Kurzové rozdiely

V rámci ustanovenia § 4 ods. 7 zákona č. 431/2002 o účtovníctve v z.n.p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve) je účtovným jednotkám zakotvená povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene.

Táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. A práve spomínaná povinnosť determinuje vznik kurzových rozdielov v účtovníctve podnikateľov, ktoré môžu mať charakter kurzového zisku alebo kurzovej straty.

Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „ZDP“) je možné vykazovanie a účtovanie kurzových rozdielov považovať za určitú možnosť daňovej optimalizácie podnikateľov a to z dôvodu existencie alternatívnych možností stanovenia momentu, kedy ovplyvnia základ dane z príjmov.

Kurzové rozdiely v zákone
o dani z príjmov

Vychádzajúc z prvej vety ustanovenia § 17 ods. 17 ZDP platí, že kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku.

Ak sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku, skutočnosti o tomto osobitnom spôsobe zahrnovania vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník opätovne rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Skutočnosť o ukončení uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

Príklad 1

Ako správne má spoločnosť ALFA, a.s. postupovať, ak sa počnúc rokom 2023 rozhodla, že bude zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku?

Skutočnosť o osobitnom spôsobe zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane spoločnosť vyznačí v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2023, a to v jeho I. časti – Údaje o daňovníkovi. Kurzové rozdiely, ktoré spoločnosť ALFA, a.s. vyčísli v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov k 31. 12. 2023, pri zistení základu dane z príjmov pripočíta k výsledku hospodárenia na riadku 180 daňového priznania alebo odpočíta od výsledku hospodárenia na riadku 290 daňového priznania.

Príklad 2

Ako má postupovať spoločnosť, ak sa v roku 2023 rozhodla, že ukončí osobitný spôsob uplatňovania kurzových rozdielov do základu dane? Počnúc rokom 2013 spoločnosť uplatňovala na základe oznámenia doručeného správcovi dane v decembri 2012 osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane.

Ak spoločnosť ukončí uplatňovanie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane, vyznačí túto skutočnosť v rámci daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2023, a to v jeho I. časti – Údaje o daňovníkovi. Kurzové rozdiely, ktoré vyčíslila v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov k 31.decembru 2023, zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtovala, t.j. v roku 2023. Do základu dane za rok 2023 však bude musieť zároveň zahrnúť aj kurzové rozdiely, ktoré vznikli v účtovníctve k 31. 12. 2013, k 31. 12. 2014, k 31. 12. 2015, k 31. 12. 2016, k 31. 12. 2017, k 31. 12. 2018, k 31. 12. 2019, k 31. 12. 2020, k 31. 12. 2021 a k 31. 12. 2022.

Príklad 3

Firma ALFA, s.r.o. neuplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP. Počas roku zaúčtovala výnos z dividendy v cudzej mene, ktorý podľa § 12 ods. 7 ZDP nie je predmetom dane z príjmov. V daňovom priznaní tento výnos spoločnosť uviedla zo spomínaného titulu medzi položkami znižujúcimi výsledok hospodárenia. Avšak z dôvodu, že dividenda nebola ku koncu účtovného obdobia uhradená, pohľadávka v cudzej mene sa pri uzávierke prepočítala aktuálnym kurzom k 31. 12., čím vznikol kurzový zisk.

Má takto zaúčtovaný kurzový zisk považovať za príjem, ktorý tiež nie je predmetom dane z príjmov? Bude tento kurzový rozdiel súčasťou základu dane z príjmov spoločnosti ALFA, s.r.o.?

Jediným prípadom, kedy zákon o dani z príjmov ustanovuje odlišný postup pri zahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane oproti postupu v účtovníctve je ten, keď daňovník uplatňuje postup podľa § 17 ods. 17 ZDP. Osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa tohto ustanovenia znamená, že kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo z dôvodu neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa nezahŕňajú do základu dane v období, v ktorom sa o nich účtuje, ale až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k úhrade alebo odpisu záväzku.

Vo všetkých ostatných prípadoch je nutné zahrnúť kurzové rozdiely do základu dane z príjmov vo výške, v ktorej sú zaúčtované s vplyvom na výsledok hospodárenia v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) ZDP. Uvedené konštatovanie platí bez ohľadu na skutočnosť, či kurzový rozdiel vznikol z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok z titulu zdaniteľného príjmu alebo príjmu, ktorý nie je zdaniteľným príjmom, alebo kurzový rozdiel vznikol z dôvodu nezrealizovaného záväzku prislúchajúceho k nákladu, ktorý je daňovým výdavkom alebo nie je daňovým výdavkom.

Zahrnovanie kurzových
rozdielov do základu dane právnym nástupcom

Z ustanovenia § 17 ods. 17 ZDP tiež vyplýva, že právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane z príjmov, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie.

Príklad 4

Spoločnosť ABC, s. r. o. a spoločnosť XYZ, s. r. o. sa k 1. aprílu 2023 zlúčili. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť XYZ, s. r. o. Spoločnosť ABC, s. r. o. uplatňovala pri zahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane osobitný spôsob upravený v § 17 ods. 17 ZDP.

Je spoločnosť ABC, s. r. o. povinná v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, zahrnúť do základu dane kurzové rozdiely za príslušné zdaňovacie obdobie vrátane kurzových rozdielov nezahrnutých do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach?

Ak spoločnosť XYZ, s. r. o. v postavení právneho nástupcu zanikajúcej spoločnosti ABC, s. r. o. uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane z príjmov podľa § 17 ods. 17 ZDP, potom môže spoločnosť XYZ, s. r. o. pokračovať v nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane aj za spoločnosť ABC, s. r. o. Zanikajúca spoločnosť ABC, s. r. o. tak nie je povinná v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, zahrnúť kurzové rozdiely do základu dane, pretože ich do základu dane zahrnie spoločnosť XYZ, s. r. o. ako právny nástupca v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo platbe, či odpisu záväzku.

Kurzové rozdiely
v podvojnom účtovníctve

Účtovná jednotka je v zmysle § 24 zákona o účtovníctve povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, nasledovne:

a)  ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobom podľa § 25 zákona o účtovníctve

Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je pre uvedené účely deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

V praxi je častým problémom správne stanovenie „dňa splnenia dodávky“, a to tak u odberateľa (kupujúceho) ako aj u dodávateľa (predávajúceho), keďže postupy účtovania deň splnenia dodávky nedefinujú. Preto pri stanovení dňa splnenia dodávky je potrebné vychádzať z iných právnych predpisov, ktoré deň splnenia dodávky definujú (napr. z Obchodného zákonníka), na základe ktorých je možné deň splnenia dodávky a teda aj deň uskutočnenia účtovného prípadu stanoviť, napr. dňom splnenia dodávky je deň odovzdania tovaru kupujúcemu alebo prvému prepravcovi, alebo pôjde o deň prevzatia dodávky u kupujúceho, prípadne deň splnenia dodávky sa určí v zmluve po dohode medzi kupujúcim a predávajúcim.

b)  ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka spôsobom podľa § 27 zákona o účtovníctve

Prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá ustanovuje § 24 zákona o účtovníctve a v nadväznosti na toto ustanovenie aj § 24 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej iba „Postupy účtovania v PÚ“). V súlade s § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, ak zákon o účtovníctve neustanovuje inak, účtovná jednotka prepočítava majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len „referenčný kurz“)

a)  v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis,

b)  v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

c)  v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

V rámci ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve je stanovené použitie kurzov inak, oproti všeobecnému pravidlu a to v prípadoch nákupu cudzej meny:

-   na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za menu euro, okrem ocenenia podľa § 24 ods. 4 zákona o účtovníctve, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu,

-   na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu, okrem ocenenia podľa § 24 ods. 4 zákona o účtovníctve, sa použije hodnota inej cudzej meny v eurách alebo sa na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

Podľa § 24 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ sa na účtoch pohľadávok, záväzkov, dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku účtujú kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu inkasa pohľadávok, platby záväzkov a predaja dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. O kurzových rozdieloch sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu najmä z dôvodu postúpenia pohľadávky, vkladu pohľadávky do základného imania, vzájomného započítania pohľadávky.

Príklad 5

Slovenská obchodná spoločnosť dňa 7. decembra 2023 kúpila tovar v sume 242 000 HUF. Referenčný kurz, kurz ECB k 6.decembru 2023 bol vyhlásený na sumu 381,52 HUF/EUR. Týmto kurzom spoločnosť ocenila záväzok pri jeho vzniku. Záväzok bol uhradený 15.decembra 2023 z účtu vedeného v HUF, pričom slovenská spoločnosť má zvolenú metódu pre oceňovanie úbytku cudzej meny na menu euro referenčným kurzom. K 14. decembru 2023 kurz bol vyhlásený referenčný kurz 385,81 HUF/EUR.

Je pravdou, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve je možné na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu použiť na prepočet cudzej meny na eurá cenu zistenú váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách (metóda FIFO). Pritom, ak je tento úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa hodnota z prepočtu podľa prvej vety na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá.

V predmetnom prípade sa však používa referenčný kurz a účtovanie v slovenskej obchodnej spoločnosti bude mať nasledovnú podobu:

Príklad 6

Slovenská obchodná spoločnosť dodala svojmu obchodnému partnerovi dňa 5.decembra 2023 tovar v sume 120 510 CZK. Referenčný kurz k 4. decembra 2023 je 24,603 CZK/EUR, ktorým spoločnosť ocenila pohľadávku pri jej vzniku. Pohľadávka bola inkasovaná 8. decembra 2023 na účet vedený v CZK. Na prepočet sa tak použije kurz vyhlásený ECB dňa 7. decembra 2023, ktorý bol v sume 24,725 CZK/EUR.

Nutné je v súvislosti s problematikou kurzových rozdielov pripomenúť, že kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je poskytnutý preddavok alebo prijatý preddavok na účte 314 – Poskytnuté preddavky, 324 – Prijaté preddavky alebo účte 475 –Dlhodobé prijaté preddavky podľa § 24 zákona o účtovníctve, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom pri účtovaní na týchto účtoch, napríklad zúčtovanie preddavku. Rovnako sa postupuje pri účtovných prípadoch rovnakého charakteru účtovaných na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Takisto kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je náklad alebo výnos budúceho obdobia účtovaný na účte 381 – Náklady budúcich období alebo na účte 384 – Výnosy budúcich období, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom, napríklad vznik nákladov alebo výnosov v budúcich účtovných obdobiach.

Pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa ide zaúčtovať na iný účet záväzku alebo pri zmene pohľadávky účtovanej podľa § 48 ods. 3 postupov účtovania v PÚ, ktorá sa ide zaúčtovať na iný účet pohľadávky, sa pri prepočte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz ako bol použitý pri vzniku nevyfakturovanej dodávky alebo nevyfakturovanej pohľadávky.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky, s výnimkou prípadov podľa § 24 ods. 5 a 6 postupov účtovania v PÚ.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov účtovaných na účtoch časového rozlíšenia 385 – Príjmy budúcich období a 383 – Výdavky budúcich období, účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. Rovnako sa postupuje pri účtovaní kurzových rozdielov z opravných položiek a rezerv v cudzej mene.

V zmysle § 24 ods. 5 Postupov účtovania v PÚ sú kurzové rozdiely z majetku a záväzkov podľa § 27 ods. 1 zákona o účtovníctve súčasťou ich ocenenia reálnou hodnotou. Účtujú sa takým istým spôsobom, ako sa účtujú zmeny reálnej hodnoty tohto majetku a záväzkov a to do výnosov alebo nákladov, alebo na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, napríklad pri cenných papieroch resp. pri derivátoch.

Kurzové rozdiely pri podieloch na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, ocenených metódou vlastného imania podľa § 27 ods. 8 zákona o účtovníctve sú súčasťou ocenenia metódou vlastného imania.

Kurzové rozdiely však v podvojnom účtovníctve nevznikajú pri:

a)  dlžníkovi pri zmene veriteľa a pri veriteľovi, ak za dlžníka prevzala plnenie iná osoba,

b)  splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností a družstiev; rozdiel sa totiž účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči vkladateľovi.

V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ platí, že na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku sa účtuje obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok do času jeho uvedenia do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, pričom súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním nie sú kurzové rozdiely.

Podobne v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 písm. g) postupov účtovania v PÚ sa na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku neúčtujú a nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku kurzové rozdiely.

Kurzové rozdiely
v jednoduchom účtovníctve

Podľa § 21 ods. 4 Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „Postupy účtovania v JÚ“) sa cudzia mena v hotovosti a na účtoch v bankách prepočíta na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Kurzové rozdiely z prepočtu

sa účtujú podľa ustanovenia § 4 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ v peňažnom denníku ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií medzi:

a)  výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení medzi „Ostatné výdavky“, ak ide o kurzovú stratu,

b)  príjmy zahrnované do základu dane z príjmov celkom v druhovom členení medzi „Ostatné príjmy, ak ide o kurzový zisk.

Kurzové rozdiely pri obstarávaní
dlhodobého majetku v cudzej mene

nevstupujú ani v jednoduchom účtovníctve do jeho obstarávacej ceny. Na základe ustanovenia § 10 ods. 28 Postupov účtovania v JÚ totiž platí, že kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade a postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií ako:

a)  výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení medzi „Ostatné výdavky“, ak ide o kurzovú stratu,

b)  príjmy zahrnované do základu dane z príjmov celkom v druhovom členení medzi „Ostatné príjmy, ak ide o kurzový zisk.

Príklad 7

Podnikateľ eviduje v českej pokladni 161,10 CZK – čo bol aj počiatočný stav na začiatku roka 1. 1. 2023. V danej pokladni teda nenestala počas celého roka 2023 žiadna zmena. Česká pokladňa „vypisuje“ počiatočný stav: 161,10 CZK (6,68 EUR). Ako to treba účtovne riešiť ku koncu účtovného obdobia 31. 12. 2023?

V zásade platí, že cudzia mena v hotovosti a na účtoch v bankách sa prepočíta na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzové rozdiely sa účtujú v peňažnom denníku ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov, ak ide o kurzovú stratu (v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“) alebo ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov (v druhovom členení medzi „ostatné príjmy“), ak ide o kurzový zisk.

Zostatok cudzej meny v CZK na devízovom účte ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je vo výške 161,10 CZK v ocenení 6,68 EUR (161,10 CZK: kurz 24,116 CZK/EUR = 6,68 €).

Ak kurz CZK k EUR dňa 31. 12. 2023 bude napr. vo výške 24,653 CZK/EUR, potom výpočet: 161,10 CZK: 24,653 = 6,53 EUR.

V predmetnom prípade tak vzniká kurzový rozdiel vo výške 0,15 EUR. Nakoľko česká koruna medziročne oslabila, ide o rozdiel charakteru kurzovej straty, ktorý je potrebné v peňažnom denníku zaúčtovať ako poslednú položku pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“.

Ing. Ján Mintál

OPATRENIE o postupoch
účtovania v JÚ

§ 4

Peňažný denník

(1) V peňažnom denníku sa účtujú

a)  príjmy a výdavky v hotovosti, vrátane prijatých a vydaných šekov a cenín (ďalej len „peňažné prostriedky v hotovosti“),

b)  príjmy a výdavky na účtoch v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk (ďalej len „banka“) vrátane úverov a termínovaných vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti,

c)  priebežné položky,

d)  uzávierkové účtovné operácie, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

(2) Pohyb peňažných prostriedkov v pokladniciach sa účtuje v peňažnom denníku v prehľade peňažných prostriedkov v hotovosti na základe pokladničných dokladov. Pohyb peňažných prostriedkov na účtoch v bankách sa účtuje v peňažnom denníku v prehľade peňažných prostriedkov na účtoch v bankách podľa výpisov z účtov v bankách. V peňažnom denníku sa účtuje v eurách.

(3) Priebežné položky sa účtujú pri prevodoch peňažných prostriedkov medzi pokladnicou a účtom v banke, pri prevodoch medzi pokladnicami a pri prevodoch medzi účtami v bankách. Priebežné položky sa členia na príjem a výdavok. Ako príjem sa účtuje priebežná položka pri výdavku peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je účtovný doklad o príjme účtovnej jednotke doručený, ako výdavok sa účtuje priebežná položka pri príjme peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je účtovný doklad o výdavku.

(4) Kurzové rozdiely podľa § 21 ods. 4 sa účtujú v peňažnom denníku ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií podľa

a)  odseku 6 písm. e) šiesteho bodu, ak ide o kurzovú stratu,

b)  odseku 6 písm. d) tretieho bodu, ak ide o kurzový zisk.

(5) V peňažnom denníku sa neúčtujú účtovné prípady, ktorými sa predpisuje povinnosť platieb alebo odvodov.

(6) V peňažnom denníku sa uvádza prehľad

a)  peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky,

b)  peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky,

c)  priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky,

d)  príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov celkom, v členení najmä na

1. predaj tovaru, ...