– rozsah a pravidlá činnosti

Otázky súvisiace s verejnou kontrolou, ale aj kontrolou verejných inštitúcií a ich hospodárenia, sú veľmi diskutovanou témou.
Stretli sme sa aj s názorom, že v SR neexistuje ucelený a previazaný systém verejnej kontroly, či už v podobe legislatívnej, resp. normatívnych aktov nižšej právnej sily.

Kontrolou rozumieme

špecifický druh ľudskej činnosti, ktorej obsahom je porovnávanie daného, existujúceho stavu v určitej oblasti spoločenských vzťahov so stavom predpokladaným. Jej cieľom je zistiť príčiny, pre ktoré nie je daný stav identický so stavom predpokladaným a súčasne stanoviť opatrenia , ktoré povedú k odstráneniu odchýlok a disproporcií medzi nimi. Kontrola v rámci verejnej správy môže mať charakter kontroly vnútornej alebo vonkajšej.

Keďže s verejnými prostriedkami hospodári aj obec, kontrola činnosti obce je nevyhnutá. Obec je základom územnej samosprávy, ktorú tvorí obec a vyšší územný celok. Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.

Ústava SR a orgány verejnej moci

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu
obecného zastupiteľstva podnikať alebo
vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť
členom riadiacich, kontrolných alebo
dozorných orgánov právnických osôb, ktoré
vykonávajú podnikateľskú činnosť.

Aj keď táto povinnosť nie je v ústave výslovne uvedená pre samosprávne orgány, je potrebné poukázať na výklad tohto článku, v ktorom sa uvádza, že orgány územnej samosprávy majú uvedené znaky orgánov verejnej moci, boli zriadené preto, aby pôsobili v spoločnosti ako orgány verejnej moci.

Ak by sa doslovným výkladom čl. 2 ods. 3 Ústavy odlíšili od štátnych orgánov, konečným dôsledkom takého výkladu by bolo ich vyčlenenie spod ústavných obmedzení, ktorými Slovenská republika zaručuje osobám ich práva a slobody a ktorými určuje, že inštitúcie existujúce v spoločnosti budú konať iba v rozsahu zverených právomocí. Úprave čl. 2 ods. 2 Ústavy SR podliehajú nielen štátne orgány, ale všetky orgány verejnej moci, ktoré Slovenská republika na svojom území zriadila a poverila vykonávaním verejnej moci.

Z uvedeného vyplýva, že aj obec pri plnení úloh jej zákonom priznaných, môže konať len v súlade s možnosťami danými jej zákonom.

Obec

Obec pri výkone samosprávy okrem iných úloh podľa zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení:

– vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,
– zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce,
– rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu,
– usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,
– utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon.

Pre rozlíšenie činností obce, či ide o výkon samosprávy, resp. o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy vo všeobecnosti platí, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Toto ustanovenie je dôležité aj z hľadiska subjektov, ktoré sú oprávnené kontrolovať výkon činností obce.

Výkon štátnej správy

prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb vo veciach preneseného výkonu štátnej správy koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy.

Ak obec dlhodobo, najmenej šesť mesiacov nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone štátnej správy a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, obvodný úrad v sídle kraja ju písomne vyzve na nápravu a určí jej na to lehotu. Ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej štátnej správy oprávnený konať podľa osobitného predpisu.

Obec je povinná uhradiť orgánu miestnej štátnej správy finančné prostriedky za prenesený výkon štátnej správy, ktorý uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti. Orgány štátnej správy prerokúvajú s obcami alebo s ich združeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s prijatými opatreniami ich oboznamujú.

Hlavný kontrolór obce

Podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo . Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších zmien a doplnení.
Hlavný kontrolór musí pri vykonávaní tejto činnosti dodržiavať určité zákonom stanovené pravidlá.
Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb,

Hlavný kontrolór je zamestnancom
obce a ak tento zákon neustanovuje
inak, vzťahujú sa na neho všetky práva
a povinnosti ostatného vedúceho
zamestnanca.

ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí.
Kontrolnú činnosť musí hlavný kontrolór vykonávať nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti.

Nezlučiteľnosť funkcií

Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou poslanca obecného zastupiteľstva, starostu, člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec, iného zamestnanca obce a aj s inými funkciami, kde by mohlo dôjsť k konfliktu záujmov, ak tak uvádzajú osobitné predpisy.
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme a vzťahuje sa na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú aj obce, pretože im zveruje právomoc rozhodovať o práva a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej právu. Verejným záujmom je podľa tohto zákona záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov.

Práca vo verejnom záujme

Predpokladom pre výkon práce vo verejnom záujme je:

- má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, t. j. spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosť
- je bezúhonná, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace,
- spĺňa kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady, ak to vyžaduje osobitný predpis, v prípade hlavného kontrolóra zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie,
- bola zvolená alebo vymenovaná, ak tento zákon alebo osobitný predpis voľbu alebo vymenovanie ustanovuje ako predpoklad vykonávania práce vo verejnom záujme,
- je oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ak sa takéto oprávnenie na dohodnutú prácu vyžaduje.

Uvedené predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme.

Voľba hlavného kontrolóra

Podľa zákona o obecnom zriadení deň konania voľby hlavného kontrolóra vyhlási obecné zastupiteľstvo na úradnej tabuli a spôsobom v mieste obvyklým najmenej 40 dní pred dňom konania voľby tak, aby sa voľba vykonala počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra.

Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra musí odovzdať svoju písomnú prihlášku najneskôr 14 dní pred dňom konania voľby na obecnom úrade. Súčasťou prihlášky je aj výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace a doklad o vzdelaní.

Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva. Ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu nezískal, obecné zastupiteľstvo ešte na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom. Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra a náležitosti prihlášky ustanoví obec uznesením. Hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov.

Pracovný pomer

Hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra.

Oproti tomuto právu je povinnosť starostu s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra.

Zánik funkcie

Výkon funkcie môže zaniknúť jedným zo spôsobov uvedených v zákone a to:

- vzdaním sa funkcie,
- odvolaním z funkcie,
- uplynutím jeho funkčného obdobia,
- smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
- dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

Zákon o obecnom zriadení umožňuje
vykonávať kontrolnú činnosť hlavným
kontrolórom aj pre viaceré obce.

- dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
- dňom, keď začal vykonávať funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou hlavného kontrolóra.

Obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak:

- opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca,
- hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom,
- uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení pri nástupe do funkcie (najmä o jeho podnikateľských, resp. iných zárobkových aktivitách) alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.

Kontrolná činnosť

Zákon o obecnom zriadení umožňuje vykonávať kontrolnú činnosť hlavným kontrolórom aj pre viaceré obce. V tomto prípad obce uzatvoria zmluvu na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy. Hlavného kontrolóra potom volí obecné zastupiteľstvo v každej z obcí, ktorá je účastníkom zmluvy.
Kontrolnou činnosťou sa rozumie kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v z.n.p., kontrola príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, kontrola vybavovania sťažností podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach a petícií, podľa zákona č. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, kontrola plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrola dodržiavania interných predpisov obce a kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených napríklad zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podlieha

- obecný úrad,
- rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou,
- právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku,
- osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci, či nenávratné finančné výpomoci v rozsahu nakladania s týmito prostriedkami.

Pravidlá kontrolnej činnosti

Hlavný kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti postupuje podľa pravidiel, ktoré ustanovuje zákon č.  502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení neskorších zmien a doplnení, ktorý upravuje základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu vykonávaných podľa tohto zákona, ktoré sú súčasťou systému verejnej vnútornej finančnej kontroly zabezpečujúceho dodržiavanie osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia, a dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami a pri iných činnostiach orgánu verejnej správy.
Ďalšie podrobnosti o pravidlách kontrolnej činnosti hlavným kontrolórom môže ustanoviť obec uznesením.

Úlohy hlavného kontrolóra

Zákon o obecnom zriadení príkladmo vymenúva aj úlohy hlavného kontrolóra, medzi ktoré patria:

- vykonáva kontrolu v rozsahu stanovenej kontrolnej činnosti zákonom, resp. uznesením obce,
- predkladá obecnému zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým,

Ďalšie podrobnosti o pravidlách
kontrolnej činnosti hlavným
kontrolórom môže ustanoviť
obec uznesením.

- vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce a k návrhu záverečného účtu obce pred jeho schválením v obecnom zastupiteľstve,
- predkladá správu o výsledkoch kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí,
- predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho roku,
- spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov Európskej únie,
- vybavuje sťažnosti, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
- je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo,
- plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.

Hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným; môže sa zúčastňovať aj na zasadnutiach komisií zriadených obecným zastupiteľstvom. Hlavný kontrolór je oprávnený nahliadať do dokladov, ako aj do iných dokumentov v rozsahu kontrolnej činnosti zverenej mu zákonom. Hlavný kontrolór je povinný na požiadanie bezodkladne sprístupniť výsledky kontrol poslancom obecného zastupiteľstva alebo starostovi.

Práva a povinnosti kontrolóra

Kontrolór obce má určité práva a povinnosti aj podľa iných právnych predpisov. Napríklad podľa zákona č.  583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách samosprávy počas ozdravného režimu (§ 19) môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce. Hlavný kontrolór obce je súčasne povinný predkladať obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
Keďže hlavný kontrolór je zamestnancom obce, je povinný nad rámec uvedených povinností dodržiavať aj povinnosti uložené zamestnancom podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a to:

- dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
- konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
- zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

A práve hlavný kontrolór obce má
povinnosť zabezpečiť kontrolu na
úrovni obce, resp. viacerých obcí
a tak sledovať, či obec účelne,
hospodárne a účinne nakladá so
zverenými peňažnými prostriedkami.

- zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov,
- nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení pracovného pomeru,
- zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce zamestnávateľa,
- oznámiť nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu alebo poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa,
- oznámiť zamestnávateľovi, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

Záver

Bez kontroly verejných financií by nebolo možné získať prehľad o hospodárení s verejnými prostriedkami. Preto kontrola verejných prostriedkov je nevyhnutnou zložkou činnosti orgánov verejnej správy ale aj samosprávy. Kontrolu vo verejnej správe upravuje množstvo právnych predpisov a to jednak z hľadiska predmetu – zamerania kontroly a jednak z hľadiska postavenia kontrolných orgánov. A práve hlavný kontrolór obce má povinnosť zabezpečiť kontrolu na úrovni obce, resp. viacerých obcí a tak sledovať, či obec účelne, hospodárne a účinne nakladá so zverenými peňažnými prostriedkami.

JUDr. Soňa Kubincová, PhD.

Kubincová, S.: Slovenské finančné právo. I. časť. Právnická fakulta UMB. Banská Bystrica. 2006
www.government.gov.sk /INFOSER VIS/DOKUMENTY/REFORMA/sk
Svoboda, J. a kol.: Slovník slovenského práva. Prvé novodobé vydanie. Poradca podnikateľa, spol. s r. o.. Žilina. 2000. s. 612

§ 19 zákona č. 583/2004 Z. z.

Ozdravný režim a nútená správa obce
(1) Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy s výnimkou podľa odseku 9 písm. a). Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti.
(2) Ak nastali skutočnosti podľa odseku 1, obec je povinná do troch dní od ich zistenia oznámiť túto skutočnosť ministerstvu financií a starosta obce (ďalej len „starosta“) je povinný do 15 dní vypracovať návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý tvorí návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov podľa odseku 1. Ozdravný rozpočet nie je obec povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.
(3) Starosta je povinný v lehote do 15 dní odo dňa, keď nastali skutočnosti podľa odseku 1, predložiť návrh na zavedenie ozdravného režimu obecnému zastupiteľstvu. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať návrh na zavedenie ozdravného režimu najneskôr do 15 dní od jeho predloženia.
(4) Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.
(5) Hlavný kontrolór obce je povinný predkladať obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
(6) Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
(7) Po zavedení ozdravného režimu je obec povinná do troch dní od prijatia uznesenia o zavedení ozdravného režimu obecným zastupiteľstvom predložiť ministerstvu financií toto uznesenie.
(8) V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od zavedenia ozdravného režimu je obec povinná oznámiť ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením ozdravného režimu dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia a zníženie celkových záväzkov uvedených v odseku 1, ministerstvo financií môže na základe žiadosti obce dať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty neprevyšujúcej 90 dní.
(9) Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy, ak
a) nastali skutočnosti podľa odseku 1 a obec nezaviedla ozdravný režim,
b) po skončení hospodárenia v ozdravnom režime trvajú skutočnosti podľa odseku 1, a to podľa zistení ministerstva financií alebo na základe oznámenia

1. starostu,
2. hlavného kontrolóra obce,
3. audítora,
4. veriteľa obce alebo
5. štátneho orgánu.

(10) Starosta alebo hlavný kontrolór obce je povinný oznámenie podľa odseku 9 písm. b) prerokovať v obecnom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu financií do 15 dní po skončení hospodárenia v ozdravnom režime.
(11) Pred zavedením nútenej správy ministerstvo financií alebo ním poverená správa finančnej kontroly preverí skutočnosti podľa odseku 9 a dôvody neuhradenia záväzku podľa odseku 1, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.20) Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia účtovných a iných dokladov potrebných na tieto účely.
(12) Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií. Ministerstvo financií uzatvára s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti núteného správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva...