Lehoty v daňovom konaní
Lehotou sa rozumie určitý časový úsek ohraničený začiatkom jej plynutia a skončením jej plynutia. V tomto časovom úseku sa vyžaduje, aby daňový subjekt alebo iná osoba niečo vykonal, prípadne sa konania zdržal, resp. jej uplynutím nastane zákonom predpokladaný následok. Ako je to v prípade hmotnoprávnych a procesnoprávnych lehôt?
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) upravuje základné pravidlá počítania lehôt, ich predĺženia a postup pri zmeškaní lehoty v ustanoveniach § 27, 28 a 29.
Lehoty môžu byť hmotnoprávne a procesnoprávne
Lehota hmotnoprávna je lehotou, počas ktorej trvajú práva alebo povinnosti a lehota procesnoprávna je lehota na vykonanie určitého úkonu v konaní, resp. v procese správy daní. Pri hmotnoprávnych lehotách platí zásada, že právny úkon musí byť vykonaný a najneskôr v posledný deň lehoty musí dôjsť k adresátovi, aby sa lehota zachovala.
Lehoty, ktoré ustanovuje daňový poriadok, sú spravidla procesnoprávne lehoty. Pre zachovanie procesnoprávnej lehoty postačuje, ak daňový subjekt v posledný deň lehoty vykoná u správcu dane určitý úkon, alebo ak podanie odovzdá napr. na poštovú prepravu prostredníctvom poštovného podniku alebo ak podanie vykoná elektronickými prostriedkami podľa ustanovenia § 13 ods. 5 daňového poriadku
Procesnoprávne lehoty môžu byť lehoty zákonné a lehoty určené správcom dane.
Zákonné lehoty sú lehoty stanovené právnym predpisom, t. j. vyplývajúce priamo z daňového poriadku alebo osobitných predpisov. Tieto lehoty sa obyčajne vzťahujú na vykonanie úkonov, ktoré majú pre samotný priebeh správy daní zvláštnu dôležitosť. Medzi zákonné lehoty patrí napr. lehota na podanie odvolania, lehota na podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, lehota na podanie daňového priznania.
Správca dane nemôže zákonnú lehotu stanovenú daňovým poriadkom alebo osobitným predpisom skrátiť ani predĺžiť. Výnimku tvoria tie lehoty, pri ktorých je výslovne uvedené, že príslušný orgán môže takúto zákonom stanovenú lehotu predĺžiť.
Ak to ustanovuje osobitný predpis, môže byť zákonná lehota daňovému subjektu predĺžená osobitným spôsobom za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. Podľa ustanovenia§ 49 ods. 3 písm. a) ZDP daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania táto lehota predlžuje najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie. V tejto lehote je daň aj splatná. Takýto daňovník má na predĺženie lehoty právny nárok. Pretože v tomto prípade ide o predĺženie lehoty na základe oznámenia daňového subjektu (nie žiadosti o predĺženie lehoty) podaného príslušnému správcovi dane, správca dane nevydáva rozhodnutie a daňový subjekt neplatí správny poplatok.
Lehoty určené správcom dane sú lehoty, ktoré na vykonanie určitých procesných úkonov určí správca dane. Môže tak urobiť v prípade, ak zákon pre určitý právny úkon neustanovuje zákonnú lehotu alebo ak priamo zákon stanovuje, že na vykonanie procesného úkonu určí primeranú lehotu správca dane. Pojem „primeraná lehota“ zákon nedefinuje. Spravidla by táto lehota nemala byť kratšia ako 8 dní. Aká lehota je na vykonanie konkrétneho úkonu dostatočne dlhá, t. j. „primeraná“, určí správca dane na základe svojich skúseností, z pohľadu náročnosti úkonu alebo povahy úkonu.
Správca dane môže určenú lehotu vo výnimočných prípadoch skrátiť aj pod 8 dní. Ide o prípady, kedy si skrátenie lehoty vyžaduje naliehavosť procesného úkonu alebo ide o jednoduchý úkon, na vykonanie ktorého postačí aj lehota kratšia ako 8 dní.
Daňový poriadok pojmy „naliehavosť procesného úkonu a jednoduchý úkon“ nedefinuje, preto je v kompetencii správcu dane posúdiť konkrétnu situáciu a určiť lehotu kratšiu ako 8 dní s prihliadnutím na to, aby bolo možné reálne v tejto lehote úkon vykonať. Určenie lehoty kratšej ako 8 dní musí vedieť správca dane odôvodniť.
Príklad 1
Určenie lehoty kratšej ako 8 dní
Správca dane vyzval daňový subjekt, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy doložil ku svojej žiadosti o odpustenie uloženej sankcie doklad preukazujúci jeho príjem.
Pretože išlo o jednoduchý úkon, určil správca dane lehotu na predloženie dokladu v dĺžke 5 dní od doručenia výzvy podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku.
Počítanie lehôt § 27
Daňový poriadok spája s nedodržaním lehôt významné právne následky, ktoré môžu výrazne ovplyvniť celkový priebeh správy daní. Lehoty môžu byť určené podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov. Ustanovenie § 27 daňového poriadku určuje, že ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená daňovým poriadkom alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty.
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, v ktorom došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t. j. každá lehota začne plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Ak nie je v daňovom poriadku uvedené, že sa jedná o lehotu v pracovných dňoch, ide o lehotu stanovenú/určenú v kalendárnych dňoch. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Posúvanie lehôt na prvý nasledujúci pracovný deň v prípadoch, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, sa vzťahuje na lehoty, ktoré sú určené pre daňový subjekt, napr. lehota na podanie odvolania, lehota na zaplatenie dane, lehota na vykonanie úkonu, na ktorý bol daňový subjekt vyzvaný správcom dane písomnou výzvou. Posúvanie lehôt na nasledujúci pracovný deň sa neuplatňuje pri úkonoch vykonávaných správcom dane, napr. v prípade doručovania písomností správcom dane alebo v prípade, ak má správca dane zákonom stanovenú lehotu na vrátenie dane alebo nadmerného odpočtu. Pre správcu dane platí, že úkon vykoná najneskôr posledný pracovný deň, ktorý predchádza sobote, nedeli alebo dňu pracovného pokoja.
Zachovanie lehoty
Daňový poriadok v § 27 ods. 5 stanovuje, že lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkonu správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo podané elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 (autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom – KEP, alebo uznaným spôsobom autorizácie).
Ak nemožno podanie v elektronickej podobe doručiť z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane; rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 5.
V prípade podania, ktoré nie je v elektronickej podobe, je rozhodujúcim dôkazom zachovania lehoty prezenčná pečiatka správcu dane s dátumom o prevzatí písomnosti na podaní daňového subjektu alebo potvrdenie pošty o prijatí zásielky na prepravu. Podstatné je, kedy bolo podanie odovzdané na poštovú prepravu.
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak. Pochybnosti môžu. vtedy, ak je na zásielke obsahujúcej odvolanie nečitateľný odtlačok poštovej pečiatky a nie je vzniknúť napr. možné zistiť dátum odovzdania odvolanie na pošte. V takomto prípade správca dane musí vychádzať z predpokladu, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote.
Ak podanie nebolo podpísané KEP alebo uznaným spôsobom autorizácie alebo na základe dohody o elektronickom doručovaní alebo nebolo podpísané spôsobom podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z.n.p.), a bolo podané napr. e-mailom v posledný deň lehoty, lehota je zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie podané v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe spôsobom podľa § 13 ods. 5daňového poriadku.
Predĺženie lehoty
Pre zákonné lehoty v zásade platí, že správca dane nemôže svojim rozhodnutím trvanie takýchto lehôt skrátiť ani ich predĺžiť. Lehotu ustanovenú zákonom je možné predĺžiť iba vtedy, ak to umožňuje priamo zákon.
Ustanovenie § 28 ods. 1 daňového poriadku umožňuje daňovému subjektu pred uplynutím lehoty určenej podľa § 27 ods. 1, t. j. správcom dane, z dôležitých dôvodov požiadať o jej predĺženie. Daňový subjekt môže požiadať o predĺženie zákonnej lehoty iba v prípade, ak osobitný predpis ustanovuje, že túto lehotu možno predĺžiť. Ak správca dane žiadosti daňového subjektu o predĺženie lehoty vyhovie, nemôže túto lehotu predĺžiť o dlhšiu dobu, než o akú požiadal daňový subjekt. Ak osobitný predpis ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť o dlhšiu dobu, než je ustanovená týmto osobitným prepisom. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty daňový poriadok nepripúšťa.
O predĺžení lehoty na žiadosť daňového subjektu rozhoduje správca dane rozhodnutím. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky.
Ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú.
Ak správca dane nevyhovie žiadosti daňového subjektu o predĺženie lehoty napr. preto, že dôvody uvedené v žiadosti nebudú závažného charakteru alebo nebudú uvedené vôbec, vydá rozhodnutie, ktorým žiadosti daňového subjektu nevyhovie a lehotu nepredĺži, a to aj vtedy, ak je vydané po uplynutí navrhovaného predĺženia lehoty. Toto rozhodnutie musí byť doručené najneskôr do 30 dní od začatia konania, inak sa lehota považuje za predĺženú.
Žiadosť o predĺženie lehoty podlieha správnemu poplatku podľa Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Zmeškanie lehoty
Daňový poriadok v § 29 umožňuje správcovi dane zo závažných dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty. Správca dane posudzuje závažnosť dôvodov pre odpustenie zmeškanej lehoty individuálne.
Odpustenie lehoty sa viaže na splnenie podmienok:
• daňový subjekt požiada o odpustenie zmeškania lehoty najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania,
• daňový subjekt v rovnakej lehote, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, urobí zmeškaný úkon,
• daňový subjekt zaplatí správny poplatok.
Tridsaťdňová lehota, tzv. subjektívna lehota, na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty a na vykonanie zmeškaného úkonu začne plynúť nasledujúci deň po dni, kedy odpadli dôvody, pre ktoré daňový subjekt lehotu zmeškal. V tejto lehote musí daňový subjekt vykonať aj zmeškaný úkon.
Čo je „závažný dôvod“, daňový poriadok nedefinuje ani neodkazuje na iný právny predpis. Závažnosť dôvodov posudzuje správca dane, pričom povinnosťou daňového subjektu je tieto závažné dôvody preukázať. Nestačí dôvody zmeškania lehoty iba konštatovať, ale tvrdenie je potrebné preukázať. Dôvody na strane daňového subjektu musia byť závažnejšieho charakteru, napr. hospitalizácia, zahraničná pracovná cesta a pod. Je dôležité v žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty uviesť, kedy dôvody zmeškania lehoty pominuli, napr. deň prepustenia pacienta z ústavného liečenia.
Zmeškanie lehoty nemožno v určitých prípadoch odpustiť.
Daňový poriadok v § 29 stanovuje, že:
• nemožno odpustiť zmeškanie už predĺženej lehoty,
• nemožno odpustiť zmeškanie lehoty, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.
Subjektívna lehota na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty je 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, objektívna lehota je jeden rok od posledného dňa pôvodnej lehoty. To znamená, že subjektívna lehota 30 dní môže plynúť len v rámci objektívnej ročnej lehoty počítanej od posledného dňa pôvodnej lehoty.
Príklad 2
Nedodržanie objektívnej lehoty pri zmeškaní lehoty
Daňovému subjektu bolo dňa 8. 4. 2022 doručené rozhodnutie, ktorým bol vyrubený rozdiel dane. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 8. 5. 2022. Daňový subjekt sa voči rozhodnutiu neodvolal. Dňa 12. 5. 2023 daňový subjekt podal odvolanie a zároveň požiadal o odpustenie zmeškania lehoty zo zdravotných dôvodov (vážny úraz, dlhodobé liečenie ukončené dňa 21. 4. 2023). Daňový subjekt podal odôvodnenú žiadosť, subjektívna lehota 30 dní bola dodržaná a uplynula dňa 21. 5. 2023.
Keďže môže plynúť len v rámci objektívnej ročnej lehoty od posledného dňa pôvodnej lehoty, daňový subjekt mohol podať odvolanie a požiadať o odpustenie zmeškania lehoty len do 8. 5. 2023. Správca dane zmeškanie lehoty neodpustil a odvolanie zamietne z dôvodu jeho neprípustnosti.
O žiadosti daňového subjektu o odpustenie zmeškania lehoty vydá správca dane rozhodnutie. Správca dane vydá rozhodnutie o žiadosti vždy, t. j. v prípade, ak žiadosti daňového subjektu vyhovie, ale aj vtedy, ak žiadosti nevyhovie. Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky.
Ak daňový subjekt požiada správcu dane o odpustenie zmeškanej lehoty, je povinný zaplatiť správny poplatok podľa Sadzobníka správnych poplatkov. Ak daňový subjekt, ktorý požiadalo odpustenie zmeškanej lehoty správny poplatok nezaplatí pri podaní alebo v určenej výške ani v lehote určenej správcom dane v písomnej výzve, správca dane úkon nevykoná a konanie podľa § 9 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov rozhodnutím zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať.
Ing. Naďa Vašková
