Kyberšikana na pracovisku

JUDr. Lucia Petríková

V súčasnosti čoraz viac narastá šikanovanie zamestnancov na pracovisku. Čo je kyberšikana a ako sa uskutočňuje? Aký je rozdiel medzi kyberšikanou a klasickou šikanou?

KYBERŠIKANU MOŽNO CHÁPAŤ AKO OSOBITNÝ DRUH ŠIKANY NA PRACOVISKU. Uskutočňuje sa najmä prostredníctvom počítačov v rôznych právnych formách. Často ide o stratu údajov, vymazávanie dokumentov, vymieňanie súborov, posielanie vírusov alebo dokonca aj anonymných výhražných e-mailov. Charakteristikou kyberšikany je anonymita útočníka, neobmedzené publikum, časová a miestna nezávislosť, a rovnako aj nezávislosť na fyzickej a sociálnej povahe útočníka, prípadne jeho obeti.

KYBERŠIKANA JE VLASTNÝM DIEŤAŤOM PSYCHICKÉHO ŠIKANOVANIA. Ide o opakované, násilné správanie sa útočníka prostredníctvom moderných technológií, ako sú internet či mobilný telefón. Táto nová forma šikany je formovaná špecifickým charakterom online prostredia, v ktorom sa páchateľ cíti viac bezpečne a zostáva v podstate v anonymite.

Najčastejšie sa prejavuje ako zasielanie urážlivých, zastrašujúcich textových správ z e-mailu, alebo sa vytvárajú web-stránky, na ktorých je obeť kyberšikany zosmiešňovaná, urážaná a ponižovaná.

Medzi komunikačné a informačné technológie patria e-mail, sociálne siete, instant messaging, chat, blogy, rôzne webové stránky, ako aj mobilné telefóny (textové správy, i-messages, SMS, MMS, videozáznamy). Ide o formu šikany ako úmyselné, opakované a nepriateľské správanie sa jedinca alebo skupiny s cieľom ublížiť iným.

S KLASICKOU ŠIKANOU MÁ KYBERŠIKANA VEĽA SPOLOČNÝCH ZNAKOV, ale niektoré znaky sú typické len pre kyberšikanu. Na rozdiel od klasickej šikany, pri kyberšikane používa útočník iné nástroje a prostriedky, a rovnako aj samotný proces šikanovania je odlišný kvalitatívne aj obsahom.

MEDZI KLASICKOU ŠIKANOU A KYBERŠIKANOU EXISTUJÚ URČITÉ ROZDIELY:

-    Zmena profilu agresora - Agresor sa pri klasickej šikane často vyznačuje fyzickou silou. Na druhej strane, pre agresora kyberšikany stačí, ak sa útočník vyzná v informačných a komunikačných technológiách. V online prostredí sa útočník cíti anonymne a zároveň aj pohodlnejšie, aj keď v skutočnosti môže byť zakomplexovanou osobou a aj v pracovnom živote bojazlivým a nepriebojným zamestnancom. Útočník sa skrýva za online technológie, nevidí svoju obeť, a tak mu to dodáva o to väčšiu odvahu, než to, keby tieto skutky urobil z očí do očí. Pri kyberšikane útočník často stráca zábrany, a tým je kyberšikana na rozdiel od klasickej šikany viac nebezpečnejšia, ťažšie identifikovateľná a zároveň aj ťažšie sankcionovateľná.

-    Anonymita útočníka - páchateľa, resp. agresora - Pri kyberšikane zostáva páchateľ v anonymite, aj keď sa pohybuje v tesnej blízkosti svojej obete. Na sociálnych sieťach využíva falošnú identitu.

-    Neobmedzené publikum - Na kyberšikane sa môže zúčastniť neobmedzený počet užívateľov internetu. Táto skutočnosť útočníka povzbudzuje v pokračovaní v kyberšikane.

-    Čas a miesto - Kyberšikana sa uskutočňuje kedykoľvek a kdekoľvek a prenáša sa aj do súkromia obete, do pohodlia domova, a tým pre obeť domov prestáva byť jediným a výlučným útočiskom, ako je to pri klasickej šikane.

Doteraz však kyberšikana nie je trestným činom, avšak môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu porušovania tajomstva dopravovaných správ, poškodenia cudzích práv, nebezpečné vyhrážanie, vydieranie, poškodenie cudzej veci.

POSTUP ZAMESTNÁVATEĽA A ZAMESTNANCA PRI KYBERŠIKANE. Ak dôjde ku kyberšikane na pracovisku zamestnávateľa, zamestnanec by sa mal voči nej brániť predovšetkým sťažnosťou, ktorá smeruje voči zamestnávateľovi a žiadať, aby zamestnávateľ vo vzťahu k útočníkovi-zamestnancovi zariadil veci tak, aby sa v kyberšikane nepokračovalo. Zamestnávateľ by tieto informácie, ktoré vyplývajú zo sťažnosti obete-svojho zamestnanca, nemal podceňovať, nakoľko by mal v tomto prípade postupovať v súlade s § 13 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z.n.p. (ďalej len „ZP“). Má vykonať všetky potrebné opatrenia na to, aby sa v kyberšikane nepokračovalo.

OBEŤ KYBERŠIKANY SA MÔŽE AJ SAMA OBRÁTIŤ NA SÚD.

Zamestnanci ako obete kyberšikany či tradičnej šikany v zamestnaní len veľmi zriedkavo bránia svoje práva na súde. V zmysle slovenskej pracovnoprávnej úpravy (ZP a zákon č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon) je potrebné považovať šikanu, a rovnako aj kyberšikanu v práci za formu zneužitia práva. Zo skúseností z aplikačnej praxe však možno povedať, že existujúca pracovnoprávna úprava v tejto oblasti je veľmi všeobecná, neefektívna a málo účinná, a preto je nevyhnutnosťou zlepšiť súčasnú pracovnoprávnu úpravu ochrany zamestnancov pred šikanovaním na pracovisku.

V ČOM SA ODLIŠUJE MOBING OD KYBERŠIKANY? Pojem mobing je širším pojmom ako pojem šikana, pretože mobing predstavuje aj protiprávne konania, ktoré nie všetky napĺňajú pojem šikana. Šikana, aj keď zväčša napĺňa pojem mobing, niektoré formy mobingu (napr. obťažovanie) bez väzby na diskriminačný znak, viac vyhovujú, ak sa zahrnú do pojmu mobing, ako do pojmu šikana. Pojem mobing (šikanovanie) definoval Nemecký spolkový pracovný súd ako systematické nepriateľské správanie, obťažovanie a diskrimináciu s cieľom systematicky škodiť inej osobe s ohľadom na jej pocit sebahodnoty. Je teda širší pojem ako pojem obťažovanie a stojí aj nad pojmom obťažovanie. Mobing predpokladá pretrvávajúci výskyt protiprávnych skutkov alebo systematické obťažovanie, porušenie zákonných práv dotknutej osoby, jej zdravia, osobnosti alebo majetku. Mobing ďalej predstavuje nepriateľské útoky systematického charakteru, šikanovanie alebo diskrimináciu zamestnanca na pracovisku, ktoré zasahujú do osobnosti zamestnanca, poškodzujú jeho česť, dôstojnosť a zdravie a tým zasahujú do jeho osobnostných práv, no najmä však do práva na ochranu zdravia. Mobing pozostáva zo súhrnu protiprávnych konaní, ktoré nemusia byť toho istého druhu. Tieto konania musia byť vo vzájomnej súvislosti či už časovej alebo vecnej, pravidelne sa opakujú a všetky sú zamerané na konkrétneho zamestnanca.

Mobingom sa porušuje všeobecné osobnostné právo zamestnanca, jeho zdravie, česť, právo na súkromie zamestnanca a právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Pri mobingu ide najmä o psychický teror, ktorý sa uplatňuje v podnikovej praxi. Jeho podstatou je správanie sa skupiny, ktorá vnucuje svoje názory osobe s odlišným názorom, neprislúchajúcej do tejto skupiny. Mobing možno následne charakterizovať ako početné negatívne komunikatívne konania, ktorých sa dopúšťa jednotlivec alebo niekoľko osôb voči určitej osobe počas dlhšej doby (najmenej pol roka a aspoň raz za týždeň). Najčastejším, ako aj najdôležitejším pojmovým znakom mobingu je, že sa uskutočňuje systematicky a trvá dlhší čas. Zamestnanec je tak zo strany jednej alebo viacerých osôb priamo alebo nepriamo napádaný s cieľom vylúčiť ho z pracovného vzťahu, alebo z príslušnej pracovnej pozície, a to pociťuje ako diskrimináciu.

MOBING JE TEDA ŠIRŠÍM POJMOM AKO POJEM ŠIKANA. Mobing a šikanovanie možno odlíšiť aj tým spôsobom, že šikanovanie uskutočňuje zvyčajne jedna fyzická osoba a pri mobingu ide hlavne o psychické násilie, ktoré často uskutočňujú viacerí zamestnanci voči jednej osobe – zamestnancovi. Mobing sa od šikany líši špecifickým prostredím, ktorým je pracovisko.

Mobing je zameraný na skupinové násilie, pričom šikana sa uskutočňuje najmä medzi dvoma individuálnymi osobami. V praxi je mobing viac charakteristický ako psychické násilie, šikana obsahuje často aj prvky fyzického násilia.

V praxi šikanuje v prevažnej miere jedna fyzická osoba druhú fyzickú osobu. Pri mobingu na strane útočníka často stoja viaceré fyzické osoby, teda viacerí proti jednému. Šikanovanie na pracovisku je zjavnejšie a spoznateľnejšie.

Pojmy obťažovanie, diskriminácia, šikana a mobing, aj keď sa používajú často na označenie konania toho istého alebo veľmi podobného obsahu, čiastočne sa odlišujú čo do obsahu. V právnom systéme SR je doposiaľ viac používaný pojem šikanovanie a menej pojem mobing, a to predovšetkým z dôvodu, že slovo mobing nemá slovenský pôvod.

MOBING A JEHO PODOBY:

• Bosing je jednou z foriem mobingu, uskutočňuje ho nadriadený zamestnanec voči podriadenému zamestnancovi. Ide o zastrašovanie a znižovanie dôstojnosti zamestnanca alebo aj viacerých zamestnancov zo strany nadriadeného zamestnanca, ktoré môže mať za následok fyzické, duševné, morálne alebo sociálne ublíženie zamestnancovi. Nadriadený zamestnanec sa snaží o udržanie moci a jeho cieľom je narušiť pracovnú atmosféru a chuť zamestnanca do práce buď preto, aby zdôraznil svoje hierarchické postavenie, alebo preto, aby zamestnanec odišiel dobrovoľne bez toho, aby mu bola vyplatená finančná kompenzácia.

• Stafing označuje šikanovanie nadriadeného zamestnanca zo strany podriadených zamestnancov.

• Stalking sa vyznačuje častým telefonickým terorom, vyhrážaním sa násilím alebo verejným slovným napádaním.

• Bullying sa uskutočňuje medzi dvoma osobami. Nie je taký deštruktívny ako mobing, keďže pri mobingu je dôležitá často skupina ľudí, ktorá ničí svoju obeť.

• Power Harassment je novou formou mobingu a vyskytuje sa v Japonsku. Predpokladá vyžadovanie mimoriadnych a namáhavých prác až neľudským spôsobom, dokonca aj s využitím telesného násilia.

ZÁVER - Počet prípadov šikany zamestnancov v práci stále čoraz viac narastá. Podľa slovenského ZP, ale aj antidiskriminačného zákona, šikanu zamestnancov v práci je potrebné považovať za formu zneužitia práva s uplatnením takého modelu procesnoprávnej ochrany, aká platí v prípade diskriminácie. Vyplýva to z § 13 ZP. Potrebné je zlepšiť súčasnú pracovnoprávnu úpravu ochrany zamestnancov pred šikanovaním na pracovisku. Súčasná pracovnoprávna úprava je veľmi všeobecná, a tým aj málo účinná a nedostatočná.