Lekárske prehliadky na pracovisku

Všeobecným predpokladom každého zamestnanca na výkon práce je jeho schopnosť dohodnutú prácu aj riadne vykonávať. Takýto predpoklad bezprostredne súvisí s dobrým zdravotným stavom zamestnanca. Práve prostredníctvom lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci je možné nielen zabezpečiť riadne predpoklady pre výkon práce zamestnancom, ale tak isto včas zistiť rôzne počiatočné zmeny zdravotného stavu zamestnancov, súvisiace s ich prácou a tým zabrániť vzniku chorôb z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou. Aké druhy lekárskych prehliadok môže zamestnávateľ požadovať? Kedy je zamestnanec povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke? Má zamestnanec pri absolvovaní lekárskej prehliadky nárok na pracovné voľno?

Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej prehliadke a tiež jednotlivé požiadavky na ich realizáciu sú podrobne upravené v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon č. 124/­2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení (ďalej len „zákon o BOZP”), ktorý ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Druhým záväzným právnym predpisom je zákon č. 355/­2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v platnom znení (ďalej len „zákon o OPRVZ”), ktorý vymedzuje požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky.

Podľa kategórie práce sú zamestnanci rozdelení do 4 skupín rizikovosti a následne je im upravená aj frekvencia vykonávania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Tieto prehliadky sú obsahovo zamerané na možné rizika poškodenia zdravia, ktoré vznikajú len pri plnení pracovných povinností.

Zdravotná spôsobilosť zamestnancov na prácu sa posudzuje vo vzťahu ku všetkým zdraviu škodlivým faktorom, ktoré sú súčasťou výkonu práce, a vo vzťahu k pracovným podmienkam, za ktorých sa práca vykonáva. Najvýznamnejšími zdraviu škodlivými faktormi práce a pracovného prostredia, ktoré môžu spôsobiť poškodenie zdravia zamestnancov, sú fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, neionizujúce žiarenie – infračervené žiarenie, ultrafialové žiarenie, lasery, elektromagnetické žiarenie), chemické faktory (rôzne chemické látky a zmesi), biologické faktory (baktérie, vírusy, huby-plesne, parazity) a iné faktory práce a pracovného prostredia, ktoré zaťažujú ľudský organizmus a negatívne ovplyvňujú najmä jeho fyziologické funkcie (napr. fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, záťaž teplom alebo chladom, senzorická záťaž – záťaž zraku, sluchu).

Rozlišujeme dva typy lekárskych prehliadok na pracovisku, a to lekárske prehliadky pred nástupom na výkon práce a lekárske prehliadky počas trvania pracovného pomeru. Podľa osobitného zákona sa lekárske prehliadky, ako posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, vykonávajú podľa druhu práce a na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok s ohľadom na riziko a zdraviu škodlivých faktorov na pracovisku.

Lekárske prehliadky sa povinne vykonávajú u zamestnancov,:

a)  ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie,

b)  u fyzických osôb, podnikateľov, ktore vykonávajú práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie,

c)  u zamestnancov alebo fyzcikých osôb, ak to vyžaduje osobitný predpis.

Z hľadiska kategorizácie rizikovosti prác sa do prvej kategórie zaraďujú práce, ktoré sa vykonávajú v podmienkach, pri ktorých nie je pravdepodobný nepriaznivý vplyv faktorov práce a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vystavenie zamestnancov jednotlivým škodlivým faktorom neprekračuje limitné hodnoty a kritériá ustanovené osobitnými predpismi.

Do tretej kategórie sa zaraďujú rizikové práce podľa osobitného zákona, pri ktorých

a)  vystavenie zamestnancov jednotlivým rizikovým faktorom práce a pracovného prostredia nie je spoľahlivo znížené technickými opatreniami na úroveň stanovenú limitnými hodnotami a je potrebné vykonať špecifické ochranné opatrenia vrátane používania osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b)  vystavenie zamestnancov viacerým rizikovým faktorom práce a pracovného prostredia je znížené technickými opatreniami na úroveň stanovenú limitnými hodnotami, ale možno preukázať ich nepriaznivé spolupôsobenie,

c)  psychická pracovná záťaž u viac ako polovice zamestnancov dosahuje maximálnu intenzitu alebo nedosahuje maximálnu intenzitu, ale možno preukázať nepriaznivé spolupôsobenie viacerých faktorov práce a pracovného prostredia,

d)  nie sú stanovené limitné hodnoty a kritériá, ale nemožno vylúčiť poškodenie zdravia zamestnancov,

e)  je štatisticky významne vyšší výskyt nepriaznivej odozvy organizmu zamestnancov na špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia.

Do štvrtej kategórie prác patria rizikové práce len výnimočné a časovo obmedzené, pri ktorých vystavenie zamestnancov jednotlivým škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia nemožno znížiť technickými opatreniami na úroveň stanovenú limitnými hodnotami.

Z hľadiska frekvencie a povinnosti vykonávať lekárske prehliadky vo všeobecnosti platí, že tieto sa vykonávajú pri prácach, zaradených do tretej a štvrtej kategórie, vždy:

a) pred pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pred začatím výkonu práce fyzickej osob,y ktorá je podnikateľom a ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,

b) v súvislosti s výkonom práce,

c) pri zmene pracovného zaradenia,

d) pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pri skončení výkonu práce fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to zo zdravotných dôvodov,

e) alebo po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec sám požiada.

Preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k zamestnancom pri prácach, ktoré sú zaradené do tretej a štvrtej kategórie sa vykonávajú vždy jedenkrát za dva roky u zamestnanca a u fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nezamestnáva iné fyzické osoby, ak táto vykonáva práce zaradené do tretej kategórie a v prípade prác, zaradených do štvrtej kategórie jedenkrát za rok u zamestnanca a obdobne aj u fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nezamestnáva iné fyzické osoby.

Pri prácach, zaradených do tretej a štvrtej kategórie s rizikovými faktormi s neskorými následkami sa preventívne lekárske prehliadky u zamestnancov vykonávajú jedenkrát za obdobie troch rokov. Pri prácach, ktoré sú zaradené do prvej alebo druhej kategórie, teda menej rizikových, sa preventívne lekárske prehliadky vykonávajú u fyzických osôb, uchádzačov o zamestnanie a u fyzických osôb, podnikateľov, ktorí nezamestnávajú iné fyzické osoby, ak vykonanie preventívnej lekárskej prehliadky vyžaduje osobitný predpis.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti a preventívne lekárske prehliadky u zamestnancov zaradených do prvej a druhej kategórie, je uložená zamestnávateľovi, iba podľa osobitných právnych predpisov, a to najmä so zreteľom na ich zdravotný stav, na ich schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť.

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže v osobitných prípadoch nariadiť zamestnávateľovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nezamestnáva iné fyzické osoby, aj vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky v prípade, ak dôjde k výraznej zmene pracovného prostredia z hľadiska jeho rizikovosti alebo k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov.

Posúdenie zdravotného stavu zamestnanca, či už pred nástupom na výkon práce alebo počas trvania pracovnoprávneho vzťahu vykonáva vždy lekár na to oprávnený, ktorý na základe lekárskej prehliadky vypracuje posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. Náklady, súvisiace s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, uhrádza vždy zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, a ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Ak, ale zamestnávateľ odstúpil od pracovnej zmluvy z dôvodu, že zamestnanec nenastúpil do práce, je zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré mu vznikli pri posudzovaní jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu lekárskou preventívnou prehliadkou vo vzťahu k práci.

V prípade lekárskych prehliadok zamestnancov je potrebné rozlišovať, či ide o prehliadku, ktorej vykonanie ukladá zákon ako povinnosť zamestnávateľa a súčasne povinnosť zamestnaca tento sa podrobiť. Podľa § 136 ods. 1 ZP je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Ustanovenie § 136 ods. 1 ZP tak obsahuje všeobecné konštatovanie „ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času“.

Toto ustanovenie sa síce vo všeobecnosti vzťahuje na všetky uvedené prekážky v práci, ale možnosť jej vykonania mimo pracovného času je potrebné posúdiť v kontexte každého typu prekážky v práci, ako aj v kontexte rámca právnej úpravy ZP a iných právnych predpisov. Potom aj v nadväznosti na ustanovenie § 138 ods. 1 ZP sa zamestnancovi poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na povinných lekárskych prehliadkach.

JUDr. Lucia Boráková