobodený od dane.

Pre správne zaradenie príjmu, by pri každej LPP mali byť vopred dohodnuté vyšetrenia (náplň LPP) a na záver zhodnotenie skutkového stavu s odporúčaním ďalšej liečby. Ak lekár pri absolvovaní nadštandardnej LPP vykoná zamestnancovi aj iné výkony, ktoré nepatria do rozsahu náplne zdravotných výkonov LPP, t. j. ktoré nie sú súčasťou predmetu LPP, na tieto výkony nemožno aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP. Na účely oslobodenia takéhoto príjmu podľa ZDP sa naviac urobené výkony posudzujú ako niečo navyše nad poskytnutie samotnej LPP, a preto nie je možné posudzovať takého výkony ako súčasť tejto prehliadky.

RADA!

Ak by boli zabezpečované zamestnávateľom zamestnancom  mimo úhrady zo sociálneho fondu, na tieto sa môže pre ich uplatnenie do daňových výdavkov zamestnávateľa použiť  § 19 ods. 1 ZDP, čo znamená, že ich zabezpečenie musí byť upravené napr. v kolektívnej zmluve a u zamestnanca ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.

Ing. Miroslava Brnová