Konsolidácia verejných financií

Konsolidácia
verejných financií

ZÁKON č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií
s komentárom

Ing. Tibor Trizuliak

Konsolidácia znamená zosilnenie, upevnenie, zjednotenie alebo ozdravenie v ekonomike a vo verejných financiách. Zavedením konsolidačných opatrení sa štát snaží znížiť deficit a zadlžovanie. Patrí sem napríklad zvyšovanie príjmov štátu prostredníctvom daní a poplatkov, znižovanie výdavkov napríklad znižovaním alebo rušením dotácií, zefektívnenie fungovania verejného sektora a úpravy v sociálnom systéme či dôchodkoch. Zásadným cieľom je, aby si štát dovolil financovať svoje výdavky bez nadmerného dlhu.

Úvod

Konsolidačný zákon, respektíve konsolidačný balík, sa na Slovensku týka súboru legislatívnych opatrení, ktorými sa menia a dopĺňajú viaceré zákony s cieľom konsolidácie verejných financií, čo by malo priniesť

– zlepšenie rozpočtovej stability,

– zníženie deficitu,

– zodpovednejšie hospodárenie štátu.

Význam konsolidačného zákona

– Daňové zmeny

Dochádza k úpravám dane z príjmov pre fyzické osoby a aj pre právnické osoby.

Zavádza sa nová daň z finančných transakcií.

Dochádza k zmenám v zákone o DPH, v ktorom sa napríklad zavádza nová základná sadzba.

– Zmeny vo verejných výdavkoch

V rámci konsolidácie dochádza k šetreniu vo verejnej správe, z čoho vyplýva znižovanie počtu úradov a obmedzenie výdavkov.

Zároveň dochádza k zmrazeniu platov v niektorých častiach štátnej správy.

– Sociálne a poistné zmeny

Dochádza k zásadným zmenám a úpravám v sociálnom poistení a zdravotnom poistení.

Mení sa definícia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) v zákone o sociálnom poistení.

– Pracovné právo

Zavádzajú sa zmeny v Zákonníku práce, ktoré súvisia napríklad s dňami pracovného pokoja.

Dochádza k zavedeniu nových pravidiel pre cestovné náhrady.

– Rozpočtová disciplína a význam konsolidácie vo všetkých smeroch

Cieľom konsolidácie je znížiť tempo zadlžovania a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií na dlhšiu dobu.

Cieľom konsolidácie je zaviesť kľúčovú podmienku pre stabilný rozpočet a splnenie záväzkov.

Dochádza aj k negatívnym dopadom pre chudobnejšie alebo zraniteľné skupiny.

Ovplyvnené budú rozpočty samospráv.

Zásadný záujem je znížiť rozpočtový deficit a zároveň stabilizovať dlh.

Ide o nevyhnutnú udržateľnosť verejných financií, predovšetkým v súvislosti s rastúcimi výdavkami.

Cieľom je aj zvýšiť príjmy štátu prostredníctvom daní alebo poplatkov a zároveň optimalizovať výdavky tak, aby štát fungoval efektívnejšie.

Legislatívny postup

Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií,

– mení a dopĺňa Zákonník práce s cieľom zosúladiť definíciu závislej práce so zvyšným obsahom Zákonníka práce, a tým znížiť mieru jeho obchádzania, ako aj vzhľadom na zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v čl. III ustanovujúcom, že niektoré sviatky sa nepovažujú za dni pracovného pokoja, a teda sa nemá uplatňovať ani zákaz práce v maloobchodnom predaji,

– upravuje sa legislatívny rámec úhrad za využívanie nerastného bohatstva, zavádza novú kategóriu surovín a aktualizuje sadzby úhrad, čím sa dosiahne vyšší príjem štátneho rozpočtu a takisto aj efektívnejšie financovanie opatrení na odstraňovanie následkov banskej činnosti,

Poznámka

Z dôvodu dlhoročnej neaktualizácie sadzieb úhrad sa zavádzajú úhrady, ktoré reagujú na vývoj cien a infláciu. Nová ročná sadzba úhrad za dobývací priestor sa stanovuje vo výške 1 000 eur za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru. Úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa stanovujú vo výške 0,001 eur za každý 1 m³ uskladneného (zatlačeného) plynu alebo za každú 1 tonu kvapaliny. Dopĺňa sa systém platenia úhrad za vydobyté primárne suroviny, konkrétne za štrkopiesky a piesky a stavebný kameň, ktoré sa nachádzajú na ložiskách nevyhradených nerastov, ako aj na výhradných ložiskách nevyhradených nerastov. Pri výpočte úhrady za vydobyté primárne suroviny sa vychádza zo súčinu skutočného množstva vydobytých primárnych surovín v tonách a stanovenej jednotkovej sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté primárne suroviny sa zavádzajú vo výške 1,35 eur za tonu. Podobná úhrada je zavedená aj vo Veľkej Británii a Švédsku, pričom výška úhrady bola stanovená podľa priemeru poplatku v týchto krajinách, očistený o paritu kúpnej sily. Zavedenie úhrady zníži dopyt po surovinách a podporí využívanie alternatívnych materiálov, vrátane recyklovaných a sekundárnych materiálov. Opatrenie odporúča aj OECD.

– v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý síce nemá priamy vplyv na rozpočet verenej správy, avšak v záujme eliminácie značných potenciálnych dopadov na rozpočet verejnej správy z dôvodu tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách zavádza, aby bolo možné operatívne opatrením Ministerstva financií SR ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a niektoré krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike závažná disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, keďže k plošnému zvýšeniu základných sadzieb stravného nie je možné pristúpiť práve z dôvodu potreby konsolidácie,

Poznámka

Opatrenie sa bude môcť použiť len v prípade tých odvetví, pri ktorých by mohol hroziť kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky.

– v súvislosti s konsolidáciou verejných financií v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov:

– dochádza k úprave vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktoré už nebudú naviazané na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,

– zavádza sa pravidlo, že povinné poistenie SZČO vzniká už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto pravidlo sa nepoužije v prípade, ak nové oprávnenie na podnikanie vzniklo do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia. Takáto SZČO bude poistená od prvého dňa vzniku oprávnenia. Poistenie zanikne odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. SZČO bude počas tohto poistenia platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov,

– zvyšuje sa minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov,

– zavádza sa postupné vyklesávanie dávky v nezamestnanosti, pričom suma dávky sa od 4. mesiaca do 6. mesiaca poberania tejto dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov s cieľom motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce,

– dochádza k vzniku nároku na nemocenské zamestnanca od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

– rušia sa výnimky z platenia poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom v prípade, keď zamestnanec má v období konkrétnej situácie (napr. pracovná neschopnosť trvajúca menej ako 52 týždňov, poberanie materského) zúčtovaný príjem za prácu v predchádzajúcom období,

– v rokoch 2026 až 2028 sa zachováva suma 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025,

– zavádza sa predĺženie poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom bolo vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií, a to prostredníctvom zmeny a zavedenia ďalších pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb, zavedenia osobitného základu dane z výnosov (príjmov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu a zavedenia nového pásma minimálnej dane,

– dochádza k úprave zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zrušenie výnimky z platenia poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom v zákone č. 461/2003 Z. z.,

– v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ustanovuje paušálne odpočítanie dane vo výške 50 % pri osobných motorových vozidlách nepoužívaných platiteľom dane výlučne na podnikanie a pri tovaroch a službách obstaraných v súvislosti s týmito vozidlami,

Poznámka

Primárnym cieľom tohto opatrenia je znížiť administratívnu záťaž na strane platiteľov spojenú s povinnosťou viesť podrobnú evidenciu o preukázaní rozsahu používania osobného motorového vozidla na účely podnikania, sekundárnym cieľom je predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani, ku ktorým dochádza z dôvodu nezdanenia používania týchto vozidiel na iný účel ako na podnikanie. Dochádza tiež k úpravám v oblasti sadzieb dane. S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 19 % zo základu dane, vyňali vybrané potraviny, ktoré budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.

– v zákone sa premieta vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO v sume 55,1 mil. euro obce a 29,7 mil. euro pre vyššie územné celky, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Ďalej sú premietnuté úsporné konsolidačné opatrenia v rozpočtoch samospráv na vlastné úrady v sume 109,6 mil. euro pre obce a 19,7 mil. euro pre VÚC. Pozitívny vplyv má premietnutie valorizácie platov v originálnom školstve v sume 69,0 mil. euro pre obce a 8,6 mil. euro pre VÚC,

Poznámka

Uvedené dopady si vyžiadali úpravu percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose DPFO od 1. januára 2026.

– v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mení úprava sadzieb pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie, dochádza k zvýšeniu sadzieb zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa o 1 percentuálny bod,

Poznámka

Zvýšenie týchto sadzieb sa zavádza v súlade s cieľmi konsolidácie verejných financií Slovenskej republiky, ako jedno z čiastkových opatrení.

– v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce zvyšuje dolná hranica výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Úprava má reagovať aj na boj proti fiktívnym živnostiam. Zároveň sa zavádza mechanizmus motivujúci včasnú a riadnu úhradu pokuty (úhrada 2/3 z uloženej pokuty),

– zavádza sa osobitná sadzba pre tie regulované odvetvia, u ktorých je možné naďalej predpokladať vysokú mieru ziskovosti. Vyššia miera sociálnej zodpovednosti osôb podnikajúcich v týchto odvetviach podporí aj konsolidačné úsilie vlády,

– ku konsolidácii verejných financií sa prispieva zvýšením odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

Poznámka

Takto odvedené finančné prostriedky budú príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a budú rozdelené hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra na zabezpečenie ich materiálno-technického vybavenia, jeho údržbu a prevádzkovanie.

– dochádza k zvýšeniu aktuálne uplatňovanej sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane. V prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná sadzba dane 0 % zo základu dane,

– v zákone č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu zvyšujú sadzby odvodov za prevádzkovanie on-line hazardných hier, keďže tento segment v posledných rokoch výrazne vrástol, pričom v záujme určitého zrovnoprávnenia zdaňovania hazardných hier sa vytvára priestor aj na zvýšenie odvodov za prevádzkovanie hazardných hier v kamenných prevádzkach, to znamená v herniach a v kasínach,

Poznámka

Čo sa týka on-line hazardných hier, zvyšujú sa sadzby odvodov z výťažku a z poplatku, resp. provízie za prevádzkovanie kurzových stávok v internetovej herni, ako aj za prevádzkovanie kurzových stávok v rámci kombinovanej licencie (v prevádzkach a v internetovej herni), a za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne, a to z 27 % na 30 %. Čo sa týka kamenných prevádzok, dochádza k zvýšeniu paušálneho ročného odvodu do štátneho rozpočtu za jedno technické zariadenie obsluhované priamo hráčmi zo 4 000 eur na 4 700 eur, za jeden výherný prístroj zo 4 000 eur na 9 300 eur, za jeden terminál videohier zo 4 700 eur na 6 000 eur a za jedno iné technické zariadenie rovnako zo 4 700 eur na 6 000 eur, a to tak za ich prevádzkovanie v herni ako aj v kasíne. Keďže sa nemení štruktúra odvodov, nie sú potrebné žiadne ďalšie zásadné legislatívne zmeny, nie sú potrebné významné zmeny informačných systémov a nezvyšuje sa ani administratívna náročnosť, a to tak na strane prevádzkovateľov hazardných hier ako aj na strane Úradu pre reguláciu hazardných hier. Prijatie novely zákona o hazardných hrách bude mať na prevádzkovateľov hazardných hier negatívny vplyv z pohľadu výšky ich zisku z prevádzkovania hazardných hier, avšak samotný systém z hľadiska transparentnosti a predikovateľnosti zostane zachovaný. Súčasťou novelizácie zákona o hazardných hrách sú aj viaceré opatrenia týkajúce sa potláčania nelegálneho hazardu, a to najmä v priestore on-line alebo internetového hazardu, keďže aj tieto opatrenia prispejú k zvýšeniu príjmov do rozpočtu verejnej správy z prevádzkovania licencovaných hazardných hier.

– v súvislosti s opatreniami na potláčanie nelegálneho internetového hazardu sa mení aj zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Úprava vlastných ekonomických informačných systémov, úprava pokladnice E-kasa klient a precenenie tovarov

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Primárny dôvodom úprav v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je zmena v sadzbách dane z pridanej hodnoty. Zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, sú vyňaté vybrané konečné výrobky určené na ľudskú konzumáciu, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom soli alebo cukru. Dané tovary tak budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.

Zánik povinnosti určovať základ dane pre výpočet dane pripadajúcej na súkromnú spotrebu osobného motorového vozidla používaného aj na iné účely ako na podnikanie

Ak platiteľ v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudne osobné motorové vozidlo, ktoré je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo používa na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy osobné motorové vozidlo a odpočíta daň vzťahujúcu sa na toto osobné motorové vozidlo v rozsahu 50 %, platiteľ nebude povinný za každé zdaňovacie obdobie určiť základ dane pre výpočet dane pripadajúcej na súkromnú spotrebu tohto osobného motorového vozidla. Použitie tohto osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie sa nebude považovať za dodanie služby za protihodnotu (§ 85n ods. 1 a 2) a v rozsahu, v akom pri tomto tovare nebola odpočítaná daň, sa zároveň použitie osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie nebude považovať za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 85n ods. 1).

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe celkového počtu platiteľov dane z pridanej hodnoty registrovaných k 1. 1. 2025. Z analýzy dát predložených MFSR vyplynulo, že 63,08 % platiteľov dane používa vozidlá aj na súkromné účely, nie len na podnikanie.

Finančná správa skúmala údaje o nákupe motorových vozidiel z kontrolných výkazov a uplatneného odpočítania dane z týchto nákupov. Finančná správa s cieľom zistiť, ako podnikatelia uplatňujú pravidlá odpočítania DPH pri nákupe motorových vozidiel, ktoré sú využívané na podnikanie a zároveň aj na súkromné účely, vykonala miestne zisťovania a zistila porušenia v oblasti odpočítania dane u 32 % preverení. Pri týchto miestnych zisťovaniach bolo finančnou správou zistené, že využitie vozidiel na súkromné účely bolo v priemere 57 %. Uvedené zistenia kopírujú výsledky analýzy dát predložených MFSR, keďže podľa najazdených kilometrov sa vozidlá používajú na súkromné účely v prevažujúcej miere, t. j. v podiele 56,44 %. Z dostupných údajov nie je možné zistiť koľko osobných motorových vozidiel nakúpených v roku 2023 je používaných výlučne na podnikanie a koľko aj na súkromné účely.

Počet dotknutých subjektov teda predstavuje 63 % z celkového počtu platiteľov dane. Tieto subjekty nebudú musieť určovať základ DPH pri používaní vozidla aj na súkromné účely, teda viesť náročnú evidenciu. Frekvencia plnenia bola určená nepravidelne.

Nevykonávanie úpravy odpočítanej dane z dôvodu zmeny rozsahu použitia investičného majetku

Regulácia dotknutým subjektom znižuje náklady. Platiteľ, ktorý v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudne osobné motorové vozidlo, ktoré je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), a odpočíta daň vzťahujúcu sa na toto osobné motorové vozidlo v rozsahu 50 % podľa § 85n ods. 1, nebude podľa § 85n ods. 10 povinný postupovať § 54d, teda sledovať akékoľvek zmeny v rozsahu použitia tohto osobného motorového vozidla, ako ani vykonávať úpravu odpočítanej dane.

Neurčovanie pomeru použitia osobného motorového vozidla na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie

V § 85n ods. 1 a 2 sa ustanovuje pevný pomer paušálne odpočítateľnej dane vo výške 50 % na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudol ako investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo používa na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy. Platiteľ v tejto súvislosti nebude pri určovaní pomeru použitia osobného motorového vozidla na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie postupovať podľa § 49 ods. 5.

Neurčovanie pomeru použitia tovaru a služby na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie

V § 85n ods. 3 sa ustanovuje pevný pomer paušálne odpočítateľnej dane vo výške 50 % na prijaté služby alebo nadobudnuté tovary, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), ktoré platiteľ prijal alebo nadobudol v súvislosti s osobným motorovým vozidlom používaným na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.

Vedenie záznamov preukazujúcich rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie

Záznamy preukazujúce rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie bude platiteľ dane povinný viesť v elektronickej podobe osobitne za každé nadobudnuté alebo užívané osobné motorové vozidlo. Záznamy budú obsahovať najmä údaje podľa § 85n ods. 6.

Oznámenie o použití osobného motorového vozidla

Použitie osobného motorového vozidla bude platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Pri osobnom motorovom vozidle používanom na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy je platiteľ povinný oznámiť použitie osobného motorového vozidla v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane prvýkrát. Ak dôjde k zmene použitia osobného motorového vozidla podľa odseku 4 na použitie podľa odseku 5 alebo naopak, platiteľ túto skutočnosť oznámi daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom táto skutočnosť nastala.

Úprava výšky sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane

Poisťovniam vzniknú administratívne náklady v súvislosti so zmenou informačných systémov, prekalkulovaním cien poistných produktov, úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov potrebných pre správne určenie dane.

Úprava osobitného odvodu z PZP z 8 % na 10 %

Poisťovniam vzniknú administratívne náklady v súvislosti so zmenou informačných systémov, prekalkulovaním cien PZP, úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov.

Osobitná sadzba

Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť cca 9 subjektov, čo predstavuje regulované osoby, ktorých predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia, vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov alebo ktoré podnikajú v oblasti kolektívneho investovania a zároveň v poslednej účtovnej závierke vykázali výsledok hospodárenia presahujúci 3 mil. eur.

Doručenie písomného oznámenia správcovi odvodu

Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť cca 9 subjektov, u ktorých dôjde k zmene sadzby odvodu.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo.

K úprave v zákone o dani z príjmov

Pri vypracovaní analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vychádzalo MF SR z dostupných zdrojov ministerstva a analýz Inštitútu finančnej politiky.

Regulácia úpravy odpočtu na investície uvádza v nasledujúcom roku 2026 nulový vplyv na podnikateľské prostredie, regulácia bude mať vplyv na podnikateľské prostredie až v roku 2028, 2029 a 2030.

Poplatky, úhrady za skladovanie ropy a plynu, za dobývací priestor a primárne suroviny, a to stavebný kameň, štrkopiesky a piesky

Zákonom sa upravuje výška úhrad za využívanie nerastného bohatstva, ktoré neboli dlhodobo revidované a nezohľadňovali aktuálne ekonomické a trhové podmienky.

Z dôvodu dlhoročnej neaktualizácie sadzieb sa zavádzajú nové úhrady, ktoré reagujú na vývoj cien a infláciu. Nová ročná sadzba úhrad za dobývací priestor sa stanovuje vo výške 1 000 eur za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru.

Dopĺňa sa a mení systém platenia úhrad za vydobyté primárne suroviny, konkrétne za štrkopiesky, piesky a stavebný kameň, ktoré sa nachádzajú na ložiskách nevyhradených nerastov, ako aj na výhradných ložiskách nevyhradených nerastov.

Zvýšenie odvodov na verejné zdravotné poistenie o 1 percentuálny bod

Údaj o počte samostatne zárobkovo činných osôb bol prevzatý z verejne dostupných publikovaných údajov Štatistického úradu SR o počte živnostníkov v SR za rok 2024.

Finančný dopad zvýšenia odvodu o 1 percentuálny bod na samostatne zárobkovo činné osoby bol prevzatý z odhadovaného zvýšenia príjmu zdravotných poisťovní od skupiny samostatne zárobkovo činných osôb.

Platenie poistného na nemocenské, dôchodkové a garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity z príjmu vyplatenom pri vylúčení povinnosti platiť poistné (napr. PN, materskom)

Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá negatívny vplyv na zamestnávateľov z dôvodu vyššej platby poistného na nemocenské, dôchodkové, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity (bez subjektov verejnej správy), čo na jedného dotknutého zamestnávateľa predstavuje v priemere cca 1 609 eur.

Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá pozitívny vplyv na zamestnávateľov z dôvodu nižšej platby na daň z príjmu právnických osôb (bez subjektov verejnej správy), čo na jedného dotknutého zamestnávateľa predstavuje úsporu v priemere cca 287 eur.

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie z 50 % na 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov (SZČO) - vplyv vyššej platby na sociálne poistenie

Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá negatívny vplyv na SZČO z dôvodu vyššej platby poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, čo na jedného dotknutého SZČO predstavuje v priemere cca 500 eur.

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie z 50 % na 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov (SZČO) - vplyv nižšej platby na daň z príjmu fyzických osôb (prejaví sa až v roku 2027)

Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá pozitívny vplyv na SZČO z dôvodu nižšej platby na daň z príjmu fyzických osôb, čo na jedného dotknutého SZČO predstavuje úsporu v priemere cca 26 eur.

Úprava vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO, ktorá už nebude podmienená dosiahnutím určitej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti - vplyv vyššej platby na sociálne poistenie

Dane, odvody a clá – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá negatívny vplyv na SZČO z dôvodu vyššej platby poistného na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, čo na jedného dotknutého SZČO predstavuje v priemere cca 603 eur.

Úprava vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá už nebude podmienená dosiahnutím určitej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti - vplyv nižšej platby na daň z príjmu fyzických osôb

Predĺženie obdobia vyplácania náhrady príjmu zamestnávateľom pri dočasnej práceneschopnosti z 10 na 14 dní

Iné nepriame náklady – v súlade s kvantifikáciami a metodikou výpočtu uvedenou v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa predpokladá negatívny vplyv na zamestnávateľov z dôvodu dlhšieho vyplácania náhrady príjmu zamestnancom pri dočasnej pracovnej, čo na jedného dotknutého zamestnávateľa predstavuje v priemere cca 534 eur.

Zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania z 2 000 eur na 4 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne z 5 000 eur na 8 000 eur

Zmena regulácie sa dotýka zamestnávateľov alebo fyzických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Nakoľko ide o zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania bola táto regulácia identifikovaná ako zvyšujúca náklady. Podkladom pre výpočet boli údaje obsiahnuté v Informatívnej správe o vyhľadávaní a potieraní nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za rok 2024. Počet dotknutých subjektov bol určený ako priemerný počet subjektov za posledné 3 roky (2022 - 2024), ktorým bola uložená pokuta za správny delikt nelegálneho zamestnávania. Zvyšuje sa dolná hranica výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania o 2 000 eur a taktiež sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty o 3 000 eur v prípade, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne. Kvantifikácia zvýšenia nákladov sa tak vypočíta ako súčin priemerného počtu subjektov za posledné 3 roky, ktorým bola uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie a sumy zvýšenia dolnej hranice pokuty.

Zníženie výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania v prípade jej včasného uhradenia o 1/3

Zmena regulácie sa dotýka zamestnávateľov alebo fyzických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Nakoľko ide o odpustenie časti pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania bola táto regulácia identifikovaná ako znižujúca náklady. Podkladom pre výpočet boli údaje obsiahnuté v Informatívnej správe o vyhľadávaní a potieraní nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za rok 2024. Počet dotknutých subjektov bol určený ako priemerný počet subjektov za posledné 3 roky (2022 - 2024), ktorým bola uložená pokuta za správny delikt nelegálneho zamestnávania. Danou reguláciu sa znižuje výška pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania v prípade jej včasného uhradenia (do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa ods. § 19 ods. 2, písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.), a to o 1/3 zo sumy uloženej pokuty. Pri kvantifikácii zníženia nákladov bola zohľadnená aj zmena regulácie, a teda zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za správny delikt nelegálneho zamestnávania o 2 000 eur, resp. o 3 000 eur v prípade, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne. V prípade ideálnej situácie, kedy by všetky subjekty uhradili pokutu v zmysle regulácie, by zníženie nákladov pre podnikateľské prostredie predstavovalo sumu 1 363 256 eur (1 912 eur x 713 subjektov).

Zmena výšky zdanenia vybraných druhov hazardných hier

Opatrenie týkajúce sa zmeny sadzby pre určenie odvodov bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zvýši odvodové zaťaženie pre vybraný segment prevádzkovateľov hazardných hier, a to internetových hier v internetovom kasíne a kurzových stávok v internetovej herni a prevádzkach, ako aj hazardných hier na výherných prístrojoch, na termináloch videohier, na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a na iných technických zariadeniach.

Úhrada odvodu z hazardných hier je priamym finančným nákladom daňovníka, pričom platí, že uhradený odvod z hazardných hier je daňovým výdavkom pre daň z príjmov. Z uvedeného dôvodu dochádza k zvýšeniu priamych finančných nákladov daňovníka (zníženiu priamych finančných nákladov pri dani z príjmov). Zmena zdanenia (úpravy sadzby dane) si nevyžaduje nepriame finančné náklady ani dodatočné administratívne náklady, resp. prípadné nevyhnutné úpravy účtovných systémov by mali byť naplnené v rámci existujúcich administratívnych kapacít daňovníka.

Banský zákon

K zvyšovaniu úhrad za dobývací priestor a uskladňovanie plynu a kvapalín boli vykonané konzultácie so Slovenskou banskou komorou, ktorá združuje dotknuté ťažobné spoločnosti a ktorým bol predstavený návrh úprav týchto sadzieb spolu s jeho odôvodnením, predovšetkým potreby súladu s aktuálnym ekonomickým rámcom.

Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

– Zákon o DPH

Úpravami v zákone o DPH nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nové zdaniteľné osoby. Zákonom zavádzané povinností nijakým spôsobom nezasahujú do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla tuzemská zdaniteľná osoba v tuzemsku podnikať. Nepredpokladá sa ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií.

– Zákon o dani z poistenia

Úprava výšky sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane. Zmeny v zákone o dani z poistenia nebudú mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov, neovplyvní prístup k financiám a nebude mať vplyv na inovácie, vedu a výskum.

– Zákon o poisťovníctve

Úprava výšky osobitného odvodu z 8 % na 10 % z prijatého poistného z PZP. Zmeny v zákone o poisťovníctve nebudú mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov, neovplyvní prístup k financiám a nebude mať vplyv na inovácie, vedu a výskum.

– Zákon o dani z príjmov

Zvýšenie úhrad za dobývací priestor a uskladňovanie plynu a kvapalín sa vzťahuje plošne na všetky podnikateľské subjekty v danej oblasti bez zavedenia osobitných režimov. Nedochádza preto k diskriminácii medzi porovnateľnými podnikmi a zároveň sa uplatňuje jednotne na všetky podniky bez ohľadu na veľkosť. Takisto neprichádza k vplyvom na cezhraničné investície ani dostupnosť zdrojov, keďže kľúčovým faktorom je dostupnosť ložísk. Vplyvy na inovácie, vedu a výskum a ani prípad goldplatingu neboli identifikované.

– Zákon o hazardných hrách

Oblasť hazardných hier je regulovaným trhom, ktorých prevádzkovanie závisí od udelenia individuálnej licencie. Držitelia licencií podliehajú na regulovanom trhu rovnakým podmienkam, ktoré platia pre všetkých identicky. Zmena zdanenia zasiahne podnikateľské subjekty prevádzkujúce hazardné hry v dotknutých segmentoch hazardných hier rovnakým spôsobom, bez vplyvu na vzájomné konkurenčné postavenie dotknutých subjektov. Zvýšenie zdanenia regulovaného licencovaného trhu sa však premietne do nižšej konkurencieschopnosti domácich licencovaných subjektov voči nelicencovaným zahraničným subjektom, ktoré nemôžu prevádzkovať činnosť na našom území. To sa pravdepodobne odrazí na zmene podielu hazardných hier, ktoré spotrebitelia budú realizovať cez domáce licencované kanály.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

– Sprístupnenie záznamov preukazujúcich rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie (§ 85n ods. 7)

Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Platiteľ dane bude povinný na výzvu daňového úradu, v lehote určenej vo výzve, sprístupniť elektronickými prostriedkami záznamy podľa odseku 6.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novo zavádzané ustanovenia, nie je možné negatívny dopad tohto ustanovenia na podnikateľské prostredie kvantifikovať. Záznamy budú vedené elektronicky a sprístupňované elektronickými prostriedkami.

– Úprava výšky sadzby dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane – podnikateľské subjekty

Zvýšenie sadzby dane z poistenia môže zvýšiť finančné náklady podnikateľským subjektom poisteným v odvetviach neživotného poistenia v prípade, ak poistné riziko bude umiestnené na území Slovenskej republiky. Zvýšené finančné náklady budú závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu 2 % zvýšenie sadzby dane z poistenia do cien poistného. Zvýšené finančné náklady na podnikateľské subjekty však nie je možné jednoznačne kvantifikovať, keďže nie je možné určiť koľko z klientov sú podnikateľské subjekty, občania a orgány verejnej správy. MF SR nedisponuje detailnými informáciami o výške upísaného poistného, o poistnom odvetví a segmente klienta.

– Zvýšenie osobitného odvodu z PZP z 8 % na 10 % - podnikateľské subjekty

Zvýšenie osobitného odvodu z PZP môže zvýšiť finančné náklady podnikateľským subjektom poisťujúcim si motorové vozidlá. Zvýšené finančné náklady budú závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu 2 % zvýšenie osobitného odvodu do cien PZP. Zvýšené finančné náklady na podnikateľské subjekty však nie je možné jednoznačne kvantifikovať, keďže nie je možné určiť koľko z klientov sú podnikateľské subjekty, občania a orgány verejnej správy.

– Banský zákon

Napriek zvýšeniu poplatkov stanovením úhrad za vydobyté primárne suroviny, úhrad za uskladňovanie plynov alebo kvapalín a za dobývací priestor zákon má aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože spolu so zvýšením úhrady za dobývací priestor sa zvyšuje aj podiel príjmu pre obec, na ktorej území sa dobývací priestor nachádza, a to až na 100 % zo sumy úhrady. Cieľom je posilniť kompenzačný mechanizmus pre miestnu samosprávu, ktorá je priamo dotknutá banskou činnosťou na svojom území. Právna úprava vytvára priame finančné stimuly pre obce, čím sa posilní ich záujem na umožňovaní a podpore ťažobnej činnosti.

ZÁKON č. 261/2025 Z. z.

o ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony
v súvislosti
s konsolidáciou verejných financií

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 95/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 307/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 375/2019 Z. z., zákona č. 380/2019 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 294/2020 Z. z., zákona č. 326/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 407/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 539/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 248/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 376/2022 Z. z., zákona č. 1/2023 Z. z., zákona č. 50/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 172/2024 Z. z., zákona č. 178/2024 Z. z., zákona č. 323/2024 Z. z., zákona č. 324/2024 Z. z., zákona č. 399/2024 Z. z., zákona č. 77/2025 Z. z., zákona č. 142/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. I

Zmena Zákonníka práce v rámci regulácie sa dotýka zamestnávateľov alebo fyzických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Dochádza k zosúladeniu definície závislej práce so zvyšným obsahom Zákonníka práce, a tým k zníženiu miery jeho obchádzania, ako aj vzhľadom na zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, kedy sa nemá uplatňovať ani zákaz práce v maloobchodnom predaji.

Nelegálne zamestnávanie

Sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je dlhodobo rovnaká a aj z dôvodu inflácie stratila svoj odradzujúci charakter. Novela zákona zásadne nezvyšuje dolnú hranicu sadzby v prípade riadneho a včasného uhradenia pokuty. Na druhej strane sa ustanovuje dolná hranica pre subjekty, ktoré zneužívajú nelegálnu prácu viacerých osôb. Navyše z dôvodu rozšírenia tzv. fiktívnych živností novela zákona reflektuje aj zvýšenú potrebu sankcie obchádzania zákona. Implementácia bude zabezpečená inšpekciou práce – orgánom, ktorý už v súčasnosti disponuje kompetenciou ukladať pokuty.

Zmenami Zákonníka práce budú ovplyvnení:

– zamestnanci,

– zamestnávatelia,

– samostatne zárobkovo činné osoby – SZČO.

§ 1

Pôsobnosť Zákonníka práce

(1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi súvisiace.

(2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene.

(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

(4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

(5) Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(6) V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Komentár k § 1

Odsek 1

Znenie odseku 1 Zákonníka práce predstavuje definičné ustanovenie, ktoré opisuje predmet úpravy zákona. Zákonník práce je zákon, ktorý upravuje všetko, čo sa týka práce zamestnanca pre zamestnávateľa, či už individuálne, alebo kolektívne.

Právna úprava zákona

– Zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy, teda vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ide napríklad o:

• pracovnú zmluvu,

• práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa,

• mzdu,

• pracovný čas, dovolenku,

• skončenie pracovného pomeru.

– Zákon upravuje kolektívne pracovnoprávne vzťahy, teda vzťahy medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou. Ide napríklad o:

• kolektívne vyjednávanie,

• kolektívne zmluvy,

• právo na štrajk v rozsahu stanovenom osobitnými zákonmi a právnymi predpismi.

– Zákon upravuje aj niektoré súvisiace právne vzťahy, teda ďalšie situácie súvisiace s výkonom práce. Ide napríklad o:

• náhradu škody,

• bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v základnom rámci,

• niektoré osobitné povinnosti zamestnávateľa.

Odsek 2

Ustanovenie definuje závislú prácu, ktorá je základným predpokladom na to, aby sa pracovnoprávny vzťah považoval za pracovný pomer a aby sa naň vzťahoval Zákonník práce. Ide o právnu definíciu, ktorá odlišuje pracovný pomer od iných foriem zárobkovej činnosti, ktorou je napr.

– živnosť,

– dobrovoľníctvo,

– práca na základe občianskoprávnej zmluvy.

Znenie odseku 2 je základové ustanovenie na identifikáciu nelegálneho zamestnávania alebo švarcsystému, čo znamená, že ide o fingovanú SZČO. Ak určitý pracovný vzťah vykazuje znaky závislej práce, musí byť uzavretý pracovný pomer, nie živnosť alebo iný typ zmluvy. Inšpektorát práce aj súdy posudzujú závislú prácu podľa týchto znakov bez ohľadu na to, ako si strany pomer pomenujú.

Kľúčové prvky závislej práce

– Vzťah nadriadenosti a podriadenosti

• Zamestnávateľ má právomoc riadiť a kontrolovať zamestnanca.

• Zamestnanec je povinný rešpektovať jeho rozhodnutia v rozsahu pracovnej činnosti – tento prvok najjasnejšie odlišuje zamestnanca od SZČO, ktorý koná samostatne a nie je v podriadenom postavení.

– Osobné vykonávanie práce

• Zamestnanec musí prácu vykonávať osobne a nemôže sa dať zastúpiť inou osobou.

• Je to základná črta pracovného pomeru, kde sa predpokladá osobná odborná zodpovednosť.

– Podľa pokynov zamestnávateľa

• Zamestnávateľ určuje, čo, kedy, kde a ako sa bude robiť.

• Inštrukcie môžu byť detailné alebo iba rámcové, ale musia existovať.

– V mene zamestnávateľa

• Práca sa vykonáva pre zamestnávateľa a na jeho zodpovednosť.

• Výsledky práce patria zamestnávateľovi, nie zamestnancovi.

Zákonník práce presne vymedzuje, čo sa považuje za závislú prácu. Ak sa tieto znaky naplnia, ľubovoľná činnosť vykonávaná pre inú osobu musí byť právne riešená ako pracovný pomer. Toto ustanovenie chráni zamestnancov a zároveň zabezpečuje, aby sa pracovnoprávne predpisy neobchádzali formálnymi živnosťami alebo inými zmluvnými konštrukciami.

! Upozornenie

V § 1 ods. 2 sa za slovami „v jeho mene“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.

Konsolidačným zákonom sa upravila definícia závislej práce, a to vypustením znaku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, a to z dôvodu, že podobne ako v ČR, skôr ako o znak závislej práce, ide o povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu z princípu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Zároveň súčasné znenie Zákonníka práce už umožňuje zamestnancovi v niektorých prípadoch buď vysokú mieru autonómie v organizovaní si pracovného času podľa ustanovenia § 88 upravujúceho pružný pracovný čas alebo samoorganizovanie si tohto pracovného času podľa ustanovenia § 52 ods. 6 upravujúceho domácku prácu a teleprácu.

Podľa § 52 ods. 6 sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť, že zamestnanec si pri domáckej práci alebo telepráci bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa, alebo sa domácka práca alebo telepráca bude vykonávať v pružnom pracovnom čase. Aj praktická realizácia vzťahov je už často založená skôr na dosahovaní požadovaných výsledkov než na konkrétnom čase, kedy sa tieto výsledky dosahujú. Ak si už v súčasnosti zamestnanec môže sám, po dohode so zamestnávateľom, organizovať pracovný čas, nemôže ísť o znak závislej práce, pretože potom existuje vnútorný rozpor medzi definíciou závislej práce so znakom „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“ a praktickou realizáciou pracovného pomeru so znakom „v pracovnom čase určenom zamestnancom“. To sa následne premieta aj do posudzovania naplnenia znakov závislej práce pri inšpekcii práce, kedy sa kontrolovaný subjekt odvoláva na definíciu závislej práce a na nenaplnenie znaku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, hoci je zjavné, že inak je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene.

Poznámka

Švarcsystém je situácia, keď niekto formálne pracuje ako SZČO, ale fakticky vykonáva závislú prácu, ktorá má byť podľa zákona vykonávaná v pracovnom pomere.

Porovnanie znakov závislej práce voči švarcsystému

Povaha vzťahu
Kritérium	Závislá práca (legálna)	Švarcsystém (nelegálne)
Právny vzťah	Pracovná zmluva	Živnosť alebo SZČO namiesto pracovnej zmluvy
Charakter vzťahu	Nadriadenosť – podriadenosť	Formálne „nezávislosť“, ale v realite podriadenosť

Riadenie a kontrola
Kritérium	Závislá práca	Švarcsystém
Pokyny zamestnávateľa	Zamestnávateľ dáva pravidelné pokyny	„Zadávateľ práce“ dáva príkazy ako zamestnávateľ
Kontrola	Pravidelná, súčasť pracovného pomeru	Kontrola rovnaká ako pri zamest-nancoch, hoci formálne SZČO

Vykonávanie práce
Kritérium	Závislá práca	Švarcsystém
Osobné vykonávanie	Povinné – zamestnanec sa nemôže dať zastúpiť	SZČO by sa mohla nechať zastúpiť, ale v praxi nesmie
Miesto a čas práce	Ukladá zamestnávateľ (pracovisko, pracovná doba)	SZČO musí dodržiavať fixný čas, dochádzku, pracovisko

Výsledok práce a zodpovednosť
Kritérium	Závislá práca	Švarcsystém
Práca sa vykonáva v mene	Zamestnávateľa	„Objednávateľa“, ale reálne ako pre zamestnávateľa
Zodpovednosť	Obmedzená podľa ZP	SZČO nesie neobmedzené podnikateľské riziko, aj keď ho fakticky nenesie

Ekonomická závislosť
Kritérium	Závislá práca	Švarcsystém
Stabilita príjmu	Stála mzda	Pravidelné „faktúry“ – ale fakticky mzda
Nástroje, pomôcky	Zamestnávateľ	Zadávateľ práce (rovnaké ako zamestnancom)

Znaky švarcsystému

• SZČO pracuje denne od 8:00 do 16:00 ako všetci zamestnanci.

• Má rovnakého nadriadeného, rovnaké povinnosti, rovnaké smernice.

• Používa firemné nástroje, pracovné prostriedky, uniformu.

• Nemôže odmietnuť prácu ani si slobodne organizovať čas.

• Nevie sa nechať zastúpiť inou osobou.

• Robí výlučne pre jedného odberateľa dlhodobo.

• Nemá podnikateľské riziko – príjem je fixný, bez ohľadu na výkon.

• Chýba výsledné „dielo“ – vykonáva sústavnú činnosť.

Ak sa prejaví väčšina alebo všetky znaky, tak vzťah je závislá práca a SZČO je iba formálne.

Príklady závislej práce – legálne pracovné pomery

Príklad

Pracovník v sklade

Pracuje na zmeny podľa rozpisu.

Nadriadený určuje úlohy, a to vykladať, baliť, presúvať tovar.

Pracuje na zariadeniach zamestnávateľa. Je to závislá práca.

Príklad

Recepčná

Musí byť v práci od 7:00 do 15:30.

Plní pokyny vedúceho prevádzky.

Nemôže sa dať zastúpiť inou osobou. Je to závislá práca.

Príklad

Programátor vo firme

Firma určuje miesto práce aj úlohy.

Pracuje na tímových projektoch v mene firmy.

Má rovnaký režim a nástroje ako ostatní zamestnanci. Je to závislá práca.

Príklady švarcsystému – nelegálne

Príklad

SZČO predavačka

Každý deň stojí za pokladňou od 9:00 do 17:00.

Dostáva mesačne rovnakú sumu.

Má nadriadenú vedúcu predajne. Ide o závislú prácu, je to švarcsystém.

Príklad

Externý zamestnanec v kancelárii

Pracuje v kancelárii firmy od pondelka do piatka.

Je zaradený do tímov, používa firemný email, tiež plní smernice. Je to švarcsystém.

Príklad

SZČO vodič

Firma dáva presný rozpis jázd.

Používa firemné vozidlo.

Nemôže odmietnuť jazdu ani si určovať pracovný čas. Je to švarcsystém.

Dni pracovného pokoja

§ 94

(1) Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

(3) V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

a) naliehavé opravárske práce,

b) nakladacie a vykladacie práce,

c) inventúrne a uzávierkové práce,

d) práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,

e) práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

f) práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

g) kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,

h) naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

(4) Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

(5) V dňoch 1. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.

Komentár k § 94

Pojem „dni pracovného pokoja“ označuje špecifické dni, počas ktorých sa spravidla nepracuje a počas ktorých má zamestnanec právo na odpočinok nad rámec bežného týždňového odpočinku. Sú upravené najmä v ustanovení § 122 Zákonníka práce.

Z právneho hľadiska ide o ustanovené sviatky a dni pracovného pokoja, počas ktorých sa:

• práca zásadne nevykonáva,

• práca sa môže vykonávať iba vo výnimočných prípadoch, ktoré určuje zákon,

• zamestnancovi patrí zvýšená ochrana a spravidla aj mzdové zvýhodnenia, ak v tieto dni pracuje.

Charakteristika dní pracovného pokoja

– Ochranná funkcia

Cieľom je zabezpečiť zamestnancovi regeneráciu, čas na rodinu, tradície a spoločenské zvyky, ktoré sú spojené so sviatkami.

– Sociálna a kultúrna funkcia

Právny poriadok uznáva, že niektoré dni majú zvláštny význam, a to štátny, náboženský či spoločenský, a preto sú postavené mimo bežného pracovného režimu.

Výnimky kedy môže zamestnanec pracovať v deň pracovného pokoja

Zákonník práce pripúšťa iba výnimočné prípady, najmä ak ide o:

• nevyhnutné práce vyplývajúce z povahy prevádzky, a to v oblasti zdravotníctva, dopravy, energetiky, bezpečnosti,

• naliehavé opravy,

• kŕmenie a ošetrovanie zvierat,

• práce, ktoré nemožno prerušiť,

• inventúry a uzávierky iba vo vymedzenej miere,

• niektoré služby pre verejnosť, ako napr. nepretržité prevádzky.

Zamestnanec teda nemôže pracovať v deň pracovného pokoja iba preto, že si to želá zamestnávateľ. Zásadne musí existovať zákonom uznaný dôvod.

Mzdové nároky pri práci v deň pracovného pokoja

Ak sa práca vykonáva, zamestnancovi patrí:

• mzda navyše,

• príplatok za prácu vo sviatok alebo v deň pracovného pokoja, ktorý je percentuálne určený zákonom.

Ide o kompenzáciu za to, že zamestnanec nemôže čerpať odpočinok v zákonom chránený deň.

Rozdiel medzi dňom pracovného pokoja a sviatkom

Hoci sa pojmy často používajú spolu, právne majú mierne odlišný význam:

– Sviatok

Ide o konkrétne zákonom určené dátumy, ako napr. 1. január, 1. máj, 24. december po 12:00.

– Deň pracovného pokoja

Ide o širší pojem, ktorý zahŕňa aj nedele, ktoré nie sú sviatkom.

Poznámka

Každý sviatok je dňom pracovného pokoja, ale nie každý deň pracovného pokoja je sviatok.

Význam dňa pracovného pokoja

• ovplyvňuje plánovanie pracovných zmien,

• zakladá nárok na príplatky,

• chráni zamestnanca pred nadmerným zaťažením,

• má vplyv na predajné hodiny, ako napr. zákaz maloobchodného predaja počas niektorých sviatkov,

• ovplyvňuje fungovanie podnikov s nepretržitou prevádzkou.

Dni pracovného pokoja sú štátom chránené dni určené na odpočinok, počas ktorých sa práca vykonáva len vo výnimočných prípadoch. Sú kľúčovou súčasťou pracovného práva, pretože chránia zdravie zamestnancov, upravujú mzdové nároky a odrážajú kultúrne a spoločenské tradície.

Odsek 5

Ustanovenie odseku 5 Zákonníka práce upravuje zákaz práce v maloobchode počas vybraných dní pracovného pokoja.

Podstata ustanovenia

Znenie predstavuje absolútny zákaz maloobchodného predaja vrátane s ním súvisiacich prác v najvýznamnejšie sviatky roka. Ide o najprísnejšiu formu obmedzenia predajnej činnosti, keďže zákon:

• zakazuje nariadiť výkon maloobchodného predaja zamestnancovi,

• zakazuje dohodnúť výkon maloobchodného predaja zamestnancovi.

To znamená, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu v maloobchode ani vtedy, ak by s tým sám súhlasil. Uvedený zákaz je kogentný a nepripúšťa výnimku vôľou strán.

Dni, ktoré sú zakázané

Zákaz sa týka týchto sviatkov:

• 1. január

• Veľký piatok

• Veľkonočná nedeľa

• 24. december po 12:00

• 25. december (1. sviatok vianočný)

• 26. december (2. sviatok vianočný).

Ide o dni považované za významné štátne a náboženské sviatky s najvyššou mierou ochrany pracovného pokoja.

Práca, ktorá je zakázaná

Zákaz sa vzťahuje na:

• predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi,

• všetky práce bezprostredne súvisiace s predajom, a to

• dopĺňanie tovaru,

• príprava predajne na predaj,

• upratovanie v predajnej zóne,

• práce pokladníka, skladníka v predajni,

• obsluha zákazníkov, balenie nákupu, výdaj tovaru.

Zákon výslovne používa pojem maloobchodný predaj, čo znamená predaj fyzickým osobám ako koncovým spotrebiteľom.

Výnimka z maloobchodného predaja – príloha č. 1a

Jedinou výnimkou je maloobchodný predaj uvedený v prílohe č. 1a Zákonníka práce. Typicky ide o:

• čerpacie stanice,

• predaj na letiskách a staniciach,

• lekárne pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť,

• predaj suvenírov,

• zariadenia cestovného ruchu,

• predaj v nemocniciach,

• obchodné prevádzky v nepretržitých či špecializovaných službách.

Poznámka

Presný rozsah výnimiek závisí od znenia prílohy v aktuálnom období. Všetky ostatné prevádzky musia byť počas týchto dní zatvorené.

Ustanovenie § 94 ods. 3 písm. f)

Umožňuje počas sviatkov niektoré práce, ktoré sú prácami v maloobchode pre zabezpečenie nevyhnutných potrieb verejnosti.

Ustanovenie § 94 ods. 4

Umožňuje dohodnúť prácu so zamestnancom počas sviatku.

V týchto konkrétnych dňoch sa však tieto ustanovenia nepoužijú, čo znamená, že zákaz je silnejší než všeobecná úprava práce počas sviatkov, a zároveň nie je možné odvolať sa na výnimky platné v iné sviatky.

Ide teda o absolútnu ochranu, ktorá stojí nad všeobecnými pravidlami pre prácu počas sviatkov.

Cieľ a účel ustanovenia § 94 ods. 5

– Sociálna ochrana zamestnancov

Zabezpečenie, že zamestnanci v maloobchode, z ktorých je veľká skupina s častou prácou cez víkendy a sviatky, budú mať garantované dni voľna.

– Ochrana tradičných sviatkov

Ide o dni považované za hodnotovo významné v SR.

– Vyváženie podnikateľských a sociálnych záujmov

Zákonodarca zvolil pomerne prísny režim, keďže maloobchod je sektor s vysokou intenzitou práce a najväčším počtom zamestnancov pracujúcich mimo bežných pracovných dní.

Význam ustanovenia § 94 ods. 5

• Obchody okrem výnimiek musia byť zatvorené.

• Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi ani nariadiť, ani ponúknuť účasť na maloobchodnom predaji.

• Zamestnanec nemôže dobrovoľne prísť do práce, nakoľko to zákon zakazuje.

• Kontrolu vykonáva Inšpektorát práce a za porušenie hrozia vysoké pokuty.

Ustanovenie vytvára najvyššiu mieru zákonnej ochrany pracovného pokoja pre zamestnancov pracujúcich v maloobchode, a to v šiestich najvýznamnejších sviatkoch roka. Zákaz je absolútny, nepripúšťa ani dohodu zamestnávateľa so zamestnancom a neumožňuje uplatniť všeobecné výnimky zo sviatočného režimu.

! Upozornenie

V ustanovení § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová „6. januára,“ a slová „vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra,“.

Vzhľadom na zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, na základe ktorej sa štátny sviatok 17. novembra nebude považovať za deň pracovného pokoja, sa ustanovilo vypustiť tento deň zo zoznamu dní, kedy nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (tzv. maloobchodný predaj).

Ustanovilo sa znížiť počet dní, na ktoré by sa vzťahoval zákaz maloobchodného predaja podľa § 94 ods. 5, z dôvodu zabrániť utlmeniu hospodárskeho rastu a aj s ohľadom na požiadavky aplikačnej praxe. V záujme ochrany zamestnancov a v súlade s tradíciami Slovenskej republiky sa naďalej ponechali niektoré dni, počas ktorých nie je možné nariadiť a ani dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Týmito dňami sú 1. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12. hodine, 25. december a 26. december.

Príloha č. 1a

k zákonu č. 311/2001 Z. z.

MALOOBCHODNÝ PREDAJ,
PRI KTOROM MOŽNO ZAMESTNANCOVI NARIADIŤ ALEBO S NÍM DOHODNÚŤ PRÁCU V DŇOCH USTANOVENÝCH ZÁKONOM

1. maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,

2. maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,

3. maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,

4. predaj cestovných lístkov,

5. predaj suvenírov.

Komentár k Prílohe č. 1a

Príloha č. 1a k Zákonníku práce určuje výnimky zo zákazu práce v maloobchode počas sviatkov.

Táto Príloha č. 1a zohráva kľúčovú úlohu v úprave sviatočného pracovného pokoja v maloobchode. Ide o uzavretý, respektíve taxatívny zoznam typov maloobchodného predaja, pri ktorom je možné nariadiť alebo dohodnúť prácu zamestnancovi aj počas tých dní, počas ktorých je inak maloobchodný predaj zákonom zakázaný.

Príloha č. 1a predstavuje výpočet prevádzok, ktoré sú výnimkou zo všeobecného zákazu maloobchodného predaja počas sviatkov.

Zákonník práce vo vybraných sviatkoch, ako sme už uviedli, zakazuje maloobchodný predaj. Príloha č. 1a umožňuje fungovanie nevyhnutných služieb, ktorých zatvorenie by bolo:

• proti verejnému záujmu – ako príklad môžeme uviesť napr. lieky,

• nepraktické alebo nebezpečné – ako príklad môžeme uviesť palivá, pohonné hmoty,

• nezlučiteľné s charakterom dopravy a cestovania – ako príklad uvádzame letiská, stanice,

• viazané na nepretržité služby – ako príklad uvádzame nemocnice, zariadenia starostlivosti.

Presné znenie Prílohy č. 1a sa môže v čase meniť, ale zvyčajne ide o takéto prevádzky:

– čerpacie stanice pohonných hmôt

Ide hlavne o zabezpečenie mobility a nepretržité služby.

– letiská, železničné a autobusové stanice

Ide o predaj spojený s nepretržitou dopravnou prevádzkou.

– nemocnice a zdravotnícke zariadenia

Ide o predaj potrebný pre pacientov a návštevníkov.

– lekárne poskytujúce neodkladnú starostlivosť

Ide o prístup k liekom počas pohotovosti.

– zariadenia cestovného ruchu

Ide napríklad o hotely, rekreačné centrá.

– predaj suvenírov alebo drobných predmetov v turistických oblastiach

– ďalšie špecializované prevádzky, ktoré potrebujú fungovať nepretržite

Tieto prevádzky sú považované za spoločensky nevyhnutné alebo ohraničené povahou služby, ktorú poskytujú.

Právny význam prílohy č. 1a

– taxatívnosť a úplnosť zoznamu

Ak prevádzka nie je v prílohe uvedená, nemôže v určené dni zamestnávať pracovníkov na maloobchodný predaj.

– prelamuje zákaz zo znenia § 94 ods. 5

Ustanovenie § 94 ods. 5 zakazuje v najvýznamnejšie sviatky maloobchodný predaj bez ohľadu na dohodu so zamestnancom.

Ak je prevádzka v prílohe č. 1 uvedená, zákaz sa na ňu nevzťahuje.

Zamestnávateľ môže:

• nariadiť prácu,

• alebo sa dohodnúť so zamestnancom, čo by inak nebolo možné.

Obchody ako supermarkety, drogérie, elektronika, nábytok, potraviny mimo výnimiek musia byť zatvorené. Prevádzky uvedené v prílohe môžu fungovať bez porušenia zákona. Inšpektorát práce posudzuje presné zaradenie prevádzky podľa prílohy – ak prevádzka do výnimky nepatrí, hrozí vysoká pokuta. Zamestnávateľ sa nemôže odvolávať na „dobrovoľnosť“ zamestnanca, čo znamená, že rozhodujú iba výnimky uvedené v prílohe.

Príloha č. 1a je zákonný zoznam prevádzok, ktoré môžu fungovať počas najprísnejšie chránených sviatkov. Slúži na zabezpečenie:

• nepretržitej dopravy,

• zdravotnej starostlivosti,

• pohonných hmôt,

• základných služieb, ktoré spoločnosť potrebuje aj počas sviatkov.

Predstavuje tak kľúč k pochopeniu, ktoré maloobchody môžu pracovať v zakázaných dňoch a ktoré nie.

! Upozornenie

V prílohe č. 1a sa vypúšťa šiesty bod.

Uvedenou legislatívno-technickou úpravou došlo vypusteniu 6. bodu z prílohy v súvislosti so zmenou § 94 ods. 5 Zákonníka práce. Bol vypustený bod, ktorý sa týkal predaja kvetov 8. mája a predaja kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.

Čl. II

Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona č. 166/1988 Zb., zákona č. 498/1991 Zb., zákona č. 558/2001 Z. z., zákona č. 203/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 219/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 73/2009 Z. z., zákona č. 104/2010 Z. z., zákona č. 114/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 285/2014 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 374/2014 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. II

Nakoľko právna úprava banského zákona v oblasti úhrad bola dlhodobo neaktualizovaná a nereflektovala aktuálne trhové podmienky ani vývoj inflácie, novela banského zákona reaguje na potrebu posilnenia príjmovej stránky verejných financií

Cieľom novely zákona bolo upraviť legislatívny rámec úhrad za využívanie nerastného bohatstva, zaviesť novú kategóriu surovín a aktualizovať sadzby, čím sa dosiahne vyšší príjem štátneho rozpočtu a takisto aj efektívnejšie financovanie opatrení na odstraňovanie následkov banskej činnosti.

K dotknutým subjektom v rámci novelizácie banského zákona patria:

– podnikateľské subjekty v sektore ťažby nerastných surovín,

– obce,

– orgány štátnej banskej správy, a to Ministerstvo hospodárstva SR, Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady,

– Ministerstvo životného prostredia SR,

– Environmentálny fond

§ 1

Úvodné ustanovenia

Účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach a platenia úhrad za vydobyté nerasty a primárne suroviny.

Komentár k § 1

Znenie tohto ustanovenia definuje jeho

– účel,

– filozofiu,

– základné princípy.

Účel banského zákona

Znenie predstavuje vstupné a programové ustanovenie, ktoré určuje, čo je hlavným cieľom právnej úpravy v oblasti geologického prieskumu, ťažby a nakladania s nerastným bohatstvom. Toto ustanovenie zohráva významnú úlohu pri výklade jednotlivých ustanovení zákona aj pri správnych a súdnych konaniach.

Ustanovenie obsahuje štyri základné piliere:

– Ochrana a racionálne využívanie nerastného bohatstva

Zákon vychádza z princípu, že nerastné bohatstvo je prírodné bohatstvo štátu, s ktorým je potrebné hospodáriť účelne, efektívne a udržateľne.

Z toho vyplývajú kľúčové zásady:

• predchádzanie plytvaniu nerastmi,

• ochrana ložísk pred poškodením alebo znehodnotením,

• plánovanie ťažby tak, aby sa nerastné zdroje využívali čo najhospodárnejšie,

• rešpektovanie záujmov budúcich generácií.

Tento princíp je základom rozhodovania obvodných banských úradov, keď posudzujú projekty ťažby.

– Regulačný rámec pre geologický prieskum, otvárku, prípravu a dobývanie

Zákon sleduje celý životný cyklus práce s ložiskom:

• geologický prieskum – vyhľadávanie a overovanie ložísk,

• otvárka ložiska – vytvorenie prístupových ciest, šácht, otvorov,

• príprava ložiska – technické úpravy na účinné a bezpečné dobývanie,

• dobývanie ložiska – samotné získavanie nerastov,

• úprava a zušľachťovanie – získanie predajnej alebo spracovateľskej formy.

Zákon tým zabezpečuje jednotný regulačný režim nad všetkými kľúčovými etapami, aby

• ťažba bola bezpečná,

• neohrozovala životné prostredie,

• nenarúšala ložiská neopodstatneným zásahom.

– Bezpečnosť prevádzky a ochrana životného prostredia

Banské činnosti patria medzi rizikové činnosti, kde môže nastať:

• ohrozenie života a zdravia pracovníkov,

• poškodenie podzemných vôd a povrchového prostredia,

• zosuvy, poklesy pôdy, emisie a odpad.

Zákon kladie dôraz na

• povinnosti prevádzkovateľov, ako napr. viesť banskú záchrannú službu,

• bezpečnostné predpisy, ako napríklad BOZP,

• prevenciu mimoriadnych udalostí,

• povinnosť rekultivácie a sanácie po ukončení ťažby.

Ochrana životného prostredia je rovnocenným cieľom zákona, nie iba technickou požiadavkou.

– Platenie úhrad za vydobyté nerasty a primárne suroviny

Nerastné bohatstvo je majetkom štátu, a preto jeho využívanie podlieha finančným povinnostiam voči štátu:

• úhrady za dobývanie, čiže tzv. banská renta,

• poplatky spojené s geologickým prieskumom a využívaním ložísk,

• úhrady za vydobyté primárne suroviny.

Cieľom je

• zabezpečiť štátu príjem z využívania jeho prírodného bohatstva,

• zohľadniť environmentálne a spoločenské náklady ťažby,

• kompenzovať územné obce za zásah do ich územia.

Ustanovenie teda vyjadruje, že:

– Nerastné bohatstvo je chránené ako hodnotný štátny zdroj.

– Všetky činnosti od prieskumu až po zušľachtenie sú regulované zákonom.

– Bezpečnosť a ochrana životného prostredia majú zásadný význam.

– Štát má nárok na finančné úhrady z vydobytých nerastov.

Ide o programové ustanovenie, ktoré ovplyvňuje výklad celej právnej úpravy. Pri nejasnostiach sa obsah zákona interpretuje tak, aby sa naplnil jeho účel.

! Upozornenie

V ustanovení § 1 sa slová „ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach“ nahrádzajú slovami „bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach a platenia úhrad za vydobyté nerasty a primárne suroviny“.

Po novom sa medzi účely zákona dopĺňa platenie úhrad za dobývací priestor, uskladňovanie plynov alebo kvapalín, vyhradené nerasty a primárne suroviny.

§ 32a

Úhrady

(1) Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, a vláda Slovenskej republiky nevyhlásila útlmový program na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, platí úhradu za dobývací priestor 1 000 eur ročne za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru.

(2) Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Sadzba úhrady je najviac 20 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov. Pri výpočte tejto úhrady sa vychádza z podielu nákladov na dobývanie a celkových nákladov na zhotovenie výrobkov okrem výpočtu úhrady podľa odseku 7.

(3) Organizácia platí úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch (§ 5 ods. 2) (ďalej len „uskladňovanie plynov alebo kvapalín“). Sadzba úhrady je najviac 0,001 eura za uskladnenie (zatlačenie) 1 m³ plynu alebo 1 t kvapaliny.

(4) Úhrady podľa odsekov 1 a 2 vypočíta organizácia, ktorá má určený dobývací priestor. Ak má organizácia určený dobývací priestor pre dobývanie primárnych surovín, úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska vypočíta podľa odseku 7. Úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín podľa odseku 3 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú túto banskú činnosť.^16b) Úhradu za dobývanie ložiska primárnych surovín podľa odseku 7 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom na účely dobývania ložiska primárnych surovín.

(5) Úhrada podľa odseku 1 je príjmom obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor. Ak sa dobývací priestor nachádza na územiach viacerých obcí, obvodný banský úrad určí pomerné podiely obcí podľa veľkosti častí dobývacieho priestoru na ich územiach. Príslušnú časť úhrady odvedie obvodný banský úrad do rozpočtu obce do 30 dní od prijatia úhrady.

(6) Úhrady podľa odsekov 2 a 3 sú príjmom štátneho rozpočtu.

(7) Organizácia, ktorá má povolenú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom na účely dobývania ložiska primárnych surovín platí úhradu za vydobyté primárne suroviny, na ktoré bolo povolenie vydané. Úhrada za vydobyté primárne suroviny sa vypočíta ako súčin množstva vydobytých primárnych surovín v tonách a ustanovenej jednotkovej sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté primárne suroviny je vo výške 1,35 eura za tonu. Za primárne suroviny sa na účely tohto zákona považujú

a) štrkopiesky a piesky,

b) stavebný kameň.

(8) Úhrady podľa odseku 7 sú príjmom štátneho rozpočtu.

(9) Povinnosť platiť úhradu za dobývací priestor začína kalendárnym rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bol dobývací priestor určený, a končí sa rokom, v ktorom bol dobývací priestor zrušený alebo v ktorom organizácii zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska podľa § 27 ods. 13. Úhrada sa platí každoročne, najneskôr do konca februára kalendárneho roka. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za dobývací priestor.

(10) Úhrada za vydobyté nerasty, úhrady za vydobyté primárne suroviny a úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa platí štvrťročne vždy do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty, úhrady za vydobyté primárne suroviny a priznanie úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín.

(11) Na žiadosť organizácie môže obvodný banský úrad v kalendárnom roku povoliť platenie úhrady za vydobyté nerasty, úhrady za vydobyté primárne suroviny alebo úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín za jednotlivé štvrťroky kalendárneho roka v splátkach tak, aby úhrady boli zaplatené najneskôr do konca marca nasledujúceho roka. V povolení o platení úhrady v splátkach obvodný banský úrad súčasne vymeria žiadateľovi úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej v deň splatnosti úhrady. Úrok je splatný do 8 dní odo dňa doručenia povolenia platenia úhrady v splátkach.

(12) Ak organizácia nezaplatí úhradu podľa odsekov 1 až 3 a 7 včas a v určenej výške, je povinná zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,2 % z nedoplatkov príslušnej úhrady.

(13) Úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za vydobyté primárne suroviny platí

a) organizácia, ktorá má určený dobývací priestor,

b) organizácia, ktorá vydobyté nerasty získala pri vykonávaní ložiskového prieskumu v určenom prieskumnom území,

c) organizácia, ktorá má povolenú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom na účely dobývania ložiska primárnych surovín,

d) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva nepovolené dobývanie nerastov a primárnych surovín alebo neoprávnene vykonáva ložiskový prieskum, pri ktorom získala vyhradený nerast.

(14) Podrobnosti o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty, úhrade za vydobyté primárne suroviny a úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, o sadzbách úhrad, spôsobe výpočtu a platenia úhrad ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Komentár k § 32a

Odsek 1

Ustanovenie odseku 1 upravuje úhradu za dobývací priestor, ktorú platí organizácia, čiže ťažobná spoločnosť, ktorá má určený dobývací priestor, pokiaľ štát nevyhlásil útlmový program pre dané výhradné ložisko.

Účely ustanovenia

Toto ustanovenie má dva hlavné účely, a to

– motivačný, prostredníctvom ktorého je snaha zabrániť blokovaniu dobývacích priestorov bez činnosti,

– regulačný a finančný, prostredníctvom ktorého je snaha zabezpečiť príjem štátu za právo využívať nerastné bohatstvo.

Platenie úhrady

Platiteľom je organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, to znamená, že to je ťažobná spoločnosť, ktorej bol oficiálnym rozhodnutím určený dobývací priestor podľa Banského zákona.

Úhrada sa platí bez ohľadu na to, či sa aktuálne dobýva, pokiaľ nie je vyhlásený útlmový program.

Význam podmienky „a vláda Slovenskej republiky nevyhlásila útlmový program“

Útlmový program je nástroj na postupné obmedzenie alebo ukončenie dobývania strategických ložísk, ako napr. uhlia.

Ak vláda vyhlási útlmový program, organizácia:

• je oslobodená od tejto úhrady,

• dostáva signál, že štátne priority sa menia – ide napr. o ekologické alebo energetické dôvody,

• má postupne utlmiť ťažbu podľa schváleného harmonogramu.

Ak útlmový program vyhlásený nie je, platí sa štandardná úhrada 1 000 € / km².

Výška úhrady – 1 000 € za každý aj začatý km²

Táto formulácia znamená:

• úhrada sa počíta podľa celkovej rozlohy dobývacieho priestoru,

• každý načatý km² sa počíta ako celý km².

Príklad

Rozloha dobývacieho priestoru	Výpočet	Výsledok
1,0 km²	1 × 1000 €	1 000 €
1,1 km²	2 × 1000 €	2 000 €
2,7 km²	3 × 1000 €	3 000 €

Ide o tzv. administratívne zaokrúhľovanie nahor, bežné pri poplatkoch za územie.

Zmysel úhrady za dobývací priestor

Táto úhrada plní viacero funkcií:

– protišpekulatívna funkcia

Táto funkcia má zabrániť situáciám, kde si subjekty „zamknú“ veľké územie, alebo nedobývajú, čím blokujú nerastné bohatstvo aj rozvoj územia.

– regulácia využívania ložísk

Štát tým motivuje držiteľov, aby:

• aktívne dobývali,

• prehodnotili neefektívne alebo nevyužité dobývacie priestory,

• nevytvárali mŕtve zóny.

– čistý príjem štátu

Keďže nerastné bohatstvo je vlastníctvom štátu, úhrada predstavuje kompenzáciu za to, že istý verejný priestor je vyhradený pre účely ťažby.

Vzťah k ďalším úhradám ako napr. úhrada za vydobyté nerasty

Úhrada za dobývací priestor je samostatná a nezávislá od:

• úhrady za vydobyté nerasty – pozri ustanovenie § 32 ods. 1,

• úhrad za využívanie nerastov ako nehnuteľnosti – pozri ustanovenie § 31,

• poplatkov z geologického prieskumu.

Poznámka

Držiteľ dobývacieho priestoru platí za samotnú možnosť ťažiť, a ak skutočne ťaží, platí navyše úhradu za vydobyté nerasty.

Znenie ods. 1 stanovuje základnú pravidelnú úhradu za držbu dobývacieho priestoru vo výške 1 000 €/km² ročne, pokiaľ vláda nevyhlásila útlmový program. Ide o nástroj, ktorý:

• motivuje ťažobné organizácie aktívne využívať pridelené územie,

• zabraňuje blokovaniu ložísk,

• zabezpečuje štátu primeraný príjem,

• zároveň rešpektuje štátne priority pri útlme vybraných odvetví.

Odsek 2

Znenie ods. 2 Banského zákona upravuje úhradu za vydobyté nerasty.

Toto ustanovenie upravuje kľúčovú finančnú povinnosť ťažobnej organizácie, čiže úhradu štátu za nerasty, ktoré boli skutočne vydobyté z výhradného ložiska. Táto úhrada je samostatná a odlišná od úhrady za dobývací priestor podľa odseku 1.

Povinný platiť úhradu

Platiteľom je len organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, a ktorá skutočne dobýva výhradné ložisko, pre ktoré bol priestor určený.

Teda nie za samotné držanie priestoru, ale za reálne vydobyté množstvá nerastov.

Predmet úhrady

Predmetom úhrady je to, čo sa reálne spoplatňuje. Úhrada sa platí za nerasty vydobyté z výhradného ložiska.

Ide o nerasty, ktoré patria štátu, čiže tzv. výhradné ložiská, medzi ktoré patria okrem iného:

• uhlie,

• ropné a plynové ložiská,

• rudy kovov,

• vybrané nerasty strategického významu.

Úhrada je teda kompenzáciou štátu za to, že organizácia využíva jeho nerastné bohatstvo.

Sadzba úhrady – najviac 20 %

Sadzba úhrady je maximálne 20 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov.

Zákon teda:

• neustanovuje jednu fixnú sadzbu,

• stanovuje strop, ktorý je do 20 %,

• presné percento určuje vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády SR,

• sadzba sa môže líšiť podľa typu nerastu.

Logika zákona je, že štát má primeraný podiel na trhovej hodnote výsledného produktu, nie iba na surovom neraste.

Výpočet úhrady a prepojenie na náklady

Pri výpočte tejto úhrady sa vychádza z podielu nákladov na dobývanie a celkových nákladov na zhotovenie výrobkov…“

To znamená, že

• výsledná trhová cena výrobku, ako napr. spracovaného kovu, uhlia po úprave, kameniva, zahŕňa mnoho nákladových zložiek,

• úhrada má byť založená iba na tej časti hodnoty, ktorá sa týka samotného dobývania, nie na následnom spracovaní, logistike či zušľachťovaní.

Použitie koeficientu

Tento koeficient vyjadruje, aký podiel má samotná ťažba na výslednej cene výrobku.

Príklad

• Celkové náklady na výrobok: 100 €

• Náklady na dobývanie: 40 €

- Koeficient = 0,40

- Úhrada sa počíta iba zo 40 % trhovej ceny výrobku.

Formula:

Úhrada = (trhová cena výrobku × koeficient) × sadzba

Výnimka neplatí pre výpočet podľa odseku 7

Záver znenia odseku 2 uvádza, že „… okrem výpočtu úhrady podľa odseku 7.“

Znenie odseku 7 sa týka špeciálnych prípadov, najmä:

• kameniva,

• stavebných surovín,

• prípadov, kde zákon používa paušálne alebo odlišné výpočty.

Pri odseku 7 sa teda neuplatňuje vzorec založený na podiele nákladov.

Funkcia ustanovenia

Znenie odseku 2 plní niekoľko funkcií:

– Hospodárska funkcia

Štát získava primeraný podiel z hodnoty nerastných surovín, ktoré sú jeho vlastníctvom.

– Motivačná funkcia

Podnik nebude motivovaný umelo zvyšovať cenu výrobkov – úhrada je viazaná na náklady ťažby.

– Regulačná funkcia

Zákon odlišuje jednotlivé časti technologického procesu a chráni hospodársku súťaž.

– Princíp spravodlivosti

Organizácia platí len za časť hodnoty, ktorá priamo súvisí s využívaním nerastného bohatstva štátu.

Znenie odseku 2 stanovuje povinnosť platiť úhradu za vydobyté výhradné nerasty, limit sadzby – maximálne 20 %, výpočet na základe trhovej ceny výrobkov, úpravu podľa pomeru nákladov ťažby k celkovým nákladom, výnimku pre prípad odseku 7.

Ide o najdôležitejšie ustanovenie v oblasti ekonomickej regulácie ťažby, ktoré má za cieľ zabezpečiť spravodlivé a ekonomicky racionálne poplatky za využívanie nerastného bohatstva.

Odsek 3

Znenie odseku 3 Banského zákona sa týka úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín v podzemí. Upravuje osobitnú kategóriu úhrad, ktorá sa netýka dobývania nerastov, ale využívania podzemných geologických štruktúr na účely skladovania. Ide o strategickú oblasť súvisiacu s energetickou bezpečnosťou štátu, a to najmä zásobníky zemného plynu.

Platiteľ úhrady

Platiteľom je organizácia, ktorá vykonáva uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach alebo iných podzemných priestoroch.

To znamená najmä:

• prevádzkovatelia zásobníkov zemného plynu,

• spoločnosti, ktoré ukladajú technologické alebo energetické kvapaliny,

• subjekty využívajúce umelo vytvorené podzemné priestory podliehajúce banskej regulácii – pozri ustanovenie § 5 ods. 2.

Úhrada sa teda netýka ťažby, ale užívania podzemného priestoru ako úložiska.

Spoplatnenie

Úhrada sa platí za:

• uskladnenie, čiže zatlačenie 1 m³ plynu, alebo

• 1 t (tonu) kvapaliny.

Dôležité je, že zákon spoplatňuje samotný akt uskladnenia, nie trvanie uskladnenia ani celkovú kapacitu zásobníka.

Inými slovami poplatok vzniká pri vtláčaní médií do podzemného priestoru.

Maximálna sadzba – 0,001 €

Sadzba úhrady môže byť najviac 0,001 eura (t. j. 0,1 centu) za 1 m³ plynu, alebo za 1 tonu kvapaliny.

Ide o maximálny legislatívny strop. Konkrétna sadzba môže byť nižšia, pretože presné sumy stanovuje vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády SR.

Tento poplatok je zámerne veľmi nízky, aby:

• nebrzdil energetické podnikanie,

• neohrozoval dostupnosť zásobovania plynom,

• nepredstavoval nerealistickú ekonomickú záťaž,

• ale zároveň zachoval princíp, že využívanie podzemného štátneho priestoru nie je bezodplatné.

Dôvod platenia uskladňovania

– Štát je vlastníkom podzemných štruktúr

Podzemné priestory vhodné na skladovanie sú strategickým prírodným bohatstvom.

– Kompenzácia za využívanie geologického prostredia

Skladovanie môže:

• ovplyvniť horninové napätia,

• ovplyvniť podzemné vody,

• vyžadovať dohľad banských úradov.

– Regulačno-bezpečnostné dôvody

Skladovanie plynu, a to najmä zemného plynu, je súčasťou kritickej infraštruktúry, to znamená, že musí byť pod kontrolou štátu.

– Ekonomická funkcia

Úhrada predstavuje symbolickú, ale systémovú formu príjmu štátu z využívania jeho geologického prostredia.

Rozdiel medzi úhradou podľa odseku 2 a úhradou podľa odseku 3

Odsek	Čo sa spoplatňuje	Výška poplatku	Charakter
§ 32a ods. 2	Vydobyté nerasty	% z trhovej ceny (až 20 %)	ekonomický poplatok za využitie nerastov
§ 32a ods. 3	Uskladnenie plynov/kvapalín	max. 0,001 € za jednotku	regulačný poplatok za využitie priestoru

Úhrada podľa ods. 3 nie je banská renta, ale úhradou za využívanie podzemného priestoru ako infraštruktúry.

Príklad výpočtu (orientačný)

Spoločnosť uskladní:

• 500 miliónov m³ plynu za rok,

• pri sadzbe 0,001 €.

Výpočet:

500 000 000 × 0,001 € = 500 000 € 500 000 000 × 0,001 € = 500 000 €

Teda úhrada by bola 500 tisíc eur (ak by sa uplatnila maximálna sadzba).

Znenie odseku 3 Banského zákona:

• stanovuje povinnosť platiť úhradu za uskladnenie plynov a kvapalín v podzemí,

• sadzba je nízka, max. 0,001 € za m³ alebo tonu,

• poplatok vzniká pri vtláčaní do podzemnej štruktúry,

• ide o poplatok za využívanie štátom vlastneného geologického prostredia,

• jeho účel je regulačný, bezpečnostný a ekonomický.

Odsek 4

Znenie odseku 4 rozoberá význam, definíciu, účel aj praktické dopady tejto normy.

Úhrady podľa odsekov 1 a 2 vypočíta organizácia, ktorá má určený dobývací priestor. Ak má organizácia určený dobývací priestor pre dobývanie primárnych surovín, úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska vypočíta podľa odseku 7.

Úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín podľa odseku 3 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú túto banskú činnosť. Úhradu za dobývanie ložiska primárnych surovín podľa odseku 7 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom na účely dobývania ložiska primárnych surovín.

Poznámka

Osobitné zásahy do zemskej kôry povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia predpísanú dokumentáciu. Ak by sa osobitným zásahom do zemskej kôry mohlo znemožniť alebo sťažiť dobývanie výhradného ložiska inej organizácie, k žiadosti treba pripojiť vyjadrenie tejto organizácie. Podrobnosti o postupe pri povoľovaní osobitných zásahov do zemskej kôry, náležitosti žiadosti a predpísanú dokumentáciu ustanoví Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Význam ustanovenia

Ustanovenie rieši procesnú stránku platenia úhrad z dobývacieho priestoru a ťažby nerastov:

• určuje kto je povinný vypočítať úhradu,

• rozlišuje rôzne režimy pre jednotlivé typy úhrad,

• zabezpečuje, aby zodpovedná bola vždy organizácia, ktorá má právne oprávnenie na ťaženie alebo uskladňovanie.

Nejde teda o samotnú výšku úhrad, tie sú uvedené v znení odsekov 1 – 3 a 7, ale o to, kto vykoná ich výpočet a tým prevezme zodpovednosť za správnosť odvádzania úhrad štátu.

Úhrady podľa odsekov 1 a 2 vypočíta organizácia, ktorá má určený dobývací priestor

Úhrady podľa

• Ods. 1 – úhrada za dobývací priestor – 1 000 € za každý začatý km² ročne.

• Ods. 2 – úhrada za vydobyté nerasty – % z trhovej ceny výrobkov.

Úhrady vypočíta organizácia, ktorej bol dobývací priestor určený rozhodnutím banského úradu.

To znamená, že:

• nezáleží na tom, či ťaží sama alebo prostredníctvom iného subjektu,

• rozhodujúci je držiteľ dobývacieho priestoru, nie prevádzkovateľ.

Toto ustanovenie zabezpečuje jasnú identifikáciu povinnej osoby, aby štát presne vedel, od koho požadovať odvod úhrad.

Ak má organizácia určený dobývací priestor pre dobývanie primárnych surovín, úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska vypočíta podľa odseku 7.

Znenie odseku 7 upravuje špeciálny spôsob výpočtu úhrad pri dobývaní primárnych surovín, ktoré majú odlišný ekonomický charakter, a to napr. stavebné suroviny, štrky, piesky.

Dôvodom je, že primárne suroviny majú:

• nižšiu hodnotu,

• vysoké produkčné náklady,

• veľké objemy,

• široké hospodárske využitie.

Práve preto ich legislatíva zdaňuje inou metódou než hodnotné výhradné ložiská, ako napríklad ropa, rudy, uhlie atď.

Úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín podľa odseku 3 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú túto banskú činnosť.

Významom je, že tu už nejde o dobývací priestor, ale o samotné oprávnenie vykonávať uskladňovanie podľa § 5 ods. 2.

Takže povinným je prevádzkovateľ zásobníka, nie držiteľ dobývacieho priestoru, a to v prípade, ak by to bola iná osoba. Podzemné zásobníky často prevádzkujú iné subjekty, než tie, ktoré ložisko pôvodne ťažili. Skladovanie je samostatná banská činnosť s vlastnými povoleniami.

Úhradu za dobývanie ložiska primárnych surovín podľa odseku 7 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom na účely dobývania ložiska primárnych surovín.

Tu ide o špeciálne pravidlo pre primárne suroviny.

Významom je najmä to, že

• pri primárnych surovinách nie je rozhodujúci držiteľ dobývacieho priestoru,

• povinným je ten, kto má povolenie na samotné dobývanie – t. j. organizácia, ktorá reálne ťaží.

Dôvodom je, že:

• primárne suroviny sa často ťažia aj formou stavebných prác, nie klasických banských metód,

• môže ísť o kratšie projekty,

• prevádzkovateľom môže byť firma, ktorá nie je vlastníkom priestoru.

Rozlíšenie pravidiel

– Ochrana príjmov štátu

Štát musí vedieť jednoznačne identifikovať subjekt, ktorý má úhrady odviesť.

– Zohľadnenie rôznych modelov ťažby

Dobývanie výhradných ložísk, primárnych surovín a uskladňovanie plynu sú tri odlišné ekonomické modely.

– Predchádzanie daňovým únikom a nejasnostiam

Bez tohto ustanovenia by mohol držiteľ priestorov „preniesť“ ťažbu na iný subjekt a vyhnúť sa zodpovednosti.

– Jasná kompetenčná zodpovednosť

• Za výhradné ložiská zodpovedá držiteľ doprávacieho priestoru.

• Za zásobníky ten, kto ich prevádzkuje.

• Pri primárnych surovinách ten, kto reálne ťaží.

Znenie tohto odseku 4 rieši kto je povinný vypočítať úhrady za dobývanie a uskladňovanie a rozlišuje medzi držiteľom dobývacieho priestoru, prevádzkovateľom zásobníka a organizáciou vykonávajúcou ťažbu primárnych surovín.

! Upozornenie

V ustanovení § 32a ods. 1 sa slová „20 000 Sk“ nahrádzajú slovami „1 000 eur“.

V ustanovení § 32a ods. 2 druhej vete sa vypúšťa čiarka a slová „a to z rádioaktívnych nerastov a z nerastov; sadzba úhrady pri ostatných nerastoch je najviac 10 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov“ a v poslednej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem výpočtu úhrady podľa odseku 7“.

V ustanovení § 32a ods. 3 druhej vete sa slová „0,02 Sk“ nahrádzajú slovami „0,001 eura“.

V ustanovení § 32a sa mení znenie odseku 4. Úhrady podľa odsekov 1 a 2 vypočíta organizácia, ktorá má určený dobývací priestor. Ak má organizácia určený dobývací priestor pre dobývanie primárnych surovín, úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska vypočíta podľa odseku 7. Úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín podľa odseku 3 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú túto banskú činnosť. Úhradu za dobývanie ložiska primárnych surovín podľa odseku 7 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom na účely dobývania ložiska primárnych surovín.

Z dôvodu dlhoročnej neaktualizácie sadzieb sa po novom zavádza nový systém úhrad, ktorý reaguje na vývoj cien a infláciu. Nová ročná sadzba úhrad za dobývací priestor v eurách sa stanovuje vo výške 1 000 eur za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru. Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín sa stanovujú na maximálnu výšku úhrady vo výške 0,001 eur za každý 1 m³ uskladneného (zatlačeného) plynu alebo za každú 1 tonu kvapaliny.

Odsek 5

Znenie odseku 5 upravuje príjem obcí z úhrady za dobývací priestor (nie z úhrad za vydobyté nerasty). Je to podielová finančná náhrada obciam, na ktorých území sa dobývanie uskutočňuje alebo je povolené.

Znenie má za úlohu

– zabezpečiť obciam kompenzáciu za to, že na ich území existuje dobývací priestor,

– vytvoriť finančnú motiváciu pre obce participovať na správnom územnom rozhodovaní,

– priznať obci podiel na environmentálnej a územnej záťaži, ktorú ťažba prináša.

Príjemca úhrady

Príjemcom je obec, v ktorej katastri sa nachádza dobývací priestor.

Dôležité je, že úhrada patrí obci bez ohľadu na to, či sa na území obce aktuálne ťaží. Rozhodujúca je existencia určeného dobývacieho priestoru, nie aktivita ťažby ako taká.

To znamená, že aj neťažený dobývací priestor generuje pre obec príjem 1 000 € / km² ročne.

Dobývací priestor na území viacerých obcí

Ide o veľmi častú situáciu najmä pri:

• ložiskách stavebných surovín,

• ložiskách štrkopieskov,

• väčších ložiskách uhlia či ropy,

• podzemných zásobníkoch.

Správny postup

Obvodný banský úrad, čiže OBÚ, nie samotná organizácia ani obce,

– určí pomerné podiely obcí, a to podľa:

• plošného rozsahu dobývacieho priestoru v katastri jednotlivých obcí,

• nie podľa objemu ťažby či dopadu.

– OBÚ vykoná úradné meranie a výpočet na základe geodetických údajov.

OBÚ to rieši preto, aby sa predišlo sporom obcí navzájom a zabezpečila sa jednotná metodika výpočtu.

Princíp delenia úhrady

Pomerné delenie je:

– proporcionálne,

– výhradne podľa rozlohy,

– nie podľa ťažobnej aktivity,

– nie podľa vplyvov na životné prostredie,

– nie podľa obyvateľov,

– nie podľa ekonomickej intenzity.

Ide teda o čisto geometrický princíp, čo znamená, že koľko % dobývacieho priestoru leží v ktorej obci, taký % podiel úhrady dostane.

Proces odvádzania úhrady obciam

Je stanovená zákonný postup, a to

– Organizácia uhradí úhradu podľa ods. 1 na účet OBÚ.

– OBÚ prijatie zaeviduje.

– OBÚ určí podiely obcí, ak je DP vo viacerých obciach.

– Následne OBÚ do 30 dní od prijatia úhrady musí preposlať určené sumy do rozpočtov obcí.

Dôvod, prečo to robí OBÚ

• OBÚ je orgán, ktorý kontroluje správnosť, výšku a včasnosť úhrad,

• má úplné údaje o dobývacom priestore,

• zabezpečuje transparentnosť a predchádza obecným sporom.

Obec teda nikdy nevyberá úhradu sama, vždy funguje ako príjemca cez štátny orgán.

Účel ustanovenia

Znenie odseku 5 má kompenzačný a stabilizačný účel.

– Kompenzačný účel

Obec dostáva náhradu za:

• záber územia dobývacím priestorom,

• územné obmedzenia, a to územné plány, zákaz výstavby v území DP,

• hluk, prašnosť, zvýšené dopravné zaťaženie,

• riziká environmentálnej záťaže.

– Stabilizačný účel

Zákon sa snaží zmierniť napätie medzi:

• ťažobnými organizáciami,

• samosprávou,

• obyvateľmi.

Príjem z úhrad môže obec využiť napríklad na:

• lokálne komunikácie,

• rekultivácie,

• verejnú infraštruktúru,

• ochranu životného prostredia.

Znenie určuje, že úhrada za dobývací priestor je priamym príjmom obce, pričom pri viacobecných dobývacích priestoroch OBÚ určí spravodlivé územné podiely a zabezpečí, aby obce dostali svoju časť úhrady najneskôr do 30 dní od jej prijatia.

! Upozornenie

V ustanovení § 32a ods. 5 prvá veta znie: „Úhrada podľa odseku 1 je príjmom obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor.“

Spolu so zvýšením úhrady za dobývací priestor sa zvyšuje aj podiel príjmu pre obec, na ktorej území sa dobývací priestor nachádza, a to až na 100 % zo sumy úhrady.

Cieľom ustanovenia je posilniť motivačný a kompenzačný mechanizmus pre miestnu samosprávu, ktorá je priamo dotknutá banskou činnosťou na svojom území. Ide o uznanie špecifického zaťaženia a vplyvov, ktoré s ťažbou a súvisiacimi činnosťami súvisia.

Odsek 6

Znenie odseku 6 rozoberá význam, účel, dôsledky aj vzťahy tohto ustanovenia k ostatným častiam § 32a.

Úhrady podľa odsekov 2 a 3 sú príjmom štátneho rozpočtu. Toto ustanovenie určuje kto je príjemcom úhrad z jednotlivých druhov ťažobných činností. Na rozdiel od odseku 5, ktorý upravuje úhradu za dobývací priestor obce, odsek 6 stanovuje, že určité úhrady sú celoštátnym príjmom štátu.

Úhrady podľa odsekov 2 a 3

– Odsek 2 – Úhrada za vydobyté nerasty

Ide o úhradu vypočítanú ako:

• max. 20 % z trhovej ceny výrobkov vyrobených z vydobytých nerastov,

• so zohľadnením podielu nákladov na dobývanie.

Toto je hlavná úhradová povinnosť pripomínajúca ťažobnú rentu.

Úhrada podľa ods. 2 = náhrada za využitie celospoločenského prírodného bohatstva

Výhradné ložiská sú zo zákona vo vlastníctve štátu, nie obce ani súkromníka. Preto je logické, že renta z ťažby smeruje do štátneho rozpočtu.

Toto vychádza z čl. 4 Ústavy SR, a to že „Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky.“

– Odsek 3 – Úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín

Sadzba:

• max. 0,001 € za 1 m³ plynu,

• max. 0,001 € za 1 tonu kvapaliny.

Ide o osobitný poplatok za využívanie podzemných priestorov ako zásobníkov.

Úhrada podľa ods. 3 = platba za využitie štátneho podzemného priestoru

Podzemné zásobníky sú strategickou infraštruktúrou, a to najmä pri zemnom plyne, preto finančné toky pri ich prevádzke patria štátu.

Význam ustanovenia

Znenie odseku 6 stanovuje, že výnos z týchto dvoch úhrad patrí štátu, nie obciam ani iným subjektom.

Rovnosť medzi organizáciami

Centralizované príjmy umožňujú, aby štát:

• reguloval ťažbu jednotne,

• financoval verejné úlohy mimo lokálneho rozpočtu,

• eliminoval regionálne nerovnosti v príjmoch.

Rozdiel oproti úhrade podľa odseku 1

– Odsek 1 – Úhrada za dobývací priestor je príjem obce

(Dôvod: územná a environmentálna záťaž obce.)

– Odseky 2 a 3 – Úhrady za vydobyté nerasty a uskladňovanie sú príjmom štátu

Dôvodom je štátne vlastníctvo nerastov a strategická povaha zásobníkov.

Tento model zavádza kombinované financovanie.

Typ úhrady	Príjemca	Dôvod
1 – úhrada za dobývací priestor	obec	kompenzácia za územnú záťaž
2 – úhrada za vydobyté nerasty	štát	nerasty sú majetkom štátu
3 – úhrada za uskladňovanie	štát	strategické využívanie podzemia

Praktické dôsledky

– Povinnosť organizácie neodvádzať peniaze obciam

Úhrady podľa ods. 2 a 3 idú výlučne štátu, aj keď je ložisko alebo zásobník na území obce.

– Peniaze spravuje Ministerstvo financií SR

Výnos je všeobecným príjmom štátneho rozpočtu, čo znamení, že nejde o účelovo viazané príjmy.

– OBÚ je iba sprostredkovateľ

Obvodný banský úrad:

• príjme úhrady,

• zaeviduje,

• odvedie štátu.

Nemá právomoc ponechať si časť výnosu.

Obce z týchto úhrad nedostávajú nič

Ich kompenzácia je limitovaná len na úhradu podľa ods. 1. Toto je častý zdroj nedorozumení a konfliktov na úrovni samosprávy.

Účel ustanovenia

Zmyslom znenia odseku 6 je:

• zabezpečiť štátu zdroj financovania z využívania nerastného bohatstva,

• kompenzovať štát za stratu vlastníctva nerastov po ich vyťažení,

• financovať správu a reguláciu banského sektora,

• stabilizovať štátny rozpočet.

Štát tak nepriamo získava časť hodnoty:

• z rúd,

• ropy,

• zemného plynu,

• strategických minerálov,

• energie viazanej v zásobníkoch.

Znenie ods. 6 stanovuje, že úhrady za vydobyté nerasty a za uskladňovanie plynov či kvapalín patria štátu, pretože ide o kompenzáciu za využitie nerastného bohatstva, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky, a za využívanie podzemných priestorov s celospoločenským strategickým významom.

! Upozornenie

V ustanovení § 32a sa mení znenie odseku 6, ktorý znie: „(6) Úhrady podľa odsekov 2 a 3 sú príjmom štátneho rozpočtu.“.

V súlade s princípmi efektívneho využívania verejných financií sa zavádza úpravu rozdelenia výnosov z úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín, ako aj z úhrad za vyhradené nerasty vydobyté z výhradných ložísk. Príjmy zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sú účelovo rozdelené, tak že 80 % z vybraných prostriedkov je vyčlenených na technické práce vykonávané podľa útlmového programu banskej činnosti, na odstraňovanie škôd spôsobených dobývaním ložísk vyhradených nerastov, na zabezpečenie a likvidáciu starých banských diel, pre zaistenie a likvidáciu opustených banských diel alebo sanáciu, rekultiváciu a revitalizáciu pozemkov vo vlastníctve štátu, na sanáciu banských záťaží a odpadov a na recykláciu nerastných surovín pochádzajúcich z banskej činnosti, a to v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a 20 % z vybraných prostriedkov je vyčlenených na zisťovanie a evidenciu starých banských diel, zabezpečenie a likvidáciu opustených prieskumných banských diel a pre zaistenie výkonu štátnej geologickej služby, riešenie problematiky ťažobných odpadov, na recykláciu nerastných surovín a na národný program prieskumu, a to v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Opatrenie má za cieľ zabezpečiť, aby výnosy z využívania nerastného bohatstva Slovenskej republiky boli cielene a transparentne reinvestované späť do oblastí, ktoré sú banskou činnosťou priamo ovplyvnené. Povinnosti organizácií tvoriť rezervy na účely likvidácie, sanácie a rekultivácie a vyrovnania banských škôd týmto nie sú dotknuté.

Odsek 7

Znenie upravuje praktické dopady, vzťah k predchádzajúcim odsekom a vysvetlenia pojmu primárne suroviny.

Osobitný režim úhrad

Znenie odseku 7 upravuje osobitný režim úhrad pre tzv. primárne suroviny, čo sú:

• štrkopiesky a piesky,

• stavebný kameň.

Práve pri týchto surovinách je ekonomická realita ťažby odlišná od ťažby výhradných ložísk, ako napr. rudy, plyn, uhlie. Ich hodnota je nízka, ťažia sa vo veľkých objemoch a majú široké použitie najmä v stavebníctve. Preto sa pre tieto suroviny používa objemový (množstvový) spôsob výpočtu úhrady, nie hodnotový.

Povinný platiť úhradu

Znenie odseku 7 stanovuje, že povinnosť má organizácia, ktorá má povolenie na vykonávanie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom pre konkrétne ložisko primárnych surovín.

To znamená:

– že nie držiteľ dobývacieho priestoru, ale ten, kto reálne ťaží,

– môže ísť aj o subjekty, ktoré nepôsobia v klasickom banskom priemysle, a to napr. stavebné firmy, lomové prevádzky.

Povolenie vydáva obvodný banský úrad. Dôvodom je, že pri primárnych surovinách sa často stáva, že dobývací priestor vlastní iný subjekt než ten, ktorý vykonáva samotnú ťažbu.

Spôsob výpočtu úhrady

Úhrada = množstvo × sadzba

Množstvo – vydobyté množstvo v tonách (nie m³, nie trhová hodnota).

Jednotková sadzba: 1,35 € / tona.

Toto je jednoduchý a transparentný model:

– ľahko sa kontroluje,

– eliminuje špekulácie o trhovej cene,

– je primeraný nízkokoncovej cene surovín.

Príklad

Ak organizácia vyťaží 100 000 ton štrkopiesku:

100 000 t × 1,35 € = 135 000 € úhrada štátu.

Sadzba je pevná a nie percentuálna

Ide rovnako ako podľa odseku 2.

Dôvody sú tri:

– Primárne suroviny sú lacné komodity

Ich cena je nízka, a to napr. štrk niekoľko eur/tona, takže percentuálna renta by bola zanedbateľná.

– Dopyt je stabilný a objem veľký

Štrky a kameň sa používajú vo veľkých objemoch v stavebníctve, diaľniciach, betóne.

– Stabilita a predvídateľnosť pre trh

Výrobcovia, najmä v stavebníctve, potrebujú cenovú stabilitu.

Definícia primárnych surovín

Zákon v závere odseku 7 taxatívne uvádza, čo sa považuje za primárne suroviny:

– Štrkopiesky a piesky

• využívané v betónoch, zásypoch, priemysle, cestnom staviteľstve,

• často sa ťažia jednoduchými postupmi otvoreným spôsobom.

– Stavebný kameň

• lomový kameň, andezit, vápenec, dolomit, žula a ďalšie horniny vhodné na stavebné účely,

• používa sa v dopravnom staviteľstve, ako kamenivo, pre kamenársku výrobu.

Zo zákona vyplýva, že iba tieto dve kategórie patria do režimu ods. 7. Nie sú to výhradné ložiská a treba ich odlišovať od ložísk energetických, rudných či chemických.

Vzťah znenia odseku 7 k odseku 2

Znenie odseku 7 je výnimkou z odseku 2 (výpočet % z trhovej ceny), ktorý sa uplatňuje na výhradné ložiská.

Zásada:

• Výhradné ložiská - výpočet podľa ods. 2.

• Primárne suroviny - výpočet podľa ods. 7.

Primárne suroviny nie sú predmetom vlastníctva štátu podľa režimu výhradných ložísk – ale sú nerastmi, ktoré sa bežne nachádzajú aj na súkromných pozemkoch a majú odlišné ekonomické a geologické charakteristiky.

Odsek 8

Znenie odseku 8 nadväzuje na systém úhrad podľa § 32a:

• úhrada za dobývací priestor - obce (ods. 5),

• úhrada za vydobyté nerasty (výhradné ložiská) - štát (ods. 6),

• úhrada za uskladňovanie - štát (ods. 6),

• úhrada za primárne suroviny - štát (ods. 8).

Dôvod, prečo sú primárne suroviny príjmom štátu

Nejde o kompenzáciu obciam, ale o ekonomickú odvodovú povinnosť za využívanie geologického priestoru SR. Primárne suroviny sú významnou súčasťou stavebného trhu.

Výnos má celospoločenský charakter, to znamená, že financuje štátne úlohy, vrátane geologickej služby, regulácie ťažby a kontrolnej činnosti banských úradov.

Praktické dopady

– pre ťažobné spoločnosti

• jednotná, predvídateľná sadzba,

• jednoduché výpočty,

• ľahko kontrolovateľné povinnosti.

– pre štát

• vysoká stabilita príjmov,

• významný zdroj financovania infraštruktúry a regulačných činností.

– pre obce

• z primárnych surovín nedostávajú nič – príjem majú len z § 32a ods. 1,

• čo je častým zdrojom konfliktov pri povoľovaní lomov a štrkovísk.

Znenia odsekov 7 a 8 zavádzajú osobitný režim úhrad za ťažbu štrkopieskov, pieskov a stavebného kameňa, pričom tieto úhrady sa počítajú objemovo pevnou sadzbou 1,35 €/t a predstavujú príjem štátneho rozpočtu, pričom povinným subjektom je vždy ten, kto má povolenie na samotnú ťažbu.

! Upozornenie

V ustanovení § 32a sa za odsek 6 vkladajú nové odseky 7 a 8, ktoré znejú:

a) štrkopiesky a piesky,

b) stavebný kameň.

(8) Úhrady podľa odseku 7 sú príjmom štátneho rozpočtu.

Doterajšie odseky 7 až 14 sa označujú ako odseky 9 až 16.

Po novom sa dopĺňa systém platenia úhrad za vydobyté primárne suroviny, konkrétne za štrkopiesky a piesky a stavebný kameň, ktoré sa nachádzajú na ložiskách nevyhradených nerastov, ako aj na výhradných ložiskách nevyhradených nerastov.

Pri výpočte úhrady za vydobyté množstvo týchto surovín sa vychádza zo súčinu skutočne vydobytého množstva primárnych surovín a príslušnej sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté primárne suroviny sa zavádza vo výške 1,35 eur za tonu.

Nový systém platenia úhrad za vydobyté primárne suroviny, konkrétne za štrkopiesky a piesky a stavebný kameň, ktoré sa nachádzajú na ložiskách nevyhradených nerastov, ako aj na výhradných ložiskách nevyhradených nerastov, ustanovuje, že vybrané úhrady budú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť spravodlivejší a efektívnejší výber finančných prostriedkov z využívania nerastného bohatstva, ktoré síce nepatrí medzi vyhradené nerasty, no má významný hospodársky a environmentálny vplyv. Zaradenie týchto úhrad medzi príjmy štátneho rozpočtu umožní ich centrálne spravovanie a alokáciu na priority štátu, vrátane investícií do infraštruktúry, ochrany životného prostredia a pod.

Odsek 10

Úhrada za vydobyté nerasty, úhrady za vydobyté primárne suroviny a úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa platí štvrťročne vždy do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty, úhrady za vydobyté primárne suroviny a priznanie úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín.

Periodicita platenia

Úhrady sa neplatia mesačne ani ročne, ale štvrťročne.

Lehota splatnosti

Splatnosť je do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po ukončení štvrťroka.

Príklad

• Úhrada za 1. štvrťrok (január – marec) - splatná do 30. júna.

• Úhrada za 4. štvrťrok - do 31. marca nasledujúceho roka.

Povinnosť podať priznanie

Okrem samotnej úhrady musí organizácia podať aj priznanie úhrady, obdobu daňového priznania.

Musí v ňom uviesť:

• množstvo vydobytých nerastov,

• výpočet úhrady podľa odseku 2, 3 alebo 7,

• údaje o uskladnení plynov alebo kvapalín, ak ide o odsek 3.

Adresát

Priznanie sa predkladá obvodnému banskému úradu, čože OBÚ, ktorý je nielen kontrolným, ale aj výberovým orgánom pre banskú rentu.

Odsek 11

Na žiadosť organizácie môže obvodný banský úrad v kalendárnom roku povoliť platenie úhrady … v splátkach tak, aby úhrady boli zaplatené najneskôr do konca marca nasledujúceho roka. V povolení o platení úhrady v splátkach obvodný banský úrad súčasne vymeria žiadateľovi úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej v deň splatnosti úhrady. Úrok je splatný do 8 dní odo dňa doručenia povolenia platenia úhrady v splátkach.“

Inštitút odkladu úhrady

Znenie odseku 11 obsahuje inštitút odkladu úhrady, teda nie odpustenie, ale možnosť zaplatiť úhrady postupne v splátkach.

Možnosť povolenia splátky

• Len na žiadosť organizácie (nie automaticky).

• Povolenie môže udeliť len OBÚ (nie ministerstvo).

• Povolenie platí len na daný kalendárny rok.

Podmienka splátkového režimu

Všetky splátky musia byť zaplatené najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. To znamená, že splátky môžu byť rozložené časovo, ale koncový termín je pevne daný.

Úrok z odloženej sumy

OBÚ musí pri povolení splátok určiť úrok vo výške 140 % diskontnej sadzby NBS.

Diskontná sadzba je menový nástroj určovaný NBS.

Použitím 140 % sa zabezpečuje, že:

• štát nie je finančne poškodený odkladom,

• subjekt nemá motiváciu zneužívať splátky.

Splatnosť úroku

Úrok musí byť zaplatený do 8 dní od doručenia rozhodnutia o povolení splátok.

Odsek 12

Ak organizácia nezaplatí úhradu podľa odsekov 1 až 3 a 7 včas a v určenej výške, je povinná zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,2 % z nedoplatkov príslušnej úhrady.“

Význam a výklad

Tento odsek upravuje sankciu za omeškanie pri nezaplatení:

• úhrady za dobývací priestor (ods. 1),

• úhrady za výhradné ložiská (ods. 2),

• úhrady za uskladnenie plynov/kvapalín (ods. 3),

• úhrady za primárne suroviny (ods. 7).

Výška sankcie

Penále je 0,2 % denne z dlžnej sumy. Dá sa povedať, že je to veľmi vysoká sankcia, a to 0,2 % denne = približne 73 % ročne, ak by dlžník neplatil celý rok.

Účel sankcie

• zabrániť zdržovaniu úhrad,

• motivovať k včasnému podávaniu priznania a úhrad,

• zabezpečiť stabilný príjem štátu a obcí.

Automatický vznik povinnosti

Penále nevzniká rozhodnutím OBÚ, ale vzniká zo zákona, teda automaticky v deň omeškania.

Znenie ods. 10 zavádza štvrťročné platenie úhrad a povinnosť podať priznanie OBÚ. Znenie ods. 11 umožňuje žiadosť o splátky; OBÚ pri povolení splátok vymeriava úrok 140 % diskontnej sadzby NBS a znenie ods. 12 stanovuje penále 0,2 % denne za omeškanie platby úhrad.

! Upozornenie

V ustanovení § 32a ods. 10 a 11 sa slová „vydobyté nerasty“ nahrádzajú slovami „vydobyté nerasty, úhrady za vydobyté primárne suroviny“.

V ustanovení § 32a ods. 12 sa za slová „až 3“ vkladajú slová „a 7“.

Tieto zmeny sa považujú len za legislatívno-technické úpravy, ktoré vyplývajú z predchádzajúcich zmien.

Odsek 13

Rozšírenie a spresnenie okruhu platiteľov úhrady

Úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za vydobyté primárne suroviny platí organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, organizácia, ktorá vydobyté nerasty získala pri vykonávaní ložiskového prieskumu v určenom prieskumnom území, organizácia, ktorá má povolenú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom na účely dobývania ložiska primárnych surovín, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva nepovolené dobývanie nerastov a primárnych surovín alebo neoprávnene vykonáva ložiskový prieskum, pri ktorom získala vyhradený nerast.

Význam a účel ustanovenia

Znenie odseku 13 systematicky definuje kto je povinný platiť úhradu za vydobyté nerasty a za primárne suroviny. Zjednocuje a spresňuje okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje úhradová povinnosť, čím odstraňuje doterajšie interpretačné problémy.

Účel ustanovenia je:

• predísť pochybnostiam, kto má platiť úhradu v špecifických režimoch (ťažba, prieskum, nelegálne dobývanie),

• rozšíriť okruh povinných,

• zabezpečiť, že štát dostane úhradu za každý vydobytý nerast, bez ohľadu na právny titul jeho získania.

Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor

Toto je tradičný a hlavný platiteľ úhrady.

Význam:

• Subjekt, ktorý má právoplatne určený dobývací priestor, je zodpovedný za úhrady zo všetkých nerastov vydobytých v tomto území.

• Povinnosť platby vzniká bez ohľadu na to, či si organizácia dobývanie realizuje sama alebo prostredníctvom zmluvných partnerov.

Ustanovenie tým posilňuje objektívnu zodpovednosť držiteľa dobývacieho priestoru.

Organizácia, ktorá pri ložiskovom prieskume získala vyhradený nerast

Toto je významné rozšírenie. Pred ložiskovým prieskumom nebolo celkom jasné, či získané množstvá sú aj „vydobyté nerasty“ na účely úhrady.

Znenie odseku 13 písm. b) zavádza jasnú povinnosť:

• aj prieskumné práce, ak vedú k získaniu nerastu, podliehajú úhrade,

• ide o spravodlivé nastavenie, keďže aj počas prieskumu dochádza k odňatiu nerastov zo štátneho vlastníctva.

Zaťažuje to všetkých prieskumníkov, ktorí získajú aj malé množstvá vyhradených nerastov.

Organizácia s povolenou banská činnosťou na dobývanie primárnych surovín

Týmto ustanovením sa zjednocuje právny režim pre:

• výhradné nerasty (ods. 2),

• primárne suroviny – štrkopiesky, piesky, stavebný kameň (ods. 7).

Teda aj subjekty, ktoré nemajú určený dobývací priestor, ale majú povolenie OBÚ na dobývanie primárnych surovín, napr. malé povrchové dobývky, musia platiť úhradu.

To odstraňuje staršie nejasnosti, keď právny titul povolenia nebol totožný s určením dobývacieho priestoru.

Subjekty vykonávajúce nepovolené dobývanie alebo neoprávnený prieskum

Toto je najzásadnejší prvok novely.

Významom je

• Štát má nárok na úhradu aj v prípade čiernej ťažby alebo nelegálnych prieskumných aktivít.

• Povinnosť platiť vzniká automaticky, ak niekto aktuálne získal nerasty alebo primárne suroviny nezákonným spôsobom.

• V praxi dochádza najmä pri štrkopieskoch, kamenivách a pieskoch k nelegálnemu dobývaniu.

• Doteraz bolo problematické vymáhať úhrady, ak subjekt nemal povolenie – no teraz sa jasne stanovuje, že aj nelegálne získaná surovina zakladá úhradovú povinnosť.

• Úhrada podľa tohto písmena nevyraďuje ďalšie sankcie – môže byť uložená aj pokuta za nelegálnu banskú činnosť.

Ide o kombináciu úhrady ako naturálnej náhrady štátu + administratívnej sankcie.

Ide o doplňujúcu hmotnoprávnu definíciu platiteľa úhrady, ktorá:

• spresňuje režim zákona,

• zavádza vyššiu právnu istotu,

• rozširuje okruh povinných aj na prieskumníkov a nelegálnych ťažiarov,

• zabraňuje únikom úhrad.

Odsek 14

Znenie odseku 14 je splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého:

• vláda SR vydá vykonávacie nariadenie,

• toto nariadenie bude upravovať technické a detailné aspekty úhrad.

Čo bude obsahovať nariadenie vlády

Podľa textu zákona má upraviť:

– sadzby úhrad – čo umožňuje reagovať na trhové ceny bez zmeny zákona,

– spôsob výpočtu úhrad – presné metodiky, koeficienty, jednotky, prevodné vzorce, definície trhovej ceny výrobkov,

– spôsob platenia – formulár, elektronické podanie, splatnosť, identifikátory platieb, štruktúra priznania,

– postup pri prieskumných prácach – evidencia množstiev získaných pri ložiskovom prieskume, ktoré sa majú započítať do úhrady,

– zohľadnenie špecifických situácií – ťažba viac druhov nerastov, zlomky ton, kombinované ložiská, krízové zásobníky.

Prečo je vykonávacia úprava potrebná

Bez nariadenia vlády by:

• výpočet úhrad bol nejasný,

• OBÚ by nemali jednotnú metodiku,

• vznikali by spory so subjektmi v ťažobnom priemysle,

• nebolo by možné pružne meniť sadzby podľa hospodárskej situácie.

Splnomocnenie umožňuje vláde:

• pravidelne aktualizovať sadzby,

• reagovať na infláciu,

• reflektovať ceny surovín na európskom trhu,

• doplniť technické detaily bez zásahov do zákona.

Znenie odseku 13 stanovuje kto je platiteľom úhrad za vydobyté nerasty a primárne suroviny.

Okruh je široký a zahŕňa:

1. držiteľa dobývacieho priestoru,

2. prieskumníka, ktorý získal nerasty,

3. organizáciu dobývajúcu primárne suroviny,

4. nelegálnych ťažiarov a neoprávnených pries- kumníkov.

Ustanovenie uzatvára všetky možné situácie, aby štát nestratil nárok na úhradu.

Odsek 14

Znenie splnomocňuje vládu na vydanie vykonávacieho nariadenia, ktoré detailne upraví:

• sadzby,

• výpočet,

• spôsob platenia,

• technické podrobnosti,

• metodiku pre prieskum aj dobývanie.

! Upozornenie

V ustanovení § 32a odseky 13 a 14 znejú:

„(13) Úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za vydobyté primárne suroviny platí

a) organizácia, ktorá má určený dobývací priestor,

b) organizácia, ktorá vydobyté nerasty získala pri vykonávaní ložiskového prieskumu v určenom prieskumnom území,

c) organizácia, ktorá má povolenú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom na účely dobývania ložiska primárnych surovín,

Poznámky pod čiarou k odkazom 16c a 16d sa vypúšťajú.

Po novom sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa možnosti zníženia úhrad za vydobyté nerasty zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to z dôvodu straty tejto kompetencie v dôsledku legislatívnych zmien, ktoré spôsobili, že príslušné ustanovenia sa stali neaktuálnymi a neaplikovateľnými.

Cieľom úpravy je zosúladiť právnu úpravu so súčasným kompetenčným rámcom a odstrániť nefunkčné ustanovenia, ktoré nezodpovedajú aktuálnemu stavu právomocí dotknutých orgánov verejnej správy. Zavádza sa povinnosť platenia úhrady za nerasty vydobyté z ložísk nerastov pre organizáciu, ktorá získala vydobyté nerasty pri vykonávaní ložiskového prieskumu, právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá vykonáva dobývanie ložiska nerastov bez príslušného povolenia, teda v rozpore s platnou banskou legislatívou. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby boli všetky získané nerasty z ložísk nerastov spoplatnené bez ohľadu na spôsob ich nadobudnutia, a tým predísť zneužívaniu ložiskového prieskumu alebo nelegálnej ťažbe.

! Upozornenie

V ustanovené § 32a sa vypúšťajú odseky 15 a 16 vzhľadom na zmeny vyplývajúce z predchádzajúcich zmien.

§ 32b

Správa úhrad

(1) Správou úhrad sa rozumie evidencia a registrácia organizácií povinných platiť úhrady, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie úhrady, konanie o úhradách, kontrola výpočtu úhrad, evidovanie úhrad vrátane vysporiadania preplatkov a nedoplatkov, vymáhanie úhrad a ďalšie činnosti správcu úhrad podľa tohto zákona. Správu úhrad vykonávajú obvodné banské úrady.

(2) Obvodný banský úrad je pri správe úhrad oprávnený

a) vyžiadať od organizácie podklady potrebné na vypočítanie úhrady, ak sú pochybnosti o správnosti výpočtu úhrady v priznaní,

b) vykonať kontrolu správnosti výpočtu úhrady a vyrubiť zistený nedoplatok v lehote do piatich rokov odo dňa predloženia priznania úhrady,

c) vyrubiť penále za omeškanie platby úhrady, ak jeho výška je viac ako 1 000 Sk,

d) vyúčtovať a uplatňovať úhradu a penále z nedoplatkov úhrady (§ 32a ods. 12) postupom podľa osobitného predpisu;^16da) úhradu a penále nemožno vymáhať po uplynutí desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom úhrada alebo jej časť a penále boli splatné.

(3) Zistené preplatky úhrady sa použijú na zaplatenie úhrady v nasledujúcom období so súhlasom organizácie povinnej platiť úhradu.

(4) Organizácia je povinná obvodnému banskému úradu predložiť na kontrolu platenia úhrad príslušné doklady.

Komentár k § 32b

! Upozornenie

V ustanovení § 32b ods. 2 písm. d) sa slová „ods. 10“ nahrádzajú slovami „ods. 12“. Ide o právnu úpravu súvisiacu so zmenou ustanovenia § 32a.

Ustanovenie upravuje správu úhrad za dobývacie priestory a vydobyté nerasty. Systematicky upravuje kompetencie obvodných banských úradov, čiže OBÚ, a procesné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na správu úhrad podľa § 32a. Ide o úhrady za dobývacie priestory, za vydobyté nerasty alebo za využívanie ložiska, ktoré predstavujú osobitný typ verejnoprávnej platby.

Pojem správy úhrad a príslušný orgán

Znenie odseku 1 definuje správu úhrad ako súhrn úkonov OBÚ, ktoré zahŕňajú:

• evidenciu a registráciu subjektov povinných platiť úhrady,

• overovanie podkladov na správne určenie úhrady,

• konanie o úhradách (daňové konanie),

• kontrolu výpočtu úhrad,

• evidenciu preplatkov a nedoplatkov,

• vysporiadanie úhrad,

• vymáhanie úhrad,

• ďalšie činnosti, ktoré zákon ustanovuje.

Týmto ustanovením zákon:

– vytvára osobitnú pôsobnosť OBÚ ako správcu úhrady, obdobne ako správca dane v daňových predpisoch,

– zabezpečuje komplexnú správu úhrad v rukách jedného orgánu,

– potvrdzuje, že správa úhrad má verejnoprávny charakter a podlieha procesným princípom obdobným daňovému konaniu, hoci nie všetky ustanovenia daňového poriadku sa použijú.

Oprávnenia OBÚ pri správe úhrad

Znenie odseku 2 konkretizuje kontrolné a sankčné právomoci OBÚ:

– Vyžiadanie si podkladov

OBÚ môže vyžiadať podklady, ak má pochybnosti o správnosti výpočtu úhrady uvedenej v priznaní.

Organizácia má povinnosť súčinnosti. Povinnosť predložiť dokumenty je obdobná ako v daňovej kontrole. Dôvodom môže byť neúplnosť, nejednoznačnosť alebo nezrovnalosti v údajoch.

– Kontrola a vyrubenie nedoplatku

OBÚ môže vykonať kontrolu správnosti výpočtu úhrady a vyrubiť nedoplatok do 5 rokov od predloženia priznania.

Význam lehoty je najmä v tom, že ide o prekluzívnu lehotu, po jej uplynutí OBÚ už nemôže vyrubiť nedoplatok. Lehotu treba počítať od dňa podania priznania, nie od konca kalendárneho roka.

Subjekty majú právnu istotu – po piatich rokoch nemôžu byť spätne zaťažené ďalšími povinnosťami.

– Penále za omeškanie

OBÚ môže vyrubiť penále, ak jeho výška presiahne 1 000 Sk, historicky – dnes prepočítané na eurá podľa konverzného kurzu.

Penále je sankciou za oneskorenú úhradu, nie náhradou škody ani úrokom z omeškania.

Ide o motivačný a represívny nástroj na zabezpečenie riadneho plnenia povinností.

– Vymáhanie úhrady a penále

OBÚ:

• vyúčtuje úhradu a penále,

• postupuje podľa osobitného predpisu, spravidla predpisy o správe pohľadávok štátu,

• vymáhanie je časovo obmedzené: úhradu a penále nemožno vymáhať po 10 rokoch od roku, v ktorom boli splatné.

Význam desaťročnej lehoty

• Ide o maximálnu vymáhaciu dobu, obdobnú premlčaciemu obdobiu v daňových predpisoch,

• poskytuje rovnováhu medzi právom štátu vymáhať a právnou istotou subjektov.

Preplatky

Zistené preplatky sa:

• evidujú OBÚ,

• môžu byť použité na úhradu povinností v ďalšom období,

• len so súhlasom organizácie.

• Ide o obligatórny súhlas organizácie – bez neho nemožno jednostranne započítať preplatok.

• Zabezpečuje sa tým transparentnosť a právna istota v hospodárení subjektu.

Povinnosť predkladať doklady

Organizácia je povinná OBÚ predkladať doklady potrebné na kontrolu úhrad.

Poskytuje OBÚ zákonné oprávnenie vyžadovať účtovné, evidenčné a technické dokumenty súvisiace s ťažbou, objemami nerastu, geologickou dokumentáciou či inými podkladmi. Ukladá subjektom jasnú povinnosť súčinnosti v procese dozoru.

Toto ustanovenie kompletne definuje správu úhrad ako špecifický správny proces, typologicky pripomína daňové konanie, avšak s odlišným orgánom (OBÚ), stanovuje:

• právomoci OBÚ,

• procesné lehoty,

• sankčné mechanizmy,

• pravidlá evidencie a vysporiadania preplatkov a nedoplatkov.

Zabezpečuje tak transparentnú, kontrolovateľnú a právne istú správu úhrad za využívanie nerastného bohatstva.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona č. 277/1998 Z. z., zákona č. 57/1999 Z. z., zákona č. 447/2000 Z. z., zákona č. 175/2002 Z. z., zákona č. 668/2002 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 598/2006 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 236/2011 Z. z., zákona č. 532/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 97/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 338/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 340/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 471/2019 Z. z., zákona č. 472/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 270/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 Z. z., zákona č. 166/2024 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. III

Účelom tohto zákona je upraviť platy, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, ostatných sudcov Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky, čiže ústavní činitelia Slovenskej republiky tak, aby bola zvýraznená reálna deľba štátnej moci a rovnosť jej jednotlivých zložiek.

§ 29s

(1) Poslancovi patrí v rokoch 2026 a 2027 plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2025.

(2) Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú v rokoch 2026 a 2027 rovnaké ako v roku 2025.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prezidenta, členov vlády, predsedu kontrolného úradu, podpredsedu kontrolného úradu, generálneho prokurátora, predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov; ich plat sa v rokoch 2026 a 2027 určí podľa § 2 a 27.

Komentár k § 29s

Ustanovenie vysvetľuje účel, obsah, ústavnoprávne súvislosti a praktické dopady jednotlivých odsekov.

Predstavuje dočasné osobitné pravidlo pre roky 2026 a 2027, ktorým sa zmrazujú niektoré platy ústavných činiteľov a paušálne náhrady poslancov Národnej rady SR. Ide o prechodné cenové alebo platové opatrenie s cieľom zmierniť tlak na verejné financie a stabilizovať rozpočtové výdavky v období konsolidácie.

Zmrazenie platu poslancov

Znenie odseku 1 vymedzuje, že poslancovi patrí v rokoch 2026 a 2027 plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2025.

Význam ustanovenia

Tento odsek zmrazuje plat aj paušálne náhrady poslancov NR SR na úrovni roku 2025.

To znamená, že

• v rokoch 2026 a 2027 nedôjde k pravidelnému zvýšeniu platu,

• výpočet platu podľa štandardného mechanizmu odvodeného od priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa § 2 sa dočasne neuplatní,

• paušálne náhrady, a to napr. na dopravu, stravovanie, ubytovanie, kancelárske výdavky, ostávajú na rovnakej sumovej úrovni.

Účel ustanovenia

• fiskálna stabilizácia,

• zníženie dynamiky rastu výdavkov na chod parlamentu,

• politicko-spoločenský signál o potrebe solidarity verejných funkcionárov v období rozpočtovej konsolidácie.

Právna povaha ustanovenia

• ide o lex specialis, ktorý dočasne obmedzuje uplatňovanie všeobecného výpočtu podľa § 2,

• toto ustanovenie je časovo obmedzené, a to len na dva roky.

Zmrazenie odmien asistentov a výdavkov poslaneckej kancelárie

Znenie odseku 2 ustanovuje, že odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie … sú v rokoch 2026 a 2027 rovnaké ako v roku 2025.

Tento odsek rozširuje zmrazenie aj na personálne a prevádzkové výdavky spojené s činnosťou poslanca. Týka sa:

• platu, čiže odmeny, asistenta,

• prevádzkových nákladov poslaneckej kancelárie, napr. nájomné, energie, podpora voličskej komunikácie.

Účel ustanovenia

• zabrániť obchádzaniu zmrazenia poslaneckých výdavkov prostredníctvom zvýšenia limitov na asistentov a kancelárie,

• udržať celkový balík výdavkov na poslancov na úrovni roku 2025,

• zachovať rovnaké materiálne podmienky výkonu mandátu počas 2026 – 2027.

Dopad ustanovenia

• reálne môže ísť o mierne zníženie hodnoty týchto náhrad v dôsledku inflácie,

• poslanci budú musieť hospodáriť s pevne stanoveným limitom bez možnosti automatického zvýšenia.

Výnimka pre vybrané ústavné funkcie

Znenie odseku 3 sa nevzťahuje na prezidenta, členov vlády, predsedu a podpredsedu NKÚ, generálneho prokurátora, predsedu a podpredsedu Súdnej rady, ústavných sudcov a ostatných sudcov; ich plat sa v rokoch 2026 a 2027 určí podľa § 2 a 27.

Niektorí ústavní činitelia nepodliehajú zmrazeniu, najmä:

• prezident SR,

• predseda vlády a ministri,

• vedenie NKÚ,

• generálny prokurátor,

• sudcovia Ústavného súdu SR,

• všetci ostatní sudcovia.

Dôvod vyňatia

Súdna moc – ochrana nezávislosti

Zmrazovanie platov sudcov by bolo na hrane ústavnosti. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že dlhodobé znižovanie alebo zmrazovanie platov sudcov môže byť protiústavné, ak narúša ich materiálnu nezávislosť.

Prezident a vláda

Ich platy sú súčasťou širších mechanizmov odmeňovania ústavných funkcionárov, kde sa uplatňuje automatizmus naviazaný na priemernú mzdu.

Kontrolné orgány (NKÚ, GP)

Ide o orgány s osobitnou ochranou nezávislosti podobne ako súdna moc.

Normatívny dôsledok

Pre tieto kategórie ústavných činiteľov sa aj v rokoch 2026 a 2027 použije:

• znenie § 2 – základný výpočet platu naviazaný na priemernú mzdu,

• znenie § 27 – mechanizmus výpočtu pre sudcov a ďalšie špecifické funkcie.

Týmto ustanovením ide o prechodné opatrenie na dva roky (2026 – 2027). Zamŕzajú platy poslancov, vrátane paušálnych náhrad. Zamŕzajú výdavky na asistentov a kancelárie, čo bráni obchádzaniu opatrenia. Významné výnimky sa týkajú prezidenta, vlády, sudcov, prokuratúry a kontrolných orgánov. Opatrenie sleduje rozpočtovú disciplínu a politickú zodpovednosť, no ponecháva nedotknutú nezávislosť moci súdnej a kontrolných mechanizmov.

! Upozornenie

Za ustanovenie § 29r sa vkladá § 29s. Cieľom ustanovenia je prispieť ku konsolidácii verejných financií a k posilneniu dôvery občanov v politické inštitúcie tým, že sa v rokoch 2026 a 2027 zachová plat poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na úrovni roku 2025. Zároveň sa na rovnakej úrovni zachovajú i výdavky spojené s činnosťou poslaneckej kancelárie a odmeny asistentov, aby sa zabezpečili primerané podmienky na výkon poslaneckého mandátu. Uvedené opatrenie sa nevzťahuje na ostatných ústavných činiteľov upravených zákonom č. 120/1993 Z. z., ktorých plat je určený osobitným mechanizmom.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1996 Z. z., zákona č. 156/1998 Z. z., zákona č. 285/1999 Z. z., zákona č. 396/2000 Z. z., zákona č. 442/2001 Z. z., zákona č. 424/2010 Z. z., zákona č. 409/2015 Z. z., zákona č. 281/2018 Z. z., zákona č. 324/2020 Z. z., zákona č. 325/2020 Z. z., zákona č. 326/2020 Z. z., zákona č. 409/2022 Z. z., zákona č. 414/2022 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. IV

Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch prispieva ku konsolidácii verejných financií znížením počtu dní pracovného pokoja. Cieľom opatrenia je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu.

Medzi subjekty dotknuté novelou zákona patria

– zamestnanci,

– zamestnávatelia.

§ 1

Štátne sviatky

Štátnymi sviatkami sú:

a)	1. január	– Deň vzniku Slovenskej republiky,
b)	5. júl	– sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda,
c)	29. august	– výročie Slovenského národného povstania,
d)	1. september	– Deň Ústavy Slovenskej republiky,
e)	28. október	– Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,
f)	17. november	– Deň boja za slobodu a demokraciu.

Komentár k § 1

Štátne sviatky

Štátne sviatky sú dni, ktoré majú najvyšší symbolický význam pre štátnosť a historickú identitu SR. Zákon ich definuje ako dni spojené s významnými politickými, historickými alebo národnými udalosťami.

Aktuálne štátne sviatky:

a) 1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky

b) 5. júl – Sviatok sv. Cyrila a Metoda

c) 29. august – Výročie Slovenského národného povstania

d) 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky

e) 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,

f) 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu

Štátne sviatky sú súčasne dňami pracovného pokoja.

§ 2

Dni pracovného pokoja

(1) Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja,¹⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ďalšie dni pracovného pokoja okrem nedieľ sú tieto sviatky:

a)	6. január	– Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov),
b)	Veľký piatok,
c)	Veľkonočný pondelok,
d)	1. máj	– Sviatok práce,
e)	15. september	– Sedembolestná Panna Mária, ak § 4b neustanovuje inak,
f)	1. november	– sviatok Všetkých svätých,
g)	24. december	– Štedrý deň,
h)	25. december	– prvý sviatok vianočný,
i)	26. december	– druhý sviatok vianočný,
j)	8. máj	– Deň víťazstva nad fašizmom, ak § 4b neustanovuje inak.

(3) Štátny sviatok podľa § 1 písm. d), e) a f) nie je dňom pracovného pokoja podľa odseku 1 ani sviatkom podľa osobitného predpisu.^1a)

Komentár k § 2

Dni pracovného pokoja

Dni pracovného pokoja sú dni, v ktorých zamestnanci zvyčajne nepracujú, s výnimkou povolaní nevyhnutných pre chod spoločnosti – zdravotníctvo, doprava, služby atď.

Rozdeľujú sa na:

– štátne sviatky,

– cirkevné sviatky a tradičné sviatky.

Medzi najvýznamnejšie patria:

• 6. január – Zjavenie Pána

• Veľký piatok

• Veľkonočný pondelok

• 1. máj – Sviatok práce

• 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom

• 15. september – Sedembolestná Panna Mária

• 1. november – Sviatok všetkých svätých (štátny sviatok, ale aj deň pracovného pokoja)

• 24., 25. a 26. december – Vianoce

V dňoch pracovného pokoja platí zákaz výkonu niektorých prác, pokiaľ nejde o práce nevyhnutné.

§ 3

Pamätné dni

Pamätnými dňami Slovenskej republiky sú:

a)	6. marec	– Deň obetí pandémie COVID-19,
b)	25. marec	– Deň zápasu za ľudské práva,
c)	13. apríl	– Deň nespravodlivo stíhaných,
d)	1. máj	– Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,
e)	4. máj	– výročie úmrtia M. R Štefánika,
f)	7. jún	– výročie Memoranda národa slovenského,
g)	21. jún	– Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991,
h)	24. jún	– Deň pamiatky obetí komunistického režimu,
i)	5. júl	– Deň Slovákov žijúcich v zahraničí,
j)	17. júl	– výročie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky,
k)	4. august	– Deň Matice slovenskej,
l)	10. august	– Deň obetí banských nešťastí,
m)	21. august	– Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968,
n)	9. september	– Deň obetí holokaustu a rasového násilia,
o)	19. september	– Deň vzniku Slovenskej národnej rady,
p)	22. september	– Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch,
r)	6. október	– Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie,
s)	12. október	– Deň samizdatu,
t)	27. október	– Deň černovskej tragédie,
u)	29. október	– Deň narodenia Ľudovíta Štúra,
v)	30. október	– výročie Deklarácie slovenského národa,
w)	31. október	– Deň reformácie,
x)	30. december	– Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu.

Komentár k § 3

Pamätné dni

Pamätné dni nie sú dňami pracovného pokoja. Ide o dni, ktoré majú pripomienkový alebo kultúrny charakter. Zákon v § 3 uvádza desiatky pamätných dní, napr.:

• 11. novembra – Deň vojnových veteránov

• 25. marec – Deň zápasu za ľudské práva

• 13. apríl – Deň nespravodlivo stíhaných

• 7. jún – Výročie Memoranda národa slovenského

• 30. október – Deň Deklarácie slovenského národa

• 31. október – Deň reformácie

atď.

Pamätné dni sú väčšinou pripomienkové a nemajú dopad na pracovný čas.

Charakter a význam

Zákon má štátotvorný význam, upevňuje historickú pamäť a identitu SR. Vymedzuje voľné dni, ktoré sú záväzné pre zamestnávateľov. Zdôrazňuje tradície, duchovné hodnoty a významné osobnosti.

Zákon bol viackrát novelizovaný, najmä:

• dopĺňanie nových pamätných dní,

• presuny niektorých kategórií,

• reakcie na spoločenské a politické udalosti (napr. zaradenie Dňa obetí holokaustu, pamätných dní cirkevných osobností, významných výročí).

Praktické dopady

• určovanie výšky miezd a príplatkov za prácu počas sviatkov,

• plánovanie pracovných zmien,

• školský kalendár,

• činnosť úradov,

• kultúrne a spoločenské podujatia spojené s významnými výročím.

! Upozornenie

V ustanovení § 2 ods. 2 písm. e) a j) sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak § 4b neustanovuje inak“.

V ustanovení § 2 ods. 3 sa slová „d) a e)“ nahrádzajú slovami „d), e) a f)“.

§ 4b

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. novembra 2025

V roku 2026 nie sú sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) a j) dňami pracovného pokoja.

Komentár k § 4b

! Upozornenie

Za § 4a sa vkladá § 4b, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 4b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2025

V roku 2026 nie sú sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) a j) dňami pracovného pokoja.“

Vzhľadom na konsolidačné úsilie vlády SR je namieste zvážiť počet štátnych sviatkov, ktoré sú dňami pracovného pokoja. Preto sa ustanovilo, aby štátny sviatok 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu nebol dňom pracovného pokoja, aj keď naďalej zostáva štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Zároveň sa zaviedlo aj opatrenie uplatňovať v súvislosti s konsolidáciou verejných financií len dočasne.

Čl. V

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 312/2005 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 475/2008 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 307/2019 Z. z., zákona č. 477/2019 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 297/2024 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. V

Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách,

– pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi (dočasné pridelenie),

– pri vyslaní do členského štátu Európskej únie (vyslanie do štátu Európskej únie“,

– pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (vznik pracovného pomeru),

– pri výkone práce v zahraničí,

– pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis, ktorým je zákon o štátnej službe, neustanovuje inak, členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah, fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté, osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

Poznámka

Užívateľský zamestnávateľ podľa Zákonníka práce je právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu dočasne pridelí na výkon práce zamestnanca v pracovnom pomere.

Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis, alebo ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a), alebo ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

Poznámka

Iný právny vzťah môže byť upravený napríklad podľa

– § 536 až 576, § 642 až 651 Obchodného zákonníka,

– zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

– § 631 až 656 Občianskeho zákonníka.

Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám pri pracovných cestách počas dočasného pridelenia.

Poznámka

Zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ. Na účely vyslania na pracovnú cestu podľa prvej vety sa užívateľský zamestnávateľ považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí počas nalodenia.

Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa tohto zákona, ak mu je preukázane poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa tohto zákona. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.

Cieľ novely zákona

Z dôvodu eliminácie potenciálnych výdavkov rozpočtu verejnej správy ako aj eliminácie potenciálneho zníženia príjmov rozpočtu (z dôvodu zníženia výnosu dane z príjmov právnických osôb) v rámci tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách je potrebné novelizovať zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov.

Novelizuje sa zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách mohli operatívne ustanoviť aj osobitné sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov, ak pre takéto skupiny zamestnancov vznikne v ekonomike závažná disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, pričom títo zamestnanci si musia dotovať stravné z vlastných peňažných prostriedkov.

Nové opatrenie má chrániť tie odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky a ich zamestnancov, u ktorých sa vzhľadom na charakter a časovú náročnosť ich práce takáto disproporcia prejavuje najviac. Opatrenie sa použije len v prípade odvetvia, pri ktorom hrozí kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky. Ak sa pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny ustanovia osobitné sadzby stravného, bude platiť, že na tieto skupiny zamestnancov a krajiny sa základné sadzby stravného nepoužijú, a zároveň pre krajiny, pre ktoré neboli ustanovené osobitné sadzby stravného, sa aj pre tieto skupiny zamestnancov uplatnia základné sadzby stravného.

Subjekty ovplyvnené novelou zákona budú osobitné skupiny zamestnancov

§ 13

Stravné

(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,

b) nad 6 hodín až 12 hodín,

c) nad 12 hodín.

(2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Všeobecne záväzný právny predpis podľa prvej vety môže ustanoviť osobitné základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny alebo skupiny krajín, ktoré sú vyššie ako základné sadzby stravného podľa prvej vety, na základe posúdenia osobitných objektívnych potrieb príslušného odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky. Ak sa ustanovia osobitné základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny alebo skupiny krajín podľa druhej vety, základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa prvej vety sa pre tieto skupiny zamestnancov a krajiny alebo skupiny krajín nepoužijú.

(3) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 prvej vety pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

(4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného alebo z osobitnej základnej sadzby stravného,

b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného alebo z osobitnej základnej sadzby stravného,

c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného alebo v sume osobitnej základnej sadzby stravného.

(5) Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 16).

(6) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 5 %, a ak ide o zamestnanca vyslaného na výkon prác pri poskytovaní služieb,^7a) na ktorého sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného podľa odseku 2 druhej vety, najviac o 25 %.

(7) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6.

(8) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 až 6 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 7.

(9) Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 7 a 8, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

(10) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 7 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 8 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

(11) Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) stravné v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

Komentár k § 13

Odsek 2

Ustanovenie upravuje mechanizmus určovania základných sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách a zároveň dáva Ministerstvu financií Slovenskej republiky (MF SR) pomerne širokú kompetenciu diferencovať tieto sadzby podľa osobitných potrieb hospodárstva.

Určovanie základných sadzieb stravného – delegovaná normotvorba

Znenie ustanovuje, že:

• základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene,

• pre jednotlivé štáty,

• určuje vykonávací všeobecne záväzný právny predpis MF SR, respektíve vyhláška.

• Zákon neurčuje konkrétne sadzby, ale splnomocňuje MF SR, aby ich flexibilne upravovalo.

• Vyhláška je pravidelne aktualizovaná podľa ekonomických zmien, kurzových pohybov či životných nákladov v daných štátoch.

• Ide o štandardnú techniku – detailné, často aktualizované údaje sú mimo zákona.

Možnosť ustanoviť osobitné základné sadzby stravného

Ustanovenie rozširuje rámec normotvornej pôsobnosti MF SR a umožňuje:

• stanoviť osobitné (vyššie) základné sadzby stravného,

• pre konkrétne skupiny zamestnancov,

• alebo pre konkrétne krajiny či skupiny krajín,

• ak to odôvodňujú osobitné objektívne potreby odvetvia hospodárstva.

Kedy môžu byť sadzby vyššie

Zákon vymenúva iba všeobecné kritérium – osobitné objektívne potreby príslušného odvetvia. V praxi môže ísť napr. o:

• odvetvia s vysokou frekvenciou zahraničných ciest (napr. doprava, energetika, diplomacia),

• profesie, kde sú zahraničné podmienky náročnejšie alebo drahšie,

• špecifické destinácie s nadpriemernými nákladmi na stravovanie alebo bezpečnostnými obmedzeniami.

• MF SR môže reagovať na zmeny v ekonomike pružnejšie než zákonodarca.

• Ustanovenie umožňuje adresnejšiu reguláciu tam, kde základné sadzby nepostačujú.

• Zároveň ide o výnimočný zásah – bežné sadzby sú určené primárne podľa všeobecných podmienok v danej krajine.

Výluka použitia základných sadzieb na osobitné skupiny

Tretia veta ustanovuje, že ak MF SR vydá osobitné sadzby (podľa druhej vety):

• základné sadzby podľa prvej vety sa už pre tieto skupiny nepoužijú.

• Tým sa zabezpečí právna istota a jednoznačnosť – zamestnávateľ nemôže voliť medzi dvoma sadzbami.

• Osobitná sadzba má pre príslušnú skupinu lex specialis postavenie voči základnej sadzbe.

• Minimalizuje sa riziko nesprávneho výpočtu cestovných náhrad.

Znenie odseku 2 zveruje MF SR kompetenciu určiť sadzby stravného, ktoré musia byť pravidelne aktualizované podľa ekonomických parametrov, umožňuje diferencovať sadzby pre osobitné skupiny zamestnancov alebo krajín, ak to odôvodňujú špecifické potreby, zabezpečuje jednoznačnú aplikáciu sadzieb tým, že pri existencii osobitnej sadzby sa základná sadzba neuplatní.

Ustanovenie tak vytvára flexibilný mechanizmus, ktorý umožňuje spravodlivé a ekonomicky odôvodnené nastavovanie stravného pri zahraničných pracovných cestách v dynamických podmienkach medzinárodných trhov.

! Upozornenie

V ustanovení § 13 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Všeobecne záväzný právny predpis podľa prvej vety môže ustanoviť osobitné základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny alebo skupiny krajín, ktoré sú vyššie ako základné sadzby stravného podľa prvej vety, na základe posúdenia osobitných objektívnych potrieb príslušného odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky. Ak sa ustanovia osobitné základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny alebo skupiny krajín podľa druhej vety, základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa prvej vety sa pre tieto skupiny zamestnancov a krajiny alebo skupiny krajín nepoužijú.“

Z dôvodu eliminácie potenciálnych výdavkov rozpočtu verejnej správy ako aj eliminácie potenciálneho zníženia príjmov rozpočtu verejnej správy (z dôvodu zníženia výnosu dane z príjmov právnických osôb) v rámci tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách sa novelizuje zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, pričom títo zamestnanci si musia dotovať stravné z vlastných peňažných prostriedkov. Uvedené opatrenie má chrániť tie odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky a ich zamestnancov, u ktorých sa vzhľadom na charakter a časovú náročnosť ich práce takáto disproporcia prejavuje najviac. Opatrenie sa použije len v prípade odvetvia, pri ktorom hrozí kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky. Ak sa pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny ustanovia osobitné sadzby stravného, bude platiť, že na tieto skupiny zamestnancov a krajiny sa základné sadzby stravného nepoužijú, a zároveň pre krajiny, pre ktoré neboli ustanovené osobitné sadzby stravného, sa aj pre tieto skupiny zamestnancov uplatnia základné sadzby stravného.

Odsek 3

Znenie odseku 3 upravuje procedurálny mechanizmus určovania základných sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách. Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia v § 13 ods. 2.

Podklad na určenie sadzieb – návrh Ministerstva zahraničných vecí

Ministerstvo financií (MF SR) nemá voľnú diskrečnú právomoc pri stanovovaní sadzieb. Je povinné:

• posúdiť návrh Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ SR),

• ktoré návrh vypracúva na základe informácií od zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.

Zastupiteľské úrady poskytujú podklady o:

• cenách jedál a nealkoholických nápojov,

• vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách.

Tento postup zabezpečuje, že sadzby stravného odrážajú reálne životné náklady v konkrétnych destináciách.

Alternatívny zdroj údajov – medzinárodné finančné štatistiky

Ustanovenie umožňuje, aby MF SR stanovilo sadzby aj:

• prostredníctvom štatistických údajov Medzinárodného menového fondu (MMF),

• Organizácie Spojených národov (OSN),

• alebo iných relevantných medzinárodných finančných štatistík.

Tento mechanizmus je kľúčový najmä v situáciách, keď:

• zastupiteľské úrady nemajú aktuálne dáta,

• údaje sú nedostupné alebo neúplné,

• ceny sa v krajine vyvíjajú dynamicky (inflácia, kríza, konflikt).

Význam ustanovenia

• Zabezpečuje objektivitu a transparentnosť určovania sadzieb.

• Predchádza subjektívnemu určovaniu stravného.

• Minimalizuje riziko nenaplnenia nárokov zamestnancov pri zahraničných cestách.

• Umožňuje pružnú aktualizáciu sadzieb v nadväznosti na globálne ekonomické podmienky.

Odsek

Znenie odseku 4 upravuje percentuálnu výšku stravného pri zahraničnej pracovnej ceste podľa dĺžky pobytu mimo územia Slovenskej republiky v rámci jedného kalendárneho dňa.

Ide o základné pravidlo pre výpočet nároku na stravné, obdobne ako v prípade § 8 pre tuzemské pracovné cesty.

Časové pásma pri zahraničnej pracovnej ceste

Zákon rozlišuje tri časové intervaly:

– cesta trvá do 6 hodín vrátane

Nárok na 25 % základnej (alebo osobitnej) sadzby stravného.

Ide o najkratší časový úsek, kde sa predpokladá len čiastočná potreba zvýšených nákladov na stravovanie.

– cesta trvá nad 6 hodín až 12 hodín

Nárok na 50 % základnej (alebo osobitnej) sadzby.

Tento interval zodpovedá štandardnej pracovnej zmene, ale stále nepredpokladá celodenné stravovanie v zahraničí.

– cesta trvá nad 12 hodín

Nárok na 100 % základnej alebo osobitnej sadzby.

Toto pásmo predstavuje plnohodnotný deň pobytu v zahraničí.

Osobitné základné sadzby

Ustanovenie jasne uvádza, že pri výpočte sa môže vychádzať:

• buď zo základnej sadzby,

• alebo z osobitnej základnej sadzby, ak bola ustanovená podľa § 13 ods. 2 druhej vety.

Zamestnávateľ nemá možnosť voľby a ak pre určitú kategóriu existuje osobitná sadzba, uplatňuje sa táto.

Význam ustanovenia

Ustanovenie zabezpečuje presný a rovnomerný výpočet nároku na stravné.

Percentuálne rozvrstvenie zodpovedá logike spotreby jedál v jednotlivých časových pásmach.

Umožňuje flexibilné a spravodlivé výpočty aj pri komplikovaných medzinárodných cestách (viac krajín, viac časových pásiem).

Pravidlo je dôležité pre mzdové účtovníctvo a pre kontrolu zo strany inšpekcie práce či daňových orgánov.

Ustanovenie odseku 3 upravuje metodiku tvorby sadzieb stravného – dáta od MZVEZ SR a zastupiteľských úradov, prípadne použitie medzinárodných štatistík. Ustanovenie odseku 4 stanovuje percentá stravného podľa dĺžky zahraničnej pracovnej cesty v kalendárnom dni a zaručuje jednotný postup pri výpočte nároku.

! Upozornenie

V ustanovení § 13 ods. 3 sa za slová „odseku 2“ vkladajú slová „prvej vety“.

V ustanovení § 13 ods. 4 písm. a) a b) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo z osobitnej základnej sadzby stravného“.

V ustanovení § 13 ods. 4 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo v sume osobitnej základnej sadzby stravného“.

Ide o legislatívno-technické úpravy z dôvodu doplnenia ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o cestovných náhradách.

Odsek 6

Znenie predstavuje výnimku zo všeobecných pravidiel pre poskytovanie stravného pri zahraničných pracovných cestách. Umožňuje, aby zamestnávateľ a zamestnanec uzavreli individuálnu dohodu, ktorá zohľadní špecifické pracovné podmienky, najmä v povolaniach, kde dochádza k častej zmene pracoviska.

Vo všeobecnosti zákon stanovuje minimálne sadzby stravného, ktoré zamestnávateľ nesmie svojvoľne znižovať. Toto ustanovenie však zavádza limitovanú zmluvnú voľnosť, avšak výlučne v prípadoch, kde je to odôvodnené charakterom práce.

Zamestnanci s „častou zmenou pracoviska“

Zákon pojem nedefinuje, no z výkladovej praxe a judikatúry vyplýva, že ide najmä o povolania, pri ktorých:

• pracovisko sa mení pravidelne alebo sústavne,

• zmena pracoviska je predvídateľnou súčasťou pracovného režimu,

• zamestnanec vykonáva prácu v teréne alebo na rôznych miestach podľa povahy povolania.

Typické profesie

• vodiči vozidiel v cestnej doprave,

• montážne a servisné tímy,

• revízni pracovníci,

• niektorí zamestnanci v energetike, stavebníctve, telekomunikáciách,

• pracovníci s mobilným charakterom práce.

Takýmto zamestnancom zákon umožňuje flexibilnejšie dojednanie stravného.

Rozsah možnej odchýlky – zníženie stravného

Zákon stanovuje konkrétne limity, do akej miery možno určiť nižšie stravné v dohode:

– všeobecný limit – najviac o 5 %

Pre štandardných zamestnancov s častou zmenou pracoviska – stravné je možné znížiť maximálne o 5 % oproti zákonom stanovenej základnej sadzbe podľa § 1 ods. 4.

Tento limit je relatívne nízky, keďže zmena pracoviska je síce častá, ale nejde o výrazne odlišné životné podmienky.

– osobitný limit – až o 25 % pri osobitnej základnej sadzbe stravného

Vyšší limit sa viaže na zamestnancov:

• vyslaných na výkon prác pri poskytovaní služieb,

• na ktorých sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného podľa § 13 ods. 2 druhej vety.

Ide typicky o:

• dlhodobé vysielanie do štátov s nižšími životnými nákladmi,

• medzinárodné servisné či montážne tímy,

• špecifické služby, kde MF SR určuje odlišné (obvykle nižšie) sadzby stravného.

Tu možno sadzbu znížiť až o štvrtinu. Vyšší limit reflektuje fakt, že osobitné sadzby sa stanovujú práve pre prostredia s odlišnou cenovou hladinou a špecifikami výkonu práce.

Forma dojednania – povinne v pracovnej zmluve

Zníženie stravného nie je jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa.

Podmienky musia byť:

• výslovne dohodnuté

• v pracovnej zmluve, alebo

• v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Zamestnávateľ nemôže uložiť zníženie:

• interným predpisom,

• jednostranným oznámením,

• príkazom na pracovnú cestu.

Ide o individuálnu dohodu, nie kolektívne pravidlo.

Podmienky „odchylne od zákona“ – rozsah zmluvnej voľnosti

Znenie odseku 6 umožňuje dohodnúť:

• iné podmienky poskytovania stravného,

• okrem samotnej sadzby možno upraviť:

– spôsob vyplácania,

– periodicitu,

– meny,

– procesné aspekty.

Rozsah odchýlenia je však viazaný na limitované zníženie sadzby, a to 5 % alebo 25 % podľa typu zamestnanca.

Zároveň z ustanovenia vyplýva, že:

• nemožno úplne vylúčiť stravné,

• nemožno znížiť stravné pod limit,

• ani kombinovať zníženia tak, aby v konečnom dôsledku prekročili stanovené percentá.

Význam ustanovenia v praxi

Ustanovenie reaguje na praktické situácie, keď:

• zamestnanec vykonáva v zahraničí prácu pravidelne, opakovane a často,

• nejde o „klasickú“ pracovnú cestu, ale o mobilný výkon závislej práce,

• skutočné náklady na stravovanie sú nižšie ako štandardné cestovné náhrady.

Ustanovenie umožňuje:

• zamestnávateľom racionálne prispôsobiť náklady realite,

• zároveň garantuje zamestnancom minimálnu ochranu, a to limity 5 % a 25 %.

Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť na nižšom stravnom, ak práca prináša častú zmenu pracoviska. Zníženie je limitované:

– všeobecne do 5 %,

– pri zamestnancoch s osobitnou sadzbou do 25 %.

Dohoda musí byť výslovne uvedená v pracovnej zmluve alebo dohode mimo PP. Ustanovenie reaguje na špecifiká mobilných povolaní a umožňuje flexibilitu pri nákladoch na stravné.

Poznámka

Zamestnanec vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb

Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné

– vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,

– vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo

– dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

! Upozornenie

V ustanovení § 13 ods. 6 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a ak ide o zamestnanca vyslaného na výkon prác pri poskytovaní služieb, na ktorého sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného podľa odseku 2 druhej vety, najviac o 25 %“.

Znenie sa doplnilo tak, aby sa so zamestnancom, ktorý je vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb do iného členského štátu Európskej únie, napríklad do Nemecka, Francúzska a podobne, kedy mu patrí minimálna mzda podľa predpisov príslušného členského štátu Európskej únie, ktorá je vyššia ako slovenská dohodnutá hodinová mzda, mohlo dohodnúť zníženie stravného aj o viac ako 5 %, a to najviac o 25 %. Táto možnosť dohody so zamestnancom sa samozrejme bude môcť použiť len na stravné, na ktoré sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného, ktorá je vyššia ako základná sadzba stravného, pričom v prípade základnej sadzby stravného doterajšia maximálna 5%-ná hranica zníženia zostane zachovaná pre všetkých zamestnancov.

Čl. VI

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z., zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 330/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 372/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 126/2021 Z. z., zákona č. 130/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 265/2021 Z. z., zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 355/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 248/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z., zákona č. 421/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 71/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 203/2023 Z. z., zákona č. 210/2023 Z. z., zákona č. 273/2023 Z. z., zákona č. 274/2023 Z. z., zákona č. 275/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 28/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 36/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 145/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 310/2024 Z. z., zákona č. 361/2024 Z. z., zákona č. 141/2025 Z. z., zákona č. 150/2025 Z. z., zákona č. 153/2025 Z. z., zákona č. 200/2025 Z. z., zákona č. 258/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. VI

Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ciele novely zákona

Prijatím súboru opatrení sa navrhuje konsolidácia verejných financií a stabilizácia dlhodobej udržateľnosti systému sociálneho poistenia.

V oblasti príjmov sa zavádzajú najmä nasledovné úpravy pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO):

• zaistenie prístupu širšiemu okruhu k sociálnej ochrane, nakoľko v súčasnosti existujú výnimky v pokrytí, ktoré sú naviazané na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia,

• zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie.

V oblasti výdavkov sú opatrenia zamerané na:

• predĺženie obdobia poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“) na 14 kalendárnych dní,

• zachovanie sumy 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028 na nominálnej úrovni roka 2025,

• zavedenie degresívneho modelu dávky v nezamestnanosti pre zvýšenie motivácie k návratu na trh práce.

Cieľom opatrení je stabilizácia a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti systému sociálneho poistenia prostredníctvom nasledovných úprav:

• Úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity pre SZČO.

• Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov.

• Zrušenie vylúčenia povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie v situáciách vymedzených zákonom.

• Predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, z 10 na 14 kalendárnych dní.

• Zachovanie sumy 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028 na nominálnej úrovni roka 2025.

• Zavedenie degresívneho modelu dávky v nezamestnanosti, pričom miera náhrady sa od 4. do 6. mesiaca poberania dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov.

Subjekty ovplyvnené novelou zákona

– obce,

– VÚC,

– SZČO,

– zamestnávatelia,

– zamestnanci,

– dôchodcovia.

Úprava vzniku a zániku povinného nemocenského, dôchodkového poistenia a poistného do RFS pre SZČO

Ustanovuje sa, aby povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO už nebolo viazané na dosiahnutie príjmu nad zákonom stanovený limit v predchádzajúcom roku, ale vzniklo od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po vzniku oprávnenia na podnikanie alebo po doručení čestného vyhlásenia SZČO bez oprávnenia. Poistenie bude trvať, kým trvá oprávnenie alebo deklarovaná činnosť, a zanikne až po ich ukončení. Výška poistného sa stanovuje na úrovni 26 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Zmena znamená, že novovzniknuté SZČO budú vstupovať do systému sociálneho poistenia skôr než doteraz, čím sa skráti obdobie bez platenia poistného. Prechodné ustanovenia umožnia postupný prechod na nový režim od 1. januára 2026, pričom pre SZČO, ktoré už podnikajú, sa zachová plynulé pokračovanie povinného poistenia od 1. júla 2026.

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu SZČO

Ustanovuje sa zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Táto zmena sa priamo týka SZČO a dobrovoľne poistených osôb, ktoré platia poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, resp. z vymeriavacieho základu nižšieho ako 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Zrušenie vylúčenia povinnosti platiť poistné vo vybraných obdobiach (§ 140 ods. 1 a ods. 4)

Zavádza sa legislatívna zmena týkajúca sa § 140 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Cieľom úpravy je modifikácia definície a uplatňovania vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa v špecifických prípadoch prostredníctvom dvoch kľúčových opatrení.

Prvým opatrením je zahrnutie príjmu vyplateného počas obdobia vylúčenia povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie do vymeriavacieho základu. Ruší sa existujúca právna úprava, ktorá oslobodzuje príjem od platenia poistného, ak je tento príjem vyplatený zamestnancovi počas obdobia, v ktorom má zamestnanec a zamestnávateľ zo zákonných dôvodov vylúčenú povinnosť platiť poistné, napríklad počas dočasnej práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny alebo poberania materského. Takýto príjem, ktorý sa kauzálne viaže na výkon závislej činnosti, podlieha odvodovej povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa.

Druhým opatrením je zrušenie alikvotného znižovania maximálneho vymeriavacieho základu. Súčasťou návrhu je zrušenie mechanizmu, pri ktorom sa maximálny vymeriavací základ pomerne znižuje, ak povinnosť zamestnanca a zamestnávateľa platiť poistné netrvá celý kalendárny mesiac z dôvodu existencie dní s vylúčenou povinnosťou. Po zmene sa na príjem vyplatený v danom mesiaci bude aplikovať plný mesačný maximálny vymeriavací základ bez ohľadu na počet kalendárnych dní, počas ktorých mal zamestnanec a zamestnávateľ vylúčenú povinnosť platiť poistné.

Zachovanie sumy 13. dôchodku na nominálnej úrovni roka 2025

Zavádza sa stanovenie súm dávok 13. dôchodku na nominálnej úrovni roku 2025 na najbližšie tri roky. To znamená, že výška 13. dôchodku sa v rokoch 2026 až 2028 nebude odvíjať v závislosti od priemerných dôchodkových dávok, ale bola pevne určená na úrovni 667,3 eur pre starobný a predčasný starobný dôchodok; 548,5 eur pre invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať pracovnú činnosť nad 70 %; 301,4 eur pre invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať pracovnú činnosť menej ako 70 %; 363,2 eur pre vdovský dôchodok; 300,1 eur pre vdovecký dôchodok a 300 eur pre sirotský dôchodok. Novela zákona predpokladá, že od roku 2029 budú sumy dávok 13. dôchodku opätovne stanovené na základe súčasného mechanizmu, to znamená ako priemerná hodnota dávky za predošlý rok.

Predĺženie obdobia výplaty nemocenského zamestnávateľom z 10 na 14 kalendárnych dní

Ustanovuje sa predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu v prípade PN svojho zamestnanca, a to zo súčasných 10 kalendárnych dní na 14 kalendárnych dní. Po uplynutí tejto lehoty, t. j. od 15. dňa trvania PN, preberá vyplácanie dávky (nemocenské) Sociálna poisťovňa.

Postupné zníženie dávky v nezamestnanosti od 4. mesiaca poberania

Zavádza sa postupný pokles dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky obdobia poberania. Opatrenie znižuje výšku dávky z nezamestnanosti zo súčasných 50 % na 40 % vymeriavacieho základu pre štvrtý mesiac, 30 % pre piaty mesiac a 20 % pre šiesty mesiac poberania dávky v nezamestnanosti. Úroveň dávky pre prvé tri mesiace je ponechaná vo výške 50 % vymeriavacieho základu. Účinnosť opatrenia je od 1. januára 2026, pričom dávok priznaných pred dňom účinnosti opatrenia sa zmena nedotkne.

Úprava vzniku a zániku povinného NP, DP a poistného do RFS pre SZČO

Kvantifikácia bola zostavená na základe individuálnych údajov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a daňových priznaní pre daň z príjmov fyzických osôb. Vplyv opatrenia sa sústredí na tri kategórie.

• Novovzniknutí živnostníci, ktorým sa skrátia odvodové prázdniny a začnú platiť odvody skôr.

• Existujúci živnostníci, ktorí dnes neplatia sociálne odvody z dôvodu nedosiahnutia rozhodnej hranice príjmu pre ich platenie (12-násobok súčasného min. VZ, t. j. 50 % priemernej mzdy).

• Treťou kategóriou sú živnostníci, ktorí sa v priebehu roku menia z neplatičov na platcov sociálnych odvodov (tí, čo v minulom roku presiahli rozhodnú hranicu platenia SO).

Zvýšením zaplatených odvodov SZČO dôjde k zníženiu ich základu dane z príjmu fyzických osôb, čo sa prejaví na nižších príjmoch samospráv.

Nárast výdavkov vyplýva zo zvýšeného počtu nárokov na vybrané dávky sociálneho poistenia, z dôvodu zvýšenému počtu ľudí participujúcich v systéme sociálneho zabezpečenia (platiteľov odvodov). Kvantifikácia dodatočného počtu poberateľov vychádza z historického podielu poberateľov dávok v rámci skupiny SZČO a výška dávky zodpovedá zaplateným odvodom z nového minima.

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu SZČO

Podľa individuálnych údajov Sociálnej poisťovne za rok 2024 platilo poistné z aktuálne platného minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý predstavuje 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, viac ako 78 % všetkých sociálne poistených SZČO. Ešte vyšší podiel, takmer 87 % SZČO, platilo poistné z vymeriavacieho základu, ktorý je nižší ako navrhovaná nová hranica 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Opatrenie sa okrem SZČO dotkne aj osôb, ktoré nie sú povinne poistené, ale využívajú inštitút dobrovoľného poistenia na zabezpečenie si sociálnej ochrany. Tieto osoby si najčastejšie platia poistné práve z minimálneho vymeriavacieho základu. Podľa individuálnych údajov Sociálnej poisťovne za rok 2024 išlo v priemere mesačne o 7 759 dobrovoľne dôchodkovo poistených osôb, 7 075 dobrovoľne poistených osôb v nezamestnanosti a 5 919 dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Pre viac ako 87 % tejto skupiny poistencov bude zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu znamenať nárast mesačného poistného, čo sa pozitívne prejaví na príjmovej stránke Sociálnej poisťovne.

Na druhej strane, vyšší vymeriavací základ bude mať za následok aj zvýšené výdavky Sociálnej poisťovne na nemocenské dávky, keďže ich výška závisí od vymeriavacieho základu. Výpočet tohto dopadu vychádza z reálneho čerpania nemocenských dávok v roku 2024. Vplyv opatrenia na výšku ostatných dávok sociálneho poistenia sa v rámci sledovaného obdobia doložky považuje za zanedbateľný.

Zrušenie vylúčenia povinnosti platiť poistné vo vybraných obdobiach (§ 140 ods. 1 a ods. 4)

Kvantifikácia fiškálnych vplyvov vychádza z analýzy individuálnych údajov Sociálnej poisťovne za referenčný rok 2024. Na základe metodiky porovnania vymeriavacieho základu na úrazové poistenie a ostatné fondy bolo za rok 2024 identifikovaných viac ako 131-tisíc prípadov u 85-tisíc unikátnych poistencov, kedy bol vyplatený príjem počas obdobia vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné.

Opatrenie sa dotkne aj všetkých zamestnávateľov, ktorí vyplácajú zamestnancom príjem počas obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné. Významnú časť z nich tvoria subjekty štátnej a verejnej správy, čo implikuje priamy vplyv na výdavkovú stranu rozpočtu verejnej správy. Z celkového počtu približne 15-tisíc identifikovaných zamestnávateľov, ktorých sa opatrenie týka, patrilo viac ako 3 700 subjektov do sektora štátnej a verejnej správy (podľa klasifikácie SK NACE). Analýza individuálnych údajov ukázala, že pre túto špecifickú skupinu zamestnávateľov predstavuje priemerný dodatočný vymeriavací základ 911 eur na jeden prípad. Zvýšenie odvodovej povinnosti na strane zamestnávateľa sa tak priamo prejaví ako nárast mzdových nákladov v rozpočte verejnej správy.

Zavedením povinnosti platiť poistné aj z príjmu vyplateného počas pôvodného vylúčenia povinnosti sa zvýši celková suma poistného plateného zamestnancom. Toto zvýšenie odvodov následne zníži základ dane z príjmov, z ktorého sa vypočítava daň. Výsledkom je nižší výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorý sa v súlade s pravidlami rozpočtového určenia dane prerozdeľuje medzi štátny rozpočet, obce a vyššie územné celky.

Opatrenie má sekundárny negatívny vplyv aj na výnos dane z príjmov právnických osôb. Zvýšenie odvodovej povinnosti na strane zamestnávateľa predstavuje nárast jeho celkových mzdových nákladov. Keďže poistné platené zamestnávateľom je daňovo uznateľným výdavkom, toto zvýšenie nákladov priamo znižuje základ dane dotknutých právnických osôb. Dôsledkom je zníženie daňovej povinnosti a negatívny fiškálny vplyv v podobe nižšieho inkasa dane z príjmov právnických osôb.

Zachovanie sumy 13. dôchodku na nominálnej úrovni roka 2025

Kvantifikácia vplyvu opatrenia vychádza z prognózy vybraných sociálnych výdavkov pripravených Výborom pre daňové prognózy za jún 2025. Prognóza dôchodkových dávok predpokladá rast výdavkov na 13. dôchodok v súlade s dynamikou valorizovaných dôchodkových dávok, novopriznaných a zaniknutých dávok. Tento základný scenár vývoja výdavkov na 13. dôchodok bol následne porovnaný s prognózou vývoja výdavkov, v ktorej sumy jednotlivých dávok pre ďalšie tri roky boli stanovené na úrovni dávok 13. dôchodku pre rok 2025, ktorá bola ohlásená vo februári tohto roku. Rozdiel medzi úrovňou výdavkov v prognóze zostavenej podľa súčasného nastavenia a v prognóze s pevne určenou sumou 13. dôchodku predstavuje odhadovanú úsporu verejných financií vo výške 34,0 mil. eur v roku 2026 a 79,0 mil. eur v 2027 a vo výške 127,0 mil. eur v roku 2028.

Predĺženie obdobia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľom z 10 na 14 kalendárnych dní

Ako vstupný podklad boli použité individuálne údaje o vyplatených nemocenských dávkach za rok 2024 (s presahom z roku 2023) z dát Sociálnej poisťovne. Úspora výdavkov Sociálnej poisťovne bola vypočítaná ako suma nemocenského, ktorú by Sociálna poisťovňa za štandardných podmienok vyplatila za 11. až 14. deň PN. Pri výpočte sa použil alikvótny prepočet na základe celkovej dĺžky a výšky dávky v danom mesiaci.

Pri určovaní dodatočných nákladov bol vplyv vyčíslený pre tie subjekty, ktoré podľa klasifikácie SK NACE tvoria sektor verejnej správy. Tento vplyv je teda vyčíslený ako dodatočný náklad pre štát a verejnú správu v role zamestnávateľa.

Postupné zníženie dávky v nezamestnanosti od 4. mesiaca poberania

Kvantifikácia vychádza z distribúcie existujúcich poberateľov dávky v nezamestnanosti podľa mesiacov poberania dávky, získanej z individuálnych údajov Sociálnej poisťovne za rok 2024. Nezamestnaným, ktorí poberajú dávku 4 až 6 mesiacov bola v kvantifikácii dávka znížená na 40 % hrubej mzdy za štvrtý mesiac poberania dávky, 30 % pre piaty mesiac a 20 % pre šiesty mesiac (prvé tri mesiace sú bez zmeny). Krátenie sa tak dotkne približne 63 % poberateľov dávky v nezamestnanosti, pričom plných 6 mesiacov dávku poberá takmer polovica poberateľov. Celkové výdavky na dávku v nezamestnanosti poklesnú o približne 11 %. V prvom roku platnosti opatrenia je zohľadnená skutočnosť, že navrhovaná legislatívna úprava sa vzťahuje iba na dávky priznané od 1. januára 2026. Časť dávok (približne 27 %) vyplatených počas roka 2026, na ktoré vznikol nárok do konca roka 2025, sa bude naďalej vyplácať v pôvodnej výške. Vývoj dávok v nezamestnanosti vychádza z prognózy vybraných sociálnych výdavkov pripravených Výborom pre daňové prognózy za jún 2025.

§ 5

Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak sa na výkon tejto zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu,^7b) okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Komentár k § 5

Definícia SZČO na účely sociálneho poistenia

Ustanovenie § 5 je jedným zo základných pilierov zákona o sociálnom poistení, pretože vymedzuje, kto sa považuje za SZČO a teda osobu, ktorej môže vzniknúť povinné nemocenské a dôchodkové poistenie podľa § 14.

Zákonná definícia SZČO je užšia ako definícia v daňových predpisoch, pričom sa odvíja výhradne od statusu osoby vo vzťahu k zárobkovej činnosti uvedenej v § 3.

Základné podmienky

Základnou podmienkou je dosiahnutie veku 18 rokov. Prvou podmienkou je teda, že osoba musí byť plnoletá a dovŕšila 18 rokov. Maloleté osoby SZČO nie sú, aj keď môžu mať príjmy podľa daňového zákona, ako napr. umelecká činnosť, pre sociálne poistenie sa za SZČO nepovažujú.

Oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti podľa § 3

Zákon odkazuje na § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Ide o zárobkové činnosti SZČO, najmä:

• podnikanie podľa živnostenského zákona,

• podnikanie podľa osobitných predpisov, a to advokát, architekt, veterinár atď.,

• poľnohospodárska výroba, samostatne hospodáriaci roľník,

• autorské a umelecké činnosti,

• iné nezávislé povolania.

Podstatné je, že osoba má oprávnenie podľa osobitného predpisu, a to napríklad živnostenské, profesijné, komorové, podľa zákona o poľnohospodárstve atď.

Poznámka

Oprávnenie podľa osobitného predpisu upravuje napríklad

– § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.,

– zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom (samostatne hospodáriaci roľník), ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách (poľnohospodárska výroba), sa podľa tohto zákona rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, len s týmto súhlasom, alebo poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty. Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť.

Alternatíva – čestné vyhlásenie

Zákon umožňuje, aby SZČO bola aj osoba, ktorá:

• vykonáva zárobkovú činnosť, na ktorú sa nevyžaduje osobitné oprávnenie, a

• túto skutočnosť oznámi čestným vyhlásením.

Ide o povolania a činnosti, ktoré nie sú viazané na formálne povolenie – najčastejšie:

• autori a umelci,

• osoby s príjmami z využitia práv duševného vlastníctva,

• športovci – samostatne pôsobiaci,

• niektoré odborné alebo vedecké činnosti,

• osoby vykonávajúce príležitostné samostatné činnosti opakovane a za odplatu.

Čestné vyhlásenie je podmienkou pre to, aby Sociálna poisťovňa osobu evidovala ako SZČO.

Výnimka – osobní asistenti

Zákon výslovne vylučuje fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie, a to podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Dôvody sú, že

• ide o sociálnu službu, nie podnikanie ani klasickú zárobkovú činnosť,

• odmena osobného asistenta je kompenzačný nástroj, nie podnikateľský príjem,

• bolo by nespravodlivé a neprimerané ukladať týmto osobám povinné poistenia ako SZČO.

Osobní asistenti teda nie sú SZČO, aj keď dostávajú odmenu.

Význam pre prax

Definícia SZČO podľa § 5 má zásadný význam najmä pre:

– Povinné poistenie SZČO

Status SZČO je predpokladom na vznik povinného:

• nemocenského poistenia,

• dôchodkového poistenia,

čo nastáva po prekročení príjmového limitu podľa daňového priznania.

– Oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni

Osoba, ktorá spĺňa § 5, má povinnosť:

• registrovať sa,

• predkladať daňové priznanie alebo čestné vyhlásenie,

• sledovať vznik alebo zánik poistenia.

– Rozlíšenie od iných typov činností

Je dôležité odlíšiť:

– SZČO podľa sociálneho poistenia,

– podnikateľa podľa živnostenského zákona versus,

– osoby s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Vždy rozhoduje presne táto definícia v § 5.

Ustanovenie presne vymedzuje, kto je SZČO na účely sociálneho poistenia, a to osoba nad 18 rokov, ktorá vykonáva činnosť podľa § 3 (oprávnenie alebo čestné vyhlásenie), pričom neplatí pre osobných asistentov. Toto ustanovenie je kľúčové, pretože od neho sa odvíja povinnosť platiť odvody, registrácia a vznik/zánik poistenia.

! Upozornenie

Mení sa znenie ustanovenia § 5 vrátane nadpisu

„§ 5

Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak sa na výkon tejto zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“

Poznámka pod čiarou k odkazu 7b odkazuje napríklad na § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb., zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zavádza sa nová definícia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Postavenie SZČO už nebude viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Podľa nového znenia § 5 SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, alebo ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie, ktorým je napr. živnostenské oprávnenie, osvedčenie o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie, alebo postup podľa osobitného predpisu napr. zápis fyzickej osoby v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Naďalej je z okruhu SZČO vylúčená fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. V súvislosti so zavedením odkazu na zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch bolo potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu v poznámke pod čiarou k odkazu 96a.

Poznámka

Neoprávnené podnikanie

Občan, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť bez oprávnenia podľa tohto zákona alebo iného osobitného predpisu, zodpovedá podľa osobitných predpisov za škodu a za porušenie povinností pri výkone podnikania. Orgán, ktorý zistí neoprávnené podnikanie, uloží občanovi pokutu; uložením pokuty nie je dotknutá povinnosť občana zaplatiť dane a odvody podľa osobitných predpisov. Ak občan opätovne vykonáva podnikateľskú činnosť bez oprávnenia, môže mu orgán uvedený v odseku 2 uložiť ďalšiu pokutu. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán o neoprávnenom podnikaní dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k neoprávnenému podnikaniu. Znenie sa môže medzi jednotlivými publikáciami mierne odlišovať v slovoslede, ale obsahovo je toto presná podoba ustanovenia po novele.

Znenie § 12a bolo do zákona doplnené novelou č. 219/1991 Zb. ako reakcia na masové rozširovanie súkromného podnikania po roku 1990 a zároveň časté prípady neoprávneného podnikania, teda:

– podnikanie bez živnostenského oprávnenia,

– vykonávanie činností bez povolenia podľa osobitných predpisov,

– obchádzanie registračných povinností a daní.

Predmet úpravy – sankcie za podnikanie bez oprávnenia

Ustanovenie zakotvuje:

– zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným podnikaním,

– správne sankcie (pokuty),

– povinnosť doplatiť dane a odvody,

– subjekt poverený ukladaním pokút,

– prekluzívne lehoty na uloženie pokút.

Ide o komplexnú úpravu, ktorá mala zabrániť podnikaniu „načierno“.

Neoprávnené podnikanie (§ 12a ods. 1)

Za neoprávnené podnikanie sa považovalo:

– vykonávanie živnosti bez živnostenského listu,

– vykonávanie viazaných/koncesovaných činností bez povolenia,

– podnikanie, ktoré vyžadovalo registráciu či oprávnenie podľa osobitného zákona (napr. advokácia, veterinárna prax).

Osoba takto konajúca zodpovedala:

– za škodu spôsobenú zákazníkom alebo tretím osobám,

– za porušenie právnych predpisov, ktoré by sa inak vzťahovali na riadne podnikanie.

Pokuty (§ 12a ods. 2 a 3)

– Prvá pokuta

Ukladala sa prvýkrát po zistení neoprávneného podnikania.

– Opakované porušenie

Zákon sprísňoval sankcie pri opakovanom porušení, čo bolo dôležité v praxi, keďže sa neoprávnené podnikanie často opakovalo aj po uložení prvej sankcie.

Pokuty boli v tom čase veľmi vysoké, čo reflektovalo snahu štátu zabrániť nelegálnemu podnikaniu v období transformácie ekonomiky.

Daňové a odvodové povinnosti

Uloženie pokuty neovplyvňovalo povinnosti:

– zaplatiť daň z príjmu,

– odvody do sociálneho a zdravotného zabezpečenia,

– doplatiť prípadné iné povinnosti spätne.

Ide o zásadu, že sankcia sa ukladá nezávisle od daňovej a odvodovej zodpovednosti.

Lehota na uloženie pokuty (§ 12a ods. 4)

Zákon zavádza dve lehoty:

– subjektívna lehota: 1 rok odo dňa, keď sa orgán o neoprávnenom podnikaní dozvedel,

– objektívna lehota: 3 roky odo dňa, keď k neoprávnenému podnikaniu došlo.

Po uplynutí týchto lehôt pokutu uložiť nemožno.

Tento model je podobný dnešným prekluzívnym lehotám v správnom práve.

§ 14

Osobný rozsah nemocenského poistenia

(1) Povinne nemocensky poistení sú

a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b,

b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej podľa § 21 trvá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt²⁴⁾ alebo povolenie na trvalý pobyt,²⁵⁾ ak nie je povinne nemocensky poistená a

a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a

c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Komentár k § 14

Ide o jedno z kľúčových ustanovení, pretože vymedzuje osobný rozsah nemocenského poistenia, t. j. kto je povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistený.

Osobný rozsah nemocenského poistenia

Ustanovenie rozlišuje dve kategórie osôb:

– povinne nemocensky poistené osoby (§ 14 ods. 1),

– dobrovoľne nemocensky poistené osoby (§ 14 ods. 2).

Nemocenské poistenie je významné najmä z pohľadu nároku na nemocenské, ošetrovné a materské.

Odsek 1

Povinne nemocensky poistené osoby

– Zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b

Zákon odkazuje na definíciu zamestnanca v § 4 (nie každá osoba pracujúca je zamestnanec podľa tohto zákona).

Povinne nemocensky poistení sú:

§ 4 ods. 1 – Zamestnanec v „klasickom“ pracovnom pomere

• pracovný pomer,

• štátnozamestnanecký pomer,

• služobný pomer,

• obdobné pracovnoprávne vzťahy.

§ 4b – Špeciálne kategórie zamestnancov

Tento paragraf bol zavedený na pokrytie špecifických foriem odmeňovania (napr. dohody) alebo osobitných činností, podľa aktuálnej legislatívnej úpravy.

Zamestnanec je povinne nemocensky poistený od vzniku pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu, ak spĺňa podmienky zákona (napr. nie je vylúčené poistenie).

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

SZČO je povinne nemocensky poistená, ak jej podľa § 21 vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.

Povinné poistenie SZČO vzniká:

• od 1. júla alebo od 1. januára nasledujúceho roka,

• ak jej príjem z podnikania a inej SZČ dosiahol zákonom stanovenú hranicu,

ktorá sa určuje podľa daňového priznania.

Pre SZČO sa nemocenské poistenie „viaže“ na dôchodkové poistenie, teda platí, že buď je SZČO povinne nemocensky aj dôchodkovo poistená, alebo nie je poistená vôbec.

Samostatné povinné nemocenské poistenie SZČO neexistuje.

Odsek 2

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby

Dobrovoľné nemocenské poistenie je súčasťou tzv. dobrovoľného poistenia, ktoré umožňuje osobe doplniť si nárok na dávky z nemocenského poistenia. Podmienky sú prísnejšie než kedysi – po roku 2012 bolo dobrovoľné nemocenské poistenie výrazne obmedzené z dôvodu jeho zneužívania.

Podmienky pre dobrovoľné nemocenské poistenie

– Fyzická osoba staršia ako 16 rokov

Predpokladá sa spôsobilosť na právne úkony v oblasti poistenia.

– Trvalý pobyt, prechodný pobyt alebo trvalý pobyt cudzinca na území SR

Cieľom je, aby poistenie malo väzbu na slovenské sociálne poistenie.

– Osoba nesmie byť povinne nemocensky poistená

Dobrovoľné poistenie má doplnkový charakter – nemožno sa prihlásiť dobrovoľne, ak osoba už spadá do povinného poistenia.

– Ďalšie podmienky podľa písmená a) až c)

– Osoba nesmie poberať niektorý z dôchodkov

• starobný,

• predčasný,

• invalidný nad 70 %.

Tieto osoby už majú zabezpečenú základnú sociálnu ochranu, preto zákon nepovoľuje vstup do dobrovoľného nemocenského poistenia.

– Osoba nesmie byť poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku

Ide o osoby, ktoré prešli z invalidity do dôchodkového veku, ich sociálne zabezpečenie je už riešené iným druhom poistenia.

– Musí byť zároveň dobrovoľne dôchodkovo poistená

Toto je zásadná podmienka.

Dobrovoľné nemocenské poistenie dnes nemôže existovať samostatne, ale výlučne v balíku spolu s dobrovoľným dôchodkovým poistením. Cieľom je zabrániť účelovému vstupu do nemocenského poistenia pre získanie nemocenských dávok.

Význam v praxi

Kto je poistený „automaticky“

• zamestnanci (všetky kategórie podľa § 4),

• SZČO, ak prekročia príjmovú hranicu.

Kto sa poistiť dobrovoľne môže

• osoby bez povinného poistenia,

• osoby, ktoré si chcú zvýšiť ochranu (napr. budúce matky),

• osoby pripravujúce sa na obdobie bez príjmu.

Kto sa poistiť nemôže

• dôchodcovia,

• SZČO a zamestnanci (pokiaľ sú povinne poistení),

• invalidní dôchodcovia nad 70 % poklesu.

Ochranná a stabilizačná funkcia

Zákon týmto ustanovením zabraňuje účelovému vstupu do systému tesne pred čerpaním dávky.

Ustanovenie presne určuje kto je povinne nemocensky poistený (zamestnanci, povinne poistené SZČO), kto sa môže poistiť dobrovoľne (iba osoby bez povinného poistenia + ďalšie podmienky), že dobrovoľné nemocenské poistenie existuje len spolu s dobrovoľným dôchodkovým poistením, dôchodcovia a invalidi nad 70 % sa poistiť nemôžu.

! Upozornenie

V ustanovení § 14 ods. 1 sa mení znenie písmena b), ktoré znie: „b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej podľa § 21 trvá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.“.

Povinne nemocensky poistená bude tá SZČO, ktorej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie trvá podľa podmienok nového § 21 (bod 3).

§ 21

Vznik a zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby

(1) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom toto vyhlásenie bolo doručené Sociálnej poisťovni, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

(3) Ak v druhej vete nie je ustanovené inak, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniká odo dňa, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni; to neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, uplynulo viac ako 60 mesiacov. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

Komentár k § 21

Ustanovenie upravuje vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Ide o jedno z najdôležitejších ustanovení celého zákona, keďže určuje, kedy SZČO začína platiť odvody.

Odsek 1

Ustanovenie rieši vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO pri dvoch skupinách SZČO:

– SZČO, ktoré majú oprávnenie na podnikanie, a to živnostníci, slobodné povolania a pod.,

– SZČO, ktoré vykonávajú činnosť bez oprávnenia na základe čestného vyhlásenia, ak oprávnenie nie je potrebné.

Cieľom je, aby vznik povinného poistenia nadväzoval na začiatok podnikania a aby bol predvídateľný aj pre SZČO aj pre Sociálnu poisťovňu.

Vznik povinného poistenia SZČO s oprávnením na podnikanie

Poistenie vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti…“

Ak SZČO vznikne oprávnenie, a to napr. živnostenské, poistenie nevzniká okamžite, ale až prvý deň 6. mesiaca po vzniku oprávnenia.

Príklad

Živnosť vznikne 15. marec

1. mesiac = apríl

6. mesiac = september

– poistenie vzniká 1. septembra.

Cieľom je poskytnúť SZČO čas na rozbeh činnosti a na preverenie, či ide skutočne o ekonomicky aktívny subjekt.

SZČO bez oprávnenia – čestné vyhlásenie

Ustanovenie upravuje situácie, keď sa na činnosť nevyžaduje povolenie ani postup podľa osobitného predpisu (napr. umelecká činnosť, niektoré autorské činnosti, samostatní poľnohospodári bez registrácie a pod.).

„…vzniká od prvého dňa šiesteho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého podľa čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr od prvého dňa šiesteho mesiaca nasledujúceho po mesiaci doručenia vyhlásenia Sociálnej poisťovni.“

Vznik poistenia sa viaže na dva momenty:

– začiatok výkonu činnosti podľa čestného vyhlásenia,

– doručenie vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Poistenie vzniká až vtedy, keď uplynú štyri celé mesiace + mesiac začiatku, pričom sa zároveň uplatní korekcia, čiže poistenie nemôže vzniknúť skôr, než 6 mesiacov po doručení čestného vyhlásenia.

Príklad

SZČO začne predávať umelecké diela 10. februára, čestné vyhlásenie doručí SP 20. februára.

Vznik poistenia:

1. mesiac = marec

6. mesiac = august

– poistenie vzniká 1. augusta.

Ak by vyhlásenie doručila až v apríli, poistenie by nemohlo vzniknúť pred októbrom.

Spoločné pre obidve skupiny – vznik poistenia je predbežný

V znení ide o vznik povinného poistenia „z titulu SZČO“, nie o automatický vznik povinnosti platiť odvody.

Skutočná povinnosť platiť poistné závisí od výšky príjmu podľa § 21 ods. 2, pričom sa porovnáva príjem SZČO podľa daňového priznania s hranicou stanovenou zákonom.

Až preskúmanie príjmov, tzv. „júl – augustový režim“, určí, či SZČO:

má byť skutočne povinne poistená, alebo

– jej poistenie vôbec nevznikne alebo zanikne.

Význam a funkcia

– Predvídateľnosť nástupu povinného poistenia

Vznik poistenia sa odvíja od kalendárnych mesiacov – ide o pevný a prehľadný systém.

– Rovnaká úprava pre nemocenské aj dôchodkové poistenie

SZČO nemôže byť povinne poistená iba nemocensky – povinné poistenie tvorí „balík“.

– Ochrana pred retroaktívnym vznikom poistenia

Ustanovenie bráni tomu, aby Sociálna poisťovňa spätne vznik poistenia „datovala“ pred doručením čestného vyhlásenia.

– Právna istota aj pre SZČO aj pre štát

Vznik poistenia sa dá jednoducho vypočítať, čo je dôležité pri určovaní splatnosti poistného a kontrolnej činnosti SP.

Znenie odseku 1 upravuje že povinné poistenie SZČO vzniká až od 1. dňa 6. mesiaca po mesiaci vzniku oprávnenia, obdobne aj pre SZČO bez oprávnenia – na základe doručeného čestného vyhlásenia, poistenie vzniká pre nemocenské aj dôchodkové poistenie súčasne, vznik poistenia ešte neznamená povinnosť platiť poistné – rozhoduje príjem SZČO podľa § 21 ods. 2, právna úprava zabezpečuje ochranu pred retroaktivitou a zneužívaním.

Odsek 2

Znenie upravuje zánik povinného nemocenského a dôchodkového. Upravuje dva samostatné režimy zániku poistenia:

– SZČO, ktoré majú oprávnenie na podnikanie, a to napr. živnostníci,

– SZČO, ktoré vykonávajú činnosť bez oprávnenia, a to napríklad na základe čestného vyhlásenia.

Každý režim má vlastné pravidlá, ale cieľ je spoločný, a to zabezpečiť, aby povinné poistenie trvalo len počas obdobia, keď SZČO reálne vykonáva zárobkovú činnosť.

Zánik poistenia SZČO s oprávnením, čiže živnostníci, slobodné povolania, atď.

Poistenie zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti.

To znamená:

• deň, keď SZČO stratí oprávnenie, a to pri zrušení alebo pozastavení živnosti,

• deň, keď SZČO ukončí registráciu na výkon slobodného povolania,

• iný deň, keď štát alebo samospráva ukončí oprávnenie.

Zánik poistenia je okamžitý, a to priamo k dátumu zániku oprávnenia – nie k dátumu oznámenia, nie spätne.

Príklad

Živnosť zrušená k 12. 4. – poistenie zaniká 12. 4.

Živnosť prerušená od 1. 7. – poistenie zaniká 1. 7.

Zánik poistenia SZČO bez oprávnenia (čestné vyhlásenie)

Tento režim sa týka SZČO, ktoré:

• vykonávajú činnosť, na ktorú nie je potrebná registrácia (napr. umelecká, autorská, poľnohospodárska činnosť pri drobných farmároch) a

• sú povinne poistené podľa svojich príjmov.

Poistenie zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť…“ najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.“

Zákon chráni SZČO aj Sociálnu poisťovňu pred retroaktívnymi zmenami.

Poistenie nemôže zaniknúť spätne pred dňom, keď bolo vyhlásenie doručené.

SZČO môže uviesť, že prestala vykonávať činnosť 1. apríla. Vyhlásenie však doručí Sociálnej poisťovni až 15. mája. Poistenie zanikne až 15. mája, nie 1. apríla.

Pravidlá zániku pri oprávnení a pri čestnom vyhlásení

– pri oprávnení (napr. živnosť)

dátumy sú objektívne, overiteľné v registri – zánik môže byť presne viazaný na dátum rozhodnutia alebo oznámenia podnikateľa.

– pri čestnom vyhlásení

dátum je subjektívny – aby sa zabránilo zneužívaniu, napr. spätnému ukončeniu, zánik nastáva najskôr dňom doručenia.

Tento systém zaručuje právnu istotu pre SP aj pre SZČO.

Dôležitý vzťah k § 21 ods. 1 a 2, a to vznik poistenia vs. zánik

• § 21 ods. 1 rieši vznik poistenia pri začatí činnosti.

• § 21 ods. 2 rieši zánik poistenia pri ukončení činnosti.

• § 21 ods. 2 (ďalšie časti) rieši vznik/zánik podľa príjmu (júl–október režim).

Poistenie SZČO vzniká podľa dátumu začatia a zaniká podľa dátumu ukončenia, pričom povinnosť platiť poistné je determinovaná ročným príjmom.

Príklady pre prax

Príklad

Zrušenie živnosti

Živnosť zrušená k 10. 3.

Zánik poistenia: 10. 3.

SZČO platí odvody do 9. 3. vrátane.

Príklad

Umelec s čestným vyhlásením

Tvrdí, že prestal tvoriť a predávať diela 1. 2.

SP dostane vyhlásenie až 28. 2.

Zánik poistenia: 28. 2.

Príklad

SZČO pozastaví živnosť

Pozastavenie od 1. 9.

Poistenie zaniká: 1. 9.

Znenie odseku 2 upravuje okamžitý zánik poistenia u SZČO s oprávnením, bráni spätnému ukončeniu poistenia u SZČO bez oprávnenia, zabezpečuje prehľadný a právne istý mechanizmus ukončenia povinností, chráni systém pred špekulatívnym ukončovaním poistenia spätne.

Odsek 3

Znenie upravuje vznik poistenia SZČO v prípade opätovného začatia činnosti a pri skončení prerušenia poistenia podľa § 26.

Odsek 3 rieši tri zásadne odlišné situácie:

– Opätovné začatie činnosti SZČO, a to bez časového odstupu alebo s odstupom do 60 mesiacov.

– Opätovné začatie činnosti po viac ako 60 mesiacoch.

– Vznik poistenia po skončení prerušenia SZČO podľa § 26.

Ide o špecifický režim odlišný od všeobecného pravidla v § 21 ods. 1, ktoré upravuje vznik poistenia „po prvý raz“.

Opätovný vznik poistenia pri opätovnom začatí činnosti

Prvá veta ustanovenia hovorí „…povinné poistenie SZČO vzniká odo dňa, od ktorého je oprávnená na výkon činnosti… alebo odo dňa uvedeného v čestnom vyhlásení pri činnostiach bez oprávnenia, najskôr odo dňa doručenia vyhlásenia SP.“

SZČO bola v minulosti povinne poistená, čiže mala živnosť alebo inú činnosť, poistenie jej zaniklo, napr. pri zrušení živnosti, ukončení činnosti, príjmov pod hranicou, a teraz sa opätovne stáva SZČO.

Toto ustanovenie neposudzuje príjem – ide o fázu pred tým, ako SP posúdi, či sa SZČO stane povinne poistenou podľa príjmov. Vznik poistenia podľa § 21 ods. 3 tu nadväzuje na opätovné začatie činnosti.

Kedy vzniká poistenie

– SZČO s oprávnením (živnosť a pod.)

Odo dňa, od ktorého vzniklo oprávnenie. Dátum je v rozhodnutí živnostenského úradu.

– SZČO bez oprávnenia (čestné vyhlásenie)

Odo dňa uvedeného v čestnom vyhlásení, ale najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia SP.

Spätný vznik poistenia nie je možný.

Výnimka – 60 mesiacov (5 rokov)

„…to neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia alebo ukončenia poslednej činnosti uplynulo viac ako 60 mesiacov.

Význam 60-mesačnej lehoty

Ak SZČO prerušila alebo ukončila činnosť na viac ako 5 rokov, stráca „nadväznosť“ a na účely vzniku poistenia sa na ňu pozerá ako na novú SZČO.

Praktické dôsledky sú, že

• už neplatí režim „opätovného vzniku“,

• vznik sa bude posudzovať podľa § 21 ods. 1:

– SZČO musí najprv činnosť začať,

– následne sa čaká na hodnotenie príjmu po 30. 6.

Aby sa zamedzilo vytváraniu fiktívnej nadväznosti po dlhých prestávkach.

Po 5 rokoch ide o „nový začiatok podnikania“.

Vznik poistenia po skončení prerušenia podľa § 26

Povinné poistenie SZČO, ktorá mala prerušené poistenie podľa § 26, vzniká odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia.

Charakter pravidla

• Ide o automatický vznik poistenia,

• bez ohľadu na príjem, pretože SZČO už bola povinne poistená pred prerušením.

• Vznik poistenia je priame pokračovanie pôvodného stavu.

Príklady prerušenia (§ 26)

• materská a rodičovská dovolenka,

• osobná starostlivosť o dieťa,

• výkon dobrovoľníckej služby,

• dlhodobá práceneschopnosť po 52 týždňoch choroby.

Príklad

Prerušenie do 31. 5.

Poistenie SZČO vzniká 1. 6. automaticky.

Príklad

Opätovné otvorenie živnosti do 60 mesiacov

Živnosť zrušená: 1. 2. 2022.

Nová živnosť: 10. 3. 2025 (po 37 mesiacoch).

Poistenie vzniká: 10. 3. 2025.

Príklad

Opätovné začatie po 60 mesiacoch

Živnosť zrušená: 1. 1. 2018.

Nová živnosť: 1. 4. 2025 (po viac ako 7 rokoch). Vzťahuje sa § 21 ods. 1. Poistenie vzniká: až 1. júla nasledujúceho roka po splnení príjmovej podmienky.

Príklad

SZČO bez oprávnenia (čestné vyhlásenie) – spätný dátum

Vyhlásenie: „činnosť vykonávam od 1. 2.“

Doručené SP: 20. 2.

Poistenie vzniká 20. 2.

Príklad

Koniec prerušenia

Prerušenie do 30. 9.

Poistenie vzniká 1. 10.

Ustanovenie ustanovuje:

– pravidlá vzniku poistenia pri opätovnom začatí činnosti SZČO,

– obmedzenie spätnej účinnosti pri čestných vyhláseniach,

– 60-mesačnú hranicu, po ktorej SZČO stráca nadväznosť a hodnotí sa ako „nová SZČO“,

– automatický vznik poistenia po skončení prerušenia podľa § 26.

Ide o pravidlo, ktoré vytvára logické prepojenie medzi predchádzajúcim právnym stavom SZČO a opätovným vykonávaním činnosti, pričom chráni stabilitu systému sociálneho poistenia.

! Upozornenie

Znenie ustanovenia § 21 sa zmenilo vrátane nadpisu. Poznámka pod čiarou k odkazu 43 sa vypúšťa.

Zaviedla sa komplexná úprava ustanovenia o vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (povinné poistenie) SZČO, ktorá už nebude podmienená dosiahnutím určitej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V odseku 1 sa zavádza pravidlo, že povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak ide o SZČO, u ktorej sa na výkon samostatnej zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu [tzv. SZČO bez oprávnenia (napr. umelec, autor a pod.)], tak povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni. Toto pravidlo nahrádza doterajší spôsob vzniku povinného poistenia SZČO od 1. júla resp. od 1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako zákonom ustanovená hranica príjmu.

Odsek 2 upravuje zánik povinného poistenia SZČO, ktorý nastáva odo dňa, od ktorého SZČO nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo ak ide o SZČO bez oprávnenia, tak odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia svojho čestného vyhlásenia o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti Sociálnej poisťovni. Uvedené znamená, že ak povinné poistenie SZČO už raz vznikne, bude trvať pokým jej nezanikne oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pokým SZČO bez oprávnenia čestne nevyhlási ukončenie vykonávania tejto činnosti.

V odseku 3 sa zavádza osobitná úprava pre opätovný vznik povinného poistenia SZČO, ktorej v predchádzajúcom období zaniklo oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/SZČO bez oprávnenia, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia prestala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a následne je znovu oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/ podľa svojho čestného vyhlásenia znovu začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, a teda opätovne nadobudla postavenie SZČO. Navrhovaná úprava rozlišuje prípady, keď k opätovnému výkonu alebo prevádzkovaniu podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti dôjde do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia/ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti, ak ide o SZČO bez oprávnenia. V takom prípade vzniká povinné poistenie odo dňa, od ktorého opätovne nadobudne postavenie SZČO, napr. na základe oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/SZČO bez oprávnenia na základe čestného vyhlásenia o začatí vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Napr. SZČO zaniklo jediné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (živnostenské oprávnenie) 30. augusta 2026. Od 1. septembra 2026 teda nie je oprávnená na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, a od tohto dňa jej zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Takáto fyzická osoba nemá od 1. septembra 2026 na účely sociálneho poistenia postavenie SZČO. 20. novembra 2006 doručí Sociálnej poisťovni svoje čestné vyhlásenie o vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu (vykonávanie zárobkovej činnosti umelca), od 1. decembra 2026. To znamená, že od 1. decembra 2026 je opätovne v postavení SZČO (SZČO bez oprávnenia). Jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká od 1. decembra 2026, t. j. odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

Ak od zániku posledného oprávnenia/skončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO bez oprávnenia uplynulo viac ako 60 mesiacov, považuje sa to za nový začiatok podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. V takomto prípade sa na vznik povinného poistenia uplatní rovnaký režim ako v odseku 1. Teda povinné poistenie SZČO vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/od šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO bez oprávnenia podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni.

Upravuje sa tiež vznik povinného poistenia SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie napr. z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, výkonu činnosti, nároku na rodičovský príspevok alebo práceneschopnosti dlhšej ako 52 týždňov. Takejto SZČO vzniká povinné poistenie odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

Právna úprava v odseku 1 a 3 vytvára priestor aj na zachovanie tzv. odvodových prázdnin, ktoré majú slúžiť ako podpora pri prvom začatí prevádzkovania podnikania alebo vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pri ich opätovnom začatí po dlhšom čase (60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia alebo ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti).

V dôsledku navrhovanej právnej úpravy v zmysle, ktorej vznikne povinné dôchodkové poistenie SZČO skôr ako podľa súčasnej právnej úpravy, a to od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, SZČO zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, ak SZČO nárok na jeho výplatu má, a to od vzniku povinného dôchodkového poistenia, najskôr od 1. júla 2026.

V súvislosti s úpravami v § 21 dochádza k vypusteniu poznámky pod čiarou k odkazu 43 z dôvodu jeho vypustenia na všetkých miestach zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

§ 26

Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia
v nezamestnanosti

(1) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom

a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu⁴⁴⁾ alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu⁶⁾ okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu,⁴⁵⁾ ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

d) je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie;^45aa) to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil výkon trestu odňatia slobody alebo bol prijatý na výkon detencie,

e) čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu,^45a) ak neplynie obdobie, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1.

(2) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.

(3) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti

a) odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia,

b) od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

c) od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania.

(4) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

a) odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia,

c) od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania,

d) v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu³⁶⁾ a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ak neplynie obdobie uvedené v § 140 ods. 1 písm. b),

e) v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy,^35c) ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

(5) Ak v tom istom čase súčasne trvajú dôvody podľa odseku 3 alebo odseku 4 písm. a) až c), pre ktoré by sa povinné poistenie prerušilo, povinné poistenie sa prerušuje z dôvodu, pre ktorý sa prerušuje najneskôr.

(6) Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

Komentár k § 26

Znenie ustanovenia upravuje prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca.

Odsek 1

Znenie upravuje situácie, v ktorých zamestnancovi prerušuje povinné poistenie. Prerušenie znamená, že zamestnanec počas trvania dôvodu nie je povinne poistený, hoci pracovný pomer formálne trvá.

Ide o obdobia, v ktorých zamestnanec nevykonáva zárobkovú činnosť a nemá vymeriavací základ, alebo zákon považuje za potrebné prerušiť poistenie z iných dôvodov.

Kľúčový dôsledok prerušenia

• nevznikajú poistné povinnosti – neplatí zamestnanec ani zamestnávateľ,

• doba sa nezapočítava do dôb poistenia – napr. dôchodkových,

• poistné krytie trvá len v zákonom ustanovených situáciách.

– Pracovné alebo služobné voľno bez náhrady mzdy (okrem štrajku)

Zamestnancovi sa preruší poistenie, keď:

• čerpá neplatené voľno podľa Zákonníka práce,

Poznámka

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

• čerpá služobné voľno bez platu – štátni alebo zboroví príslušníci.

Poznámka

Príjmami z podnikania podľa zákona o dani z príjmov sú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živnosti, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva, z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, znalcov a tlmočníkov, z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, príjmy z činnosti športového odborníka, a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Výnimka

Pokiaľ ide o neprítomnosť z dôvodu štrajku, táto sa nepovažuje za dôvod prerušenia poistenia. Štrajk je pracovnoprávne špecifickou formou neprítomnosti, pri ktorej zákon zachováva poistenie.

Počas neplateného voľna zamestnanec nemá príjem ani sa nepovažuje za poistenca štátu, čo znamená, že systém ho preto nevie pokryť, a preto sa poistenie prerušuje.

– Dlhodobé uvoľnenie zamestnanca na výkon verejnej alebo odborovej funkcie bez náhrady mzdy

Poistenie sa preruší zamestnancovi, ktorý:

• je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej, odborovej alebo inej funkcie,

• nepoberá náhradu mzdy.

Ak je funkcia platená iným subjektom, ako napr. poslanecký plat, poistenie rieši nový subjekt, nie pôvodný zamestnávateľ.

Príklad

Zamestnanec je zvolený za starostu. Zamestnávateľ ho uvoľní bez náhrady mzdy, čo znamená, že poistenie z pracovného pomeru sa preruší.

Poznámka

Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí. Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou.

– Neospravedlnená neprítomnosť v práci

Ak zamestnanec bez dôvodu nechodí do práce, poistenie sa prerušuje automaticky. Pretože neospravedlnená absencia je stav, keď zamestnanec fakticky nepracuje a nemá príjem, z čoho vyplýva, že nemá vymeriavací základ.

Poznámka

Prerušenie poistenia nastáva aj pri krátkych obdobiach, ako napr. 1 deň neospravedlneného zameškania.

– Výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody alebo výkon detencie

Prerušenie poistenia nastáva, ak zamestnanec:

• je vo väzbe,

• vykonáva trest odňatia slobody,

• je v detencii.

Pozri ustanovenia zákona č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prerušenie sa týka činnosti, z ktorej bol poistený, ak počas jej výkonu bol vzatý do väzby alebo nastúpil trest.

Význam ustanovenia

Počas pozbavenia osobnej slobody zamestnanec nemôže pracovať, nemá mzdu, nemá vymeriavací základ, čo znamená, že poistenie sa prerušuje.

– Čerpanie rodičovskej dovolenky, ak netrvá nárok na materské

Poistenie sa preruší počas rodičovskej dovolenky, iba ak:

• zamestnancovi neplynie nárok na výplatu materského,

• alebo by mu nárok na materské plynul, keby splnil podmienku 270 dní poistenia.

Ak má zamestnanec počas rodičovskej dovolenky nárok na materské, poistenie sa neprerušuje a znamená to, že trvá poistenie, niekedy aj bez platenia poistného, čo znamená, že zamestnanec je krytý.

Príklad

Matka na materskej

V tomto prípade poistenie nepretrháva, ale naďalej trvá.

Matka na rodičovskej dovolenke po skončení materského.

V tomto prípade sa poistenie preruší.

Otec na rodičovskej, ktorý nespĺňa 270 dní na materské.

V tomto prípade sa poistenie preruší.

Poznámka

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka podľa Zákonníka práce

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí mužovi odo dňa narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov. Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac. Žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku, otcovskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku podľa odseku 2 možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období podľa odseku 2 nečerpala.

Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena alebo muž na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka patrí aj žene a mužovi, ktorí prevzali dieťa na základe rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa osobitného predpisu. Materská dovolenka sa poskytuje žene podľa odseku 1 a otcovská dovolenka sa poskytuje mužovi podľa odseku 1 odo dňa prvého rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa osobitného predpisu v trvaní 28 týždňov, osamelej žene a osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a žene alebo mužovi, ktorí prevzali dve deti alebo viac detí, v trvaní 37 týždňov, najdlhšie však do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Rodičovská dovolenka sa poskytuje žene odo dňa skončenia materskej dovolenky a mužovi odo dňa skončenia otcovskej dovolenky podľa prvej vety alebo odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕšilo tri roky veku, až do uplynutia troch rokov odo dňa prvého rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa osobitného predpisu, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, rodičovská dovolenka sa poskytuje do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období nečerpala.

Znenie ustanovenia odseku 1 vymedzuje obdobia, v ktorých:

• zamestnanec síce má pracovný pomer,

• ale z hľadiska sociálneho poistenia nie je povinne poistený.

Poistenie sa prerušuje v situáciách, keď pracovník nevykonáva prácu a nemá vymeriavací základ, je dlhodobo uvoľnený bez náhrady, je obmedzený na osobnej slobode, alebo čerpá rodičovskú dovolenku bez nároku na materské.

Dôsledkom je zastavenie povinnosti platiť poistné, nezapočítavanie obdobia do dôchodkového poistenia, prerušenie nároku na niektoré dávky.

! Upozornenie

V ustanovení § 26 ods. 1 písm. e) sa slová „obdobie uvedené v § 140 ods. 1 písm. b)“ nahrádzajú slovami „obdobie, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Na základe tejto úpravy zostane zachované, že sociálne poistenie zamestnanca sa nepreruší v období, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského, alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia.

Odsek 4

Uvedené znenie upravuje prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO).

Ustanovenie obsahuje špeciálne dôvody, pri ktorých sa SZČO preruší povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, hoci jej oprávnenie na podnikanie stále trvá. Kým pri zániku oprávnenia dochádza k zániku poistenia, tu ide len o prerušenie, ide teda o dočasné vylúčenie zo systému.

Prerušenie

• SZČO neplatí poistné,

• obdobie sa nezapočítava do dôchodku ani do iných dávok,

• nevznikajú jej nové nároky z povinného poistenia,

• poistenie opätovne vzniká po skončení dôvodu prerušenia podľa § 21 ods. 3 druhej vety.

– Po uplynutí 52 týždňov dočasnej pracovnej neschopnosti (PN)

SZČO sa preruší poistenie:

• odo dňa nasledujúceho po 52 týždňoch PN,

• až do skončenia PN.

Dôvod prerušenia

Nemocenské dávky (PN) možno poberať maximálne 52 týždňov. Po ich vyčerpaní už dávka ďalej neplynie a osoba je dlhodobo PN. V tomto prípade systém nepredpokladá súbeh povinného poistenia počas takto dlhej pracovnej neschopnosti.

Dôsledok prerušenia

• SZČO neplatí poistné,

• doba sa nezarátava do dôchodkovej praxe,

• po ukončení PN musí Sociálna poisťovňa automaticky obnoviť poistenie, a to ak trvá oprávnenie a neexistuje iný dôvod prerušenia.

– Od 15. dňa ošetrovania podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvý bod alebo starostlivosti o dieťa podľa písm. b)

Ide o situácie, v ktorých SZČO:

• osobne a celodenne ošetruje blízku osobu, a to napr. choré dieťa, manžela, rodiča, alebo

• stará sa o dieťa, ktorému bola nariadená karanténa či choroba.

Zásady

• prvých 14 dní trvá povinné poistenie, nakoľko súvisí s nárokom na OČR, čiže na ošetrovné,

• od 15. dňa sa poistenie prerušuje, až kým trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti.

Dôvody

OČR pre SZČO trvá len 14 dní. Po tomto období už nejde o dávkovú udalosť, ktorá by vyžadovala ďalšie trvanie povinného poistenia.

– Od 91. dňa ošetrovania osoby podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhý bod

Týka sa dlhodobého ošetrovania osoby, pri ktorom SZČO môže poberať tzv. dlhodobé ošetrovné, a to v dĺžke max. 90 dní.

Mechanizmus v tomto prípade

• počas prvých 90 dní trvá poistenie a viaže sa to na dlhodobé ošetrovné,

• od 91. dňa sa poistenie prerušuje,

• prerušenie trvá až do skončenia ošetrovania.

Dôvody

Po 90 dňoch už neexistuje nárok na nemocenskú dávku, z čoho vyplýva, že povinné poistenie SZČO logicky neplynie.

– Rodičovský príspevok + nevykonávanie činnosti SZČO podľa čestného vyhlásenia

Prerušenie nastáva, ak sú splnené dve podmienky súčasne:

– SZČO poberá rodičovský príspevok, a

– podľa svojho vyhlásenia nevykonáva zárobkovú činnosť ako SZČO.

Výnimky

Ak SZČO spĺňa podmienky § 140 ods. 1 písm. b), to znamená, že je poistenec štátu, čiže matka alebo otec dieťaťa do 6 rokov v určitých situáciách, prerušenie sa neuplatní.

Poznámka

Samotný rodičovský príspevok neprerušuje poistenie. Rozhodujúce je len to, či SZČO výslovne vyhlási, že nevykonáva činnosť SZČO.

– Dobrovoľná vojenská príprava + nevykonávanie činnosti SZČO

Opäť ide o kombinovaný dôvod:

• počas dobrovoľnej vojenskej prípravy,

• zároveň podľa vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO.

Dobrovoľná vojenská príprava spravidla trvá 11 týždňov, to znamená, že počas tohto obdobia SZČO typicky nepracuje, preto zákon umožňuje prerušenie.

Poistenie SZČO sa prerušuje najmä v situáciách, keď:

– SZČO nie je schopná vykonávať činnosť, a to v prípade dlhej PN, dlhej OČR,

– SZČO sa dočasne venuje inej zákonom uznanej činnosti, a to v prípade rodičovského príspevku, vojenskej prípravy,

– zároveň nevykonáva svoju zárobkovú činnosť.

Prerušenie má za následok neplatenie odvodov, nezarátanie tohto času do dôchodkového poistenia, nevznik nových nárokov (napr. na nemocenské), automatické obnovenie po skončení dôvodu podľa § 21 ods. 3.

! Upozornenie

V ustanovení § 26 ods. 4 písm. d) sa slová „ods. 2“ nahrádzajú slovami „ods. 1“.

Ide po novom o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

§ 34

(1) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.

(3) Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

(4) Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

(5) Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

(6) Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

Komentár k § 34

Znenie predstavuje kľúčové ustanovenie v oblasti nemocenského poistenia, pretože určuje:

• kedy vzniká nárok na nemocenské,

• kedy nárok zaniká,

• aké obdobia sa započítavajú do podporného obdobia,

• špecifické situácie, a to ochranná lehota, zánik poistenia, tehotenstvo.

Cieľom ustanovenia je odlíšiť nárok na náhradu príjmu počas prvých 14 dní PN zodpovednosť zamestnávateľa, a nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.

Odsek 1

Vznik nároku na nemocenské a podporné obdobie

– Zamestnanec – nárok od 15. dňa PN

Počas prvých 10 dní poskytuje zamestnávateľ náhradu príjmu, a od 11. do 14. dňa náhradu príjmu v zníženej sadzbe. Až od 15. dňa prechádza zodpovednosť na Sociálnu poisťovňu formou nemocenského.

Toto pravidlo chráni zamestnávateľov pred okamžitým dopadom krátkodobých PN zamestnancov.

– SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby – nárok od 1. dňa PN

Keďže im nikto nevypláca náhradu príjmu, zákon im priznáva nárok od prvého dňa PN, ale len za predpokladu, že:

• sú nemocensky poistení,

• splnili podmienku platenia poistného, a to najmä 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch.

– Podporné obdobie – maximálne 52 týždňov

Ide o maximálne obdobie, počas ktorého možno poberať nemocenské z jedného poistného vzťahu. Po jeho uplynutí nárok zaniká, aj keby PN naďalej trvala.

Odsek 2

Ochranná lehota

Zamestnanec má nárok na nemocenské už od 1. dňa PN, ak PN vznikla v ochrannej lehote.

Ochranná lehota pre nemocenské poistenie je 7 dní od zániku pracovného pomeru.

Zmyslom úpravy je chrániť zamestnancov, ktorí ochorejú tesne po skončení pracovného pomeru a nemajú zamestnávateľa, ktorý by im vyplácal náhradu príjmu.

Odsek 3

Poistný vzťah zanikne počas prvých 14 dní PN

Ak zamestnancovi počas prvej časti PN, čiže kedy má ešte nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, zanikne nemocenské poistenie, vzniká mu nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia.

Zamestnávateľ už po skončení pracovného pomeru nemá povinnosť vyplácať náhradu príjmu. Sociálna poisťovňa preberá zodpovednosť okamžite po skončení poistenia.

Odsek 4

Započítavanie predchádzajúcich PN do podporného obdobia

Do podporného obdobia v trvaní 52 týždňov sa započítavajú všetky predchádzajúce PN, ktoré:

• vznikli v období 52 týždňov pred aktuálnou PN,

• bez ohľadu na ich dôvod.

Cieľom je zabrániť zneužívaniu a reťazeniu krátkych prerušení PN len preto, aby sa podporné obdobie vynulovalo.

Odsek 5

Výnimky zo započítavania predchádzajúcich PN

Predchádzajúce PN sa nezapočítajú, ak sú splnené obe podmienky:

– nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia predchádzajúcej PN,

– počas týchto 26 týždňov nevznikla nová PN.

Ide o situáciu, keď poistenec medzi PN vykonával prácu dostatočne dlhé obdobie, čo odôvodňuje začatie novej 52-týždňovej lehoty.

Význam výnimky

Ide o ochranu poistencov s chronickými ochoreniami, ktorí sa medzi dvoma PN stabilne vrátili do práce, podporuje opätovnú pracovnú aktiváciu.

Karanténa alebo izolácia sa nezapočítavajú, to znamená, že zákon výslovne stanovuje, že karanténa nie je PN z dôvodu choroby a preto neskracuje podporné obdobie. Toto pravidlo sa dostalo do zákona najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19.

Odsek 6

PN a nástup na materské

Poistenkyni, ktorá je PN v období 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, zaniká nárok na nemocenské, ak jej vznikol nárok na materské. Ide o predchádzanie súbehu dvoch dávok.

Materské je dávka určená pre rodičovstvo a je spravidla vyššia než nemocenské. Poistenkyňa nemôže poberať dve dávky súčasne za to isté obdobie.

Význam

Poistenkyňa, ktorá je na rizikovom tehotenstve a poberá nemocenské, automaticky prechádza na materské podľa dátumu nástupu. PN po nástupe na materské ďalej netrvá vo vzťahu k dávkam (hoci lekár ju môže viesť z medicínskeho hľadiska).

Ustanovenie presne definuje moment vzniku nároku na nemocenské pre zamestnancov a SZČO, ustanovuje maximálne podporné obdobie 52 týždňov, upravuje špecifické situácie: ochrannú lehotu, zánik poistenia, započítavanie predchádzajúcich PN, výnimky pri dlhšom trvaní poistenia, upravuje vzťah medzi nemocenským a materským u tehotných žien.

! Upozornenie

V ustanovení § 34 ods. 1 prvej vete sa slová „11. dňa“ nahrádzajú slovami „15. dňa“.

V ustanovení § 34 ods. 3 sa slovo „desiatich“ nahrádza slovom „štrnástich“.

Ustanovuje sa, aby zamestnancovi vznikol nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu, že sa predlžuje obdobie poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a to z 10 na 14 dní. Z rovnakého dôvodu sa ustanovilo zamestnancovi, ktorému zaniklo nemocenské poistenie, predĺžiť obdobie počas prvých dní dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy mu môže vzniknúť nárok na nemocenské. Toto obdobie sa má zmeniť zo súčasných prvých 10 dní na prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 49a

(1) Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu^45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu³⁶⁾ a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

(2) Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 54 ods. 10 písm. a).

Komentár k § 49a

Odsek 1

Znenie upravuje, ktoré obdobia sa započítavajú do podmienky 270 dní nemocenského poistenia, ktorá je rozhodujúca najmä pre vznik nároku na:

• materské,

• nemocenské pri dočasnej PN SZČO a dobrovoľných poistencov,

• niektoré ďalšie dávky viazané na nemocenské poistenie.

Započítanie určitých období prerušenia poistenia má kompenzovať skutočnosť, že poistenec v čase starostlivosti o malé dieťa nemôže pracovať a prichádzal by tak o možnosť splniť zákonom stanovenú podmienku.

Toto ustanovenie má silný sociálny účel, pri ktorom podporuje rodičov, a to najmä matky, a zabraňuje diskriminácii osôb, ktoré prerušili kariéru z dôvodu starostlivosti o dieťa.

Započítanie prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca počas rodičovskej dovolenky

– Kedy ide o prerušenie poistenia zamestnanca

Zamestnanec má počas rodičovskej dovolenky podľa Zákonníka práce:

• prerušené povinné nemocenské poistenie,

• prerušené povinné dôchodkové poistenie.

Z pohľadu Sociálnej poisťovne ide o technické prerušenie, pretože:

• pracovný pomer trvá,

• ale zamestnanec nemá príjem.

– Toto prerušenie sa započítava do 270 dní

Cieľom je, aby rodič nestratil nárok na materské pri druhom dieťati, ak počas rodičovskej dovolenky nevykonáva činnosť, z ktorej by bol nemocensky poistený.

Príklad

Zamestnankyňa je po narodení prvého dieťaťa 3 roky na rodičovskej dovolenke. Počas tejto doby jej nemocenské poistenie síce neplynie, ale § 49a ods. 1 prikazuje započítať celé toto obdobie do podmienky 270 dní.

Pri ďalšom dieťati môže vzniknúť nárok na materské, aj keď reálne nepracovala.

Započítanie prerušenia nemocenského poistenia SZČO počas poberania rodičovského príspevku

– Kedy dochádza k prerušeniu poistenia SZČO

SZČO má povinné poistenie prerušené vtedy, ak:

• poberá rodičovský príspevok a

• nevykonáva činnosť SZČO podliehajúcu povinnému nemocenskému a dôchodkovému poisteniu.

Ak počas poberania rodičovského príspevku SZČO podniká a platí odvody, nejde o prerušenie a vtedy sa dni počítajú ako bežné dni poistenia.

– Prerušenie sa započítava do 270 dní

Účel je identický ako pri zamestnancoch, a to umožniť SZČO splniť podmienku 270 dní, aj keď dočasne nevykonáva podnikanie pre starostlivosť o dieťa.

Príklad

SZČO preruší podnikanie pri narodení dieťaťa. Počas poberania rodičovského príspevku nepracuje a neplatí odvody.

Celé obdobie prerušenia sa započíta do 270 dní potrebných napr. pre nárok na ďalšie materské.

Významná je podmienka „nevykonáva činnosť“

Zákon výslovne stanovuje, že započítava sa len obdobie prerušenia SZČO, ktorá:

• má nárok na rodičovský príspevok, a

• nevykonáva činnosť SZČO.

Ak SZČO činnosť vykonáva:

• nemocenské poistenie jej trvá,

• teda sa započítava ako bežné dni nemocenského poistenia, nie ako dni prerušenia.

Dopady a dôvody

– Ochrana rodičov pri druhom a ďalšom dieťati

Bez tohto ustanovenia by veľká časť rodičov nesplnila podmienku 270 dní, pretože počas 3 rokov rodičovskej dovolenky nejde o plynutie poistenia, a opätovný nárok na materské by im nevznikol.

– Zosúladenie práv zamestnancov a SZČO

Zákon zabraňuje neodôvodneným rozdielom v právach:

• zamestnanec – prerušenie z dôvodu rodičovskej dovolenky,

• SZČO – prerušenie z dôvodu poberania rodičovského príspevku.

Odpovedá to požiadavkám rovnakého zaobchádzania.

– Nepoužíva sa pre iné prerušenia

Do 270 dní sa nezapočítavajú iné formy prerušenia poistenia:

• výkon trestu,

• väzba,

• neplatené voľno,

• dlhodobé neplatené prerušenie podnikania bez súvisu s rodičovstvom.

Ustanovenie odseku 1 je zásadné ustanovenie pri posudzovaní nároku na materské. Umožňuje, aby do podmienky 270 dní nemocenského poistenia boli započítané aj obdobia, keď poistenec je na rodičovskej dovolenke ako zamestnanec, alebo je SZČO, ktorá poberá rodičovský príspevok a dočasne nevykonáva činnosť.

Ide o výrazný sociálny prvok zákona chrániaci rodičov pred stratou sociálnych nárokov.

Odsek 2

Znenie upravuje, ktoré dni nemocenského poistenia sa započítavajú do podmienky 270 dní poistenia pre nárok na materské, a ktoré nie.

Znenie sa zaoberá tým, kedy sa obdobie nemocenského poistenia nepočíta do zákonom vyžadovaných 270 dní nemocenského poistenia pre vznik nároku na materské (a niektoré ďalšie dávky).

Podstata pravidla

Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Výnimkou je obdobie uvedené v § 54 ods. 10 písm. a).

Význam

Hoci je človek formálne nemocensky poistený, nie každý deň jeho poistenia sa započíta do 270 dní.

Musia byť splnené dve podmienky, a to

– trvalo nemocenské poistenie,

– existoval vymeriavací základ na platenie poistného.

Ak vymeriavací základ bol nulový, toto obdobie sa nezapočíta, pokiaľ zákon výslovne neurčuje inak.

Zamestnanec nemá vymeriavací základ

Ide najmä o situácie, keď:

• čerpá neplatené voľno,

• je dlhodobo uvoľnený bez náhrady mzdy na výkon verejnej, odborovej či inej funkcie,

• má neospravedlnenú absenciu,

• je vo výkone trestu, väzbe alebo detencii,

• čerpá časť rodičovskej dovolenky bez nároku na materské alebo nemocenskú dávku,

• je PN po uplynutí 52 týždňov, kde už nie je nárok na nemocenské, hoci pracovný pomer trvá, mzda sa neposkytuj).

V týchto prípadoch má poistenie formálne trvanie, ale neexistuje vymeriavací základ, lebo zamestnanec nemá príjem, z ktorého by sa odvádzalo poistné.

Na účely nároku na materské má význam len aktívne poistenie so skutočným platením poistného.

Výnimkou je odkaz na § 54 ods. 10 písm. a)

Výnimka hovorí, že aj keď zamestnanec nemá vymeriavací základ v období podľa § 54 ods. 10 písm. a), toto obdobie sa do 270 dní započítava.

Toto ustanovenie určuje obdobia vylúčenia z platenia poistného počas poberania materského, alebo obdobia, keď by mal nárok na materské, ak by splnil podmienky 270 dní.

Ide o tieto situácie:

• trvanie nemocenského poistenia počas poberania materského,

• alebo obdobie tzv. pravdepodobného nároku, keď nárok nevznikol len pre nesplnenie 270 dní, no ostatné podmienky by boli splnené.

Počas poberania materského zamestnanec nemá mzdu, a teda ani vymeriavací základ.

Napriek tomu zákon vyžaduje, aby sa toto obdobie započítavalo do 270 dní pri budúcom tehotenstve.

Zmyslom je ochrana rodičov, ktorí sa opakovane starajú o dieťa, pretože zákon nechce sankcionovať osoby, ktoré sú doma na materskej.

Príklad

Neplatené voľno

Zamestnankyňa čerpala 30 dní neplatené voľno. Počas tohto obdobia nemala vymeriavací základ.

Týchto 30 dní sa nezapočíta do 270 dní nemocenského poistenia.

Príklad

Materská dovolenka

Zamestnankyňa poberala materské 34 týždňov. Počas tohto obdobia nemala mzdu, čo znamená, že nemala vymeriavací základ.

Celé toto obdobie sa započíta do 270 dní, pretože spadá pod § 54 ods. 10 písm. a).

Príklad

Starostlivosť o dieťa – rodičovská dovolenka

Zamestnankyňa je na rodičovskej dovolenke bez materského.

Toto obdobie sa nezapočítava, keďže nie je kryté výnimkou.

Cieľom ustanovenia je presne určiť, čo je kvalifikované obdobie nemocenského poistenia. Nepočíta sa obdobie, keď zamestnanec neplatil poistné pre absenciu vymeriavacieho základu. Najdôležitejšia výnimka je materská dovolenka a obdobie, keď by zamestnanec mal nárok na materské, čiže výnimka podľa § 54 ods. 10 písm. a).

Týmto zákon chráni rodičov a súčasne bráni formálnemu kumulovaniu dní, keď poistenie síce trvá, ale nevytvára sa poistné plnenie.

! Upozornenie

V ustanovení § 49a ods. 2 sa slová „§ 140 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 54 ods. 10 písm. a)“.

§ 54

Rozhodujúce obdobie
na zistenie denného
vymeriavacieho základu

(1) Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(2) Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3) Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(4) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.

(5) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského a tehotenského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu,⁵³⁾ sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

(6) Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo

a) v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

c) v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(7) Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26 týždňov a vzniklo

(8) Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

(9) Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 6 nepoužije.

(10) Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučuje

a) obdobie, ak ide o zamestnanca,

1. v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

2. od prvého dňa

2a. potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

2b. osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania,

3. v ktorom

3a. mal nárok na výplatu materského,

3b. by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1,

4. v ktorom mal nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného,

5. v ktorom mal ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku,

b) obdobie nemocenského poistenia, za ktoré povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie,

c) obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Komentár k § 54

Rozhodujúce obdobie je kľúčový pojem používaný pri určovaní denného vymeriavacieho základu (DVZ), z ktorého sa následne vypočítava výška nemocenského, materského, ošetrovného a iných nemocenských dávok.

Rozhodujúce obdobie predstavuje časové obdobie, z ktorého sa berú príjmy poistenca na účely výpočtu DVZ. Je teda základom pre stanovenie sumy, ktorú Sociálna poisťovňa poistencovi vyplatí.

Základné pravidlo

Vo všeobecnosti platí, že rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci roku vzniku dôvodu na dávku.

Príklad

Nárok na materské vznikne 10. 4. 2026. Rozhodujúce obdobie = rok 2025.

Toto pravidlo sa používa vždy, keď poistenec mal v tomto roku trvajúce nemocenské poistenie, vymeriavací základ (t. j. príjem podliehajúci poistnému).

Špeciálne pravidlá – odklon od kalendárneho roka

Zákon upravuje viacero situácií, v ktorých sa rozhodujúce obdobie počíta inak. Dôvodom je zabezpečiť spravodlivý výpočet, ak bežný rok ako základ neexistuje alebo nie je relevantný.

– Krátke trvanie poistenia

Ak nemocenské poistenie vzniklo v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo až v roku vzniku dávky, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho roka, alebo ak to nenastane, potom obdobie od vzniku poistenia do dňa pred vznikom dôvodu na dávku.

Príklad

Poistenie vzniklo 1. 10. 2025.

Nárok na nemocenské vznikne v januári 2026.

Rozhodujúce obdobie = 1. 10. 2025 – 31. 12. 2025.

– Nemá žiadny vymeriavací základ v rozhodujúcom období

Ak poistenec v rozhodujúcom období nemal žiadny príjem, napr. bol PN alebo na rodičovskej dovolenke, alebo bol poistený príliš krátko na to, aby sa dalo reálne vychádzať z minulého obdobia, DVZ sa určí zo súčasného vymeriavacieho základu, napr. aktuálneho platu, a prepočíta sa na denný základ.

– SZČO a dobrovoľné poistenie

U týchto poistencov je rozhodujúce obdobie, a to predchádzajúci kalendárny rok, pričom sa vychádza z ročného vymeriavacieho základu, ktorý sa prepočítava na denný. Ak SZČO začala poistenie v priebehu roka, aplikuje sa obdobie trvania poistenia.

Význam a dopady

– Rozhodujúce obdobie má veľký vplyv na výšku dávky

Čím je v rozhodujúcom období vyšší vymeriavací základ tým vyšší bude DVZ, a tým vyššie bude nemocenské alebo materské. Nesprávne určené rozhodujúce obdobie patrí medzi najčastejšie dôvody chýb v dávkových konaniach.

– Pri opakovaných dávkach sa uplatňuje nové rozhodujúce obdobie

Napríklad pri ošetrovnom v januári 2026 je rozhodujúce obdobie 2025 a pri ošetrovnom v marci 2026 je opäť rozhodujúce obdobie 2025, a to ak poistenie trvalo. Výnimkou sú prípady opakovanej PN bez prerušenia, kde môže byť rozhodujúce obdobie totožné.

Rozhodujúce obdobie pri materskom

Materské má špecifikum:

• rozhodujúce obdobie môže byť predchádzajúci rok, ale

• môže ním byť aj skrátené obdobie od vzniku poistenia do konca roka,

• alebo ešte kratšie obdobie – ak poistenie vzniklo až v roku vzniku nároku.

Zásadou je, že sa využíva sa obdobie, z ktorého sa reálne dá určiť vymeriavací základ.

Ak v rozhodujúcom období bolo prerušenie poistenia

Prerušené obdobia sa nezapočítavajú a neberú sa z nich príjmy, lebo neexistujú. Počítajú sa len kalendárne dni, v ktorých poistenie trvalo.

Rozhodujúce obdobie je obdobie, z ktorého sa zisťuje priemerný denný vymeriavací základ. Vo všeobecnosti ide o predchádzajúci kalendárny rok, no zákon obsahuje množstvo výnimiek, aby bolo možné určiť DVZ aj vtedy, keď poistenec nastúpil do poistenia v priebehu roka, nemal v minulom roku príjem, bol v prerušení poistenia, je SZČO, alebo ide o špecifické dávky (najmä materské).

Správne určenie rozhodujúceho obdobia je preto kľúčovým krokom pri výpočte akejkoľvek nemocenskej dávky.

Odsek 10

Znenie upravuje tzv. vylúčené obdobia pri určovaní rozhodujúceho obdobia na výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Zmyslom je zabezpečiť, aby výška nemocenských dávok, a to najmä materského a nemocenského, bola spravodlivá a nebola nepriaznivo ovplyvnená obdobiami, v ktorých poistenec:

• nemá príjem,

• neplatí poistné,

• nemôže vykonávať prácu pre zákonom chránené prekážky,

• poberá inú dávku sociálneho poistenia.

Tieto obdobia sa z rozhodujúceho obdobia vylúčia, t. j. odpočítajú, aby sa DVZ počítal len z mesiacov, v ktorých existoval reálny vymeriavací základ.

Vylúčené obdobia u zamestnanca – § 54 ods. 10 písm. a)

– Dočasná pracovná neschopnosť – najviac 52 týždňov

Vylučuje sa obdobie, počas ktorého bol zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného:

• od prvého dňa PN,

• až do jej skončenia,

• maximálne však 52 týždňov.

Dôvodom je, že zamestnanec spravidla nemá vymeriavací základ, čiže mzdu, ale dostáva dávku nemocenské. Ak by PN zostala v období DVZ, umelo by znížila výpočet dávok.

– Ošetrovné a osobná starostlivosť o dieťa – bod 2a a 2b

Z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje časť obdobia, v ktorom zamestnanec:

– Ošetruje fyzickú osobu (štandardné OČR) alebo sa osobne a celodenne stará o dieťa – max. 14 dní

• od 1. dňa OČR alebo starostlivosti,

• až do jej skončenia, najviac však 14 dní.

– Ošetruje fyzickú osobu vyžadujúcu dlhodobé ošetrovanie – max. 90 dní

• ide o tzv. dlhodobé ošetrovné,

• vylučuje sa max. 90 dní.

Dôvod vylúčenia je, že počas OČR zamestnanec nedostáva mzdu, čo znamená, že neexistuje vymeriavací základ. Podobne ako pri PN by prítomnosť OČR v rozhodujúcom období znižovala DVZ.

– Obdobie materského – bod 3a a 3b

Ide o najdôležitejšiu časť z hľadiska výpočtu materského:

– Obdobie, v ktorom mal zamestnanec nárok na materské

Automaticky sa vylučuje celé obdobie poberania materského.

– Obdobie, v ktorom by zamestnanec mal nárok na materské, ale nevznikol mu len pre nesplnenie 270 dní poistenia

Ide o tzv. pravdepodobný nárok na materské, ak dôvodom nevzniku nároku bolo iba to, že neboli splnené dni poistenia.

Dôležitým účinkom je, že ustanovenie zabezpečuje, že osoba, ktorá neprekročila hranicu 270 dní, nie je sankcionovaná pri budúcich dávkach tým, že sa jej materská nezapočíta.

V nadväznosti na § 49a ods. 2 je toto obdobie jedinou výnimkou, keď sa zamestnancovi započítava poistenie aj napriek tomu, že nemal vymeriavací základ.

– Obdobie poberania rehabilitačného alebo rekvalifikačného

Rehabilitačné a rekvalifikačné dávky sú dávkami úrazového poistenia. Počas nich zamestnanec nemá príjem, preto by zahrnutie týchto období skreslilo výpočet dávok.

– Ospravedlnená neprítomnosť pre účasť na štrajku

Zákon chráni zamestnanca aj v situácii jeho účasti na štrajku. Počas štrajku mzda ani poistné neplynú, a preto sa toto obdobie „čistí“ z rozhodujúceho obdobia.

Vylúčené obdobia u SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby – § 54 ods. 10 písm. b)

Vylučuje sa každé obdobie, v ktorom SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba nemusela platiť poistné na nemocenské poistenie.

Typické prípady:

• prerušenie činnosti,

• PN po 52. týždni,

• osobná starostlivosť o osobu alebo dieťa po zákonom stanovenom čase,

• poberanie rodičovského príspevku, ak SZČO podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť,

• dobrovoľná vojenská príprava.

Ide o analogickú logiku ako u zamestnancov, a to ak nie je povinnosť platiť poistné, neexistuje aktívny vymeriavací základ a toto obdobie sa nesmie dostať do DVZ.

Obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia – § 54 ods. 10 písm. c)

Vylučuje sa celé obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, bez ohľadu na to, či ide o:

• zamestnanca, a to napr. neplatené voľno, dlhodobé uvoľnenie bez mzdy, rodičovská dovolenka bez materského,

• SZČO, a to prerušenie podľa § 26 ods. 4,

• dobrovoľné poistenie.

Toto ustanovenie je logické a počas prerušenia poistenie neexistuje, zároveň toto obdobie nemôže byť v rozhodujúcom období.

Ustanovenie chráni poistenca pred znížením DVZ za obdobia, počas ktorých nemal príjem, poberal iné dávky, mal zákonné prekážky výkonu práce, nevykonával činnosť SZČO, plnil zákonné povinnosti, ako napr. vojenská príprava, starostlivosť o dieťa, štrajk.

Ide o systémové čistenie rozhodujúceho obdobia, aby výpočet nemocenských dávok odrážal len obdobia reálneho zárobku alebo skutočného vymeriavacieho základu.

Prepojenie s inými ustanoveniami

• § 49a ods. 2 – rieši započítanie 270 dní nemocenského poistenia; práve výnimky z § 54 ods. 10 písm. a) sú kľúčové.

• § 26 – upravuje prerušenie poistenia, ktoré je automaticky vylúčeným obdobím.

• § 54 ods. 1 – 9 – definujú rozhodujúce obdobie podľa typu poistenia a situácie poistenca.

• § 54 ods. 11 – technicky rieši účinky vylúčených období na priemerný DVZ.

Ustanovenie určuje, že obdobia bez vymeriavacieho základu, alebo obdobia poberania nemocenských dávok, alebo obdobia zákonom chránených prekážok v práci sa z rozhodujúceho obdobia vylúčia, aby príjem poistenca nebol nespravodlivo podhodnotený.

Najvýznamnejšia časť je bod 3a a 3b, ktoré chránia ženy, a v osobitných prípadoch aj mužov, pri určovaní DVZ pre materské, najmä pri opakovanej materskej.

! Upozornenie

V ustanovení § 54 sa zmenilo znenie odseku 10.

V súvislosti s vypustením vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom z § 140, sa teda ustanovilo, aby sa v prípade zamestnanca z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určí suma nemocenskej dávky, vylúčili tie obdobia, ktoré sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú aj v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy (aktuálne definované ako obdobia, v ktorých zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie). Zároveň sa ustanovilo, aby sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určí suma dávky, tak ako doteraz vylučovalo aj obdobie nemocenského poistenia, za ktoré povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

§ 57

Pravdepodobný denný
vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

(1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,

b) zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,

c) dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 6, alebo

d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

(2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(3) Pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je najviac jedna tridsatina sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

(4) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.

(5) Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Komentár k § 57

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) je náhradná veličina, ktorá sa použije vtedy, keď nie je možné určiť riadny denný vymeriavací základ (DVZ), pretože poistenec nemal v rozhodujúcom období žiadny vymeriavací základ, nemal dostatočný počet dní poistenia, z ktorých by sa dal vypočítať, alebo vznikol nárok príliš skoro po vzniku nemocenského poistenia.

Jeho účelom je, aby poistenec neprišiel o dávku len preto, že v rozhodujúcom období neexistuje realistický príjem, z ktorého by bolo možné vychádzať.

Použitie PDVZ

– Poistenec v rozhodujúcom období nemal žiadny príjem

Príklad

Zamestnankyňa bola celý predchádzajúci rok na rodičovskej dovolenke (prerušené poistenie).

Pracovný pomer vznikol až v roku vzniku nároku na dávku.

– Nemocenské poistenie vzniklo až v roku vzniku dôvodu na dávku

Príklad

Zamestnanec nastúpi do práce 5. februára 2026 a 20. februára ochorie.

– Poistenec nastúpil do práce v predchádzajúcom roku, ale nemal žiadny vymeriavací základ

Príklad

Pracovný pomer vznikol 20. decembra, prvý príjem by dostal až v januári, ale PN vznikne v decembri.

– U SZČO alebo dobrovoľného poistenia nie je možné určiť ročný vymeriavací základ

Príklad

Poistenie vzniklo v decembri a nie je možné určiť pomerný ročný VZ.

Určenie PDVZ

Určuje sa podľa druhu poistenca:

– Zamestnanec

Pravdepodobný DVZ = pravdepodobný mesačný vymeriavací základ / počet kalendárnych dní v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na dávku.

Pravdepodobný mesačný vymeriavací základ sa rovná sume dohodnutého hrubého príjmu, ktorý by poistenec pravdepodobne dosiahol, ak by pracoval.

Najčastejšie ide o dohodnutú základnú mzdu v pracovnej zmluve, tarifný plat, hodinovú sadzbu × predpokladaný rozsah práce.

Nezahŕňajú sa prémie, odmeny, príplatky, ak nie je možné ich predpokladať ako pravidelné.

– SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba

PDVZ sa rovná aktuálnemu mesačnému vymeriavaciemu základu, z ktorého SZČO alebo dobrovoľne poistený odvádza poistné v mesiaci vzniku dôvodu na dávku, prepočítanému na denné hodnoty.

Príklad

Zamestnankyňa po rodičovskej dovolenke

Bola 2 roky doma, pracovný pomer trval, ale poistenie bolo prerušené.

Nastúpila do práce 1. 3., mzda 1 000 €, vznikla PN.

Nemá rozhodujúce obdobie, čo znamená, že sa použije PDVZ.

PDVZ = 1 000 € / 31 dní = 32,26 €.

Príklad

SZČO začala podnikať a hneď ochorela

Vznik nemocenského poistenia: 1. 10.

PN: 10. 10.

VZ, z ktorého platí poistné: 732 €.

PDVZ = 732 € / 31 = 23,61 €.

Príklad

Zamestnanec nastúpi do práce a pred prvým výplatným termínom ochorie

Nastúpil 20. 5., mzda 800 €.

Ochorel 25. 5.

Rozhodujúce obdobie neexistuje, to znamená, že sa použije PDVZ.

PDVZ = 800 € / 31 = 25,81 €.

Význam PDVZ

PDVZ garantuje, že poistenec nepríde o dávku, dávka bude určená reálne na základe dohodnutej odmeny, Sociálna poisťovňa vie vyrátať dávku aj v situáciách, keď nie je historický príjem. PDVZ je teda ochranným mechanizmom pre nových poistencov, osoby s prerušeným poistením či osoby bez príjmov v minulom období.

Odsek 3

Ustanovenie upravuje pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ), a to teda denný vymeriavací základ, ktorý sa použije v prípadoch, keď nie je možné zistiť DVZ štandardným spôsobom preto, že:

• poistenec nemá žiadny príjem v rozhodujúcom období,

• nevykonával činnosť,

• vzniklo poistenie len krátko pred udalosťou, napr. vznikom PN,

• alebo ide o jeho nástup do zamestnania bez vyplatenej mzdy.

Znenie stanovuje maximálnu hranicu PDVZ, aby nebol vyšší, ako dovoľuje zákon. Ide o mechanizmus, ktorý bráni tomu, aby si poistenec subjektívne deklaroval neprimerane vysoký budúci príjem, z ktorého by sa následne vypočítala nemocenská dávka.

Význam ustanovenia

PDVZ môže byť najviac **1/30 z hodnoty, ktorá sa určí ako:

50 % × 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ)**

VVZ je štatistická veličina, ktorú určuje Štatistický úrad SR podľa priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Používa sa VVZ spred dvoch rokov. Dôvodom je, že ide o posledné úplné a vyhodnotené štatistické údaje.

Význam zavedenia stropu

Zabrániť fiktívnemu alebo neprimerane vysokému určeniu budúceho príjmu.

Bez horného limitu by mohol zamestnávateľ alebo poistenec deklarovať extrémne vysoký očakávaný príjem pri vzniku pracovného pomeru či poistenia, čím by umelo navýšil nemocenské dávky.

Limit je teda solidárny a preventívny prvok systému nemocenského poistenia.

Čo ustanovenie nepriamo spôsobuje

Pri veľmi vysokých očakávaných mzdách, napr. manažérsky príjem hneď pri nástupe, sa PDVZ zníži na zákonom stanovené maximum. Zabezpečuje rovnaké limity ako pri klasickom DVZ – aby bola maximálna dávka pre všetkých limitovaná rovnakým spôsobom. Zabraňuje zneužívaniu systému v prípadoch vzniku zamestnania účelovo krátko pred dávkou.

Znenie predstavuje ochranný limit, ktorý zabezpečuje, že pravdepodobný denný vymeriavací základ nemôže presiahnuť zákonom definovanú hranicu, hranica je odvodená z objektívnych makroekonomických údajov – všeobecného vymeriavacieho základu, systém nemocenského poistenia zostáva spravodlivý, stabilný a odolný voči zneužitiu, PDVZ sa vždy pohybuje maximálne v medziach, ktoré korešpondujú s maximálnymi vymeriavacími základmi.

! Upozornenie

V ustanovení § 57 sa zmenilo znenie odseku 3.

V súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a) sa zachovala súčasná suma, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy nemocenskej dávky v prípade, ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 presiahne zákonom stanovenú hranicu. Ustanovilo sa ju ponechať na sume zodpovedajúcej 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.

§ 60

Obdobie dôchodkového poistenia

(1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 54 ods. 10 písm. a), § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

(2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu²⁾ a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.⁵⁵⁾

(3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.²⁾

(4) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

(5) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

(6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie; to neplatí pre obdobie podľa § 54 ods. 10 písm. a) a § 255 ods. 1 a pre kalendárny mesiac, od ktorého zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b) žiada priznať dôchodkovú dávku. Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4b na účely starobného poistenia nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky z príjmu plynúceho z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ďalej len „odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci“).

(7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.

(8) To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d).

(9) Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a, predčasného starobného dôchodku podľa § 68a alebo invalidného dôchodku podľa § 73a je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

(10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Mesiac dôchodkového poistenia je 30 dní dôchodkového poistenia.

Komentár k § 60

Ustanovenie upravuje, čo sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia.

Odsek 1

Ide o jedno z úplne kľúčových ustanovení zákona o sociálnom poistení, pretože vymedzuje, aké obdobia sa započítavajú pri určení nároku na dôchodok a pri výpočte jeho sumy.

Toto ustanovenie má priamy vplyv na:

• vznik nároku na starobný dôchodok,

• vznik nároku na invalidný dôchodok,

• výšku dôchodku – počet rokov poistenia + osobný mzdový bod.

Čo sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia

Zákon uvádza tri základné kategórie:

– obdobie povinného dôchodkového poistenia

Sem patria všetky obdobia, keď bol človek povinne poistený:

• ako zamestnanec (§ 4),

• ako SZČO s povinným poistením (§ 21),

• ako osoba v osobitných režimoch, a to napr. dobrovoľne nezamestnaná v minulosti, dnes už menej časté.

– obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia

Započítava sa len vtedy, ak bolo zaplatené poistné. Tým sa zaručuje, že dobrovoľné poistenie nie je fiktívne a bez úhrad.

– výnimky podľa § 54 ods. 10 písm. a) a § 140

Zákon výslovne vylučuje určité obdobia, aj keď v nich trval pracovný pomer, ak počas nich neexistoval vymeriavací základ alebo ide o špecifické situácie.

Ide napríklad o:

• dlhodobú PN po 52 týždňoch,

• rodičovskú dovolenku s niektorými výnimkami,

• obdobie prerušeného poistenia atď.

Podmienka zaplatenia poistného a jej výnimky

Hlavným pravidlom je, že sa obdobie započítava iba vtedy, ak je zaň zaplatené poistné. Ale zákon chráni zamestnanca tým, že stanovuje, že ak zamestnávateľ poistné nezaplatil, u zamestnanca sa to považuje za splnené.

Toto je významná ochranná norma, ktorá zabraňuje tomu, aby zamestnanci doplácali na nepoctivých alebo nefunkčných zamestnávateľov. Sociálna poisťovňa si v takýchto prípadoch poistné vymáha od zamestnávateľa, ale nárok zamestnanca nie je ohrozený.

Výnimky – situácie, keď sa nezaplatené poistné za zamestnanca nepovažuje za splnené

Zákon stanovuje dve dôležité výnimky:

– Zamestnávateľ podľa § 7 ods. 2

Ide o špeciálne subjekty, ktoré síce môžu byť zamestnávateľmi, ale za mzdu nezodpovedá bežný zamestnávateľský režim:

• napríklad EZÚS, niektoré pobočky zahraničných subjektov alebo zvláštne právne formy,

• alebo subjekty, kde nemôže vzniknúť klasický pracovnoprávny vzťah v plnom zmysle.

Tieto sa posudzujú odlišne a zákon neprenáša zodpovednosť automaticky na systém.

– Zamestnávateľ, kde zamestnanec je zároveň 50 % alebo viac vlastníkom

Toto ustanovenie zabraňuje zneužívaniu práva.

Ak je zamestnanec štatutárom, ktorý má min. 50 % podiel, alebo členom štatutárneho orgánu s podielom min. 50 %, potom sa naň nevzťahuje ochranné pravidlo.

Význam obmedzenia

Aby si podnikateľ nevytvoril pracovnú zmluvu so svojou vlastnou firmou, neplatil odvody a následne tvrdil, že on je zamestnanec, za ktorého systém ručí. To znamená, že sám pred sebou sa nedá chrániť ako pred nepoctivým zamestnávateľom. Toto bráni špekuláciám a zneužívaniu sociálneho poistenia.

Praktický význam

– Pre zamestnanca

Zamestnanec má istotu, že aj keď zamestnávateľ nezaplatí poistné, jeho roky poistenia sa počítať budú. Neprichádza o nárok na dôchodok ani o jeho výšku.

– Pre štát

Zákon jasne určuje zodpovednosť zamestnávateľa, a to ak poistné neodviedol, štát ho bude vymáhať.

– Pre osoby s vlastným podnikom

Musia si platiť poistné riadne – zákon ich pri nezaplatení nechráni. Predchádza sa účelovému zamestnávaniu sa vo vlastnej firme.

Ide o základné ustanovenie systému dôchodkového poistenia. Jeho funkcie sú vymedziť, čo sa započítava ako dôchodkové poistenie, stanoviť podmienku zaplatenia poistného, chrániť bežných zamestnancov, zabrániť zneužívaniu systému majiteľmi firiem a špeciálnymi zamestnávateľmi.

! Upozornenie

V ustanovení § 60 ods. 1 prvej vete sa za slová „uvedených v“ vkladajú slová „§ 54 ods. 10 písm. a),“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Zároveň sa ustanovuje, že zamestnancovi, ktorý počas obdobia podľa § 54 ods. 10 dosiahne vymeriavací základ, sa tento vymeriavací základ premietne do výpočtu na určenie sumy dôchodkovej dávky.

Odsek 6

Ustanovenie upravuje, kedy sa obdobie povinného dôchodkového poistenia zamestnanca nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, ak zamestnanec nemal žiadny vymeriavací základ, z ktorého by bolo možné platiť poistné. Ide teda o pravidlo, ktoré chráni systém dôchodkového poistenia pred tým, aby sa za dôchodkové obdobie automaticky považoval každý mesiac, v ktorom bol poistenec formálne poistený, no v skutočnosti zaň nebolo platené žiadne poistné.

Ustanovenie však zároveň obsahuje viaceré výnimky, v ktorých sa aj mesiace bez vymeriavacieho základu započítajú.

Základné pravidlo – obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca nie je

obdobie, v ktorom bol zamestnanec povinne dôchodkovo poistený, ale nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.

Ide najmä o situácie, keď zamestnanec:

• neodpracoval nič,

• nemal príjem,

• bol celý mesiac PN alebo OČR bez príjmu,

• bol formálne zamestnaný, ale bez vymeriavacieho základu.

V takýchto prípadoch sa obdobie nezapočíta do dôchodkového poistenia.

Výnimky – prípady, keď sa obdobie aj bez VZ započíta

Zákon stanovuje špecifické situácie, v ktorých sa aj mesiace bez VZ považujú za dôchodkové obdobie.

– § 54 ods. 10 písm. a) – tzv. ochranné obdobie po MD

Toto ustanovenie sa týka poistenkýň po skončení materskej, keď nemajú vymeriavací základ, ale zákon im napriek tomu pripúšťa započítanie určitého obdobia.

– § 255 ods. 1 – prechodné ustanovenie

Ide o historické obdobia z prvých rokov účinnosti zákona od roku 2004, ktoré sa zohľadňujú podľa vtedy platných pravidiel. Zákon tak chráni poistencov pred tým, aby im boli spätne odňaté obdobia, ktoré sa už raz započítavali.

– Mesiac, od ktorého zamestnanec žiada o dôchodok

Ak ide o zamestnanca podľa § 4 ods. 1 alebo ods. 2 písm. b), teda v zásade bežného zamestnanca a niektoré špeciálne kategórie, potom kalendárny mesiac, od ktorého žiada o priznanie dôchodku, sa započíta aj vtedy, ak nemal VZ.

Sociálna poisťovňa nesmie znížiť dôchodkové obdobie v mesiaci, v ktorom už plynutie poistenia fakticky končí.

Špeciálna úprava – zamestnanci podľa § 4b – sezónna práca

V druhej vete § 60 ods. 6 sa rieši situácia so zamestnancami podľa § 4b, ktorí pracujú:

• na dohodu o pracovnej činnosti,

• pri sezónnej práci,

• uplatňujú si odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) na starobné poistenie.

Ak si zamestnanec pri sezónnej práci uplatní odvodovú odpočítateľnú položku a v dôsledku toho nemá vymeriavací základ na starobné poistenie, potom toto obdobie sa nepovažuje za dôchodkové obdobie na účely starobného poistenia.

Zákon tým jasne stanovuje, že ak si niekto zníži VZ až na nulu, nemôže očakávať, že sa mu toto obdobie bude počítať ako riadny dôchodkový čas. Napriek tomu ide o férové riešenie, pri ktorom si poistenec zníži odvody, ale zároveň sa mu toto obdobie nezapočíta do starobného dôchodku.

Dôležitá systémová funkcia

– Zabezpečuje spravodlivosť v dôchodkovom systéme

Do dôchodku sa majú započítavať len tie mesiace, za ktoré bolo reálne platené poistné okrem zákonných výnimiek.

– Motivuje zamestnávateľov nepripúšťať „nulové mesiace“

Ak zamestnanec nedostane príjem, nemá poistné obdobie – čo je motiváciou riešiť pracovnoprávny vzťah korektne.

– Chráni poistencov v odôvodnených situáciách

Najmä po rodičovskej dovolenke, v historických obdobiach prechodných pravidiel, pri žiadosti o dôchodok, aby sa posledný mesiac nezmazal.

– Zabraňuje zneužívaniu odpočítateľnej položky pri sezónnej práci

Zákon tým stanovuje jasnú hranicu medzi daňovou úsporou a dôchodkovým zabezpečením.

Dôsledky pre poistencov

Ak zamestnanec v niektorom mesiaci nemá žiadnu mzdu, Sociálna poisťovňa mu tento mesiac nezapočíta ako dôchodkové obdobie. Môže to znížiť budúci starobný dôchodok, ak sa situácia opakuje. Pri sezónnych pracovníkoch je potrebné zvážiť, či sa oplatí využiť odvodovú odpočítateľnú položku v plnom rozsahu.

! Upozornenie

V ustanovení § 60 ods. 6 prvej vete sa slová „§ 140 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 54 ods. 10 písm. a)“.

Tiež ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

Určenie sumy
starobného dôchodku

§ 66

(1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(4) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(5) Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,¹⁾ sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

a) pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

b) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

c) od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

d) od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

e) od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

f) od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

g) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 3/13 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

h) od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

i) po 31. decembri 2023 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

(7) Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 ods. 1 a 2; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na hodnotu osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.

(8) Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

(9) Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa odsekov 3 a 4 v kalendárnom roku len raz.

Komentár k § 66

Ustanovenie upravuje určenie sumy starobného dôchodku a týka sa zvýšenia starobného dôchodku za ďalšie obdobia poistenia po vzniku nároku na dôchodok.

Odsek 7

Znenie rieši situáciu, keď poistencovi vznikol nárok na starobný dôchodok, ale on buď o dôchodok hneď nepožiada, alebo po jeho priznaní ďalej pracuje a odvádza poistné.

Takéto dodatočné obdobia môžu zvýšiť sumu starobného dôchodku podľa § 66 ods. 2 až 4.

Obmedzujúce pravidlá

Odsek 7 zavádza dve kľúčové obmedzujúce pravidlá, ktoré zabraňujú započítavaniu určitých období a valorizácii osobného mzdového bodu nad zákonom stanovený limit.

– Prvé obmedzenie – nezapočítavanie vylúčených období

Ustanovenie uvádza, že do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok sa nezapočítavajú obdobia podľa § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 ods. 1 a 2.

Zákon teda hovorí, že ak si už mal nárok na starobný dôchodok a ďalej pracuješ alebo si poistený, nie všetky nové dni poistenia sa počítajú.

Konkrétne sa nezapočítavajú:

– podľa § 54 ods. 10 písm. a) – obdobia zamestnanca, ktoré sa vyraďujú z rozhodujúceho obdobia, napríklad:

• dlhodobá PN po 52 týždňoch,

• prvé dni ošetrovného (OČR),

• obdobia, keď mal nárok na materské alebo jeho fiktívny nárok,

• dni účasti na štrajku,

• obdobia rehabilitačných alebo rekvalifikačných dávok.

Poznámka

Hoci je poistenie formálne trvajúce, tieto obdobia sa nepovažujú za aktívne obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia starobného dôchodku.

– podľa § 140 ods. 1 a 2 – obdobia, ktoré sú štátom doplácané alebo sa považujú za náhradné doby:

• obdobia evidencie na úrade práce,

• obdobia poberania rodičovského príspevku,

• obdobia starostlivosti o dieťa,

• obdobia výkonu trestu,

• iné špecifické náhradné doby.

Poznámka

Tieto náhradné obdobia tiež nezvyšujú starobný dôchodok po vzniku nároku. Cieľom je, aby zvýšenie starobného dôchodku reflektovalo skutočné platenie poistného po vzniku nároku, nie obdobia, ktoré vznikajú na základe úľav, náhradných dôb či vylúčených situácií.

– Druhé obmedzenie – limit na osobný mzdový bod

Na hodnotu osobného mzdového bodu (OMB) za obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

Znamená to, že pri výpočte zvýšenia starobného dôchodku:

• ak poistenec v danom roku po vzniku nároku zarába veľmi vysokú mzdu,

• OMB sa môže v hrubom teoreticky vyšplhať efektívne nad 3,

• ale zákon prikazuje strop – maximálny započítaný OMB = 3.

Limit je potrebný, lebo zabezpečuje rovnosť a udržateľnosť systému, bráni tomu, aby vysokopríjmové osoby výrazne navyšovali dôchodok krátkymi obdobami po vzniku nároku, je to v súlade s už existujúcim všeobecným stropom pre OMB (ktorý je v § 63).

Dôsledkom je, že keby aj poistenec po vzniku nároku na dôchodok zarábal napr. 10-násobok priemernej mzdy, zvýšenie dôchodku sa bude počítať najviac z OMB = 3.

Znenie ods. 7 spolu zabezpečuje, že zvýšenie starobného dôchodku po vzniku nároku bude:

– viazané len na skutočne aktívne obdobia poistenia,

– nebude zahŕňať náhradné alebo špecificky vylúčené obdobia,

– rešpektovať strop OMB = 3, čím chráni rovnováhu systému.

Príklad

Poistenec mal nárok na dôchodok od 1. 1. 2020, ale ďalej pracoval.

V roku 2021 bol:

• 2 mesiace práceneschopný, čiže vylúčené podľa § 54 ods. 10,

• 3 mesiace poberal rodičovský príspevok, čiže vylúčené podľa § 140,

• 7 mesiacov pracoval a odvádzal poistné, čiže zapojené do výpočtu.

Ak počas tých 7 mesiacov dosiahol OMB = 3,5, čiže započíta sa 3.

Znenie odseku 7 plní dôležité systematické úlohy, pri ktorých odstraňuje pasívne alebo náhradné obdobia z výpočtu zvýšenia dôchodku, ponecháva zásadu, že dôchodok sa zvyšuje len za reálne platenie poistného, stropuje základ pre výpočet zvýšenia na úrovni OMB = 3, zabezpečuje rovnosť v prístupe medzi poistencami a chráni finančnú stabilitu schémy.

! Upozornenie

V ustanovení § 66 ods. 7 sa slová „§ 140 ods. 1 až 3“ nahrádzajú slovami „§ 54 ods. 10 písm. a) a § 140 ods. 1 a 2“.

§ 84

Denný vymeriavací základ
na určenie sumy úrazových dávok

(1) Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu neobmedzených vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období 90 dní od začiatku výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16, je obdobie od začiatku výkonu tejto zárobkovej činnosti do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia sa vzťahuje § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 primerane; skutočnosti rozhodujúce na určenie rozhodujúceho obdobia sú obdobie trvania výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca zamestnávateľa podľa § 16 a deň vzniku pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.

(2) Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

(3) Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(4) Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

(5) Denný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur, a zamestnanca v právnom vzťahu trénera⁵⁷⁾ zapísaného do registra fyzických osôb v športe,^57a) ak mesačný príjem z tohto právneho vzťahu nepresiahne 300 eur, sa určí ako podiel súčtu príjmov dosiahnutých z tohto právneho vzťahu za obdobie od vzniku tohto právneho vzťahu u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem období uvedených v § 26 ods. 1 a 3 a § 54 ods. 10 písm. a).

Komentár k § 84

Ustanovenie upravuje inštitút denného vymeriavacieho základu na určenie sumy úrazových dávok.

Odsek 4

Znenie sa týka určenia denného vymeriavacieho základu pre špecifickú kategóriu poistencov pri úrazových dávkach.

Denný vymeriavací základ pri fyzických osobách bez príjmu

Ustanovenie upravuje spôsob určenia denného vymeriavacieho základu (DVZ) na účely poskytovania úrazových dávok. Znenie odseku 4 rieši osobitnú situáciu, keď ide o fyzickú osobu podľa § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca.

Koho sa ustanovenie týka

Odkaz smeruje na § 17 ods. 2, ktorý zahŕňa osoby, ktoré sú považované za zamestnancov na účely úrazového poistenia, ale nie sú v klasickom pracovnoprávnom postavení.

Typicky ide napríklad o:

• osoby pracujúce na základe niektorých zmlúv vo verejnom alebo štátnom záujme,

• osoby umiestnené do práce v rámci resocializačných stredísk,

• osoby vykonávajúce práce na základe osobitných predpisov,

• osoby vo výkone trestu alebo väzby, ktoré pracujú pre ústav alebo právnickú osobu,

• ďalšie špecifické kategórie uvedené v § 17 ods. 2.

Tieto osoby sú poistené pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania, hoci nepoberajú mzdu ani iný príjem zo závislej práce.

Problém riešenia

Keďže fyzická osoba podľa § 17 ods. 2 nemá mzdu ani vymeriavací základ, nie je možné vychádzať z ich reálneho príjmu na účely úrazových dávok.

Úrazové dávky, a to napr. úrazový príplatok alebo úrazová renta, však potrebujú určitý priemerný denný príjem = DVZ. Znenie odseku 4 preto stanovuje fikciu vymeriavacieho základu.

Výpočet DVZ

Zákon hovorí, že DVZ týchto osôb je 1/30 zo sumy, ktorá je 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ) platného v kalendárnom roku dva roky pred tým, než vznikol nárok na úrazovú dávku.

Postup výpočtu

– Určí sa všeobecný vymeriavací základ (VVZ)

Je to suma priemernej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov, ktorú zákon používa ako referenčnú hodnotu.

– Zoberie sa 1/12 tejto sumy

Tým získame „mesačný základ“.

– Tento mesačný základ sa zníži na 50 %

Čím sa modeluje skutočnosť, že ide o osoby bez príjmu a pracujúce len v špecifických režimoch.

– Výsledok sa vydelí 30

Tak sa získa denný vymeriavací základ.

Účel a význam ustanovenia

Ustanovenie sleduje solidárny a ochranný cieľ úrazového poistenia, zakladá nárok na úrazové dávky aj osobám, ktoré nemajú reálny príjem, vytvára spravodlivú a štandardizovanú fiktívnu mzdu, aby dávky neboli nulové, používa referenčnú hodnotu (VVZ) na zabezpečenie jednotnosti a predvídateľnosti.

50 % VVZ je kompromis medzi:

• potrebou stanoviť reálny základ pre dávku,

• a tým, že tieto osoby v skutočnosti nezarábajú.

Ak osoba z § 17 ods. 2 utrpí pracovný úraz alebo chorobu z povolania, úrazová dávka sa nepočíta z nuly, ale z takto určeného DVZ.

Príklad

• úrazový príplatok = 55 % DVZ,

• úrazová renta = podľa DVZ a poklesu pracovnej schopnosti,

• pozostalostné úrazové dávky = z DVZ poškodeného.

Znenie odseku 4 zabezpečuje:

– aby aj osoby pracujúce v špecifických režimoch bez mzdy mali nárok na úrazové dávky,

– aby ich dávky boli stanovené spravodlivo na základe fiktívneho príjmu,

– aby výpočet bol jednotný a naviazaný na objektívny ekonomický ukazovateľ (VVZ),

– aby sa predišlo situácii, v ktorej by bez príjmu nebolo možné nič vypočítať.

! Upozornenie

V ustanovení § 84 sa zmenilo znenie odseku 4.

V súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a) sa, ako sme už uviedli vyššie, zachovala súčasná suma, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy úrazovej dávky v prípade fyzickej osoby podľa § 17 ods. 2, ktorá nemala príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca, a to tak, že aj naďalej bude určenie denného vymeriavacieho základu naviazané na sumu zodpovedajúcu 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

Odsek 5

Znenie upravuje špecifický spôsob určovania denného vymeriavacieho základu (DVZ) pre dve skupiny zamestnancov, ktoré dosahujú nízke nepravidelné príjmy.

Adresát ustanovenia

Znenie odseku 5 sa vzťahuje na dve presne definované kategórie.

– Zamestnanci pracujúci na základe dohody podľa § 227a Zákonníka práce

Ide o študentov a dôchodcov, ktorí môžu mať tzv. odvodovo zvýhodnenú dohodu s mesačným príjmom nepresahujúcim 200 €.

– Tréneri v športe – § 17 ods. 2 + § 227a analógia

– fyzické osoby zapísané v registri fyzických osôb v športe,

– ak ich príjem z trénerskej činnosti nepresiahne 300 € mesačne.

Tieto osoby sú vo vzťahu, v ktorom:

• vzniká úrazové poistenie,

• príjem môže byť nízky, nepravidelný alebo nestabilný,

• preto nemožno jednoducho zistiť bežný DVZ.

Dôvod existencie osobitného spôsobu určenia DVZ

Pre tieto právne vzťahy je typické:

• nepravidelný alebo kolísavý príjem,

• príjem často závislý od počtu odpracovaných hodín či výkonov,

• niekedy aj nulový príjem v niektorých mesiacoch,

• nízke mesačné odmeny, z ktorých by štandardný DVZ nebolo možné korektne určiť.

Zákon preto zavádza špeciálny mechanizmus, ktorý zjednocuje spôsob výpočtu a zabraňuje diskriminácii týchto osôb pri úrazových dávkach.

Metóda výpočtu DVZ podľa odseku 5

DVZ sa určí ako súčet príjmov z dohody alebo z trénerskej činnosti / počet kalendárnych dní trvania právneho vzťahu.

Obdobie sa počíta:

• od vzniku právneho vzťahu, čiže od uzavretia dohody, vzniku trénerského vzťahu,

• do dňa pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania.

Z počtu dní sa vylučujú obdobia uvedené v:

• § 26 ods. 1 a 3 – dni prerušenia poistenia zamestnanca, napr. neospravedlnená absencia, OČR, PN po 52 týždňoch, väzba, rodičovská dovolenka bez nároku na materské atď.,

• § 54 ods. 10 písm. a – obdobia dôležitých prekážok v práci zamestnanca, napr. dočasná PN, ošetrovanie, materské, účasť na štrajku a ďalšie.

Ide teda o obdobia, v ktorých:

• zamestnanec nepracoval,

• nepatril by mu príjem,

• nemajú byť rozhodujúce pri výpočte priemerného DVZ.

Účel a logika výpočtu

– Zabezpečiť spravodlivé dávky pre dohody a trénerov

Títo ľudia pracujú za nízke alebo nepravidelné odmeny; DVZ musí reálne odrážať ich príjem.

– Vyhnúť sa skresleniu DVZ nulovým príjmom

Ak by sa hodnotil len jeden mesiac, v ktorom príjem nebol, DVZ by bol umelo nízky.

– Očistiť obdobie od dní, v ktorých príjem objektívne nemal plynúť

Prekážky na strane zamestnanca alebo prerušenia poistenia nesmú znižovať DVZ.

– Sledovať len príjem od zamestnávateľa zodpovedného za škodu

Aby nedochádzalo k sčítavaniu príjmov z rôznych dohôd.

Následok

Výsledkom je presný priemer príjmu za celé obdobie trvania právneho vzťahu, DVZ, ktorý nie je vyšší ani nižší, než zodpovedá realite, spravodlivejší základ pre dávky ako napr.:

• úrazový príplatok,

• úrazová renta,

• jednorazové odškodnenie,

• pozostalostné dávky z úrazového poistenia.

Znenie odseku 5 stanovuje špeciálne pravidlo pre výpočet DVZ pre osoby s nízkymi príjmami, zabraňuje neférovému znižovaniu DVZ obdobím bez príjmu, zabezpečuje rovnosť medzi zamestnancami a osobami pracujúcimi na dohody či ako tréneri, chráni dohody a športových trénerov pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, počíta DVZ ako objektívny priemer reálne dosiahnutých príjmov.

! Upozornenie

V ustanovení § 84 ods. 5 sa slová „obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca podľa § 26 alebo obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom podľa § 140 ods. 1“ nahrádzajú slovami „období uvedených v § 26 ods. 1 a 3 a § 54 ods. 10 písm. a)“.

Podmienky nároku
na dávku v nezamestnanosti

§ 104

(1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

(2) Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.²⁾

(3) U fyzických osôb uvedených v odseku 2 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu²⁾ obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

(4) Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti,

a) ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti,

b) počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí pre obdobie podľa § 104a a § 54 ods. 10 písm. a).

(5) Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.

(6) Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Komentár k § 104

Ustanovenie vystihuje základnú materiálnu podmienku vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.

Podmienka je postavená na dvoch prvkoch:

– Posudzované obdobie – posledné štyri roky

Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku sleduje referenčné obdobie 4 rokov spätne od dátumu zaradenia poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Do tohto obdobia možno započítať iba kalendárne dni, ktoré predstavujú obdobie poistenia v nezamestnanosti, alebo patria do posledných 1 460 dní pred evidenciou.

– Potrebná dĺžka poistenia – najmenej dva roky (730 dní)

Zákon vyžaduje, aby poistenec v tomto štvorročnom období získal najmenej 730 dní poistenia v nezamestnanosti. Tieto dni nemusia byť odpracované súvisle; môžu byť poskladané z viacerých pracovných pomerov, dohôd alebo podnikania, pokiaľ zakladali poistenie v nezamestnanosti.

Čo sa do poistenia započítava

Do obdobia poistenia vstupujú najmä:

• pracovné pomery, z ktorých sa odvádzalo poistné na poistenie v nezamestnanosti,

• obdobia povinného poistenia SZČO, z ktorých sa odvádzalo poistné,

• niektoré zákonné výnimky, napr. obdobie podľa § 54 ods. 10 písm. a) alebo § 104a.

Čo sa do poistenia nezapočítava

Naopak, nezapočítava sa najmä:

• obdobie, ktoré už bolo použité na predchádzajúci nárok na dávku podľa § 104 ods. 4 písm. a),

• mesiace, v ktorých bol zamestnanec síce v pracovnom pomere, ale nemal vymeriavací základ, a to napr. neplatené voľno, niektoré prekážky bez mzdy,

• obdobia dohôd nezakladajúcich poistenie v nezamestnanosti,

• obdobie evidencie na úrade práce.

Táto podmienka zabezpečuje aby dávku poberali len osoby, ktoré reálne prispievali do systému poistenia, aby sociálne poistenie fungovalo na princípe ekvivalencie (nárok podľa odvodov), aby dávku nebolo možné čerpať opakovane bez obdobia nového poistenia.

Aby vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, musí poistenec byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, mať v posledných 4 rokoch min. 730 dní poistenia v nezamestnanosti, tieto dni nesmú byť použité pri predchádzajúcom nároku.

Odsek 4

Znenie odseku 4 upravuje, ktoré obdobia poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítavajú do rozhodného obdobia potrebného na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

Ide o dôležitú úpravu výnimky, ktorá zabezpečuje spravodlivé a korektné posudzovanie nárokov tak, aby poistenec nemohol získať nárok na dávku opakovane bez toho, aby po predchádzajúcej podpore znova odvádzal poistné, a zároveň aby sa nebrali do úvahy mesiace bez vymeriavacieho základu.

Účel a význam

Cieľom ustanovenia je zabrániť dvojitému započítaniu rovnakého obdobia poistenia v nezamestnanosti, zabezpečiť, aby sa do poistenia v nezamestnanosti započítavali len mesiace, v ktorých bolo reálne odvádzané poistné, teda bol vymeriavací základ, ochrániť určité skupiny poistencov, na ktoré sa vzťahujú výnimky. Obdobie poistenia v nezamestnanosti je kľúčové pre splnenie podmienky odpracovaných 730 dní, čiže 2 rokov, za posledné 4 roky, ktorá je potrebná na nárok na dávku.

Písmeno a) – vylúčenie obdobia použitého pri predchádzajúcej dávke

Do obdobia poistenia sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku. To znamená, že obdobie poistenia, ktoré už raz bolo použité na vznik nároku na dávku, sa pri ďalšom posudzovaní nepoužije. Ide o dôležité pravidlo, aby poistenec nemohol opakovane čerpať dávku z rovnakých odvodov.

Príklad

Poistenec mal do 1. 1. 2024 získaných 800 dní poistenia.

K 1. 1. 2024 mu vznikol nárok na dávku.

Počas poberania dávky pracoval 4 mesiace a následne opäť prišiel o prácu.

Na druhý nárok sa zohľadnia len novonadobudnuté dni, nie tých pôvodných 800.

Písmeno b) – obdobia bez vymeriavacieho základu

Nezapočítava sa obdobie, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že ak zamestnanec nemal žiadny príjem, z ktorého by sa odvádzalo poistné na poistenie v nezamestnanosti, tento mesiac sa nezapočíta do poistenia.

Takéto situácie môžu nastať, ak:

• zamestnanec je na neplatenej prekážke v práci,

• je PN bez náhrady a bez nemocenských dávok za časť mesiaca,

• nemá žiadny príjem pri pracovnom pomere, ktorý stále trvá,

• pracuje na dohodu, ktorá nezakladá poistenie v nezamestnanosti,

• je na rodičovskej dovolenke ako zamestnanec bez príjmu.

Spravidla každý mesiac evidovaný ako nulový odvod v RLFO, čiže nezapočíta sa.

Výnimky – prípady, keď sa nulové mesiace započítajú

– § 104a — fiktívne platené poistné – náhrady pri skončení pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom

Týka sa období, počas ktorých sa započítava fiktívne poistné pri osobitných skupinách poistencov zákonom chránené osoby, zdravotne postihnutí. Tieto obdobia sa považujú za zaplatené, aj keď reálne neexistoval vymeriavací základ.

– § 54 ods. 10 písm. a) — obdobie bezprostredne po materskej dovolenke

Výnimka sa týka najmä žien po materskej dovolenke, ktoré sú v tzv. ochrannom období po MD. Aj keď nemajú vymeriavací základ, toto obdobie sa započítava, pretože je zákonne chránené v rámci nemocenského a aj nezamestnaneckého poistenia.

Dôsledky pre poistencov

– Mesiace bez príjmu sa neberú do poistenia v nezamestnanosti

To môže spôsobiť, že poistenec nesplní podmienku 730 dní poistenia a nárok mu nevznikne.

– Ochrana rodičov po materskej

Ženy po materskej dovolenke nie sú poškodené tým, že počas prechodného obdobia nemajú vymeriavací základ.

– Druhá dávka v nezamestnanosti

Pri opakovanom nároku treba mať:

• nových 730 dní,

• bez použitia dní, ktoré už raz boli započítané.

– Zamestnávateľské prekážky bez mzdy či nulové mzdy

Poistenec môže prísť o časť poistnej histórie, ak upozornené mesiace tvoria dlhšie obdobie.

! Upozornenie

V ustanovení § 104 ods. 4 písm. b) sa slová „§ 140 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 54 ods. 10 písm. a)“.

§ 105

(1) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.

(2) Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

(3) Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume určenej podľa § 108 ods. 1 z denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určila predchádzajúca vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

(4) Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 3.

Komentár k § 105

Ustanovenie sa zaoberá okrem iného aj úpravou opätovného vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v špecifickej situácii.

Odsek 3

Znenie odseku 3 rieši situáciu, keď:

• poistenec počas poberania dávky v nezamestnanosti prestane byť uchádzačom o zamestnanie, a to napr. ak si nájde prácu,

• následne do dvoch rokov je opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

• a žiada o opätovné vyplácanie dávky.

Účelom ustanovenia je zabezpečiť, že poistenec nestratí možnosť dočerpať zvyšnú časť podporného obdobia, ak mu predchádzajúce poberanie dávky skončilo predčasne z dôvodu vyradenia z evidencie.

Podmienky na opätovný nárok na výplatu

Aby vznikol opätovný nárok na výplatu dávky, musia byť splnené tieto podmienky:

– poistenec bol v minulosti poberateľom dávky v nezamestnanosti,

– počas poberania dávky bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

Dôvodom môže byť najmä:

• nástup do zamestnania,

• neplnenie povinností uchádzača o zamestnanie,

• vlastná žiadosť o vyradenie.

– od vyradenia neuplynuli viac ako dva roky,

Ide o tzv. ochrannú lehotu, počas ktorej je možné nadviazať na pôvodné podporné obdobie.

– poistenec bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Rozsah opätovného nároku – nie nová dávka, ale pokračovanie

Znenie odseku 3 neustanovuje vznik nového nároku na dávku, ale obnovenie pôvodného nároku. To znamená:

– poistenec nedostáva nové 6-/4-mesačné podporné obdobie,

– dostane len zostávajúcu časť pôvodného podporného obdobia, ktoré mu ešte nebolo vyčerpané.

Príklad

– ak mal poistenec nárok na 6 mesiacov dávky,

– poberal ju 2 mesiace a následne začal pracovať,

– vráti sa do evidencie o rok,

dostane zvyšné 4 mesiace dávky.

Určenie sumy dávky pri opätovnom začatí jej výplaty

Ustanovenie explicitne určuje, že dávka sa vypláca v sume určenej podľa § 108 ods. 1, pričom DVZ sa preberá z predchádzajúcej dávky.

Teda nie je osobitný nový denný vymeriavací základ, neberie sa do úvahy nový prípadný zárobok alebo aktuálne obdobie poistenia, dávka sa vypláca v rovnakej výške, ako pred vyradením, samozrejme v intenciách zákona, a to napr. maximálna suma vtedy platná.

Zabránia sa tak situácie, že by sa suma dávky znížila, a to napr. ak poistenec mal po návrate z evidencie len krátkodobú prácu s nízkym príjmom, alebo naopak, že by sa umelo zvýšila.

Dvojročná hranica – jej význam

Dvojročná limitácia v § 105 ods. 3 znamená:

• nárok možno oživiť len do 24 mesiacov od vyradenia,

• po uplynutí tejto lehoty sa pôvodné podporné obdobie definitívne uzatvára,

• vznik nového nároku je možný len pri splnení podmienok podľa § 104, a to najmä 730 dní poistenia v posledných 4 rokoch.

Tým sa zamedzí udržiavaniu nároku dlhodobo bez väzby na aktuálne poistenie.

Účinky ustanovenia

– pokračovanie pôvodného nároku, nie nový nárok,

– rovnaký denný vymeriavací základ ako predtým,

– rovnaká suma dávky,

– neobnovuje sa celé podporné obdobie, iba jeho zvyšok,

– dvojročná lehota na opätovné zaradenie,

– ochrana poistencov, ktorí sa zamestnajú, ale následne prídu o prácu (napr. pri skúšobnej dobe).

Ustanovenie predstavuje sociálne citlivý mechanizmus, ktorý zabraňuje tomu, aby poistenec pri krátkodobej práci prišiel o časť dávky, umožňuje dočerpať zostávajúce podporné obdobie, rešpektuje pôvodnú výšku dávky a DVZ, umožňuje pružný návrat k dávke bez administratívneho opakovaného posudzovania, súčasne zachováva systémovosť tým, že stanovuje dvojročnú lehotu.

! Upozornenie

V ustanovení § 105 ods. 3 sa slová „sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti“ nahrádzajú slovami „sume určenej podľa § 108 ods. 1 z denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určila predchádzajúca vyplácaná dávka v nezamestnanosti“.

V súvislosti s právnou úpravou, ktorou sa zavádza postupné percentuálne vyklesávanie dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky v nezamestnanosti, sa ustanovilo v prípade poistenca, ktorý je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období dvoch rokov je opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, stanoviť, aby výška dávky v nezamestnanosti v rámci zostávajúceho podporného obdobia, ktoré nebolo vyčerpané pri predchádzajúcej výplate dávky v nezamestnanosti, postupne vyklesávala od štvrtého mesiaca podporného obdobia, pričom denný vymeriavací základ zostáva rovnaký.

§ 108

Výška dávky v nezamestnanosti

(1) Výška dávky v nezamestnanosti je za

a) prvý až tretí mesiac podporného obdobia 50 % denného vymeriavacieho základu,

b) štvrtý mesiac podporného obdobia 40 % denného vymeriavacieho základu,

c) piaty mesiac podporného obdobia 30 % denného vymeriavacieho základu,

d) šiesty mesiac podporného obdobia 20 % denného vymeriavacieho základu.

(2) Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,²⁾ dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.²⁾ Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí zo sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

(4) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.

(5) Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.

(6) Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(7) Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je

a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,

b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Komentár k § 108

Ustanovenie sa zaoberá úpravou výškou dávky v nezamestnanosti.

Odsek 1

Znenie odseku 1 upravuje percentuálnu výšku dávky v nezamestnanosti počas jednotlivých mesiacov podporného obdobia. Určuje, ako sa mení výška dávky v nezamestnanosti počas podporného obdobia. Podporné obdobie trvá:

• šesť mesiacov pri štandardných poistencoch,

• štyri mesiace pri poistencoch s kratším obdobím poistenia, a to napr. v súlade s § 105 ods. 1 druhá veta.

Ustanovenie má motivačno-sociálny charakter a poskytuje najvyššiu podporu na začiatku nezamestnanosti a postupne ju znižuje, aby podporilo návrat do pracovného trhu.

Percentuálna výška dávky podľa mesiacov

Dávka sa neurčuje jednotne pre celé obdobie, ale klesá v závislosti od dĺžky poberania:

– Prvý až tretí mesiac: 50 % DVZ

Najvyššia miera podpory, reflektuje náhle finančné oslabenie poistenca.

– Štvrtý mesiac: 40 % DVZ

Pokles o 10 percentuálnych bodov.

– Piaty mesiac: 30 % DVZ

Dávka ďalej klesá.

– Šiesty mesiac: 20 % DVZ

Najnižšia úroveň dávky – zámerne motivačná.

Ak poistenec má nárok len na 4-mesačné podporné obdobie, použijú sa len prvé štyri úrovne (50 % – 50 % – 50 % – 40 %).

Odstupňovanie výšky dávky

Odstupňovanie má tri funkcie, a to

– Sociálna

V prvých mesiacoch nezamestnanosti je poistenec v najcitlivejšom období – preto je podpora najvyššia.

– Stabilizačná

Systém zabraňuje dlhodobej pasivite, pričom stále poskytuje primerané zabezpečenie.

– Motivačná

Postupné znižovanie dávky motivuje k rýchlemu návratu na trh práce, ak je to objektívne možné.

Väzba na denný vymeriavací základ

Výška dávky sa vždy počíta len z denného vymeriavacieho základu (DVZ), ktorý sa:

• určuje podľa § 55 až § 57,

• môže byť obmedzený maximálnym DVZ podľa § 54 ods. 3,

• pri opätovnom zaradení v rámci § 105 ods. 3 sa preberá z pôvodnej dávky.

Od percenta sa odvodzuje celková denná dávka, ktorá sa následne násobí počtom dní, za ktoré dávka patrí.

Dopad na výšku dávky

Príklad

Ak má poistenec DVZ = 40 €, jeho dávka bude:

1. – 3. mesiac:

50 % × 40 € = 20 € / deň

4. mesiac:

40 % × 40 € = 16 € / deň

5. mesiac:

30 % × 40 € = 12 € / deň

6. mesiac:

20 % × 40 € = 8 € / deň.

Pokles je výrazný, čo ukazuje motivačný charakter zákona.

Normatívne a metodické poznámky

Percentá v § 108 ods. 1 sú záväzné a nepodliehajú zaokrúhľovaniu. Zaokrúhľuje sa až výsledná suma dávky podľa § 108 ods. 6.

Percentá sa vzťahujú iba na samotnú dávku, nie na výšku prípadného sprostredkovaného príjmu.

Ustanovenie nevytvára odlišné percentuálne sadzby pre SZČO ani dobrovoľne poistené osoby – pravidlo je univerzálne.

Znenie odseku 1 predstavuje kľúčové ustanovenie pre výpočet dávky v nezamestnanosti, stanovuje jasný klesajúci režim dávky, zohľadňuje potrebu vyššieho krytia na začiatku nezamestnanosti, vytvára motivačný tlak smerom k zamestnaniu, používa jednoznačné percentá zo stanoveného DVZ, nadväzuje na určenie DVZ v predchádzajúcich ustanoveniach.

! Upozornenie

V ustanovení § 108 sa zmenilo znenie odseku 1.

Zaviedlo sa postupné percentuálne vyklesávanie dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky v nezamestnanosti. Počas prvých troch mesiacov podporného obdobia sa ponechala súčasná výška dávky v nezamestnanosti, t. j. 50 % denného vymeriavacieho základu. Ďalšie mesiace počas podporného obdobia sa zavádza postupné znižovanie dávky v nezamestnanosti, pričom posledný mesiac podporného obdobia sa bude výška dávky v nezamestnanosti určovať z 20 % denného vymeriavacieho základu. Cieľom je motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce.

Odsek 2

Znenie upravuje výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ) pre účely výpočtu dávky v nezamestnanosti. Ide o kľúčový parameter, od ktorého sa následne odvíja samotná výška dávky podľa § 108 ods. 1.

Ustanovenie upravuje:

• čo vstupuje do výpočtu DVZ,

• aké obdobie sa posudzuje, čiže rozhodujúce obdobie,

• ktoré dni a obdobia sa z tohto obdobia vylučujú,

• ako sa výsledný DVZ zaokrúhľuje.

Ide o technické, ale mimoriadne významné ustanovenie, ktoré zabezpečuje spravodlivé stanovenie dávky na základe skutočných príjmov.

Základ pre DVZ

Denný vymeriavací základ je definovaný ako:

Podiel

– súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, alebo zaplatil poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu (napr. príslušníci ozbrojených zložiek),

– počtu dní rozhodujúceho obdobia, pričom do tohto počtu sa počítajú iba dni, ktoré neboli vylúčené zo zákona.

Poznámka

Do DVZ vstupujú len reálne zdaniteľné príjmy, z ktorých bolo poistné skutočne odvedené. Tým sa zabezpečuje zásada, že čo si zaplatím, to sa mi zohľadní.

Rozhodujúce obdobie – 2 roky

Znenie výslovne stanovuje rozhodujúce obdobie, ktoré je dvojročné obdobie predchádzajúce dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.

Ide o objektívne a pevne dané obdobie, ktoré sa nerozširuje ani neskracuje, okrem prípadov, keď sa z neho vylučujú určité dni podľa zákona.

Vylúčené obdobia – kedy sa dni nezapočítavajú

Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú tieto obdobia:

– obdobia podľa § 54 ods. 10 písm. a)

To sú typické vylúčené doby, a to napríklad:

• dni dočasnej pracovnej neschopnosti, a to do 52 týždňov,

• dni osobného a celodenného ošetrovania (OČR) v zákonne vymedzených limitoch,

• dni materskej,

• dni ospravedlnenej neprítomnosti pri štrajku,

• ďalšie obdobia bez príjmu vymenované v § 54 ods. 10.

Tieto dni sa nepočítajú do menovateľa, aby nedošlo k umelému znižovaniu DVZ v dôsledku dní bez príjmu.

– obdobia, za ktoré poistenec nemusel platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (§ 140)

Ide o tzv. vylúčené obdobia poistenca, napríklad:

• rodičovská dovolenka,

• dni starostlivosti o dieťa do 6 rokov,

• výkon trestu,

• obdobia poberania materského, nemocenského (niektoré kategórie),

• obdobia štátnej služby bez príjmu.

– obdobia, za ktoré sa platilo poistné na výsluhové zabezpečenie

Tieto dni sú relevantné len pre osoby v osobitných systémoch, ako napr. policajti, vojaci, pričom vylučuje sa obdobie, za ktoré sa neplatilo.

Kalkulácia DVZ je spravodlivá, nezohľadňuje dni, v ktorých poistenec objektívne nemohol mať príjem.

Matematická podstata DVZ

DVZ = (súčet vymeriavacích základov v rozhodujúcom období) ÷ (počet dní rozhodujúceho obdobia po vylúčení dní)

Najdôležitejší princíp je, že menej dní v menovateli = vyšší DVZ, pokiaľ má poistenec obdobia bez príjmu, ktoré zákon vylučuje.

Zaokrúhľovanie DVZ

Ustanovenie stanovuje jasné pravidlo:

• DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta,

• vždy nahor, tzv. aritmetické zaokrúhľovanie smerom „ceiling“.

Príklad

36,12341 - 36,1235

36,12001 - 36,1201

Ide o jedno z mála ustanovení, ktoré prikazuje zaokrúhľovanie v prospech poistenca.

Dopady výhodné pre poistenca

Zákon chráni poistenca pred znížením DVZ v dôsledku období, keď objektívne nemohol pracovať.

– Transparentné

Vzorec DVZ je jasný, nemenný, bez diskrečnej právomoci poisťovne.

– Prepojenie s ďalšími ustanoveniami

• vylúčené dni podľa § 54 ods. 10,

• osobitné obdobia podľa § 140,

• maximálny možný DVZ podľa § 54 ods. 3,

• dĺžka podporného obdobia podľa § 105.

Znenie odseku 2 predstavuje technický, exaktne formulovaný mechanizmus výpočtu DVZ, ktorý zohľadňuje skutočné zaplatené poistné, eliminuje obdobia bez príjmu, poskytuje poistencovi spravodlivé nastavenie základného parametra dávky, stanovuje povinnosť zaokrúhľovať nahor, vytvára pevný základ pre následnú aplikáciu percent podľa § 108 ods. 1.

! Upozornenie

V ustanovení § 108 ods. 2 tretej vete sa za slová „vylučujú obdobia“ vkladajú slová „uvedené v § 54 ods. 10 písm. a) a obdobia“.

Odsek 3

Znenie upravuje špeciálne postupy výpočtu denného vymeriavacieho základu (DVZ) pre prípady, keď nie je možné zistiť DVZ štandardným spôsobom podľa § 108 ods. 2. Ide o typické ustanovenie slúžiace na ochranu poistenca v tzv. nepravidelných situáciách.

Ustanovenie obsahuje tri samostatné režimy:

1. výpočet DVZ z kratšieho obdobia,

2. výpočet DVZ z paušálu – 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu,

3. špeciálnu úpravu pre osoby, ktoré čerpali rodičovskú dovolenku.

Rozhodujúce obdobie nie sú plné dva roky

Ak rozhodujúce obdobie neobsahuje celé dva roky*, DVZ sa počíta z kratšieho obdobia.

Ide o prípady, keď:

• poistenec bol poistený napr. len 8 mesiacov,

• získal poistenie v nezamestnanosti len v časti dvoch rokov,

• zvyšok je tvorený vylúčenými obdobiami alebo nebol poistený vôbec,

• alebo ide o mladého človeka vstupujúceho na trh práce.

Právnym významom je, že zákon nevyžaduje, aby boli k dispozícii dva roky príjmov, a zohľadní sa len to obdobie, počas ktorého poistenec reálne dosiahol vymeriavací základ.

Toto ustanovenie zabezpečuje proporcionalitu a zabraňuje tomu, aby absencia dlhšieho pracovného obdobia poškodzovala poistenca.

Poistenec nemal žiadny vymeriavací základ

Výnimočný mechanizmus, že ak poistenec v rozhodujúcom období nemal žiadny vymeriavací základ, DVZ sa určí paušálne:

DVZ = 50 % × (1/12 všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov) - zaokrúhlené na 4 desatinné miesta nahor

Ide o typické skupiny poistencov:

• dlhodobo nezamestnaní bez príjmu,

• osoby s vylúčenými obdobiami trvajúcimi celé dva roky,

• osoby, ktoré nezískali žiadny príjem zakladajúci povinnosť platiť poistné.

Týmto zákon zabraňuje tomu, aby DVZ = 0, garantuje minimálnu výšku dávky v nezamestnanosti, chráni poistenca pred extrémne nízkym vymeriavacím základom Tento paušál sa používa aj pri iných dávkach, ako napr. materské – pravdepodobný DVZ.

Poistenec bol v rozhodujúcom období na rodičovskej dovolenke

Ide o špeciálnu ochranu poistencov – prevažne rodičov. Ak rozhodujúce obdobie podľa ods. 2 obsahuje len obdobie poistenia získané prerušením poistenia z dôvodu rodičovskej dovolenky, DVZ sa zisťuje inak:

DVZ sa určí z dvoch rokov pred začiatkom rodičovskej dovolenky.

To isté platí aj v prípade opakovaného čerpania rodičovských dovoleniek, ak jedna rodičovská dovolenka bezprostredne nadväzuje na obdobie čerpania materského, ak rodičovská dovolenka nadväzuje na predošlú rodičovskú dovolenku, tzv. reťazové rodičovské dovolenky.

Právnym efektom je, že zákon hľadá normálne príjmy spred rodičovskej dovolenky a tiež chráni rodiča pred znížením DVZ len preto, že v posledných dvoch rokoch nemal príjem.

Minimálna hranica DVZ – posledná veta

Ide o dôležitú poistnú ochranu, a to DVZ určený pri rodičovskej dovolenke nesmie byť nižší ako DVZ podľa druhej vety, t. j. paušál 50 % 1/12 VZ.

Je to poistka pre prípady, keď poistenec mal pred rodičovskou dovolenku minimálne, neštandardné alebo nepravidelné príjmy, a jeho priemerný DVZ by bol nižší než paušálne minimum.

Praktický význam je v tom, že rodič pri výpočte dávky v nezamestnanosti nemôže dopadnúť horšie, ako keby v rozhodujúcom období nemal žiadny príjem, garantuje sa minimálny štandard sociálnej ochrany.

Celkový význam

Znenie odseku 3 je výrazne ochranným ustanovením, ktoré reaguje na nepravidelné životné situácie poistencov.

Zabezpečuje:

• spravodlivé určenie DVZ aj v netypických situáciách,

• ochranu rodičov počas rodičovských dovoleniek,

• garanciu minimálneho DVZ,

• zamedzenie toho, aby DVZ bol umelo znížený nezavinenými okolnosťami,

• odstránenie tvrdosti zákona pri nedostatku príjmov.

Ide o ustanovenie kľúčové najmä pre osoby na rodičovskej a materskej, po dlhých obdobiach mimo trhu práce, s prerušeniami poistenia, s nepravidelnými príjmami pred vznikom nezamestnanosti.

! Upozornenie

V ustanovení § 108 ods. 3 sa zmenilo znenie druhej vety, a to „Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí zo sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.“

V súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a) sa teda zachovala súčasná suma, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy dávky v nezamestnanosti, ak poistenec v rozhodujúcom období nemal príjem zo zárobkovej činnosti, pričom určenie denného vymeriavacieho základu bude aj naďalej naviazané na sumu zodpovedajúcu 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

§ 138

Vymeriavací základ

(1) Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu⁷⁾ s výnimkou príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe (ďalej len „príjem z trénerskej činnosti“) oslobodeného od dane podľa osobitného predpisu,^69d) a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v

a) právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku; to neplatí ak sa vymeriavací základ znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti,

b) právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci,

c) právnom vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.

(2) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je

a) podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2a 3 je vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, od ktorého sa takto určený vymeriavací základ použije; takto určený vymeriavací základ sa použije

1. od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý tento príjem dosiahla, do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka,

2. od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý tento príjem dosiahla, do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka, ak má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,^69e⁾ alebo

b) 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, ak nemá vymeriavací základ podľa písmena a).

(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

(4) Vymeriavací základ poistenca, ktorý je

a) súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

b) súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma,

c) súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

d) dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.

(5) Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(6) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie je vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku, odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci a o odvodovú odpočítateľnú položku z príjmu z trénerskej činnosti.

(7) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v

a) § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne vo výške 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné,

b) § 15 ods. 1 písm. e), g) až i), je mesačne vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

(8) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. f), je mesačne vo výške 1,25-násobku sumy vyplatenej úrazovej renty.

(9) Minimálny mesačný vymeriavací základ je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý

a) povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má vymeriavací základ podľa odseku 2 písm. a), a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné,

b) sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

(10) Maximálny mesačný vymeriavací základ v úhrne je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné.

(11) Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie je neobmedzený.

(12) Maximálny mesačný vymeriavací základ je 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý

a) Sociálna poisťovňa platí poistné,

b) sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

(13) Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec je súčasne povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

(14) Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 2, 3, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dobrovoľné poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ podľa odsekov 4, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 7 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 8 a 12 sa upraví podľa počtu dní trvania dôchodkového poistenia. Ak sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca len za časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ podľa odsekov 9 a 12 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

(15) Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Komentár k § 138

Odsek 2

Znenie odseku 2 je jedným z kľúčových ustanovení zákona o sociálnom poistení, pretože určuje spôsob výpočtu vymeriavacieho základu povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Tento vymeriavací základ následne určuje:

• výšku poistného SZČO,

• výšku budúcich dávok, a to nemocenské, materské, dôchodky,

• vznik a trvanie povinného poistenia.

Dva odlišné režimy výpočtu vymeriavacieho základu

Ustanovenie obsahuje dva odlišné režimy výpočtu vymeriavacieho základu:

– § 138 ods. 2 písm. a) – rozhodujúci príjem SZČO z daňového priznania,

– § 138 ods. 2 písm. b) – minimálny vymeriavací základ, a to ak SZČO nemá základ podľa písm. a).

– Výpočet podľa písm. a) – vymeriavací základ zo základu dane SZČO

Vymeriavací základ SZČO sa určuje z daňového základu podľa zákona o dani z príjmov. Zákon stanovuje presný postup:

Vzorec:

Vymeriavací základ = 112 × (základ dane SZČO × úpravy) ÷ 1,486121 × (základ dane SZČO × uˊ úpravy) ÷ 1,486

Koeficient 1,486 slúži na rekonštrukciu skutočného príjmu z daňového základu, ktorý je po odpočítaní paušálnych výdavkov alebo skutočných nákladov. Ide o legislatívny nástroj na priblíženie skutočného príjmu k hrubej mzde zamestnanca.

Základ pre výpočet

Zákon presne vymedzuje, že základom sú príjmy z podnikania a inej SZČ podľa:

• § 3 ods. 1 písm. b) – príjmy z podnikania,

• § 3 ods. 2 – iné SZČ,

• § 3 ods. 3 – podiely na výsledku podnikania, ktoré sú príjmom SZČO.

Tieto príjmy sa neznižujú o:

• zaplatené zdravotné poistenie,

• zaplatené nemocenské a dôchodkové poistenie,

• príspevky na starobné dôchodkové sporenie,

• poistné do rezervného fondu solidarity.

Zároveň sa základ dane upravuje o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu zo sociálneho poistenia, a to napr. jednorazové predaje majetku.

Podmienka pre použitie vzorca

Ustanovenie sa použije len vtedy, ak príjem SZČO za daný rok dosiahne viac ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Ide o tzv. príjmovú hranicu pre vznik povinného sociálneho poistenia SZČO.

Ak SZČO túto hranicu presiahne, tak vzniká povinné poistenie, potom vymeriavací základ sa určuje podľa písm. a). Ak nie, tak nevzniká povinné poistenie a uplatňuje sa písm. b) iba v špecifických situáciách (viď nižšie).

Obdobie, na ktoré platí vymeriavací základ

Zákon presne vymedzuje dve možné obdobia aplikácie vypočítaného VZ:

– Štandardná lehota

Ak SZČO podala daňové priznanie v riadnom termíne (do 31. 3.):

• nový vymeriavací základ platí od 1. júla daného roka,

• do 30. júna roka nasledujúceho.

– Predĺžená lehota na daňové priznanie

Ak SZČO využije predĺženú lehotu podľa zákona o dani z príjmov:

• vymeriavací základ sa uplatní od 1. októbra,

• do 30. septembra nasledujúceho roku.

Právny význam je v tom, že zákon zohľadňuje administratívnu realitu, čo znamená, že Sociálna poisťovňa nemôže pracovať so základom dane skôr, ako je známy.

– Písm. b) – Minimálny vymeriavací základ, ak nie je základ podľa písm. a)

Tento režim sa uplatní, ak:

• SZČO nemá príjmy presahujúce hranicu 50 % VZ, tak nevzniká jej povinné poistenie, alebo

• ide o špecifické situácie, keď SZČO má síce povinné poistenie, ale pre dané obdobie nie je možné určiť základ podľa písm. a), a to napr. začínajúca SZČO.

V takom prípade zákon ustanovuje:

Vymeriavací základ = 26 % × 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Tento vymeriavací základ predstavuje minimálny VZ, ktorý určuje aj minimálne odvody SZČO.

Princípy

Znenie odseku 2 predstavuje kombináciu dvoch záväzných princípov:

– Princíp primeranosti

Odvody SZČO majú zodpovedať skutočnému príjmu, čo je zabezpečené výpočtom podľa písm. a).

– Princíp solidarity a minimálnych štandardov

Aj SZČO s nízkymi príjmami platia minimálne poistné podľa písm. b), aby im vznikol poistný nárok v sociálnom systéme.

Praktické a právne dôsledky

Písm. a)

• odvodová povinnosť SZČO reflektuje jej celoročný príjem,

• vyšší príjem, potom vyšší vymeriavací základ a vyššie poistné,

• tento VZ ovplyvňuje aj budúce dávky, a to napr. nemocenské.

Písm. b)

• zaručuje minimálne poistné pre každú SZČO s povinným poistením,

• je dôležité pre začínajúce SZČO, ktoré prvý rok nemajú základ dane.

! Upozornenie

V ustanovení § 138 sa zmenilo znenie odseku 2. Tiež sa zmenilo znenie poznámky pod čiarou k odkazu 69e s odvolávkou na ustanovenie § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ustanovujú sa dva spôsoby určenia vymeriavacieho základu povinne poistenej SZČO. Pre tú povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), od ktorého sa určený vymeriavací základ použije (ďalej len „50 % všeobecného vymeriavacieho základu“), sa navrhuje ponechať doterajší spôsob výpočtu vymeriavacieho základu. Naďalej sa bude určovať ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Hranica príjmu je ponechaná v sume zodpovedajúcej 12-násobku súčasného minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Na účely určenia vymeriavacieho základu uvedenej SZČO od 1. júla/1. októbra 2026 (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) to je suma 9 144 eur. Pre ostatné povinne poistné SZČO sa zavádza „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), za ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 to bude 396,24 eur. Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu/1. októbru (ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nedosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, ako aj SZČO, ktorej povinné poistenie vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO bez oprávnenia podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni.

Poznámka

Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období

a) 2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa podľa odseku 3 písm. d),

b) 28 týždňov od priznania materského,

c) 31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý, alebo

d) 37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí.

Nárok na materské iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa.

Iný poistenec je

a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,

c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

d) otec dieťaťa, do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu; toto obdobie sa predlžuje o kalendárne dni, počas ktorých bolo dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, ak deň prijatia spadá do obdobia šiestich týždňov odo dňa pôrodu,

e) otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,

f) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo

g) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Do obdobia podľa odseku 1 písm. b) až d) sa započítavajú dni, za ktoré bolo vyplatené materské podľa odseku 1 písm. a).

Ak vznikol nárok na výplatu materského podľa odseku 1 písm. a), podmienka najmenej 270 dní nemocenského poistenia pre vznik nároku na materské podľa odseku 1 písm. b) až d) pri tom istom dieťati u iného poistenca podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. e) sa považuje za splnenú.

Odsek 3

! Upozornenie

V ustanovení § 138 ods. 3 sa vypúšťa odkaz „43)“.

Odsek 9

Minimálny mesačný vymeriavací základ

Ustanovenie predstavuje kľúčové pravidlo pre určenie minimálneho vymeriavacieho základu (minimálny VZ) SZČO a osôb s dobrovoľným poistením. Ide o ustanovenie, ktoré zabezpečuje minimálnu hranicu, pod ktorú nemôže vymeriavací základ pre platenie poistného klesnúť, bez ohľadu na skutočný príjem či individuálny výber vymeriavacieho základu pri dobrovoľnom poistení.

Základné účely

Ustanovenie má dva základné účely:

– garantovať minimálnu úroveň solidarity v systéme sociálneho poistenia,

– zabezpečiť minimálne obdobie poistenia a minimálne budúce nároky pre poistencov.

Konštrukcia minimálneho mesačného vymeriavacieho základu

Minimálny VZ je odvodený zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ) spred dvoch rokov.

– Postup

Výpočet:

Minimálny mesačný VZ = 60 % × 112 VVZ (spred dvoch rokov) Minimálny mesačný VZ =
60 % × 121 VVZ (spred dvoch rokov) VVZ je podľa zákona priemerná mzda v národnom hospodárstve SR za rozhodujúci rok.

– Právny význam

Tento mechanizmus vytvára stabilitu systému tým, že výška minimálneho VZ nie je ovplyvnená aktuálnym príjmom SZČO, odvíja sa od makroekonomických údajov, pravidelne sa zvyšuje s rastom priemernej mzdy v hospodárstve.

Písmeno a) – Kedy sa minimálny VZ používa

Ustanovenie § 138 ods. 9 písm. a) sa vzťahuje na

– povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú SZČO, ktorá má vymeriavací základ podľa ods. 2 písm. a)

Toto ustanovenie zachytáva situáciu, keď SZČO:

• má povinné poistenie (dosiahla príjmovú hranicu),

• vymeriavací základ je určený podľa daňového základu (§ 138 ods. 2 písm. a),

ale tento jej vypočítaný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako minimálny VZ.

Poznámka

V praxi teda ide o poistencov, ktorým sa síce vypočíta vymeriavací základ podľa daňového priznania, ale ak vyjde nižší než zákonný minimálny, Sociálna poisťovňa ho automaticky nahradí minimálnym VZ.

– dobrovoľne nemocensky poistenú osobu

Takáto osoba si môže zvoliť vymeriavací základ, ale najmenej vo výške minimálneho VZ.

– dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a osobu dobrovoľne poistenú v nezamestnanosti

Podobne ako vyššie – vymeriavací základ si volí poistenec, ale zákon obmedzuje jeho minimálnu hranicu.

– Význam písmena a)

Zákon zabraňuje tomu, aby si poistenec zvolil príliš nízky vymeriavací základ, ktorý by znamenal zanedbateľné poistné, nepostačoval na vytvorenie reálneho dôchodkového nároku, vytváral tlak na solidaritu ostatných poistencov.

Písmeno b) – Minimálny VZ pri dodatočnom doplatení poistného

Znenie § 138 ods. 9 písm. b) sa vzťahuje na situácie, keď sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca dodatočne, napr.:

• pri dodatočnom priznaní poistného vzťahu,

• pri náprave neplatenia poistného zamestnávateľom,

• pri doplatení obdobia prerušeného poistenia,

• pri doplatení jednotlivých období podľa § 128.

V týchto prípadoch zákon ustanovuje, že dodatočné doplatenie sa vždy vypočíta minimálne z minimálneho VZ, a to aj vtedy, ak by poistenec v danom období mal reálne nižší príjem.

Toto pravidlo chráni systém pred tzv. „účelovým doplatením“ veľmi nízkeho poistného za obdobia, ktoré majú vysokú hodnotu pre budúce dávky (napr. započítanie chýbajúceho obdobia pred dôchodkom).

Systematické zaradenie a funkcia ustanovenia

Ustanoevnie je lex specialis, ktorý sa uplatňuje:

• pre SZČO s príjmom (nad hranicu),

• pre dobrovoľné poistenie,

• pri dodatočnom doplatení poistného.

Toto ustanovenie má ochrannú aj stabilizačnú funkciu, chráni Sociálnu poisťovňu pred minimálnymi vkladmi s vysokým nárokovým efektom, zabezpečuje minimálne účastníctvo poistenca v systéme, vytvára objektívnu a pravidelne aktualizovanú hranicu minimálneho VZ.

Znenie odseku 9 zavádza objektívny minimálny vymeriavací základ, je záväzný pre SZČO aj dobrovoľne poistené osoby, bráni znižovaniu VZ pod ekonomicky opodstatnenú úroveň, zabezpečuje, že poistné odvody budú korešpondovať s minimálnym štandardom sociálneho zabezpečenia, uplatňuje sa aj pri dodatočnom doplatení poistného – čím chráni systém pred účelovým doplatením za minimálne sumy.

! Upozornenie

V § 138 ods. 9 úvodnej vete sa slová „50 %“ nahrádzajú slovami „60 %“.

V § 138 ods. 9 písm. a) sa za slová „činná osoba“ vkladá čiarka a slová „ktorá má vymeriavací základ podľa odseku 2 písm. a),“.

Zavádza sa zvýšenie minimálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, a to starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 to bude 914,40 eur. Zvýšený minimálny mesačný vymeriavací základ sa navrhuje pre povinne poistenú SZČO, ktorá má vymeriavací základ určený ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky a koeficientu 1,486, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti a pre dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

Odsek 14

Znenie odseku 14 stanovuje mechanizmus úpravy vymeriavacieho základu, ak poistenie trvá iba časť mesiaca. Ide o technické pravidlo, ktoré zabezpečuje:

• spravodlivé platenie poistného,

• aby poistenec neplatil poistné za celé mesiace, ak poistenie vzniklo alebo zaniklo uprostred mesiaca,

• aby sa vymeriavací základ správne prepočítal, ak v mesiaci existujú vylúčené obdobia podľa § 140.

Toto ustanovenie je jedným zo základných noriem, ktoré technicky upravujú výpočet poistného.

Úprava vymeriavacieho základu podľa počtu dní

Ustanovenie komplexne vymenúva všetky kategórie poistencov, pri ktorých môže nastať situácia trvania poistenia len počas časti mesiaca. Prehľadne:

– Zamestnanec

Ak zamestnancovi trvá:

• nemocenské poistenie,

• dôchodkové poistenie,

• poistenie v nezamestnanosti

iba časť mesiaca, vymeriavací základ podľa odseku 10, čiže minimálny alebo garantovaný VZ, sa pomerným spôsobom rozpočítava.

– SZČO povinne poistená

Ak SZČO trvá:

• nemocenské poistenie alebo

• dôchodkové poistenie

iba časť mesiaca alebo v mesiaci má vylúčené obdobia podľa § 140, vymeriavací základ podľa odsekov 2, 3, 9 a 10 sa upraví podľa dní platenia poistného.

Príklad

Vznik alebo zánik poistenia v priebehu mesiaca.

PN, OČR, materská (vylúčené obdobie podľa § 140).

– Dobrovoľne poistené osoby

Rovnaký mechanizmus úpravy sa použije, ak:

• dobrovoľné poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca, alebo

• existuje vylúčené obdobie podľa § 140.

Týka sa dobrovoľného nemocenského, dôchodkového aj v nezamestnanosti podľa odsekov 4, 9 a 10.

– Osoby podľa § 15 ods. 1

Ide o špecifické kategórie poistencov dôchodkového poistenia (napr. osoby starajúce sa o dieťa, opatrovatelia, sporitelia, poberatelia niektorých dávok). Ustanovenie rozlišuje dve skupiny:

– § 15 ods. 1 písm. c) až e) a g) až i)

Vymeriavací základ podľa odseku 7 sa upraví podľa dní trvania poistenia.

– § 15 ods. 1 písm. f)

Vymeriavací základ podľa odsekov 8 a 12 sa upraví podľa dní trvania poistenia.

Dodatočné doplatenie poistného

Ak sa poistné dopláca len za časť mesiaca, napríklad pri:

• dobrovoľnom dôchodkovom poistení spätne,

• doplatení obdobia starostlivosti,

• opravách, kontrole a dodatočných oneskorených priznaniach,

vymeriavací základ sa opäť pomerne upravuje podľa dní, za ktoré sa dopláca.

Spoločné pravidlo – výpočet denného VZ

Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje nadol na najbližší eurocent.

Ide o striktné pravidlo, ktoré zabezpečuje konzistentné výpočty v celom systéme sociálneho poistenia.

Význam

Toto ustanovenie má zásadný význam pre správne určenie minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu, určenie povinnosti SZČO platiť poistné, doplatenie poistného spätne, poistné pri zmenách stavu v mesiaci, a to vznik, zánik, PN, OČR, materská, výpočet poistného pri dobrovoľnom poistení.

Bez tohto pravidla by poistenec pri zmene statusu uprostred mesiaca platil poistné neprimerane.

Jednoduchý princíp

Ak poistenie netrvá celý mesiac, vymeriavací základ sa prepočíta podľa počtu dní, počas ktorých existuje povinnosť platiť poistné.

! Upozornenie

V ustanovení § 138 ods. 14 prvej vete sa vypúšťajú slová „alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140“.

§ 140

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

(1) Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity

a) od jej uznania za dočasne práceneschopnú do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) v období, v ktorom

1. jej trvá nárok na výplatu materského,

2. by jej trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1,

c) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

d) od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského do zániku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského.

(3) Vylúčenie povinnosti platiť poistné podľa odsekov 1 a 2 sa posudzuje osobitne vo vzťahu k

a) povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe; to neplatí, ak ide o povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je súčasne dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,

b) dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti.

Komentár k § 140

! Upozornenie

V ustanovení § 140 sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 1 až 4. Následne sa v ustanovení § 140 vypúšťa odsek 3 a doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3. V ustanovení § 140 ods. 3 úvodnej vete sa slová „až 3“ nahrádzajú slovami „a 2“ a vypúšťa sa písmeno a). Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b).

Vypustila sa právna úprava vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti z dôvodov, ktoré stanovuje zákon o sociálnom poistení. Zjednotí sa tým postup platenia poistného na sociálne poistenie so zdaňovaním príjmu zo závislej činnosti. Nie je opodstatnené, aby z príjmu zo závislej činnosti poskytnutého v čase, keď je zamestnanec napr. uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytuje materské, a tento príjem súvisí s výkonom činnosti zamestnanca pred týmto obdobím, nebolo platené poistné.

Ak zamestnanec v období, ktoré sa dnes považuje za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie, napr. v čase dočasnej práceneschopnosti, nebude pracovať a nebude mať príjem zo závislej činnosti, potom za toto obdobie nebude mať ani vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie. Teda naďalej za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti de facto nebude platiť poistné na sociálne poistenie.

V súvislosti s vypustením právnej úpravy vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné na sociálne poistenie sa vypustila aj úprava, podľa ktorej zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zároveň sa v ustanovení § 140 zaviedli legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z tohto ustanovenia

Odsek 3

Ustanovenie upravuje osobitné posudzovanie vylúčenia povinnosti platiť poistné. Spresňuje, ako sa posudzuje vylúčenie povinnosti platiť poistné (VPP) podľa odsekov 1 a 2. Ide o dôležitú technickú normu, ktorá určuje, voči komu sa VPP posudzuje oddelene, aby sa zabránilo nesprávnej aplikácii v prípadoch, keď má jedna fyzická osoba viacero poistných vzťahov.

Základná myšlienka

Znenie odseku 3 reaguje na to, že jedna osoba môže mať súčasne:

• povinné poistenie ako SZČO,

• dobrovoľné nemocenské alebo dôchodkové poistenie,

• dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

V praxi by mohlo vzniknúť nesprávne chápanie, že ak sa na jednu kategóriu poistenia vzťahuje VPP, automaticky sa vzťahuje aj na ostatné.

Toto ustanovenie to výslovne vylučuje a zásadne sa každé poistenie posudzuje samostatne.

Povinné poistenie SZČO – písm. a)

– Posudzovanie samostatne

VPP (§ 140 ods. 1 a 2) sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každej SZČO, ktorá je:

• povinne nemocensky poistená,

• povinne dôchodkovo poistená.

To znamená, že napríklad:

• rodičovská dovolenka SZČO, tak sa preruší povinné platenie poistného,

• ale jej dobrovoľné poistenie, ak existuje, môže trvať naďalej, bez VPP.

Príklad

SZČO je na PN, po 52 týždňoch sa prerušuje jej povinné poistenie a nemá povinnosť platiť poistné z povinného poistenia.

Ale ak je zároveň dobrovoľne dôchodkovo poistená, dobrovoľné poistenie pokračuje a poistné platiť musí, ak si ho nesuspenduje.

– Výnimka – SZČO zároveň dobrovoľne poistená v nezamestnanosti

Zákon vytvára konkrétnu výnimku, a to VPP sa neposudzuje osobitne, ak SZČO má súčasne dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

– Dôvody výnimky

Poistenie v nezamestnanosti má úzky vzťah k činnosti SZČO – nemožno jeho trvanie a povinnosti úplne oddeliť od povinného poistenia SZČO.

Ak by platilo oddelené posudzovanie, mohlo by to viesť k účelovým konštrukciám, a to napr. zastavenie povinného poistenia, ale zachovanie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti pri predvídateľnom čerpaní dávky v nezamestnanosti.

– Dôsledky

Ak SZČO získa VPP v povinnom poistení, automaticky sa posudzuje dopad aj na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti – teda VPP sa spája.

Dobrovoľné poistenia – písm. b)

VPP sa posudzuje aj osobitne vo vzťahu k jednotlivým druhom dobrovoľných poistení:

• dobrovoľné nemocenské poistenie,

• dobrovoľné dôchodkové poistenie,

• dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Každé z nich je samostatným poistením, ktoré má:

• vlastný vznik,

• vlastný zánik,

• vlastný vymeriavací základ,

• vlastné pravidlá VPP.

– Dôsledky

Ak napr. osoba má VPP pri dobrovoľnom nemocenskom poistení, a to napr. podľa § 140 ods. 1 písm. a), neznamená to VPP aj pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení či nezamestnanosti.

Legislatívny účel ustanovenia

Znenie odseku 3 zabezpečuje aby sa VPP neaplikovalo „plošne“ na všetky poistné vzťahy jednej osoby, aby každý poistný vzťah bol posudzovaný autonómne, aby nevznikali účelové kombinácie povinného a dobrovoľného poistenia, aby sa zachovala finančná stabilita systému, aby bola aplikácia zákona presná a zrozumiteľná pre Sociálnu poisťovňu aj poistených.

Znenie odseku 3 stanovuje, že vylúčenie povinnosti platiť poistné sa posudzuje vždy osobitne podľa jednotlivých poistných vzťahov, zabraňuje automatickému rozširovaniu VPP na iné druhy poistení, zavádza výnimku pre SZČO, ktorá je aj dobrovoľne poistená v nezamestnanosti – tam sa posudzovanie nespája oddelene, posilňuje technickú presnosť a jednotné uplatňovanie zákona.

§ 147

Premlčanie poistného

(1) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 písm. a) prvom bode a druhom bode a § 231 ods. 1 písm. b).

(3) Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

Komentár k § 147

Ustanovenie upravuje premlčanie práv Sociálnej poisťovne vo vzťahu k poistnému – teda otázku, dokedy môže SP:

• predpísať poistné, t. j. rozhodnúť o dlhu, a

• vymáhať poistné, t. j. realizovať výkon rozhodnutia.

Ide o ustanovenie zásadného významu, keďže premlčanie predstavuje limitáciu zásahov do majetkovej sféry poistených, zvyšuje právnu istotu a zároveň disciplinuje Sociálnu poisťovňu v časových lehotách.

Odsek 1

10-ročná premlčacia lehota na predpísanie poistného

Sociálna poisťovňa má 10 rokov od splatnosti poistného na to, aby vydala rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného (§ 147 ods. 1).

Ide o najdlhšiu prípustnú lehotu, pričom jej uplynutie znemožňuje SP dlh predpísať, aj keby bol reálne nezaplatený. Lehota je hmotnoprávna a plynie bez ohľadu na to, či SP vedela o dlhu alebo nie.

Začiatok plynutia lehoty

• splatnosť poistného sa určuje podľa § 143,

• spravidla ide o deň, v ktorom mal byť zaplatený mesačný odvod,

• pre SZČO – za príslušný kalendárny mesiac nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa poistné platí,

• pre zamestnávateľa pri neodvedenom poistnom ide o splatnosť mesačného odvodu za zamestnancov.

Právny význam

Po uplynutí 10 rokov:

• SP nemôže vydať rozhodnutie o nedoplatku,

• dlh sa považuje za nepredpísateľný, aj keď poistenec povinnosť nesplnil,

• ide o dôležitý prvok právnej istoty.

Odsek 2

Situácie, keď sa právo predpísať poistné nepremlčuje

Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v

• § 228 ods. 1 písm. a) prvom bode,

• § 228 ods. 1 písm. a) druhom bode,

• § 231 ods. 1 písm. b).

Obsah povinnosti

Ide o povinnosti zamestnávateľa alebo SZČO, ktoré majú zásadný význam:

• § 228 ods. 1 písm. a) – prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,

• § 231 ods. 1 písm. b) – povinnosť zamestnávateľa predkladať mesačné výkazy a údaje potrebné pre evidenciu poistného.

Dôsledky

Ak zamestnávateľ alebo SZČO:

• neprihlási zamestnanca do registra,

• neodhlási zamestnanca,

• nepredloží mesačný výkaz,

potom Sociálna poisťovňa nie je časovo limitovaná na predpísanie poistného.

Neexistuje žiadna premlčacia lehota

Vtedy je poistné možné predpísať kedykoľvek, aj po 20 či 30 rokoch.

Legislatívny účel:

• zabraňuje sa zneužívaniu systému nesplnením oznamovacích povinností,

• motivuje zamestnávateľov dodržiavať registračnú a vykazovaciu disciplínu,

• umožňuje SP spätne reagovať na skryté alebo zatajené pracovné vzťahy.

! Upozornenie

V ustanovení § 147 ods. 2 sa slová „písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „písm. a) prvom bode a druhom bode“.

Úprava reflektuje na zmeny, ktorými dochádza k preznačeniu písmen s účinnosťou od 1. januára 2026.

Odsek 3

6-ročná lehota na vymáhanie predpísaného poistného

Po tom, čo SP vydá právoplatné rozhodnutie o predpísaní dlhu, má 6 rokov na jeho vymáhanie.

Táto lehota sa vzťahuje na:

• výkon rozhodnutia,

• exekučné konania,

• daňový exekučný poriadok (ak SP poverí DU).

– Začiatok lehoty – deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ale nie doručenia, ak je právoplatnosť neskoršia.

– Koniec lehoty je po uplynutí 6 rokov a SP:

• stráca právo dlh vymáhať,

• nemôže začať ani pokračovať v exekúcii,

• rozhodnutie síce zostáva existujúce, ale nevymáhateľné.

Prerušenie premlčania

Zákon o sociálnom poistení osobitný mechanizmus neupravuje, preto sa subsidiárne uplatní:

• všeobecná úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka – zákon č. 40/1964 Zb.,

• doručenie výzvy alebo začatie výkonu rozhodnutia môže premlčanie prerušiť.

Predpísanie poistného (vznik rozhodnutia o dlhu)

• všeobecná lehota: 10 rokov od splatnosti,

• lehotu možno obísť iba v prípadoch nesplnenia oznamovacích povinností (§ 228 a § 231) – tam nie je premlčanie vôbec.

Vymáhanie poistného

SP má 6 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného.

Legislatívny účel

• ochrana poistených pred neobmedzeným zásahom do majetku,

• motivácia riadne komunikovať a vykazovať údaje Sociálnej poisťovni,

• zamedzenie podvodným praktikám v zamestnávaní.

§ 168

Správny fond

(1) Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia¹⁾ v rozsahu upravenom týmto zákonom, osobitného sociálneho poistenia,^89a) výdavkov súvisiacich s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a výdavkov uvedených v odseku 3. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho fondu Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.

(2) Správny fond sa tvorí

a) najviac vo výške 2,4 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory, poistného do rezervného fondu solidarity a z poistného podľa osobitného predpisu^89a) a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie, na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na poistnom na financovanie podpory, na poistnom do rezervného fondu solidarity a na poistnom podľa osobitného predpisu,^89a)

b) vo výške 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,¹⁾

c) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,

d) z úrokov na účte správneho fondu,

e) z poriadkových pokút podľa § 202,

f) z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1 písm. a) prvom bode a druhom bode a § 231 ods. 1 písm. a), b), g) a m),

g) z úhrady nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19,

h) z ostatných príjmov.

(3) Zo správneho fondu sa uhrádzajú

a) náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia a dávok osobitného sociálneho poistenia^89a) okrem nákladov na zriadenie a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

b) zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia ustanovené v § 156,

c) trovy konania podľa § 203,

d) odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,^91c)

e) penále podľa § 241a a pokuta podľa § 248,

f) náklady spojené s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa podľa § 170 ods. 19,

g) náklady spojené s poukázaním podielu zaplatenej dane pre rodičov.^91d)

(4) Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho roka sa prevedie do 10 dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za príslušný kalendárny rok národnou radou do rezervného fondu solidarity. Do zostatku správneho fondu podľa prvej vety sa nezahŕňa nezúčtovaná časť zálohovej platby a nezúčtovaná suma predfinancovania finančných prostriedkov poskytnutých na realizáciu projektov financovaných Európskou úniou, poskytnutých z prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podľa osobitného predpisu a poskytnutých z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ak tieto neovplyvňujú limit verejných výdavkov.

Komentár k § 168

Ustanovenie sa zaoberá správnym fondom, ktorý je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom zákonom, osobitného sociálneho poistenia, a výdavkov súvisiacich s plnením funkcie prístupového bodu.

Účel a význam správneho fondu

Správny fond je finančný zdroj, z ktorého Sociálna poisťovňa hradí vlastné prevádzkové náklady, teda:

• náklady na správu jednotlivých druhov poistenia,

• mzdy zamestnancov,

• technické a informačné systémy,

• prevádzku pobočiek,

• poštové, administratívne a organizačné výdavky.

Ide o mechanizmus, ktorý zabezpečuje, že náklady spojené so správou poistného systému sa financujú nie z poistných dávok, ale z osobitných príjmov sústreďovaných v správnom fonde.

§ 168 ods. 2 vymedzuje, z čoho sa správny fond tvorí, a tým definuje štruktúru jeho príjmov.

Zdrojová štruktúra príjmov správneho fondu

Ustanovenie presne uvádza osem skupín príjmov.

– 2,4 % z poistného a z odplaty za postúpenú pohľadávku

Najväčšia časť správneho fondu pochádza z poistného na:

• nemocenské poistenie,

• dôchodkové poistenie,

• úrazové poistenie,

• garančné poistenie,

• poistenie v nezamestnanosti,

• poistenie na financovanie podpory,

• rezervný fond solidarity,

• poistné podľa osobitného predpisu (napr. poistné cudzincov podľa § 139a).

Sociálna poisťovňa si môže do správneho fondu odvádzať najviac 2,4 % z celkového prijatého poistného. Rovnako sa 2,4 % vzťahuje aj na odplaty za postúpené pohľadávky na poistnom – ide o príjmy z vymáhania dlhov po postúpení inkasným agentúram alebo pri obdobných právnych mechanizmoch.

Mechanizmus neovplyvňuje výšku poistných dávok, ide o administratívny poplatkový zdroj na prevádzku systému.

– 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier)

Časť príspevku do II. piliera (0,25 %) sa odvádza do správneho fondu Sociálnej poisťovne.

Dôvodom je, že Sociálna poisťovňa vykonáva administratívne úkony súvisiace so správou II. piliera:

• zber príspevkov,

• ich rozdeľovanie dôchodkovým správcovským spoločnostiam,

• evidenciu sporiteľov,

• kontrolu, spracovanie a rozhodovanie o niektorých nárokoch.

– Príjmy z vlastného majetku

Patria sem napríklad:

• príjmy z prenájmu majetku Sociálnej poisťovne,

• príjmy z predaja nepotrebného majetku,

• príjmy z investovania vlastných disponibilných prostriedkov.

– Úroky na účte správneho fondu

Zostatky správneho fondu sú úročené, a tieto úroky sa stávajú jeho príjmom.

Ide o doplnkový, no pravidelný zdroj financovania.

– Poriadkové pokuty podľa § 202

Poriadkové pokuty sa ukladajú za:

• nedodržanie procesných povinností,

• marenie konania,

• nesplnenie povinnosti poskytnúť súčinnosť Sociálnej poisťovni.

Ich cieľom je udržať disciplínu v rámci administratívnych konaní a kontrol.

– Pokuty za porušenie povinností podľa § 228 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu a § 231 ods. 1 písm. a), b), g) a m)

Ide najmä o pokuty za porušenie povinností:

• zamestnávateľov (napr. neprihlásenie zamestnanca, nesplnenie oznamovacích povinností),

• SZČO,

• dobrovoľne poistených osôb,

• nesplnenie registračných, odvodových a evidenčných povinností.

Cieľom je vymáhanie disciplíny v systéme sociálneho poistenia.

– Úhrady nákladov podľa § 170 ods. 19

Tento zdroj sa týka úhrad za overovanie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa – najmä pri úverových konaniach, kde Sociálna poisťovňa poskytuje údaje na základe zákonných žiadostí.

– Ostatné príjmy

Zahŕňajú akékoľvek ďalšie príjmy, ktoré zákon explicitne nevymenúva, napríklad:

• kompenzácie,

• náhrady škôd,

• administratívne poplatky v špecifických konaniach,

• výnosy z technických služieb.

Prečo existuje horná hranica 2,4 %

Zákonodarca tým zabezpečuje, že:

• správny fond nezaťaží poistencov neprimerane,

• Sociálna poisťovňa má dostatok zdrojov na plnenie svojich povinností,

• zabezpečuje sa transparentnosť a predvídateľnosť financovania.

Praktický význam pre poistencov a zamestnávateľov

Hoci správny fond ovplyvňuje financovanie prevádzky Sociálnej poisťovne, nemá dopad na:

• výšku poistného plateného poistencami,

• výšku dávok,

• rozhodovanie o nárokoch.

Pre zamestnávateľov ani pre SZČO neprináša povinnosti navyše – tvorba správneho fondu prebieha automaticky v rámci systému prerozdeľovania vybraného poistného.

Ustanovenie komplexne a transparentne vymedzuje všetky zdroje financovania správneho fondu, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie riadneho fungovania Sociálnej poisťovne. Ustanovenie má predovšetkým technický a systémový charakter, no je zásadné pre stabilitu celého systému sociálneho poistenia.

! Upozornenie

V ustanovení § 168 ods. 2 písm. f) sa slová „písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „písm. a) prvom bode a druhom bode“.

Právna úprava reflektuje na prijaté zmeny, ktorými dochádza k preznačeniu písmen v § 168 ods. 2 s účinnosťou od 1. januára 2026.

Zhromažďovanie, zverejňovanie
a ochrana údajov

§ 170

(1) Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia vrátane údajov o telefónnych číslach, adresách elektronickej pošty a o číslach účtov v bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk a údaje na výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,¹⁾ na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a údaje potrebné na hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a tvorbu a hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných politík^92a) (ďalej len „analytické údaje“) vo vlastnom informačnom systéme. Spracovanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.

(2) Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok a účastníkom konania o nároku na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo o nároku na ich výplatu, ak ide o osobné údaje uvedené v rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie nároku na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok alebo nároku na ich výplatu. Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Na poskytovanie osobných údajov v súvislosti s plnením funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.

(3) Orgánom verejnej moci, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa poskytujú údaje z informačného systému bezplatne.

(4) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu na účely plnenia jeho úloh údaje, vrátane osobných údajov,^92aa) zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb.

(5) Sociálna poisťovňa poskytuje údaje zo svojho informačného systému štatistickému úradu pre potreby štátnej štatistiky a štatistík Európskej únie.

(6) Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone sociálneho poistenia a o výkone starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,¹⁾ a to tak, aby fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ a poberatelia dávok nemohli byť identifikované.

(7) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu financií zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu, spôsobom a na účel ustanovený osobitným predpisom.^92aaa)

(8) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutej osoby

a) ministerstvu vnútra údaje potrebné na overenie

1. plnenia povinností žiadateľa o azyl a osoby, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana podľa osobitného predpisu,^92ab)

2. rozhodných skutočností o nadobudnutí odbornej praxe podľa osobitného predpisu,^92aba)

b) okresnému úradu v sídle kraja údaje na overenie plnenia povinnosti pri prevádzkovaní živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu podľa osobitného predpisu.^92abb)

(9) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti subjektom, do ktorých pôsobnosti patrí riadenie a kontrola prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ochrana finančných záujmov Európskej únie, údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb, na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov.^92ac)

(10) Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva na základe uzatvorenej dohody a údajov z

a) centrálneho registra študentov^92ad) a centrálneho registra uchádzačov, detí, žiakov a poslucháčov^92ae) štatistické údaje zo svojho informačného systému,

b) centrálneho registra uchádzačov, detí, žiakov a poslucháčov na účel analýz ekonomického zázemia detí a žiakov zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov o

1. fyzickej osobe evidovanej v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a poberateľovi dávky, ktorí sú dieťaťom alebo žiakom,

2. fyzickej osobe evidovanej v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a poberateľovi dávky, ktorí sú rodičom fyzickej osoby podľa prvého bodu alebo ktorí sú fyzickou osobou, ktorá má fyzickú osobu podľa prvého bodu zverenú do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,

3. vymeriavacom základe na platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa fyzickej osoby podľa prvého bodu alebo druhého bodu,

c) centrálneho registra študentov na účel analýz uplatnenia absolventov zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu o fyzickej osobe evidovanej v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a poberateľovi dávky, ktorí sú absolventmi.

(11) Sociálna poisťovňa môže poskytovať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) elektronicky údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu fyzických osôb a právnických osôb potrebné na overovanie údajov na účely exekučného konania^92b) podľa § 233 ods. 16.

(12) Na ochranu údajov informačného systému je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť technické a organizačné podmienky.

(13) Sociálna poisťovňa uloží výročnú správu za príslušný kalendárny rok do verejnej časti registra účtovných závierok^92c) najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí príslušného kalendárneho roka.

(14) Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov⁹³⁾ sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa vedú údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

(15) Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom lehotu, po ktorej uplynutí je splnený účel spracúvania údajov v informačnom systéme.

(16) Sociálna poisťovňa oznamuje elektronicky na základe dohody podľa osobitných predpisov^93aa) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na účely

a) výpočtu limitu spoluúčasti údaje podľa osobitného predpisu,^93ab)

b) vykonania ročného zúčtovania poistného údaje podľa osobitného predpisu.^93ac)

(17) Sociálna poisťovňa poskytuje zdravotným poisťovniam na základe uzavretej dohody elektronicky údaje zo svojho informačného systému na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu dotknutých osôb.^93ad)

(18) Sociálna poisťovňa poskytuje Úradu vlády Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) o poistencovi, poberateľovi dávky a o zamestnávateľovi bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel ustanovený osobitným predpisom.^93ada)

(19) Sociálna poisťovňa elektronicky overuje prostredníctvom súboru otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa^93adb) bez súhlasu spotrebiteľa informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa na žiadosť veriteľa,^93adc) banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničnej banky^93add) na základe dohody uzavretej s prevádzkovateľom registra podľa osobitných predpisov.^93ade) Sociálna poisťovňa overuje informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa za úhradu, ktorá je vo výške nákladov spojených s overením informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa; spôsob a určenie úhrady za overenie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa na základe žiadosti sa určí v dohode medzi Sociálnou poisťovňou a prevádzkovateľom registra.

(20) Súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií po dohode s ministerstvom.

(21) Sociálna poisťovňa na žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu^93adf) poskytuje bezodkladne a bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom. Za evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie sa považuje pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Na fyzickú osobu alebo právnickú osobu povinnú odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie¹⁾ sa hľadí, ako keby mala evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie, ak za posudzované obdobie nie je splnená povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu alebo § 231 ods. 1 písm. g), ak sa nepreukáže opak.

(22) Sociálna poisťovňa poskytuje Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel plnenia úloh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa osobitného predpisu.^93adg)

(23) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe údajov o prevádzkovateľoch cestnej dopravy Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy^93adi) zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutej osoby údaj o počte zamestnancov prevádzkovateľa cestnej dopravy k 31. decembru kalendárneho roka, a to do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

(24) Sociálna poisťovňa poskytuje bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe banke^93adj) alebo pobočke zahraničnej banky^93adk) na základe nimi poskytnutých vstupných údajov údaje o zamestnávateľovi evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne na účely kontroly plnenia kritérií týkajúcich sa štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci z úverov poskytnutých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rámci opatrení na zmiernenie negatívnych následkov pandémie ochorenia COVID-19,^93adl) za podmienok uvedených v dohode, ktorú môže na tieto účely uzavrieť Sociálna poisťovňa so záujmovým združením bánk.^93adm)

(25) Sociálna poisťovňa poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov^92aa) o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení fyzických osôb v rozsahu údajov ustanovených podľa osobitného predpisu^93adn) na účel potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva a na účel vedenia údajovej základne národného zdravotníckeho informačného systému.

(26) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje spracované spôsobom, že ich nie je možné priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií o poistencoch, o poistných vzťahoch fyzickej osoby, vymeriavacích základoch a údaje o zamestnávateľoch, vrátane historických údajov, v rozsahu nevyhnutnom pre vyhodnocovanie efektivity podporných programov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a pre analýzu vplyvov regulácií na podnikateľské prostredie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky požiada o poskytovanie údajov prostredníctvom spoločného modulu automatizovaným spôsobom podľa osobitných predpisov.^93ado)

(27) Sociálna poisťovňa poskytuje autentifikovanej tretej strane na základe jej žiadosti v strojovo-spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom prostredníctvom aplikačného programového rozhrania údaje o dôchodkovom poistení poistenca, ak poistenec udelil súhlas s poskytovaním týchto údajov. Sociálna poisťovňa je povinná komunikovať prostredníctvom aplikačného programového rozhrania bezpečným spôsobom a prijímateľ údajov podľa prvej vety je povinný získané údaje šifrovať ihneď, ako je to možné.

(28) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) o poberateľoch príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách poskytovaného podľa osobitného predpisu^93a) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel udelenia vojenského vyznamenania podľa osobitného predpisu.^93ae)

(29) Sociálna poisťovňa poskytuje na účel poukázania podielu zaplatenej dane pre rodičov^91d) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) bez súhlasu dotknutých osôb o

a) poberateľoch starobného dôchodku, poberateľoch invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, poberateľoch výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľoch invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu²⁾ vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku k 31. decembru kalendárneho roka v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia,

b) fyzických osobách, ktoré sú vlastným dieťaťom alebo osvojeným dieťaťom poberateľa dôchodku podľa písmena a) alebo ktoré boli poberateľovi dôchodku podľa písmena a) zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo.

(30) Sociálna poisťovňa poskytuje elektronicky zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb údaje vrátane osobných údajov^92aa)

a) dôchodkovej správcovskej spoločnosti o

1. predpokladanom dôchodkovom veku poistenca na účel vyhotovenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b a na účel vyhotovenia prognózy dôchodku podľa osobitného predpisu,¹⁾

2. predpokladanom veku poistenca, ku ktorému poistenec môže získať potrebné odpracované obdobie podľa § 67 ods. 9 a 10, na účel vyhotovenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b,

b) doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a poskytovateľovi celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu o predpokladanom dôchodkovom veku poistenca na účel vyhotovenia dôchodkovej prognózy podľa § 226b a na účel vyhotovenia prognózy doplnkového starobného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia^93af) a dôchodku alebo programového výberu z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu.^93ag)

(31) Sociálna poisťovňa poskytuje bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe banke^93adj) alebo pobočke zahraničnej banky^93adk) osobné údaje potrebné na účely overenia splnenia podmienok poukazovania dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty na účet.

Komentár k § 170

Ustanovenie upravuje pravidlá nakladania s údajmi, ktoré Sociálna poisťovňa získava pri výkone sociálneho poistenia. Ide o kľúčové ustanovenie, ktorého cieľom je:

• vymedziť aký rozsah údajov môže Sociálna poisťovňa získavať,

• určiť účely, na ktoré ich môže používať,

• ustanoviť povinnosti pri ich ochrane a poskytovaní,

• upraviť situácie, v ktorých môže údaje poskytnúť iným subjektom, vrátane úhrad za ich overovanie.

Zhromažďovanie údajov

Sociálna poisťovňa je oprávnená zhromažďovať údaje potrebné na:

• vedenie registra poistencov a platiteľov poistného,

• správu a kontrolu poistenia,

• výpočet, priznávanie a výplatu dávok,

• vymáhanie pohľadávok,

• plnenie štatistických a analytických úloh.

Pôvod údajov

Údaje pochádzajú najmä od:

• zamestnávateľov,

• SZČO a dobrovoľne poistených osôb,

• orgánov verejnej moci,

• zdravotných poisťovní,

• súdov, úradov práce či daňovej správy,

• bánk pri výplate dávok.

Rozsah údajov sa týka osobných, identifikačných, pracovnoprávnych, príjmových či zdravotných údajov nevyhnutných na uplatnenie práv a povinností podľa zákona.

Zverejňovanie údajov

Zverejňovanie je limitované na údaje, ktoré:

• zákon výslovne povoľuje zverejniť, a to napr. zoznam dlžníkov,

• neobsahujú citlivé osobné údaje,

• slúžia na zabezpečenie transparentnosti a kontroly systému.

Najčastejšie ide o:

• zverejňovanie informácií o dlžníkoch na poistnom,

• štatistické prehľady a analýzy, ktoré neumožňujú identifikáciu osôb,

• rozhodnutia alebo metodické usmernenia bez osobných údajov.

Zverejňovanie údajov nesmie narušiť zásadu minimalizácie a ochrany osobných údajov.

Ochrana údajov

Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť:

• ochranu osobných údajov podľa GDPR a zákona o ochrane osobných údajov,

• technické a organizačné opatrenia proti zneužitiu, strate či neoprávnenému prístupu,

• mlčanlivosť zamestnancov,

• prístup k údajom len pre osoby, ktoré ich potrebujú na výkon práce.

Údaje môžu byť použité len na účely sociálneho poistenia, ak zákon neustanovuje inak.

Poskytovanie údajov iným subjektom

Ustanovenie upravuje, komu a za akých podmienok môže Sociálna poisťovňa poskytnúť údaje:

• orgánom verejnej moci, a to daňové úrady, Ústredie práce, exekútori, súdy,

• zdravotným poisťovniam,

• dôchodkovým správcovským spoločnostiam,

• bankám pri výplate dávok,

• tretím subjektom, ak to umožňuje osobitný predpis.

Niektoré formy poskytovania údajov sú spoplatnené – najmä overovanie príjmu spotrebiteľa pre banky a finančné inštitúcie (§ 170 ods. 19), čo je aj zdrojom príjmu správneho fondu. Údaje sa poskytujú vždy len v nevyhnutnom rozsahu.

Zásady spracúvania údajov

Celé ustanovenie stojí na princípoch:

• zákonnosti – údaje možno spracovať len na základe zákona,

• účelovosti – výlučne na plnenie úloh sociálneho poistenia,

• proporcionality – v rozsahu, ktorý je skutočne potrebný,

• bezpečnosti – ochrana pred zneužitím a neoprávneným prístupom,

• transparentnosti – zverejňovanie len zákonom povolených údajov.

Ide o centrálne ustanovenie, ktoré zabezpečuje, aby Sociálna poisťovňa:

• mohla efektívne vykonávať svoju činnosť vďaka prístupu k potrebným údajom,

• chránila citlivé informácie poistencov podľa najprísnejších štandardov,

• poskytovala údaje iným subjektom len v zákonom odôvodnených prípadoch,

• zachovala rovnováhu medzi transparentnosťou a ochranou súkromia.

! Upozornenie

30. V § 170 ods. 21 sa slová „písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „písm. a) prvého bodu a druhého bodu“.

Uvedená legislatívno-technická úprava súvisí so zmenami v § 228 ods. 1.

§ 171

(1) Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky. Zverejnený zoznam obsahuje aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré si nesplnili povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu alebo § 231 ods. 1 písm. g), ktorej nesplnenie sa považuje za evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie podľa § 170 ods. 21. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do tohto zoznamu, určí generálny riaditeľ.

(2) Zoznam fyzických osôb a právnických osôb uvedených v odseku 1 obsahuje

a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené,

b) obchodné meno právnickej osoby, jej sídlo a identifikačné číslo organizácie,

c) sumu pohľadávky,

d) obdobie, za ktoré nie je splnená povinnosť podľa § 228 ods. 1 písm. a) prvého bodu a druhého bodu alebo § 231 ods. 1 písm. g).

Komentár k § 171

Ustanovenie upravuje zverejňovanie zoznamu dlžníkov Sociálnou poisťovňou.

Zverejňovanie zoznamu dlžníkov

Ide o úpravu právneho rámca pre zverejňovanie dlžníkov Sociálnou poisťovňou. Cieľom ustanovenia je posilniť:

• transparentnosť systému sociálneho poistenia,

• disciplinovanosť platiteľov poistného,

• podporiť vymožiteľnosť pohľadávok.

Subjekty zaradené do zoznamu

Do zoznamu sa zaraďujú:

• fyzické osoby a právnické osoby,

• voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky na poistnom,

• a tiež osoby, ktoré si nesplnili zákonné oznamovacie povinnosti, a to napr. nepredloženie mesačného výkazu alebo nezaslanie údajov, pričom toto nesplnenie sa považuje za nedoplatok podľa § 170 ods. 21.

Rozhodujúce je, že do zoznamu sú zaradené aj subjekty, ktoré síce nemajú tradičný „dlh na poistnom“, ale majú fikciu nedoplatku pre nesplnenie zákonnej povinnosti.

O výške dlhu, ktorá zakladá zaradenie do zoznamu, rozhoduje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne – ide teda o vnútorné nastavenie hranice významnosti.

Rozsah zverejňovaných údajov

Zoznam obsahuje iba údaje, ktoré sú nevyhnutné na identifikáciu dlžníka a pochopenie charakteru dlhu:

Fyzické osoby

• meno a priezvisko,

• trvalý alebo prechodný pobyt,

• IČO, ak je pridelené (SZČO).

Právnické osoby

• obchodné meno,

• sídlo,

• IČO.

Spoločné údaje

• výška pohľadávky,

• obdobie, za ktoré nie je splnená povinnosť.

Tieto údaje predstavujú minimálny rozsah, ktorý umožňuje transparentné zverejnenie bez nadmerného zásahu do súkromia, a zároveň spĺňa informačný účel zoznamu.

Účel zverejňovania

Zverejňovanie zoznamu dlžníkov slúži najmä na:

• motivačný efekt – tlak na dlžníkov, aby si plnili povinnosti,

• informovanie verejnosti, obchodných partnerov či inštitúcií,

• ochranu systému sociálneho poistenia pred kumuláciou nevymožiteľných dlhov.

Zároveň ide o legitímnu výnimku zo všeobecných pravidiel ochrany osobných údajov, pričom zákon výslovne umožňuje ich zverejnenie, a tým spĺňa požiadavku zákonnosti podľa GDPR.

Právne limity a podmienky

Zverejňovať sa môžu len pohľadávky evidované Sociálnou poisťovňou (t. j. nie sporné alebo premlčané).

Údaje musia byť aktuálne a pravdivé.

Po úhrade dlhu alebo splnení povinnosti musí byť subjekt zo zoznamu bezodkladne vyradený.

Výšku minimálnej pohľadávky určuje generálny riaditeľ – ide o nástroj na obmedzenie administratívnej záťaže a zabránenie zverejňovania zanedbateľných dlhov.

Ustanovenie vytvára právny základ na zverejňovanie dlžníkov Sociálnou poisťovňou s cieľom:

• podporiť plnenie povinností platiteľov,

• zvýšiť transparentnosť,

• posilniť vymožiteľnosť pohľadávok.

Zoznam obsahuje len nevyhnutné identifikačné údaje a údaje o dlhu a zverejňuje sa iba v prípadoch, keď sú splnené zákonné podmienky. Ustanovenie zároveň rešpektuje zásady proporcionality a ochrany osobných údajov, keďže zverejňuje len obmedzený rozsah údajov a iba v zákonom vymedzených situáciách.

! Upozornenie

30. V § 171 ods. 2 písmeno d) sa slová „písm. a) a b)“ nahrádzajú slovami „písm. a) prvého bodu a druhého bodu“.

Uvedená legislatívno-technická úprava súvisí so zmenami v § 228 ods. 1.

Začatie konania

§ 184

(1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť podľa prvej vety možno podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

(2) Dávkové konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného. Dávkové konanie o priznanie rehabilitačného a rekvalifikačného sa začína na základe rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o poskytnutí pracovnej rehabilitácie alebo o poskytnutí rekvalifikácie.

(3) Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

(4) Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony.

(5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12 a 13 neustanovujú inak. Na účely tohto zákona sa za tlačivo určené Sociálnou poisťovňou považuje aj elektronický formulár vytvorený Sociálnou poisťovňou podľa § 186 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu.^95c) Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

(6) Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

(7) Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.

(8) Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

(9) Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.

(10) Žiadosť o priznanie dôchodkovej dávky v listinnej podobe spisuje pobočka, ktorú fyzická osoba požiada o jej spísanie, ak odsek 11 neustanovuje inak.

(11) Žiadosť o začatie dávkového konania podáva v pobočke príslušnej podľa sídla ústavu fyzická osoba vo výkone

a) väzby prostredníctvom ústavu na výkon väzby,

b) trestu odňatia slobody prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

c) detencie prostredníctvom detenčného ústavu.

(12) Žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti možno podať aj na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie; ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nezaradí fyzickú osobu, ktorá požiadala o priznanie dávky v nezamestnanosti, do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na túto žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti sa neprihliada.

(13) Vytvorenie záznamu v systéme elektronického zdravotníctva sa považuje za žiadosť o priznanie

a) nemocenského, ak potvrdzuje vznik dočasnej pracovnej neschopnosti

1. poistenca, ktorý je zamestnancom, a dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako štrnásť dní alebo ak počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie,

2. poistenca, ktorý nie je zamestnancom,

b) tehotenského a materského, ak potvrdzuje očakávaný deň pôrodu poistenkyne určený lekárom; to neplatí, ak ide o materské, na ktoré si poistenkyňa uplatnila nárok pred začiatkom šiesteho týždňa najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,

c) úrazového príplatku, ak potvrdzuje vznik dočasnej pracovnej neschopnosti a dočasná pracovná neschopnosť vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Komentár k § 184

Ustanovenie sa zaoberá právnou úpravou začatia konania, respektíve dávkovým konaním.

Odsek 13

Znenie sa zaoberá automatickým považovaním záznamu v eHealth za žiadosť o dávku.

Znenie prináša zásadnú procesnú úpravu, ktorá zjednodušuje uplatňovanie nárokov na nemocenské a ďalšie dávky. Ide o situácie, kedy poistenec už nemusí podávať formálnu žiadosť, pretože tú nahrádza záznam vytvorený lekárom v systéme elektronického zdravotníctva (eHealth).

Je to reakcia na digitalizáciu lekárskych potvrdení a snaha obmedziť administratívnu záťaž poistencov.

Všeobecné pravidlo

Ak lekár vytvorí v eHealth určitý typ elektronického záznamu (napr. práceneschopnosť, potvrdenie TP, potvrdenie očakávaného dňa pôrodu), Sociálna poisťovňa ho automaticky považuje za žiadosť o príslušnú dávku, pokiaľ zákon neustanovuje výnimku.

Tým dochádza k fikcii:

„elektronický záznam = podaná žiadosť“.

Žiadosť o nemocenské – písmeno a)

Záznam PN v eHealth sa považuje za žiadosť o nemocenské, ak ide o:

– Zamestnanca, keď PN trvá dlhšie ako 14 dní

Dôvody:

• počas prvých 10 dní PN vypláca zamestnancovi náhradu mzdy zamestnávateľ,

• sociálna poisťovňa vstupuje do konania až od 11. dňa, no pri niektorých dávkach až od 15. dňa,

• po prekročení 14 dní nie je potrebné podávať osobitnú žiadosť.

Praktický dopad

Zamestnanec nemusí nič robiť — systém automaticky založí nárok na nemocenské.

– na zamestnanca, ktorému počas prvých 14 dní PN zaniklo nemocenské poistenie

Príklad

• zamestnanec ochorie,

• po 5 dňoch PN mu skončí pracovný pomer,

• záznam o PN sa považuje za žiadosť o nemocenské automaticky - dávku platí SP.

– na poistenca, ktorý nie je zamestnancom

Ide najmä o:

• SZČO,

• dobrovoľne nemocensky poistené osoby,

• tzv. ostatných poistencov.

U týchto osôb SP vypláca nemocenské od 1. dňa PN, preto sa akýkoľvek záznam PN považuje priamo za žiadosť.

Žiadosť o tehotenské a materské – písmeno b)

Záznam o potvrdení očakávaného dňa pôrodu (EDP) sa automaticky považuje za žiadosť o:

• tehotenské,

• materské.

– Podmienka

• lekár musí v eHealth potvrdiť EDP.

– Výnimka

Automatické podanie žiadosti sa nevzťahuje na materské, ak si poistenkyňa uplatňuje nárok pred začiatkom 6. týždňa pred pôrodom, najskôr však od začiatku 8. týždňa pred termínom pôrodu.

Dôvodom výnimky je, že ak poistenkyňa žiada o materské skôr, ide o výnimočný postup, zvyčajne ak je zdravotný dôvod alebo rizikové tehotenstvo, tak SP vyžaduje explicitnú žiadosť.

Žiadosť o úrazový príplatok – písmeno c)

Ak záznam o PN obsahuje, že PN vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, čo sa automaticky považuje za žiadosť o úrazový príplatok.

Úrazový príplatok je dávka úrazového poistenia, ktorá sa poskytuje počas PN spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Lekár túto skutočnosť uvádza do ePN. SP už nemusí čakať na samostatnú žiadosť.

Význam ustanovenia

Znižuje administratívnu záťaž poistencov – už nemusia podávať viacero rôznych formulárov.

Zvyšuje rýchlosť konania – SP začína spracovávať dávku okamžite.

Znižuje riziko, že poistenec zabudne podať žiadosť.

Zjednocuje prax medzi pacientom, lekárom a SP.

Zvyšuje presnosť údajov – záznam vytvára lekár priamo v systéme.

Typ záznamu v eHealth	Považuje sa za žiadosť o	Poznámka
PN > 14 dní zamestnanca	nemocenské	automaticky
PN zamestnanca, ktorému zaniklo poistenie	nemocenské	automaticky
PN SZČO alebo dobrovoľne poistenej osoby	nemocenské	automaticky
Potvrdenie EDP	tehotenské, materské	s výnimkou skorého nároku na materské
PN z pracovného úrazu alebo choroby z povolania	úrazový príplatok	automaticky

! Upozornenie

31. V § 184 ods. 13 písm. a) sa slovo „desať“ nahrádza slovom „štrnásť“ a slovo „desiatich“ nahrádza slovom „štrnástich“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

S účinnosťou od 1. 4. 2026 sa v ods. 13 písm. a) prvom bode slovo „desať“ nahrádza slovom „štrnásť“ a slovo „desiatich“ sa nahrádza slovom „štrnástich“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reflektuje na menu s účinnosťou od 1. apríla 2026, ktorá upravuje § 184 ods. 13 v novom znení, ktoré však nereflektuje na zmeny v posunutí obdobia vyplácania nemocenského.

§ 185

(1) Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. Dávkové konanie o priznaní nemocenského na základe žiadosti podľa 184 ods. 13 písm. a) sa začína

a) 15-tym dňom od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) dňom nasledujúcim po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, ak zaniklo počas prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti.

(1) Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ak tento zákon neustanovuje inak. Za deň začatia konania o dôchodkovej dávke sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.

(2) Dávkové konanie o priznanie

a) nemocenského na základe žiadosti podľa § 184 ods. 13 písm. a) prvého bodu sa začína najskôr

1. 15. dňom od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti,

2. dňom nasledujúcim po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, ak zaniklo počas prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) tehotenského na základe žiadosti podľa § 184 ods. 13 písm. b) sa začína najskôr prvým dňom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,

c) materského na základe žiadosti podľa § 184 ods. 13 písm. b) sa začína najskôr prvým dňom 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a ak poistenkyňa porodila skôr, najskôr dňom pôrodu.

(3) Ak zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na nemocenské poistenie podľa § 231 ods. 1 písm. b) alebo neoznámil pobočke ukončenie prerušenia nemocenského poistenia, dávkové konanie uvedené v odseku 2 sa začína dňom spárovania údajov zo žiadosti uvedenej v § 184 ods. 13 s údajmi v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

(4) Za deň uplatnenia nároku na nemocenskú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v ktorom sa začalo konanie o týchto dávkach. Za deň uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti a nároku na jej výplatu sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke alebo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny spôsobom podľa § 184 ods. 12.

(5) Za deň uplatnenia nároku na dôchodkovú dávku a nároku na jej výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala pobočku o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

(6) Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté dňom, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

Komentár k § 185

Odsek 1

Ustanovenie upravuje moment, ktorý sa považuje za začiatok dávkového konania, teda za okamih, od ktorého Sociálna poisťovňa musí konať a posudzovať nárok na dávku. Ide o procesné pravidlo s významným dopadom na práva poistenca – najmä na plynutie lehôt a na vznik nároku na výplatu dávky.

Deň začatia konania pri štandardných žiadostiach

Za deň začatia konania sa považuje deň doručenia žiadosti príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne (pobočke, ústrediu podľa typu dávky).

Tento moment je dôležitý najmä z dôvodu:

• spustenia povinnosti Sociálnej poisťovne konať a rozhodnúť vo veci,

• určovania, od ktorého dňa môže vzniknúť nárok na výplatu niektorých dávok,

• určenia poradia vybavovania.

Špecifikum pri dôchodkových a úrazových dávkach

Za deň začatia konania sa považuje aj deň spísania žiadosti pobočkou, ak poistenec neuplatní žiadosť vlastným doručením (napr. elektronicky).

Tento postup vychádza z charakteru týchto dávok, keďže žiadosť často pripravuje pracovník pobočky na základe údajov od žiadateľa.

Osobitná úprava pre nemocenské dávky pri žiadostiach podľa § 184 ods. 13 písm. a)

Pri nemocenskom sa konanie nezačína automaticky doručením žiadosti, ale zákon stanovuje presný deň začatia:

– 15. deň práceneschopnosti (PN)

Ak nemocenské poistenie trvá, konanie sa začína 15. dňom PN. Dôvodom je, že za prvých 14 dní PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa a až od 15. dňa vzniká nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne.

– Deň nasledujúci po zániku nemocenského poistenia

Ak nemocenské poistenie zamestnanca zanikne počas prvých 14 dní PN, konanie začína dňom po zániku poistenia.

Ide o situácie, keď napr.:

• zamestnanec skončí pracovný pomer počas PN,

• uplynie doba trvania pracovného pomeru na určitý čas,

• zanikne poistenie SZČO pri prerušení činnosti.

Dňom po zániku poistenia prechádza nemocenská dávka na Sociálnu poisťovňu aj v období prvých 14 dní PN.

Znenie odseku 1 zabezpečuje jasné procesné pravidlá pre začatie konania, právnu istotu poistencov v otázke plynutia lehôt, špeciálne mechanizmy pri dávkach, kde vznik nároku závisí od určitého časového posunu (predovšetkým pri nemocenskom).

Toto ustanovenie je kľúčové najmä pri posudzovaní včasnosti žiadosti a nároku na výplatné obdobie dávky.

! Upozornenie

V § 185 ods. 1 písm. a) sa slovo „11-tym“ nahrádza slovom „15-tym“.

V § 185 ods. 1 písm. b) sa slová „10 dní“ nahrádzajú slovami „14 dní“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Poznámka

Znenie ustanovenia § 185 odsek 1 sa s účinnosťou od 1. 1. 2026 v celom znení mení.

Odsek 2

Znenie sa zaoberá začiatkom dávkového konania pri automatických žiadostiach. Znenie upravuje špecifický moment začatia dávkového konania, ak sa žiadosť o dávku nepodáva fyzicky alebo elektronicky poistencom, ale vzniká automaticky na základe záznamu v eHealth podľa § 184 ods. 13.

Ide teda o doplnenie pravidla, ktoré rieši kedy môže Sociálna poisťovňa začať konať v prípadoch, keď je žiadosť iba fikciou, čiže vzniká automaticky, a nie je podaná explicitne.

Začiatok konania je viazaný na vznik nároku na dávku, nie na okamih vytvorenia ePN/eZáznamu.

Začiatok konania o nemocenské – písmeno a)

– Prvý bod – najskôr 15. deň PN

Nemocenské na základe žiadosti podľa § 184 ods. 13 písm. a) prvého bodu sa začína najskôr 15. dňom od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Toto ustanovenie nadväzuje na skutočnosť, že:

• počas prvých 10 dní PN zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu,

• nárok na nemocenské vzniká najskôr 11. deň, ale konanie môže začať najskôr 15. deň,

• preto sa SP nezaoberá dávkou skôr, než reálne môže vzniknúť platená povinnosť.

Zmyslom ustanovenia je, že má zabrániť tomu, aby SP začínala konanie predčasne, napr. hneď v deň vzniku PN.

– Druhý bod – ak zaniklo nemocenské poistenie počas prvých 14 dní PN

Konanie začne dňom nasledujúcim po zániku nemocenského poistenia.

Príklad

• zamestnanec je PN od 1. marca,

• pracovný pomer skončí 5. marca,

• nárok na nemocenské vzniká 6. marca,

• konanie začína 6. marca, bez čakania na 15. deň.

Pretože ak zanikne poistenie, zamestnávateľ už neposkytuje náhradu príjmu. Sociálna poisťovňa musí prevziať plnenie okamžite.

Začiatok konania o tehotenské – písmeno b)

Toto ustanovenie je koordinované s podmienkami nároku na tehotenské:

• tehotenské možno priznať najskôr v 27. týždni pred pôrodom, aj keď záznam EDP bol vytvorený skôr,

• preto sa konanie pred týmto dňom nezačne.

Zmyslom je, že poistenkyňa môže mať potvrdený EDP lekárom aj výrazne skôr, ale SP začne konať až v momente, keď vzniká potenciálny nárok na dávku.

Začiatok konania o materské – písmeno c)

Tu zákon reflektuje základné pravidlo o materskom:

• materské sa štandardne priznáva od začiatku 6. týždňa pred pôrodom,

• poistenkyňa môže podať žiadosť aj skôr – pozri § 184 ods. 13 písm. b), ale konanie napriek tomu nezačne pred týmto dňom,

• ak dôjde k pôrodu skôr než v tomto termíne, nárok vzniká dňom pôrodu, pričom konanie začína týmto dňom.

Účelom je zjednotenie okamihu, kedy SP vôbec môže začať riešiť nárok, bez ohľadu na to, kedy je elektronický záznam o EDP do systému vložený.

Znenie odseku 2 chráni Sociálnu poisťovňu pred predčasným začatím konania, keď dávka ešte nemôže vzniknúť. Určuje najskorší možný moment konania, od ktorého SP overuje podmienky vzniku nároku a vyčísľuje dávku. Harmonizuje začiatok konania s okamihom vzniku nároku, nie s dátumom elektronického záznamu. Je nevyhnutným doplnkom k § 184 ods. 13 – automatická žiadosť, aby systém nepriznával dávky skôr, než je to zákonom dovolené.

Dávka	Automatická žiadosť podľa § 184	Konanie začína najskôr
Nemocenské – PN > 14 dní	ePN	15. deň PN
Nemocenské – zánik poistenia v rámci 14 dní PN	ePN	deň nasledujúci po zániku poistenia
Tehotenské	potvrdenie EDP	27. týždeň pred pôrodom
Materské	potvrdenie EDP	6. týždeň pred pôrodom alebo deň pôrodu

! Upozornenie

V ustanovení § 185 ods. 2 písm. a) prvom bode sa slová „11. dňom“ nahrádzajú slovami „15. dňom“.

V ustanovení § 185 ods. 2 písm. a) druhom bode sa slová „10 dní“ nahrádzajú slovami „14 dní“.

Zmeny nadobudnú účinnosť 1. apríla 2026. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reflektuje na zmenu, ktorá s účinnosťou od 1. apríla 2026 upravuje § 185 v novom znení, ktorý však nereflektuje na zmeny v posunutí obdobia vyplácania nemocenského.

V poznámke pod čiarou k odkazu 96a sa vypúšťajú slová „o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

§ 226

Povinnosti Sociálnej poisťovne

(1) Sociálna poisťovňa je povinná

a) viesť elektronický účet poistenca, ktorý obsahuje informácie o sociálnom poistení poistenca,

b) vydávať na žiadosť poberateľa dávky potvrdenie o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume,

c) určiť dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu,

d) kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia,

e) viesť register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia osobitne evidovať fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a uplatňovanie odvodovej odpočítateľnej položky,

f) postúpiť na

1. bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti

1a. príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak osobitný predpis^100b) neustanovuje inak, do

1aa. desiatich dní od priradenia platby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sporiteľovi a do 60 dní od ich priradenia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, najskôr odo dňa splatnosti týchto príspevkov,

1ab. piatich dní od uhradenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zo základného fondu garančného poistenia,

1b. penále podľa § 241a do piatich dní od uhradenia penále podľa § 241a zo správneho fondu,

2. samostatný účet príslušného orgánu finančné prostriedky, ktoré žiada na výplatu podpory v čase skrátenej práce,^69ba) do troch dní od doručenia žiadosti,

g) zverejniť na svojom webovom sídle národnou radou schválené strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne a správu o ich plnení a materiály prerokované dozornou radou,

h) poskytovať subjektu podľa osobitného predpisu^100c) informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom,

i) vydávať na žiadosť fyzickej osoby potvrdenie o období nemocenského poistenia získanom v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa na účely rodičovského príspevku,

j) písomne elektronickými prostriedkami oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti bezodkladne zánik právneho postavenia sporiteľa podľa osobitného predpisu,^90b)

k) previesť finančnú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam podľa § 82a ods. 1,

l) písomne oznámiť fyzickej osobe a právnickej osobe povinnej odvádzať poistné jej variabilný symbol, a to do ôsmich dní odo dňa doručenia prihlášky do registra zamestnávateľov alebo do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,

m) písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe

1. vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na nemocenské poistenie, výšku poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, výšku poistného na invalidné poistenie a výšku poistného do rezervného fondu solidarity, dátum splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, určených na základe údajov vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, a to do 20 dní od vzniku povinného poistenia,

2. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a to do 20 dní od zániku povinného poistenia,

3. vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa

3a. § 26 ods. 2 z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu,^100caa) a to do 20 dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,

3b. § 26 ods. 4 písm. a), a to do 5 dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,

4. skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa

4a. § 26 ods. 2 z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu,^100caa) a to do 20 dní od skončenia prerušenia tohto poistenia,

4b. § 26 ods. 4 písm. a), a to do 5 dní od skončenia prerušenia tohto poistenia,

n) prideliť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca a sprístupniť ho zamestnávateľovi elektronickými prostriedkami bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,

o) sprístupniť zamestnávateľovi elektronickými prostriedkami

1. bezodkladne po doručení žiadosti informáciu o tom, že si zamestnanec uplatnil nárok na

1a. materské podľa § 49, a informáciu, od ktorého dňa zamestnanec žiada o materské,

1b. ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. a) a písm. b) prvého bodu, a informáciu, od ktorého dňa zamestnanec žiada o ošetrovné a za aké obdobie príslušný lekár potvrdil potrebu osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti,

1c. ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. b) druhého bodu, a informáciu, od ktorého dňa zamestnanec žiada o ošetrovné a na aké obdobie potvrdilo príslušné zariadenie svoje uzatvorenie,

2. bezodkladne po potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva vznik, trvanie a ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dôvod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, miesto pobytu zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti a informáciu o porušení liečebného režimu zamestnancom,

3. bezodkladne po začatí konania o nároku na materské dátum očakávaného dňa pôrodu určený lekárom,

4. bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia alebo oznámenia o uplatnení práva podľa § 227a informácie potrebné na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky jeho zamestnancom,

5. vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 3 písm. a), a to do piatich dní od vzniku prerušenia tohto poistenia,

6. skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 3 písm. a), a to do piatich dní od skončenia prerušenia tohto poistenia,

p) v konaní začatom na základe vytvorenia záznamu v systéme elektronického zdravotníctva sprístupniť poistencovi spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou aktuálne informácie o priebehu konania o nároku na nemocenskú dávku a jej výplatu, nároku na úrazový príplatok a jeho výplatu, spôsobe poukázania nemocenskej dávky a úrazového príplatku a vykonaní kontroly dodržiavania liečebného režimu,

q) plniť povinnosti v starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,¹⁾

r) na svojom webovom sídle zverejňovať

1. priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky zistenú štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok,

2. sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok podľa § 11 ods. 1 najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku,

3. výšku dôchodkovej hodnoty na príslušný kalendárny rok podľa § 64 najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka,

4. percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa

4a. § 82 ods. 1 najneskôr do 30. novembra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku,

4b. § 82 ods. 2 najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom štatistický úrad vykázal kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov podľa § 82 ods. 2, a

5. percento zvýšenia úrazovej renty podľa

5a. § 89 ods. 8 najneskôr do 30. novembra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku,

5b. § 89 ods. 9 najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom štatistický úrad vykázal kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien podľa § 89 ods. 9,

6. priemerné mesačné sumy príslušných dôchodkových dávok podľa § 77b ods. 1 najneskôr do 15. februára príslušného kalendárneho roka,

s) na účely preukázania bezúhonnosti podľa § 123 ods. 5 a § 127 ods. 2 bezodkladne zaslať v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov.

(2) Sociálna poisťovňa

a) umožní poistencovi prostredníctvom svojho webového sídla bezplatný prístup k jeho elektronickému účtu,

b) zašle raz ročne na žiadosť poistenca informáciu vedenú na elektronickom účte poistenca v rozsahu určenom Sociálnou poisťovňou, a to do 60 dní od doručenia žiadosti.

(3) Všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo, možno ustanoviť minimálny rozsah funkcionalít elektronického účtu poistenca.

(4) Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov odhlásením posledného zamestnanca tohto zamestnávateľa z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

(5) Sociálna poisťovňa je povinná v elektronickej podobe sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi bez súhlasu dotknutej osoby, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme a sú nevyhnutné na určenie vzniku, trvania alebo zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, platenie poistného na tieto poistenia z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku a na splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. d), ak ide o prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu podľa § 26 ods. 1 písm. e) a ods. 3 písm. b) a c).

(6) Sociálna poisťovňa je povinná Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky oznámiť porušenie liečebného režimu, ak bolo zistené počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Komentár k § 226

Znenie tohto ustanovenia vymedzuje v znení odseku 1 jednotlivé povinnosti Sociálnej poisťovne.

Odsek 5

Upravuje, aké osobné údaje Sociálna poisťovňa môže a musí poskytovať zamestnávateľovi bez súhlasu zamestnanca, a zároveň stanovuje presné účely, na ktoré sa tieto údaje poskytujú.

Ide o výnimku zo zásady, že osobné údaje možno poskytovať iba so súhlasom dotknutej osoby. Zákon tu výslovne povoľuje sprístupnenie údajov, pretože ide o výkon zákonných povinností zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne.

Rozsah sprístupňovaných údajov

Sociálna poisťovňa je povinná zamestnávateľovi sprístupniť iba tie údaje, ktoré:

• sama spracúva v svojom informačnom systéme,

• sú o jeho zamestnancovi,

• a sú nevyhnutné na splnenie zákonných povinností zamestnávateľa.

Nejde teda o neobmedzený prístup k dátam zamestnanca, ale o cielené poskytovanie údajov.

Účely, pre ktoré môže SP údaje poskytovať

Zákon vymenúva štyri okruhy účelov, pre ktoré môže zamestnávateľ tieto údaje dostať:

– Určenie vzniku, trvania alebo zániku poistenia zamestnanca

Zamestnávateľ potrebuje údaje napríklad na to, aby:

• správne nahlásil vznik pracovného pomeru,

• vedel, či zamestnanec už je/nie je poistený z iného titulu,

• správne oznámil prerušenie poistenia,

• vedel, či poistenie zaniklo z titulu súbehu dôchodku.

Typicky ide o informácie o:

• statuse zamestnanca – poistený alebo nepoistený,

• dátume vzniku/zániku poistenia,

• prerušení poistenia.

– Platenie poistného z dôvodu priznania dôchodku

Zamestnávateľ potrebuje od SP informáciu, či a odkedy bol zamestnancovi priznaný:

• starobný dôchodok,

• predčasný starobný dôchodok,

• invalidný dôchodok,

• vrátane dátumu vydania rozhodnutia.

Tieto informácie sú nevyhnutné, pretože priznanie dôchodku má dopad na:

• status povinného poistenia zamestnanca,

• povinnosť platiť poistné – napr. SZČO a zamestnanec – dôchodca,

• typ výkazov a hlásení zamestnávateľa.

Bez tejto informácie by zamestnávateľ nevedel správne odvádzať poistné.

– Splnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. d)

Toto ustanovenie ukladá zamestnávateľovi povinnosť nahlásiť Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia.

SP preto poskytuje informácie, ktoré zamestnávateľ potrebuje, aby mohol správne splniť svoju oznamovaciu povinnosť.

– Informácie potrebné pre prerušenie poistenia podľa § 26 ods. 1 písm. e) a ods. 3 písm. b) a c)

Toto sú osobitné situácie prerušenia poistenia:

• § 26 ods. 1 písm. e) – čerpanie rodičovskej dovolenky, ak už neplynie nárok na materské,

• § 26 ods. 3 písm. b) – ošetrovanie dieťaťa (OČR) nad rámec nároku,

• § 26 ods. 3 písm. c) – dlhodobá neprítomnosť na výkon starostlivosti.

Zamestnávateľ bez informácií od SP často nevie určiť presný deň vzniku týchto prerušení, a to napr. kedy skončil nárok na materské alebo kedy začal OČR.

Preto mu SP musí dať informácie potrebné na správne prerušenie poistenia.

Forma poskytovania údajov

Zákon určuje, že:

• údaje sa poskytujú elektronicky,

• sprístupňujú sa zamestnávateľovi v jeho elektronickej schránke alebo autorizovanom rozhraní,

• ide o povinnosť Sociálnej poisťovne, nie o možnosť.

Elektronická forma zároveň zabezpečuje auditovateľnosť a dátovú bezpečnosť.

Právny základ pre sprístupnenie údajov (ochrana osobných údajov)

Poskytovanie údajov nevyžaduje súhlas zamestnanca, pretože právnym základom spracúvania je:

• plnenie zákonnej povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení,

• Výnimka podľa GDPR – čl. 6 ods. 1 písm. c) a čl. 9 ods. 2 písm. b), čiže sociálna ochrana.

Údaje sa poskytujú len v rozsahu nevyhnutnom, čo zodpovedá zásade minimalizácie údajov.

Praktický význam

Toto ustanovenie:

• zjednodušuje komunikáciu medzi zamestnávateľmi a SP,

• znižuje administratívne zaťaženie zamestnancov, nemusia nosiť potvrdenia o dôchodku či OČR,

• eliminuje duplicitu údajov – zamestnávateľ dostáva to, čo SP už eviduje,

• zvyšuje presnosť a zákonnosť odvodových povinností zamestnávateľov.

Výrazne tak znižuje riziko:

• nesprávneho odvádzania poistného,

• chýb v prerušeniach poistenia,

• následných sankcií.

Znenie ods. 5 predstavuje legálnu a striktne účelovo vymedzenú možnosť sprístupnenia osobných údajov zamestnancov zamestnávateľovi, ktorú SP musí zabezpečiť. Jeho účelom je umožniť zamestnávateľovi plniť povinnosti súvisiace s poistením a odvodmi, najmä v súvislosti s:

• vznikom, trvaním a zánikom poistenia,

• statusom dôchodcu,

• prerušeniami poistenia,

• povinnosťami podľa § 231.

! Upozornenie

V ustanovení § 226 sa zmenil znenie odseku 5, pričom označenie odseku 5 platí od 1. 4. 2026.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reflektuje na zmenu, ktorou s účinnosťou od 1. apríla 2026 dochádza k preznačeniu písmen v § 231 ods. 1, a na zmenu, ktorou sa s účinnosťou od 1. apríla 2026 preznačujú doterajšie odseky v § 226. Z tohto dôvodu je potrebné urobiť zmenu vnútorného odkazu v § 226 ods. 5.

! Upozornenie

Do 1. 4. 2026 platí označenie odseku 6, ktoré sa zmenilo v celom znení

Ide o úpravu, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Zároveň sa spresňuje, že Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi sprístupňuje informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme, aj na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti jeho zamestnanca. Taktiež informácie o období, v ktorom zamestnancovi trvá nárok na výplatu materského, alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia, o období osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti. Tieto informácie sú potrebné pre splnenie povinnosti zamestnávateľom oznámiť prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti jeho zamestnanca.

Práva a povinnosti poistencov
a príjemcov dávok

§ 227

(1) Poistenec a poberateľ dávky majú právo

a) uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu,

b) požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume.

(2) Poistenec a poberateľ dávky sú povinní

a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia,

b) zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

c) zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok,

d) zúčastniť sa na posudzovaní predpokladov na opätovné zaradenie do pracovného procesu na účely pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie,

e) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

f) zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vytvorení záznamu v systéme elektronického zdravotníctva potvrdzujúceho vznik dočasnej pracovnej neschopnosti a bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni jej zmenu,

g) preukázať sa pri kontrole dodržiavania liečebného režimu občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť,^100ca)

h) oznámiť do troch dní odo dňa podania žiadosti o dávku okrem dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo adresu, na ktoré sa mu má dávka poukazovať, a každú zmenu tohto čísla účtu alebo adresy do troch dní odo dňa zmeny; splnenie povinnosti oznámiť

1. číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo adresu, na ktoré sa mu má dávka poukazovať, sa nevyžaduje, ak už tieto údaje oznámil v rámci iného dávkového konania,

2. číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo adresu, na ktoré sa mu má dávka poukazovať, a zmenu tohto čísla účtu sa nevyžaduje u zamestnanca, ktorého zamestnávateľ je podľa § 231 ods. 1 písm. c) povinný oznámiť číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré mu poukazuje mzdu, a jeho zmenu,

i) oznámiť pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nie je potvrdená vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva, Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako štrnásť dní,

j) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.

(3) Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

(4) Poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) až e), na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska a bydliska. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava.

(5) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 3 a 4 je zachovaná, ak doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 a písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou alebo odoslali elektronicky.

(6) Doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 alebo písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 odoslané elektronicky bez autorizácie podľa osobitných predpisov alebo nedoručené podľa § 186 ods. 2 je potrebné riadne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.

Komentár k § 227

Znenie odseku 1 upravuje základné procesné práva poistenca a poberateľa dávky v konaniach pred Sociálnou poisťovňou. Ide o prvky, ktoré zabezpečujú, aby osoby zapojené do systému sociálneho poistenia mali garantovaný prístup k svojim právam a k informáciám o dávkach.

Právo uplatniť si nárok na dávku a na jej výplatu – ods. 1 písm. a)

Poistenec má právo:

• požiadať o priznanie dávky, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky, a to napr. nárok na nemocenské, materské, dávku v nezamestnanosti, dôchodkovú dávku,

• uplatniť si nárok na výplatu dávky, ak už bola priznaná a spĺňa podmienky na jej výplatu.

Toto právo je základným predpokladom fungovania dávkového konania – Sociálna poisťovňa môže konať len na základe žiadosti poistenca, ak zákon neustanovuje inak (niektoré konania možno začať aj z úradnej moci, no ide o výnimky).

Dôležitý význam tohto práva zabezpečuje prístup poistenca k dávkam krytým jeho poistením, umožňuje mu iniciovať správne konanie, vytvára základ pre ďalšie procesné úkony, ako napr. odvolanie, námietky, doplnenie dokladov.

Právo na vydanie potvrdenia o dávke – ods. 1 písm. b)

Poistenec a poberateľ dávky môžu požiadať Sociálnu poisťovňu, aby im vydala oficiálne potvrdenie o:

• nároku na dávku,

• nároku na výplatu dávky,

• sume dávky.

Toto právo má praktický a administratívny význam, pretože potvrdenia sú často potrebné:

• pre úrady, ako napr. ÚPSVaR pri peňažnej pomoci v hmotnej núdzi,

• pre banky, a to napr. pri žiadosti o úver,

• pre zamestnávateľa,

• pre súdy alebo exekútorov,

• ako doklad pre zahraničné inštitúcie pri koordinácii sociálneho zabezpečenia.

Sociálna poisťovňa má povinnosť takéto potvrdenie vydať, pričom má ísť o dokument, ktorý objektívne potvrdzuje právny stav a výšku plnenia.

Význam

Znenie odseku 1 garantuje poistencovi právo na prístup k dávkam, ktoré mu prináležia zo systému sociálneho poistenia, transparentnosť a informovanosť o jeho právach, právo na dokumentáciu, ktorú môže potrebovať na iné právne účely.

Ustanovenie podporuje procesnú istotu a je základným pilierom práv poistencov v dávkových konaniach.

Odsek 2

Znenie vysvetľuje účel jednotlivých povinností poistenca a poberateľa dávky, ich právne pozadie a praktické dôsledky. Znenie vymenúva základné zákonné povinnosti poistenca a poberateľa dávky, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Sociálna poisťovňa mohla správne určiť nárok na sociálne poistenie a dávky, oprávnenosť ich poberania a kontrolovať splnenie podmienok, od ktorých je poskytovanie dávok závislé.

Tieto povinnosti zároveň zodpovedajú základnej zásade sociálneho poistenia. To znamená, že vznik a trvanie nároku na dávku nie je právom automatickým, ale viaže sa na súčinnosť poistenca.

Ustanovenie sa vzťahuje na všetkých poistencov a všetkých poberateľov dávok, t. j. nielen na zamestnancov, ale aj SZČO, dobrovoľne poistené osoby či dôchodcov.

Preukazovanie rozhodujúcich skutočností – písm. a)

Poistenec musí preukázať:

• vznik poistenia (napr. pracovná zmluva SZČO – oznámenie vzniku),

• jeho trvanie (napr. doklady o príjme, potvrdenia),

• prerušenie (napr. rodičovská dovolenka, OČR),

• zánik poistenia.

Významom je to, že bez preukázania týchto skutočností nie je možné priznať ani vypočítať dávku.

Ide o všeobecnú povinnosť súčinnosti v konaní.

Povinnosť zúčastniť sa na kontrole počas dočasnej pracovnej neschopnosti – písm. b)

Poistenec musí umožniť kontrolu:

• či dodržiava liečebný režim,

• či neoprávnene nevykonáva zárobkovú činnosť,

• či sa zdržiava na uvedenej adrese.

– Sankcie

Porušenie môže viesť k:

• kráteniu alebo odňatiu nemocenského,

• prerušeniu jeho vyplácania,

• podozreniu z neoprávneného poberania dávky.

Účasť na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť – písm. c)

Týka sa:

• invalidných dôchodkov,

• úrazových dávok – pokles pracovnej schopnosti.

Poistenec musí absolvovať:

• posudkové vyšetrenie,

• prípadné doplňujúce lekárske vyšetrenia,

• preskúmanie zdravotnej dokumentácie.

– Dôvod

Bez vyšetrenia nie je možné určiť mieru poklesu schopnosti pracovať, ktorá je podmienkou dávky.

Účasť na posudzovaní predpokladov na pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu – písm. d)

Týka sa osôb, ktoré sú dlhodobo zdravotne znevýhodnené.

Poistenec musí posudkárovi umožniť zhodnotenie či je schopný zapojiť sa do pracovnej rehabilitácie, prípadne aké opatrenia mu treba poskytnúť (rekvalifikácia, odborné kurzy, rehabilitácia).

Dodržiavanie liečebného režimu počas DPN – písm. e)

Liečebný režim určuje:

• ošetrujúci lekár,

• môže obsahovať zákaz vychádzok, povolené vychádzky, režim cvičení, liečebné odporúčania.

– Dôsledky porušenia

• strata nároku na nemocenské,

• krátenie dávky,

• sankcia za porušenie režimu.

Zdržiavanie sa na uvedenej adrese + povinnosť oznámiť zmenu – písm. f)

Poistenec musí byť počas Dočasnej pracovnej neschopnosti:

• na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o nemocenské, alebo

• ktorá bola zaznamenaná v elektronickom zdravotníctve.

Zmenu adresy musí bezodkladne oznámiť SP.

Poznámka

Adresu treba nahlásiť ešte pred jej zmenou, inak riskuje porušenie liečebného režimu.

Preukázanie totožnosti pri kontrole – písm. g)

Kontrolór SP môže vyžadovať:

• občiansky preukaz,

• alebo iný preukaz totožnosti.

Účel: aby sa predišlo fiktívnym alebo zmätočným kontrolám a zámene osôb.

Povinnosť oznámiť spôsob výplaty dávky – číslo účtu alebo adresu – písm. h)

Poistenec musí do 3 dní od podania žiadosti o dávku, okrem uvedených výnimiek:

• oznámiť bankový účet alebo adresu na výplatu,

• a každú ich zmenu.

– Výnimky

Ak už účet oznámil v inom dávkovom konaní, vtedy ho nemusí oznamovať znova.

Zamestnanec, ktorého účet oznamuje zamestnávateľ podľa § 231, vtedy ho nemusí oznamovať vôbec.

Ide o administratívne zjednodušenie.

Povinnosť oznámiť ukončenie PN pri PN mimo eZdravia – písm. i)

Ak PN nebola potvrdená cez systém eZdravie a trvala viac ako 14 dní, poistenec musí oznámiť Sociálnej poisťovni jej skončenie, do 3 dní od ukončenia.

Účelom je, že SP musí vedieť, odkedy zastaviť výplatu nemocenského.

! Upozornenie

V ustanovení § 227 ods. 2 písm. i) sa slovo „desať“ nahrádza slovom „štrnásť“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Plnenie ďalších zákonom určených povinností – písm. j)

Ide o tzv. generálnu klauzulu, ktorá pokrýva:

• povinnosť oznamovať zmenu osobných údajov,

• povinnosť oznámiť výkon zárobkovej činnosti počas PN,

• povinnosť vrátiť preplatok na dávke,

• povinnosť predkladať doklady potrebné na posúdenie dávok,

• a ďalšie povinnosti vyplývajúce z celého zákona.

Význam ustanovenia

Znenie je základným pilierom vzťahu medzi poistencom a Sociálnou poisťovňou – vytvára právny rámec pre:

• kontrolu oprávnenosti nárokov,

• správne poskytovanie dávok,

• prevenciu zneužívania sociálneho systému,

• efektívne vybavenie dávkových konaní.

Bez splnenia týchto povinností SP nie je povinná dávku priznať alebo vyplácať, a môže ju aj odňať či krátiť.

§ 228

Povinnosti samostatne
zárobkovo činnej osoby

(1) Samostatne zárobkovo činná osoba,

a) na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu⁴⁾ alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke

1. výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 3, a to do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok,

2. skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali,

3. zmenu mena, priezviska a bydliska, ak nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali,

b) ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, je povinná oznámiť príslušnej pobočke skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali.

(2) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 26 ods. 2, okrem prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu,^100caa) do 30 dní od prerušenia tohto poistenia a prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 26 ods. 4 písm. b) až e) do 8 dní od prerušenia tohto poistenia; oznámenie prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu detencie táto osoba plní prostredníctvom ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo detenčného ústavu.

(3) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(4) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 je zachovaná aj vtedy, ak tlačivo uvedené v odseku 3 sa v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo elektronicky.

(5) Tlačivo uvedené v odseku 4, odoslané elektronicky bez autorizácie podľa osobitných predpisov alebo nedoručené podľa § 186 ods. 2 je potrebné riadne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.

Komentár k §228

Znenie sa zaoberá povinnosťami samostatne zárobkovo činnej osoby.

Odsek 1

Ustanovenie upravuje oznamovacie povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Ide o jedno z kľúčových ustanovení, pretože plnenie týchto povinností má priamy vplyv na vznik, trvanie a zánik povinného poistenia SZČO a tým aj na povinnosť platiť poistné.

Oznamovacie povinnosti sú rozdelené podľa toho, aký typ SZČO ide a či sa na ňu uplatňujú predpisy SR o sociálnom poistení.

SZČO, na ktorú sa uplatňuje legislatíva Slovenskej republiky – písm. a)

Toto písmeno sa týka SZČO, ktorá vykonáva činnosť v SR, voči ktorej je podľa koordinácie sociálneho zabezpečenia (EÚ) alebo medzinárodných zmlúv právomoc SR, alebo ktorej bola určená príslušnosť k slovenským právnym predpisom, a to napr. rozhodnutím podľa Nariadenia 883/2004.

SZČO podľa písm. a) má tri základné povinnosti:

– Povinnosť oznámiť príjmy a výdavky – bod 1

SZČO je povinná oznámiť Sociálnej poisťovni:

• výšku príjmov a výdavkov zo SZČ podľa § 3 ods. 3, t. j. daňové príjmy SZČO,

• a to:

• do 8 dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom SR (napr. rozhodnutie o uplatňovaní legislatívy SR),

• v bežnom roku najneskôr do 31. mája za predchádzajúci rok.

Významom je, že tieto údaje sú rozhodujúce pre určenie, či SZČO vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a aký bude jej vymeriavací základ.

Poznámka

Ustanovenie reflektuje súčasnú prax elektronickej výmeny údajov medzi FS a SP, ale stále vyžaduje aktívnu súčinnosť SZČO v osobitných situáciách (najmä pri určovaní legislatívy podľa pravidiel EÚ).

– Povinnosť oznámiť rozhodujúce skutočnosti o vzniku a zániku poistenia – bod 2

SZČO je povinná oznámiť:

• vznik povinného poistenia,

• zánik povinného poistenia,

a to do 8 dní odo dňa, kedy nastali okolnosti podľa § 21.

Praktické príklady

• vznik živnosti,

• pozastavenie živnosti,

• zánik živnosti,

• začatie činnosti v inom režime (napr. umelec),

• neplatené prerušenie činnosti, ak zanikne príjem.

Význam je, že tieto skutočnosti majú priame dopady na vznik alebo zánik povinného poistenia SZČO.

Ak ich SZČO neoznám:

• môže jej vzniknúť dlžné poistné,

• môže pretrvávať poistenie, hoci už nemá príjmy,

• môže vzniknúť sankcia alebo predpísanie poistného spätne.

– Povinnosť oznámiť zmenu mena, priezviska a bydliska – bod 3

Táto povinnosť sa vzťahuje len na SZČO bez trvalého alebo prechodného pobytu v SR, a to napr. cudzinci podnikajúci na Slovensku.

Oznámiť musí:

• zmenu mena,

• zmenu priezviska,

• zmenu bydliska,

a to do 8 dní od ich zmeny.

Dôvodom je, že Sociálna poisťovňa nemá prístup k registru obyvateľov iných štátov, preto túto informáciu od SZČO nedostane automaticky.

SZČO vykonávajúca činnosť, ktorá nevyžaduje oprávnenie – písm. b)

Znenie sa vzťahuje na osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, napr.:

• autori,

• umelci,

• osoby vykonávajúce inú činnosť na základe zmluvy,

• osoby s príjmami podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov (napr. sprostredkovatelia, znalci, tlmočníci, alebo iné SZČO bez osobitnej registrácie).

Tieto osoby nemajú registračné povinnosti voči živnostenskému úradu, preto im vznikajú oznamovacie povinnosti priamo voči SP.

– Povinnosť

Oznamujú vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 21, do 8 dní odo dňa, keď rozhodujúce skutočnosti nastali.

– Praktický význam

• zabezpečuje, aby SP vedela, že daná osoba začala dosahovať príjmy, ktoré zakladajú status SZČO,

• umožňuje správne určiť povinnosť platiť poistné,

• odstraňuje medzeru, keďže tieto osoby nemajú hlásenia cez živnostenský register.

Význam novelizovaného znenia § 228 ods. 1

Nové znenie:

• zosúlaďuje povinnosti SZČO s pravidlami EÚ o určovaní príslušnosti,

• presnejšie definuje oznamovacie povinnosti v hraničných situáciách,

• znižuje riziko retroaktívneho predpisovania poistného,

• odlišuje povinnosti „bežnej“ SZČO od SZČO bez oprávnenia,

• posilňuje právnu istotu Sociálnej poisťovne pri posudzovaní vzniku poistenia.

! Upozornenie

V ustanovení § 228 sa mení znenie odseku 1, a to v súvislosti s v § 21, pričom sa zavádza pre SZČO bez oprávnenia, povinnosť oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku jej povinného poistenia, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali.

§ 231

Povinnosti zamestnávateľa

(1) Zamestnávateľ je povinný

a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca,

b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol,

c) oznámiť pobočke

1. pri prihlásení zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti,

2. každú zmenu skutočností podľa prvého bodu do desiatich dní od tejto zmeny,

d) oznámiť pobočke prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca okrem prerušenia tohto poistenia z dôvodu podľa § 26 ods. 3 písm. a)do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti podľa písmena b) sa nevyžaduje,

e) oznámiť pobočke uplatnenie a ukončenie uplatňovania práva zamestnancom podľa § 227a ods. 1 najneskôr v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom zamestnanec splnil povinnosť podľa § 227a ods. 2,

f) odstúpiť pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak dočasná pracovná neschopnosť nebola potvrdená vytvorením záznamu v systéme elektronického zdravotníctva a ak trvá dlhšie ako štrnásť dní, a to do troch dní po štrnástom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

g) predkladať pobočke

1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni,

2. opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu,

h) poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne bezplatne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

i) oznámiť pobočke pracovný úraz alebo chorobu z povolania, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze alebo chorobe z povolania dozvedel,

j) predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii podľa osobitného predpisu,¹⁰¹⁾ najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od ich doručenia,

k) umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

l) vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom,

m) oznámiť pobočke zmenu svojho názvu a sídla do ôsmich dní od tejto zmeny,

n) oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel,

o) oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pri plnení povinnosti podľa písmena b), že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, ako aj každú zmenu týchto skutočností do ôsmich dní od tejto zmeny,

p) oznámiť Sociálnej poisťovni súčasne s plnením povinností podľa písmen b) a g) údaje z evidencie analytických údajov zamestnanca evidovaných v čase oznámenia,

q) oznámiť pobočke

1. dni, v ktorých zamestnanec počas obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné podľa § 54 ods. 10 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu dosiahol príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie podľa § 138 ods. 1, a to do piatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom k tejto skutočnosti došlo,

2. dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu,⁵¹⁾ ak dočasná pracovná neschopnosť bola potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a to do piatich dní odo dňa zániku nároku na túto náhradu príjmu.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až g), i), m) až q) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

(3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až g), i), j), m) až q) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo elektronicky. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo elektronicky alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).

(4) Tlačivo odoslané elektronicky bez autorizácie podľa osobitných predpisov alebo nedoručené podľa § 186 ods. 2 je potrebné riadne potvrdiť najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.

(5) Plnenie povinností podľa odseku 1 ústavom na výkon väzby a ústavom na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitných predpisov^39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, upraví dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a ministerstvom spravodlivosti.

Komentár k § 231

Znenie zákona o sociálnom poistení je zamerané na účel, význam jednotlivých povinností zamestnávateľa a ich vzťah k sankciám a premlčaniu.

Znenie vymenúva komplexné oznamovacie, registračné, evidenčné, súčinné a kontrolné povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni. Ide o jedno z najrozsiahlejších a najvýznamnejších ustanovení zákona, keďže plnenie týchto povinností je podmienkou správneho vzniku, trvania a zániku sociálneho poistenia zamestnancov, ako aj predpisovania a správneho výberu poistného.

Kľúčový účel

• zabezpečiť, aby Sociálna poisťovňa disponovala presnými a aktuálnymi údajmi,

• umožniť správny výpočet poistného,

• predchádzať vzniku dlhov a chýb v registrácii,

• vytvoriť zamestnávateľovi jasný rámec úkonov, ktoré má vykonať pri zamestnávaní, počas pracovného pomeru aj po jeho skončení.

Písm. a) – prihlásenie zamestnávateľa

Zamestnávateľ musí byť registrovaný skôr, ako začne zamestnávať zamestnanca. Tým vzniká povinnosť odvádzať poistné.

Registrácia má evidenčný charakter, no jej nesplnenie môže znamenať, že zamestnávateľ bude považovaný za neznámeho, čo komplikuje identifikáciu platieb a môže viesť k sankciám.

Písm. b) – prihlásenie a odhlásenie zamestnanca

Najdôležitejšia praktická povinnosť. Zamestnávateľ musí prihlásiť zamestnanca pred začiatkom výkonu práce, teda ešte pred jeho prvou hodinou na pracovisku.

– Zmysel

• zabezpečiť, aby bol zamestnanec poistený od prvého okamihu práce,

• správne posúdiť vznik poistenia (nemocenské, dôchodkové, nezamestnanosť).

Odhlásenie do 8 dní slúži na ukončenie poistného vzťahu. Neodhlásenie spôsobuje, že Sociálna poisťovňa pokračuje v úročení a tvorbe dlhu.

Písm. c) – oznamovanie čísla účtu zamestnanca alebo výplata v hotovosti

Tento údaj slúži najmä pre exekučné konania, výkon rozhodnutí a kontrolu príjmov. Zamestnávateľ je povinný oznamovať aj zmeny. Nejde o údaj pre výpočet poistného.

Písm. d) – prerušenie poistenia

Ide o oznamovanie napr. rodičovskej dovolenky, neplatenej dovolenky, výkonu trestu atď. s výnimkou automatických prerušení podľa § 26 ods. 3 písm. a).

Dôvodom je správne zistenie obdobia, kedy sa poistné neplatí.

Písm. e) – oznamovanie uplatnenia práva podľa § 227a

Týka sa najmä situácií pri exekúciách z príjmu.

Účelom je synchronizácia informácií medzi zamestnancom, zamestnávateľom a poisťovňou.

Písm. f) – zaslanie potvrdenia o PN po 14 dňoch

Ak nie je PN elektronická, zamestnávateľ musí doručiť papierové potvrdenie.

Účel: umožniť Sociálnej poisťovni vyplácať nemocenské dávky.

! Upozornenie

42. V § 231 ods. 1 písm. e) sa slovo „desať“ nahrádza slovom „štrnásť“ a slovo „desiatom“ nahrádza slovom „štrnástom“.

K bodu 38 [§ 231 ods. 1 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Písm. g) – výkaz poistného

Najzásadnejšia povinnosť z hľadiska výberu poistného.

Zamestnávateľ musí:

– mesačne predkladať výkaz poistného (ide o základný dokument pre predpis poistného),

– predložiť opravný výkaz pri zistení chyby až do právoplatnosti rozhodnutia SP.

Nesplnenie tejto povinnosti často vedie k:

• vyrubeniu poistného z pomôcok, tzv. dokazovanie inak,

• predpisu poistného rozhodnutím,

• patričným sankciám.

Písm. h) – povinnosť súčinnosti

Zamestnávateľ musí umožniť výkon kontroly a poskytovať potrebné informácie. Je to základné ustanovenie, ktoré dáva Sociálnej poisťovni právny základ na výkon kontrolnej činnosti.

Písm. i) – oznámenie pracovného úrazu alebo choroby z povolania

Cieľom je včasná evidenčná povinnosť pre úrazové poistenie.

Písm. j) – predloženie záznamu o pracovnom úraze a vyšetrovania chorôb

Nadväzuje na písm. i); ide o detailnú dokumentáciu úrazov a chorôb.

Písm. k) – umožnenie vstupu a kontroly

Legálny základ pre vstup kontrolórov Sociálnej poisťovne do objektov zamestnávateľa. Povinnosť je neoddeliteľná od § 239, čiže kontrolná činnosť SP.

Písm. l) – vydávanie potvrdení zamestnancovi

Zamestnávateľ musí na žiadosť zamestnanca potvrdiť údaje potrebné pre sociálne poistenie, a to napr. pre dôchodok, nemocenské, úrazové dávky.

Písm. m) – oznámenie zmeny názvu a sídla

Účelom je aktualizovať identifikačné údaje zamestnávateľa, aby bolo možné správne prideľovať platby a komunikovať.

Písm. n) – oznámenie zmeny mena zamestnanca bez pobytu v SR

Týka sa zahraničných zamestnancov. Zmyslom je zabrániť duplicitným registráciám a chybám v evidencii.

Písm. o) – oznámenie, ak je zamestnanec štatutár s 50 % účasťou

Cieľom je správne posúdiť vznik poistenia pri spoločníkoch, konateľoch a štatutároch. V niektorých prípadoch môže ísť o kombináciu postavenia zamestnanca a SZČO, čo výrazne mení poistný režim.

Písm. p) – oznamovanie analytických údajov

Ide o rozšírené dáta používané na kontrolu poistného a dávkové konania, napríklad pracovné zaradenie, tarifná trieda, typ pracovného pomeru atď.

Písm. q) – oznamovanie dní, v ktorých vznikol vymeriavací základ počas vylúčených období

Táto kategória súvisí s nepravidelnými príjmami počas:

• materskej alebo rodičovskej dovolenky,

• PN z pracovného úrazu atď.

Účelom je, aby Sociálna poisťovňa vedela rozlišovať, či sa poistné má platiť, alebo ide o obdobie, počas ktorého je zamestnanec oslobodený od platenia.

! Upozornenie

V ustanovení § 231 ods. 1 písm. q) prvom bode sa slová „§ 140 ods. 1 písm. b) až d)“ nahrádzajú slovami „§ 54 ods. 10 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu“ s účinnosťou od 1. apríla 2026.

Vzťah k premlčaniu podľa § 147

Znenie § 147 ods. 2 uvádza, že právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak zamestnávateľ nesplní niektoré kľúčové povinnosti podľa:

• § 228 ods. 1 písm. a), čiže povinnosti SZČO,

• alebo § 231 ods. 1 písm. b), čiže ak zamestnávateľ neprihlási zamestnanca.

Poznámka

To znamená, že ak zamestnávateľ neprihlási zamestnanca, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné aj po 20, 30 či 40 rokoch – bez premlčania.

Toto ustanovenie je zámerne prísne a chráni zamestnanca, ktorému by inak nevznikol nárok na dávky, hoci pracoval. Znenie odseku 1 je základným pilierom systému sociálneho poistenia v časti týkajúcej sa zamestnávateľov.

Plnenie týchto povinností:

• zabezpečuje správne poistenie zamestnancov,

• umožňuje predpísať poistné,

• vytvára predpoklady pre priznanie dávok, ako nemocenské, invalidné, dôchodkové,

• chráni zamestnancov pred „čiernou prácou“ v sociálnom poistení.

Porušenie týchto povinností má výrazné následky – od sankcií až po nepremlčateľnosť práva predpísať poistné.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026

§ 293gl

Zamestnávateľ je povinný predložiť Sociálnej poisťovni evidenciu o svojich zamestnancoch vedenú na účely nároku na dávku dôchodkového poistenia podľa § 231 ods. 1 písm. j) v znení účinnom do 31. decembra 2025 za obdobie pred 1. januárom 2026 prostredníctvom elektronického formulára určeného Sociálnou poisťovňou do

a) 31. januára 2026 za zamestnancov, ktorí ukončili právny vzťah so zamestnávateľom pred 1. januárom 2026, ak povinnosť predložiť túto evidenciu nesplnil pred 1. januárom 2026,

b) 30. júna 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 menej ako 51 zamestnancov,

c) 30. septembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 viac ako 50 zamestnancov a menej ako 501 zamestnancov,

d) 31. decembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 viac ako 500 zamestnancov.

! Upozornenie

Nad ustanovenie § 293gl sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026“. Ide len o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou nadpisu.

Nadpisy nad ustanoveniami § 293gl a 293gm sa vypúšťajú a táto zmena reflektuje na zmenu, ktorá s účinnosťou od 1. januára 2026 dopĺňa nové prechodné ustanovenie s označením § 293gm spolu s nadpisom, čiže ide o odstránenie duplicitného nadpisu.

§ 293gm

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2026

V prípade platobnej neschopnosti osobitného fondu v rokoch 2026 a 2027 poskytne štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.

§ 293gma

(1) Na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola pred 1. januárom 2026 oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo vykonávala zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžadovalo oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, a po 31. decembri 2025 je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, sa od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2025; to neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo od ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, uplynulo viac ako 60 mesiacov.

(2) Ak odsek 3 neustanovuje inak, fyzickej osobe podľa odseku 1, ktorá je 1. júla 2026 samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká 1. júla 2026.

(3) Fyzickej osobe podľa odseku 1, ktorej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby trvá k 30. júnu 2026, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby trvá aj po tomto dni, ak 1. júla 2026 je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona.

(4) Minimálny mesačný vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 1 na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024.

(5) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025, je v období od 1. júla 2026 do 30. septembra 2026

a) vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna 2026, alebo

b) 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024, ak nemá vymeriavací základ podľa písmena a).

(6) Samostatne zárobkovo činnej osobe, na ktorú sa nevzťahuje odsek 1 a ktorá v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne začala vykonávať zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2026 vzniká 1. júla 2026.

Komentár k § 293gma

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia, ktorého cieľom je zabezpečiť postupný prechod SZČO, ktoré začali podnikať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť do 31. decembra 2025, na novú právnu úpravu povinného poistenia SZČO účinnú od 1. januára 2026.

Odsek 1

Prechodný režim tiež umožní dotknutým subjektom lepšie sa pripraviť na aplikačné zmeny v povinnom poistení SZČO. Počas prechodného obdobia od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 sa na posudzovanie povinného poistenia fyzickej osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, mala oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v období pred 1. januárom 2026 a má oprávnenie aj po 31. decembri 2025, bude vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025. Rovnaký režim sa zavádza aj pre posúdenie povinného poistenia SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť bez oprávnenia. Ak však od zániku posledného oprávnenia, alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti, v prípade SZČO bez oprávnenia, uplynulo viac ako 60 mesiacov, na posúdenie povinného poistenia SZČO sa neuplatní právna úprava účinná do 31. decembra 2025, ale právna úprava účinná od 1. januára 2026.

To znamená, že povinné poistenie SZČO vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, ak ide o SZČO bez oprávnenia.

Odsek 2

Ustanovilo sa, aby vyššie uvedenej fyzickej osobe, ktorá bude mať postavenie SZČO 1. júla 2026 podľa navrhovaného znenia zákona, povinné poistenie vzniklo 1. júla 2026. Výnimkou bude fyzická osoba, ktorej povinné poistenie trvalo k 30. júnu 2026 a zároveň 1. júla 2026 má postavenie SZČO podľa novej právnej úpravy.

Odsek 3

Takejto SZČO povinné poistenie plynulo trvá aj po 30. júni 2026 bez ohľadu na to, či jej povinné poistenie SZČO 30. júna 2026 zanikne podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025 na základe výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosiahla za rok 2025, alebo nezanikne (úprava v odseku 3).

Odsek 4

V odseku 4 sa ustanovuje, aby SZČO, ktorá bude povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená v období od 1. januára 2026, platila poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie) a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu mesačne minimálne vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov (v roku 2026 to bude 914,40 eur). Ide o rovnaký minimálny mesačný vymeriavací základ aký sa navrhuje upraviť v § 138 ods. 9 pre povinne poistenú SZČO, ktorá má vymeriavací základ určený ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky a koeficientu 1,486, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti a pre dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

Odsek 5

Zároveň sa v odseku 5 zavádza úprava určenia vymeriavacieho základu povinne poistenej SZČO od 1. júla 2026 do 30. septembra 2026, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2025. Pre takú SZČO, sa navrhuje rovnaký vymeriavací základ, z akého platila poistné do 30. júna 2026. Pre SZČO, ktorá takýto vymeriavací základ nemala, sa navrhuje vymeriavací základ v sume 26 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku 2024 (26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2024).

Odsek 6

V odseku 6 sa zavádza výnimka zo vzniku povinného poistenia pre SZČO, ktorá v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 opätovne nadobudla postavenie SZČO, teda znovu je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo znovu podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, a nevzťahuje sa na ňu prechodná právna úprava podľa odseku 1. Takejto SZČO povinné poistenie podľa navrhovanej právnej úpravy § 21 ods. 3 vzniká 1. júla 2026.

Príklady

Pre lepšie pochopenie praktických dopadov prechodného režimu v odsekoch 1 až 3 uvádzame nasledovné ilustračné príklady:

Príklad

Fyzická osoba má živnostenské oprávnenie od roku 2022 a 31. decembra 2025 je povinne poistenou SZČO. Počas prechodného obdobia od 1. januára do 30. júna 2026 (vrátane) sa pri posudzovaní povinného poistenia SZČO aplikuje úprava účinná do 31. decembra 2025. Ak tejto osobe nezanikne povinné poistenie SZČO 30. júna 2026 (na základe výšky príjmu z podnikania), t. j. trvá, a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, povinné poistenie SZČO bude plynulo pokračovať po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3). Ak jej povinné poistenie SZČO zanikne 30. júna 2026 na základe výšky príjmu z podnikania a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, bude povinne poistená SZČO aj po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3).

Príklad

Fyzická osoba zrušila živnostenské oprávnenie v roku 2018. Od 5. marca 2026 má nové živnostenské oprávnenie, teda viac než 60 mesiacov od zániku posledného živnostenského oprávnenia. Vzhľadom na to sa pri posudzovaní vzniku jej povinného poistenia SZČO od 1. januára 2026 aplikuje nová právna úprava, bez použitia prechodného režimu. Povinné poistenie SZČO vznikne tejto osobe 1. septembra 2026 za predpokladu, že v tento deň bude mať postavenie SZČO (§ 21 ods. 1 v spojení s ods. 3).

Príklad

Fyzická osoba zrušila živnostenské oprávnenie v roku 2024. Jej príjem z podnikania za rok 2024 bol 12 000 eur, teda vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu na vznik povinného poistenia SZČO (8 580 eur). Od 20. marca 2026 má nové živnostenské oprávnenie, teda menej než 60 mesiacov od zrušenia posledného živnostenského oprávnenia. Vzhľadom na to sa pri posudzovaní vzniku povinného poistenia SZČO v prechodnom období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 (vrátane) aplikuje úprava účinná do 31. decembra 2025. Povinné poistenie SZČO vznikne 20. marca 2026. Ak povinné poistenie SZČO nezanikne 30. júna 2026, t. j. trvá, a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, bude povinné poistenie trvať aj po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3). Ak povinné poistenie SZČO zanikne 30. júna 2026 na základe výšky príjmu z podnikania, ale k 30. júnu 2026 trvalo, a 1. júla 2026 bude mať postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, tak bude povinne poistená SZČO aj po 30. júni 2026 (§ 293gm ods. 3).

Príklad

Fyzická osoba má jediné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti od marca 2025, teda za rok 2024 nedosahovala žiadne príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Počas prechodného obdobia od 1. januára do 30. júna 2026 sa na posúdenie povinného poistenia SZČO vzťahuje úprava účinná do 31. decembra 2025. Ak bude mať 1. júla 2026 postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy, povinné poistenie jej vznikne 1. júla 2026 (§ 293gm ods. 2).

Príklad

Fyzická osoba vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ako SZČO bez oprávnenia od roku 2023. 31. decembra 2025 je povinne poistenou SZČO. Počas prechodného obdobia od 1. januára do 30. júna 2026 sa pri posudzovaní jej povinného poistenia SZČO aplikuje úprava účinná do 31. decembra 2025. 12. februára 2026 doručí Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti od 1. januára 2026. Povinné poistenie SZČO zaniká 12. februára 2026. Ak bude mať 1. júla 2026 postavenie SZČO podľa navrhovanej úpravy (18 rokov veku a podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť), jej povinné poistenie vznikne 1. júla 2026 (§ 293gm ods. 2).

§ 293gmb

(1) Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla zamestnancovi pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, nárok na nemocenské a nárok na jeho výplatu sa posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

(2) Na nemocenské, na ktoré vznikol nárok podľa odseku 1, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2025.

Komentár k § 293gmb

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia v súvislosti s úpravou vzniku nároku na nemocenské, a to z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a predvídateľnosti právnych vzťahov pre poistencov, ktorým vznikla dočasná pracovná neschopnosť pred účinnosťou novely zákona.

Cieľom je vyhnúť sa retroaktívnym účinkom novej právnej úpravy, ktoré by mohli mať negatívny dopad na už vzniknuté nároky poistencov. Z uvedeného dôvodu sa ustanovilo aby sa na prípady dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vznikli pred 31. decembrom 2025 a trvajú aj po tomto dátume, naďalej vzťahovala právna úprava účinná do 31. decembra 2025. To znamená, že ak zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť 29. decembra 2025, podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025 mu vznikne nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 8. januára 2026.

§ 293gmc

Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2026, podmienky nároku a podmienky nároku na výplatu tejto dávky sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

Komentár k § 293gmc

Zavádzajú sa prechodné ustanovenie, a to z dôvodu vyhnúť sa retroaktívnym účinkom novej právnej úpravy, ktoré by mohli mať negatívny dopad na už vzniknuté nároky poistencov, ktorým vznikol dôvod na poskytnutie dávky v nezamestnanosti pred účinnosťou novely zákona. Z uvedeného dôvodu sa ustanovilo, že ak poistencovi vznikne nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti pred 1. januárom 2026, aby sa na neho vzťahovala právna úprava účinná do 31. decembra 2025, zachováva sa jednotná suma dávky v nezamestnanosti počas podporného obdobia, a nedôjde ani k postupnému vyklesávaniu dávky v nezamestnanosti v prípade, ak poistenec bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti do konca roka 2025 a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

§ 293gmd

(1) Na účely určenia sumy 13. dôchodku sa v rokoch 2026 až 2028 za priemernú mesačnú sumu príslušnej dôchodkovej dávky vykázanú Sociálnou poisťovňou za kalendárne roky 2025, 2026 a 2027 považuje pre poberateľa

a) starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku suma 667,30 eura,

b) invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidného dôchodku podľa § 266 a sociálneho dôchodku suma 548,50 eura,

c) invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % suma 301,40 eura,

d) vdovského dôchodku suma 363,20 eura,

e) vdoveckého dôchodku suma 300,10 eura,

f) sirotského dôchodku suma 300,00 eur.

(2) V rokoch 2026 až 2028 sa ustanovenie § 226 ods. 1 písm. r) šiesty bod nepoužije.

Komentár k § 293gmd

V rokoch 2026 až 2028 sa ustanovuje v odseku 1 zachovať sumu 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025. Zároveň sa v odseku 2 ustanovuje pre roky 2026 až 2028 zrušiť povinnosť pre Sociálnu poisťovňu zverejňovať na svojom webovom sídle na účely určenia sumy 13. dôchodku priemerné mesačné sumy príslušných dôchodkových dávok.

Čl. VII

Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z. a zákona č. 248/2022 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. VII

Tento zákon upravuje podmienky nároku a poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (náhrada príjmu).

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je plnenie, ktoré zamestnávateľ vypláca zamestnancovi počas prvých dní jeho práceneschopnosti. Nejde o dávku sociálneho poistenia – tie vypláca až Sociálna poisťovňa (nemocenské). Tento inštitút je upravený v § 142 Zákonníka práce a súvisí aj s § 138 zákona o sociálnom poistení.

Vyplácanie náhrady

– zamestnávateľ a nie Sociálna poisťovňa.

Nárok na náhradu

Nárok má zamestnanec, ktorý je:

• v pracovnom pomere,

• alebo vo vzťahu, kde sa na neho vzťahuje Zákonník práce,

• a má potvrdenú dočasnú pracovnú neschopnosť (PN) z dôvodu choroby alebo úrazu.

– Výnimky

Náhrada sa nevypláca napríklad pri niektorých štrajkoch, úmyselnom sebapoškodení alebo iných špeciálnych situáciách.

Obdobie, za ktoré sa náhrada príjmu vypláca

Náhrada príjmu sa vypláca za prvých 10 dní PN, a to:

– Deň 1 – Deň 3

• zamestnanec dostáva 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ),

– Deň 4 – Deň 10

• zamestnanec dostáva 55 % DVZ,

– Od 11. dňa PN vypláca dávku už Sociálna poisťovňa – ide o nemocenské.

Výpočet náhrady

Vychádza sa z rovnakého DVZ, aký by platil pre nemocenské dávky zo sociálneho poistenia.

Denný vymeriavací základ (DVZ) sa počíta z:

• príjmu za predchádzajúci kalendárny rok,

• deleného počtom dní v rozhodujúcom období.

Ak zamestnanec v danom období nemal príjem alebo nesplnil podmienky, počíta sa pravdepodobný DVZ.

Náhrada príjmu a vzťah k sociálnemu poisteniu

Náhrada príjmu sa nepovažuje za vymeriavací základ na platenie poistného.

To znamená, že za dni PN zamestnávateľ ani zamestnanec neplatia poistné. Sociálna poisťovňa zohľadňuje tieto dni ako vylúčené obdobie.

Zamestnávateľova povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. q) bod 2

Zamestnávateľ musí oznámiť Sociálnej poisťovni dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a to do 5 dní od zániku nároku na náhradu.

– Účel oznámenia

• identifikácia vylúčených dôb,

• správny výpočet dávok,

• správna evidencia poistenia.

Kedy nárok nevzniká

Nárok na náhradu príjmu nevznikne, ak je PN spôsobená:

• úmyselným sebapoškodením,

• v čase, keď zamestnanec nemá nárok na mzdu z dôvodu absencie alebo vylúčeného obdobia,

• úrazom pod vplyvom alkoholu či návykových látok, čiže zamestnávateľ môže krátiť náhradu príjmu.

Zdanenie a odvody

Náhrada príjmu podlieha dani z príjmu, nepodlieha poistným odvodom.

Dôležitý rozdiel medzi náhradou príjmu a nemocenským

Obdobie	Platí	Percento DVZ
1. – 3. deň	zamestnávateľ	25 %
4. – 10. deň	zamestnávateľ	55 %
od 11. dňa	Sociálna poisťovňa	55 %

Konsolidácia verejných financií

Prijatím súboru opatrení sa zavádza konsolidácia verejných financií a stabilizácia dlhodobej udržateľnosti systému sociálneho poistenia.

V oblasti príjmov sa zavádzajú najmä nasledovné úpravy pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO):

• zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie.

V oblasti výdavkov sú opatrenia zamerané na:

• predĺženie obdobia poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“) na 14 kalendárnych dní,

• zachovanie sumy 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028 na nominálnej úrovni roka 2025.

• zavedenie degresívneho modelu dávky v nezamestnanosti pre zvýšenie motivácie k návratu na trh práce.

Cieľ opatrení

Ide najmä o stabilizáciu a zlepšenie dlhodobej udržateľnosti systému sociálneho poistenia prostredníctvom nasledovných úprav:

• úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity pre SZČO,

• zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov,

• zrušenie vylúčenia povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie v situáciách vymedzených zákonom,

• predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, z 10 na 14 kalendárnych dní,

• zachovanie sumy 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028 na nominálnej úrovni roka 2025,

• zavedenie degresívneho modelu dávky v nezamestnanosti, pričom miera náhrady sa od 4. do 6. mesiaca poberania dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– obce,

– VÚC,

– SZČO,

– zamestnávatelia,

– zamestnanci,

– dôchodcovia.

§ 7

Poskytovanie náhrady príjmu

(1) Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ.

(2) Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do štrnásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Komentár k § 7

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ

Znenie ustanovenia v odseku 1 jasne určuje, že povinnosť vyplácať náhradu príjmu počas prvých dní dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN) zamestnanca leží výlučne na zamestnávateľovi. Nejde o dávku zo systému sociálneho poistenia – nemocenské dávky vypláca Sociálna poisťovňa až od 11. dňa DPN – pozri ustanovenie § 32 zákona o sociálnom poistení.

Zamestnávateľ teda:

• financuje náhradu zo svojich vlastných prostriedkov,

• nesmie sa tejto povinnosti zbaviť ani ju preniesť na iný subjekt,

• vypláca náhradu príjmu iba zamestnancovi, nie dohodárom, ak nemajú poistenie.

Právnym základom je ochranná funkcia pracovného práva: zabezpečiť zamestnancovi príjem už v prvých dňoch choroby, keď ešte neexistuje nárok na nemocenské.

Rozsah náhrady príjmu

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni…“ podľa odseku 2 ustanovuje, že výplata sa počíta z kalendárnych, nie pracovných dní. To znamená, že zamestnávateľ poskytne náhradu aj za víkendy a sviatky, pokiaľ PN trvá aj v týchto dňoch.

– „…od prvého dňa DPN…“

Náhrada príjmu začína hneď dňom vzniku PN (nie od nasledujúceho dňa).

– „…do skončenia DPN, najdlhšie do štrnásteho dňa“

Maximálne obdobie, počas ktorého zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu, je 14 kalendárnych dní, aj keď PN trvá dlhšie.

V praxi to znamená:

• Deň 1 – 3 – náhrada vo výške 25 % DVZ,

• Deň 4 – 10 – náhrada vo výške 55 % DVZ,

• Deň 11 – 14 – žiadna náhrada od zamestnávateľa, ale zamestnanec už má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.

Poznámka

Niekedy dochádza k prekrytiu – ak nemocenské začína až od 11. dňa, zamestnávateľ platí iba do 10. dňa náhradu príjmu.

Význam

Ustanovenie upravuje základné pravidlo, ktoré má:

• ochranný význam pre zamestnanca – zabezpečenie príjmu ihneď pri vzniku PN,

• organizačný význam – určuje rozsah zodpovednosti zamestnávateľa predtým, ako nastúpi Sociálna poisťovňa,

• koordinačný význam – časovo vymedzuje prechod medzi náhradou príjmu a nemocenským.

Praktické dopady pre zamestnávateľa

• povinnosť viesť evidenciu dní PN a výšku náhrady,

• povinnosť dodržať lehoty na oznámenia a výkazy voči Sociálnej poisťovni – § 231 zákona o sociálnom poistení,

• povinnosť vyplatiť náhradu aj v prípade, že zamestnanec pracuje na zmeny, má nepravidelný rozvrh alebo víkendový režim – pretože ide o kalendárne dni.

Praktické dopady pre zamestnanca

• príjem má zabezpečený od 1. dňa PN,

• nárok vzniká automaticky – netreba oň žiadať,

• zamestnanec musí dodržiavať liečebný režim a ďalšie povinnosti, inak môže byť náhrada krátená až odňatá.

! Upozornenie

V ustanovení § 7 ods. 2 sa slovo „desiateho“ nahrádza slovom „štrnásteho“, čím sa predlžuje obdobie poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a to na 14 kalendárnych dní.

§ 8

Výška náhrady príjmu

(1) Výška náhrady príjmu je v období

a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a

b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do štrnásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

(2) V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu¹⁴⁾ možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

(3) Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady príjmu podľa odseku 1 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, najdlhšie do štrnásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

(4) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní, je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu.¹⁵⁾ Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

(5) Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

(6) Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 4 nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

(7) Denný vymeriavací základ určený podľa odsekov 5 a 6 nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu¹⁶⁾ platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.

(8) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Komentár k § 8

Ustanovenie upravuje výšku náhrady príjmu.

Odsek 1

Znenie upravuje výšku náhrady príjmu, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi počas prvých dní dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN), teda predtým, než prechádza povinnosť vyplácať dávku na Sociálnu poisťovňu, teda nemocenské.

Rozdelenie obdobia náhrady príjmu

Zákon stanovuje dve odlišné sadzby podľa dĺžky trvania DPN:

– Od 1. do 3. dňa DPN – 25 % denného vymeriavacieho základu

Ide o obdobie, v ktorom zamestnanec začína DPN a súčasne sa minimalizuje finančná záťaž zamestnávateľa. Denný vymeriavací základ (DVZ) sa určuje podľa pravidiel zákona o sociálnom poistení a odzrkadľuje priemerný zárobok zamestnanca.

Tento nižší náhradový pomer reflektuje tradičný prístup zákonodarcu, podľa ktorého krátkodobá pracovná neschopnosť nesie len obmedzené riziko a zároveň má zamedzovať zneužívaniu veľmi krátkych PN.

– Od 4. do 14. dňa DPN – 55 % denného vymeriavacieho základu

Od štvrtého dňa dochádza k výraznému zvýšeniu náhrady, keďže sa predpokladá dlhšie trvanie neschopnosti a reálna strata príjmu. V tomto období je náhrada už porovnateľná s nemocenským, ktoré zamestnanec dostáva od Sociálnej poisťovne po 14. dni.

Charakter náhrady príjmu

Ide o povinnú platbu zamestnávateľa počas prvých 14 dní DPN zamestnanca. Nie je to nemocenská dávka zo systému sociálneho poistenia, tá sa vypláca až od 15. dňa a hradí ju Sociálna poisťovňa. Náhrada príjmu má kompenzovať výpadok mzdy, keďže zamestnanec si nemôže svojou prácou zabezpečiť príjem.

Praktický význam a dopady

Zamestnanec je v prvých dňoch PN finančne krytý, aj keď len čiastočne. Zamestnávateľ nesie ekonomickú záťaž DPN len počas prvých 14 dní, čím sa rozdeľuje riziko medzi súkromný a verejný sektor. Náhrady sú vypočítané zo DVZ, čo zabezpečuje spravodlivú proporcionalitu vzhľadom na predchádzajúci príjem.

4. Väzba na ďalšie ustanovenia

Výšku DVZ určujú pravidlá v zákone o sociálnom poistení podľa § 54 a nasl., a pri jeho výpočte sa zohľadňujú najmä:

• rozhodujúce obdobie,

• vymeriavacie základy,

• prípady absencií a prerušení poistenia.

Toto ustanovenie preto treba vždy vykladať v nadväznosti na príslušné predpisy Sociálnej poisťovne.

! Upozornenie

V ustanovení § 8 ods. 1 písm. b) a ods. 3 sa slovo „desiateho“ nahrádza slovom „štrnásteho“.

Uvedenou zmenou sa predlžuje obdobie poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a to na 14 kalendárnych dní.

Odsek 3

Ustanovenie predstavuje sankčné obmedzenie náhrady príjmu pre zamestnanca, ktorý si dočasnú pracovnú neschopnosť (DPN) privodil vlastným zavinením v dôsledku požívania alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok.

Podstata ustanovenia – sankčná redukcia náhrady

Zamestnanec v takom prípade nemá nárok na plnú náhradu príjmu podľa § 8 ods. 1. Namiesto toho mu patrí len polovica tejto náhrady, a to:

• od 1. dňa DPN,

• najdlhšie do 14. dňa DPN, t. j. počas celej doby, keď náhradu vypláca zamestnávateľ.

Dôvodová logika – princíp zodpovednosti

Ustanovenie vychádza z princípu, že:

• zamestnávateľ by nemal niesť plnú finančnú ťarchu pracovnej neschopnosti, ktorú si zamestnanec úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou privodil,

• zamestnanec nesie zníženú mieru sociálnej ochrany, ak si poškodil zdravie konaním, ktorému sa mohol vyhnúť.

Tento prístup má preventívnu aj sankčnú funkciu.

Uplatnenie zníženú náhradu

Zníženie je možné iba vtedy, ak sa preukáže, že:

• stav, ktorý viedol k DPN, bol spôsobený požitím alkoholu, alebo

• vznikol v dôsledku zneužitia návykových látok (omamných a psychotropných látok).

Poznámka

Zamestnávateľ musí disponovať preukázateľným potvrdením, najčastejšie lekárskym záznamom o intoxikácii alebo výsledkom toxikologického vyšetrenia. Bez dôkazu nie je možné uplatniť zníženie náhrady.

Rozsah zníženia – polovica náhrady

Zamestnanec má nárok na:

• 12,5 % DVZ v období 1. – 3. deň DPN – ide o polovicu zo 25 %,

• 27,5 % DVZ v období 4. – 14. deň DPN – ide o polovicu zo 55 %.

To znamená, že jeho kompenzácia príjmu je výrazne nižšia ako pri štandardnej DPN.

Vzťah k nemocenskému po 14. dni

Toto ustanovenie sa týka iba náhrady príjmu od zamestnávateľa (1. – 14. deň). Po 14. dni prechádza vyplácanie dávky na Sociálnu poisťovňu, ktorá už postupuje podľa zákona o sociálnom poistení. Tento sankčný režim sa nevzťahuje na nemocenské – tam platia osobitné pravidlá podľa ustanovenia § 34 zákona o SP.

Uplatňovanie

Zamestnávateľ môže zníženú náhradu uplatniť iba pri jasne preukázanom zavinení. Nestačí domnienka alebo podozrenie – musí ísť o objektívny dôkaz. Ak zamestnanec nesúhlasí, môže sa brániť aj súdnou cestou ako spory o pracovné nároky podľa Zákonníka práce.

Ustanovenie zavádza sankčné zníženie náhrady príjmu na polovicu pre zamestnancov, ktorí si DPN spôsobili alkoholom alebo drogami. Ide o mechanizmus, ktorý:

• znižuje záťaž zamestnávateľa,

• podporuje zodpovedné správanie,

• vyžaduje jasné dôkazy o súvislosti medzi požitím látok a vznikom DPN.

! Upozornenie

V ustanovení § 8 ods. 1 písm. b) a ods. 3 sa slovo „desiateho“ nahrádza slovom „štrnásteho“.

Uvedenou zmenou sa predlžuje obdobie poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a to na 14 kalendárnych dní.

§ 13d

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2026

Ak zamestnancovi vznikol nárok na náhradu príjmu pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, náhrada príjmu sa poskytuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

! Upozornenie

Za ustanovenie § 13c sa vkladá nové ustanovenie § 13d.

V súvislosti s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa teda ustanovilo aby, ak nárok na náhradu príjmu vznikol ku koncu roka 2025 a tento nárok trvá aj po tomto dátume, naďalej sa uplatňovala právna úprava účinná do 31. decembra 2025.

Cieľom je zachovať pôvodné podmienky nároku pre zamestnancov, ktorým vznikla dočasná pracovná neschopnosť ešte podľa pôvodných pravidiel, a zabezpečiť tak kontinuitu a právnu istotu pri prechode na nový režim poskytovania náhrady príjmu.

Čl. VIII

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z., zákona č. 83/2025 Z. z., zákona č. 104/2025 Z. z., zákona č. 141/2025 Z. z., zákona č. 150/2025 Z. z., zákona č. 152/2025 Z. z., zákona č. 153/2025 Z. z., zákona č. 200/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. VIII

Tento zákon upravuje daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (daň), tiež spôsob platenia a vyberania dane.

Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (medzinárodná zmluva), má prednosť pred týmto zákonom.

Zákon o dani z príjmov

• Minimálna daň pre právnické osoby

Do zákona o dani z príjmov sa navrhuje piata hranica zdaniteľného príjmu pre účely stanovenia výšky minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby.

• Úprava daňových sadzieb pre fyzické osoby

Do zákona o dani z príjmov sa navrhuje rozšírenie progresie zdaňovania fyzických osôb zavedením nových vyšších sadzieb dane, ktoré sa budú uplatňovať pri vyšších základoch dane. Vyššia daňová sadzba pri vyšších príjmových skupinách zabezpečí vyššiu solidárnosť vysokopríjmových daňovníkov. Zároveň sa navrhuje zvýšenie osobitnej sadzby dane pre vybraných ústavných činiteľov.

• Daň z výnosu (príjmu) z poplatku za hazardné hry

Návrhom zákona sa zavádza osobitný základ dane, do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu. Ide o poplatky, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky účtuje svojim klientom.

• Úprava odpočtu na investície

S cieľom podpory uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) na investície sa predlžuje investičné obdobie zo súčasných 6 rokov (2022 až 2027) na 9 rokov (2022 – 2030). Predlženie investičného obdobia sa bude vzťahovať tak na už existujúce investičné plány, ako aj nové investičné plány.

• Neuznanie odpočtu DPH pri osobných motorových vozidlách

V období, ktoré ustanovuje § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sa daň z pridanej hodnoty, na ktorú nemá daňovník nárok na odpočet vo vymedzených prípadoch, sa nepovažuje za daňový výdavok.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– právnické osoby,

– banky,

– fyzické osoby – podnikatelia,

– fyzické osoby – zamestnanci.

§ 11

Nezdaniteľné časti základu dane

(1) Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8.

(2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

a) sa rovná alebo je nižší ako 91,8-násobok sumy životného minima^39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy životného minima^39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“),

b) je vyšší ako 91,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 51,6-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

(3) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

a) rovnajúci sa alebo nižší ako 154,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ v tomto zdaňovacom období

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

b) vyšší ako 154,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti⁵⁷⁾ v tomto zdaňovacom období

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 70,8-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

(4) Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za

a) manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu^63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie^63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie^63c) alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím,^63d) alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím^63e) a súčasne

b) vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky⁶⁴⁾ a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.¹²⁵⁾

(5) Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

(6) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku²²⁾ alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku,^64aa) je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

(7) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 8 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

(8) Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu,^34a) príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu³⁵⁾ a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

(9) Príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov sporiteľa na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov účastníka na doplnkové dôchodkové sporenie sa použije postup podľa § 4 ods. 3.

(10) Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 8 musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

a) príspevky podľa odseku 8 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa osobitného predpisu,^64a)

b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu,³⁵⁾ ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).

(11) Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber⁶⁵⁾ a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

(12) Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 si zníži len o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3, 8 a 12 prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5.

Komentár k § 11

Ustanovenie sa zaoberá nezdaniteľnými časťami základu dane.

! Upozornenie

V ustanovení § 11 ods. 2 písm. a) a b) sa slová „92,8-násobok“ nahrádzajú slovami „91,8-násobok“.

V § 11 ods. 2 písm. b) sa slová „44,2-násobku“ nahrádzajú slovami „51,6-násobku“ a slovo „štvrtiny“ sa nahrádza slovom „tretiny“.

V ustanovení § 11 ods. 3 písm. a) a b) sa slová „176,8-násobok“ nahrádzajú slovami „154,8-násobok“.

V ustanovení § 11 ods. 3 písm. b) prvom bode sa slová „63,4-násobku“ nahrádzajú slovami „70,8-násobku“ a slovo „štvrtiny“ sa nahrádza slovom „tretiny“.

V rámci konsolidácie verejných financií sa v týchto ustanoveniach zavádza zmena v pôvodných sadzbách dane a zavedenie ďalších pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb, a to vo výške 30 % a 35 %. Tieto vyššie sadzby dane sa budú vzťahovať na základ dane prevyšujúci 60 000 eur, resp. 75 000 eur.

V tejto súvislosti sa mení a dopĺňa aj ustanovenie § 35 ods. 2 zákona týkajúce sa vyberania a platenia preddavkov na daň zo závislej činnosti, pričom tento spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa prvýkrát použije pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 (§ 52zzzj ods. 4 návrhu zákona).

Zároveň sa zvyšuje osobitná sadzba dane z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (napr. poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda NKÚ), a to z 5 % na 10 %.

V nadväznosti na zmenu a zavedenie ďalších pásiem zdanenia príjmov fyzických osôb došlo k úprave ustanovenia týkajúceho sa vyklesávania výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka v závislosti od dosiahnutého základu dane.

Predmetné zmeny sa v nadväznosti na § 52zzzj ods. 1 prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie 2026. Pri ročnom zúčtovaní príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 a zdanení prostredníctvom daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 sa uplatnia ustanovenia zákona platné a účinné do 31. decembra 2025.

§ 15

Sadzba dane

Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44, pre

a) fyzickú osobu

1. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a)

1a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

1b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima vrátane,

1c. 30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima vrátane,

1d. 35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima,

2. 15 % zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 100 000 eur,

3. zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) zníženého o daňovú stratu pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 prevyšujúce sumu 100 000 eur

3a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,

3b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima vrátane,

3c. 30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima vrátane,

3d. 35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima,

4. 19 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 7,

5. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a),

6. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b),

7. 13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2,

b) právnickú osobu

1. zo základu dane zníženého o daňovú stratu

1a. 10 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur,

1b. 21 % pre daňovníka neuvedeného v bode 1a. alebo bode 1c.,

1c. 24 % pre daňovníka, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur,

2. 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 4,

3. 21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2,

4. 13 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51ea ods. 2,

5. 54 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51eb.

Komentár k § 15

Ustanovenie § 15 písm. a) prvého bodu upravuje progresívne sadzby dane fyzických osôb zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a), t. j. z príjmov zo závislej činnosti a z podnikania vrátane ostatných zložiek v spoločnom základe dane.

Písmeno a) prvý bod

Progresívne sadzby dane fyzických osôb – prvý bod

Ustanovenie zavádza štvorstupňovú progresívnu daňovú sadzbu pre fyzické osoby, pričom jednotlivé pásma sú naviazané na aktuálnu sumu životného minima podľa § 2 písm. x) ZDP.

Tým sa zabezpečuje, že hranice daňových pásiem sa každoročne automaticky valorizujú.

Základ dane, na ktorý sa tieto sadzby vzťahujú, je základ dane vypočítaný podľa § 4 ods. 1 písm. a) – t. j. z príjmov:

• zo závislej činnosti (§ 5),

• z podnikania (§ 6 ods. 1 a 2),

• z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 3),

• z prenájmu (§ 6 ods. 3),

• a ostatných príjmov tvoriacich čiastkový základ dane.

Daň sa počíta postupne, t. j. každá časť základu dane sa zdaňuje len sadzbou, ktorá sa týka daného pásma.

1a. — Sadzba 19 % do 154,8-násobku životného minima

Toto pásmo predstavuje základnú sadzbu dane pre väčšinu fyzických osôb.

Daňovník zaplatí 19 % z tej časti základu dane, ktorá:

• nepresiahne 154,8-násobok životného minima,

• vrátane tejto hranice, t. j. do tejto sumy sa stále uplatňuje 19 %.

Významom je, že ide o ochranu nízko a stredne príjmových skupín, keďže ich celkový príjem sa zdaňuje najnižšou sadzbou.

1b. — Sadzba 25 % od 154,8- do 212,4-násobku životného minima

Po prekročení prvého pásma sa na ďalšiu časť príjmu uplatňuje mierne vyššia sadzba 25 %.

Poznámka

Nezdaňuje sa celý základ 25 %, ale iba časť nad 154,8-násobok životného minima a do 212,4-násobku vrátane. Ide o prvý stupeň progresívneho zvyšovania daňového zaťaženia.

1c. — Sadzba 30 % od 212,4- do 264-násobku životného minima

Ide o tretie progresívne pásmo:

• 30 % sa uplatní až na tú časť základu, ktorá presiahne 212,4-násobok ŽM,

• a nepresiahne 264-násobok ŽM (vrátane).

Toto pásmo sa týka daňovníkov vo vyšších príjmových kategóriách, a to typicky vyšší manažment, vysokopríjmové SZČO.

1d. — Sadzba 35 % nad 264-násobok životného minima

Ide o najvyššiu daňovú sadzbu pre fyzické osoby, ktorá sa uplatňuje na tú časť základu dane, ktorá presiahne 264-násobok životného minima.

Reálne zasahuje len malú časť populácie. Zvyšuje progresivitu a zohľadňuje schopnosť prispieť do verejných rozpočtov.

Základné princípy, ktoré z ustanovenia vyplývajú

– Progresivita dane

Čím vyšší je základ dane, tým vyššia je efektívna daňová sadzba.

Z hľadiska konštrukcie ide o tzv. kombinovanú marginálnu sadzbu, kde:

• jednotlivé pásma sa uplatňujú len na dielčie časti základu,

• vyššie pásmo nikdy nezdaňuje celý základ.

– Väzba na životné minimum

Viazanie pásiem na násobky životného minima zabezpečuje, že:

• systém reaguje na infláciu,

• hranice neostávajú desiatky rokov nemenné (ako pred reformami),

• dochádza k automatickej valorizácii.

– Spravodlivosť a zásada schopnosti platiť

Progresívna sadzba rešpektuje ústavný princíp každý podľa svojich možností. Vyššie príjmy sú zdanené vyššie, pričom nižšie príjmy sú chránené základnou 19 % sadzbou.

Význam pre daňovníkov

• väčšina zamestnancov a živnostníkov zostáva v pásme 19 %,

• stredne vysoké príjmy sa dostávajú do pásma 25 %,

• vysoké a veľmi vysoké príjmy do pásiem 30 % a 35 %,

• preddavky na daň u zamestnancov sa počítajú priebežne podľa očakávaného základu dane,

• u SZČO sa progresia uplatní až v ročnom zúčtovaní dane alebo daňovom priznaní.

! Upozornenie

V ustanovení § 15 písm. a) sa zmenilo znenie prvého bodu.

V rámci konsolidácie verejných financií sa navrhuje zmena v pôvodných sadzbách dane a zavedenie ďalších pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb a to vo výške 30 % a 35 %. Tieto vyššie sadzby dane sa budú vzťahovať na základ dane prevyšujúci 60 000 eur, resp. 75 000 eur.

Písmeno a) bod 3

Uvedené znenie upravuje progresívne zdaňovanie fyzických osôb – podnikateľov s vysokými príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2.

Ustanovenie sa týka osobitného režimu progresívnej sadzby dane pre fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 6 ods. 1 a 2 a dosiahli vysoké zdaniteľné príjmy (výnosy) – viac ako 100 000 € za zdaňovacie obdobie.

Ide teda o podnikateľov (SZČO), ktorí:

• majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, čiže podnikanie, živnosť, iná SZČ,

• dosiahli výnosy nad 100 000 €, nie základ dane,

• počítajú základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. b), t. j. základ dane podnikateľa,

• môžu si tento základ znížiť o daňovú stratu podľa § 30.

Ak tieto podmienky nie sú splnené, daňovník spadá pod režim podľa § 15 písm. a) bod 1, teda ide o klasické progresívne sadzby.

Účel ustanovenia

Týmto bodom zákonodarca sleduje:

• zvýšené zdanenie vysokopríjmových podnikateľov, ktorí dosahujú nadpriemerné obraty,

• rozlíšenie medzi SZČO s bežnými príjmami a SZČO s vysokou ekonomickou kapacitou,

• vyrovnanie daňovej záťaže medzi rôznymi formami podnikania a príjmami.

Zatiaľ čo zamestnanci vstupujú do progresie podľa bodu 1 automaticky, SZČO s vysokými príjmami majú progresiu viazanú na dosiahnutie hranice 100 000 € zdaniteľných príjmov.

Samotné daňové pásma – body 3a – 3d

Progresívne sadzby sú totožné so sadzbami podľa bodu 1, ale uplatňujú sa na základ dane podľa § 4 ods. 1 písm. b), t. j. podnikateľský základ dane.

Základ dane podnikateľa = príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 – výdavky – odpočítateľné položky ± úpravy základu dane, následne je znížený o daňovú stratu podľa § 30.

3a – sadzba 19 % do 154,8-násobku životného minima

Základ dane po odpočítaní straty sa zdaňuje 19 % sadzbou až do tejto hranice. Toto predstavuje základnú sadzbu aj pre podnikateľov, hoci dosiahli obrat nad 100 000 €. Ich vyššie príjmy však spôsobia, že sa častejšie dostanú do vyšších pásiem.

3b – sadzba 25 % od 154,8- do 212,4-násobku životného minima

Na časť základu dane nad prvým pásmom sa uplatní sadzba 25 %. Stredné a vyššie príjmy podnikateľov sa preto zdaňujú vyššou sadzbou, analogicky ako pri závislej činnosti.

3c – sadzba 30 % od 212,4- do 264-násobku životného minima

Tretie progresívne pásmo predstavuje už vysoko nadpriemerný základ dane podnikateľa. Uplatní sa len na tú časť základu, ktorá prekračuje druhé pásmo.

3d – sadzba 35 % nad 264-násobok životného minima

Ide o najvyššiu sadzbu dane pre fyzické osoby. Aplikuje sa len na prebytok základu dane nad 264-násobok životného minima.

Toto pásmo zasahuje najmä:

• veľkých individuálnych podnikateľov,

• vysokozarábajúcich profesionálov,

• SZČO s vysokým ziskom.

Kľúčové aspekty

– Podmienka obratu nad 100 000 €

Toto ustanovenie sa aktivuje až po prekročení tejto hranice. Nezáleží na tom, aký bude konečný základ dane, rozhodujú príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2.

Dôsledkom je, že daňovník s vysokými obratmi, ale nízkymi ziskami, a to napr. pri nákladnej činnosti, sa napriek tomu dostáva do režimu progresie podľa bodu 3 – ale progresívne pásma sa uplatnia len vtedy, ak jeho základ dane skutočne dosiahne príslušné hranice.

– Základ dane sa znižuje o daňovú stratu

Zníženie základu dane o stratu môže znamenať, že sa SZČO s obratom nad 100 000 € napokon ani nedostane do vyšších pásiem.

Príklad

Obrat 150 000 €, základ dane po výdavkoch 30 000 €, stále je v pásme 19 %.

– Identické sadzby ako pri podmienke obratu nad 100 000 €

Zákonodarca zachoval rovnaké percentá sadzieb, aby sa zabezpečil rovnaký prístup ku všetkým FO, bez ohľadu na zdroj príjmu. Rozdiel nie je v sadzbách, ale v tom, kto do progresie spadá povinne.

– Automatická valorizácia hraníc cez životné minimum

Hranice pásiem sa neuvádzajú v absolútnej výške, ale ako násobok životného minima – systém sa tak každoročne upravuje podľa inflácie.

Znenie bodu 3 zavádza:

• progresívne zdaňovanie vysokopríjmových podnikateľov,

• povinné uplatnenie progresie pri príjmoch nad 100 000 €,

• rovnaké daňové pásma ako pri zamestnancoch, ale rozdielnu podmienku vstupu do progresie,

• pružné hranice pásiem viazané na životné minimum,

• korekciu základu dane o daňovú stratu.

Ustanovenie zvyšuje daňovú spravodlivosť, pretože vysoké príjmy SZČO sú zdaňované obdobne ako vysoké príjmy zo závislej činnosti.

! Upozornenie

V ustanovení § 15 písm. a) sa zmenilo znenie tretieho bodu., a to rovnako ako v predchádzajúcej zmene v rámci konsolidácie verejných financií. Zaviedla sa zmena v pôvodných sadzbách dane a zavedenie ďalších pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb a to vo výške 30 % a 35 %. Tieto vyššie sadzby dane sa budú vzťahovať na základ dane prevyšujúci 60 000 eur, resp. 75 000 eur. V tejto súvislosti sa mení a dopĺňa aj ustanovenie § 35 ods. 2 zákona týkajúce sa vyberania a platenia preddavkov na daň zo závislej činnosti, pričom tento spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa prvýkrát použije pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 (§ 52zzzj ods. 4 návrhu zákona). Zároveň sa zvyšuje osobitná sadzba dane z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (napr. poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda NKÚ) a to z 5 % na 10 %. V nadväznosti na zmenu a zavedenie ďalších pásiem zdanenia príjmov fyzických osôb došlo k úprave ustanovenia týkajúceho sa vyklesávania výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka v závislosti od dosiahnutého základu dane. Predmetné zmeny sa v nadväznosti na § 52zzzj ods. 1 prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie 2026. Pri ročnom zúčtovaní príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 a zdanení prostredníctvom daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 sa uplatnia ustanovenia zákona platné a účinné do 31. decembra 2025.

Písmeno b) bod 5

Znenie upravuje špeciálnu sadzbu dane vo výške 54 % uplatňovanú na osobitný základ dane podľa § 51eb.

– 54 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51eb.

Ide o osobitnú – mimoriadnu – sadzbu dane, ktorá sa neuplatňuje na bežný základ dane, ale výlučne na osobitný základ dane podľa § 51eb.

§ 51eb – osobitný základ dane

Ide o ustanovenie, ktoré zavádza osobitné zdanenie nelegálnych príjmov pochádzajúcich zo závažnej trestnej činnosti, najmä:

• príjmy z trestných činov,

• majetkový prospech získaný nelegálne,

• príjmy pochádzajúce z činností, z ktorých sa daň bežne nedá určiť,

• zaistený alebo zhabaný majetok,

• majetok, pri ktorom daňovník nevie preukázať jeho pôvod.

Cieľom § 51eb je umožniť štátu dodatočne zdaniť majetok a príjmy nepreukázateľného alebo nelegálneho pôvodu, ak ich odhalia orgány finančnej správy alebo iné orgány (napr. polícia, prokuratúra).

Zákon stanovuje, že takýto osobitný základ dane sa vypočíta z:

• hodnoty zaisteného majetku,

• nezdokladovaných príjmov,

• výnosov z nelegálnych činností.

Dôvod sadzby dane 54 %

Mimoriadne vysoká sadzba, čiže ekvivalent trestného zdanenia, má:

– Represívny charakter

Cieľom je odradiť od nelegálneho obohacovania a zaistiť, aby nelegálne výnosy boli výrazne zaťažené daňou.

– Kompenzovať, že príjmy pochádzajú z nelegálnych činností

Keďže tieto príjmy unikajú bežnému zdaneniu, sadzba 54 % je nastavená podstatne vyššie ako štandardné sadzby, a to od 19 % – 35 %.

– Zamedziť legalizácii výnosov z trestnej činnosti

Ide o mechanizmus podobný legislatíve proti „nevysvetlenému obohateniu“ v mnohých krajinách.

– Zabezpečiť príjem štátu tam, kde nie je možné klasické daňové posúdenie

Ak daňovník nevie preukázať pôvod majetku, zákon automaticky predpokladá, že ide o príjem podliehajúci tejto osobitnej dani.

Aplikácia sadzby 54 %

Sadzba sa aplikuje len na osobitný základ dane podľa § 51eb, nie na:

• bežné príjmy zo závislej činnosti,

• príjmy z podnikania alebo prenájmu,

• kapitálové príjmy,

• bežné majetkové transakcie.

Aplikuje sa na:

• zistený rozdiel medzi majetkom a legálnymi príjmami,

• hodnotu nepreukázaného majetku,

• výnosy z nelegálnych činností.

Uplatnenie režimu

Najčastejšie:

• pri daňových kontrolách zameraných na majetok, ktorý neprimerane presahuje deklarované príjmy,

• pri preukázaní, že daňovník nadobudol nelegálny majetkový prospech,

• pri prípadoch § 51ea a § 51eb, a to napr. kontrola pôvodu majetku,

• pri zaistení majetku v trestnom konaní,

• pri odhalených príjmoch z nelegálnych aktivít, a to daňové úniky, drogová činnosť, korupcia, podvody, atď.

Význam ustanovenia

Znenie je kľúčové v rámci legislatívy boja proti:

• daňovým podvodom,

• legalizácii príjmov z trestnej činnosti,

• majetku nepreukázateľného pôvodu.

Zavádza povinnosť sankčného zdanenia tam, kde nemožno uplatniť klasické pravidlá.

Daňovník teda:

• je zdaňovaný extrémne vysokou sadzbou 54 %,

• nemôže uplatniť odpočítateľné položky,

• nemôže uplatniť nezdaniteľné časti,

• nemôže uplatniť bonusy.

Ide o čistú sankciu v daňovej forme.

Znenie stanovuje

• mimoriadnu daňovú sadzbu 54 %,

• uplatnenú výhradne na osobitný základ dane podľa § 51eb,

• ktorý predstavuje nelegálne alebo nepreukázateľné príjmy alebo majetok,

• cieľom je vytvoriť represívne, preventívne a kompenzačné zdanenie nelegálnych výnosov.

! Upozornenie

V ustanovení § 15 sa písmeno b) dopĺňa piatym bodom, ktorý znie „54 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51eb.“

Týmto sa zavádza osobitný základ dane, do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu. Ide o poplatky, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky účtuje svojim klientom, t. j. daňovníkom je banka alebo pobočka zahraničnej banky. Osobitný základ dane bude podliehať zdaneniu pri použití sadzby dane vo výške 54 %. Nakoľko tieto príjmy (výnosy) budú súčasťou osobitného základu dane, prostredníctvom ustanovenia § 17 ods. 3 písm. q) sa vynímajú zo základu dane vyčísleného podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov.

Zdanenie príjmov (výnosov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu prostredníctvom osobitného základu dane sa uplatní na poplatky účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky po 31. decembri 2025 (§ 52zzzj ods. 2 novely zákona).

§ 15a

Osobitná
sadzba dane

(1) Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“) podľa osobitného predpisu^75a) vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa osobitného predpisu^75a) okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 10 % (ďalej len „osobitná daň“).

(2) Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná zo zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 sadzbou podľa odseku 1, zaokrúhlená podľa § 47, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa.

(3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za správnosť výpočtu, zrazenia a odvedenia osobitnej dane. Osobitnú daň vybraného ústavného činiteľa odvedie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, správcovi dane v lehote podľa § 35 ods. 6 a jej odvedením je osobitná daň vysporiadaná, pričom ak platiteľ dane nevykoná zrážku, nezrazí daň v správnej výške alebo zrazenú daň neodvedie, použije sa postup uvedený v § 43 ods. 12.

(4) Mzdový list podľa § 39 ods. 2 vybraného ústavného činiteľa obsahuje aj údaj o sume osobitnej dane z príjmu uvedeného v odseku 1.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný oznámiť správcovi dane výšku sumy osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 v lehote podľa § 49 ods. 2 ustanovenej pre podávanie prehľadu na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo.

(6) Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona o príjmoch zo závislej činnosti.

Komentár k § 15a

Znenie odseku 1 zákona o dani z príjmov zavádza osobitnú 10 % sadzbu dane pre vybraných ústavných činiteľov.

Odsek 1

Vybraný ústavný činiteľ

Podľa tohto ustanovenia ide o:

• prezidenta Slovenskej republiky,

• poslanca Národnej rady SR,

• člena vlády SR (premiér, podpredsedovia vlády, ministri),

• predsedu a podpredsedu NKÚ.

Ide teda o osoby vykonávajúce ústavné funkcie spojené s vysokou mierou verejnej zodpovednosti.

Príjmy, ktoré podliehajú osobitnej 10 % dani

Predmetom osobitného zdanenia je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý vybraný ústavný činiteľ dostáva podľa osobitného predpisu (zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov).

Patria sem:

• Plat vybraného ústavného činiteľa

Výplata základného služobného platu podľa zákona č. 120/1993 Z. z.

• Paušálne náhrady podľa § 5 ods. 3 písm. c)

Napr. paušálne náhrady poslancov NR SR.

• Nepeňažné plnenia podľa § 5 ods. 1 písm. f)

Napr. používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely, ak je to umožnené.

Tieto položky sa zdaňujú:

– štandardnou sadzbou dane podľa § 15 písm. a) – 19 %, 25 %, 30 % alebo 35 % podľa výšky príjmu, a zároveň

– osobitnou sadzbou 10 %, ktorá sa aplikuje navyše.

Dvojité zdanenie – účel a dôvod

Toto ustanovenie znamená, že vybraní ústavní činitelia sú zdaňovaní vyššie než bežní daňovníci, keďže okrem štandardnej sadzby platia aj osobitnú 10 % daň.

Účelom zavedenia tejto osobitnej dane je:

– vyššia daňová participácia verejných funkcionárov

Vyjadruje sa tým spoločenský a symbolický aspekt vyššej zodpovednosti verejných funkcionárov.

– prejav solidarity a transparentnosti

Daňová povinnosť ústavných činiteľov bola legislatívne nastavená tak, aby odrážala ich postavenie a zároveň bola čitateľná pre verejnosť.

– politická a etická rovina

Osobitné zdanenie má slúžiť ako nástroj posilnenia dôvery občanov v správu vecí verejných.

Výpočet osobitnej dane

Osobitná 10 % daň sa počíta:

• z rovnakého základu dane, z ktorého sa počíta aj bežná daň,

• ale ide o dodatočnú daň, ktorá sa pripočíta k štandardnej dani.

Ústavný činiteľ zaplatí bežnú daň (19–35 %) + 10 % navyše. Najčastejšie ide o efektívnu mieru zdanenia medzi 29 % až 45 %, v závislosti od výšky príjmu.

Výber dane

Daň vyberá zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane. V prípade ústavných činiteľov ide napr.:

• Kancelária prezidenta SR,

• Kancelária NR SR,

• Úrad vlády SR,

• NKÚ SR.

Zamestnávateľ zráža obidve dane, a to štandardnú i osobitnú. Ústavný činiteľ si ju sám nevyčísľuje, nevzniká mu dodatočná povinnosť pri podaní daňového priznania.

Rozsah osobitnej dane

Osobitná daň sa uplatňuje na celý príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. Teda nie len na základný plat, ale aj na:

• paušálne náhrady,

• iné zdaniteľné plnenia od zamestnávateľa,

• nepeňažné príjmy súvisiace s funkciou.

Čo osobitná daň nezasahuje

Nesúvisí s:

• príjmami ústavného činiteľa z podnikania,

• príjmami z prenájmu,

• príjmami z kapitálového majetku,

• príležitostnými príjmami,

• príjmami z predaja nehnuteľností.

Tieto sa zdaňujú len podľa všeobecných ustanovení ZDP.

Znenie ods. 1 predstavuje špeciálny režim zdaňovania vybraných ústavných činiteľov, zavedenie dodatočnej osobitnej dane vo výške 10 %, ktoré sa aplikuje nad rámec bežnej daňovej sadzby, na všetky zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti súvisiace s ústavnou funkciou. Toto ustanovenie posilňuje princíp transparentnosti a spoločenskej zodpovednosti pri odmeňovaní verejných funkcionárov.

! Upozornenie

V ustanovení § 15a ods. 1 sa slová „5 %“ nahrádzajú slovami „10 %“.

Zvyšuje sa osobitná sadzba dane z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov, a to napr. poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda NKÚ, a to z 5 % na 10 %.

§ 17

Všeobecné ustanovenia
o zisťovaní základu dane

(1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva¹⁾ alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva¹⁾ z výsledku hospodárenia,

c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu¹⁾ vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke^77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,¹⁾ pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva¹⁾ a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;^77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,

d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu¹⁾ a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka priraditeľnými tejto stálej prevádzkarni,

e) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu¹⁾ a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka.

(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,

c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane,

d) v dôsledku zmeny účtovnej metódy pri použití medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo okrem úpravy základu dane podľa odseku 44, v zdaňovacom období, v ktorom sa o zmene účtovnej metódy účtovalo,

1. zvýši o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny zvýšila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období,

2. zníži o sumu, ktorá v dôsledku tejto zmeny znížila vlastné zdroje, ak by táto zmena účtovnej metódy ovplyvnila zdaniteľné príjmy a daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

(3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a) príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,

b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,

c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d) daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,

1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty⁶⁾ uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty⁶⁾ je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,⁶⁾ o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

e) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,

f) dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,

g) suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého finančného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo obstarania dlhodobého finančného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác alebo pri ukončení obstarávania dlhodobého finančného majetku, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,

h) dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

i) príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa,

j) inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii¹⁾ v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26a vo výške odpisu podľa § 27,

k) príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

l) príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku,

m) príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal,

n) príjem (výnos) z kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcií v sieti daného kryptoaktíva v zdaňovacom období jeho nadobudnutia; tento príjem (výnos) sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období realizácie predaja kryptoaktíva,

o) suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou^77ba) a vstupnou cenou podľa § 25b ods. 1 písm. a) pri kryptoaktíve nadobudnutom kúpou,

p) výnos (príjem) vyplácaný zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a výnos (príjem) vyplácaný z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore zahrnovaný do osobitného základu dane podľa § 51ea,

q) výnos (príjem) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu56) zahrňovaný do osobitného základu dane podľa § 51eb.

(4) Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(5) Pri určení základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n)

a) je jeho súčasťou aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu a pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa § 18; za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na účely určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na ktorého základe v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur,

b) môže táto osoba zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou alebo subjektom, voči ktorej je závislou osobou, ak

1. tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto osoby,

2. by bola za porovnateľných okolností a podmienok transakcie ochotná za takéto plnenie zaplatiť, ak by bolo poskytnuté nezávislou osobou, alebo by si takúto činnosť uskutočnila sama pre seba,

3. preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) súvisiacich alebo vynaložených na toto plnenie a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tohto predmetu transakcie a

4. je táto pomerná časť výdavkov zaúčtovaná v účtovníctve daňovníka podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo je zaevidovaná v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.

(6) Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo písomne oznámi daňovníkovi. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonal úpravu základu dane podľa odseku 5 alebo ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1, môže iná závislá osoba, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom podľa § 2 písm. e) so stálou prevádzkarňou, vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie, ktoré podliehali úprave podľa odseku 5. Ak bola vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 a daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b, je tento daňovník povinný vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie. Ak daňovník uplatňujúci si úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b znížil základ dane a súčasne uplatnil postup podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba na území Slovenskej republiky povinná vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie podľa odseku 5. Súčasne je daňovník povinný v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania predložiť správcovi dane oznámenie o takto vykonanej úprave základu dane, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

a) označenie daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane podľa prvej až šiestej vety, v rozsahu

1. daňové identifikačné číslo,

2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,

3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla,

4. informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,

5. informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,

6. ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane,

b) údaje o inej závislej osobe na území Slovenskej republiky, ktorá vykonala úpravu základu dane podľa odseku 5, v rozsahu

1. daňové identifikačné číslo,

2. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,

3. obchodné meno alebo názov, adresa sídla,

4. informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,

5. informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,

6. ďalšie údaje identifikujúce závislú osobu, ktorá vykonala úpravu základu dane,

c) údaje o výške úpravy základu dane podľa prvej až šiestej vety.

(7) Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Do zdaniteľných príjmov (výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne alebo nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov (nákladov) sa môžu zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov) za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo straty k výdavkom (nákladom) alebo k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné ukazovatele u porovnateľných daňovníkov, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18). Ďalej možno použiť metódu delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred vznikom stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní podanom za túto stálu prevádzkareň. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy (výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy (výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o použitej metóde určenia základu dane stálej prevádzkarne určí ministerstvo. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.

(8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c) uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).

(9) Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení, splynutí alebo odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu¹⁾ účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.^77c)

(11) Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

a) kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),

b) nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,^37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,

c) premene sa použije ocenenie majetku v

1. reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c a § 17ca, alebo

2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa §17e a § 17ea.

(12) Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa

a) zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,

b) zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,

c) zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,

d) zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

(13) Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý

a) kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),

b) je prijímateľom nepeňažného vkladu,

c) je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením.

(14) Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

(15) Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov¹⁾ sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

(16) Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

(17) Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom alebo nástupníkom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

(18) Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,

a) na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu⁶⁾ s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),

b) ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.⁷⁸⁾

(19) Súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú

a) kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu^37ad) u ich dlžníka,

b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c) výdavky (náklady) na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,

d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv,^79a)

e) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f) výdavky (náklady) na poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22,¹²⁰⁾

g) paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,^77d) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,^79b)

h) výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca^79c) okrem športového reprezentanta,^79d)

i) výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a),

j) daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu,^79e)

k) odvod z nadmerných príjmov,^79g)

l) výdavky (náklady) na podporu športu podľa § 30ca, ak v príslušnom zdaňovacom období daňovník vykáže kladný základ dane.

(20) Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,⁸⁰⁾ (ďalej len „nájomná zmluva“) a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu80) (ďalej len „nájomca“), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve⁸⁰⁾ a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom

a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b) došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

(21) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.⁸⁰⁾

(22) Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

(23) Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,¹⁾ ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.

(24) Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo

a) k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),

b) po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

(25) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.

(26) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(27) Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu^80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

(28) Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde

a) k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období postúpenia pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri postúpení pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej postúpenia nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h) najviac do výšky opravnej položky k pohľadávke, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,

b) k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) alebo sa zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri odpise pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej odpisu nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r) najviac do výšky opravnej položky, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,

c) k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.

(29) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu¹⁾ alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu¹⁾ a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.³⁴⁾

(30) Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu^80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(31) Pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28.

(32) Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27

a) o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,

b) dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane podľa odseku 27, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje,

c) sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom,^80aaaa) základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku,

d) dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom^38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka,^80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom,^38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu;^80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.^38a)

(33) Súčasťou základu dane

a) sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,^80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období;¹⁾ následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu¹⁾ v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,

b) je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;¹⁾ následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu¹⁾ počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa,

c) je u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ocenenie cenných papierov určených na obchodovanie účtované ako náklad alebo výnos pri oceňovaní reálnou hodnotou.

(34) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

(35) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

(36) V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu¹⁾ a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane

a) zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,

b) zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.

(37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu,80ac) sa zníži o

a) 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b) 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

(38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h) a l), odsekov 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h) a l), ods. 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

(39) Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu,^80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu,^80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla^80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane, a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla^80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu^80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, pri ktorom nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu,^80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.

(40) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje.¹⁾

(41) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.

(42) Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.

(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja kryptoaktíva dosiahnutý pri výmene kryptoaktíva za majetok, pri výmene kryptoaktíva za iné kryptoaktívum alebo pri výmene kryptoaktíva za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňaného kryptoaktíva reálnou hodnotou^80acc) ku dňu výmeny.

(44) Súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa odseku 1 písm. c) a využil možnosť oceňovať finančný majetok reálnou hodnotou do vlastných zdrojov bez vplyvu na výsledok hospodárenia, je pri realizácii tohto finančného nástroja aj suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie vrátane sumy, o ktorú sa neupravil základ dane podľa odseku 2 písm. d); to sa nevzťahuje na finančný majetok, z ktorého príjem (výnos) z predaja spĺňa podmienky na oslobodenie podľa § 13c. Pri uplatňovaní daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) sa vychádza zo vstupnej ceny finančného majetku podľa § 25a upravenej o sumu zmien vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným majetkom zahrnovaných do základu dane.

Komentár k § 17

Ustanovenie sa zaoberá všeobecnými ustanoveniami o zisťovaní základu dane, a tiež z čoho sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza.

Odsek 3

Ustanovenie odseku 3 predstavuje výpočet príjmov a súm, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane pri zisťovaní základu dane z príjmov právnických osôb alebo fyzických osôb účtujúcich v podvojnom účtovníctve.

Ide o tzv. úpravy výsledku hospodárenia, ktorých účelom je zabezpečiť, aby daňovník nebol zdaňovaný z príjmov, ktoré buď:

• už boli zdanené,

• nepredstavujú reálny ekonomický prospech,

• majú špecifický režim odpisovania alebo časového rozlíšenia,

• sú predmetom osobitného daňového režimu.

Ustanovenie má významný vplyv na korekcie účtovného výsledku hospodárenia a zabezpečuje jeho transformáciu na daňový základ.

Príjmy, pri ktorých je daň vybraná zrážkou – písm. a)

Účelom je zabrániť dvojitému zdaneniu. Ak je daň vybraná zrážkou a považuje sa za konečnú (príp. daňovník neuplatní možnosť započítať ju ako preddavok), tento príjem sa už nezahŕňa do základu dane.

Príjem z nákupu vlastných akcií pri znižovaní základného imania – písm. b)

Nejde o ekonomický príjem daňovníka, ale len o účtovný rozdiel vzniknutý technicky pri znížení základného imania. Preto sa nezdaňuje.

Suma už raz zdanená – písm. c)

Bráni opakovanému zdaneniu rovnakého príjmu. Uplatňuje sa najmä pri účtovných presunoch alebo spätných úpravách.

DPH vzťahujúca sa na majetok – písm. d)

Účtovanie o DPH pri odpočte, respektíve pri registrácii, alebo odvode pri zrušení registrácie nemá charakter príjmu. Ide o technickú úpravu vstupných cien majetku.

Časť nákladov vlastného stravovacieho zariadenia – písm. e)

Do základu dane sa nezahŕňa suma do výšky 45 % rozdielu nákladov nad príjmami pri prevádzke vlastnej jedálne. Účelom je podporiť poskytovanie stravovania zamestnancom.

Dotácia na obstaranie odpisovaného majetku – písm. f)

Dotácia sa do základu dane nezahŕňa naraz. Vstupuje postupne – počas odpisovania majetku. Zabezpečuje časové zosúladenie príjmov a výdavkov.

Suma pri zrušení alebo zastavení obstarávania majetku – písm. g)

Ak sa majetok neobstará, čiže ide o zrušené práce, suma účtovaná na účtoch obstarania sa nezahrnie naraz do základu dane, ale postupne počas 36 mesiacov.

Dotácie a príspevky v jednoduchom účtovníctve alebo daňovej evidencii – písm. h)

Prijaté dotácie a príspevky sa nezdaňujú pri prijatí, ak neslúžia na úhradu daňových výdavkov. Dotácie sa zdaňujú až pri čerpaní alebo v rozsahu odpisov.

Zabezpečovací prevod cenných papierov – písm. i)

Ide o technickú operáciu zabezpečenia pohľadávky. Príjem ani výdavok pri prevode sa nezdaňuje.

Inventarizačný prebytok majetku – písm. j)

Prebytok odpisovaného majetku sa nezdaňuje naraz, ale rozkladá sa počas doby odpisovania.

Príjem zo sponzoringu v športe – jednoduché účtovníctvo alebo daňová evidencia – písm. k)

Analogické pravidlo ako pri dotáciách – nezdaňuje sa v roku prijatia, ak nejde o úhradu daňového výdavku.

Sponzorské použité na obstaranie majetku – podvojné účtovníctvo – písm. l)

Príjem sa rozkladá do daňového základu počas doby odpisovania majetku.

Príjem z reklám podľa § 12 ods. 3 písm. a – písm. m)

Špeciálny režim, keď sa príjem zdaňuje v roku prijatia, nie v roku účtovania do výnosov.

Príjem z ťažby, čiže overovania, kryptoaktív – písm. n)

Príjem z „miningu“ sa nezdaňuje pri nadobudnutí, ale až pri ich predaji (realizácii). Účelom je zabrániť zdaneniu nerealizovaných výnosov.

Rozdiel medzi reálnou a vstupnou hodnotou pri kúpe krypta – písm. o)

Nezahrňuje sa do základu dane, čím sa bráni zdaneniu nerealizovaných rozdielov pri oceňovaní.

Výnosy zo štátnych dlhopisov (EÚ, EHP) zahrnované do osobitného základu dane – písm. p)

Tieto výnosy majú osobitný režim – zdaňujú sa mimo základného základu dane.

Výnosy z poplatkov za platobné operácie v prospech hráčskeho účtu – písm. q)

Ide o príjmy z hazardného sektora, ktoré sú zdaňované podľa osobitného režimu, a to podľa ustanovenia § 51eb.

Znenie odseku 3 obsahuje rozsiahly zoznam položiek, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu, zdanenie zosúladilo s ekonomickou realitou (odpisy, čerpanie dotácií), podporili určité činnosti (stravovanie, šport), reagovalo na osobitosti nových aktív (kryptoaktíva), vyčlenili príjmy so špeciálnym daňovým režimom (diplomatické, spojené s hazardom, EÚ dlhopisy).

! Upozornenie

V ustanovení § 17 sa odsek 3 dopĺňa písmenom q), ktoré znie „q) výnos (príjem) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu zahrňovaný do osobitného základu dane podľa § 51eb.“

Týmto doplnením sa zavádza osobitný základ dane, do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu. Ide o poplatky, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky účtuje svojim klientom, t. j. daňovníkom je banka alebo pobočka zahraničnej banky. Osobitný základ dane bude podliehať zdaneniu pri použití sadzby dane vo výške 54 %. Nakoľko tieto príjmy (výnosy) budú súčasťou osobitného základu dane, prostredníctvom ustanovenia § 17 ods. 3 písm. q) sa vynímajú zo základu dane vyčísleného podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. Zdanenie príjmov (výnosov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu prostredníctvom osobitného základu dane sa uplatní na poplatky účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky po 31. decembri 2025 (§ 52zzzj ods. 2 novely zákona).

§ 30e

Odpočet výdavkov (nákladov)
na investície

(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii investičného plánu možno po splnení podmienok podľa odseku 2 odpočítať ustanovené percento výdavku (nákladu) z odpisu podľa § 22 až 29 z investície podľa odseku 5, ktorého výška závisí od plánovanej výšky percenta preinvestovania priemernej hodnoty investícií a od hodnoty preinvestovania tejto plánovanej priemernej hodnoty investícií ustanovených v investičnom pláne, a to:

Preinvestovaná priemerná hodnota investícií v percentách	Hodnota plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií v mil. eur
Preinvestovaná priemerná hodnota investícií v percentách	viac ako 1 do 20 vrátane	viac ako 20 do 50 vrátane	viac ako 50
od 700 % – do 1 399,99 %	15 %	25 %	50 %
od 1 400 % a viac	20 %	30 %	55 %.

(2) Odpočet podľa odseku 1 môže daňovník uplatniť na investíciu zaradenú do užívania alebo do obchodného majetku počas obdobia investičného plánu. Odpočet výdavkov (nákladov) na investíciu, ktorá spĺňa podmienky pre tento odpočet v zdaňovacom období jej zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, si môže daňovník uplatniť počas doby odpisovania tohto majetku, avšak najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, pričom počas obdobia investičného plánu nie je možné prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9. Na účely uplatnenia odpočtu podľa prvej vety sa hodnota investície podľa odseku 5 alebo úhrn hodnôt týchto investícií v príslušnom zdaňovacom období posudzuje vždy k priemernej hodnote investícií podľa odseku 4. Zdaňovacie obdobie daňovníka počas obdobia investičného plánu musí trvať nepretržite 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

(3) Pri odpočte podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 a ide o investíciu podľa odseku 5 obstaranú a zaradenú do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.

(4) Priemerná hodnota investícií musí byť vyššia ako nula a vypočíta sa ako aritmetický priemer výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom na obstaranie:

a) hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou¹⁾zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu,

b) technického zhodnotenia vykonaného na majetku uvedeného v prílohe č. 3 a počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou¹⁾ zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu a

c) technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou¹⁾ zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu.

(5) Na účely odsekov 1 a 2 sa investíciou rozumie investícia do výrobného systému a logistického systému skladajúceho sa zo zariadení, strojov, prídavných zariadení, automatizačnej techniky a komunikačnej techniky, vrátane počítačového programu (softvér) pre riadenie výrobného procesu a logistického procesu, spôsobilého v reálnom čase vymieňať, spracovávať a archivovať digitalizované údaje s cieľom poskytnúť informácie na identifikáciu a optimalizáciu výrobného procesu a logistického procesu, pričom ide o investíciu do

a) hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku v zdaňovacom období jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, nadobudnutého kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou,¹⁾ ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný,

b) iného majetku podľa § 22 ods. 6 písm. e), ak ide o technické zhodnotenie hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3,

c) počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou,¹⁾ ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný, vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku.

(6) Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.

(7) Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemôže využiť

a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie počas troch zdaňovacích období zahrňovaných do výpočtu priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4,

b) daňovník na majetok podľa odseku 5, ktorého odpis podľa § 22 až 29 zahrnuje úplne alebo čiastočne do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c alebo do odpočtu výdavkov (nákladov) na podporu športu podľa § 30ca,

c) daňovník na majetok podľa odseku 5, na ktorý bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, okrem návratných foriem pomoci podľa osobitného predpisu.^120t)

(8) Investičným plánom, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí celkovú hodnotu plánovanej investície podľa odseku 5, časové vymedzenie obdobia plánovanej investície, predpokladaný harmonogram realizácie plánovanej investície, výpočet priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4, plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v peňažnom vyjadrení a percentuálnom vyjadrení podľa odseku 1 a stručný technický popis prepojenia obstarávanej investície s digitalizáciou a automatizáciou výrobných procesov a logistických procesov podľa odseku 5. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, deväť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembra 2030. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracúva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, deväť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v roku 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v priebehu roka 2030. Daňovník môže mať iba jeden investičný plán. Investičný plán obsahuje najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, obchodné meno alebo názov, sídlo a daňové identifikačné číslo, a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania a dátum začiatku realizácie investičného plánu. Investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Pri daňovej kontrole⁸²⁾ je správca dane alebo finančné riaditeľstvo^120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie investičného plánu. Lehota na predloženie investičného plánu daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

(9) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu^120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii investičného plánu uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2, tieto údaje:

a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,

b) výšku uplatneného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,

c) hodnotu investície podľa odseku 5 zaradenú do užívania alebo obchodného majetku v príslušnom zdaňovacom období,

d) plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v percentách.

(10) Nárok na uplatnenie odpočtu podľa odsekov 1 a 2 alebo jeho neuplatnenej časti v príslušnom zdaňovacom období zaniká, ak daňovník vykázal

a) daňovú stratu,

b) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, nižší, ako je odpočet podľa odsekov 1 a 2,

c) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty nižší, ako je odpočet podľa odsekov 1 a 2, alebo

d) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty a po odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ak daňovník prvotne odpočíta odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, nižší ako odpočet podľa odsekov 1 a 2.

(11) Ak daňovník počas obdobia investičného plánu nezaradí do užívania alebo do obchodného majetku investíciu podľa odseku 5 v úhrne najmenej vo výške plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií uvedenej v investičnom pláne a uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

(12) Daňovník stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, ak v období investičného plánu

a) sa zrušuje s likvidáciou,

b) zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny alebo dôjde k vyradeniu majetku podľa odseku 5 v dôsledku rozdelenia odštiepením,

c) je naňho vyhlásený konkurz,

d) je v reštrukturalizácii,

e) dôjde k predaju podniku alebo jeho časti, k nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti,

f) predá alebo iným spôsobom vyradí majetok podľa odseku 5, okrem vyradenia tohto majetku v dôsledku škody, pred uplynutím doby odpisovania,

g) dôjde k vykázaniu kratšieho zdaňovacieho obdobia ako je 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia, alebo

h) u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9, okrem daňovníka, u ktorého dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9 z dôvodu úmrtia.

(13) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 12 za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, a to v lehote podľa osobitného predpisu;¹²⁸⁾ v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

Komentár k § 30e

Ustanovenie upravuje na účely zákona o dani z príjmov odpočet výdavkov alebo nákladov na investície.

Odsek 8

Znenie upravuje obsah, trvanie a formálne požiadavky investičného plánu ako základnej podmienky pre uplatnenie daňového odpočtu na podporu investícií do digitalizácie a automatizácie.

Ustanovenie definuje, čo musí obsahovať investičný plán, ktorý je kľúčovou podmienkou na uplatnenie daňového zvýhodnenia podľa § 30e. Ide o mechanizmus, ktorým štát podporuje investície do:

• digitalizácie výrobných a logistických procesov,

• automatizácie, robotizácie a technologického rozvoja,

• modernizácie podnikov, pri zachovaní preukázateľnosti a plánovania.

Účelom odseku 8 je zabezpečiť transparentnosť, predvídateľnosť a kontrolovateľnosť investičného zámeru daňovníka počas 9-ročného obdobia.

Obsahové náležitosti investičného plánu

Investičný plán je povinne písomný dokument, ktorý musí obsahovať:

– Celkovú hodnotu plánovanej investície podľa odseku 5

Ide o súčet investícií, ktoré smerujú k digitalizácii, automatizácii alebo modernizácii výroby alebo logistiky. Musí byť jasne kvantifikovaná.

– Časové vymedzenie obdobia investície

Plán musí obsahovať:

• začiatok a koniec obdobia,

• jednotlivé etapy investovania.

– Harmonogram realizácie

Musí byť uvedené, kedy sa budú realizovať jednotlivé investičné aktivity, a to napr. obstaranie technológie, implementácia softvéru, uvedenie do používania.

– Výpočet priemernej hodnoty investícií podľa odseku 4

Ide o kľúčový údaj pre posúdenie splnenia podmienky preinvestovania nad limit spojený s odpočtom.

– Plánovanú výšku preinvestovania (v € aj v %)

Musí byť uvedené:

• koľko daňovník preinvestuje nad priemernú hodnotu minulých investícií,

• v percentách pre výpočet limitu odpočtu.

– Technický popis prepojenia investície s digitalizáciou/automatizáciou

Musí preukazovať:

• technologický posun,

• vplyv na výrobu alebo logistiku,

• splnenie účelu investičnej motivácie.

Poznámka

Ustanovenie používa výraz „najmä“, čo znamená, že ide o otvorený zoznam. Daňovník môže doplniť aj ďalšie prvky, ktoré zvýšia presnosť a preukázateľnosť plánu, a to napr. riziková analýza, cash-flow.

Trvanie investičného plánu – deväť zdaňovacích období

Zákon presne vymedzuje obdobie, na ktoré sa investičný plán zostavuje.

– Ak má daňovník kalendárny rok

• trvanie: 9 po sebe nasledujúcich rokov,

• prvé obdobie: 1. január 2022,

• posledné obdobie: končí 31. december 2030.

– Ak má daňovník hospodársky rok

• obdobie tiež trvá 9 zdaňovacích období,

• prvé zdaňovacie obdobie začína v roku 2022,

• posledné začína najneskôr v priebehu roka 2030.

Štát týmto presne vymedzuje časový rámec uplatňovania tohto daňového nástroja, ktorý je časovo obmedzený – ide o motivačné opatrenie s koncom v roku 2030.

Daňovník môže mať iba jeden investičný plán

Toto obmedzenie má zabrániť:

• fragmentácii investičných zámerov,

• obchádzaniu limitov,

• účelovému rozdeľovaniu investícií do viacerých menších plánov.

Zároveň zabezpečuje jednotný rámec kontroly zo strany finančnej správy.

Identifikačné údaje v investičnom pláne

Investičný plán musí obsahovať základné údaje:

– Právnická osoba

• obchodné meno,

• sídlo,

• daňové identifikačné číslo.

– Fyzická osoba – podnikateľ

• meno a priezvisko,

• adresa trvalého pobytu,

• miesto podnikania,

• dátum začiatku realizácie investičného plánu.

Údaje slúžia na jednoznačné spojenie dokumentu s daňovníkom, najmä pri kontrole.

Povinnosť podpisu osoby oprávnenej konať za daňovníka

Investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka (štatutárny orgán alebo prokurista).

– Lehota na podpis a vypracovanie

Do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si daňovník prvýkrát uplatňuje odpočet.

Tým sa zabezpečí:

• že plán existuje pred uplatnením odpočtu,

• že má záväzný charakter,

• že správca dane má možnosť jeho kontroly.

Povinnosť predložiť investičný plán správcovi dane

Správca dane alebo finančné riaditeľstvo môže daňovníka vyzvať na predloženie investičného plánu.

– Lehota na predloženie

Lehota je osem dní od doručenia výzvy.

Ide o pomerne krátku lehotu, čo znamená:

• investičný plán musí existovať,

• musí byť dostupný a uchovávaný,

• daňovník ho musí byť schopný predložiť bez dopracovávania.

– Daňovník si môže uplatniť odpočet

len vtedy ak:

• má vypracovaný investičný plán podľa zákona,

• plán je podpísaný štatutárom v zákonnej lehote,

• je schopný ho predložiť na požiadanie,

• plán zahŕňa obdobie 9 rokov a splňuje všetky obsahové kritériá.

– Investičný plán má pre daňovníka praktické funkcie

• slúži ako dôkazný prostriedok pri daňovej kontrole,

• zabezpečuje záväzný harmonogram investícií,

• preukazuje prepojenie investícií na digitalizáciu alebo automatizáciu,

• bráni retroaktívnym úpravám a zneužitiu odpočtu.

! Upozornenie

V ustanovení § 30e ods. 8 sa slovo „šesť“ nahrádza slovom „deväť“ a číslo „2027“ sa nahrádza číslom „2030“.

S cieľom podpory uplatnenia odpočtu výdavkov, čiže nákladov na investície, sa predlžuje investičné obdobie zo súčasných 6 rokov (2022 až 2027) na 9 rokov (2022 – 2030). Predlženie investičného obdobia sa bude vzťahovať tak na už existujúce investičné plány ako aj nové investičné plány

Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov
zo závislej činnosti

§ 35

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o

a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6 a 8 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

(2) Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 154,8-násobku platného životného minima vrátane, 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 154,8-násobku platného životného minima a nepresiahne 1/12 sumy 212,4-násobku platného životného minima vrátane, 30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 212,4-násobku platného životného minima a nepresiahne 1/12 sumy 264-násobku platného životného minima vrátane a 35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 264-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

(3) Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak pri príjmoch oslobodených od dane neboli splnené podmienky na oslobodenie, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazí preddavok na daň dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo postupuje podľa písmena a). Zamestnancovi,

a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,

b) ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu¹³⁰⁾ o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,

c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu,¹³¹⁾ preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.

(4) U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, preddavok na daň o sumu priznaného daňového bonusu v ustanovenej výške, ktorá nesmie presiahnuť percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti podľa § 33 ods. 6 upraveného podľa § 33 ods. 11 za príslušný kalendárny mesiac. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Ak zdaniteľnú mzdu vypláca zamestnancovi osoba so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prijal doklad preukazujúci príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.

(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, požiada na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.¹²⁸⁾

(8) Preddavok na daň podľa odsekov 1 až 7 nevyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ak ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.

(10) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa tohto ustanovenia. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.

(11) Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane¹²⁸⁾ do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy,

a) vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,

b) nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.

(12) V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.

Komentár k § 35

Ustanovenie upravuje vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti.

Odsek 2

Znenie upravuje výpočet preddavkov na daň zo závislej činnosti (mzdy) pri progresívnom zdaňovaní. Ustanovenie upravuje spôsob výpočtu mesačného preddavku na daň zo závislej činnosti, ktorý zamestnávateľ zráža zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy podľa § 35 ods. 1.

Ide o praktické uplatnenie progresívnych sadzieb dane (19 %, 25 %, 30 %, 35 %), avšak nie v ročnej podobe (ako v § 15), ale prepočítané na mesiace.

Predmet úpravy – preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy

Preddavok sa počíta:

• zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca,

• za kalendárny mesiac (alebo iné zdaňovacie obdobie pri atypických zamestnávateľoch),

• zo mzdy zaokrúhlenej podľa § 47.

– Preddavok ≠ ročná daň

Preddavok je iba záloha, ktorá sa v ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní:

• porovná s ročnou daňovou povinnosťou,

• môže sa vrátiť,

• alebo môže vzniknúť nedoplatok.

Progresívne pásma pre účely mesačných preddavkov

Zákon zavádza štvornásobnú progresiu, pričom limite sú odvodené z ročných pásiem uvedených v § 15, ale delené na 1/12, aby ich bolo možné uplatniť každý mesiac.

– Mesačné pásma (1/12 ročných limitov)

Preddavok na daň je:

– 19 % sadzba

– z tej časti mesačnej zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 z 154,8-násobku životného minima.

– 25 % sadzba

– z časti mesačnej zdaniteľnej mzdy presahujúcej predchádzajúci limit, až do 1/12 z 212,4-násobku životného minima.

– 30 % sadzba

– z časti mesačnej mzdy nad druhým limitom až do 1/12 z 264-násobku životného minima.

– 35 % sadzba

– – zo zdaniteľnej mzdy nad mesačný limit: 1/12 zo 264-násobku životného minima.

Väzba na životné minimum

Všetky hranice sú odvodené od platného životného minima k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Tým sú:

• pásma každý rok automaticky valorizované,

• progresia úmerne upravovaná ekonomickým podmienkam.

Zníženie preddavku o daňový bonus

Po vypočítaní preddavku sa tento znižuje o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

To znamená:

• daňový bonus na dieťa sa znižuje mesačný preddavok,

• ak je bonus vyšší než samotný preddavok, vzniká daňový bonusový preplatok, ktorý zamestnávateľ vypláca zamestnancovi, tzv. daňový bonus nad rámec dane.

Praktický význam

– Mesačné uplatňovanie progresie

Rozdelením ročných pásiem na mesačné sa zabezpečí:

• rovnomerné mesačné zdaňovanie,

• zrážky odrážajúce reálne mesačné príjmy,

• zníženie rizika veľkých doplatkov na dani po roku.

– Preddavky môžu byť neskôr upravené

Pri ročnom zúčtovaní rozdiel medzi preddavkami a ročnou daňou sa vyrovná.

– Odlišné sadzby pri preddavkoch a ročnej dani

Preddavky musia byť uplatnené podľa mesačných pásiem – zamestnávateľ nemôže použiť ročné limity.

Zaokrúhľovanie

Zdaniteľná mzda, z ktorej sa vypočíta preddavok:

• sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol (pri bezhotovostnej výplate),

• na eurocenty nahor (pri hotovosti).

Správne zaokrúhľovanie je nevyhnutné, keďže preddavok sa počíta v percentách.

Príklady

Používajú sa mesačné plány aj pri nepravidelných príjmoch?

Áno – preddavok sa vypočíta za príslušný mesiac podľa toho, aký zdaniteľný príjem bol zúčtovaný.

Čo ak zamestnanec nastúpi alebo ukončí pracovný pomer v priebehu mesiaca?

Použije sa pomerná časť mesačnej mzdy, ale pásma sa neznižujú pomerne a stále ide o limit pre celý mesiac.

Týka sa preddavkov aj ročnej odmeny vyplatenej jednorazovo?

Áno – jednorazový príjem sa zaradí do mesiaca, v ktorom bol zúčtovaný, čo môže spôsobiť prechod do vyššieho pásma.

Znenie odseku 2 ustanovuje progresívne sadzby 19 %, 25 %, 30 %, 35 % pre mesačné preddavky na daň, preddavky sa počítajú z mesačnej zdaniteľnej mzdy, limity pre jednotlivé sadzby sú 1/12 ročných limitov podľa § 15, po výpočte preddavku sa od neho odpočíta daňový bonus, ide o mechanizmus zabezpečujúci rovnomerné mesačné daňové zaťaženie.

! Upozornenie

V ustanovení § 35 ods. 2 sa zmenilo znenie prvej vety, a to „Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 154,8-násobku platného životného minima vrátane, 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 154,8-násobku platného životného minima a nepresiahne 1/12 sumy 212,4-násobku platného životného minima vrátane, 30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 212,4-násobku platného životného minima a nepresiahne 1/12 sumy 264-násobku platného životného minima vrátane a 35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 264-násobku platného životného minima.“.

§ 46b

Minimálna daň právnickej osoby

(1) Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

(2) Minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)

a) neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške	340 eur
b) prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške	960 eur
c) prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške	1 920 eur
d) prevyšujúce sumu 500 000 eur a neprevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške	3 840 eur
e) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške	11 520 eur

(3) U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu,^136b) sa minimálna daň podľa odseku 2 znižuje na polovicu.

(4) Minimálna daň právnickej osoby je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.

(5) Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.

(6) Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa minimálna daň právnickej osoby vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

(7) Minimálnu daň právnickej osoby neplatí

a) daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,

b) daňovník podľa § 12 ods. 3 a 4,

c) daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu,^136ba)

d) daňovník za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8, 12 až 14,

e) daňovník, ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa osobitného predpisu^136bb) so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur,

f) daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti;^136bc) ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti^136bc) do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie, pričom v tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná,

g) registrovaný sociálny podnik.^120m)

(8) Nárok na zápočet minimálnej dane právnickej osoby alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou právnickej osoby

a) zaniká, ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku 5,

b) zaniká ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

(9) Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je

a) vyššia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte minimálnej dane podľa odseku 5 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,

b) nižšia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou sa započíta podľa odseku 5.

(10) Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť minimálnu daň právnickej osoby, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4.

Komentár k § 46b

Ustanovenie sa zaoberá minimálnou daňou právnickej osoby. Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

Odsek 2

Znenie sa týka minimálnej dane právnických osôb, tzv. licencie v novej podobe. Ustanovenie upravuje výšku minimálnej dane právnickej osoby (minimálna daň) podľa výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) dosiahnutých za zdaňovacie obdobie.

Ide o mechanizmus, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby právnické osoby s aktivitami a príjmami na Slovensku prispievali do verejných financií minimálnou sumou, aj keď si uplatnia daňové výdavky alebo odpočty, ktoré im znížia vypočítanú daň na veľmi nízku úroveň či dokonca na nulu.

Podstata minimálnej dane

Minimálna daň nie je samostatným druhom dane, ale:

• najnižšou sumou, ktorú musí daňovník zaplatiť za zdaňovacie obdobie,

• ak je jeho vypočítaná daň nižšia než minimálna daň určená podľa § 46b ods. 2.

Ak je daň daňovníka vyššia než minimálna daň, zaplatí iba túto vyššiu daň a minimálna daň sa neuplatní.

Určenie výšky minimálnej dane podľa § 46b ods. 2

Výška minimálnej dane je odstupňovaná podľa objemu zdaniteľných príjmov (výnosov) spoločnosti:

– do 50 000 € — minimálna daň: 340 €

Najnižšia sadzba sa týka mikrodaňovníkov a menších podnikateľských subjektov.

– 50 000 – 250 000 € — minimálna daň: 960 €

Vyššia kategória, v ktorej sa nachádzajú menšie firmy s už citeľnejším objemom tržieb.

– 250 000 – 500 000 € — minimálna daň: 1 920 €

Toto pásmo je orientované na stredné podniky.

– 500 000 – 5 000 000 € — minimálna daň: 3 840 €

Zahŕňa firmy s vysokým, ale ešte nie veľkým obratom.

– nad 5 000 000 € — minimálna daň: 11 520 €

Najvyššia sadzba, ktorá sa týka stredných a veľkých podnikov.

Kľúčové interpretačné aspekty

– Zdaniteľné príjmy alebo výnosy

Pre zaradenie do pásma sa sleduje:

• celková suma zdaniteľných príjmov,

• t. j. výnosy, ktoré vstupujú do základu dane podľa § 17.

Nezdaniteľné príjmy, a to napr. oslobodené príjmy podľa § 12 ods. 7, sa nezohľadňujú.

– Uplatňuje sa po výpočte dane

Postup:

– daňovník vypočíta daň podľa § 15,

– porovná ju s minimálnou daňou podľa svojho výnosového pásma,

– zaplatí vyššiu zo súm.

Príklad

Vypočítaná daň = 150 €.

Minimálna daň = 340 €, to znamená, že sa zaplatí 340 €.

Význam pre mimoriadne nízko ziskové alebo stratové firmy

Ak je spoločnosť v strate alebo má minimálny základ dane, minimálna daň:

• zabezpečuje aspoň minimálny príspevok štátnej pokladnici,

• eliminuje „nulové daňové povinnosti“ veľkých aj malých subjektov v dlhom časovom horizonte.

Vzťah k odpočtom a úľavám

Minimálnu daň nie je možné znížiť:

• daňovou stratou,

• odpočtom investícií,

• nezdaniteľnými časťami ani daňovým bonusom.

Pri jej uplatnení ide o absolútnu spodnú hranicu daňovej povinnosti.

Praktický dopad ustanovenia

– Motivácia viesť daňovo efektívne účtovníctvo

Firmy s vysokými príjmami, ale nízkym ziskom, budú platiť vysokú minimálnu daň aj za obdobia s nízkou ziskovosťou.

– Administratívne zjednodušenie

Štát má garantovaný minimálny príjem z podnikovej dane.

– Stabilita rozpočtu

Mechanizmus je podobný ako kedysi zrušená „daňová licencia“, no s odlišnou konštrukciou a bez možnosti započítania v ďalších rokoch.

Hraničné situácie

– Príjmy presne na hranici pásiem

§ 46b ods. 2 pracuje s formuláciou neprevyšujúce a prevyšujúce, preto:

• pri sume presne 50 000 € - pásmo a),

• pri sume presne 250 000 € - pásmo b),

• pri sume presne 500 000 € - pásmo c),

• pri sume presne 5 000 000 € - pásmo d).

– Nezapočítavajú sa interné prevody a účtovné prípady bez výnosov

Relevantné sú len výnosy účtované v triede 6, ktoré sú zdaniteľné.

Znenie odseku 2 zavádza päť pásem minimálnej dane právnickej osoby, výška dane sa odvíja od ročnej výšky zdaniteľných príjmov, zabezpečuje, že firmy zaplatia minimálne 340 až 11 520 € dane, uplatňuje sa len vtedy, ak je vypočítaná daň nižšia,mnie je možné ju znížiť odpočtami ani daňovou stratou.

Ide o významný nástroj na posilnenie daňovej disciplíny a obmedzenie dlhodobo „nulových daní“ pri firmách s reálnou podnikateľskou aktivitou.

! Upozornenie

V ustanovení § 46b sa zmenilo znenie odseku 2, ktoré vymedzuje, že minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy) uvedené v tabuľke.

V rámci konsolidácie verejných financií sa teda zavádza nové pásmo minimálnej dane vo výške 11 520 eur pre daňovníka – právnickú osobu, ktorej zdaniteľné príjmy za príslušné zdaňovacie obdobie prevýšia sumu 5 mil. eur.

§ 51eb

Osobitný základ dane z výnosov
(príjmov) z poplatkov za vykonanie
platobnej operácie prostredníctvom
platobnej karty v prospech hráčskeho účtu

Do osobitného základu dane sa zahŕňajú výnosy (príjmy) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu,⁵⁶⁾ ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky⁹⁴⁾ účtuje svojim klientom. Výnosy (príjmy) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu⁵⁶⁾ sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa § 41 zdaňovaného sadzbou dane podľa § 15 písm. b) piateho bodu.

Komentár k § 51eb

! Upozornenie

Za ustanovenie § 51ea sa vkladá nové § 51eb.

Osobitný základ dane z výnosov z poplatkov za platby kartou na hráčsky účet

Ustanovenie § 51eb zavádza špecifický režim zdanenia pre určitý typ výnosov bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa zákona o bankách. Ide o reakciu zákonodarcu na potrebu zdanenia finančných tokov súvisiacich s online hazardom a hráčskymi účtami, ktoré doteraz podliehali bežnému režimu dane z príjmov.

Čo tvorí osobitný základ dane

Do osobitného základu dane podľa § 51eb sa zahŕňajú výnosy (príjmy) z poplatkov, ktoré:

– účtuje banka alebo pobočka zahraničnej banky,

– svojim klientom,

– za vykonanie platobnej operácie platobnou kartou,

– ak táto operácia smeruje v prospech hráčskeho účtu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 30/2019 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

Hráčsky účet

Odkazuje sa na predpisy upravujúce účet hráča vedený prevádzkovateľom hazardných hier, čiže zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, na ktorom sa evidujú:

• vklady hráča,

• výhry,

• finančné transakcie pri účasti na online hazardných hrách.

Ekonomická podstata poplatkov

Banka pri transakcii kartou na hráčsky účet môže účtovať:

• poplatok za prevod,

• poplatok za spracovanie kartovej transakcie,

• poplatok za nabitie konta hráča kartou.

Tieto výnosy sú špecifikované zákonom ako osobitný základ dane, a preto sa zdaňujú osobitnou sadzbou.

Dôvod zavedenia osobitného základu dane

Hlavné dôvody:

– Cielené zdanenie poplatkov spojených s hazardom

Banka síce nie je prevádzkovateľom hazardných hier, ale sprostredkúva financovanie hráčskych účtov. Tieto poplatky sú ekonomicky naviazané na segment hazardu, ktorý je osobitne regulovaný a zdaňovaný.

– Zamedzenie optimalizácií

Bolo potrebné zabrániť tomu, aby:

• banky účtovali tieto poplatky ako bežné výnosy,

• čím by sa ich zdanenie riadilo štandardnou sadzbou 21 %, resp. podľa § 15 písm. b) inak.

Zákonodarca zaviedol fixnú špecifickú sadzbu 54 % podľa § 15 písm. b) bod 5, ktorá sa viaže výlučne na tento osobitný základ dane.

Zdaňovanie osobitného základu dane

– Sadzba dane

Ustanovenie § 51eb odkazuje na § 15 písm. b) piaty bod:

– Sadzba dane 54 %

Ide o výrazne vyššiu sadzbu než štandardná sadzba dane z príjmov právnických osôb.

– Ako sa uplatňuje

• Výnosy z týchto poplatkov sa vyčlenia z bežného základu dane.

• Banka ich uvedie v daňovom priznaní podľa § 41 ako osobitný základ dane.

• Tento osobitný základ dane sa zdaní sadzbou 54 %, nie sadzbou 21 %.

Teda: nepatria do všeobecného základu dane právnickej osoby.

Konštrukcia osobitného základu dane

Osobitný základ dane je tvorený výnosmi bez zohľadnenia výdavkov, bez možnosti odpočítania nákladov priraditeľných k týmto poplatkom.

Týmto sa zabezpečuje, že 54 % sadzba sa uplatní na hrubý príjem, nie na prípadný zisk.

Vzťah k ostatným ustanoveniam zákona

– Nevstupuje do spoločného základu dane

Výnosy z poplatkov sa osobitne oddelia a nezahŕňajú sa:

• do daňovej straty,

• do základu dane pre účely úľav,

• do základu dane pre minimálnu daň.

– Nie je možné naň uplatniť odpočty ani zníženia

Osobitný základ dane je svojou povahou:

• neznížiteľný o daňové výdavky,

• neznížiteľný o daňové straty,

• neznížiteľný o odpočty podľa § 30 až 30e.

Administratívne povinnosti bánk

Pri podaní daňového priznania podľa § 41 musí banka:

– vyčísliť výnosy z poplatkov,

– uviesť ich v osobitnej časti priznania,

– zdaní ich sadzbou 54 %,

– viesť osobitnú analytickú evidenciu, aby boli odlíšiteľné od ostatných poplatkov z kartových transakcií.

Dopady

– Pre banky

• zavádza povinnosť viesť segmentovanú evidenciu podľa typu poplatkov,

• spôsobuje výrazné zvýšenie daňovej povinnosti z tejto kategórie výnosov,

• motivuje k úprave cenotvorby alebo zmenám obchodných podmienok.

– Pre štát

• zabezpečuje vyšší a stabilnejší výber dane z oblasti súvisiacej s hazardom,

• znižuje možnosť daňových optimalizácií v bankovom sektore,

• harmonizuje zdanenie s prístupom používaným v iných štátoch EÚ pri finančných tokoch súvisiacich s hazardom.

Ustanovenie zavádza osobitný základ dane, do ktorého patria výnosy bánk z poplatkov za platby kartou na hráčsky účet. Tento osobitný základ dane sa zdaňuje sadzbou 54 % podľa § 15 písm. b) bod 5. Nezahŕňa sa do bežného základu dane ani ho neovplyvňujú daňové výdavky či odpočty. Cieľom je osobitne a prísnejšie zdaňovať výnosy spojené s financovaním hazardných hier

§ 52zzzj

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2026

(1) Ustanovenia § 11 ods. 2 a 3 a § 15 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie roku 2026.

(2) Ustanovenia § 15 písm. b) piateho bodu, § 17 ods. 3 písm. q) a § 51eb sa uplatnia na výnosy (príjmy) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky po 31. decembri 2025.

(3) Ustanovenie § 15a ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri výpočte osobitnej dane zo zdaniteľného príjmu za mesiac január 2026.

(4) Ustanovenie § 35 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026.

(5) Ustanovenie § 46b ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026.

Komentár k § 52zzzj

Ustanovenie zohráva kľúčovú úlohu pri prechode na nový režim zdaňovania platný od 1. januára 2026. Ide o technické, ale veľmi dôležité pravidlá, ktoré určujú od ktorého zdaňovacieho obdobia alebo mesiaca sa jednotlivé novelizované ustanovenia zákona začnú uplatňovať. Takéto pravidlá sú nevyhnutné, aby sa zabezpečila právna istota daňovníkov a aby nevznikali pochybnosti o tom, či sa konkrétny daňový postup uplatňuje ešte podľa starého alebo už podľa nového znenia zákona.

! Upozornenie

Za ustanovenie § 52zzzi sa vkladajú nové ustanovenia § 52zzzj a 52zzzk.

Odsek 1

Zmena doteraz platných pásiem a zavedenie nových pásiem pre progresívne zdanenie príjmov fyzických osôb a zmena spôsobu vyklesávania výšky nezdaniteľnej časti základu dane sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie 2026. Pri ročnom zúčtovaní príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 a zdanení prostredníctvom daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 sa uplatnia ustanovenia zákona platné a účinné do 31. decembra 2025.

Uplatnenie nových pravidiel nezdaniteľných častí a progresívnych sadzieb dane

Význam a dôsledky

• § 11 ods. 2 a 3 upravuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na manžela/manželku.

• § 15 písm. a) upravuje progresívne sadzby dane pre fyzické osoby.

Prechodné ustanovenie stanovuje, že nové sadzby dane a nové výpočty nezdaniteľných častí sa použijú prvýkrát až pri podaní daňového priznania za rok 2026.

To znamená:

• zdaňovacie obdobie 2025 ešte beží podľa starých pravidiel,

• zamestnanci a podnikatelia uplatnia nové mechanizmy až v daňovom priznaní, resp. ročnom zúčtovaní, za rok 2026.

Odsek 2

Uplatnenie osobitnej dane 54 % z poplatkov za platby kartou na hráčsky účet

Tieto ustanovenia sa týkajú:

• zavedenia osobitnej sadzby dane 54 %,

• vymedzenia, že sa ide o osobitný základ dane,

• vyčlenenia týchto výnosov z bežného základu dane, je to úprava v § 17 ods. 3 písm. q),

• definovania osobitného základu dane v § 51eb.

– Kľúčový dopad

Zdanenie sadzbou 54 % sa vzťahuje len na poplatky účtované od 1. 1. 2026.

To znamená:

• ak banka účtuje poplatok 31. 12. 2025, zdaňuje sa podľa starých pravidiel,

• ak banke vznikne výnos 1. 1. 2026 a neskôr, automaticky podlieha 54 % sadzbe.

Rozhodujúci je moment účtovania poplatku, nie uskutočnenie transakcie.

Odsek 3

Zvýšenie osobitnej sadzby dane z príjmov zo závislej činnosti pre vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. z 5 % na 10 % sa použije prvýkrát pri výpočte osobitnej dane zo zdaniteľného príjmu za mesiac január 2026.

Uplatňovanie osobitnej dane ústavných činiteľov od januára 2026

Zákon zavádza ústavným činiteľom osobitnú daň vo výške 10 % zo zdaniteľného príjmu podľa osobitných pravidiel.

Prechodné ustanovenie určuje, že sadzba 10 % sa začne uplatňovať z príjmov vyplatených za január 2026.

Nie je podstatné, kedy bol príjem odpracovaný – dôležité je, že ide o príjem za január 2026.

Odsek 4

Spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy pri použití sadzieb dane z príjmov z fyzických osôb vo výške od 19 % do 35 % sa prvýkrát použije pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026.

Aplikácia nových preddavkových sadzieb dane z príjmov zamestnancov

Preddavky na daň z mzdy od januára 2026 sa budú počítať podľa nových pásiem 19 %, 25 %, 30 % a 35 %.

Mzdy vyplatené za december 2025 (napr. v januári 2026) sa ešte zdaňujú podľa starých pravidiel.

Rozhodujúce je zúčtovanie mzdy, nie mesiac výplaty.

Odsek 5

Nové pásmo minimálnej dane vo výške 11 520 eur sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2026, t. j. prvýkrát za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2026 a za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu kalendárneho roka 2026.

Uplatnenie novej minimálnej dane právnických osôb

Ustanovenie § 46b ods. 2 obsahuje nové sadzby minimálnej dane právnických osôb, odstupňované podľa výnosov podnikateľa. Prechodné ustanovenie stanovuje, že nová minimálna daň sa bude posudzovať až pre prvé zdaňovacie obdobie, ktoré sa začne v roku 2026.

To znamená:

• spoločnosti s kalendárnym rokom ju prvýkrát uplatnia za rok 2026,

• spoločnosti s hospodárskym rokom ju uplatnia až na rok, ktorý sa začne po 1. 1. 2026 (napr. 1. 4. 2026 – 31. 3. 2027).

Pre rok 2025 a hospodárske roky začaté v roku 2025 sa použijú ešte staré pravidlá, teda aj prípadné oslobodenia.

Prechodné ustanovenie jasne rozlišuje, ktoré pravidlá platia pre rok 2025, a ktoré od roku 2026, zabezpečuje právnu istotu pri aplikácii sadzieb dane a výpočtov daňových povinností, umožňuje daňovníkom pripraviť účtovné systémy na nové zdaňovacie mechanizmy, bráni spätnej účinnosti daňových zákonov (ústavný princíp).

Z hľadiska správy dane ide o kľúčové procesné ustanovenie, ktoré odpovedá na otázku od akého okamihu sa majú zmenené daňové pravidlá reálne použiť v praxi.

§ 52zzzk

Prechodné ustanovenie
účinné od 1. januára 2026

Za daňový výdavok podľa § 2 písm. i) a § 19 sa nepovažuje daň z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie v období podľa osobitného predpisu¹⁶¹⁾ nemá platiteľ dane z pridanej hodnoty nárok.

Komentár k § 52zzzk

! Upozornenie

Do zákona sa dopĺňa nové ustanovenie § 52zzzk upravujúce prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2026. Prechodným ustanovením sa vymedzuje, že v období ktoré ustanovuje § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sa daň z pridanej hodnoty, na ktorú nemá daňovník nárok na odpočet vo vymedzených prípadoch, nepovažuje za daňový výdavok.

Poznámka pod čiarou k odkazu 161 sa odvoláva na ustanovenie § 85n zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 261/2025 Z. z.

Charakter a účel ustanovenia

Úlohou ustanovenia je zabezpečiť hladký prechod na nový režim zdaňovania vo vzťahu k uplatňovaniu DPH v daňových výdavkoch (nákladoch) v zákone o dani z príjmov.

Poznámka

§ 85n zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Prechodné ustanovenia k odpočítaniu dane pri niektorých kategóriách motorových vozidiel a tovaroch a službách súvisiacich s týmito motorovými vozidlami účinné od 1. januára 2026

(1) Platiteľ, ktorý od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudne investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a), ktorým je motorové vozidlo kategórie M1, L1e alebo L3e (ďalej len „osobné motorové vozidlo“), iné ako osobné motorové vozidlo podľa odseku 4 alebo odseku 5, odpočíta daň vzťahujúcu sa na toto osobné motorové vozidlo v rozsahu 50 %; použitie tohto osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie sa nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 alebo ods. 3) a v rozsahu, v akom pri tomto tovare nebola odpočítaná daň, sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3). Ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54 týmto nie sú dotknuté.

(2) Platiteľ, ktorý od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane používa na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy osobné motorové vozidlo iné ako osobné motorové vozidlo podľa odseku 4 alebo odseku 5, odpočíta daň vzťahujúcu sa na túto službu v rozsahu 50 %; použitie tohto osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie sa nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 3). Ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

(3) Platiteľ, ktorý v súvislosti s osobným motorovým vozidlom používaným na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane prijme služby alebo nadobudne tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), odpočíta daň vzťahujúcu sa na tieto služby alebo tovar v rozsahu 50 %; ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

(4) Odseky 1 až 3 sa, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54, neuplatnia na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ

a) nadobudol alebo používa výlučne na podnikanie, ktorým je

1. krátkodobý nájom alebo iný ako krátkodobý nájom osobného motorového vozidla,

2. doprava osôb a ich batožiny za protihodnotu vrátane taxislužby,

3. prevádzkovanie autoškoly, ak osobné motorové vozidlo je výcvikovým vozidlom,⁴¹)

b) používa výlučne ako predvádzacie alebo testovacie osobné motorové vozidlo alebo ako náhradné osobné motorové vozidlo poskytnuté zákazníkovi platiteľa na dobu opravy osobného motorového vozidla zákazníka alebo počas ktorej sú na osobnom motorovom vozidle zákazníka vykonávané iné služby.

(5) Odseky 1 až 3 sa neuplatnia ani na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ nadobudol ako investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) výlučne na podnikanie alebo osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ používa výlučne na podnikanie, ak platiteľ vedie podrobné záznamy podľa odseku 6, preukazujúce rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie; ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54 týmto nie sú dotknuté.

(6) Záznamy preukazujúce rozsah použitia osobného motorového vozidla podľa odseku 5 výlučne na podnikanie je platiteľ povinný viesť v elektronickej podobe osobitne za každé nadobudnuté alebo používané osobné motorové vozidlo a obsahujú najmä

a) identifikačné číslo osobného motorového vozidla VIN,

b) evidenčné číslo osobného motorového vozidla, názov a typ osobného motorového vozidla,

c) stav počítadla kilometrov osobného motorového vozidla v deň začatia vedenia záznamov, na konci každého zdaňovacieho obdobia a v deň ukončenia vedenia záznamov,

d) evidenciu o každom použití osobného motorového vozidla, ktorá obsahuje najmä tieto údaje:

1. poradové číslo záznamu o jazde,

2. meno a priezvisko osoby, ktorá viedla osobné motorové vozidlo počas jazdy,

3. dátum, čas začatia jazdy a skončenia jazdy,

4. účel jazdy preukazujúci použitie osobného motorového vozidla na podnikanie,

5. miesto začatia jazdy a miesto skončenia jazdy,

6. počet najazdených kilometrov za každú jazdu, stav počítadla kilometrov pred každou jazdou a po každej jazde,

e) evidenciu o nadobudnutí tovaru a prijatí služieb podľa odseku 3 slúžiacich na prevádzku osobného motorového vozidla v členení na jednotlivé tovary a služby s uvedením ich špecifikácie, obstarávacej ceny bez dane a dátumu nadobudnutia tovaru alebo prijatia služby.

(7) Platiteľ je povinný na výzvu daňového úradu, v lehote určenej vo výzve, sprístupniť elektronickými prostriedkami záznamy podľa odseku 6.

(8) Na uchovávanie záznamov podľa odseku 6 sa vzťahuje § 70 ods. 11 písm. b).

(9) Použitie osobného motorového vozidla podľa odsekov 4 alebo 5 je platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva; pri osobnom motorovom vozidle používanom na základe nájomnej zmluvy inej ako krátkodobej nájomnej zmluvy alebo na základe obdobnej zmluvy je platiteľ povinný oznámiť použitie osobného motorového vozidla podľa odsekov 4 alebo 5 v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatnil odpočítanie dane prvýkrát. Ak dôjde k zmene použitia osobného motorového vozidla podľa odseku 4 na použitie podľa odseku 5 alebo naopak, platiteľ túto skutočnosť oznámi daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom táto skutočnosť nastala.

(10) Ustanovenie § 54d sa nevzťahuje na osobné motorové vozidlo, pri ktorom bola odpočítaná daň podľa odseku 1; to neplatí, ak platiteľ v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 52a ods. 2 písm. a)

a) dodá osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň podľa odseku 1, alebo

b) oznámi najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka daňovému úradu na tlačive podľa odseku 9, že od nasledujúceho kalendárneho roka začne osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň podľa odseku 1, používať prvýkrát výlučne podľa odseku 4 alebo odseku 5; platiteľ podľa odseku 5 je povinný viesť záznamy podľa odseku 6 počnúc 1. januárom kalendárneho roka, v ktorom začne používať osobné motorové vozidlo výlučne na podnikanie.

Obsah tohto prechodného ustanovenia jednoznačne stanovuje, že od 1. januára 2026 už nebude možné zahrnúť do daňových výdavkov, čiže nákladov, nezaradenú DPH, ak platiteľ dane nemá nárok na jej odpočítanie podľa zákona o DPH, a to po úprave § 85n.

Zmena legislatívnej logiky od roku 2026

Do roku 2025 platilo, že ak platiteľ dane nemal nárok na odpočítanie DPH, mohol si túto DPH zahrnúť do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. k).

Od 1. 1. 2026 sa pravidlo zásadne sprísňuje, a to že neodpočítateľná DPH už nebude daňovým výdavkom.

Bez ohľadu na to, prečo nemá podnikateľ nárok na odpočet, a to napr. nadobudnutie automobilu, reprezentácia, chybne vystavená faktúra, nákup od neplatiteľa, neodpočítateľné tovary a služby.

Prečo ide o prechodné ustanovenie

Zákonodarca týmto ustanovením jasne stanovuje, že:

• nové pravidlo sa uplatní od 1. januára 2026,

• a vzťahuje sa na DPH z tovarov a služieb, pri ktorých je rozhodujúci moment vzniku práva na odpočítanie, teda zdaňovacie obdobie podľa § 85n zákona o DPH po jeho novelizácii zákonom č. 261/2025 Z. z.

Cieľom je odstrániť výkladové nejasnosti pri prechode na nový režim.

Praktické dôsledky pre daňovníkov

– Neodpočítateľná DPH sa stáva nedaňovým nákladom

Od 1. 1. 2026 si podnik nemôže uznať do daňových výdavkov napr.:

• DPH z reprezentácie,

• DPH z osobných automobilov pri zmiešanom použití,

• DPH z niektorých finančných a poistených plnení,

• DPH z chýbajúcich náležitostí faktúry,

• DPH z plnení nesúvisiacich s podnikaním,

• DPH zo sankčných a nesprávnych faktúr.

– Dopad na účtovníctvo

Účtovno-daňová prax bude musieť:

• oddeliť účtovnú DPH (účtovanú na 548 alebo iných účtoch) od daňovej uznateľnosti,

• upraviť výsledok hospodárenia v daňovom priznaní (zvýšenie ZD o neodpočítateľnú DPH),

• prispôsobiť informačné systémy a ERP, kde sa doteraz neodpočítateľná DPH automaticky považovala za daňový výdavok.

Poznámka

Nárok na odpočítanie DPH sa posudzuje podľa nových pravidiel DPH, a podľa nich sa následne posudzuje aj daňová uznateľnosť DPH podľa zákona o dani z príjmov.

Znenie stanovuje, že od 1. 1. 2026 každý podnikateľ – platiteľ DPH musí posúdiť DPH podľa § 85n zákona o DPH, tiež ak nevznikne nárok na odpočet, táto DPH nie je daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) ani podľa § 19, a nakoniec je výsledkom trvalé zvýšenie základu dane o nezaradenú DPH. Ustanovenie je striktne formulované a neobsahuje výnimky.

Významná zmena

Ide o jednu z najzásadnejších zmien v daňových zákonoch od roku 2004:

• zásadne mení neutralitu DPH pre podnikateľov,

• zvyšuje ich daňové zaťaženie,

• zvyšuje administráciu,

• vyžaduje preprogramovanie účtovných systémov,

• má dopad na ceny, cashflow aj ziskovosť.

Čl. IX

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 301/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 97/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z., zákona č. 210/2023 Z. z., zákona č. 274/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 108/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 76/2025 Z. z., zákona č. 258/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. IX

Tento zákon vymedzuje starobné dôchodkové sporenie, upravuje rozsah starobného dôchodkového sporenia, právne vzťahy pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia, organizáciu starobného dôchodkového sporenia, financovanie starobného dôchodkového sporenia a dohľad nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia.

Starobné dôchodkové sporenie je sporenie podľa tohto zákona, ktorého účelom je spolu s dôchodkovým poistením podľa osobitného predpisu zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe.

Starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) je systém doplnkového dôchodkového financovania, ktorý na Slovensku funguje od roku 2005. Ide o kapitalizačný pilier, v ktorom si sporiteľ vytvára vlastný majetok na osobnom dôchodkovom účte vedenom dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS). II. pilier funguje paralelne s I. pilierom (priebežný systém Sociálnej poisťovne).

Podstata starobného dôchodkového sporenia

• Ide o povinne-vstupný systém pre osoby, ktoré vstupujú na trh práce po prvýkrát (za určitých podmienok).

• Sporiteľovi sa časť povinných odvodov na dôchodkové poistenie odvádza do DSS, kde sú investované.

• Majetok na účte je v osobnom vlastníctve sporiteľa, nie je majetkom štátu ani DSS.

Výška príspevkov (aktuálne)

• 5,5 % z vymeriavacieho základu (priebežne rastúce na 6 %).

• Príspevky odvádza zamestnávateľ alebo sporiteľ ako SZČO.

Kto spravuje majetok

Majetok spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Každá z nich ponúka viacero fondov:

• Predvolený indexový fond (povinný od r. 2023).

• Rôzne negarantované fondy (akciové, zmiešané).

• Dlhopisový garantovaný fond.

Od r. 2023 je väčšina sporiteľov automaticky presúvaná do predvoleného indexového fondu, ktorý je dlhodobo výnosnejší.

Na aký dôchodok má sporiteľ nárok

Z II. piliera môže sporiteľ po splnení podmienok získať:

– Programový výber

– jednorazové alebo postupné vyplácanie časti úspor.

– Doživotný dôchodok

– poskytuje životná poisťovňa.

Kombinácia

– časť úspor ide na doživotný dôchodok, časť si sporiteľ vyberie.

Výplata sa viaže na splnenie podmienok ako pri I. pilieri (dovŕšenie dôchodkového veku alebo predčasný dôchodok).

Výhody II. piliera

– Majetok sporiteľa

Úspory sú jeho majetkom a podliehajú dedeniu (v prípade úmrtia).

– Vyšší potenciálny výnos

Indexové fondy majú dlhodobo výrazne vyšší výnos než priebežný I. pilier.

– Diverzifikácia dôchodcovského rizika

Časť dôchodku závisí od investícií, časť od štátu – znižuje sa riziko nízkych dôchodkov v budúcnosti.

Nevýhody a riziká

– Investičné riziko

Výnos nie je garantovaný (okrem garantovaného dlhopisového fondu).

– Krátkodobé výkyvy

Najmä v akciových a indexových fondoch.

– Potreba dlhého horizontu

II. pilier má najväčší efekt, ak sporiteľ sporí desiatky rokov.

Dedenie úspor v II. pilieri

Pri úmrtí sporiteľa:

• úspory sa vyplácajú blízkym osobám podľa zmluvy (oprávnené osoby),

• ak nie sú uvedené, prechádzajú do dedičského konania.

Toto je zásadná výhoda oproti I. pilieru.

Pre koho je II. pilier výhodný

Najviac pre:

• mladých sporiteľov (dlhý investičný horizont),

• osoby s vyššími príjmami,

• všetkých, ktorí chcú mať dôchodok čiastočne nezávislý od štátu.

Menej výhodný môže byť pre ľudí krátko pred dôchodkom (menej času na zhodnotenie).

Možné politické zmeny

II. pilier je v SR opakovane predmetom zmien – napr. výška príspevkov, presuny fondov, podmienky vstupu. Treba sledovať legislatívne zmeny, keďže výrazne ovplyvňujú výnosy aj bezpečnosť úspor.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– SZČO – povinne dôchodkovo poistená osoba,

– dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

§ 25

Vylúčenie povinnosti
platiť povinné príspevky

Samostatne zárobkovo činná osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa osobitného predpisu³⁾ zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení nie sú povinné platiť povinné príspevky v období, v ktorom nie sú povinné platiť poistné podľa osobitného predpisu.³⁰⁾

Komentár k § 25

! Upozornenie

Do zákona sa vložilo nové ustanovenie § 25 vrátane nadpisu. Tiež sa vypustili poznámky pod čiarou k odkazom 31 a 32 a zmenilo sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 30 s odvolávkou na ustanovenie § 140 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zaviedli sa nevyhnutné legislatívno-technické úpravy, ako napríklad vypustenie odseku 3 a zlúčenie pôvodného odseku 1 a 2, úprava poznámky pod čiarou k odkazu 30, vypustenie poznámky pod čiarou 31 a 32, a to v súvislosti s ustanovením na vypustenie právnej úpravy vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné na sociálne poistenie v navrhovanom § 140 zákona o sociálnom poistení a previazanie príslušných ustanovení o vylúčení povinnosti platiť povinné príspevky na zákon o sociálnom poistení, čím sa zamedzí odchylná právna úprava.

Vylúčenie povinnosti platiť povinné príspevky

Ustanovenie § 25 rieši situácie, v ktorých sporiteľ – SZČO alebo dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba – nemá povinnosť platiť povinné príspevky do II. piliera. Znenie úzko nadväzuje na právnu úpravu povinného a dobrovoľného dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, čiže osobitný predpis, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z.

Adresáti ustanovenia

Znenie sa týka dvoch skupín sporiteľov:

– SZČO povinne dôchodkovo poistená podľa zákona o sociálnom poistení

Ide o osoby, ktoré splnili podmienky na vznik povinného dôchodkového poistenia, a to najmä prekročenie hranice príjmov podľa § 21 zákona o sociálnom poistení.

– Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba

To je osoba, ktorá si sama dobrovoľne platí dôchodkové poistenie podľa § 15 zákona o sociálnom poistení. Obe tieto skupiny môžu byť zároveň účastníkmi II. piliera.

Podstata právnej úpravy

Ustanovenie zakotvuje jednoduché pravidlo:

Ak sporiteľ (SZČO alebo dobrovoľne poistený) nemá povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení, nemá povinnosť platiť ani povinné príspevky do II. piliera.

Ide o automatickú väzbu, a to povinnosť platiť povinné príspevky do II. piliera existuje len vtedy, ak existuje povinnosť platiť dôchodkové poistenie v I. pilieri.

Praktické dôsledky pre SZČO

SZČO platí povinné príspevky do II. piliera iba vtedy, keď:

• jej vzniklo povinné dôchodkové poistenie,

• teda keď prekročila zákonom stanovenú hranicu príjmov.

Ak SZČO zanikne povinné dôchodkové poistenie, napr.:

• príjmy v rozhodujúcom období nepresiahli hranicu podľa § 21 zákona o sociálnom poistení,

• je dlhodobo PN a má prerušené poistenie,

• alebo ukončila činnosť,

automaticky jej zaniká aj povinnosť platiť príspevky do II. piliera.

Praktické dôsledky pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu

Ak si osoba dobrovoľne platila dôchodkové poistenie a rozhodne sa:

• zrušiť dobrovoľné poistenie,

• nepokračovať v ňom,

• prestáva platiť aj povinné príspevky do II. piliera.

Účel a význam ustanovenia

Cieľom § 25 je:

– zabezpečiť jednotu a konzistentnosť dôchodkového systému

Príspevky do II. piliera sú odvodené od vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie – ak tento základ neexistuje, logicky nemôže existovať povinnosť prispievať do II. piliera.

– Predchádzať vzniku fiktívnych záväzkov voči DSS

Ak by zákon neobsahoval § 25, DSS by mohli evidovať dlžné príspevky v situáciách, keď osoba vôbec nemá platnú povinnosť platiť poistné.

– Zjednodušiť administráciu SZČO a dobrovoľných poistencov

Ustanovenie eliminuje potrebu podávania dodatočných oznámení sporiteľom a DSS – všetko sa odvodzuje len od statusu v Sociálnej poisťovni.

Súvis s osobitným predpisom podľa odkazu 30

Smeruje na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Typické situácie, keď povinnosť platiť poistné zaniká:

• SZČO nesplnila príjmovú podmienku, to je zánik poistenia je od 1. júla alebo 1. októbra (§ 21),

• prerušenie činnosti SZČO (§ 26),

• zánik alebo pozastavenie živnostenského oprávnenia,

• dobrovoľný koniec dobrovoľného poistenia (§ 15 ods. 2).

Administratívny režim

Nie je potrebné oznamovať DSS žiadne osobitné skutočnosti, ale rozhodujúce je to, čo Sociálna poisťovňa eviduje onvzniku, trvaní a zániku povinného alebo dobrovoľného dôchodkového poistenia.

DSS prijíma odvody výlučne na základe údajov zo Sociálnej poisťovne.

Znenie upravuje, že SZČO a dobrovoľne dôchodkovo poistené osoby, ktoré sú sporiteľmi v II. pilieri, nemajú povinnosť platiť povinné príspevky, ak nemajú povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie v I. pilieri. Toto pravidlo zabezpečuje logickú jednotu medzi I. a II. pilierom a chráni sporiteľov pred povinnosťami v obdobiach, keď vôbec nespadali do povinného alebo dobrovoľného dôchodkového poistenia.

Čl. X

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2010 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 268/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 323/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 369/2018 Z. z., zákona č. 317/2019 Z. z., zákona č. 318/2019 Z. z., zákona č. 368/2019 Z. z., zákona č. 344/2020 Z. z., zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 346/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 516/2022 Z. z., zákona č. 9/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 354/2024 Z. z., zákona č. 364/2024 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z., zákona č. 77/2025 Z. z., zákona č. 181/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. X

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty. Predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytnutie služby (dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (členský štát), dovoz tovaru do tuzemska.

Na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej republiky, zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom, územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov, územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man sa považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) je nepriama univerzálna spotrebná daň, ktorá sa uplatňuje takmer na všetky tovary a služby v jednotlivých štátoch EÚ. Je konštruovaná tak, že ju platí konečný spotrebiteľ, ale vyberajú a odvádzajú ju podnikatelia – platitelia DPH.

DPH

• spotrebná daň, ktorú v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ,

• neutrálna daň, pretože podnikateľ si ju môže odpočítať na vstupe,

• viacfázová daň, ktorá sa uplatňuje v každej fáze ekonomického cyklu (výroba - distribúcia - predaj).

DPH sa platí z pridanej hodnoty, ktorú podnikateľ vytvoril – teda z rozdielu medzi hodnotou predaných a nakúpených tovarov/služieb

Základné prvky systému DPH v SR

– Platiteľ a neplatiteľ DPH

– Platiteľ DPH

Osoba registrovaná podľa zákona č. 222/2004 Z. z.

Má povinnosti:

• účtovať DPH na výstupe,

• mať nárok na odpočítanie DPH na vstupe,

• podávať daňové priznania a kontrolné výkazy,

• viesť evidenciu pre účely DPH.

– Neplatiteľ DPH

Nefakturuje DPH a nemá nárok na jej odpočítanie.

Povinná registrácia

Vzniká, ak obrat (zdaniteľné príjmy) za 12 po sebe idúcich mesiacov presiahne 49 790 €.

Konsolidácia

Vysoký podiel používania osobných motorových vozidiel, pri obstaraní, resp. pri užívaní ktorých bola odpočítaná DPH v plnej výške, na iný účel ako podnikanie. Úprava sadzby DPH na vybrané konečné výrobky určené na ľudskú konzumáciu, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom soli alebo cukru.

Cieľom zákona je v súlade s opatreniami z Akčného plánu boja proti daňovým únikom ustanoviť nové pravidlá odpočítania dane pre platiteľov dane z pridanej hodnoty pri osobných motorových vozidlách nepoužívaných výlučne na podnikanie. Ustanovuje sa paušálne odpočítanie dane na základe pevne ustanoveného percentuálneho pomeru vo výške 50 %. Primárnym cieľom tohto opatrenia je znížiť administratívnu záťaž na strane platiteľov dane spojenú s povinnosťou viesť podrobnú evidenciu o preukázaní rozsahu používania osobného motorového vozidla na podnikanie. Sekundárnym cieľom je predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani, ku ktorým dochádza z dôvodu nezdanenia používania týchto vozidiel na iný účel ako na podnikanie.

Novelou zákona dochádza tiež k úpravám v oblasti sadzieb DPH. S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa ustanovilo vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane, vybrané potraviny, ktoré budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– Finančné riaditeľstvo SR,

– daňové úrady,

– colné úrady,

– zdaniteľné osoby,

– fyzické osoby.

Zmeny zákona v rámci konsolidácie

– Zvýšenie sadzby DPH z 19 na 23 % pre vybrané tovary

S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa na vybrané tovary ruší uplatňovanie v súčasnosti platnej zníženej sadzby 19 % zo základu dane. Uvedené tovary budú zdaňované základnou sadzbou DPH vo výške 23 % zo základu dane. Predmetné zrušenie uplatňovania zníženej sadzby DPH sa dotkne vybraných tovarov so zvýšeným obsahom soli a cukru. Ide o rôzne typy sladkostí, cukroviniek, koláčov, zmrzliny, džemov, sladených nealkoholických nápojov, či rôznych slaných pochutín. Uvedená zmena sa netýka podobných výrobkov, ktoré sú dietetickými potravinami podľa osobitného predpisu a sú zverejnené v zozname dietetických potravín zverejňovanom Ministerstvom zdravotníctva SR.

Výpočet vplyvu zmeny sadzieb DPH pre vybrané tovary vychádza primárne z údajov o váhach jednotlivých tovarov v spotrebnom koši a údajoch o nominálnej konečnej spotrebe domácností. Vplyv na verejné financie tvorí rozdiel medzi výnosmi DPH pri teoretickej platnosti 23 % a 19 % sadzby DPH a je pomerne znížený, zohľadňujúc odhadovanú medzeru výberu DPH indikovanú v sektore maloobchod a odhadovaný možný pokles predaja, resp. tržieb v súvislosti s uvedenou zmenou sadzby DPH. Vplyvy na ďalšie roky zohľadňujú informácie o historickej a predpokladanej potravinovej inflácií známe z poslednej makroekonomickej prognózy.

– Obmedzenie odpočítania DPH pri vybraných kategóriách motorových vozidiel na 50 %, ak sa využívajú aj na iné účely ako na podnikanie

S účinnosťou od 1. 1. 2026 sa mení obmedzenie práva na odpočítanie DPH na úroveň 50 % pri obstaraní motorového vozidla kategórie M1, L1e a L3e používaného súčasne na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, ako aj používaní takýchto vozidiel na základe dlhodobej nájomnej, resp. obdobnej zmluvy, napr. operatívny leasing. Obmedzenie sa dotkne aj služieb, a to napr. opravy a náhradne diely, a iných tovarov, napr. pohonné látky, súvisiacich s prevádzkou predmetného vozidla. Zákon naďalej umožní uplatniť odpočítanie DPH v súlade so zákonnými podmienkami v plnej miere, pokiaľ platiteľ DPH využíva dotknuté vozidlo výlučne na podnikateľské účely, respektíve výlučne na niektorú z taxatívne vymedzených činností.

Poznámka

Výpočet vplyvu zmeny odpočítania DPH pri dotknutých motorových vozidlách vychádza z informácie, že v roku 2024 sa na Slovensku predalo 92 tis. motorových vozidiel. Z toho 60 tis. zakúpili právnické osoby a živnostníci, z ktorých 51 tis. malo status platiteľa DPH. Z množiny 51 tisícov motorových vozidiel zakúpených platiteľmi DPH výpočet berie do úvahy len 35 tis. motorových vozidiel, kde vlastník vozidla je totožný s držiteľom vozidla. Zvyšných 16 tis. motorových vozidiel do výpočtu nebolo zahŕňaných, keďže je vysoká pravdepodobnosť, že sú využívané na leasing (nepodlieha obmedzeniu, keďže z pohľadu leasingovej spoločnosti ide o vozidlo používané výhradne na podnikateľské účely). Zápis o cene vozidlá má 94 % nových automobilov platiteľov DPH (t. j. 94 % z 51 tis.). Priemerná cena vozidiel s vyplneným údajom bola 37 tis. eur. Celková hodnota sledovaných vozidiel bola v sume na 1,3 mld. eur. Plná suma DPH so sadzbou 23 % (od 1. 1. 2025) predstavuje 243 mil. eur. Prvotný odhad vplyvu opatrenia v prvom roku je na úrovni 36 mil. eur, kde výpočet pracuje s predpokladom, že veľké spoločnosti (identifikované na základe podmienky vysokých tržieb alebo s vysokým počtom nakúpených vozidiel) budú využívať knihu jázd alebo iné evidencie a uplatňovať si plné odpočítanie DPH na vstupe. Zmena odpočítania DPH na pohonné látky má potenciál 34 mil. eur. Pri výpočte bol do úvahy braný počet automobilov vo vlastníctve platiteľov DPH, ich priemerné najazdené kilometre z databázy emisných a technických kontrol, priemerná spotreba a priemerná cenu pohonných látok. Rovnako ako pri odhade DPH pri kúpe nového vozidla výpočet pracuje s tým, že platitelia DPH s vysokými tržbami alebo vyšším počtom vlastnených automobilov budú využívať plné odpočítane DPH na vstupe.

Pri oprave a nákupe náhradných dielov boli do úvahy brané tržby subjektov podľa NACE kódov opráv a predaja náhradných dielov. Celkovo tržby boli upravené podielom osobných automobilov v držbe právnických osôb na celkovom počte vozidiel.

Počet dotknutých subjektov:

– v prípade kúpy nových automobilov sa to dotkne 8 300 platiteľov DPH,

– v prípade vplyvu na pohonné látky, opravy a náhradne diely sa zmena sa dotkne 221 tisíc platiteľov DPH

§ 49

Odpočítanie dane platiteľom

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

(4) Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3 alebo odseku 6, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.

(5) Platiteľ, ktorý nadobudne investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia majetku podľa prvej vety na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 alebo ods. 3); ak platiteľ použije investičný majetok na iný účel ako na podnikanie v inom rozsahu, na postup platiteľa sa vzťahuje § 54d. Ak platiteľ použije prijaté služby, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d), a nadobudnutý tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c), na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Pomer použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Odsek 4 týmto nie je dotknutý.

(6) Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku; to neplatí, ak platiteľ použije tovary a služby na dodanie tovarov a služieb v inom členskom štáte, v ktorom uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g.

(7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

a) kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,

b) prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.

(8) Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.

(9) Platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou a spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň.

(10) Ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a až 68c alebo osobitnú úpravu podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c a súčasne vykonáva v tuzemsku aj činnosti, na ktoré sa tieto osobitné úpravy nevzťahujú a v súvislosti s ktorými je registrovaná ako platiteľ podľa § 5, má právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1.

Komentár k § 49

Ustanovenie upravuje odpočítanie dane platiteľom, pričom právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

! Upozornenie

V ustanovení § 49 ods. 5 tretej vete sa vypúšťa bodkočiarka a časť vety za bodkočiarkou. Tiež sa poznámka pod čiarou k odkazu 24b vypúšťa.

Vypustila sa možnosť platiteľa odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho oblasť dane z príjmov, ak nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, pretože uvedená právna úprava ide nad rámec ustanovení smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (smernica 2006/112/ES v platnom znení).

Odsek 5

Ustanovenie upravuje právo na odpočítanie dane v situáciách, keď platiteľ používa majetok alebo služby na podnikanie aj na iný účel ako na podnikanie. Ide o dôležité pravidlo najmä pri tzv. zmiešanom použití investičného majetku, a to napr. nehnuteľnosti, autá, a pri službách či inom tovare používanom čiastočne na neekonomickú činnosť.

Investičný majetok – možnosť dobrovoľného neodpočítania nepodnikateľskej časti DPH

Ak platiteľ nadobúda investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo d), a to typicky nehnuteľnosť, technológia, významné technické zariadenia, rozsiahle stavebné práce, pričom už pri nadobudnutí vie, že bude tento majetok používať aj na súkromné či iné neekonomické účely, môže sa rozhodnúť že si časť DPH, ktorá zodpovedá nepodnikateľskému použitiu, vôbec neodpočíta.

Toto rozhodnutie má zásadný následok na nepodnikateľské použitie investičného majetku, kde sa nepovažuje za dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu, t. j. nevzniká povinnosť zdaňovať toto bezodplatné použitie podľa § 8 ods. 3 alebo § 9 ods. 2 a 3.

Praktické dopady

• platiteľ nemusí neskôr sledovať a zdaňovať súkromné použitie, a to napr. pri firemnom aute,

• nemusí viesť evidenciu o rozsahu súkromného využívania,

• zabraňuje administratívne náročným úpravám odpočítanej dane počas obdobia úprav podľa ustanovenia § 54d.

Ak však investičný majetok použije na neekonomický účel vo väčšom rozsahu, než predpokladal, a odpočítal viac, ako mal, tak postupuje sa podľa § 54d, je to úprava odpočítanej dane počas rokov používania investičného majetku.

Tovar a služby, ktoré nie sú investičným majetkom

Pri tovare a službách nepatriacich do investičného majetku (napr. bežné kancelárske vybavenie, nákup počítača, telefón, marketingové služby, platí, tak platiteľ odpočíta DPH len v rozsahu, v akom tovar alebo služba slúži na podnikanie.

Ide o klasické pravidlo pre zmiešané použitie – platiteľ uplatní pomerný odpočet DPH.

Ako má platiteľ určiť pomer podnikateľského/nepodnikateľského použitia

Zákon umožňuje použiť rôzne kritériá, za podmienky, že kritérium musí objektívne odrážať skutočný rozsah použitia.

Medzi možné kritériá patria najmä:

• pomer príjmov z podnikania a z iných, čiže nepodnikateľských činností,

• čas používania, a to napr. počet hodín využitia auta na podnikanie a súkromne,

• iné objektívne kritériá – napr. podlahová plocha pri nehnuteľnosti, výkon stroja, počet jazdných kilometrov, rozsah spotreby.

Zvolený spôsob musí byť preukázateľný, racionálny a stabilný, t. j. nesmie byť menený každú chvíľu len z dôvodu výhodnosti.

Vzťah k odseku 4

Odsek 4 upravuje pomerné odpočítanie dane pri činnostiach oslobodených od dane, na ktoré si nemožno uplatniť odpočet, napr. finančné služby, zdravotnícke úkony. Znamená to, že okrem delenia na podnikanie/nepodnikanie musí platiteľ aj naďalej aplikovať pomerný koeficient pri oslobodených činnostiach – teda ide o dve samostatné úpravy, ktoré sa môžu kumulovať.

Znenie odseku 5 umožňuje platiteľovi zjednodušiť administratívu pri investičnom majetku, vyhnúť sa zdaneniu súkromného použitia majetku, zákonným spôsobom upraviť odpočet dane pri zmiešanom použití, používať flexibilné, objektívne kritériá podľa typu majetku a činnosti, eliminovať riziko dodatočných úprav a sankcií v prípade úplného odpočtu pri zmiešanom použití.

§ 85n

Prechodné ustanovenia k odpočítaniu dane pri niektorých kategóriách
motorových vozidiel a tovaroch
a službách súvisiacich s týmito
motorovými vozidlami účinné
od 1. januára 2026

(1) Platiteľ, ktorý od 1. januára 2026 do 30. júna 2028 vrátane nadobudne investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a), ktorým je motorové vozidlo kategórie M1, L1e alebo L3e (ďalej len „osobné motorové vozidlo“), iné ako osobné motorové vozidlo podľa odseku 4 alebo odseku 5, odpočíta daň vzťahujúcu sa na toto osobné motorové vozidlo v rozsahu 50 %; použitie tohto osobného motorového vozidla na iný účel ako na podnikanie sa nepovažuje za dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 alebo ods. 3) a v rozsahu, v akom pri tomto tovare nebola odpočítaná daň, sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3). Ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54 týmto nie sú dotknuté.

(4) Odseky 1 až 3 sa, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54, neuplatnia na osobné motorové vozidlo, ktoré platiteľ

a) nadobudol alebo používa výlučne na podnikanie, ktorým je

1. krátkodobý nájom alebo iný ako krátkodobý nájom osobného motorového vozidla,

2. doprava osôb a ich batožiny za protihodnotu vrátane taxislužby,

3. prevádzkovanie autoškoly, ak osobné motorové vozidlo je výcvikovým vozidlom,⁴¹⁾

a) identifikačné číslo osobného motorového vozidla VIN,

b) evidenčné číslo osobného motorového vozidla, názov a typ osobného motorového vozidla,

c) stav počítadla kilometrov osobného motorového vozidla v deň začatia vedenia záznamov, na konci každého zdaňovacieho obdobia a v deň ukončenia vedenia záznamov,

d) evidenciu o každom použití osobného motorového vozidla, ktorá obsahuje najmä tieto údaje:

1. poradové číslo záznamu o jazde,

2. meno a priezvisko osoby, ktorá viedla osobné motorové vozidlo počas jazdy,

3. dátum, čas začatia jazdy a skončenia jazdy,

4. účel jazdy preukazujúci použitie osobného motorového vozidla na podnikanie,

5. miesto začatia jazdy a miesto skončenia jazdy,

6. počet najazdených kilometrov za každú jazdu, stav počítadla kilometrov pred každou jazdou a po každej jazde,

(7) Platiteľ je povinný na výzvu daňového úradu, v lehote určenej vo výzve, sprístupniť elektronickými prostriedkami záznamy podľa odseku 6.

(8) Na uchovávanie záznamov podľa odseku 6 sa vzťahuje § 70 ods. 11 písm. b).

a) dodá osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň podľa odseku 1, alebo

Komentár k § 85n

! Upozornenie

Za ustanovenie § 85m sa vkladá nové ustanovenie § 85n upravujúce prechodné ustanovenia k odpočítaniu dane pri niektorých kategóriách motorových vozidiel a tovaroch a službách súvisiacich s týmito motorovými vozidlami účinné od 1. januára 2026.

Zároveň sa mení znenie poznámky pod čiarou k odkazu 41 s odvolávkou n ustanovenie § 5 ods. 7 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa čl. 395 smernice 2006/112/ES v platnom znení Slovenská republika požiadala Európsku komisiu o výnimku, pokiaľ ide o obmedzenie odpočítania dane vo výške 50 % pri kúpe, nájme s výnimkou krátkodobého nájmu, nadobudnutí z iného členského štátu Európskej únie alebo pri dovoze motorových vozidiel kategórie M1, L1e a L3e používaných na zmiešané použitie, t. j. aj na iný účel ako na podnikanie. Na iné typy motorových vozidiel ako sú uvedené v odseku 1, sa pravidlá ustanovené v novom § 85n nevzťahujú. Obdobne sa tieto pravidlá nebudú uplatňovať ani v prípade, že platiteľ nadobudnuté osobné motorové vozidlo nezaradí do investičného majetku, ale eviduje ho ako zásoby, a to napríklad autopredajcovia.

Ide o jedno z opatrení Akčného plánu boja proti daňovým únikom, ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026 a má prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

V súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady, ktorým bola Slovenskej republike táto výnimka udelená, sa ustanovili nové pravidlá odpočítania dane pre platiteľov pri osobných motorových vozidlách nepoužívaných výlučne na podnikanie.

Ciele ustanovenia

Primárnym cieľom tohto opatrenia je

– znížiť administratívnu záťaž na strane platiteľov, spojenú s povinnosťou sledovať pohyb osobného motorového vozidla,

– viesť podrobnú evidenciu o preukázaní rozsahu jeho používania na súkromné účely,

– správne určiť základ dane pre výpočet dane pripadajúcej na súkromnú spotrebu (§ 9 ods. 2 zákona o DPH), resp. eliminovať administratívne náročnú úpravu odpočítanej dane podľa § 54d zákona o DPH.

Sekundárnym cieľom je predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani, ku ktorým dochádza z dôvodu nezdanenia používania týchto vozidiel na iný účel ako na podnikanie, resp. z dôvodu neoprávneného odpočítania dane pri týchto vozidlách používaných na zmiešané použitie.

Paušálne odpočítanie

Ustanovilo sa, aby sa paušálne odpočítanie dane na základe pevne ustanoveného percentuálneho pomeru vo výške 50 % týkalo osobných motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté ako investičný majetok (§ 85n ods. 1) alebo sa používajú (§ 85n ods. 2) v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028.

Paušálne odpočítanie dane vo výške 50 % sa bude vzťahovať aj na tovar a služby, ktoré budú platiteľovi dodané v súvislosti s používaním osobných motorových vozidiel, ktoré používa na podnikanie a súčasne na iný účel ako na podnikanie. Pôjde napríklad o náhradné diely, pohonné látky alebo služby autoservisu, pričom v súvislosti s navrhovaným paušálnym odpočítaním dane z takýchto tovarov alebo služieb je potrebné zdôrazniť, že sa uplatní aj ak sú nadobudnuté, resp. prijaté v súvislosti s používaním osobných motorových vozidiel nadobudnutých pred sledovaným obdobím, resp. ktoré sa pred sledovaným obdobím začali používať.

Vedenie evidencie

Na základe uvedeného platiteľ nebude mať povinnosť viesť evidenciu o používaní osobného motorového vozidla a uplatňovať daň na súkromnú spotrebu, s výnimkou dodania osobného motorového vozidla podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, kedy sa toto dodanie bude považovať za dodanie tovaru za protihodnotu v rozsahu, v akom pri tomto tovare bola odpočítaná daň. Ak vznikne daňová povinnosť pred 1. januárom 2026 na základe § 19 ods. 4 zákona o DPH vo výške celej kúpnej ceny alebo jej časti a k nadobudnutiu osobného motorového vozidla dôjde v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2028, platiteľ postupuje pri oprave odpočítanej dane vo vzťahu k zaplatenému preddavku podľa § 53 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

Vyňatie

Z paušálneho odpočítania dane sa zároveň vyňali osobné motorové vozidlá, ktoré platiteľ nadobudne v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028 a ktoré používa na poskytovanie vybraných služieb, u ktorých je vysoký predpoklad, že ide o používanie osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie (odsek 4). V tomto prípade platiteľ nie je povinný viesť záznamy preukazujúce používanie osobného motorového vozidla podľa odseku 6.

Okrem uvedeného sa ustanovilo (odsek 5), aby sa paušálne odpočítanie dane nevzťahovalo na tie osobné motorové vozidlá, ktoré platiteľ nadobudol alebo začne používať výlučne na podnikanie v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028, a to ak nejde o poskytovanie služieb uvedených v odseku 4 písm. a) a b).

Elektronická podoba

V tomto prípade je platiteľ povinný viesť dostatočne podrobné záznamy v elektronickej podobe, ktoré preukazujú rozsah použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie (odsek 6). Súčasťou záznamov bude napríklad

– identifikačné číslo vozidla VIN,

– evidencia o každom použití osobného motorového vozidla,

– evidencia o nadobudnutí tovarov a služieb podľa odseku 3.

Záznamy podľa odseku 6 bude platiteľ povinný elektronickými prostriedkami sprístupniť na výzvu daňovému úradu. Skutočnosť použitia osobného motorového vozidla výlučne na podnikanie podľa odsekov 4 a 5 bude platiteľ povinný oznámiť daňovému úradu na osobitnom tlačive (odsek 9); v prípade, že pôjde o vozidlo, ktoré platiteľ používa na základe dlhodobej nájomnej zmluvy, napríklad operatívny leasing, odpočítanie dane z prijatej služby v rozsahu použitia výlučne na podnikanie bude povinný oznámiť daňovému úradu výlučne za prvé zdaňovacie obdobie, v ktorom v tomto rozsahu uplatnil odpočítanie dane.

Ak platiteľ plánuje v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 52a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, zmeniť rozsah použitia osobného motorového vozidla, pri ktorom uplatnil paušálne odpočítanie dane podľa odseku 1, na činnosti uvedené v odseku 4 alebo výlučne na podnikanie pri výkone iných činností (odsek 5), nový mechanizmus (odsek 10) mu v súlade so zásadou neutrality dane pridanej hodnoty umožňuje upraviť odpočítanú daň postupom podľa § 54d zákona o DPH za príslušný kalendárny rok za splnenia zákonom ustanovených podmienok a oznamovacej povinnosti. Ak platiteľ osobné motorové vozidlo, pri ktorom odpočítal daň podľa odseku 1, dodá v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane, bude postupovať podľa § 54d ods. 4 zákona o DPH.

Účel ustanovenia

Ustanovenie predstavuje dočasný režim odpočítania DPH pri osobných motorových vozidlách kategórie M1, L1e a L3e a súvisiacich tovaroch a službách. Platí od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028.

Zmyslom novely je:

• zaviesť paušálne obmedzenie odpočítania na 50 %,

• zrušiť potrebu sledovať súkromné využitie v reálnom čase,

• zrýchliť a zjednodušiť administratívu v prechodnom období pred európskou reformou odpočítania DPH,

• zachovať plný odpočet len vo vymedzených prípadoch.

Odsek 1

Nadobudnutie osobného motorového vozidla (investičný majetok)

Platiteľ, ktorý kúpi osobné motorové vozidlo (M1, L1e, L3e), ktoré nie je vylúčené podľa odsekov 4 alebo 5, si môže odpočítať iba 50 % DPH z obstarania.

– Hlavné dôsledky

• Ide o investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a).

• Zvyšných 50 % DPH je natrvalo neodpočítateľných – nepovažujú sa za dodanie tovaru ani služby.

• Použitie vozidla na súkromné účely nevytvára potrebu dodatočného samozdanenia podľa § 8 ods. 3 alebo § 9 ods. 2, 3.

Toto je jeden z najdôležitejších benefitov, a to že súkromné jazdy nevytvárajú daňové povinnosti.

Odsek 2

Dlhodobý nájom a operatívny leasing

Pri prenájme vozidla (inak ako krátkodobo), odpočítanie DPH je rovnako limitované na 50 %.

• Vzťahuje sa na mesačné nájomné aj súvisiace služby.

• Rovnako sa neuplatňuje dodanie služby pri súkromnom použití.

Ods. 3

Tovary a služby súvisiace s prevádzkou vozidla

Aj pri bežných prevádzkových nákladoch je odpočet 50 %, ak sa vozidlo používa aj mimo podnikania.

Týka sa to napr.:

• servisov,

• pneumatík,

• poistení,

• palív,

• súvisiacich služieb.

Neplatí však, ak ide o investičný majetok podľa § 54 (opravy, ktoré sa kapitalizujú do vstupnej ceny).

Ods. 4

Plný odpočet pre vozidlá používané výlučne na podnikanie v špecifických sektoroch

Ods. 4 je výnimkou z paušálneho 50 % limitu. Platiteľ môže uplatniť 100 % odpočítanie, ak sa vozidlo používa výlučne na podnikanie a činnosťou je:

– nájom motorových vozidiel (krátkodobý aj dlhodobý),

– doprava osôb vrátane taxislužby,

– autoškola – výcvikové vozidlá.

Patria sem aj:

• predvádzacie vozidlá,

• testovacie vozidlá,

• náhradné vozidlá zapožičané zákazníkom počas opravy.

Pre tieto kategórie nie je potrebné viesť elektronické záznamy podľa ods. 6, ak je z povahy podnikania zrejmé, že vozidlá slúžia výlučne na podnikanie.

Ods. 5

Plný odpočet pri akomkoľvek vozidle, ak platiteľ vedie elektronické záznamy

Pre všetkých ostatných platiteľov vzniká možnosť odpočítať 100 % DPH, ale len ak:

• vozidlo sa používa preukázateľne výlučne na podnikanie, a súčasne

• platiteľ vedie podrobné elektronické záznamy uvedené v ods. 6.

Ide de facto o modernizovanú formu knihy jázd, ale s presnými povinnými údajmi.

Ods. 6

Elektronické záznamy (moderná kniha jázd)

Záznamy musia byť vedené pre každé vozidlo osobitne a obsahovať:

• Identifikáciu (VIN, EČV, typ).

• Stav tachometra na začiatku, pri každom období a na konci.

• Údaje o každej jazde:

• poradové číslo,

• vodič,

• dátum a čas,

• účel jazdy preukazujúci podnikanie,

• trasa,

• počet kilometrov, stav pred alebo po jazde.

• Evidenciu všetkých nákupov tovarov a služieb súvisiacich s prevádzkou.

Forma je elektronická, pričom papierová verzia sa neakceptuje.

Ods. 7 a 8

Povinnosť sprístupnenia a archivácia

Platiteľ musí záznamy poskytnúť daňovému úradu na požiadanie a archivovať podľa § 70 ods. 11 písm. b), t. j. 10 rokov.

Ods. 9

Ohlasovacia povinnosť

Použitie vozidla podľa odseku 4 alebo 5 (t. j. uplatnenie plného odpočtu) sa musí oznámiť daňovému úradu:

• v lehote na podanie daňového priznania za prvé zdaňovacie obdobie, v ktorom sa uplatnil odpočet,

• pri leasingu – tiež pri prvom uplatnení odpočtu,

• pri zmene režimu, a to z ods. 4 na ods. 5 alebo opačne, sa oznámenie robí v období zmeny.

Tlačivo vydá Finančné riaditeľstvo SR.

Ods. 10

Vzťah k úprave odpočítanej dane (§ 54d)

Úprava odpočítanej dane, tzv. úprava investičného majetku, sa v zásade neuplatní na vozidlá s 50 % odpočtom podľa ods. 1.

Výnimka: úprava sa predsa len použije, ak:

• platiteľ vozidlo predá počas opravného obdobia, alebo

• oznámi, že od nasledujúceho roka začne vozidlo používať výlučne podľa ods. 4 alebo 5.

V tom prípade:

• je potrebné prepočítať odpočítanú daň podľa § 54,

• a pri režime podľa ods. 5 začať viesť záznamy od 1. januára daného roka.

Od 2026 do júna 2028 platí, že základom je 50 % odpočítanie DPH na kúpu, leasing aj prevádzku osobných vozidiel. Súkromné používanie nevyvoláva dodatočné samozdanenie. Plný odpočet (100 %) je možný len v dvoch prípadoch, a to špecifické odvetvia podľa ods. 4 ako taxislužba, autoškola, prenájom, predvádzacie, testovacie vozidlá atď., ak podnikateľ preukáže výlučné podnikateľské využitie elektronickou knihou jázd podľa ods. 6.

Ak sa podnikateľ rozhodne pre plný odpočet, musí to ohlásiť daňovému úradu.

Komentár k prílohe č. 7

! Upozornenie

V ustanovení prílohe č. 7 sa mení znenie bodu 1 a tiež sa mení znenie poznámok pod čiarou k odkazom 1a až 1e.

Rozšíril sa zoznam tovarov, na ktoré sa bude uplatňovať základná sadzba DPH vo výške 23 % zo základu dane o tovary číselného znaku 1905 90 80, kam sa zatrieďujú napríklad slané pekárenské výrobky typu muffiny, praclíky alebo slané koláče a súčasne sa ponechalo uplatňovanie zníženej sadzby DPH vo výške 19 % zo základu dane na niektoré výrobky patriace do citovaného číselného znaku, ktoré neobsahujú žiadne, prípadne zanedbateľné množstvo sacharózy, invertného cukru alebo izoglukózy, ako napríklad celozrnné pečivá, a súčasne na nesolené a neochutené extrudované alebo expandované výrobky, ako napríklad neochutené a nesolené kukuričné chrumky.

Do zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 19 % zo základu dane, sa navrhuje zaradiť sladené nealkoholické nápoje a ostatné nealkoholické nápoje, ktoré sú dietetickými potravinami podľa § 2 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktoré sú zároveň zverejnené v zozname podľa § 59 ods. 4 citovaného zákona. Do zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 19 % zo základu dane, sa zaradili aj mliečne, rastlinné a jogurtové nápoje, ak neobsahujú kávu, čaj alebo ich náhrady, hoci nie sú dietetickými potravinami podľa citovaného zákona, a vybrané nealkoholické nápoje, ktoré neobsahujú pridaný cukor, zložku ani sladidlá a tiež neobsahujúce kávu, čaj alebo ich náhrady, hoci nie sú dietetickými potravinami podľa citovaného zákona.

! Upozornenie

V znení prílohy č. 7 treťom bode sa slová „ex 4902 10 00“ nahrádzajú slovami „ex 4902“.

Ustanovilo sa vyňať zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 19 % zo základu dane, vybrané konečné výrobky určené na ľudskú konzumáciu, ktoré sa vyznačujú vyšším obsahom soli alebo cukru. Dané tovary tak budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % s výnimkou tých, ktoré sú alebo budú podľa osobitného predpisu zaradené do zoznamu kategorizovaných dietetických potravín, na ktoré sa tak bude uplatňovať znížená sadzba dane vo výške 19 % zo základu dane. Zmena vychádza z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027 v oblasti finančnej politiky, ktoré predpokladá boj proti negatívnym externalitám v podobe vyššej miery ich zdanenia.

Tiež sa zosúladil príslušný číselný znak spoločného colného sadzobníka s opisom tovaru zodpovedajúceho tomuto číselnému znaku. Ide o legislatívno-technické spresnenie nadväzujúce na zmenu opisu tovaru súvisiacu s rozšírením uplatňovania zníženej sadzby na tlačoviny bez ohľadu na periodicitu ich vydávania, ktoré bolo uskutočnené zákonom č. 181/2025 Z. z., s účinnosťou od 1. 7. 2025.

Čl. XI

Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 479/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 337/2015 Z. z., zákona č. 371/2020 Z. z., zákona č. 394/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 130/2023 Z. z., zákona č. 85/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 85/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. XI

Tento zákon upravuje rozpočtové určenie, termíny poukazovania, spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou, do rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov.

V zákone sa premieta vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO na obce a vyššie územné celky.

Cieľom novely zákona je vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO na obce a vyššie územné celky, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy.

Ďalej sú premietnuté úsporné konsolidačné opatrenia v rozpočtoch samospráv na vlastné úrady v sume 109,6 mil. euro pre obce a 19,7 mil. euro pre VÚC. Pozitívny vplyv má premietnutie valorizácie platov v originálnom školstve v sume 69,0 mil. euro pre obce a 8,6 mil. euro pre VÚC. Uvedené vplyvy si vyžiadajú úpravu percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose DPFO od 1. januára 2026.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– obce,

– VÚC.

§ 2

Výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku je príjmom rozpočtov obcí vo výške 53,0 %, ak § 7c neustanovuje inak.

Komentár k § 2

! Upozornenie

V ustanovení § 2 sa číslo „55,1“ nahrádza číslom „53,0“.

Rozpočtové určenie výnosu dane obciam

– Základné pravidlo

Ustanovenie stanovuje, že výnos dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) v príslušnom rozpočtovom roku je príjmom rozpočtov obcí vo výške 53,0 %, ak nie je v § 7c upravené inak.

– Druh dane

Ide o výnos dane z príjmov fyzických osôb – tzv. podielové dane, ktoré sú významným zdrojom financovania miestnej samosprávy.

Význam

– Stabilný príjem pre obce

Určením pevného podielu 53 % sa zabezpečuje, aby mali obce predvídateľný a stabilný príjem, ktorý je viazaný na ekonomický výkon štátu, a to zamestnanosť, mzdy, podnikanie FO.

Ide o najvýznamnejší daňový príjem obcí.

– Princíp fiškálnej decentralizácie

Podiel na dani z príjmov FO predstavuje jeden zo základných prvkov financovania územnej samosprávy. Obce tak nie sú plne závislé od dotácií štátu, ale majú vlastný zákonom garantovaný podiel na celonárodnej dani.

– Automatické rozdelenie výnosu

Výnos dane (53 %) sa rozdeľuje medzi všetky obce podľa kritérií uvedených v ďalších ustanoveniach zákona, a to najmä § 3 – § 7, napr.:

• počet obyvateľov,

• žiaci v školách,

• nadmorská výška,

• seniorské služby,

• územná rozloha,

• a ďalšie korekčné parametre.

Teda § 2 určuje len celkový rámec, nie spôsob delenia.

Výnimky z 53 %

Ustanovenie § 7c umožňuje v určitých rokoch alebo za určitých podmienok upraviť podiel obcí inak, napr.:

• počas konsolidácie verejných financií,

• pri potrebe zohľadniť mimoriadne ekonomické okolnosti,

• dočasne zvýšiť alebo znížiť podiel.

Ak § 7c stanoví iné percento, má prednosť pred § 2.

Praktické dôsledky pre obce

– Pravidelný mesačný príjem

Finančná správa poukazuje prostriedky priebežne podľa skutočného výberu dane.

– Závislosť od ekonomického cyklu

Ak rastú mzdy a zamestnanosť, rastie aj príjem obcí. V krízach podielové dane klesajú.

– Jeden z najdôležitejších príjmových zdrojov obcí

Tvorí často 40 – 60 % bežných príjmov obcí.

– Zákonný nárok obcí

Štát nemôže bez zmeny zákona podiel znížiť.

Znenie stanovuje, že obce majú zákonný nárok na 53 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ak nie je v § 7c dočasne alebo mimoriadne upravené inak. Ide o základný mechanizmus financovania územnej samosprávy, zabezpečujúci stabilitu a predvídateľnosť príjmov obcí.

§ 3

Výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku je príjmom rozpočtov vyšších územných celkov vo výške 28,6 %.

Komentár k § 3

! Upozornenie

V ustanovení § 3 sa číslo „29,5“ nahrádza číslom „28,6“.

Podiel vyšších územných celkov (VÚC) na výnose dane

Znenie stanovuje, že výnos dane z príjmov fyzických osôb v príslušnom rozpočtovom roku je príjmom rozpočtov vyšších územných celkov (VÚC) vo výške 28,6 %.

To znamená, že VÚC majú zo zákona garantovaný podiel z celonárodne vybranej dane z príjmov fyzických osôb.

Význam – finančný základ pre samosprávne kraje

Podiel dane podľa § 3 tvorí kľúčový zdroj bežných príjmov VÚC, z ktorého financujú:

• stredné školy a odborné vzdelávanie,

• sociálne služby,

• regionálne cesty II. a III. triedy,

• kultúru,

• zdravotníctvo v zriaďovateľskej pôsobnosti,

• prímestskú autobusovú dopravu.

Podiel 28,6 % zabezpečuje, že kraje majú stabilné a prevádzkové financovanie základných verejných služieb.

Fiškálna decentralizácia aj na úrovni krajov

Rovnako ako obce (§ 2), aj VÚC majú vlastný podiel na dani, čo je základným prvkom fiškálnej decentralizácie.

Ide o príjem, ktorý je:

• nedotovaný, čiže nejde o účelovo viazané transfery,

• zákonný, pričom štát ho musí poukázať,

• automaticky rozdeľovaný podľa pravidiel v ďalších ustanoveniach zákona.

Automatický výber a rozdeľovanie

Výnos dane sa VÚC poukazuje mesačne, podľa skutočných výnosov dane z príjmov FO.

Každý kraj dostáva podiel podľa osobitného kľúča (v ďalších ustanoveniach zákona), najmä:

• počet obyvateľov,

• počet žiakov stredných škôl,

• rozloha a cestná sieť,

• veková štruktúra,

• ďalšie parametre podľa zákona.

Znenie tak stanovuje celkové percento pre VÚC, nie spôsob jeho vnútorného delenia.

Vzťah k celkovému podielu územnej samosprávy

Spolu s § 2 (obce = 53 %) ustanovenie § 3 tvorí jadro rozdelenia výnosu dane medzi územnú samosprávu.

Rozdelenie vybraného DPFO:

• 53,0 % obce,

• 28,6 % VÚC,

• zvyšok zostáva štátu – individuálne kompetencie, úpravy podľa § 7c, a pod.

Praktické dôsledky pre VÚC

– Stabilný príjem bez podmienok

Kraje financujú základné služby bez toho, aby žiadali o dotácie.

– Závislosť od ekonomického vývoja

Pri raste miezd rastú príjmy krajov; pri kríze klesajú.

– Priestor na plánovanie investícií

Stabilný tok príjmov umožňuje viacročne plánovať opravy ciest, školské kapacity či sociálne služby.

– Zákonný nárok VÚC

Percento podielu možno zmeniť len zákonom, nie rozhodnutím vlády či ministerstva.

Znenie ustanovuje, že 28,6 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb je príjmom krajov (VÚC).

Ide o významný zdroj financovania regionálnych kompetencií, ktorý zabezpečuje stabilitu a samostatnosť vyšších územných celkov.

Komentár k § 7n

! Upozornenie

Za ustanovenie § 7m sa vkladá nové ustanovenie § 7n, podľa ktorého výnos dane podľa § 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa rozdelí a poukáže obciam a vyšším územným celkom prvýkrát v januári 2026.

Znenie zohľadňuje úpravu výšky percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose dane z príjmov fyzických osôb, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude presunutý do príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu konsolidačných opatrení a bude smerovaný na zníženie schodku rozpočtu. Zároveň sa dopĺňa ustanovenie, ktoré ustanovuje začiatok prvého použitia zmeny.

Prvé poukázanie výnosu dane podľa nového znenia

Znenie predstavuje prechodné ustanovenie, ktoré rieši časový moment, od ktorého sa začne používať nové percentuálne rozdelenie výnosu dane podľa § 2 a § 3, účinné od 1. januára 2026.

Ide o ustanovenie technickej povahy, ktoré má zabezpečiť plynulý prechod na nový systém financovania obcí a vyšších územných celkov (VÚC).

Kľúčový obsah

Výnos dane podľa § 2 a § 3 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa rozdelí a poukáže obciam a VÚC prvýkrát v januári 2026.

– Nové podiely

• 53,0 % pre obce (§ 2),

• 28,6 % pre VÚC (§ 3)

sa po prvýkrát použijú na výnos dane, ktorý sa poukazuje v januári 2026.

Význam pre prax

– Určenie jedinečného časového bodu

Znenie stanovuje, že nový systém podielov sa použije presne od januára 2026, nie skôr ani neskôr.

To je dôležité najmä preto, že poukazovanie výnosov dane prebieha mesačne, na základe skutočne vybraných preddavkov a dane z príjmov FO.

– Vzťah k rozpočtom obcí a VÚC na rok 2026

Obce a kraje musia pri zostavovaní rozpočtov na rok 2026 počítať s tým, že:

• od januára dostanú nový podiel,

• celý rok 2026 už bude bežať podľa nových percent.

Znenie poskytuje legislatívnu istotu, aby samosprávy mohli plánovať príjmy podľa nových pravidiel.

Riešenie prechodného obdobia

Do decembra 2025 vrátane sa výnos dane ešte rozdeľuje podľa pôvodných percent. Znenie tak vytvára čistý a jasný zlom:

• do 31. 12. 2025 – staré pravidlá,

• od 1. 1. 2026 – nové pravidlá.

Tým sa predchádza nejasnostiam, ktoré by vznikli, ak by nebolo určené, v ktorom mesiaci sa zmena prvýkrát prejaví.

Administratívna a technická pripravenosť

Ustanovenie dáva dostatok času:

• Finančnému riaditeľstvu SR a daňovým orgánom na úpravu interných mechanizmov rozdeľovania.

• Obciam a VÚC na úpravu rozpočtových procesov.

• Ministerstvu financií na nastavenie makroekonomických prognóz pre rok 2026.

Znenie jednoznačne určuje, že nové rozdelenie výnosu dane pre obce a VÚC sa začne aplikovať od januára 2026. Ide o prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je odstrániť potenciálne výkladové nejasnosti a zabezpečiť plynulý prechod na nový model financovania územnej samosprávy.

Čl. XII

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona č. 489/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 345/2009 Z. z., zákona č. 132/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 172/2011 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 160/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 53/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 257/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 61/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 192/2018 Z. z., zákona č. 287/2018 Z. z., zákona č. 374/2018 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 398/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 69/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 319/2020 Z. z., zákona č. 392/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 82/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 213/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 358/2021 Z. z., zákona č. 532/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 67/2022 Z. z., zákona č. 102/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 331/2022 Z. z., zákona č. 390/2022 Z. z., zákona č. 420/2022 Z. z., zákona č. 494/2022 Z. z., zákona č. 495/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 110/2023 Z. z., zákona č. 119/2023 Z. z., zákona č. 293/2023 Z. z., zákona č. 529/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., zákona č. 125/2024 Z. z., zákona č. 144/2024 Z. z., zákona č. 201/2024 Z. z., zákona č. 360/2024 Z. z., zákona č. 361/2024 Z. z., zákona č. 362/2024 Z. z., zákona č. 363/2024 Z. z., zákona č. 23/2025 Z. z., zákona č. 69/2025 Z. z., zákona č. 150/2025 Z. z., zákona č. 157/2025 Z. z., zákona č. 176/2025 Z. z., zákona č. 242/2025 Z. z., zákona č. 258/2025 Z. z. a zákon č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. XII

Tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.

§ 12a

Dočasná pracovná neschopnosť

(1) Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je

a) všeobecný lekár (§ 8 ods. 3), s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti,

b) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti, alebo

c) lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo alebo zubný lekár, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní špecializovanej ambulantnej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 písm. a) druhého alebo tretieho bodu; to neplatí, ak ide o osoby uvedené v § 11 ods. 7,

d) lekár podľa § 8a ods. 3 písm. a) a b), prostredníctvom ktorého organizátor zabezpečuje poskytovanie ambulantnej pohotovostnej služby, a zubný lekár podľa § 8b ods. 1, prostredníctvom, ktorého poskytovateľ poskytujúci primárnu špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť zabezpečuje poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby.

(2) Lekár podľa odseku 1 písm. b) uzná dočasnú pracovnú neschopnosť aj sprievodcovi osoby v ústavnej starostlivosti podľa § 15, ak sprevádza maloleté dieťa. Ak pri dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej podľa prvej vety je po prepustení maloletého dieťaťa zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti v tom istom prípade plánovaná ďalšia ústavná starostlivosť, ošetrujúci lekár podľa odseku 1 dočasnú pracovnú neschopnosť neukončuje.

(3) Ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v národnom zdravotníckom informačnom systéme,^20ab) v ktorom vyznačí poistný vzťah vo vzťahu ku ktorému osoba vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť a určí tejto osobe liečebný režim. Na požiadanie osoby vystaví odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive.^14a) Nesprávne vystavený elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti je príslušný ošetrujúci lekár povinný bezodkladne stornovať.

(4) Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (§ 3 ods. 1), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.

(5) Príslušný ošetrujúci lekár v elektronickom zázname o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta

a) zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, v elektronickom zázname určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; lekár pri zmene predpokladaného dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti môže zmeniť predtým určenú chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá vyžaduje pokračovanie dočasnej pracovnej neschopnosti, alebo uviesť iný dôvod trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) rozhodne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vytvorí elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti ku dňu, ktorým majú pominúť dôvody, na základe ktorých bola dočasná pracovná neschopnosť uznaná, najviac v rozsahu troch kalendárnych dní po vykonaní tohto záznamu.

(6) Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia pracovnej neschopnosti osoba nedostaví na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného neskoršieho termínu s príslušným ošetrujúcim lekárom, ktorý určil dočasnú pracovnú neschopnosť, tento deň sa považuje za deň ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak sa osoba dohodne s príslušným ošetrujúcim lekárom na neskoršom termíne vyšetrenia, ošetrujúci lekár v elektronickom zázname určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

(7) Ak to povaha choroby umožňuje, príslušný ošetrujúci lekár podľa odseku 1 môže povoliť dočasne práceneschopnej osobe vychádzky, ktoré časovo vymedzí. Ošetrujúci lekár podľa odseku 1 môže zmeniť čas vychádzok, alebo zo závažných dôvodov zrušiť vychádzky osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti.

(8) Čas vychádzok osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár podľa odseku 1 zaznamená, ak ich povolil, v elektronickom zázname, kde vyznačí aj miesto pobytu osoby počas dočasnej pracovnej neschopnosti.

(9) Osoba, ktorej potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavil ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. b), je povinná oznámiť túto skutočnosť ošetrujúcemu lekárovi podľa odseku 1 písm. a) do troch dní odo dňa jej prepustenia zo zariadenia ústavnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o osobu, ktorej sa poskytuje osobná starostlivosť v jej prirodzenom prostredí.

(10) Ak sa po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotný stav osoby zhorší, príslušný ošetrujúci lekár vystaví nový elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak nová dočasná pracovná neschopnosť začína dňom nasledujúcim po dni, ktorý je uvedený ako deň ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti v predchádzajúcom elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti, ide o pokračovanie predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti.

(11) Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby, ktorá má schválenú žiadosť o udelenie súhlasu podľa osobitného zákona^14b) na plánovanú ústavnú starostlivosť, ktorá sa má poskytnúť v cudzine, potvrdzuje ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a). Ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a) vystaví osobe potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak preukáže deň nástupu do zdravotníckeho zariadenia v cudzine, v ktorom sa má plánovaná ústavná starostlivosť poskytnúť, pred dňom nástupu.

(12) Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby, ktorej sa má poskytnúť ústavná starostlivosť v inom členskom štáte Európskej únie podľa osobitného zákona,^14c) potvrdzuje ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a). Ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a) vystaví osobe potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak preukáže deň nástupu do zdravotníckeho zariadenia v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom sa má ústavná starostlivosť poskytnúť, pred dňom nástupu.

(13) Dočasná pracovná neschopnosť osoby podľa odsekov 11 a 12 sa začína dňom nástupu do zdravotníckeho zariadenia, ktorý určil poskytovateľ ústavnej starostlivosti, u ktorého sa má ústavná starostlivosť poskytnúť.

(14) Dočasne práceneschopná osoba podľa odsekov 11 a 12 je povinná dostaviť sa k ošetrujúcemu lekárovi podľa odseku 1 písm. a) do troch dní odo dňa ukončenia hospitalizácie.

(15) Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby, ktorej sa poskytla neodkladná starostlivosť v cudzine, potvrdzuje, ak v odseku 16 nie je ustanovené inak, ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a), ak mu osoba predložila lekársku správu po ukončení poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti v cudzine. Ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a) vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti spätne, pričom dátum začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa lekárskej správy. Ak zdravotný stav osoby nevyžaduje ďalšiu dočasnú pracovnú neschopnosť, ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a) na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti uvedie aj dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti podľa lekárskej správy.

(16) Ak na poskytnutú neodkladnú starostlivosť podľa odseku 15 nadväzuje ústavná starostlivosť v Slovenskej republike, dočasnú pracovnú neschopnosť osoby potvrdzuje ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. b). Ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. b) vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti spätne, pričom dátum začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa lekárskej správy.

(17) Ak z technických príčin nie je možné, aby príslušný ošetrujúci lekár vystavil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo iným spôsobom podľa ustanovení tohto paragrafu elektronický záznam o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti upravil a možno predpokladať, že technická príčina bude trvať viac ako tri kalendárne dni, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive;^14a) technickou príčinou je, ak je informačný systém poskytovateľa nefunkčný alebo je nefunkčný národný zdravotnícky informačný systém. Bezodkladne po tom, čo odpadli dôvody podľa prvej vety, ošetrujúci lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobom podľa odseku 3.

(18) V prípadoch hodných osobitného zreteľa posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť podľa osobitných predpisov^14d) môže ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť. V takom prípade ošetrujúci lekár podľa odseku 1 písm. a) na písomnú žiadosť posudkového lekára vytvorí elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

(19) Ak bola dočasná pracovná neschopnosť ukončená posudkovým lekárom podľa odseku 18, ošetrujúci lekár, ktorý rozhodol o vzniku takto ukončenej dočasnej pracovnej neschopnosti, môže počas siedmich pracovných dní nasledujúcich po dni takéhoto ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti rozhodnúť o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti tej istej osoby len so súhlasom posudkového lekára; ak sa posudkový lekár do troch pracovných dní nevyjadrí, platí, že súhlas udelil.

Komentár k § 12a

Ustanovenie upravuje dočasnú pracovnú neschopnosť.

Znenie odseku 19 sa týka špecifického režimu opätovného vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN) po tom, čo DPN ukončil posudkový lekár.

Odsek 19

Ide o mechanizmus na kontrolu opakovaných a krátko po sebe nasledujúcich dočasných pracovných neschopností, najmä v prípadoch, keď DPN ukončil posudkový lekár, nie ošetrujúci lekár. Cieľom je zamedziť neopodstatnenému obnovovaniu DPN bez posudkového posúdenia.

Podstata právnej úpravy

Ak posudkový lekár podľa odseku 18 ukončil DPN, vznikajú dve pravidlá:

– Obmedzenie pre ošetrujúceho lekára počas 7 pracovných dní

Ošetrujúci lekár nemôže sám rozhodnúť o vzniku novej DPN tej istej osoby, ak:

• ide o tú istú osobu,

• ide o novú DPN,

• vznik nastáva do 7 pracovných dní po dni, keď posudkový lekár ukončil pôvodnú DPN.

V tomto období je potrebný predchádzajúci súhlas posudkového lekára. Ide o preventívny kontrolný mechanizmus, ktorý sleduje kontinuitu prípadu.

– Fikcia súhlasu po uplynutí 3 pracovných dní

Ak sa posudkový lekár do 3 pracovných dní nevyjadrí, zákon zavádza tzv. fikciu súhlasu.

To znamená:

• po uplynutí 3 pracovných dní od doručenia žiadosti o súhlas sa má za to, že posudkový lekár súhlas udelil,

• a ošetrujúci lekár môže rozhodnúť o vzniku novej DPN.

Ide o významnú garanciu pre plynulosť konania, aby v praxi nedochádzalo k zbytočnému zdržaniu a aby pacient nebol poškodený prieťahmi.

Význam ustanovenia

– Zabezpečenie nadväznosti posudkovej kontroly

Odsek 19 má zabrániť tomu, aby ošetrujúci lekár po ukončení DPN zo strany posudkového lekára hneď obnovil práceneschopnosť, čím by sa „obchádzalo“ posudkové rozhodnutie.

– Mechanizmus ochrany pacienta, čiže fikcia súhlasu

Fikcia súhlasu chráni pacienta pred tým, aby ostal bez rozhodnutia o PN iba preto, že posudkový lekár nereaguje. Ide o procesnú garanciu, ktorá je v súlade so zásadou neodkladnosti rozhodovania o zdravotnom stave v súvislosti s nárokmi na dávky nemocenského poistenia.

– Prepojenie s posudkovou činnosťou Sociálnej poisťovne

Znenie úzko súvisí:

• s ukončovaním DPN z dôvodu posudkového zhodnotenia pracovnej schopnosti,

• s kontrolou DPN zo strany Sociálnej poisťovne,

• s predchádzajúcimi ustanoveniami, a to § 12a ods. 18.

Zámer je zabezpečiť, aby po ukončení DPN posudkovým lekárom nevznikala bezdôvodná „reťazenie“ PN.

Časové lehoty v prehľadnej forme

Lehota	Význam
7 pracovných dní	obdobie, počas ktorého nemôže ošetrujúci lekár sám vystaviť novú DPN bez súhlasu posudkového lekára
3 pracovné dni	lehota na vyjadrenie posudkového lekára; po márnom uplynutí sa považuje súhlas za udelený

Praktické dopady

– pre ošetrujúceho lekára

• je povinný žiadať o súhlas pri opakovanej DPN v 7-dňovom okne,

• ak posudkový lekár mlčí 3 dni, môže novú DPN vydať.

– pre pacienta

• odsek 19 zabraňuje zneužívaniu PN,

• zároveň chráni pacienta pred meškajúcim vyjadrením posudkového lekára.

– pre Sociálnu poisťovňu

• umožňuje efektívnejšiu kontrolu oprávnenosti DPN,

• zabraňuje účelovému predlžovaniu alebo obnovovaniu DPN v rozpore s posudkovým záverom.

Znenie odseku 19 zavádza kontrolný a zároveň vyvažujúci mechanizmus pre prípady, keď posudkový lekár ukončí DPN a ošetrujúci lekár by chcel vystaviť novú DPN v krátkom čase. Vyžaduje sa jeho súhlas, no aby nedochádzalo k prieťahom, zákon stanovuje fikciu súhlasu po 3 pracovných dňoch.

! Upozornenie

Znenie ustanovenie § 12a sa dopĺňa odsekom 19, podľa ktorého, ak bola dočasná pracovná neschopnosť ukončená posudkovým lekárom podľa odseku 18, ošetrujúci lekár, ktorý rozhodol o vzniku takto ukončenej dočasnej pracovnej neschopnosti, môže počas siedmich pracovných dní nasledujúcich po dni takéhoto ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti rozhodnúť o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti tej istej osoby len so súhlasom posudkového lekára; ak sa posudkový lekár do troch pracovných dní nevyjadrí, platí, že súhlas udelil.

Podľa zistení aplikačnej praxe, ošetrujúci lekári môžu obchádzať inštitút ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti posudkovým lekárom tak, že v krátkom časovom odstupe uznajú novú dočasnú pracovnú neschopnosť toho istého poistenca. V prípade takto uznanej práceneschopnosti hneď nasledujúci kalendárny deň po ukončení predchádzajúcej, sa táto považuje dokonca za pokračovanie predchádzajúcej. Podmienenie súhlasu posudkového lekára s novo uznanou dočasnou práceneschopnosťou napomôže takéto prípady eliminovať.

Čl. XIII

Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 148/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 256/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 351/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 310/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 343/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 393/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 81/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 150/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 392/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 309/2024 Z. z., zákona č. 362/2024 Z. z., zákona č. 260/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. XIII

Tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie.

Zdravotné poistenie je povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, a individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Po konsolidácii ide o úpravu sadzieb zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie ako čiastkové opatrenie v rámci konsolidácie verejných financií SR.

Dochádza k trvalému zvýšeniu odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie pre zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa o 1 percentuálny bod.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– zdravotné poisťovne,

– platitelia poistného.

§ 12

Sadzba poistného

(1) Sadzba poistného je pre

a) zamestnanca 5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1; ak je zamestnanec osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2,5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,

b) zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 15 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7; ak je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7,5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7,

c) samostatne zárobkovo činnú osobu 15 % z vymeriavacieho základu; ak je samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7,5 % z vymeriavacieho základu,

d) zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,

e) poistenca podľa § 11 ods. 2 15 % z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa § 11 ods. 2 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7,5 % z vymeriavacieho základu,

f) štát podiel celkovej platby štátu podľa § 12a ods. 1 a vymeriavacieho základu určeného podľa denného počtu poistencov štátu z ročného zúčtovania poistného za kalendárny rok, ktorý tri roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa celková platba za poistencov štátu určuje,

g) zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 15 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6.

(2) Na účely tohto zákona sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba

a) uznaná za invalidnú,⁴⁸⁾

b) ktorá je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.⁴⁹⁾

(3) Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.

Komentár k § 12

Ustanovenie upravuje sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie, a to v § 12 ods. 1.

Sadzby poistného

Ustanovenie § 12 ods. 1 určuje percentuálnu výšku sadzby poistného pre jednotlivé kategórie platiteľov. Ide o jedno z najdôležitejších ustanovení zákona, pretože z neho vyplýva:

• kto platí poistné,

• v akej výške,

• na aký vymeriavací základ sa sadzba uplatňuje,

• ako sa líši sadzba pre osoby so zdravotným postihnutím.

Zákon rozlišuje viaceré skupiny platiteľov poistného, pričom pre každú stanovuje osobitnú sadzbu poistného. Základným kľúčom je postavenie poistenca (zamestnanec, SZČO, samoplatiteľ, poistenec štátu) a či ide o osobu so zdravotným postihnutím.

Všeobecný rámec

Sadzby poistného sa rozdeľujú na:

• poistné platené poistencami, to je zamestnanci, SZČO, samoplatitelia,

• poistné platené zamestnávateľom,

• poistné platené štátom pre poistencov štátu podľa § 11.

Vymeriavací základ je definovaný v § 13, pričom zákon rozlišuje:

• § 13 ods. 1 – zamestnanec,

• § 13 ods. 6 – poistenci podľa § 11 ods. 7, napr. osoby poberajúce materské, nemocenské, nezamestnaní s určitým príjmom,

• § 13 ods. 7 – osoby bez súčasného príjmu – tzv. minimálny vymeriavací základ,

• samostatný vymeriavací základ SZČO podľa § 13 ods. 2 až 5.

Sadzby sú dvojaké:

• základné sadzby,

• znížené sadzby pre osoby so zdravotným postihnutím, definované podľa § 11 ods. 9.

Zamestnanec – 5 % alebo 2,5 %

Zamestnanec platí poistné z vymeriavacieho základu, ktorým je jeho zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

• 5 % - štandardný zamestnanec,

• 2,5 % - zamestnanec so zdravotným postihnutím (preukázané ZŤP alebo pokles schopnosti pracovať > 40 %).

Znížená sadzba slúži ako podpora pracovného začlenenia zdravotne znevýhodnených osôb.

Zamestnanec, SZČO, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 – 15 % alebo 7,5 %

Táto kategória sa týka osôb, ktoré nemajú aktuálny príjem zo zamestnania alebo podnikania, a preto sa im uplatňuje minimálny vymeriavací základ podľa § 13 ods. 7.

Patrí sem najmä:

• zamestnanci s nízkym príjmom,

• SZČO v období začiatku podnikania,

• niektorí poistenci štátu podľa § 11 ods. 7,

• osoby bez príjmu, na ktoré sa nevzťahuje štátna platba.

Sadzby:

15 % – štandard,

7,5 % – osoby so zdravotným postihnutím,

Samostatne zárobkovo činná osoba – 15 % alebo 7,5 %

SZČO platí poistné:

• na základe daňového základu z podnikania (podľa daňového priznania),

• alebo z minimálneho vymeriavacieho základu, ak jej príjem nedosiahne zákonné limity.

Sadzba:

• 15 % – bežná SZČO,

• 7,5 % – SZČO so zdravotným postihnutím.

Zvýhodnenie má rovnakú logiku ako pri zamestnancoch.

Zamestnávateľ – 10 % alebo 5 %

Zamestnávateľ odvádza poistné za svojich zamestnancov.

Sadzby:

• 10 % – bežná sadzba,

• 5 % – za zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Ide o podporu zamestnávania znevýhodnených osôb a zníženie nákladov na ich pracovné uplatnenie.

Poistenec podľa § 11 ods. 2 – 15 % alebo 7,5 %

Ide o samoplatiteľov, čiže osoby, ktoré nespĺňajú podmienky pre zaradenie medzi poistencov štátu a nemajú príjem ako zamestnanci alebo SZČO.

Príklad

• osoby bez príjmu po skončení pracovného pomeru,

• osoby, ktoré nie sú vedené ako uchádzači o zamestnanie,

• osoby pracujúce v zahraničí, ak tam nie sú poistené.

Sadzby sú rovnaké ako pri SZČO a osobách s minimálnym vymeriavacím základom.

Štát – osobitný spôsob výpočtu

Štát platí poistné za skupiny podľa § 11 ods. 7, a to napr. deti, dôchodcovia, matky na RD.

Výpočet je odlišný:

• nejde o percentuálnu sadzbu,

• ide o podiel celkovej platby štátu, ktorý sa vypočítava mechanizmom v § 12a.

Výška platby štátu je preto fixná suma na poistenca, nie percento.

Zamestnanec, SZČO, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 – 15 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6

Znenie ods. 6 sa týka situácií, keď vzniká tzv. alternatívny vymeriavací základ, napr. pri vymeriavacom základe poistenca štátu pri krátkodobých príjmoch alebo špecifických typoch príjmov.

Zjednodušene ide o prípady, keď poistenec má príjem, ale nie v postavení zamestnanca či SZČO. Napr.:

• odmena člena volebnej komisie,

• príjem z dohody s neveľkým rozsahom,

• chránená dielňa,

• príležitostné príjmy.

Vždy platí sadzba 15 %, alebo 7,5 % pri zdravotnom postihnutí.

Ustanovenie rozlišuje 7 druhov sadzieb poistného,

• zohľadňuje status poistenca, typ príjmu a zdravotné postihnutie,

• umožňuje uplatnenie znížených sadzieb pre osoby ZŤP a ich zamestnávateľov,

• stanovuje osobitný režim platenia poistného štátom,

• je základom pre výpočet mesačných preddavkov aj ročného zúčtovania poistného.

! Upozornenie

V ustanovení § 12 ods. 1 písm. a) sa slová „4 %“ nahrádzajú slovami „5 %“ a slová „2 %“ sa nahrádzajú slovami „2,5 %“.

V ustanovení § 12 ods. 1 písm. b), c) a e) sa slová „14 %“ nahrádzajú slovami „15 %“ a slová „7 %“ sa nahrádzajú slovami „7,5 %“.

V ustanovení § 12 ods. 1 písm. g) sa slová „14 %“ nahrádzajú slovami „15 %“.

Z dôvodu nutnosti konsolidácie príjmov rozpočtu verejnej správy sa zvyšuje sadzba odvodu poistného na verejné zdravotné poistenie pre fyzické osoby o 1 percentuálny bod oproti platnému stavu (pri fyzických osobách so zdravotným postihnutím je zvýšenie o 0,5 percentuálneho bodu).

Zvýšenie sadzby pre zamestnanca a zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa z 14 % na 15 % už bolo zavedené prechodným ustanovením § 38ezg zákona. Zvýšenú sadzbu sa ustanovilo ponechať aj po tomto období, majúc za cieľ dlhodobú stabilizáciu verejných financií.

Sadzba pre zamestnávateľa sa po tomto období zníži o 1 % na pôvodnú úroveň 10 % a zároveň aj po tomto období ostane v platnosti zvýšenie sadzby poistného pre zamestnanca z 4 % na 5 %.

Ak by nedošlo k tejto zmene, minimálny preddavok od 1. 1. 2028 by bol 14 % z vymeriavacieho základu, ktorým je 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov, t. j. 839 eur, to je odhad priemernej mzdy z aktuálnej makroprognózy MF SR je 1 678 eur, teda 117,46 eur mesačne.

Po tejto zmene bude minimálny preddavok od 1. 1. 2028 15 % z rovnakého vymeriavacieho základu, teda 125,85 eur mesačne. Rozdiel predstavuje 125,85 – 117,46 = 8,39 eur mesačne. Pri SZČO alebo samoplatiteľovi bez zdravotného postihnutia teda dôjde k navýšeniu jeho mesačných preddavkov o 8,39 eur.

Pri zamestnancovi, ak by nedošlo k zmene, preddavok z minimálnej mzdy, za predpokladu, že by bola minimálna mzda na úrovni roku 2026, t. j. 915 eur mesačne, preddavok by bol 36,60 eur mesačne. Po zvýšení sadzby na 5 % preddavok bude 45,75 eur. Rozdiel predstavuje 45,75 – 36,60 = 9,15 eur mesačne.

Pri zamestnancovi, ak by nedošlo k zmene, minimálne poistné určené z 12- násobku životného minima, čiže 284,13 eur mesačne, predstavuje 4 % z 12 x 284,13 = 136,38 eur ročne. Po zvýšení sadzby na 5 %, pôjde o sumu 170,48 ročne. Rozdiel predstavuje sumu 34,10 eur ročne, t. j. 2,84 eur na mesiac.

§ 38ezg

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2024

(1) Ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za rok 2023 sa vykoná v roku 2024 podľa § 19 v znení účinnom do 31. decembra 2023.

(2) Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu.

(3) Od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je sadzba poistného pre štát 4,5 % z vymeriavacieho základu.

(4) Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2025 je sadzba poistného podľa § 12 ods. 1

a) písm. b) pre zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 15 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7; ak je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7,5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7,

b) písm. c) pre samostatne zárobkovo činnú osobu 15 % z vymeriavacieho základu; ak je samostatne zárobkovo činná osoba osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7,5 % z vymeriavacieho základu,

c) písm. d) pre zamestnávateľa 11 % z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5,5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,

d) písm. e) pre poistenca podľa § 11 ods. 2 15 % z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa § 11 ods. 2 osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7,5 % z vymeriavacieho základu.

Komentár k § 38ezg

! Upozornenie

4. V § 38ezg ods. 4 sa číslo „2027“ nahrádza číslom „2025“.

§ 38ezk

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027 je sadzba poistného podľa § 12 ods. 1

a) písm. b) pre zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 16 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7; ak je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 8 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7,

b) písm. c) pre samostatne zárobkovo činnú osobu 16 % z vymeriavacieho základu; ak je samostatne zárobkovo činná osoba osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 8 % z vymeriavacieho základu,

d) písm. e) pre poistenca podľa § 11 ods. 2 16 % z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa § 11 ods. 2 osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 8 % z vymeriavacieho základu.

Komentár k § 38ezk

! Upozornenie

Za ustanovenie § 38ezj sa vkladá § 38ezk. V súvislosti s trvalou zmenou výšky sadzby odvodu poistného podľa bodov 1 až 3 sa upravuje prechodné zvýšenie sadzby na obdobie rokov 2026 a 2027 tak, aby bolo toto zvýšenie naďalej na úrovni 1 percentuálny bod nad sadzbou, určenou v § 12 ods. 1. V prechodnom ustanovení na obdobie od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027 sa sadzba poistného samostatne zárobkovo činnej osoby a samoplatiteľa zvyšuje z 15 % na 16 % z vymeriavacieho základu.

Ak by nedošlo k tejto zmene, minimálny preddavok od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027 by bol 15 % z vymeriavacieho základu, ktorým je 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov.

Pri minimálnom základe 50 % z priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov (rok 2024: 1524 eur) predstavuje minimálny základ 762 eur, teda 15 % predstavuje 114,30 eur mesačne a 16 % predstavuje 121,92 eur mesačne.

Rozdiel predstavuje 121,92 – 114,30 = 7,62 eur mesačne.

Pri SZČO alebo samoplatiteľovi bez zdravotného postihnutia teda dôjde k navýšeniu jeho mesačných preddavkov o 7,62 eur.

Ide o prechodné ustanovenie k zmenám sadzieb poistného účinným od 1. januára 2026 do 31. decembra 2027.

Ustanovenie zavádza dočasné zvýšenie sadzieb poistného, ktoré sa dotýka viacerých skupín platiteľov zdravotného poistenia. Tieto sadzby nahrádzajú štandardné sadzby podľa § 12 ods. 1, a to výlučne na obdobie rokov 2026 – 2027.

Cieľom prechodného ustanovenia je:

• krátkodobo zvýšiť príjmy zdravotných poisťovní,

• zabezpečiť financovanie zdravotného systému pred zavedením nového trvalého modelu,

• ponechať v platnosti zvýhodnené sadzby pre osoby so zdravotným postihnutím, aj keď so zvýšenou hodnotou, a to 8 % namiesto štandardných 7,5 %.

Celkové východisko

Dočasne sa zvyšujú sadzby poistného pri kategóriách uvedených v § 12 ods. 1 písm. b), c), d), e). Ostatné sadzby, napr. 5 % pre zamestnanca, 10 % pre zamestnávateľa pri bežnom zamestnancovi, zostávajú bez zmeny.

Toto prechodné ustanovenie má charakter lex specialis – dočasne nadradené voči § 12.

Zvýšenie sadzby podľa § 12 ods. 1 písm. b)

Týka sa:

• zamestnancov podliehajúcich § 13 ods. 7,

• SZČO v špecifických situáciách,

• poistencov podľa § 11 ods. 2 – samoplatitelia,

• poistencov štátu podľa § 11 ods. 7.

Ide o skupiny, ktoré majú minimálny alebo alternatívny vymeriavací základ.

- Nové sadzby (2026–2027)

• 16 % namiesto štandardných 15 %,

• 8 % pre osoby so zdravotným postihnutím namiesto 7,5 %.

Význam

Prechodné zvýšenie reaguje na potrebu dočasne posilniť finančné zdroje zdravotných poisťovní. Pri osobách so zdravotným postihnutím sa zachováva relatívne zvýhodnenie, hoci aj ich sadzba sa zvyšuje o 0,5 percentuálneho bodu.

Zvýšenie sadzby podľa § 12 ods. 1 písm. c)

Týka sa samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO).

– Nové sadzby (2026 – 2027)

• 16 % – zvýšenie o 1 % oproti 15 %,

• 8 % pri zdravotnom postihnutí – zvýšenie o 0,5 %.

– Význam

SZČO tvoria podstatnú časť poistného, preto zvýšenie sadzby má významný fiskálny vplyv. Prechodne sa zvyšuje ich odvodová záťaž, ale zachováva sa proporcionalita zvýhodnenia pre osoby so zdravotným postihnutím.

Zvýšenie sadzby podľa § 12 ods. 1 písm. d)

Týka sa zamestnávateľov.

• štandardná sadzba sa zvyšuje z 10 % - 11 %,

• znížená sadzba za zamestnancov so zdravotným postihnutím z 5 % - 5,5 %.

– Význam

Zvýšenie o 1 percentuálny bod predstavuje mierne dočasné posilnenie financovania zdravotníctva. Stále zostáva zachovaná polovičná sadzba pri zamestnávaní osôb ZŤP. Zákonodarca tak zachováva motivačný prvok na trhu práce.

Zvýšenie sadzby podľa § 12 ods. 1 písm. e)

Týka sa poistencov podľa § 11 ods. 2 – tzv. Samoplatiteľov, čiže osoby, ktoré si musia zdravotné poistenie platiť samy.

– Nové sadzby (2026–2027)

• 16 % namiesto 15 %,

• 8 % namiesto 7,5 % pre osoby so zdravotným postihnutím.

– Význam

Zvyšuje sa poistné pre osoby, ktoré nenáležia do žiadnej inej kategórie poistencov (ani zamestnanec, ani SZČO, ani poistenec štátu). Ide o skupinu, na ktorú zvýšenie najviac finančne dopadne, keďže platia celé poistné sami.

Právna povaha

Ustanovenie má tieto črty:

• je časovo obmedzený – účinnosť len v rokoch 2026 a 2027,

• je lex specialis – v uvedenom období má prednosť pred základnými sadzbami § 12 ods. 1,

• po uplynutí období od 1. 1. 2028 sa automaticky vracia účinnosť pôvodných sadzieb.

Ustanovenie má charakter dočasného konsolidačného mechanizmu financovania zdravotného poistenia.

Od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027 sa poistné výrazne zvyšuje pri kategóriách podľa písm. b) – e). Zvýšenie je + 1 % (resp. + 0,5 % pre ZŤP). Zamestnávateľ platí 11 % namiesto 10 %.

Pre zamestnanca s príjmom podľa § 13 ods. 1 (bežný zamestnanec) sadzba nezvyšuje (5 % alebo 2,5 %).

Po 31. 12. 2027 sa sadzby automaticky vrátia na úroveň § 12 ods. 1.

Čl. XIV

Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z., zákona č. 569/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 286/2009 Z. z., zákona č. 119/2010 Z. z., zákona č. 137/2010 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 223/2012 Z. z., zákona č. 321/2012 Z. z., zákona č. 414/2012 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 207/2013 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 357/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 332/2017 Z. z., zákona č. 329/2018 Z. z., zákona č. 111/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 67/2021 Z. z., zákona č. 535/2021 Z. z., zákona č. 66/2022 Z. z., zákona č. 186/2023 Z. z., zákona č. 267/2023 Z. z., zákona č. 525/2023 Z. z., zákona č. 236/2024 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. XIV

Zriaďuje sa Environmentálny fond ako štátny fond na uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie (podpora). Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

§ 3

Zdroje fondu

Zdrojmi fondu sú

a) pokuty uložené orgánmi štátnej správy starostlivosti o životné prostredie,²⁾

b) úhrady za zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov činností na životné prostredie,³⁾

c) výnosy z verejných zbierok⁴⁾ určených na starostlivosť o životné prostredie,

d) odvody, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami fondu,⁵⁾

e) poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých zdrojov znečisťovania a stredných zdrojov znečisťovania,⁷⁾

f) nenávratné podpory (ďalej len „dotácia“),

g) výnosy z prostriedkov fondu uložených v Štátnej pokladnici s výnimkou výnosov z prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu,

h) dary a príspevky od domácich a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,

i) sankcie za porušenie zmluvných podmienok (§ 11 ods. 5),

j) príjmy z výťažku pri výkone exekúcie veci, na ktorú bolo zriadené zmluvné záložné právo,

k) zostatky prostriedkov fondu k 31. decembru predchádzajúceho rozpočtového roka s výnimkou zostatkov prostriedkov poskytnutých fondu zo štátneho rozpočtu,

l) finančné prostriedky vrátené pôvodcom havárie (§ 4 ods. 9),

m) splátky návratnej podpory (ďalej len „úver“) poskytnutej z fondu,

n) splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu,

o) úhrada za prieskumné územie,^8b)

p) peňažné prostriedky získané z predaja kvót skleníkových plynov alebo znečisťujúcich látok,⁹⁾

r) finančné prostriedky Európskej únie,

s) výnosy získané z dražieb kvót,^9aa)

t) disponibilné prostriedky prevedené z Recyklačného fondu v likvidácii,^9ab)

u) príjmy z poplatkov za uloženie odpadov podľa osobitného predpisu,^9ac)

v) prostriedky pridelené Slovenskej republike z Modernizačného fondu podľa osobitného predpisu,^9ad)

w) iné zdroje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Komentár k § 3

Znenie upravuje zdroje fondu, pričom ide o ustanovenie typické pre Environmentálny fond. Znenie vysvetľuje účel, povahu a význam jednotlivých písmen a zachováva legislatívny štýl.

Zdroje fondu

Ustanovenie obsahuje výpočet všetkých príjmov, z ktorých sa tvorí finančná základňa fondu. Ide o tzv. zmiešaný model financovania, ktorý kombinuje:

• administratívne príjmy – pokuty, poplatky,

• príjmy z environmentálnych politík – kvóty, povolenia, znečisťovanie,

• návratné a nenávratné finančné nástroje – úvery, dotácie,

• príjmy z EÚ a medzinárodných mechanizmov,

• doplnkové a mimoriadne príjmy – dary, zostatky, predaj aktív.

Tento široký okruh zdrojov zaručuje stabilitu a predvídateľnosť financovania environmentálnych projektov, ktoré sú dlhodobé a kapitálovo náročné.

Pokuty za porušenie environmentálnych predpisov

Pokuty uložené orgánmi štátnej správy starostlivosti o životné prostredie tvoria tradičný príjem fondu. Ich účelom je:

• jednak sankcionovať protiprávne konanie,

• zároveň zabezpečiť, že výnos z pokút sa spätne použije na opatrenia na ochranu životného prostredia.

Ide o zásadu „polluter pays“ – znečisťovateľ platí“.

Úhrady za zápis do zoznamu odborne spôsobilých osôb

Ide o administratívny príjem, ktorý súvisí s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Príjem má:

• pokryť časť nákladov štátu na vedenie zoznamu osôb,

• podporiť kvalitu a profesionalitu posudzovania dopadov.

Výnosy z verejných zbierok

Zbierky určené na environmentálne účely smerujú do fondu a následne sa prerozdeľujú na projekty súvisiace napr. s ochranou prírody, krajiny či obnovou území.

Odvody, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny

Tento zdroj zabezpečuje, aby porušenie podmienok pri hospodárení s prostriedkami fondu nespôsobovalo stratu pre fond. Tento mechanizmus:

• posilňuje finančnú disciplínu príjemcov,

• zabraňuje neefektívnemu nakladaniu s dotáciami alebo úvermi.

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia

Poplatky z veľkých a stredných zdrojov znečisťovania sú dôležitým zdrojom fondu a predstavujú:

• nástroj environmentálnej regulácie,

• motivačný prvok na technologické zlepšovanie prevádzok.

Nenávratné podpory (dotácie)

Dotácie predstavujú transfery do fondu, či už zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov. Slúžia najmä na:

• podporu projektov verejného záujmu,

• kofinancovanie environmentálnych projektov EÚ.

Výnosy z prostriedkov uložených v Štátnej pokladnici

Fond môže zhodnocovať svoje disponibilné prostriedky. Výnimkou sú iba výnosy z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, ktoré majú osobitný režim.

Dary a príspevky

Tento zdroj posilňuje financovanie fondu aj z neštátnych dobrovoľných zdrojov. Môžu pochádzať od domácich aj zahraničných fyzických a právnických osôb.

Sankcie za porušenie zmluvných podmienok

Ak príjemca podpory alebo úveru poruší zmluvu, vzniká sankcia, ktorá sa vracia do fondu. Ide o dôležitý nástroj:

• ochrany verejných financií,

• zabezpečenia účelného použitia prostriedkov.

Príjmy z exekúcie pri zriadení záložného práva

Ak fond poskytuje úver alebo dotáciu zabezpečenú záložným právom, má nárok na výťažok v prípade exekúcie predmetu záložného práva.

Zostatky prostriedkov fondu

Nečerpané zostatky z predchádzajúceho roka prechádzajú do ďalšieho obdobia, čím:

• sa zabezpečuje kontinuita financovania,

• fond môže prispôsobovať výšku podpôr podľa projektovej potreby.

Výnimkou sú zostatky zo štátneho rozpočtu, ktoré majú prísne pravidlá viazania.

Prostriedky vrátené pôvodcom havárie

Ak pôvodca havárie nahradí náklady, fond získava späť prostriedky, ktoré použil na riešenie ekologickej havárie.

Splátky návratnej podpory (úveru) a splátky úrokov z úverov

Tieto dva zdroje tvoria základ návratného finančného mechanizmu fondu. Umožňujú:

• opakované použitie finančných zdrojov,

• stabilizáciu rozpočtu fondu dlhodobým spôsobom.

Úhrada za prieskumné územie

Ide o príjem súvisiaci s geologickými prieskumami a využitím nerastného bohatstva. Fond tak získava zdroje aj z oblasti geologického prieskumu.

Prostriedky z predaja kvót skleníkových plynov

Tento zdroj má zásadný význam pre klimatickú politiku. Prostriedky sú zvyčajne viazané na:

• nízkouhlíkové technológie,

• adaptáciu na zmenu klímy,

• modernizáciu priemyslu a energetiky.

Finančné prostriedky Európskej únie

Zdroje EÚ môžu zahŕňať:

• Kohézny fond,

• Modernizačný fond,

• LIFE,

• iné finančné nástroje EÚ.

Výnosy z dražieb kvót

Ide o výnosy z predaja emisných povoleniek v rámci systému EU ETS. Tieto príjmy sú významné a zvyčajne viazané na klimatické opatrenia.

Prostriedky z Recyklačného fondu v likvidácii

Likvidácia Recyklačného fondu viedla k presunu disponibilných prostriedkov na Environmentálny fond. Ustanovenie umožňuje legálny presun a ich opätovné použitie.

Poplatky za uloženie odpadov

Tieto poplatky sú kľúčové pre financovanie odpadového hospodárstva a podporu obcí pri odstraňovaní skládok a zlepšovaní separácie odpadov.

Prostriedky z Modernizačného fondu

Modernizačný fond financuje:

• dekarbonizáciu energetiky,

• znižovanie emisií,

• modernizáciu infraštruktúry.

Prostriedky sú určené na dlhodobé klimatické investície.

Iné zdroje stanovené osobitným predpisom

Ide o tzv. otvorenú klauzulu, ktorá umožňuje rozšírenie zdrojov fondu novým zákonom, napr. pri zavedení nových environmentálnych poplatkov či daní.

Ustanovenie predstavuje komplexný systém financovania fondu založený na princípoch, že znečisťovateľ platí, ekonomická motivácia k ochrane životného prostredia, diverzifikované zdroje, stabilita a udržateľnosť financovania environmentálnych projektov, prepojenie národných zdrojov s európskymi klimatickými mechanizmami.

! Upozornenie

V ustanovení § 3 písm. o) sa vypúšťajú slová „úhrada za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený, a úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch^8a) a“. Tiež sa poznámka pod čiarou k odkazu 8a vypúšťa.

Vzhľadom k úpravám v súvislosti s úhradami za vydobyté nerasty a za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa vypúšťa predmetný príjem z Environmentálneho fondu.

Čl. XV

Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 462/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 182/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 469/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 308/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 73/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 113/2022 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona 379/2024 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. XV

Tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

Konsolidáciou sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Úprava má reagovať aj na boj proti fiktívnym živnostiam. Zároveň sa zavádza mechanizmus motivujúci včasnú a riadnu úhradu pokuty (úhrada 2/3 z uloženej pokuty).

Cieľom je zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, čím sa reaguje aj na boj proti fiktívnym živnostiam.

§ 19

Správne delikty

(1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená

1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur,

2. smrť, najmenej 33 000 eur,

b) fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode v sume podľa písmena a),

c) vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom podľa osobitného predpisu,²⁵⁾ ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, dali pokyn na také porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce, až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku.

(2) Inšpektorát práce uloží pokutu

a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za

1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 4 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 8 000 eur,

2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu,¹³⁾ od 300 eur do 33 000 eur,

b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za

1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur,

2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.

(3) Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je

a) nedodržanie podmienok ustanovených pre pracovný čas a dobu odpočinku pri výkone prác zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu,^3b)

b) presiahnutie odpracovaného času nad rozsah pracovného času uvedeného v evidencii pracovného času vedenej zamestnávateľom^25b) o viac ako 10 % najmenej však o 30 minút v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti,

c) nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím,

d) nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia,

e) neprijatie opatrení v priestoroch podľa osobitného predpisu^18b) na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

f) neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.

(4) Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 a 2 možno začať do šiestich mesiacov odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

(5) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta.

(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku vrátane ojedinelého výskytu nedostatku, ktorý je dôsledkom porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancom,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

(7) Ak do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu budú na bankový účet uvedený v tomto rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.

(8) Uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona a osobitných predpisov.

(9) Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 19

Znenie ods. 2 písm. a) bodu 1 sa týka sankcie za nelegálne zamestnávanie.

§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1

Ustanovenie upravuje sankciu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom ide o jednu z najzávažnejších povinností zamestnávateľa v oblasti pracovnoprávnych a sociálnych vzťahov. Sankcie sú nastavené na výrazne odstrašujúcej úrovni, čo zodpovedá spoločenskému významu a negatívnym dôsledkom nelegálnej práce.

Charakter sankcie

Pokuta je obligatórna, sa uloží, čo znamená, že inšpektorát práce pri zistení nelegálneho zamestnávania:

• nemôže od uloženia pokuty upustiť,

• nemá možnosť uložiť iba napomenutie,

• musí uložiť pokutu v zákonom ustanovenom rozpätí.

Tým sa zabezpečuje jednotný postup vo všetkých prípadoch a zvyšuje sa represívny účinok právnej úpravy.

Výška pokuty – základné rozpätie

Základná výška pokuty je od 4 000 eur do 200 000 eur.

Toto rozpätie umožňuje:

• zohľadniť intenzitu porušenia,

• rozlišovať medzi malými, strednými a veľkými zamestnávateľmi,

• posúdiť okolnosti prípadu, a to trvanie, rozsah, environmentálne a sociálne dôsledky.

Dolná hranica 4 000 eur je stanovená striktne, čo znamená, že nižšiu pokutu nie je možné uložiť.

Sprísnená sankcia pri dvoch a viac nelegálne zamestnaných osobách

Ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viacerých fyzických osôb súčasne, zákon stanovuje minimálnu pokutu 8 000 eur.

Toto ustanovenie:

• odstraňuje možnosť uplatniť bežnú dolnú hranicu 4 000 eur,

• zavádza vyššiu dolnú hranicu ako represívny prvok pri typicky závažnejších prípadoch,

• zdôrazňuje, že viacnásobné porušenie v tom istom čase je kvalifikovanou formou nelegálneho zamestnávania.

Uloženie vyššej sankcie odráža fakt, že ide často o systematické a nie náhodné porušovanie pracovnoprávnych predpisov.

Účel sankcie

Pokuta má súčasne:

– represívny účinok

– postihuje nelegálne konanie zamestnávateľa, ktoré spôsobuje ujmu štátnemu rozpočtu, poškodzuje zamestnancov a narúša férovú hospodársku súťaž.

– preventívny účinok

– odrádza zamestnávateľov od úmyselného obchádzania povinností v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia a ochrany zdravia pri práci.

Súvis s ďalšími právnymi predpismi

Nelegálne zamestnávanie je súčasne sankcionované aj podľa:

• zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,

• predpisov o sociálnom poistení,

• predpisov o zdravotnom poistení,

• daňových predpisov.

Pokuta od inšpektorátu práce je samostatná sankcia, ktorá nevylučuje ďalšie konania alebo ukladanie iných povinností, napríklad doplatenie poistného či dane z príjmov.

Posudzovanie závažnosti

Pri určovaní konkrétnej výšky pokuty v rámci zákonného rozpätia sa spravidla prihliada najmä na:

• počet nelegálne zamestnaných osôb,

• dĺžku trvania nelegálneho zamestnávania,

• minulosť zamestnávateľa (opakované porušenia),

• vplyv na práva dotknutých osôb,

• majetkové pomery zamestnávateľa (najmä pri horných hraniciach sankcie).

Cieľom je zabezpečiť, aby pokuta bola:

• primeraná,

• účinná,

• odrádzajúca.

Ustanovenie zavádza prísny sankčný mechanizmus za nelegálne zamestnávanie. Minimálne pokuty, a to 4 000 eur, resp. 8 000 eur pri dvoch a viacerých osobách, sú zavedené tak, aby odstránili ekonomickú výhodu z nelegálneho zamestnávania, zabezpečili férovú konkurenciu medzi zamestnávateľmi, tiež chránili práva pracovníkov.

! Upozornenie

V ustanovení § 19 ods. 2 písm. a) prvom bode sa slová „2 000 eur“ nahrádzajú slovami „4 000 eur“ a slová „5 000 eur“ sa nahrádzajú slovami „8 000 eur“.

Výška sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nebola zvyšovaná od roku 2011. Sankčné opatrenia sú najčastejšie používaným a úspešným prístupom k riešeniu nelegálneho zamestnávania, a taktiež aj efektívnym opatrením na boj proti fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti. Cieľom efektívneho sankčného mechanizmu je predovšetkým zlepšenie podmienok na trhu práce a celkovej schopnosti orgánov inšpekcie práce riešiť problematiku nelegálneho zamestnávania a fiktívnych živností nevynímajúc. Konkrétne, efektívnejšie sankčné opatrenia sa môžu prejaviť vo väčšej účinnosti pri podporovaní prechodu od nelegálnej práce k legálnemu zamestnávaniu, zabráneniu opakovanému porušovaniu predpisov zo strany zamestnávateľov a zabezpečení dlhodobého dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. Sankcia za porušenie je dlhodobo rovnaká a aj z dôvodu inflácie tak pomaly stráca svoj odradzujúci charakter. Taktiež sa ustanovuje dolná hranica pre subjekty, ktoré zneužívajú nelegálnu prácu viacerých osôb.

Odsek 7

Znenie upravuje špecifický režim úhrady pokuty za nelegálne zamestnávanie.

Ustanovenie zakotvuje motivačný mechanizmus pre rýchlu úhradu pokuty uloženej podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1, t. j. za nelegálne zamestnávanie. Ide o tzv. inštitút zníženej úhrady, ktorý má výrazný praktický a preventívny význam.

Podstata ustanovenia

Podľa § 19 ods. 7 platí, že ak je uhradených 2/3 uloženej pokuty do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.

Platiteľ tak de facto zaplatí o jednu tretinu menej, ak splní časové a procesné podmienky. Ide o obdobu tzv. prompt payment discount, známeho aj v iných sankčných režimoch (napr. pokuty v cestnej doprave).

Účel ustanovenia

Ustanovenie sleduje viacero cieľov:

– urýchliť výber pokút

Rýchla úhrada znižuje administratívnu záťaž orgánov inšpekcie práce a zvyšuje efektivitu sankčného procesu.

– znížiť počet exekučných konaní

Skorá úhrada zabraňuje nutnosti vymáhania pokút prostredníctvom exekútora, čo je nákladné a zdĺhavé.

– motivovať sankcionované subjekty k spolupráci

Umožňuje sankcionovanému zamestnávateľovi „zmierniť“ finančný dopad sankcie, ak promptne zareaguje a akceptuje zodpovednosť.

– udržať represívnu, ale primeranú povahu sankcie

Pokuta ostáva uložená v plnej výške, iba jej reálna úhrada sa považuje za splnenú, ak sa zaplatia dve tretiny.

Podmienky uplatnenia

Aby sa pokuta považovala za uhradenú v plnej výške, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky.

– Pokuta musí byť uložená podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1

Čiže za nelegálne zamestnávanie. Mechanizmus sa nevzťahuje na iné pokuty podľa zákona.

– Rozhodnutie musí byť právoplatné

Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti.

– Úhrada musí byť vo výške 2/3 uloženej pokuty

Napr. uložená pokuta: 10 000 €, úhrada do 15 dní: 6 666,67 € – pokuta sa považuje za uhradenú v celej výške.

– Úhrada musí byť pripísaná na účet inšpektorátu včas

Rozhodujúci je deň pripísania, nie deň odoslania platby.

Právne následky

– Ak sú podmienky splnené

• považuje sa za splnenú celá pokuta,

• nepristupuje sa k ďalšiemu vymáhaniu,

• nevznikajú žiadne ďalšie sankcie, penále či úroky.

– Ak podmienky splnené nie sú

• pokuta sa považuje za splatnú v plnej výške,

• neuhradená časť môže byť vymáhaná podľa všeobecných predpisov o vymáhaní pohľadávok.

Praktický význam pre zamestnávateľov

Zamestnávateľovi sa poskytuje možnosť „znížiť“ pokutu, ale len výmenou za:

• rýchle konanie,

• uznanie pokuty – musí byť právoplatná,

• riadne zaplatenie stanovenej sumy.

Z legislatívneho hľadiska ide o racionálny kompromis medzi:

• represívnosťou – pokuta ostáva vysoká,

• ekonomickou motiváciou – zľava pri rýchlom zaplatení,

• efektívnostou vymáhania – štát rýchlo získa finančné prostriedky.

Znenie zavádza inštitút redukovanej úhrady pokuty, ktorý znižuje finančnú záťaž sankcionovaného subjektu pri rýchlej úhrade, podporuje rýchle a efektívne ukončenie sankčných konaní, znižuje administratívne náklady štátu, zvyšuje motiváciu zamestnávateľov k promptnému splneniu povinností.

Ustanovenie predstavuje moderný a zároveň prísny, ale pragmatický prístup k boju proti nelegálnemu zamestnávaniu.

! Upozornenie

V ustanovení § 19 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, v súlade s ktorým, ak do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu budú na bankový účet uvedený v tomto rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške. Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 8 a 9.

Zavádza sa zníženie výšky uloženej pokuty o jednu tretinu z pôvodne uloženej výšky sankcie v prípade včasného uhradenia dvoch tretín pokuty na bankový účet uvedený v rozhodnutí. Odpustenie výšky pokuty je bežnou praxou aj v iných členských štátoch (napr. Španielsko, Grécko). Takáto úprava predpokladá predovšetkým aj zefektívnenie výberu uložených sankcií.

Čl. XVI

Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 352/2012 Z. z., zákona č. 206/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 405/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 281/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 373/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 340/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 334/2024 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár Čl. XVI

Tento zákon upravuje poskytovanie platobných služieb, podmienky porovnateľnosti poplatkov, podmienky presunu platobného účtu, podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov,

e) podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií, podmienky na vznik a podnikanie inštitúcií elektronických peňazí, vybavovanie reklamácií a iných podaní a riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb alebo vydávaním a používaním elektronických peňazí, dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov, dohľad nad platobnými inštitúciami a dohľad nad inštitúciami elektronických peňazí.

Tento zákon sa vzťahuje na platobné služby poskytované poskytovateľom platobných služieb, vydávanie elektronických peňazí a na spätnú výmenu elektronických peňazí vydavateľom elektronických peňazí

– v eurách alebo v inej mene štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru,

– v mene, ktorá nie je uvedená, v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru podľa § 30,

– v každej mene mimo Európskeho hospodárskeho priestoru podľa § 30.

Zákon sa nevzťahuje

– platobné operácie vykonávané výlučne finančnými prostriedkami v hotovosti priamo medzi platiteľom a príjemcom bez akéhokoľvek sprostredkovania,

– platobné operácie medzi platiteľom a príjemcom prostredníctvom zástupcu povereného na základe dohody rokovaním alebo uzavretím predaja alebo kúpy tovaru alebo služieb len v mene platiteľa alebo len v mene príjemcu,

– fyzickú prepravu bankoviek a mincí v rámci podnikania vrátane ich výberu, spracovania alebo dodania,

– platobné operácie pozostávajúce z iného ako profesionálneho výberu a dodania finančných prostriedkov v hotovosti v rámci neziskovej činnosti alebo charitatívnej činnosti,

– služby, pri ktorých príjemca poskytne platiteľovi finančné prostriedky v hotovosti ako súčasť platobnej operácie na výslovnú žiadosť používateľa platobnej služby tesne pred vykonaním platobnej operácie prostredníctvom platby za kúpu tovaru alebo služieb,

– zmenárenskú činnosť,

– platobné operácie vykonávané prostredníctvom zmeniek a šekov, poukážok, cestovných šekov alebo poukazov poštového platobného styku v listinnej podobe okrem § 38 ods. 3 až 6 a § 44a až 44c,

– platobné operácie vykonané v rámci platobného systému alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi medzi agentmi pre vyrovnanie, centrálnymi protistranami, klíringovými ústavmi podľa § 47 ods. 4 alebo centrálnymi bankami a inými účastníkmi platobného systému alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi a poskytovateľmi platobných služieb; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona o platobných systémoch,

– platobné operácie, ktoré súvisia so správou cenných papierov alebo iných finančných nástrojov, vrátane výplaty dividend, výnosov alebo iných výplat, umorovania alebo predaja, ktoré vykonávajú osoby uvedené v písmene h), obchodníci s cennými papiermi, ktorí poskytujú investičné služby, správcovské spoločnosti, ktoré poskytujú investičné služby, zahraničné subjekty kolektívneho investovania alebo iné zahraničné osoby, ktorých činnosť zodpovedá činnosti týchto osôb,

– služby zabezpečované poskytovateľmi technických služieb, ktorí podporujú poskytovanie platobných služieb bez toho, aby v ktorejkoľvek fáze mali v držbe finančné prostriedky určené na prevod, vrátane zabezpečovania spracovávania a uchovávania údajov, ochrany zverených hodnôt a služieb ochrany súkromia, autentifikácie údajov a totožnosti, zabezpečovania informačných a komunikačných technológií a komunikačnej siete, zabezpečovania a údržby terminálov a zariadení používaných pri platobných službách okrem platobných iniciačných služieb a služieb informovania o platobnom účte,

– služby založené na osobitných platobných prostriedkoch, ktoré sa môžu používať len obmedzene a ktoré spĺňajú jednu z týchto podmienok:

– môžu sa používať na nákup tovaru alebo služieb len v priestoroch limitovaného poskytovateľa podľa § 97a alebo v rámci obmedzenej siete poskytovateľa tovaru alebo služby na základe priamej obchodnej dohody s limitovaným poskytovateľom podľa § 97a,

– môžu sa používať na nákup obmedzeného sortimentu tovaru alebo služieb a vydávajú sa limitovaným poskytovateľom podľa § 97a alebo

– sú platné len na území Slovenskej republiky, vydávané na žiadosť podniku alebo miestneho orgánu štátnej správy, obce, vyššieho územného celku alebo obdobného orgánu na osobitné sociálne účely alebo daňové účely na nákup konkrétneho tovaru alebo konkrétnych služieb od poskytovateľa tohto tovaru alebo služieb na základe obchodnej dohody uzatvorenej s vydavateľom osobitných platobných prostriedkov,

– platobné operácie vykonávané poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb podľa osobitného predpisu, ktoré sú poskytované ako doplnková služba k elektronickým komunikačným službám používateľovi, pri ktorých suma platobnej operácie je zahrnutá do súvisiacej faktúry, pričom suma jednotlivej platobnej operácie nepresiahne 50 eur a celková suma platobných operácií nepresiahne 300 eur mesačne u jedného používateľa elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb, ak neustanovuje inak, pričom to platí, aj ak si tento používateľ predplatí služby u poskytovateľa elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb, a tieto platobné operácie sú určené na

– nákup digitálneho obsahu alebo hlasových služieb bez ohľadu na zariadenie použité na nákup alebo spotrebu digitálneho obsahu alebo

– vykonanie z elektronického zariadenia alebo jeho prostredníctvom v rámci charitatívnej činnosti alebo na nákup elektronických lístkov,

– platobné operácie vykonané medzi poskytovateľmi platobných služieb, ich agentmi alebo ich pobočkami na ich vlastný účet,

– platobné operácie a všetky súvisiace úkony medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou alebo medzi dcérskymi spoločnosťami tej istej materskej spoločnosti bez akéhokoľvek sprostredkovania zo strany iného poskytovateľa platobných služieb ako podniku patriaceho do tej istej skupiny,

– služby poskytovateľov služieb týkajúce sa výberu finančných prostriedkov v hotovosti prostredníctvom bankomatov, ktorí konajú v mene jedného vydavateľa alebo viacerých vydavateľov platobných kariet a ktorí nie sú zmluvnou stranou rámcovej zmluvy s používateľom platobných služieb uskutočňujúcim výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu, ak títo poskytovatelia služieb neposkytujú platobné služby podľa § 2 ods. 1; na týchto poskytovateľov služieb sa rovnako vzťahuje § 3 ods. 4, § 43 ods. 6 a § 97c.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– poskytovatelia platobných služieb.

Komentár § 98a

! Upozornenie

Do zákona sa vložilo nové ustanovenie § 98a a poznámka pod čiarou k odkazu 83 znie Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 98a zákona o platobných službách sa upravuje z dôvodu, že blokovanie platieb v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu do hry, ako aj vo vzťahu k obchodníkovi, ak sa účely prijímania vkladu do hry uskutočňujú platobné transakcie prostredníctvom obchodníka, sa nebude vykonávať na základe príkazu súdu, ale priamo na základe zoznamu zakázaných ponúk vedeného Úradom pre reguláciu hazardných hier, ktorý bude takéto čísla účtov a identifikačné čísla obchodníkov obsahovať a ktorý bude zverejňovaný na webovom sídle úradu a aktualizovaný na týždennej báze, pričom sa táto povinnosť bude musieť začať plniť najneskôr do 5 dní od zverejnenia zoznamu zakázaných ponúk alebo jeho aktualizácie. Zároveň bude obdobne platiť, že ak bude nejaké číslo účtu alebo identifikačné číslo obchodníka zo zoznamu zakázaných ponúk vymazané, poskytovateľ platobných služieb platobné transakcie v prospech tohto účtu alebo obchodníka bezodkladne obnoví.

Znenie upravuje povinnosť poskytovateľov platobných služieb blokovať platby smerujúce k subjektom poskytujúcim zakázané ponuky hazardných hier.

Ustanovenie predstavuje platobnú blokáciu voči subjektom, ktoré sú vedené v zozname zakázaných ponúk podľa zákona o hazardných hrách. Ide o dôležitý nástroj na presadzovanie regulácie hazardu, ktorý funguje ako finančná bariéra pre nelegálnych poskytovateľov hazardných hier.

Subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť

Povinnosť sa týka poskytovateľov platobných služieb uvedených v § 2 ods. 3 písm. a) až d) a g), najmä:

• bánk,

• pobočiek zahraničných bánk,

• inštitúcií elektronických peňazí,

• platobných inštitúcií,

• poskytovateľov služieb cezhraničných prevodov.

Ide o subjekty, ktoré môžu priamo realizovať platobné operácie v prospech príjemcu alebo obchodníka (merchant).

Predmet regulácie – zoznam zakázaných ponúk

Zoznam vedie Úrad pre reguláciu hazardných hier a obsahuje:

• webové sídla,

• mobilné aplikácie,

• identifikačné čísla obchodníkov,

prostredníctvom ktorých sa poskytujú zakázané hazardné ponuky na území SR.

Zverejnenie zoznamu a jeho aktualizácií je rozhodujúce pre vznik a zánik povinností poskytovateľa platobných služieb.

Hlavná povinnosť – zablokovať platbu

Poskytovateľ musí nevykonať platobnú operáciu ani neposkytnúť inú platobnú službu:

• v prospech účtu príjemcu, ktorého číslo je v zozname zakázaných ponúk,

• vo vzťahu k obchodníkovi, ktorého identifikačné číslo je v zozname zakázaných ponúk.

– Lehota

Povinnosť začína plynúť najneskôr do 5 dní od zverejnenia zoznamu alebo jeho aktualizácie.

Tým sa zabezpečuje:

• primeraný čas na implementáciu,

• technickú aktualizáciu systémov,

• právnu istotu poskytovateľov.

Povaha povinnosti

Ide o povinnosť automatickú a ex lege, čiže nevyžaduje osobitné rozhodnutie voči poskytovateľovi.

Zákon ukladá poskytovateľovi povinnosť pôsobiť ako „filter“, ktorý zabráni finančným tokom k nelegálnym hazardným subjektom.

Zánik povinnosti – výmaz zo zoznamu

Ak je webové sídlo, aplikácia alebo identifikačné číslo obchodníka z zoznamu zakázaných ponúk odstránené:

• dôvod na blokáciu zaniká,

• poskytovateľ platobnej služby je povinný bezodkladne po zverejnení aktualizácie zrušiť blokáciu a platby opäť vykonávať.

Je to zrkadlová povinnosť voči povinnosti blokovať.

Právne dôsledky

– Pre poskytovateľa platobnej služby

• zodpovedá za to, že platbu neprevedie po uplynutí 5-dňovej lehoty,

• zodpovedá aj za to, že po výmaze dôvodov blokáciu ukončí bez zbytočného odkladu,

• porušenie môže viesť k správnemu deliktu a pokute podľa osobitných predpisov, a to napr. zákon o platobných službách.

– Pre platiteľa a príjemcu

• platiteľ môže mať platbu odmietnutú,

• príjemca nemôže na území SR prijímať platby, čo je súčasť regulácie nelegálneho hazardu.

Účel a legislatívna logika § 98a

Ustanovenie slúži ako:

– Nástroj finančnej regulácie hazardu, najmä:

• eliminácia financovania nelegálnych hazardných prevádzok,

• obmedzenie dostupnosti zakázaných hazardných hier,

• doplnenie technických a regulačných opatrení, a to blokovanie webov.

– Prostriedok na ochranu spotrebiteľa, keďže:

• obmedzuje prístup k neregulovaným službám,

• podporuje bezpečné a legálne hry,

• predchádza nekontrolovateľnému hazardnému správaniu.

– Mechanizmus presadzovania zákazu nelegálneho hazardu, pretože:

• finančné toky sú kľúčovým prvkom prevádzkovania hazardu,

• blokácia platieb je medzinárodne uznávaný nástroj.

Praktické technické implikácie

Poskytovatelia musia zaviesť:

• automatizované systémy detekcie účtov a obchodníkov zo zoznamu,

• pravidelnú aktualizáciu databáz,

• procesy na okamžité uvoľnenie blokácie po výmaze.

Z toho vyplýva, že ide o technicky náročnú, ale právne jasnú povinnosť.

Ustanovenie zavádza povinnosť poskytovateľov platobných služieb zablokovať akékoľvek platby smerujúce k subjektom uvedeným v zozname zakázaných ponúk Úradu pre reguláciu hazardných hier.

Povinnosť vzniká do 5 dní od zverejnenia zoznamu a zaniká bezodkladne po výmaze údajov zo zoznamu. Ustanovenie predstavuje dôležitý nástroj boja proti nelegálnemu hazardu a podporuje kontrolu finančných tokov smerujúcich k zakázaným ponukám.

§ 101j

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2026

Ustanovenie § 98a v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije na základe zoznamu zakázaných ponúk zverejneného po 31. decembri 2025.

Komentár k § 101j

! Upozornenie

Za ustanovenie § 101i sa vložilo nové § 101j. V súvislosti s úpravou § 98a bolo potrebné do zákona doplniť prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého sa povinnosti podľa nového režimu začnú prvýkrát plniť na základe zoznamu zakázaných ponúk zverejneného Úradom pre reguláciu hazardných hier po 31. decembri 2025.

Ustanovenie rieši časovú pôsobnosť a aplikačný začiatok § 98a, ktorý zavádza povinnosť poskytovateľov platobných služieb blokovať platby smerujúce k subjektom uvedeným v zozname zakázaných ponúk podľa zákona o hazardných hrách.

Účel

Hlavným účelom je:

• vytvoriť jasný časový bod, od ktorého sa nová povinnosť poskytovateľov platobných služieb začne uplatňovať,

• zabezpečiť, aby sa povinnosť neaplikovala spätne na zoznamy zverejnené ešte pred účinnosťou § 98a,

• poskytnúť poskytovateľom platobných služieb dostatočný čas na technickú implementáciu systémov blokovania.

Rozhodujúci moment – zverejnenie zoznamu po 31. decembri 2025

Ustanovenie zavádza dôležitú hranicu, pri ktorej ustanovenie § 98a sa prvýkrát použije až na zoznam zakázaných ponúk, ktorý bude zverejnený po 31. decembri 2025.

Z toho vyplýva

• Zoznamy zverejnené do 31. 12. 2025 nevytvárajú povinnosť blokovať platby podľa § 98a.

• Povinnosť blokovať vznikne až vo vzťahu k prvému zoznamu zverejnenému v roku 2026, resp. po tomto dátume.

• Poskytovateľom platobných služieb vzniká nová povinnosť až na základe nového zoznamu, nie spätne.

Praktické dôsledky pre poskytovateľov platobných služieb

Do 1. januára 2026 majú poskytovatelia čas pripraviť interné systémy, databázy a procesy na implementáciu blokovania platieb podľa § 98a.

Aplikačná povinnosť vznikne spravidla v priebehu januára 2026, keď Úrad pre reguláciu hazardných hier zverejní prvý aktualizovaný zoznam.

Následne začne plynúť 5-dňová lehota podľa § 98a na reálne zavedenie blokácií.

Právna istota a predvídateľnosť

Prechodné ustanovenie má význam aj pre:

– adresátov zákazu – nelegálne hazardné subjekty

Chráni ich pred spätne pôsobiacimi blokáciami.

– poskytovateľov platobných služieb

Poskytuje im presný časový rámec pre implementáciu povinnosti.

– spotrebiteľov

Zabezpečuje, že prijímané opatrenia sú transparentné a predvídateľné.

Napojenie na § 98a

Znenie § 98a obsahuje mechanizmus:

• blokácie platieb do 5 dní od zverejnenia zoznamu,

• povinnosť uvoľniť blokáciu po výmaze subjektu zo zoznamu.

Ustanovenie § 101j dopĺňa tento mechanizmus o časové ohraničenie prvého použitia.

Ide o prechodné ustanovenie, ktoré stanovuje, že nový režim blokovania platieb podľa § 98a sa začne uplatňovať až na základe zoznamu zakázaných ponúk zverejneného po 31. decembri 2025. Nevzniká tak žiadna retroaktivita a poskytovateľom platobných služieb sa poskytuje čas na technickú prípravu.

Čl. XVII

Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 338/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. XVII

Tento zákon upravuje povinnosť platenia osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach regulovanou osobou, výšku a spôsob platenia odvodu, správu odvodu vykonávanú správcom odvodu, ktorým je daňový úrad príslušný na správu dane z príjmov regulovanej osoby podľa osobitného predpisu (správca odvodu).

Na účely tohto zákona sa za odvodové obdobie považuje každý kalendárny mesiac účtovného obdobia, v ktorom má regulovaná osoba oprávnenie na výkon činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a).

Konsolidáciou zákona sa zavádza osobitná sadzba pre tie regulované odvetvia, u ktorých je možné naďalej predpokladať vysokú mieru ziskovosti.

Vyššia miera sociálnej zodpovednosti osôb podnikajúcich v dotknutých odvetviach podporí konsolidačné úsilie vlády. S účinnosťou od 31. decembra 2025 sa zvyšuje sadzba pre regulované osoby, ktorých predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia, vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov alebo ktoré podnikajú v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, na 15 % ročne

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– dôchodkové správcovské spoločnosti,

– doplnkové dôchodkové spoločnosti,

– správcovské spoločnosti podnikajúce v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, ktoré dosiahnu výsledok hospodárenia najmenej 3 mil. eur.

§ 6

Sadzba odvodu

Sadzba odvodu je

a) pre regulovanú osobu, ktorá vykonáva činnosť v oblasti bankovníctva na základe bankového povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,^15a) alebo na základe oprávnenia alebo povolenia na výkon činnosti v oblasti bankovníctva vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore 0,025,

b) pre regulovanú osobu, ktorá vykonáva činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) štvrtého bodu, alebo ktorá túto činnosť vykonáva na základe oprávnenia alebo povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore 0,01576,

c) pre regulovanú osobu, ktorá vykonáva činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) jedenásteho bodu, alebo ktorá túto činnosť vykonáva na základe oprávnenia alebo povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore 0,025,

d) pre regulovanú osobu, ktorá je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov, alebo správcovskou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska podľa osobitných predpisov^15ab) alebo ktorá túto činnosť vykonáva na základe oprávnenia alebo povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore 0,0125,

e) pre regulovanú osobu neuvedenú v písmenách a) až d) 0,00363.

Komentár k § 6

Ustanovenie sa týka sadzby odvodu pre subjekty pôsobiace v oblasti správy dôchodkových a investičných fondov.

Sadzba osobitného odvodu z podnikania pre dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a správcovské spoločnosti

Ustanovenie stanovuje osobitnú sadzbu odvodu pre regulované subjekty pôsobiace v oblasti:

• II. piliera – dôchodkové správcovské spoločnosti – DSS,

• III. piliera – doplnkové dôchodkové spoločnosti – DDS,

• kolektívneho investovania – správcovské spoločnosti s povolením NBS.

Sadzba je určená vo výške 0,0125, t. j. 1,25 %, zo základu odvodu.

Ide o významne nižšiu sadzbu v porovnaní s niektorými inými regulovanými sektormi, a to napr. banky, čo odráža špecifickosť ich podnikania a regulácie.

Regulované subjekty, na ktoré sa sadzba vzťahuje

Ustanovenie pokrýva široké spektrum subjektov, presne definovaných podľa príslušných sektorových zákonov:

– Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS)

Ich činnosť sa riadi zákonom o starobnom dôchodkovom sporení a spočíva v správe dôchodkových fondov II. piliera.

– Doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS)

Pôsobia podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (III. pilier) a spravujú doplnkové dôchodkové fondy.

– Správcovské spoločnosti kolektívneho investovania

Majú povolenie podľa osobitných predpisov v oblasti kapitálového trhu (napr. zákon o kolektívnom investovaní).

– Subjekty s oprávnením alebo povolením z iného členského štátu EÚ/EHP

Ustanovenie reflektuje princíp jednotného pasu (passporting). Ak zahraničná správcovská spoločnosť pôsobí na Slovensku cez cezhraničné poskytovanie alebo cez pobočku, odvodovej povinnosti podlieha tiež, rovnako ako domáci subjekt.

Dôvod konštrukcie nižšej sadzby odvodu

Sadzba 0,0125 je výrazne nižšia než u iných regulovaných sektorov z dôvodov:

– Charakter podnikania

DSS, DDS a správcovské spoločnosti hospodária prevažne s majetkom klientov, nie s vlastnými aktívami. Podnikateľské riziko a štruktúra príjmov sú odlišné od bánk či poisťovní.

– Vysoká regulácia sektora

Tieto inštitúcie podliehajú výkonnej, detailnej regulácii a dohľadu:

• kapitálové požiadavky,

• pravidlá riadenia rizík,

• limity investovania,

• povinnosti voči sporiteľom/investorom.

Nižšia sadzba odvodu má zabrániť nadmernému zaťaženiu sektora, ktoré by mohlo mať dopad na výnosy účastníkov fondov.

Ochrana sporiteľov a investorov

Ak by odvod bol príliš vysoký, mohol by byť nepriamo prenášaný do poplatkov fondov a znižovať výnosy sporiteľov v II. a III. pilieri.

Predmet odvodu (na čo sa sadzba uplatňuje)

Na rozdiel od dane z príjmov, tento odvod má osobitnú konštrukciu – sadzba sa uplatňuje na základ odvodu, ktorý je definovaný v iných ustanoveniach zákona.

Typicky ide o vybrané položky majetku alebo záväzkov regulovaných subjektov, podobne ako pri bankovom odvode.

Presný výpočet je určený v § 4 – § 5 zákona o osobitnom odvode z podnikania.

Dopady

– Na finančný trh

Ustanovenie ponecháva tento segment trhu v stabilnom regulačnom prostredí a predišlo sa výrazným zásahom, ktoré by mohli narušiť dlhodobé investičné stratégie fondov.

– Na sporiteľov (II. a III. pilier)

Nižšia odvodová záťaž znižuje pravdepodobnosť, že spoločnosti prenesú svoje náklady na klientov.

– Na štátne príjmy

Odvod z tohto sektora síce prispieva do príjmov verejných rozpočtov, ale v porovnaní s bankovým sektorom predstavuje malý objem.

Znenie písm. d) zavádza nízku, 1,25 % sadzbu osobitného odvodu pre dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a správcovské spoločnosti kolektívneho investovania. Ustanovenie rešpektuje špecifiká sektora, chráni sporiteľov v dôchodkových systémoch a zabezpečuje rovnaké podmienky aj pre cezhraničných poskytovateľov so sídlom v EÚ/EHP.

! Upozornenie

Zmenilo sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 12, ktorá sa odvoláva na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. k) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V § 6 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d) a poznámka pod čiarou k odkazu 15ab s odvolávkou na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).

V ustanovení § 6 písm. e) sa slovo „c)“ nahrádza slovom „d)“.

Po novom sa zavádza vyššia sadzba pre regulovanú osobu, ktorá je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, alebo správcovskou spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného NBS podľa osobitných predpisov, resp. vydaného príslušným regulačným orgánom v inom členskom štáte EÚ a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHS. Táto zvýšená sadzba sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2025.

§ 7

Výpočet odvodu

Odvod sa vypočíta ako súčin sadzby odvodu a základu odvodu; ak regulovaná osoba má oprávnenie na výkon činnosti vo viacerých regulovaných oblastiach, na výpočet odvodu sa použije sadzba, ktorá je najvyššia.

Komentár k § 7

Ustanovenie upravuje spôsob výpočtu odvodu.

Výpočet odvodu

Znene ustanovuje základný vzorec pre výpočet osobitného odvodu z podnikania pre regulované subjekty. Ide o technické, ale kľúčové ustanovenie, ktoré určuje, ako sa jednotlivé sadzby uvedené v § 6 premietnu do výslednej výšky odvodu.

Všeobecný vzorec

Zákon stanovuje jednoduchý výpočet:

Odvod = sadzba odvodu × základ odvodu

Sadzba odvodu je určená v § 6 podľa typu regulovanej osoby, a to napr. banky, poisťovne, DSS, DDS, energetické podniky a pod.

Základ odvodu je definovaný v § 4 alebo § 5 zákona, a to podľa toho, či ide o subjekt v kapitálovom trhu, energetike, poisťovníctve, bankovníctve atď.

Ustanovenie tým stanovuje mechanický výpočet, ktorý neumožňuje subjektívny výklad.

Situácia, ak má regulovaná osoba oprávnenie na výkon činnosti v rôznych regulovaných oblastiach

Ak podnik vykonáva činnosť vo viacerých regulovaných oblastiach, tak sa použije najvyššia sadzba odvodu.

Ide o tzv. pravidlo prioritnej sadzby, ktorého účelom je:

• predchádzať obchádzaniu nižších sadzieb,

• zabezpečiť rovnaké zaťaženie subjektov pôsobiacich vo viacerých regulovaných segmentoch,

• zjednodušiť administratívny postup.

Príklad

Podnik má licenciu:

• v energetike – sadzba napr. 0,003,

• v oblasti kolektívneho investovania – sadzba 0,0125.

Hoci energetická činnosť by inak podliehala nižšej sadzbe, podnik bude platiť odvod, a to s použitím sadzby 0,0125 – najvyššej sadzby.

To platí bez ohľadu na to, v akej oblasti vznikol základ odvodu.

Účel pravidla najvyššej sadzby

– Zamedzenie optimalizácii cez viacero licencií

Bez tejto úpravy by podnik mohol:

• vykonávať činnosť vo vysoko regulovanom odvetví,

• ale tváriť sa ako subjekt z oblasti s nižšou sadzbou odvodu.

– Administratívna jednoduchosť

Účtovanie a kontrola je jednoduchá – kontroluje sa len jedna sadzba.

– Princíp primeranosti a finančnej stability

Najvyššia sadzba zodpovedá najrizikovejšiemu alebo najväčšiemu dopadu regulovanej činnosti.

Dopady na regulované subjekty

– Subjekty s jedným typom povolenia

Odvod sa vypočíta štandardne ako súčin sadzby a základu.

– Subjekty kombinujúce činnosti

Najčastejšie ide o:

• finančné skupiny, a to banky + poisťovne + správcovské spoločnosti,

• energetické podniky s inými povoleniami,

• veľké investičné skupiny.

Tie musia vždy identifikovať najvyššiu sadzbu z prislúchajúcich typov činností.

Vzťah k základom odvodu podľa § 4 a § 5

Základ odvodu zostáva viazaný na konkrétny typ činnosti.

To znamená:

• Sadza sa vyberá podľa najvyššieho povolenia,

• Základ sa určuje podľa reálnych aktív alebo záväzkov podľa osobitného ustanovenia.

Sadzba teda prekrýva základ odvodu, nie naopak.

Ustanovenie zavádza jasné pravidlo, podľa ktorého sa odvod počíta ako: sadzba × základ. Ak má subjekt viac oprávnení, tak sa použije najvyššia sadzba. Účelom je zamedziť obchádzaniu zákona a zjednodušiť výpočet. Základ ostáva viazaný na povahu aktív/záväzkov regulovanej činnosti.

! Upozornenie

V ustanovení § 7 sa na konci pripája bodkočiarka a slová „ak regulovaná osoba má oprávnenie na výkon činnosti vo viacerých regulovaných oblastiach, na výpočet odvodu sa použije sadzba, ktorá je najvyššia“.

Ide o legislatívne spresnenie textu vo vzťahu k použitiu sadzby pri výpočte odvodu.

Príklad

Spoločnosť ABC, má oprávnenie na výkon činností v týchto regulovaných oblastiach:

1. poštových služieb – sadzba odvodu: 0,00363

2. elektronických komunikácií – sadzba odvodu: 0,01576

Spoločnosť ABC na výpočet odvodu použije vyššiu sadzbu, t. j. 0,01576.

Spoločnosť vykázala výsledok hospodárenia vo výške 4 000 000 eur.

Spoločnosť vykázala celkové výnosy vo výške 10 000 000 eur.

Z toho výnosy z regulovaných činností 9 000 000 eur:

– v oblasti poštových služieb 7 000 000 eur a

– v oblasti elektronických komunikácií 2 000 000 eur.

Pre výpočet základu obvodu sa použije koeficient 0,9.

Výpočet základu odvodu:

výsledok hospodárenia 4 000 000 eur x koeficient 0,9 = 3 600 000 eur.

Výpočet mesačného odvodu:

základ odvodu 3 600 000 eur x sadzba 0,01576 = 56 736 eur (mesačne).

§ 8

Vyrubenie odvodu

(1) Regulovaná osoba je povinná na základe písomného oznámenia podľa tohto zákona okrem oznámenia na zúčtovanie odvodov alebo na základe rozhodnutia podľa odseku 4 zaplatiť odvod za každé odvodové obdobie do konca toho odvodového obdobia, za ktoré je povinná platiť odvod.

(2) Odvod sa považuje za vyrubený podaním písomného oznámenia podľa tohto zákona okrem oznámenia na zúčtovanie odvodov alebo doručením rozhodnutia podľa odseku 4 regulovanej osobe alebo jej právnemu nástupcovi.

(3) Ak dôjde k zmene sumy základu odvodu alebo k zmene sadzby odvodu, je regulovaná osoba do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala povinnosť podať daňové priznanie,¹⁶⁾ alebo ak táto zmena nemá vplyv na povinnosť podať daňové priznanie, do konca kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa dozvedela, že došlo k zmene sumy základu odvodu alebo k zmene sadzby odvodu, povinná doručiť správcovi odvodu písomné oznámenie, v ktorom uvedie

a) výsledok hospodárenia upravený podľa § 5 vykázaný za účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k zmene sumy základu odvodu, alebo ak dôjde k dodatočnej zmene výsledku hospodárenia, nový výsledok hospodárenia podľa § 5 ods. 1alebo podľa § 13 ods. 1,

b) sumu výnosu štátneho dlhopisu a sumu výnosu z dlhopisu vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

c) koeficient na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5,

d) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.

(4) Ak výška odvodu uvedená v písomnom oznámení podľa tohto zákona okrem oznámenia na zúčtovanie odvodov nie je vypočítaná podľa tohto zákona, správca odvodu vydá rozhodnutie, v ktorom určí výšku odvodu. Regulovaná osoba je povinná platiť odvod na základe rozhodnutia podľa prvej vety, počnúc odvodovým obdobím nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom jej bolo rozhodnutie doručené.

(5) Rozhodnutie o určení odvodu podľa odseku 4 a rozhodnutie o zúčtovaní odvodov podľa § 9 nadobúdajú právoplatnosť ich doručením regulovanej osobe.

(6) Proti rozhodnutiu o určení odvodu podľa odseku 4 alebo zúčtovaniu odvodov podľa § 9 môže regulovaná osoba podať do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia námietku písomne alebo ústne do zápisnice u správcu odvodu. Námietka môže smerovať len proti základu odvodu, výške odvodu alebo výške zúčtovania odvodov. Podanie námietky nemá odkladný účinok. Správca odvodu môže do 15 dní rozhodnúť o námietke, ak jej v plnom rozsahu vyhovie, inak v tejto lehote postúpi námietku na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), o čom bez zbytočného odkladu upovedomí regulovanú osobu.

(7) Finančné riaditeľstvo rozhodne o námietke do 15 dní odo dňa, keď mu bola námietka, postúpená podľa odseku 6, doručená. Finančné riaditeľstvo napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení, inak námietku zamietne.

(8) Rozhodnutie o námietke nadobúda právoplatnosť jeho doručením regulovanej osobe. Proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky; to neplatí pre rozhodnutie o námietke, ktorým správca odvodu vyhovie námietke v plnom rozsahu.

Komentár k § 8

Ustanovenie upravuje oznámenie o zmene základu alebo sadzby odvodu.

Odsek 3

Znenie ods. 3 upravuje oznamovaciu povinnosť regulovanej osoby, ktorá vzniká pri zmene sumy základu odvodu alebo pri zmene sadzby odvodu. Ide o dôležitý korekčný mechanizmus, ktorým sa zabezpečuje:

• aby správca odvodu disponoval aktuálnymi údajmi potrebnými na výpočet odvodu,

• aby bola výška odvodu nastavená správne aj v priebehu obdobia,

• aby sa predišlo situáciám, keď regulovaná osoba platí nesprávny odvod z dôvodu zmeny účtovných alebo legislatívnych parametrov.

Ustanovenie pôsobí preventívne a má význam najmä pri:

• dodatočných účtovných úpravách výsledku hospodárenia,

• zmenách výnosov z dlhopisov tvoriacich súčasť výpočtu základu odvodu,

• zmene sadzby odvodu na základe legislatívnej novely,

• zmenách, ktoré majú spätne dopad na základ odvodu podľa § 5.

Moment vzniku oznamovacej povinnosti

Oznamovaciu povinnosť spúšťajú dva typy zmien:

– Zmena sumy základu odvodu

Môže k nej dôjsť napríklad v dôsledku:

• dodatočnej účtovnej závierky alebo novej audítorskej úpravy výsledku hospodárenia,

• úpravy výnosov dlhopisov zahrnutých do výpočtu,

• chyby pri vykazovaní údajov podľa § 5,

• zmeny v koeficiente podľa § 5 ods. 5.

– Zmena sadzby odvodu

Zvyčajne vzniká účinnosťou legislatívnej novely § 6. Regulovaná osoba musí následne oznámiť údaje potrebné na výpočet odvodu pri novej sadzbe.

Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti

Lehota je diferencovaná podľa okolností:

– Ak zmena má vplyv na povinnosť podať daňové priznanie

Regulovaná osoba musí oznámenie doručiť:

do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala povinnosť podať daňové priznanie.

Príklad

Daňové priznanie za rok podáva v marci, potom toto oznámenie musí doručiť najneskôr do konca apríla. Toto pravidlo je logické, pretože zmeny účtovného výsledku sú spravidla prepojené s daňovým priznaním.

– Ak zmena nemá vplyv na povinnosť podať daňové priznanie

Vtedy sa lehota viaže na okamih, kedy sa subjekt dozvedel o zmene do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa o zmene dozvedel.

Ide najmä o situácie:

• zmena sadzby v dôsledku novely zákona,

• informácia od Slovenskej sporiteľne či NBS o výnose štátnych dlhopisov,

• interné účtovné zistenie bez dopadu na DPPO.

Obsah oznámenia – povinné údaje

Oznamovacia povinnosť má presne vymedzený obsah:

– Výsledok hospodárenia upravený podľa § 5

Regulovaná osoba uvádza:

• výsledok hospodárenia vykázaný za predchádzajúce účtovné obdobie,

• alebo nový výsledok hospodárenia, ak išlo o dodatočnú úpravu.

Príkladom je dodatočná oprava chyby podľa účtovníctva, zmena účtovných odhadov či výsledok auditu.

– Suma výnosu štátnych dlhopisov alebo dlhopisov členských štátov EÚ/EHP

Tieto dlhopisy sú v § 5 osobitne upravené, pretože môžu byť:

• čiastočne oslobodené,

• zohľadňované pri výpočte odvodu cez koeficienty,

• významné z hľadiska stanovenia aktív podliehajúcich odvodu.

Zmena ich výnosov má vplyv na základ odvodu.

– Koeficient podľa § 5 ods. 5

Ide o koeficient, ktorý slúži na výpočet základov odvodu pri zohľadnení:

• pomeru častí aktív,

• špecifických úprav viazaných na investičné portfóliá,

• štruktúry výnosov a ich odpočítateľných položiek.

Je to technický údaj, ale kľúčový pre správny výpočet.

– Výška odvodu, ktorú bude regulovaná osoba platiť

Regulovaná osoba musí sama vypočítať: nový odvod = nová sadzba × nový základ odvodu a oznámiť ho správcovi odvodu.

Tým zákon zavádza autonómnu povinnosť regulovaného subjektu upraviť si výšku odvodu — správca vykonáva kontrolu následne.

Praktický význam

Ustanovenie:

• zabraňuje nesprávnym odvodom, ktoré by mohli vzniknúť automatickým pokračovaním v platbách podľa starých údajov,

• umožňuje správcovi odvodu promptne reagovať na zmeny,

• poskytuje právnu istotu regulovaným osobám, že po oznámení údajov postupujú správne,

• zabezpečuje rovnaké podmienky pre všetky regulované subjekty.

Znenie ods. 3 zavádza povinnosť regulovanej osoby sledovať akékoľvek zmeny ovplyvňujúce výpočet odvodu, v stanovenej lehote informovať správcu odvodu, poskytnúť presný súbor údajov, ktoré umožnia správny výpočet, určiť a oznámiť aj výslednú výšku odvodu.

Ide o detailné a komplexné ustanovenie, ktoré slúži na transparentné, efektívne a kontinuálne stanovovanie odvodu v priebehu času.

! Upozornenie

V ustanovení § 8 ods. 3 úvodnej vete sa za slová „základu odvodu“ vkladajú slová „alebo k zmene sadzby odvodu“.

Týmto sa dopĺňa povinnosť regulovanej osoby podať oznámenie o vyrubení odvodu aj v prípade zmeny sadzby odvodu. Ak dôjde k zmene sumy sadzby odvodu bude regulovaná osoba povinná doručiť správcovi odvodu písomné oznámenie, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa dozvedela, že došlo k zmene sadzby odvodu.

§ 17

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 31. decembra 2025

Sadzba odvodu podľa § 6 písm. d) v znení účinnom od 31. decembra 2025 sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2025.

Komentár k § 17

! Upozornenie

Za ustanovenie § 16 sa vkladá ustanovenie § 17, upravujúce prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 31. decembra 2025.

Zavádza sa vyššia sadzba pre regulovanú osobu, ktorá je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, alebo správcovskou spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného NBS podľa osobitných predpisov, resp. vydaného príslušným regulačným orgánom v inom členskom štáte EÚ a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHS. Táto zvýšená sadzba sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2025.

Účel a význam ustanovenia

Ustanovenie je prechodným ustanovením, ktorého cieľom je presne určiť moment, od ktorého sa začne uplatňovať nová sadzba odvodu pre regulované osoby uvedené v § 6 písm. d), t. j. dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a správcovské spoločnosti kolektívneho investovania.

Keďže zmena sadzby nadobúda účinnosť 31. decembra 2025, bolo potrebné explicitne upraviť, aby sa táto zmena neuplatnila spätne a zároveň aby bola jednoznačne retroaktívne vylúčená pri prebiehajúcich účtovných obdobiach.

Časové vymedzenie a jeho praktické dôsledky

Prechodné ustanovenie stanovuje: nová sadzba odvodu sa prvýkrát použije na odvodové obdobie, ktoré patrí do účtovného obdobia začínajúceho po 31. decembri 2025.

To znamená:

– Regulačný účinok na zdaňovacie obdobia

• Nová sadzba sa neuplatní na odvodové obdobia patriace do účtovného obdobia, ktoré sa začalo najneskôr 31. decembra 2025.

• Prvýkrát sa uplatní až na účtovné obdobie, ktorého prvý deň je 1. január 2026 alebo neskôr.

– Rešpektovanie účtovných období regulovaných subjektov

Keďže regulované osoby môžu mať:

• kalendárne účtovné obdobie (najčastejší prípad), alebo

• hospodársky rok,

prechodné ustanovenie zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie pre všetky subjekty, bez ohľadu na to, kedy ich individuálne účtovné obdobie začína.

Príklad

Kalendárny rok (1. 1. – 31. 12.)

Účtovné obdobie začína 1. januára 2026.

Nová sadzba odvodu sa uplatní od odvodového obdobia patriaceho do roku 2026.

Prvé odvodové obdobie s novou sadzbou: január 2026.

Príklad

Hospodársky rok (napr. 1. 7. 2025 – 30. 6. 2026)

Účtovné obdobie začalo pred 31. 12. 2025, a to teda 1. júla 2025.

Nová sadzba sa neuplatní na odvodové obdobia od 1. 7. 2025 do 30. 6. 2026.

Nová sadzba sa prvýkrát použije až na hospodársky rok 1. 7. 2026 – 30. 6. 2027.

Dôležitosť ustanovenia

Bez tohto prechodného ustanovenia by vzniklo riziko:

• spätnej aplikácie novej sadzby odvodu na už prebiehajúce účtovné obdobia,

• narušenia právnej istoty subjektov,

• kolízie s účtovnými pravidlami a výpočtom základu odvodu podľa § 5, ktorý je viazaný na výsledok hospodárenia za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie,

• neistoty pri výpočte odvodu v období prelomu rokov 2025/2026.

Prechodné pravidlo preto zabezpečuje jednoznačný, nepretrhnutý a predvídateľný prechod na novú sadzbu.

Ustanovenie výslovne stanovuje, že nová sadzba odvodu podľa § 6 písm. d) sa začína uplatňovať až na účtovné obdobia, ktoré sa začnú po 31. decembri 2025, tým sa zamedzuje spätnej účinnosti, a zabezpečuje sa konzistentné a metodicky jasné uplatňovanie odvodu pre všetkých regulovaných poskytovateľov finančných služieb.

Čl. XVIII

Zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 282/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 214/2018 Z. z., zákona č. 156/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 281/2019 Z. z., zákona č. 340/2020 Z. z., zákona č. 209/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 334/2024 Z. z., zákona č. 187/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. XVIII

Tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením a vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní, oceňovanie aktív, záväzkov a kapitálových požiadaviek na účely dohľadu, reorganizáciu a niektoré vzťahy súvisiace so zánikom poisťovní a zaisťovní, niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov, zaisťovní z iných členských štátov, zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky, niektoré vzťahy upravujúce výkon dohľadu nad poisťovníctvom.

Novela zákona prispieva ku konsolidácii verejných financií zvýšením odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto odvedené finančné prostriedky budú príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a budú rozdelené hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra na zabezpečenie ich materiálno-technického vybavenia, jeho údržbu a prevádzkovanie.

Zvyšuje sa odvod časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 8 % na 10 %, ktorý odvádzajú poisťovne poskytujúce povinné zmluvné poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím sa zvýšia finančné prostriedky odvádzané na osobitný účet Ministerstva vnútra SR.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– poisťovne poskytujúce PZP.

§ 68

Odvod časti poistného

(1) Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odviesť 10 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“). Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odvedenie časti poistného podľa prvej vety písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a ministerstvu vnútra najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania. Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú zároveň povinné predložiť Národnej banke Slovenska údaje preukazujúce položky vstupujúce do výpočtu základu pre odvod poistného.

(2) Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom financií hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a zložkám ministerstva vnútra na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby do konca júna príslušného roka.

(3) Ministerstvo vnútra je povinné predložiť ministerstvu financií do 15. februára nasledujúceho roka prehľad rozdelenia prostriedkov z osobitného účtu podľa odseku 2 čerpaných do 31. decembra príslušného roka. Zároveň je ministerstvo vnútra povinné zverejniť také rozdelenie prostriedkov v súlade s osobitným predpisom.²⁷⁾

Komentár k § 68

Ustanovenie upravuje osobitnú odvodovú povinnosť poisťovní v súvislosti s povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP). Ide o neoddeliteľnú súčasť regulácie PZP, ktorá zabezpečuje, aby časť prijatého poistného bola použitá na účely verejného záujmu súvisiace s dopravnou bezpečnosťou, prevenciou škôd a správou systému.

Ustanovenie vyjadruje jednoznačnú a automatickú povinnosť odviesť pevne stanovenú percentuálnu časť poistného.

Subjekty povinné odvádzať odvod

Odvod musia plniť tieto subjekty, pokiaľ vykonávajú PZP na území SR:

• poisťovňa so sídlom v SR,

• poisťovňa z iného členského štátu pôsobiaca v SR v rámci slobody poskytovania služieb alebo prostredníctvom pobočky,

• pobočka zahraničnej poisťovne z tretieho štátu s povolením NBS.

Tým sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie medzi domácimi a zahraničnými subjektmi.

Základ pre výpočet odvodu

Povinnosť sa vzťahuje na prijaté poistné z PZP z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky.

To znamená:

• ide o poistné skutočne prijaté, nie predpísané,

• relevantné sú iba poistné zmluvy, ktoré patria do výkonu činnosti na území SR,

• základ nezahŕňa poistné z iných poistných odvetví ani z činností vykonávaných mimo SR.

Presnosť tohto určenia je dôležitá najmä pre cezhranične pôsobiace poisťovne, ktoré poskytujú služby v rôznych jurisdikciách.

Výška odvodu a jeho splatnosť

Poisťovňa odvádza 10 % z prijatého poistného za predchádzajúci kalendárny rok.

Ustanovenie stanovuje jednoznačnú lehotu, a to do konca februára príslušného roka.

Lehota je pre všetkých rovnaká, bez ohľadu na účtovné obdobie poisťovne. Ide o pevnú kalendárnu lehotu.

Mechanizmus kontroly – oznamovacia povinnosť

Poisťovne musia odvod nielen odviesť, ale aj o tom informovať tri orgány:

• Národnú banku Slovenska,

• Ministerstvo financií Slovenskej republiky,

• Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Oznámenie sa musí vykonať do 3 pracovných dní od vykonania odvodu. Oznamovacia povinnosť slúži ako kontrolný mechanizmus a umožňuje sledovať správnosť odvodov, najmä vzhľadom na významné finančné objemy v sektore PZP.

Povinnosť predkladať podklady pre kontrolu výpočtu

Poisťovňa je povinná predložiť NBS údaje preukazujúce položky vstupujúce do výpočtu základu pre odvod poistného.

To zahŕňa najmä:

• výšku prijatého poistného,

• štruktúru poistných zmlúv,

• prípadné korekcie prijatého poistného,

• interné zúčtovacie údaje.

Účelom je umožniť NBS overiť:

• správnosť výpočtu,

• úplnosť zahrnutia všetkých relevantných poistných zmlúv,

• elimináciu prípadných pokusov o znižovanie základu odvodu.

Význam pre verejné financie

Prostriedky odvádzané podľa § 68 ods. 1 smerujú na osobitný účet Ministerstva vnútra SR. Typicky sa používajú na:

• systémové opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky,

• činnosť súvisiacu s evidenciou a poistnými udalosťami,

• podporu preventívnych programov dopravnej bezpečnosti.

Ide o mechanizmus, ktorý prenáša časť nákladov na systém dopravnej bezpečnosti na sektor, ktorý profituje z poistenia prevádzky motorových vozidiel.

Ustanovenie upravuje jasne určený odvod vo výške 10 % z prijatého PZP poistného, pevné lehoty na jeho odvedenie a oznámenie, upravuje povinnosti všetkých poisťovateľov, domácich aj zahraničných, zavádza transparentný kontrolný mechanizmus prostredníctvom oznamovania a predkladania údajov NBS.

Ustanovenie zabezpečuje finančné krytie verejných úloh súvisiacich s prevádzkou motorových vozidiel a posilňuje systémový dohľad nad sektorom PZP.

! Upozornenie

V ustanovení § 68 ods. 1 sa číslo „8“ nahrádza číslom „10“.

Zaviedlo sa zvýšenie odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z 8 % na 10 %. Takto odvedené finančné prostriedky sú príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a rozdeľujú sa hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra na zabezpečenie ich materiálno-technického vybavenia, jeho údržbu a prevádzkovanie.

§ 205ba

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. januára 2026

Ustanovenie § 68 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije pri odvode časti poistného za rok 2026.

Komentár k § 205ba

! Upozornenie

Za ustanovenie § 205b sa vkladá nové ustanovenie § 205ba upravujúce prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026.

Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne odvedú 10 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za kalendárny rok 2026 na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do konca februára 2027.

Účel a význam

Ustanovenie predstavuje klasické prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je stanoviť, od ktorého odvodového obdobia sa použije nové znenie § 68 ods. 1. Ide o technicko-legislatívny prvok, ktorý zabezpečuje právnu istotu pri zmene povinností poisťovní odvádzať časť prijatého poistného z PZP.

Prvá aplikácia nového znenia § 68 ods. 1

Ustanovenie stanovuje, že nové znenie § 68 ods. 1 účinné od 1. januára 2026 sa prvýkrát uplatní pri odvode časti poistného za rok 2026.

To znamená:

• poisťovne budú postupovať podľa nových pravidiel až pri odvodovej povinnosti za rok 2026,

• odvod za rok 2026 sa bude platiť v termíne do konca februára 2027,

• odvod za rok 2025 sa ešte vykoná podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025.

Prečo je prechodné ustanovenie potrebné

Legislatíva poisťovníctva pracuje s ročnými obdobiami viazanými na:

• prijaté poistné za kalendárny rok,

• pravidlo úhrady do konca februára nasledujúceho roka.

Bez prechodného ustanovenia by vznikali nejasnosti:

• či sa nové pravidlá uplatnia na odvod za rok 2025 alebo až za rok 2026,

• či sa má odvod v roku 2026 vypočítať podľa starých alebo nových pravidiel.

Ustanovenie § 205ba tieto pochybnosti odstráni.

Praktické dôsledky pre poisťovne

Poisťovne musia:

• pre rok 2025 ešte uplatniť starý systém,

• prispôsobiť svoje výpočtové a účtovné mechanizmy tak, aby vedeli odviesť odvod podľa nového § 68 ods. 1 za rok 2026,

• od februára 2027 prvýkrát nahlasovať a odvádzať sumu podľa nového režimu,

• pripraviť podklady pre NBS podľa mechanizmu účinného od 1. januára 2026.

Ustanovenie zabezpečuje časové vymedzenie prvej aplikácie novej právnej úpravy, garantuje, že nové znenie § 68 ods. 1 sa nevzťahuje na odvod za rok 2025, umožňuje poisťovniam plynulo sa pripraviť na zmenu bez retroaktivity, tvorí kľúčový prvok právnej istoty pri prechode na nové odvodové podmienky.

Čl. XIX

Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 408/2021 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. XIX

Tento zákon upravuje daň z poistenia.

Novela zákona prispieva ku konsolidácii verejných financií zvýšením sadzby dane z poistenia z aktuálnych 8 % na 10 % zo základu dane.

Zvyšuje sa aktuálne uplatňovaná sadzba dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane. V prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná sadzba dane 0 % zo základu dane.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– poistníci – fyzické osoby,

– poistníci – právnické osoby,

– poisťovne.

§ 2

Základné ustanovenia

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) poisťovateľom

1. poisťovňa,¹⁾ poisťovňa z iného členského štátu²⁾ Európskej únie alebo členského štátu Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), pobočka zahraničnej poisťovne³⁾ a zahraničná poisťovňa,⁴⁾

2. Slovenská kancelária poisťovateľov,⁵⁾

3. Exportno-importná banka Slovenskej republiky,⁶⁾

b) poistníkom osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu s poisťovateľom,

c) obvyklým pobytom miesto, kde fyzická osoba dlhodobo žije a kde má osobné väzby a profesijné väzby,

d) preúčtovanými nákladmi poistenia poistné alebo jeho časť zaplatené zahraničnej poisťovni, ktorá nemá na území Slovenskej republiky (ďalej len „tuzemsko“) pobočku, a ktoré od právnickej osoby požaduje alebo právnickej osobe priradí poistník alebo iná osoba ako poistník,

e) poistným obdobím obdobie, na ktoré sa platba poistného alebo jeho časti vzťahuje.

Komentár k § 2

! Upozornenie

Do ustanovenie § 2 sa dopĺňa písmenom e), podľa ktorého sa) poistným obdobím rozumie obdobie, na ktoré sa platba poistného alebo jeho časti vzťahuje.

Čiže do základných ustanovení sa vkladá definícia poistného obdobia.

§ 8

Sadzba dane

Sadzba dane zo základu dane je

a) 10 % na poistenie uvedené v prílohe č. 1 okrem sadzby dane na poistenie uvedené v písmene b),

b) 0 % na poistenie uvedené v prílohe č. 1 desiatom bode písm. a).

Komentár k § 8

! Upozornenie

V ustanovení § 8 písm. a) sa číslo „8“ nahrádza číslom „10“.

Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa zaviedlo zvýšenie sadzby dane z poistenia z aktuálnych 8 % na 10 % zo základu dane.

§ 13a

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2026

Sadzba dane podľa § 8 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2026 sa uplatní, ak poistné obdobie začne plynúť po 31. decembri 2025 a

a) platba poistného alebo jeho časti je prijatá platiteľom najskôr po 31. decembri 2025, ak ide o platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a),

b) poistné je predpísané po 31. decembri 2025 a platba poistného alebo jeho časti je prijatá po 31. decembri 2025, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b),

c) poistné je splatné po 31. decembri 2025 a platba poistného alebo jeho časti je prijatá po 31. decembri 2025, ak ide o platiteľa, ktorý sa rozhodne pre vznik daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c),

d) platba poistného alebo jeho časti je zaplatená platiteľom podľa § 4 ods. 2 písm. a) najskôr po 31. decembri 2025,

e) preúčtované náklady poistenia sú preúčtované platiteľovi podľa § 4 ods. 2 písm. b) najskôr po 31. decembri 2025.

Komentár k § 13a

! Upozornenie

Za ustanovenie § 13 sa vkladá § 13a, ktoré upravuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026.

V nadväznosti na zmenu sadzby dane z 8 % na 10 % zo základu dane sa zaviedlo prechodné ustanovenie. Účelom daného ustanovenia je zabezpečiť plynulý prechod k uplatňovaniu 10 % sadzby dane a zamedziť retroaktívnemu pôsobeniu novej právnej úpravy.

Účel ustanovenia

Znenie upravuje časové hľadisko uplatnenia novej sadzby dane z poistenia podľa § 8 písm. a) po legislatívnej zmene účinnej od 1. januára 2026.

Jeho hlavným účelom je:

• odstrániť nejasnosti pri prechode medzi starou a novou sadzbou,

• predísť retroaktivite,

• určiť presné okamihy, od ktorých sa nová sadzba uplatní v závislosti od typu daňovej povinnosti podľa § 5.

Legislatíva dane z poistenia pracuje so situáciami, kde daňová povinnosť môže vzniknúť rôzne – pri prijatí poistného, jeho predpísaní, splatnosti alebo pri preúčtovaní.

Základná podmienka, a to začiatok poistného obdobia

Pre uplatnenie novej sadzby musia byť splnené dve kumulatívne podmienky:

– Poistné obdobie musí začať plynúť po 31. decembri 2025 – ak začína pred 1. januárom 2026, použije sa stará sadzba.

– Musí nastať jedna z osobitných podmienok uvedených v písm. a) až e), ktoré sú rozdielne podľa toho, ako vzniká daňová povinnosť.

Tým sa zabezpečuje, že sadzba sa nemení spätne a sleduje prirodzený režim daného modelu zdaňovania.

Platitelia s daňovou povinnosťou pri prijatí poistného – § 5 ods. 1 písm. a)

Nová sadzba sa aplikuje, ak:

• poistné obdobie začína po 31. 12. 2025 a

• platba poistného (alebo jej časť) je prijatá najskôr po 31. 12. 2025.

Ide o najčastejší režim – daň vzniká prijatím poistného. Rozhodujúci okamih je teda dátum úhrady a začiatok poistného obdobia.

Platitelia, ktorí si zvolia vznik daňovej povinnosti pri predpísaní poistného – § 5 ods. 1 písm. b)

Nová sadzba sa uplatní, keď:

• poistné obdobie začína po 31. 12. 2025,

• poistné je predpísané po 31. 12. 2025,

• a súčasne je poistné (aspoň časť) prijaté po 31. 12. 2025.

Ide o model, ktorý kombinuje predpis aj prijatie poistného.

Poznámka

Zákon vyžaduje splnenie oboch dátumov!

Platitelia s daňovou povinnosťou pri splatnosti poistného – § 5 ods. 1 písm. c)

Nová sadzba sa použije, ak:

• poistné obdobie začne po 31. 12. 2025,

• poistné je splatné po 31. 12. 2025,

• poistné je prijaté po 31. 12. 2025.

Rovnako ako pri písmene b), ide o dvojpodmienkový režim – musí nastať aj splatnosť aj prijatie po 31. 12. 2025.

Platitelia podľa § 4 ods. 2 písm. a) – prijímateľ služby zo zahraničia

Nová sadzba sa uplatní, ak:

• poistné obdobie začne po 31. 12. 2025,

• poistné je zaplatené platiteľom (poisteným) po 31. 12. 2025.

Tu vzniká daňová povinnosť na strane prijímateľa služby (self-assessment).

To, že úhrada musí byť po 31. 12. 2025, zabezpečuje, že sa daň neaplikuje spätne.

Platitelia podľa § 4 ods. 2 písm. b) – preúčtované náklady poistenia

Nová sadzba sa použije, ak:

• poistné obdobie začne po 31. 12. 2025,

• náklady poistenia sú preúčtované po 31. 12. 2025.

Preúčtovanie je pri tomto režime kľúčový okamih vzniku daňovej povinnosti. Ustanovenie zabezpečuje, že nová sadzba sa týka len preúčtovaní vykonaných po začiatku roku 2026.

Zásadné princípy prechodnej úpravy

Znenie ustanovenia je postavené na týchto zásadách:

– Neretroaktivita

Nová sadzba sa uplatní len na poistné obdobia a operácie (prijatie, predpis, splatnosť, preúčtovanie, úhradu) uskutočnené po účinnosti novely.

– Zachovanie režimov vzniku daňovej povinnosti

Zákon nezasahuje do toho, kedy komerčný subjekt volí vznik daňovej povinnosti — len stanovuje, kedy sa uplatní nová sadzba.

– Kumulatívne podmienky

V niektorých prípadoch musia nastať dva časové okamihy – napr. predpis + prijatie; splatnosť + prijatie.

– Prevencia obchádzania zákona

Tým, že zákon vyžaduje súlad viacerých dátumov, reaguje aj na možné snahy o účelové manipulovanie s dátumami na prelome rokov.

Praktické dôsledky

– Pre poisťovne

• musia upraviť fakturačné, predpisové a účtovné procesy,

• musia nastaviť filtre na dátumy: začiatok poistného obdobia, prijatie, predpis, splatnosť, preúčtovanie,

• vzniknú dve sadzby dane v jednom účtovnom roku (pri produktoch s rôznymi začiatkami poistných období).

– Pre klientov

• výška poistného v niektorých produktoch môže od 2026 vzrásť v závislosti od dopadu novej sadzby,

• dôležité je sledovať dátum začiatku poistného obdobia, nie len dátum úhrady.

Ustanovenie je kľúčovým ustanovením pre správnu aplikáciu novej sadzby dane z poistenia od 1. januára 2026. Upravuje, kedy sa nová sadzba použije, aké dátumy sú rozhodujúce pri rôznych režimoch vzniku daňovej povinnosti, zabraňuje retroaktivite a zabezpečuje právnu istotu pri prechode na nový daňový režim.

Čl. XX

Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 287/2020 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 9/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 7/2024 Z. z., zákona č. 179/2024 Z. z., zákona č. 387/2024 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. XX

Tento zákon upravuje podmienky prevádzkovania hazardných hier a podmienky propagovania hazardných hier, podmienky používania technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier, práva a povinnosti prevádzkovateľa hazardnej hry, dozorovaného subjektu a hráča, postavenie a pôsobnosť národnej lotériovej spoločnosti, vznik a pôsobnosť Úradu pre reguláciu hazardných hier a pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky v oblasti hazardných hier, pôsobnosť obcí v oblasti hazardných hier, štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier, propagovaním hazardných hier a nad súvisiacimi činnosťami v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Účelom tohto zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich. Tento zákon sa vzťahuje na hazardné hry dostupné na území Slovenskej republiky.

Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu je zrejmý priestor na zvýšenie sadzby odvodov za prevádzkovanie on-line hazardných hier, keďže tento segment v posledných rokoch výrazne vrástol, pričom v záujme určitého zrovnoprávnenia zdaňovania hazardných hier sa vytvára priestor aj na zvýšenie odvodov za prevádzkovanie hazardných hier v kamenných prevádzkach, to znamená v herniach a v kasínach.

Cieľom zmien je zvýšenie príjmov do rozpočtu z prevádzkovania hazardných hier. V súvislosti s opatreniami na potláčanie nelegálneho internetového hazardu je potrebné novelizovať aj zákon o platobných službách a zákon o elektronických komunikáciách.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– prevádzkovatelia hazardných hier

§ 2

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) osobou poverenou výkonom dozoru zamestnanec úradu, ktorý v mene úradu vykonáva dozor,

b) žiadateľom právnická osoba, ktorá podala žiadosť o udelenie individuálnej licencie,

c) skupinou žiadateľa skupina fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré sú navzájom vo vzťahu kontroly¹⁾ alebo ktoré sú kontrolované jednou fyzickou osobou alebo právnickou osobou,

d) prevádzkovateľom hazardnej hry právnická osoba, ktorej udelil úrad individuálnu licenciu, alebo právnická osoba, ktorá splnila podmienky všeobecnej licencie vydanej úradom a podala oznámenie podľa § 38,

e) prevádzkovaním hazardnej hry vykonávanie alebo zmluvné zabezpečenie vykonávania činností potrebných na realizáciu hazardnej hry,

f) príslušným správcom odvodu úrad alebo obec, na území ktorej bolo povolené prevádzkovanie hazardnej hry,

g) herným plánom súbor pravidiel zahŕňajúcich pravidlá hazardnej hry, pravidlá a spôsob prijímania stávok a ich výšku, pravidlá a spôsob vykonania stávky, ak podstatou hazardnej hry je aj určenie stávky, výšku manipulačnej prirážky, ak ju bude žiadateľ vyžadovať od hráčov, počet žrebov a cena jedného žrebu, ak sa budú vydávať, možnosti vrátenia vkladu, pravidlá, lehoty a spôsob vyplácania výhry, reklamačný poriadok a ďalšie náležitosti uvedené v tomto zákone,

h) reklamačným poriadkom súbor pravidiel určujúcich podmienky reklamácie vrátane spôsobu a lehoty na uplatnenie reklamácie a spôsobu a lehoty na jej vybavenie,

i) pravidlami hazardnej hry podmienky účasti na hazardnej hre, spôsob určenia výsledku hazardnej hry, výhercov, výhry a jej výšky,

j) hráčom fyzická osoba, ktorá splnila podmienky účasti na hazardnej hre,

k) licenciou individuálna licencia alebo všeobecná licencia,

l) stávkou hráčom určená hodnota, ktorá bude porovnávaná s hodnotou určujúcou výsledok hazardnej hry,

m) vkladom úhrada finančných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne alebo poskytnutie inej majetkovej hodnoty potrebnej na to, aby sa hráč mohol zúčastniť hazardnej hry,

n) hernou istinou pri

1. žrebových lotériách súčin počtu vydaných žrebov a ceny za jeden žreb za celé obdobie predaja žrebovej lotérie,

2. tombolách súčin počtu vydaných žrebov a ceny za jeden žreb,

3. okamžitých lotériách rozdiel súčinu počtu predaných žrebov a ceny za jeden žreb a vyplatenými výhrami za celé obdobie predaja okamžitej lotérie,

4. číselných lotériách súčet stávok,

5. bingu a špeciálnom bingu súčin počtu predaných žrebov a ceny za jeden žreb,

6. stávkových hrách, ktorými sú dostihové stávky a totalizátor, súčet stávok,

7. stávkových hrách, ktorými sú kurzové stávky prevádzkované v herni a v prevádzkach, súčet stávok,

o) výhernou istinou suma určená na vyplatenie výhier, ktorá sa rozdelí vyhrávajúcim hráčom podľa pravidiel hazardnej hry,

p) výhrou suma finančných prostriedkov alebo iná nepeňažná hodnota, ktorú môže hráč získať v hazardnej hre; výhrou nie je výber vkladu alebo jeho časti z hráčskeho účtu ani výber vkladu alebo jeho časti z technického zariadenia,

q) prémiovou hrou súčasť hazardnej hry, v ktorej sa hrá o jackpot, ktorý sa vytvára z časti stávok hráčov podľa podmienok určených v hernom pláne, pričom jackpot je jednou z možných výhier, ktorú získa hráč podľa podmienok určených v hernom pláne,

r) výťažkom rozdiel medzi stávkami hráčov a vyplatenými výhrami hráčom,

s) štátnou lotériou hazardné hry, ktorými sú číselné lotérie a špeciálne bingo,

t) finančnou zábezpekou finančné prostriedky zložené na účte úradu, s ktorými môže žiadateľ, prevádzkovateľ hazardnej hry a úrad nakladať len v súlade s týmto zákonom,

u) herňou miestnosť alebo súbor miestností stavebne spolu súvisiacich a prepojených, špeciálne vybavených a zriadených na prevádzkovanie hazardných hier na výherných prístrojoch, hazardných hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, hazardných hier na termináloch videohier a hazardných hier na iných technických zariadeniach, pričom v herni sa môžu prevádzkovať aj iné druhy hazardných hier; herňa musí byť stavebne oddelený priestor so samostatným uzamykateľným vchodom a musí byť súčasťou budovy,³⁾

v) kasínom miestnosť alebo súbor miestností stavebne spolu súvisiacich a prepojených, špeciálne vybavených a zriadených na prevádzkovanie stolových hier, pričom v kasíne sa môžu prevádzkovať aj iné druhy hazardných hier; hazardné hry prevádzkované v kasíne sa označujú ako hazardné hry v kasíne,

w) internetovým kasínom alebo internetovou herňou virtuálny priestor, v ktorom sa prevádzkujú internetové hry,

x) prevádzkou priestor, v ktorom sa prevádzkujú hazardné hry okrem hazardných hier na výherných prístrojoch, hazardných hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, hazardných hier na termináloch videohier a hazardných hier na iných technických zariadeniach; v prevádzke sa prevádzkujú najmä lotériové hry, charitatívne lotérie, stávkové hry a kartové hry pokrového typu prevádzkované mimo kasína, pri ktorých hráči hrajú jeden proti druhému (ďalej len „kartová hra mimo kasína“),

y) viacstupňovým hraním spôsob realizácie hazardnej hry, pri ktorom majú hráči popri jednej možnej výhre ešte aj možnosť ďalšej výhry,

z) propagovaním hazardnej hry akákoľvek forma informovania o osobe alebo ňou poskytovanej hazardnej hre s cieľom uplatniť túto hazardnú hru na trhu alebo akákoľvek forma podnecovania k účasti na hazardnej hre dostupnej na území Slovenskej republiky v latinskej abecede a v latinkovom systéme písma, ktorej sa môže hráč zúčastniť z územia Slovenskej republiky najmä zaplatením vkladu, uskutočnením stávky alebo vyplatením výhry, pričom propagovaním hazardnej hry je aj informácia o výhre formou reklamy v písomnej, zvukovej, obrazovej alebo zvukovo-obrazovej forme upozorňujúca na výšku výhry alebo na možnosť získania výhry; propagovaním hazardnej hry nie je všeobecné označenie osoby a jej produktov, a to najmä

1. označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky osoby obchodným menom, ako aj označenie budov, pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme tejto osoby, ak je táto osoba prevádzkovateľom hazardnej hry alebo bez licencie prevádzkuje hazardnú hru,

2. označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou prevádzkovateľa hazardnej hry alebo osoby, ktorá bez licencie prevádzkuje hazardnú hru,

3. označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitných predpisov,⁴⁾

4. zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, správy audítora podniku alebo iných informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva prevádzkovateľovi hazardnej hry alebo osobe, ktorá bez licencie prevádzkuje hazardnú hru, z osobitného predpisu,⁵⁾

5. informovanie hráča o podmienkach, spôsobe zapojenia sa do hazardnej hry a jej spoplatnenia zo strany osoby, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete,⁶⁾ elektronické komunikačné služby⁷⁾ a poskytovateľa platobných služieb,⁸⁾

aa) poskytovaním zakázanej ponuky prevádzkovanie hazardnej hry alebo propagovanie hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej republiky bez licencie v latinskej abecede a v latinkovom systéme písma prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo elektronickej komunikačnej služby vrátane nabádania a podnecovania k využívaniu takých nástrojov a prostriedkov umožňujúcich prístup k účasti na takejto hazardnej hre, ktoré obchádzajú geografickú blokáciu a iné zamedzenia uskutočnené zo strany prevádzkovateľa takejto hazardnej hry alebo ktoré obchádzajú zamedzenia prístupu k webovému sídlu uskutočnené zo strany poskytovateľa elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, pričom geografickou blokáciou sa na účely tohto zákona rozumie také zamedzenie prístupu k webovému sídlu, ktoré neumožňuje prístup k webovému sídlu z územia Slovenskej republiky; hazardnou hrou dostupnou na území Slovenskej republiky je hazardná hra, na ktorej sa možno zúčastniť na území alebo z územia Slovenskej republiky najmä zaplatením vkladu, uskutočnením stávky alebo vyplatením výhry,

ab) mobilnou aplikáciou software odlišný od webového sídla umožňujúci účasť na hazardnej hre,

ac) medzinárodnou prémiovou hrou prémiová hra, ktorá je súčasťou internetovej hry a v ktorej sa jackpot vytvára nielen z časti stávok hráčov prevádzkovateľa internetovej hry, ale aj z časti stávok hráčov zahraničných prevádzkovateľov hazardných hier.

Komentár k § 2

Znenie je výkladovým ustanovením, ktorí v písm. aa) definuje pojem poskytovanie zakázanej ponuky. Obsahuje rozšírenú a detailnú definíciu poskytovania zakázanej ponuky, ktorá patrí medzi kľúčové pojmy zákona. Ide o jednu z najdôležitejších definícií pri identifikácii nelegálneho online hazardu na území Slovenskej republiky. Jej účelom je umožniť Úradu pre reguláciu hazardných hier účinne zasahovať proti subjektom, ktoré poskytujú alebo propagujú hazardné hry bez licencie.

Podstata poskytovania zakázanej ponuky

Za poskytovanie zakázanej ponuky sa považuje:

• prevádzkovanie hazardnej hry bez licencie, alebo

• propagovanie hazardnej hry bez licencie,

• ak je táto hra dostupná z územia Slovenskej republiky.

Zákon tým pokrýva nielen samotné nelegálne prevádzkovanie hazardu, ale aj jeho marketing, reklamu, podporu či akúkoľvek formu komunikácie smerujúcu k účasti hráčov.

Elektronická forma a požiadavka latinskej abecedy

Definícia sa vzťahuje na ponuky poskytované prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo elektronickej komunikačnej služby, typicky:

• webové stránky,

• online kasína,

• mobilné aplikácie,

• sociálne siete.

Zákon výslovne uvádza, že ide o ponuku v latinskej abecede, čo má zabezpečiť, že zákaz sa vzťahuje na komunikáciu zacielenú na slovenských používateľov. Je to reakcia na to, že nelegálne weby často upravujú jazyk či grafiku tak, aby vyzerali dôveryhodne pre slovenské prostredie.

Zahrnutie obchádzania geografickej blokácie

Veľmi dôležitou časťou definície je zahrnutie konaní, ktoré:

• nabadájú alebo podnecujú používateľov,

• k využívaniu nástrojov, ktoré obchádzajú geografickú blokáciu alebo iné zamedzenia prístupu.

Prakticky ide o:

• návody na používanie VPN,

• proxy servery a anonymizačné služby,

• alternatívne linky (mirror sites),

• softvér alebo postupy umožňujúce prístup na blokované stránky nelegálnych prevádzkovateľov.

Týmto zákon reaguje na typické praktiky nelegálnych online kasín a stávkových kancelárií, ktoré sa snažia obísť slovenské blokácie.

Definícia geografickej blokácie

Geografická blokácia je definovaná ako zamedzenie prístupu k webovému sídlu z územia SR.

Nie je pritom podstatné, akou technológiou je blokácia zabezpečená – podstatné je, že web má byť nedostupný pre slovenské IP adresy. Zákon tým vytvára jasnú hranicu, kedy je ponuka považovaná za nelegálne dostupnú.

Dostupnosť hazardnej hry z územia SR

Hazardná hra je považovaná za dostupnú na území SR, ak sa do nej možno zapojiť:

• na území, alebo

• z územia Slovenska, a to najmä:

– zaplatením vkladu,

– uskutočnením stávky,

– vyplatením výhry.

Ide o široké kritérium, pri ktorom stačí, že slovenský hráč môže uskutočniť akýkoľvek akt ekonomického či herného zapojenia, aj keď prevádzkovateľ sídli v zahraničí.

Ratio legis ustanovenia

Cieľom ustanovenia je:

• zabrániť pôsobeniu nelicencovaných subjektov na slovenskom trhu,

• ochrániť hráčov pred nelegálnym online hazardom,

• podporiť férovú hospodársku súťaž medzi licencovanými prevádzkovateľmi,

• umožniť úradu efektívne sankcionovať obchádzanie regulácie.

Zákon presne definuje širokú škálu konaní, aby nevznikali pochybnosti, čo všetko spadá pod zakázanú ponuku.

Ustanovenie vytvára komplexnú definíciu zakázanej ponuky, ktorá zahŕňa poskytovanie alebo propagovanie hazardných hier bez licencie, elektronickú dostupnosť pre slovenských používateľov, obchádzanie geografickej blokácie, akékoľvek nabádanie či nástroje na obchádzanie obmedzení, ak je hazardná hra dostupná z územia SR.

Ide o kľúčové ustanovenie v boji proti nelegálnemu online hazardu a slúži ako základná opora pre sankčnú a blokovaciu činnosť štátu.

! Upozornenie

V ustanovení § 2 sa zmenilo znenie písmena aa), v ktorom sa okrem iného vyprecizoval pojem geografická blokácia tak, aby bolo zrejmé, že nejde o obchádzanie geografickej blokácie uskutočnenej z územia Slovenskej republiky, ale o obchádzanie takej geografickej blokácie, ktorá neumožňuje prístup k webovému sídlu z územia Slovenskej republiky.

Z dôvodu potreby potláčania nelegálneho hazardu, čo jednoznačne tiež prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu od licencovaných prevádzkovateľov hazardných hier, sa rozširuje definícia poskytovania zakázanej ponuky, ktorou je doposiaľ len propagovanie hazardnej hry alebo prevádzkovanie hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej republiky bez licencie v latinskej abecede a v latinkovom systéme písma prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo elektronickej komunikačnej služby; hazardnou hrou dostupnou na území Slovenskej republiky je hazardná hra, na ktorej sa možno zúčastniť na území alebo z územia Slovenskej republiky najmä zaplatením vkladu, uskutočnením stávky alebo vyplatením výhry. S poukázaním na poznatky získané orgánmi dozoru je nutné zákonom upraviť aj prax, kedy najmä zo strany influencerov a streamerov dochádza k propagácii hrania internetových hazardných hier u nelegálnych prevádzkovateľov hazardných hier, pričom tieto osoby aktívne a často za odmenu (affiliate program odmeňovania) nabádajú hráčov na obchádzanie zákona o hazardných hrách využívaním funkcionality virtuálnych privátnych sietí, ktoré pri pripájaní sa na server prevádzkovateľa hazardnej hry imitujú virtuálnu IP adresu iného štátu ako je štát, z ktorého sa hráč na server reálne prihlasuje. Z tohto dôvodu sa do definície poskytovania zakázanej ponuky dopĺňa text, podľa ktorého poskytovaní zakázanej ponuky je aj také propagovanie hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej republiky bez licencie v latinskej abecede a v latinkovom systéme písma prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo elektronickej komunikačnej služby, ktoré nabáda a podnecuje k využívaniu takých nástrojov a prostriedkov umožňujúcich prístup k účasti na takejto hazardnej hre, ktoré obchádzajú geografickú blokáciu a iné zamedzenia uskutočnené zo strany prevádzkovateľa takejto hazardnej hry alebo ktoré obchádzajú zamedzenia prístupu k webovému sídlu uskutočnené zo strany poskytovateľa elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, pričom geografickou blokáciou sa rozumie zamedzenie prístupu k webovému sídlu z územia Slovenskej republiky.

Tiež sa do ustanovenia doplnili písmena ab) a ac).

V súvislosti s potláčaním nelegálneho hazardu je s ohľadom na aplikačnú prax potrebné popri ustálenom pojme webové sídlo zaviesť na účely výkonu štátneho dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier, osobitne výkonu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, aj zákonnú definíciu pojmu mobilná aplikácia, pričom tento pojem je už v platnom zákone použitý, a to z dôvodu technologických odlišností spojených s prevádzkovaním webového sídla, čiže internetovej stránky, a mobilnej aplikácie, ktorou je samostatný software s vlastnou funkcionalitou, a to vymedzením, že mobilnou aplikáciou sa na účely zákona rozumie software odlišný od webového sídla umožňujúci účasť na hazardnej hre.

Zároveň sa z dôvodu eliminácie faktorov stimulujúcich hráčov k účasti na nelegálnych internetových hazardných hrách zakotvuje možnosť prevádzkovateľov hazardných hier s udelenou individuálnou licenciou na prevádzkovanie internetových hier poskytovať po dohode so zahraničnými prevádzkovateľmi hazardných hier ako prémiovú hru aj medzinárodnú prémiovú hru, ktorá je súčasťou internetovej hry a v ktorej sa jackpot vytvára nielen z časti stávok hráčov domáceho prevádzkovateľa internetovej hry, ale aj z časti stávok hráčov zahraničných prevádzkovateľov hazardných hier. Zároveň sa ustanovuje, že podmienky prevádzkovania prémiovej hry ako takej, ako aj medzinárodnej prémiovej hry vrátane pravidiel pre vytváranie jackpotu a jeho vyplatenie musia byť určené v hernom pláne. Názov medzinárodnej prémiovej hry pritom nesmie obsahovať názov, obchodné meno alebo iné označenie, ktoré by napĺňalo znaky poskytovania zakázanej ponuky, ktorou sa rozumie propagovanie a prevádzkovanie nelegálnych internetových hier. Účelom takéhoto zákonného obmedzenia je zamedzenie skrytej propagácii zahraničných prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí nemajú udelenú individuálnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier podľa zákona o hazardných hrách.

§ 14

Spoločné ustanovenia

(1) Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný počas platnosti licencie dodržiavať podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené týmto zákonom, podmienky zodpovedného hrania ustanovené týmto zákonom, podmienky určené v licencii, ustanovenia bezpečnostného projektu, ustanovenia herného plánu a ostatné povinnosti ustanovené týmto zákonom. Zodpovednosti za porušenie tejto povinnosti sa prevádzkovateľ hazardnej hry nemôže zbaviť.

(2) Prevádzkovať hazardné hry na výherných prístrojoch, hazardné hry na termináloch videohier, hazardné hry na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a hazardné hry na iných technických zariadeniach možno len v herni alebo v kasíne, pričom v herni musí byť umiestnených najmenej 15 a najviac 40 výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, terminálov videohier alebo iných technických zariadení alebo spolu najmenej 15 a najviac 40 takých prístrojov, zariadení, terminálov alebo iných technických zariadení slúžiacich na prevádzkovanie týchto hazardných hier. Každé technické zariadenie obsluhované priamo hráčmi, každý terminál videohier a každé iné technické zariadenie sa považuje za jeden kus technického zariadenia, terminálu alebo iného technického zariadenia bez ohľadu na počet hracích miest. Ak má výherný prístroj viacero hracích miest, každé takéto hracie miesto sa považuje za samostatný výherný prístroj.

(3) Pri prevádzkovaní hazardných hier sa môžu využívať iba zariadenia a systémy podľa § 86 ods. 2odborne posúdené poverenou skúšobňou, ktoré majú platné osvedčenie podľa § 88. Zariadenia podľa § 86 ods. 2 písm. a) až d) je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný označiť na viditeľnom mieste druhom zariadenia a výrobným číslom zariadenia.

(4) Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný určiť odborne spôsobilú fyzickú osobu zodpovednú za prevádzkovanie hazardnej hry; za odborne spôsobilú fyzickú osobu sa považuje fyzická osoba, ktorá získala úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,¹⁵⁾ ak § 60 ods. 2 neustanovuje inak.

(5) Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný zabezpečiť, aby jeho zamestnanci a ďalšie osoby vykonávajúce činnosti potrebné na realizáciu hazardných hier plnili povinnosti ustanovené týmto zákonom. Prevádzkovateľ hazardnej hry, jeho zamestnanci a iné osoby vykonávajúce činnosti potrebné na realizáciu hazardnej hry sú povinní dodržiavať povinnosti ustanovené osobitným predpisom.¹⁶⁾

(6) Herný plán hazardnej hry musí byť k dispozícii vo všetkých priestoroch využívaných na prevádzkovanie hazardnej hry, ak majú do nich prístup aj hráči; pri lotériovej hre je táto povinnosť prevádzkovateľa splnená aj umiestnením na viditeľnom mieste hypertextového odkazu webového sídla prevádzkovateľa, na ktorom je dostupný herný plán lotériovej hry.

(7) Fyzická osoba oprávnená prijímať stávky alebo vklady v mene prevádzkovateľa hazardnej hry sa nesmie zúčastňovať ako hráč hazardnej hry u tohto prevádzkovateľa hazardnej hry.

(8) Stávky možno prijímať v hotovosti alebo bezhotovostne. Ak hráč vloží finančné prostriedky vo vyššej sume, ako je stávka, musí mať možnosť po ukončení ktorejkoľvek hazardnej hry vybrať tieto finančné prostriedky.

(9) Pri hazardných hrách podľa § 4 ods. 2 písm. b) až h), § 5 ods. 7, 12 a 13 a § 30 je možné zaviesť prémiovú hru; pri hazardných hrách podľa § 30 je možné zaviesť aj medzinárodnú prémiovú hru. Podmienky prevádzkovania prémiovej hry a podmienky prevádzkovania medzinárodnej prémiovej hry vrátane pravidiel pre vytváranie jackpotu a jeho vyplatenie musia byť určené v hernom pláne. Názov medzinárodnej prémiovej hry nesmie obsahovať názov, obchodné meno alebo iné označenie, ktoré by napĺňalo znaky poskytovania zakázanej ponuky.

(10) Prevádzkovanie hazardných hier okrem prevádzkovania internetových hier podľa § 30, prevádzkovania číselnej lotérie vrátane jej doplnkovej hry, ktorú národná lotériová spoločnosť prevádzkuje v spolupráci so zahraničnými prevádzkovateľmi hazardných hier, a okrem zverejňovania výsledkov hazardných hier sa zakazuje vykonávať

a) na Veľký piatok, 24. a 25. decembra,

b) v čase trvania štátneho smútku,

c) mimo prevádzkového času kasína, herne a prevádzky.

(11) Prevádzkovanie hazardných hier podľa § 4 ods. 2 písm. c) a e) až h) a § 5 ods. 12 okrem internetových hier podľa § 30 sa zakazuje vykonávať aj počas dní ustanovených všeobecne záväzným nariadením podľa § 79 ods. 6, najviac však 12 dní v kalendárnom roku na území obce, ak obec prijme takéto všeobecne záväzné nariadenie.

(12) Pri splatení základného imania, úhradách súvisiacich s finančnou zábezpekou, úhradách odvodu a ďalších úhradách prevádzkovateľa hazardnej hry podľa tohto zákona sa dňom úhrady rozumie

a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke alebo z účtu v pobočke zahraničnej banky deň, keď sa uskutočnilo odpísanie z účtu prevádzkovateľa hazardnej hry,

b) pri platbách v hotovosti deň, keď banka, pobočka zahraničnej banky, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.

(13) Prevádzkovateľ hazardnej hry a ďalšie osoby vykonávajúce akékoľvek úkony pri prevádzkovaní hazardných hier a pri odbornom posudzovaní sú povinní zachovávať mlčanlivosť o hráčoch, ich účasti na hre a informáciách získaných pri odbornom posudzovaní.

(14) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 13 sa nevzťahuje na poskytovanie informácií

a) súdu na účely súdneho konania,¹⁷⁾

b) orgánom činným v trestnom konaní, službe kriminálnej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely podľa osobitných predpisov,¹⁸⁾

c) Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru na účely vykonávania bezpečnostnej previerky,¹⁹⁾

d) Vojenskému spravodajstvu na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,²⁰⁾

e) orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a obciam na účely správy daní,

f) príslušným orgánom na účely konania o priestupku alebo o inom správnom delikte²¹⁾ alebo

g) iným osobám, ak hráč zbaví osoby uvedené v odseku 13 povinnosti mlčanlivosti.

(15) Za škody spôsobené pri prevádzkovaní hazardných hier hráčovi zodpovedá prevádzkovateľ hazardnej hry podľa Občianskeho zákonníka, a to aj keď boli zavinené tretími osobami, ktoré prevádzkovateľ hazardnej hry poveril vykonávaním niektorých činností súvisiacich s prevádzkovaním hazardných hier.

(16) Hazardné hry, ktoré sú podobné štátnej lotérii alebo s ňou zameniteľné, sa zakazuje prevádzkovať iným prevádzkovateľom hazardných hier ako národnej lotériovej spoločnosti, ak § 6 neustanovuje inak.

(17) Lehota na uplatnenie nároku na výhru pri hazardnej hre nesmie byť kratšia ako 30 dní a dlhšia ako 60 dní odo dňa nasledujúceho po žrebovaní alebo inej udalosti, ktorá rozhoduje o výhre.

(18) Prevádzkovateľ hazardnej hry musí vyplatiť výhercovi výhru do piatich pracovných dní odo dňa uplatnenia nároku na výhru, ak osobitný predpis neustanovuje inak.¹⁶⁾

(19) Do hernej istiny sa nezapočítava výška stávok a výhier, ktoré sa uskutočnili počas overovania podľa § 88 ods. 5.

(20) Výherný pomer pri hazardnej hre na výherných prístrojoch, hazardnej hre na termináloch videohier, hazardnej hre na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, ktoré využívajú generátor náhodných čísiel, a hazardnej hre na iných technických zariadeniach je priemer podielu výšky výhier k výške stávok zistený zo súboru najmenej 100 000 hier odohraných v rade za sebou; výherný pomer vyjadruje pravdepodobnosť návratnosti vložených stávok.

(21) Prevádzkovateľ hazardnej hry podľa § 4 ods. 2 písm. b) až h) okrem kartových hier mimo kasína a dostihových stávok, prevádzkovateľ lotériových hier podľa § 5 ods. 3 písm. c) a d) a prevádzkovateľ internetových hier podľa § 30 je povinný vytvoriť úradu bezplatný online prístup na server prevádzkovateľa hazardnej hry alebo ním povereného subjektu na účely získavania údajov o hazardných hrách v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

(22) Server je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný umiestniť na území Slovenskej republiky. Na serveri sa musia evidovať a ukladať údaje o všetkých odohraných hazardných hrách, a to najmä údaje o počte odohraných hier, údaje o jednotlivých stávkach a výhrach a údaje o celkových stávkach a výhrach. Na týchto serveroch sa musia evidovať a ukladať aj údaje o zásahoch do údajov o odohraných hazardných hrách, zásahoch do softvéru hazardnej hry a akýchkoľvek poruchách. Na serveri prevádzkovateľa internetovej hry sa evidujú a ukladajú aj údaje o hráčskych účtoch vrátane dotácií a výberov na hráčskych účtoch a všetkých odohraných hazardných hrách z hráčskeho účtu v štruktúre podľa druhej vety.

Komentár k § 14

Znenie tohto ustanovenia v odseku 9 upravuje prémiové hry a medzinárodné prémiové hry. Ustanovenie rozširuje možnosti prevádzkovateľov hazardných hier o tzv. prémiové hry, ktoré predstavujú doplnkový prvok k základnej hazardnej hre. Zároveň stanovuje špeciálne podmienky pre medzinárodné prémiové hry, ktoré sú špecifické tým, že sa môžu prevádzkovať v rámci viacerých štátov.

Možnosť zavedenia prémiovej hry

Zákon umožňuje prevádzkovateľovi pri viacerých druhoch hazardných hier zaviesť prémiovú hru. Týka sa to hier podľa:

• § 4 ods. 2 písm. b) až h) – rôzne druhy lotérií a žrebových hier,

• § 5 ods. 7, 12 a 13 – kurzy, stávky a ďalšie druhy stávkových hier,

• § 30 – technické hry (napr. výherné prístroje a videohry).

Definícia prémiovej hry

Ide o doplnkovú funkciu alebo mechanizmus k základnej hre, ktorý umožňuje vytvorenie tzv. jackpotu alebo inej bonusovej výhry financovanej z vkladov hráčov či z iných zdrojov prevádzkovateľa. Prémiová hra zvyšuje atraktivitu hlavnej hry, ale musí zostať v súlade s reguláciou a transparentnými pravidlami.

Medzinárodná prémiová hra

Pri hazardných hrách podľa § 30, čiže technické hry, zákon umožňuje aj medzinárodnú prémiovú hru.

Ide o situáciu, keď sa jackpot alebo prémiový mechanizmus vytvára v rámci siete prevádzkovateľov pôsobiacich v rôznych štátoch. Zákon tým reaguje na technologické možnosti prepojených technických zariadení, ako napr. medzinárodné jackpotové systémy.

Takéto hry musia rešpektovať:

• pravidlá slovenského zákona,

• pravidlá herného plánu,

• nesmú zasahovať do oblasti zakázanej ponuky.

Podmienky prevádzkovania – herný plán

Zákon výslovne vyžaduje, aby všetky podmienky prémiovej hry aj medzinárodnej prémiovej hry boli obsiahnuté v hernom pláne, najmä:

• pravidlá pre tvorbu jackpotu,

• mechanizmus jeho zvyšovania a financovania,

• spôsob, podmienky a čas vyplatenia jackpotu,

• technické podmienky prevádzkovania doplnkovej hry.

Herný plán musí byť schválený úradom a je záväzný pre hráčov aj prevádzkovateľa. Zabezpečuje transparentnosť, predvídateľnosť a kontrolovateľnosť prémiovej hry.

Obmedzenie pri názve medzinárodnej prémiovej hry

Zákon zakazuje, aby názov medzinárodnej prémiovej hry obsahoval:

• obchodné meno,

• označenie,

• názov alebo prvok,

ktorý by mohol napĺňať znaky poskytovania zakázanej ponuky.

Dôvodom je, aby sa predišlo situáciám, že názov prémiovej hry by nepriamo propagoval zahraničného prevádzkovateľa, ktorý nemá licenciu na území SR, alebo by mohol hráčom navodzovať dojem, že ide o legálnu ponuku subjektu, ktorý licenciu nemá. Takéto označenie by mohlo zároveň obchádzať zákaz reklamy nelegálneho hazardu.

Ratio legis

Cieľom ustanovenia je:

• umožniť prevádzkovateľom využívať moderné a atraktívne herné mechanizmy (jackpoty),

• zároveň zabezpečiť, aby boli transparentné a regulované,

• zabrániť nelegálnej reklame alebo podpore neregulovaných zahraničných subjektov,

• ochrániť hráčov pred netransparentnými a neoverenými jackpotovými systémami.

Herný plán je tu kľúčovým nástrojom dohľadu – každá prémiová či medzinárodná prémiová hra musí byť presne popísaná a schválená.

Ustanovenie umožňuje zavedenie prémiových a medzinárodných prémiových hier, avšak pod podmienkou podrobných pravidiel v hernom pláne, jasného mechanizmu tvorby a vyplácania jackpotov, súladu s reguláciou, a zákazu použitia názvu, ktorý by navodzoval zakázanú ponuku.

Ide o vyváženie záujmov podnikateľov a ochrany hráčov, pričom zákon dôsledne zabraňuje propagácii nelegálneho hazardu.

! Upozornenie

V ustanovení § 14 sa zmenilo znenie odseku 9.

V súvislosti s potláčaním nelegálneho hazardu je s ohľadom na aplikačnú prax potrebné popri ustálenom pojme webové sídlo zaviesť na účely výkonu štátneho dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier, a to osobitne výkonu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, aj zákonnú definíciu pojmu mobilná aplikácia, pričom tento pojem je už v platnom zákone použitý, a to z dôvodu technologických odlišností spojených s prevádzkovaním webového sídla, respektíve internetovej stránky a mobilnej aplikácie, ktorou je samostatný software s vlastnou funkcionalitou, a to vymedzením, že mobilnou aplikáciou sa na účely zákona rozumie software odlišný od webového sídla umožňujúci účasť na hazardnej hre.

Zároveň sa z dôvodu eliminácie faktorov stimulujúcich hráčov k účasti na nelegálnych internetových hazardných hrách zakotvuje možnosť prevádzkovateľov hazardných hier s udelenou individuálnou licenciou na prevádzkovanie internetových hier poskytovať po dohode so zahraničnými prevádzkovateľmi hazardných hier ako prémiovú hru aj medzinárodnú prémiovú hru, ktorá je súčasťou internetovej hry, a v ktorej sa jackpot vytvára nielen z časti stávok hráčov domáceho prevádzkovateľa internetovej hry, ale aj z časti stávok hráčov zahraničných prevádzkovateľov hazardných hier. Zároveň sa ustanovuje, že podmienky prevádzkovania prémiovej hry ako takej, ako aj medzinárodnej prémiovej hry vrátane pravidiel pre vytváranie jackpotu a jeho vyplatenie musia byť určené v hernom pláne. Názov medzinárodnej prémiovej hry pritom nesmie obsahovať názov, obchodné meno alebo iné označenie, ktoré by napĺňalo znaky poskytovania zakázanej ponuky, ktorou sa rozumie propagovanie a prevádzkovanie nelegálnych internetových hier. Účelom takéhoto zákonného obmedzenia je zamedzenie skrytej propagácii zahraničných prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí nemajú udelenú individuálnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier podľa zákona o hazardných hrách.

§ 40

(1) Úrad rozhodne o žiadosti o udelenie individuálnej licencie do 30 pracovných dní odo dňa podania úplnej žiadosti.

(2) V rozhodnutí o udelení individuálnej licencie sa okrem náležitostí podľa správneho poriadku uvedie aj druh hazardnej hry, na prevádzkovanie ktorej sa udeľuje individuálna licencia, adresy kasín, herní a prevádzok, v ktorých sa bude hazardná hra prevádzkovať, číslo účtu, na ktorý sa uhradí odvod do štátneho rozpočtu, výrobné čísla zariadení využívaných pri prevádzkovaní hazardných hier na výherných prístrojoch, hazardných hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, hazardných hier na termináloch videohier a hazardných hier na iných technických zariadeniach, podmienky začatia prevádzkovania hazardnej hry alebo ukončenia prevádzkovania hazardnej hry v obci, ak je v tejto obci v čase konania o udelení individuálnej licencie vyvesený na úradnej tabuli návrh všeobecne záväzného nariadenia podľa § 79 ods. 3, 4, 5 alebo 6, schváli sa herný plán hazardnej hry, vzor žrebu, ak sa budú žreby pri prevádzkovaní hazardnej hry používať, a určí sa začiatok prevádzkovania hazardnej hry a doba, na ktorú sa individuálna licencia udeľuje; v rozhodnutí o udelení individuálnej licencie na prevádzkovanie štátnej lotérie, okamžitej lotérie a žrebovej lotérie sa zoznam a adresy herní, kasín a prevádzok, v ktorých sa bude hazardná hra prevádzkovať, neuvádzajú. Ak má právnická osoba sídlo na území iného členského štátu, v rozhodnutí o udelení individuálnej licencie sa uvedie aj názov a adresa zahraničného zastúpenia a povinnosť prevádzkovateľa hazardnej hry strpieť výkon dozoru na mieste vrátane účasti prizvanej osoby.

(3) Ak sa zmení tento zákon, iné všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa prevádzkovania hazardných hier alebo skutočnosti, ktoré úrad uvádza v rozhodnutí o udelení individuálnej licencie podľa odseku 2, môže úrad zmeniť individuálnu licenciu z vlastného podnetu na účel jej zosúladenia s týmito skutočnosťami; táto zmena sa nesmie týkať podmienok prevádzkovania hazardných hier.

(4) Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný každú zmenu údajov a skutočností, ktoré nevyžadujú zmenu individuálnej licencie a ktoré sa uvádzajú v žiadosti o udelenie individuálnej licencie alebo v dokladoch, na základe ktorých bola individuálna licencia udelená, okrem údajov podľa § 50 ods. 1 písm. i), oznámiť úradu do 15 dní od ich vzniku. Zmeny spočívajúce v zmene miesta trvalého pobytu fyzických osôb uvedených v individuálnej licencii alebo v zmene sídla prevádzkovateľa hazardnej hry je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný úradu oznámiť a hodnoverne preukázať.

(5) Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný pri každej plánovanej zmene údajov a skutočností, ktoré sú uvedené v individuálnej licencii, v dokladoch, ktoré úrad pri udeľovaní individuálnej licencie schválil alebo ktoré sú prílohou individuálnej licencie, vopred požiadať o zmenu tejto licencie. Na konanie o zmene individuálnej licencie sa primerane použijú ustanovenia o udelení individuálnej licencie. V žiadosti o zmenu individuálnej licencie sa uvádzajú len tie skutočnosti alebo sa k nej predkladajú len tie doklady, ktorých sa zmena individuálnej licencie týka.

Komentár k § 40

Znenie ustanovenia v odseku 2 upravuje obsah rozhodnutia o udelení individuálnej licencie. Presne vymedzuje špecifické náležitosti, ktoré musí obsahovať rozhodnutie o udelení individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardnej hry. Ide o doplnenie k všeobecným náležitostiam rozhodnutí podľa správneho poriadku. Účelom tejto úpravy je zabezpečiť transparentnosť, kontrolu a jednoznačné vymedzenie podmienok prevádzkovania hazardnej činnosti.

Druh hazardnej hry

Rozhodnutie musí jasne uvádzať, ktorý druh hazardnej hry má prevádzkovateľ povolený. Tento údaj určuje rozsah práv a povinností prevádzkovateľa a vymedzuje predmet dozoru.

Adresy kasín, herní a prevádzok

Zoznam prevádzok je povinnou súčasťou licencie pri väčšine hazardných hier. Umožňuje úradu aj obci vykonávať cielený dozor nad konkrétnymi miestami, kde sa hazardná činnosť vykonáva.

– Výnimka

Pri štátnej lotérii, okamžitej lotérii a žrebovej lotérii sa adresy prevádzok v licencii neuvádzajú, pretože tieto hry nemajú stabilne viazané fyzické prevádzky alebo sú distribuované širokou sieťou predajných miest.

Číslo účtu na úhradu odvodu

Rozhodnutie musí obsahovať číslo účtu, na ktorý prevádzkovateľ uhrádza odvod do štátneho rozpočtu.

Toto ustanovenie zabezpečuje:

• jednoznačnú identifikáciu príjmu,

• splnenie povinnosti prevádzkovateľa,

• jednoduchšiu kontrolu zo strany úradu.

Výrobné čísla technických zariadení

Licencia musí obsahovať zoznam výrobných čísiel všetkých zariadení, ktoré sa budú používať pri:

• výherných prístrojoch,

• technických zariadeniach ovládaných hráčom,

• termináloch videohier,

• iných technických zariadeniach.

Účelom je umožniť kontrolu legálnosti zariadení, ich schválených parametrov a identifikáciu v rámci dozoru.

Podmienky začatia alebo ukončenia prevádzkovania hazardnej hry v obci

Ak je v obci počas konania o licencii vyvesený návrh VZN podľa § 79, ako napr. obmedzenie hazardu, úrad musí v licencii určiť podmienky, za ktorých bude možné:

• začať prevádzku,

• ukončiť prevádzku.

Ide o preventívny mechanizmus, ktorý zohľadňuje pripravované normy obce a predchádza konfliktom medzi rozhodnutím úradu a budúcim VZN.

Schválenie herného plánu a vzoru žrebu

Rozhodnutie o licencii zároveň:

• schvaľuje herný plán, ktorým je kľúčový dokument, ktorý určuje pravidlá hazardnej hry,

• schvaľuje vzor žrebu, ak sa používajú žreby.

Herný plán je záväzný dokument, ktorý určuje parametre hry, spôsob výplat, technické podmienky a funguje ako základ pre výkon dozoru.

Určenie začiatku prevádzkovania a doby platnosti licencie

Rozhodnutie musí uviesť:

• dátum začiatku prevádzky,

• dobu, na ktorú je licencia udelená, čiže ide o obmedzené časové obdobie.

Tým sa zabezpečuje predvídateľnosť a obmedzuje riziko neobmedzeného trvania licencie.

Prevádzkovateľ so sídlom v inom členskom štáte

Ak je prevádzkovateľ zo zahraničia, a to EÚ alebo EHP, tak rozhodnutie musí uvádzať aj:

• názov a adresu zahraničného zastúpenia,

• povinnosť strpieť výkon dozoru na mieste,

• povinnosť umožniť účasť prizvanej osoby.

Účelom je vyriešiť praktické otázky cezhraničnej kontroly a zabezpečiť, aby zahraničný subjekt bol rovnako dostupný pre výkon dozoru ako slovenský.

Ustanovenie v odseku 2 presne definuje, čo musí obsahovať rozhodnutie o udelení individuálnej licencie.

Jeho cieľom je zabezpečiť úplnú transparentnosť podmienok prevádzkovania, umožniť efektívny dozor nad hazardnými hrami, zabrániť zneužívaniu a obchádzaniu licenčných podmienok, ochrániť verejný záujem a zvýšiť kontrolu nad technickým vybavením a finančnými tokmi.

Licencia teda funguje nielen ako oprávnenie, ale aj ako komplexný regulačný dokument.

! Upozornenie

V ustanovení § 40 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta a tiež sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 37.

Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže a zavedenia možnosti úplnej elektronizácie licenčného konania sa vypúšťa posledná veta v § 40 ods. 2 zákona, podľa ktorej rozhodnutie o udelení individuálnej licencie sa vydáva výlučne v listinnej podobe. Podľa nových pravidiel bude Úrad pre reguláciu hazardných hier pri vydávaní rozhodnutí o udelení, zmene alebo odňatí individuálnej licencie postupovať výlučne v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Požiadavka na túto legislatívnu zmenu vyplýva z aktuálneho protokolu Najvyššieho kontrolného úradu SR z výsledku kontroly vykonanej na Úrade pre reguláciu hazardných hier.

§ 71

Výška odvodu

(1) Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný odvádzať odvod, ktorého výška je pri

a) žrebových lotériách 15 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu,

b) tombolách 15 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu,

c) okamžitých lotériách 20 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu,

d) číselných lotériách 20 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu,

e) bingu 4,5 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu a 0,5 % z hernej istiny do rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza prevádzka binga,

f) špeciálnom bingu 4 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu,

g) charitatívnej lotérii 3 % z výťažku do štátneho rozpočtu,

h) stávkovej hre, ktorou je totalizátor, 6 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu,

i) stávkových hrách, ktorými sú dostihové stávky, 1 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu,

j) stávkových hrách, ktorými sú kurzové stávky prevádzkované v herni a v prevádzkach, 5,5 % z hernej istiny do štátneho rozpočtu a 0,5 % z hernej istiny do rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza herňa a prevádzka,

k) stolových hrách v kasíne 27 % z výťažku do štátneho rozpočtu a 3 % z výťažku do rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza kasíno,

l) hazardných hrách v kasíne 22 % z poplatku, ktorý získal prevádzkovateľ hazardnej hry od hráčov, ak hráči hrajú jeden proti druhému; odvod z poplatku sa uhrádza do štátneho rozpočtu,

m) kartových hrách mimo kasína 200 eur na jeden stôl za kalendárny mesiac alebo 1 500 eur na jeden stôl za kalendárny rok do štátneho rozpočtu,

n) hazardných hrách na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi v herni a v kasíne vo výške, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením za kalendárny rok a za každé takéto zariadenie do štátneho rozpočtu a najmenej 1 000 eur za kalendárny rok a za každé takéto zariadenie do rozpočtu obce; odvod je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný uhrádzať bez ohľadu na skutočnosť, či bolo takéto zariadenie prevádzkované počas kalendárneho roka,

o) hazardných hrách na výherných prístrojoch v herni a v kasíne vo výške, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením za kalendárny rok a za každý výherný prístroj do štátneho rozpočtu a najmenej 1 500 eur za kalendárny rok a za každý výherný prístroj do rozpočtu obce; odvod je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný uhrádzať bez ohľadu na skutočnosť, či bol výherný prístroj prevádzkovaný počas kalendárneho roka,

p) hazardných hrách na termináloch videohier v herni a v kasíne vo výške, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením za kalendárny rok a za každý terminál videohier do štátneho rozpočtu a najmenej 800 eur za kalendárny rok a za každý terminál videohier do rozpočtu obce; odvod je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný uhrádzať bez ohľadu na skutočnosť, či bol terminál videohier prevádzkovaný počas kalendárneho roka,

q) hazardných hrách na iných technických zariadeniach v herni a v kasíne vo výške, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením za kalendárny rok a za každé iné technické zariadenie do štátneho rozpočtu a najmenej 800 eur za kalendárny rok a za každé iné technické zariadenie do rozpočtu obce; odvod je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný uhrádzať bez ohľadu na skutočnosť, či bolo iné technické zariadenie prevádzkované počas kalendárneho roka.

(2) Prevádzkovateľ hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia podľa § 35 písm. b) bodu 11, uhrádza odvod

a) podľa odseku 1 písm. o) za prevádzkovanie hazardných hier na výherných prístrojoch v kasíne,

b) podľa odseku 1 písm. p) za prevádzkovanie hazardných hier na termináloch videohier v kasíne,

c) podľa odseku 1 písm. q) za prevádzkovanie hazardných hier na iných technických zariadeniach v kasíne,

d) vo výške 22 % z výťažku do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie stolových hier v kasíne,

e) vo výške 22 % z poplatku do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie hazardnej hry v kasíne, ak hráči hrajú jeden proti druhému; poplatok je suma vyberaná prevádzkovateľom hazardnej hry v kasíne od hráča za možnosť účasti na tejto hazardnej hre,

f) vo výške 30 % z poplatku do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie hazardnej hry, ak hráči hrajú jeden proti druhému v internetovom kasíne; poplatok je suma vyberaná prevádzkovateľom hazardnej hry v internetovom kasíne od hráča za možnosť účasti na tejto hazardnej hre,

g) vo výške 30 % z výťažku do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne,

h) podľa odseku 1 písm. n) za prevádzkovanie hazardných hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi v kasíne.

(3) Prevádzkovateľ hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia podľa § 35 písm. b) bodu 12, uhrádza odvod

a) podľa odseku 1 písm. n) za prevádzkovanie hazardných hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi v herni,

b) podľa odseku 1 písm. o) za prevádzkovanie hazardných hier na výherných prístrojoch v herni,

c) podľa odseku 1 písm. p) za prevádzkovanie hazardných hier na termináloch videohier v herni,

d) podľa odseku 1 písm. q) za prevádzkovanie hazardných hier na iných technických zariadeniach v herni,

e) vo výške 30 % z výťažku do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne,

f) vo výške 22 % z poplatku do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie hazardnej hry v herni, ak hráči hrajú jeden proti druhému; poplatok je suma vyberaná prevádzkovateľom hazardnej hry v herni od hráča za možnosť účasti na tejto hazardnej hre,

g) vo výške 30 % z poplatku do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie hazardnej hry, ak hráči hrajú jeden proti druhému v internetovom kasíne; poplatok je suma vyberaná prevádzkovateľom hazardnej hry v internetovom kasíne od hráča za možnosť účasti na tejto hazardnej hre.

(4) Prevádzkovateľ hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia podľa § 35 písm. b) bodov 13a 14, uhrádza odvod

a) vo výške 30 % z výťažku do štátneho rozpočtu, pričom výťažok na účely odvodu nesmie byť nižší ako 11 % z výhier vyplatených hráčom v tom istom kalendárnom mesiaci,

b) vo výške 30 % z provízie do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie hazardnej hry, ak hráči hrajú jeden proti druhému; provízia je suma vyberaná prevádzkovateľom hazardnej hry od hráča za možnosť účasti na tejto hazardnej hre.

(5) Prevádzkovateľ hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia podľa § 35 písm. b) bodu 15, uhrádza odvod

a) vo výške 30 % z výťažku do štátneho rozpočtu,

b) vo výške 30 % z poplatku do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie hazardnej hry, ak hráči hrajú jeden proti druhému v internetovom kasíne; poplatok je suma vyberaná prevádzkovateľom hazardnej hry od hráča za možnosť účasti na tejto hazardnej hre.

(6) Pri hazardnej hre, ktorá nie je uvedená v odsekoch 1 až 5, určí výšku odvodu úrad, pričom pri určovaní výšky odvodu je povinný prihliadať na výšku odvodu uvedenú v odsekoch 1 až 5 pri hazardnej hre, ktorá je svojím charakterom najviac podobná hazardnej hre, pri ktorej sa určuje výška odvodu. Odvod je príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 71

Ustanovenie sa zaoberá výškou odvodu, ktorý musí odvádzať prevádzkovateľ hazardnej hry.

! Upozornenie

V ustanovení § 71 ods. 1 písm. k) sa vypúšťajú slová „a technických zaradeniach obsluhovaných priamo hráčmi“. Z dôvodu zjednotenia zdaňovania hazardných hier na technických zaradeniach obsluhovaných priamo hráčmi umiestnených v herni a v kasíne prostredníctvom ročných paušálnych odvodov, ktoré sú riešené úpravou § 71 ods. 1 písm. n) zákona o hazardných hrách, bolo potrebné ich vypustiť zo zdaňovania prostredníctvom výťažku, v opačnom prípade by boli zdaňované dvakrát, ak sú umiestnené v kasíne.

Zo znenia písm. n) sa za slová „v herni“ vkladajú slová „a v kasíne“ a suma „4 000 eur“ sa nahrádza slovami „vo výške, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením“.

Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania hazardných hier v kamenných prevádzkach tak, ako bolo vysvetlené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, sa mení paušálna výška odvodu do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie jedného technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi v herni, a to zo 4 000 eur na sumu ustanovenú vládou Slovenskej republiky nariadením za kalendárny rok, a zároveň sa upravuje, že takáto výška odvodu (rovnaký spôsob zdaňovania) sa bude používať pri takýchto zariadeniach aj keď sú umiestnené v kasínach. Doposiaľ sa takého zariadenia v kasínach zdaňovali v rámci stolových hier, to znamená z výťažku, nie paušálne, pričom požiadavku na jednotné zdaňovanie takýchto zariadení bez ohľadu na nich umiestnenie vzniesla aj Európska komisia.

V znení písm. o) sa suma „4 000 eur“ nahrádza slovami „vo výške, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením“.

Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania hazardných hier v kamenných prevádzkach sa mení paušálna výška odvodu do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie jedného výherného prístroja v herni a v kasíne, a to zo 4 000 eur na výšku, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením za kalendárny rok.

V znení písm. p) a q) sa suma „4 700 eur“ nahrádza slovami „vo výške, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením“.

Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania hazardných hier v kamenných prevádzkach sa mení paušálna výška odvodu do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie jedného terminálu videohier v herni a v kasíne a rovnako za prevádzkovanie jedného iného technického zariadenia v herni a v kasíne, a to zo 4 000 eur na výšku, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením za kalendárny rok.

V ustanovení § 71 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a za prevádzkovanie hazardných hier na technických zaradeniach obsluhovaných priamo hráčmi“.

Z dôvodu zjednotenia zdaňovania hazardných hier na technických zaradeniach obsluhovaných priamo hráčmi umiestnených v herni a v kasíne prostredníctvom ročných paušálnych odvodov, ktoré sú riešené úpravou § 71 ods. 1 písm. n) zákona o hazardných hrách, je potrebné ich vypustiť zo zdaňovania prostredníctvom výťažku, v opačnom prípade by boli zdaňované dvakrát, ak sú umiestnené v kasíne, ako sme už uviedli vyššie.

V ods. 2 písm. f) a g), ods. 3 písm. e) a g), ods. 4 písm. a) a b) a ods. 5 písm. a) a b) sa slová „27 %“ nahrádzajú slovami „30 %“.

Z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania internetových hier tak, ako bolo vysvetlené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, sa mení percentuálna výška odvodu do štátneho rozpočtu z poplatku a z výťažku za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne, a to z 27 % na 30 % z poplatku a z výťažku, ak je prevádzkovanie takýchto hazardných hier súčasťou licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne a internetových hier v internetovom kasíne podľa § 71 ods. 2 písm. f) a g), ak je prevádzkovanie takýchto hazardných hier súčasťou licencie na prevádzkovanie hazardných hier na výherných prístrojoch, hazardných hier na termináloch videohier, hazardných hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi a hazardných hier na iných technických zariadeniach v herni a internetových hier v internetovom kasíne podľa § 71 ods. 3 písm. e) a g) a ak ide o licenciu na prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne podľa § 71 ods. 5 písm. a) a b). Zároveň z dôvodu potreby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu z prevádzkovania kurzových stávok ako internetových hier sa upravuje percentuálna výška odvodu do štátneho rozpočtu z výťažku a z provízie za prevádzkovanie kurzových stávok v internetovej herni a za prevádzkovanie kurzových stávok v rámci kombinovanej licencie, a to v herni, prevádzkach a v internetovej herni, a to z 27 % na 30 % z výťažku a z provízie podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b).

V ustanovení § 71 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h) z dôvodu, že v súvislosti so zmenou zdaňovania hazardných hier na technických zaradeniach obsluhovaných priamo hráčmi umiestnených v kasíne, a to na ročné paušálne odvody, riešené úpravou § 71 ods. 1 písm. n) zákona o hazardných hrách. Bolo túto zmenu potrebné premietnuť aj do platenia odvodov za tieto technické zariadenia pri tzv. kombinovanej kasínovej licencii, to znamená licencii na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne a zároveň na prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne.

§ 77

Úrad

(1) Úrad je rozpočtová organizácia zapojená svojimi príjmami a výdavkami na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Sídlom úradu je Bratislava; orgánmi úradu sú generálny riaditeľ a rada úradu. Úrad môže zriaďovať pracoviská so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“).

(2) Úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií. Generálny riaditeľ zastupuje úrad navonok. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesť rokov, najviac však dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Funkcia generálneho riaditeľa je nezlučiteľná s členstvom v štatutárnych orgánoch, dozorných orgánoch a kontrolných orgánoch prevádzkovateľa hazardnej hry a s funkciou prokuristu u prevádzkovateľa hazardnej hry. Generálnym riaditeľom nemôže byť ani zamestnanec prevádzkovateľa hazardnej hry alebo fyzická osoba zodpovedná za prevádzkovanie hazardnej hry.

(3) Právne postavenie generálneho riaditeľa upravuje osobitný predpis.⁴⁵⁾

(4) Výkon funkcie generálneho riaditeľa úradu zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia, ak odsek 6 neustanovuje inak,

b) vzdaním sa funkcie, ak odsek 6 neustanovuje inak,

c) odvolaním,

d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(5) Generálny riaditeľ sa môže vzdať funkcie písomným oznámením ministrovi financií.

(6) Generálny riaditeľ ostáva vo funkcii po uplynutí funkčného obdobia alebo vzdaní sa funkcie až do vymenovania nového generálneho riaditeľa. Výkon funkcie generálneho riaditeľa zaniká ku dňu vymenovania nového generálneho riaditeľa. Zánikom funkcie generálneho riaditeľa končí príslušné funkčné obdobie.

(7) Minister financií odvolá generálneho riaditeľa úradu, ak

a) nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

b) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za nedbanlivostný trestný čin súvisiaci s výkonom jeho funkcie,

c) porušuje tento zákon alebo iné súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy.

(8) Minister financií može odvolať generálneho riaditeľa úradu aj z iných dôvodov ako sú uvedené v odseku 7 alebo aj bez uvedenia dôvodu.

(9) Úrad

a) vydáva všeobecnú licenciu a rozhoduje o udelení a odňatí individuálnej licencie podľa tohto zákona; po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení individuálnej licencie úrad zašle bezodkladne toto rozhodnutie obci, na území ktorej bolo rozhodnutím povolené prevádzkovanie hazardných hier,

b) rozhoduje o vydaní poverenia na odborné posudzovanie s uvedením jeho rozsahu,

c) vykonáva kontrolu podľa osobitného predpisu⁴⁶⁾ nad dodržiavaním tohto zákona a iných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov poverenými skúšobňami podľa § 87 ods. 1 a 2a obcami,

d) vydáva metodické usmernenia v oblasti hazardných hier,

e) vykonáva dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, iných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, podmienok prevádzkovania hazardných hier ustanovených v tomto zákone a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 80 písm. a) až c) alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti,

f) vykonáva dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a iných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 80 písm. d) až j) alebo na ich činnosti, a to formou dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti,

g) vykonáva dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk,

h) vykonáva dozor nad dodržiavaním povinností podľa § 85 ods. 12 a 13 a osobitných predpisov,⁴⁷⁾ ktoré súvisia s poskytovaním zakázaných ponúk a ktoré sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 80 písm. k), a to formou dozoru na mieste a dozoru na diaľku,

i) vykonáva správu odvodov do štátneho rozpočtu,

j) spolupracuje s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v oblasti hazardných hier,

k) ukladá sankcie podľa tohto zákona,

l) vykonáva činnosti prevádzkovateľa informačného systému v oblasti prevádzkovania hazardných hier,

m) vedie centrálny register prevádzkovateľov hazardných hier a centrálny register umiestnenia herní,

n) je správcom registra vylúčených osôb,

o) poskytuje ministerstvu financií údaje z informačného systému v oblasti prevádzkovania hazardných hier na účel ustanovený osobitným predpisom⁴⁸⁾ v rozsahu a spôsobom, ktorý písomne určí ministerstvo financií,

p) vydáva poverenia na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne (ďalej len „prizvaná osoba“), ak je súčasťou dozoru technická kontrola a posúdenie technických zariadení podľa § 86 ods. 6,

q) môže na návrh národného športového zväzu príslušného športu a národného športového zväzu príslušnej športovej organizácie obmedziť prijímanie stávok na súťaž v príslušnom športe, ktoré považuje za nevhodné, a to bez obmedzenia územia, na ktorom sa súťaž koná; takúto informáciu zverejní na svojom webovom sídle,

r) zverejňuje na svojom webovom sídle informáciu o prijatí, zmene alebo zrušení všeobecne záväzného nariadenia prijatého obcou podľa § 79 ods. 3, 4 a 5; informáciu o prijatí, všeobecne záväzného nariadenia podľa § 79 ods. 6 zverejní do 10. novembra,

s) môže prispievať finančnou sumou na fungovanie linky pomoci špecializovanej zdravotníckej inštitúcie pôsobiacej v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby látkových a nelátkových závislostí,

t) rozhoduje o zápise do zoznamu zastúpení, vyčiarknutí zo zoznamu zastúpení a zapisuje zmeny údajov zapísaných v zozname zastúpení.

(10) Rada úradu rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu úradu vydanom v prvom stupni, o proteste prokurátora a preskúmava rozhodnutia mimo odvolacieho konania vydaného úradom.

(11) Rada úradu má päť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister financií a z týchto členov rady úradu určuje predsedu rady úradu. Členstvo v rade úradu je verejnou funkciou a je nezastupiteľné.

(12) Funkcia člena rady úradu je nezlučiteľná

a) so zamestnaním v úrade,

b) so zamestnaním v dozorovanom subjekte,

c) s podnikaním v oblasti hazardných hier vo vlastnom alebo v cudzom mene,

d) s majetkovou účasťou na podnikaní dozorovaného subjektu podľa § 80 písm. a),

e) s členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne dozorovaného subjektu.

(13) Ak člen rady úradu v čase jeho vymenovania do tejto funkcie člena rady úradu zastáva alebo vykonáva zamestnanie, činnosť alebo funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou člena rady úradu, je povinný bezodkladne preukázateľne urobiť právny úkon smerujúci k ukončeniu každého takého zamestnania, činnosti alebo funkcie a je povinný bezodkladne zanechať každé také zamestnanie, činnosť alebo funkciu. Obmedzenia podľa odseku 12 písm. b) až e) je člen rady úradu povinný dodržiavať 12 mesiacov po zániku členstva v rade úradu. Obmedzenia podľa odseku 12 sa vzťahujú aj na blízku osobu člena rady úradu. Obmedzenia podľa odseku 12 písm. b) až e) a obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa vzťahujú aj na blízku osobu člena rady úradu.

(14) Členom rady úradu môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto predpoklady:

a) je občanom Slovenskej republiky,

b) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pričom aspoň dvaja členovia rady úradu musia mať vysokoškolské vzdelanie právnického zamerania druhého stupňa,

c) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a

d) je bezúhonná.

(15) Za bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Na účely preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

(16) Členstvo v rade úradu zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia,

b) vzdaním sa,

c) odvolaním z dôvodov uvedených v odseku 18 alebo odvolaním bez uvedenia dôvodu,

d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(17) Členstvo v rade úradu zaniká dňom doručenia písomného oznámenia člena rady úradu o vzdaní sa členstva v rade úradu ministrovi financií, ak v tomto oznámení nie je uvedený neskorší deň.

(18) Minister financií člena rady úradu odvolá, ak

a) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za trestný čin,

b) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu,

c) prestal spĺňať ktorúkoľvek požiadavku podľa odseku 12 alebo odseku 13,

d) sa nezúčastní viac ako troch po sebe nasledujúcich rokovaní rady úradu; minister financií člena rady úradu nemusí odvolať, ak je člen rady úradu dočasne uznaný za práceneschopného pre chorobu alebo úraz,

e) koná pri výkone svojej funkcie v rozpore s týmto zákonom.

(19) Funkčné obdobie člena rady úradu je päťročné. Ak sa výkon funkcie člena rady úradu skončí pred uplynutím jeho funkčného obdobia, nový člen rady úradu môže byť vymenovaný len na zvyšok funkčného obdobia doterajšieho člena rady úradu.

(20) Rokovanie rady úradu zvoláva a vedie predseda rady úradu. V jeho neprítomnosti ho zastupuje ním určený člen rady úradu. Rokovania rady úradu sú neverejné.

(21) Rada úradu rozhoduje hlasovaním. Na prijatie rozhodnutia rady úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov.

(22) Člen rady úradu pri výkone svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od pokynov iných osôb.

(23) Členovi rady úradu patrí odmena za jednotlivé rokovanie rady úradu najviac vo výške jednej polovice priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zaokrúhlená na celé eurá nahor.

(24) Podrobnosti o organizácii činnosti rady úradu, rokovaní rady úradu a podrobnosti o odmeňovaní člena rady úradu určí štatút rady úradu, ktorý na návrh rady úradu schvaľuje minister financií.

Komentár k § 77

Znenie ustanovenia sa zaoberá právnou úpravou Úradu, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou svojimi príjmami a výdavkami na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Sídlom úradu je Bratislava; orgánmi úradu sú generálny riaditeľ a rada úradu. Úrad môže zriaďovať pracoviská so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky.

Odsek 9 písm. h)

Znenie sa týka dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk.

Toto ustanovenie rozširuje pôsobnosť Úradu pre reguláciu hazardných hier v oblasti boja proti zakázaným ponukám, teda nelegálnemu prevádzkovaniu hazardných hier dostupných na území Slovenskej republiky. Znenie písm. h) explicitne stanovuje, že úrad vykonáva dozor nad plnením povinností uvedených v § 85 ods. 12 a 13 a podľa osobitných predpisov, ktoré sa týkajú blokovania a obmedzovania prístupu k nelegálnym hazardným hrám.

Predmet dozoru — povinnosti podľa § 85 ods. 12 a 13

Tieto ustanovenia ukladajú poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb (napr. telekomunikačné spoločnosti a poskytovatelia internetu) povinnosť:

• blokovať prístup k webovým sídlam uvedeným v zozname zakázaných ponúk,

• podniknúť technické a organizačné opatrenia na zabránenie prístupu k nelegálnym hazardným hrám.

Úrad tak dohliada, aby poskytovatelia internetu reálne vykonávali blokácie nariadené rozhodnutiami úradu.

Predmet dozoru podľa osobitných predpisov

Odkaz na osobitné predpisy v poznámka 47 zahŕňa právne predpisy v oblasti:

• elektronických komunikácií,

• kybernetickej bezpečnosti,

• ochrany spotrebiteľa,

• dohľadu nad obsahom elektronických služieb.

Tieto normy dopĺňajú mechanizmus boja proti nelegálnemu online hazardu, najmä pokiaľ ide o povinnosti operátorov a sprostredkovateľov internetového prístupu.

Dozorované subjekty podľa § 80 písm. k)

Podľa § 80 písm. k) ide o:

• poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb,

• ktorých sa týkajú povinnosti blokovania zakázaných ponúk.

Ide teda o subjekty, ktoré síce hazard neprevádzkujú, ale svojimi službami umožňujú prístup k nelegálnym hazardným hrám.

Formy výkonu dozoru

Úrad vykonáva dozor dvoma spôsobmi:

– Dozor na mieste

Priamo u subjektov – kontrola:

• technických zariadení,

• nastavenia filtrov a blokácií,

• postupov implementácie rozhodnutí úradu,

• vnútorných procesov.

– Dozor na diaľku

Ide najmä o:

• testovanie prístupu k nelegálnym webovým sídlam,

• vyžadovanie zasielania informácií a dokumentov,

• monitorovanie plnenia blokovacích povinností.

Táto forma je efektívna najmä pri kontrole online poskytovateľov a internetových brán.

Ustanovenie tvorí dôležitú časť mechanizmu boja proti nelegálnemu online hazardu. Umožňuje úradu dohliadať na povinnosti internetových poskytovateľov, najmä na blokovanie zakázaných ponúk, ktoré majú byť nedostupné z územia Slovenskej republiky.

Dozor je komplexný, zahŕňa kontrolu na mieste aj na diaľku a podporuje efektívne vymáhanie zákazu nelegálnych hazardných hier.

! Upozornenie

V ustanovení § 77 ods. 9 písm. h) sa slová „ods. 8“ nahrádzajú slovami „ods. 12 a 13“. Ide v podstate len o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým znením § 85 zákona.

§ 79

Obec

(1) Obec vykonáva správu odvodu do rozpočtu obce.

(2) Obec ukladá sankcie podľa § 94 ods. 1 a § 96 ods. 3.

(3) Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že na jej území nemožno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 15 ods. 7 písm. a), b), c) alebo písm. d) alebo v kombinácii budov v členení podľa § 15 ods. 7 písm. a), b), c) alebo písm. d), alebo vo všetkých budovách uvedených v § 15 ods. 7, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce. Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecného záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do skončenia platnosti tejto individuálnej licencie, ak obec prijala všeobecne záväzné nariadenie podľa prvej vety, prevádzkovateľovi hazardnej hry zaniká opcia podľa § 39 ods. 6 vo vzťahu k prevádzkovaniu hazardnej hry na území obce, ktorá takéto všeobecne záväzné nariadenie prijala.

(4) Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že na jej území nemožno umiestniť kasíno v budovách uvedených v § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. c) alebo v kombinácii budov v členení podľa § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. c), alebo vo všetkých budovách uvedených v § 16 ods. 5, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce. Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecného záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do skončenia platnosti tejto individuálnej licencie, ak obec prijala všeobecne záväzné nariadenie podľa prvej vety, prevádzkovateľovi hazardnej hry zaniká opcia podľa § 39 ods. 6 vo vzťahu k prevádzkovaniu hazardnej hry na území obce, ktorá takéto všeobecne záväzné nariadenie prijala.

(5) Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením uplatňovanie podmienky podľa § 15 ods. 5. Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecného záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do skončenia platnosti tejto individuálnej licencie, ak obec prijala všeobecne záväzné nariadenie podľa prvej vety, prevádzkovateľovi hazardnej hry zaniká opcia podľa § 39 ods. 6 vo vzťahu k prevádzkovaniu hazardnej hry na území obce, ktorá takéto všeobecne záväzné nariadenie prijala.

(6) Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením dátumy dní, počas ktorých bude zakázané prevádzkovať hazardné hry podľa § 4 ods. 2 písm. c) a e) až h) a § 5 ods. 12, okrem internetových hier podľa § 30, najviac však 12 dní v kalendárnom roku. Ak obec prijme takéto všeobecne záväzné nariadenie, musí tak rozhodnúť do 31. októbra a toto všeobecne záväzné nariadenie bude platiť v priebehu nasledujúceho kalendárneho roka.

(7) Vyvesenie návrhu všeobecne záväzného nariadenia podľa odsekov 3, 4, 5 alebo odseku 6 na úradnej tabuli je obec povinná oznámiť úradu do desiatich dní odo dňa jeho vyvesenia a prijatie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia je obec povinná oznámiť úradu do desiatich dní odo dňa vyvesenia prijatého všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli obce s uvedením dátumu jeho účinnosti; oznamovacia povinnosť obce voči úradu pri vyvesení návrhu všeobecne záväzného nariadenia a pri vyvesení prijatého všeobecne záväzného nariadenia je splnená, ak bolo oznámenie doručené úradu najneskôr v desiaty deň odo dňa vyvesenia návrhu všeobecne záväzného nariadenia alebo vyvesenia prijatého všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli obce. Obec je povinná informovať úrad o neprijatí návrhu všeobecne záväzného nariadenia do desiatich dní odo dňa jeho neprijatia a o zmene alebo zrušení prijatého všeobecne záväzného nariadenia do desiatich dní odo dňa jeho zmeny alebo zrušenia.

(8) Na všeobecne záväzné nariadenia podľa odsekov 3, 4 a 5 a na ich zmeny alebo zrušenie, ktoré neboli úradu oznámené v lehote podľa odseku 7, sa pri udeľovaní individuálnych licencií neprihliada.

(9) Na všeobecne záväzné nariadenia podľa odseku 6, ktoré neboli úradu oznámené v lehote podľa odseku 7 a ktoré neboli úradom zverejnené v lehote podľa § 77 ods. 9 písm. r), sa pri prevádzkovaní hazardných hier uvedených v odseku 6 neprihliada.

Komentár k § 79

Ustanovenie upravuje obec a jej právomoci a povinnosti v súvislosti s hazardnými hrami. Obec vykonáva správu odvodu do rozpočtu obce, ukladá sankcie podľa § 94 ods. 1 a § 96 ods. 3 a môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že na jej území nemožno umiestniť herňu, kasíno a dátumy dní, počas ktorých bude zakázané prevádzkovať hazardné hry.

Odsek 7

Znenie upravuje oznamovacie povinnosti obce pri regulácii hazardných hier na svojom území. Presne upravuje oznamovaciu povinnosť obcí voči Úradu pre reguláciu hazardných hier pri prijímaní miestnych všeobecne záväzných nariadení (VZN), ktorými obec obmedzuje alebo zakazuje hazardné hry podľa odsekov 3 až 6.

Ide o mechanizmus, ktorý zabezpečuje, aby úrad mal aktuálne a preukázateľné informácie o právnom stave hazardu na území obce.

Povinnosť oznámiť vyvesenie návrhu VZN

Obec musí úradu oznámiť:

• vyvesenie návrhu VZN, ktorým reguluje hazard,

• v lehote 10 dní od jeho vyvesenia na úradnej tabuli.

Týmto postupom sa úrad dozvedá, že obec začala legislatívny proces smerujúci k obmedzeniu či zákazu hazardných hier.

– Právny význam

Úrad si vďaka tomu vie priebežne sledovať, či v obci hrozí zákaz hazardných hier, čo je dôležité pre rozhodovanie o udeľovaní individuálnych licencií, podľa § 40 ods. 2 – podmienky začatia prevádzkovania hazardnej hry v obci.

Povinnosť oznámiť prijatie VZN

Obec musí úradu oznámiť:

• prijatie VZN,

• do 10 dní od jeho vyvesenia na úradnej tabuli obce,

• pričom musí uviesť dátum jeho účinnosti.

– Právny význam

Úrad potrebuje presný dátum účinnosti VZN, pretože od neho závisí, či možno:

• udeliť novú individuálnu licenciu,

• predĺžiť licenciu,

• začať alebo pokračovať v prevádzkovaní hazardnej hry.

Splnenie oznamovacej povinnosti

Zákon veľmi presne upravuje moment splnenia povinnosti, a to že oznámenie musí byť doručené úradu najneskôr v 10. deň od vyvesenia návrhu alebo vyvesenia prijatého VZN.

Nejde teda iba o odoslanie, ale rozhoduje skutočné doručenie.

Tento prvok posilňuje právnu istotu a vyžaduje od obcí aktívnu komunikáciu.

Povinnosť oznámiť neprijatie návrhu VZN

Ak obec návrh VZN neprijme, musí to úradu oznámiť, a to do 10 dní od neprijatia.

Účelom je, aby úrad vedel, že legislatívny proces sa skončil neúspešne a že obmedzenia hazardu v obci nevzniknú.

Povinnosť oznámiť zmenu alebo zrušenie prijatého VZN

Ak dôjde k:

• zmene, alebo

• zrušeniu VZN o regulácii hazardu,

obec musí oznámiť túto skutočnosť úradu do 10 dní od zmeny alebo zrušenia.

– Právny význam

Prevádzkovanie hazardu v obci je viazané na aktuálnu existenciu VZN. Úrad preto musí byť informovaný, ak sa právny režim zmení, ako napr. ak sa opäť povolia výherné prístroje, alebo sa sprísnia pravidlá.

Ustanovenie zavádza komplexnú oznamovaciu povinnosť obcí, ktorá zabezpečuje, že úrad má vždy aktuálnu informáciu o tom, ako obec reguluje hazard, že rozhodovanie úradu o licenciách reflektuje miestne VZN, predchádzanie situáciám, v ktorých by bola licencia udelená v rozpore s vôľou obce.

Ustanovenie prispieva k súladnému výkonu samosprávy a štátneho dozoru pri regulácii hazardných hier.

! Upozornenie

V ustanovení § 79 sa zmenilo znenie odseku 7.

Predlžuje sa lehota, v rámci ktorej je obec povinná oznámiť Úradu pre reguláciu hazardných hier vyvesenie návrhu všeobecného záväzného nariadenia a prijatie všeobecného záväzného nariadenia, a to s ohľadom na problémy zistené v rámci aplikačnej praxe. Po novom bude vyvesenie návrhu všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli obec povinná oznámiť úradu do desiatich kalendárnych dní odo dňa jeho vyvesenia a prijatie všeobecne záväzného nariadenia bude obec povinná oznámiť úradu do desiatich kalendárnych dní odo dňa vyvesenia prijatého všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli obce aj s uvedením dátumu jeho účinnosti; oznamovacia povinnosť obce voči úradu pri vyvesení návrhu takéhoto všeobecne záväzného nariadenia a pri vyvesení prijatého takéhoto všeobecne záväzného nariadenia je splnená, ak bolo oznámenie doručené úradu najneskôr v desiaty kalendárny deň odo dňa vyvesenia návrhu všeobecne záväzného nariadenia alebo vyvesenia prijatého všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli obce. Obec bude rovnako povinná informovať úrad do desiatich kalendárnych dní o neprijatí návrhu všeobecne záväzného nariadenia a o zmene alebo zrušení prijatého všeobecne záväzného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na oznámenie vyvesenia návrhu a prijatia všeobecne záväzného nariadenia podľa § 79 ods. 7 zákona o hazardných hrách má hmotnoprávny charakter, pre jej zachovanie sa vyžaduje, aby predmetné oznámenie bolo zo strany obce v stanovenej desaťdňovej lehote úradu fyzicky (elektronicky alebo poštou) doručené, teda aby sa reálne nachádzalo k dispozícii úradu. Požiadavka na predĺženie predmetnej lehoty vyplýva aj z aktuálneho protokolu Najvyššieho kontrolného úradu SR z výsledku kontroly vykonanej na Úrade pre reguláciu hazardných hier.

Znenie jednoznačne ustanovuje začiatok plynutia lehoty na oznámenie prijatia všeobecne záväzného nariadenia zo strany obce voči Úradu pre reguláciu hazardných hier.

§ 80

Dozorované subjekty

Dozorovanými subjektmi podľa tohto zákona sú:

a) prevádzkovatelia hazardných hier,

b) osoby, ktoré sa podieľajú na prevádzkovaní hazardných hier alebo na základe zmluvného alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti potrebné na realizáciu hazardných hier alebo akýmkoľvek spôsobom napomáhajú pri prevádzkovaní hazardných hier,

c) fyzické osoby, ktoré na základe pracovného pomeru, obdobného právneho vzťahu alebo iného zmluvného vzťahu s prevádzkovateľom hazardnej hry vykonávajú činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier,

d) osoby, ktoré bez licencie prevádzkujú hazardné hry a osoby, ktoré sa podieľajú na prevádzkovaní takýchto hier alebo vykonávajú činnosti potrebné na realizáciu takýchto hier alebo akýmkoľvek spôsobom napomáhajú pri prevádzkovaní takýchto hier alebo ich prevádzkovanie priamo alebo nepriamo umožňujú,

e) osoby, ktoré propagujú hazardné hry,

f) osoby, ktoré na základe zmluvného vzťahu alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti súvisiace s propagovaním hazardných hier alebo akýmkoľvek spôsobom napomáhajú pri propagovaní hazardných hier,

g) osoby, ktoré poskytujú zakázanú ponuku,

h) osoby, ktoré bez individuálnej licencie používajú označenie „kasíno“ alebo „herňa“ vrátane z neho odvodených tvarov slov, a to aj v inom ako štátnom jazyku,

i) osoby, ktoré organizujú športové podujatia podľa § 4 ods. 5 písm. a), okrem športovej organizácie zapísanej v informačnom systéme športu,

j) osoby, ktoré prevádzkujú alebo propagujú súťaže, hry alebo kvízy podľa § 4 ods. 5 písm. b) až f) a ods. 6 a 7,

k) iné subjekty v rozsahu ich povinností podľa § 85 ods. 12 a 13 a osobitných predpisov,⁴⁷⁾ ktoré súvisia s poskytovaním zakázaných ponúk.

Komentár k § 80

Ustanovenie sa zaoberá dozorovanými subjektmi, ktorými sú aj osoby, ktoré bez licencie prevádzkujú hazardné hry a osoby, ktoré sa podieľajú na prevádzkovaní takýchto hier alebo vykonávajú činnosti potrebné na realizáciu takýchto hier alebo akýmkoľvek spôsobom napomáhajú pri prevádzkovaní takýchto hier alebo ich prevádzkovanie priamo alebo nepriamo umožňujú.

Písmeno d)

Znenie rozširuje okruh subjektov, nad ktorými Úrad pre reguláciu hazardných hier vykonáva dozor, aj na osoby pôsobiace v nelegálnom hazardnom prostredí. Zákon týmto spôsobom reaguje na dynamiku nezákonných online aj offline hazardných aktivít a zabezpečuje, aby výkon dozoru nebol viazaný len na riadne licencovaných prevádzkovateľov.

Dozor nad osobami, ktoré prevádzkujú hazardné hry bez licencie

Pod dozor patria osoby, ktoré:

• prevádzkujú hazardnú hru bez platnej individuálnej alebo všeobecnej licencie,

• teda konajú v priamom rozpore so zákonom.

Významom je najmä to, že Úrad získava právomoc kontrolovať a sankcionovať subjekty, ktoré sa pokúšajú obísť licenčný režim a poskytovať hazardné hry načierno.

Dozor nad osobami, ktoré sa na prevádzkovaní nelegálnych hazardných hier podieľajú

Ide o širšiu kategóriu osôb, ktoré môžu:

• technicky zabezpečovať prevádzku,

• poskytovať infraštruktúru (napr. servery, softvér, platobné riešenia),

• vykonávať činnosti potrebné na realizáciu hry.

Významom je, že nelegálny hazard často funguje na komplexných spoluprácach.

Dozor tak môže zasiahnuť nielen prevádzkovateľa, ale všetky osoby zapojené do reťazca.

Osoby akýmkoľvek spôsobom napomáhajúce pri prevádzkovaní nelegálnych hazardných hier

Táto formulácia je zámerne široká. Zahŕňa osoby, ktoré:

• propagujú nelegálnu hazardnú ponuku,

• poskytujú priestor pre prevádzkovanie,

• umožňujú technický prístup,

• poskytujú podporu pri obchádzaní geografickej blokácie,

• sprostredkúvajú kontakt so zákazníkmi.

Zákon bráni tomu, aby sa osoby zapojené do nelegálnej prevádzky vyhli zodpovednosti len preto, že ich činnosť nie je hlavnou prevádzkovou činnosťou. Otvára priestor pre sankcionovanie influencerov, reklamných agentúr, marketingových portálov či poskytovateľov nástrojov umožňujúcich obchádzať blokáciu.

Osoby, ktoré nelegálne hazardné hry priamo alebo nepriamo umožňujú

Sem patria:

• poskytovatelia priestorov,

• poskytovatelia elektronických komunikačných služieb,

• majitelia zariadení používaných na hranie,

• technickí prevádzkovatelia webstránok, ak umožňujú nelegálny hazard.

Úrad tak má oprávnenie riešiť aj nečinnosť a tolerovanie nelegálneho hazardu zo strany osôb, ktoré ho umožnia tým, že nezasiahnu alebo poskytujú podporu, hoci nie sú priamymi prevádzkovateľmi.

Ustanovenie predstavuje kľúčový nástroj v boji proti nelegálnemu hazardu, pretože definuje široký okruh subjektov, ktoré môže úrad kontrolovať, umožňuje zasiahnuť proti rôznym formám obchádzania regulácie, podporuje účinnosť sankčných mechanizmov, a to napr. pokuta, prepadnutie veci, blokácia zakázanej ponuky, reaguje na moderné formy online hazardu vrátane anonymizácie, sprostredkovania a technických obchádzkových riešení.

Ustanovenie je formulované široko zámerne, aby dokázalo pokryť rôzne formy obchádzania zákona, ktoré sa rýchlo vyvíjajú najmä v online prostredí.

! Upozornenie

V ustanovení § 80 písm. d) sa na konci pripájajú slová: „alebo vykonávajú činnosti potrebné na realizáciu takýchto hier alebo akýmkoľvek spôsobom napomáhajú pri prevádzkovaní takýchto hier alebo ich prevádzkovanie priamo alebo nepriamo umožňujú“.

Právna úprava reaguje na potrebu aplikačnej praxe a odstraňuje nejasný alebo výkladovo nejednoznačný rozsah kompetencií Úradu pre reguláciu hazardných hier a povinností dozorovaných subjektov. Zároveň sa jednoznačne vymedzuje okruh osôb, ktoré možno zaradiť medzi subjekty porušujúce zákon tým, že sa podieľajú na prevádzkovaní hazardných hier bez licencie. Rozšírením pôvodného znenia sa zabezpečuje efektívnejšie presadzovanie zákona, posilňuje sa právna istota a zároveň sa predchádza obchádzaniu zákona prostredníctvom nepriamych foriem spoluúčasti na prevádzkovaní hazardných hier v rozpore so zákonom.

Zároveň sa v písm. k) slová „ods. 8“ nahrádzajú slovami „ods. 12 a 13“, pričom táto úprava nadväzuje na nové znenie ustanovenia § 85.

§ 81

Všeobecné zásady výkonu dozoru

(1) Dozor sa vykonáva nad dozorovanými subjektmi. Úrad pri výkone dozoru nad dozorovanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaných subjektov a jeho činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier a pri propagovaní hazardných hier alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dozorovaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. Pri výkone dozoru sa postupuje podľa tohto zákona.

(2) Dozor nad dozorovanými subjektmi je neverejný.

(3) Pri výkone dozoru patria úradu a osobám povereným výkonom dozoru a prizvanej osobe oprávnenia podľa tohto zákona. Za výkon dozoru zodpovedá úrad. Osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dozoru; tým nie je dotknutá ich pracovnoprávna zodpovednosť voči úradu a voči poverenej skúšobni a ani ich trestnoprávna zodpovednosť.

(4) Dozorovaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, sú povinní umožniť výkon dozoru, zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dozoru, a poskytnúť v štátnom jazyku všetky informácie, dokumentáciu, súčinnosť a pomoc požadované úradom alebo osobami poverenými výkonom dozoru na účely výkonu dozoru; ak je dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, dozorovaný subjekt je povinný predložiť na svoje vlastné náklady aj vyhotovený úradne osvedčený preklad dokumentácie do štátneho jazyka.

(5) Dozorom na mieste je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, spravidla priamo v sídle, v prevádzke alebo v iných priestoroch dozorovaného subjektu alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených obcami. Dozorom na mieste nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste v konaní vedenom podľa § 97 ods. 1.

(6) Dozorom na diaľku je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom inak ako s dozorom na mieste, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov predložených úradu na základe jeho písomnej žiadosti, na základe informácií sprístupnených alebo predkladaných úradu podľa tohto zákona a na základe verejne dostupných informácií; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených obcami. Dozorom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na diaľku v konaní vedenom podľa § 97 ods. 1. O vykonanom dozore na diaľku osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 83 ods. 9 až 13 primerane.

(7) Úrad pri výkone dozoru na diaľku nad prevádzkovaním hazardných hier podľa § 4 ods. 2 písm. b) až h), lotériových hier podľa § 5 ods. 3 písm. c) a d) a internetových hier podľa § 30, okrem kartových hier mimo kasína, využíva prístup prostredníctvom elektronických komunikačných sietí na server prevádzkovateľa hazardnej hry.

(8) Vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených obcami. Pri vyhľadávacej činnosti je možné

a) zaistiť doklady, technické zariadenia, iné zariadenia alebo systémy, prostredníctvom ktorých sa prevádzkujú hazardné hry, ak je podozrenie, že sa hazardné hry prevádzkujú v rozpore s týmto zákonom a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom, a to na dobu nevyhnutne potrebnú na riadny výkon dozoru, najviac však na dobu podľa odseku 10; ak nie je možné technické zariadenie, iné zariadenie alebo systém zaistiť a odobrať bez prekonania prekážky znemožňujúcej ich zaistenie a odobratie, osoba poverená výkonom dozoru je oprávnená takúto prekážku prekonať,

b) zapečatiť technické zariadenia, iné zariadenia alebo systémy, prostredníctvom ktorých sa prevádzkujú hazardné hry, ak je podozrenie, že sa hazardné hry prevádzkujú v rozpore s týmto zákonom, a to na čas nevyhnutne potrebný na riadny výkon dozoru, najviac však na dobu podľa odseku 10, ak sa uvedené zariadenia alebo systémy nedajú zaistiť,

c) uzavrieť kasíno, herňu, prevádzku alebo iný priestor, v ktorom sa prevádzkujú hazardné hry, ak je podozrenie, že sa hazardné hry prevádzkujú v rozpore s týmto zákonom, a to na dobu nevyhnutne potrebnú na riadny výkon dozoru, najviac však na dobu podľa odseku 10, ak sa uvedené zariadenia alebo systémy nedajú zapečatiť alebo zaistiť a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom.

(9) Vyhľadávacou činnosťou nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov miestnym zisťovaním v konaní vedenom podľa § 97 ods. 1. O vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 83 ods. 9 až 13 primerane.

(10) Ak bolo vyhľadávacou činnosťou zistené prevádzkovanie hazardných hier v rozpore s týmto zákonom, opatrenie podľa odseku 8 písm. a), b) alebo písm. c) trvá do jeho zrušenia úradom alebo do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 písm. f).

(11) Na postup pri vyhľadávacej činnosti sa použije § 83 primerane.

(12) Náklady spojené s dozorom na mieste, dozorom na diaľku a vyhľadávacou činnosťou, ktoré vznikli úradu, znáša úrad a náklady, ktoré vznikli dozorovanému subjektu, znáša dozorovaný subjekt.

(13) Policajný zbor poskytuje osobám povereným výkonom dozoru pri výkone dozoru ochranu podľa osobitných predpisov.⁵¹⁾

Komentár k § 81

Ustanovenie upravuje a vymedzuje všeobecné zásady výkonu dozoru, ktorý sa vykonáva nad dozorovanými subjektmi. Dozor nad dozorovanými subjektmi je neverejný a pri výkone dozoru patria úradu a osobám povereným výkonom dozoru a prizvanej osobe zákonné oprávnenia.

Toto ustanovenie upravuje spôsob dokumentovania výkonu dozoru na diaľku, ktorý je popri dozore na mieste jednou zo základných foriem kontrolnej činnosti Úradu pre reguláciu hazardných hier.

Základným cieľom je zabezpečiť procesnú transparentnosť, preukázateľnosť a kontrolovateľnosť postupu úradu aj v prípade, keď sa kontrola nevykonáva fyzicky v priestoroch dozorovaného subjektu.

Povinnosť spísania zápisnice

Osoba poverená výkonom dozoru musí vždy vyhotoviť zápisnicu aj pri dozore na diaľku. Dozor na diaľku typicky zahŕňa:

• získavanie údajov a dokumentov elektronickou formou,

• kontrolu internetového obsahu (napr. preverovanie zakázaných ponúk),

• overovanie plnenia povinností prostredníctvom online nástrojov,

• sledovanie a vyhodnocovanie prevádzkových dát poskytovaných subjektom.

Zápisnica slúži ako oficiálny dokument pre potreby ďalšieho konania, najmä pri ukladaní opatrení či sankcií.

Primeraná aplikácia § 83 ods. 9 až 13

Odkaz na primerané použitie týchto ustanovení znamená, že pravidlá, ktoré platia pre zápisnicu z dozoru na mieste, sa použijú aj pre zápisnicu z dozoru na diaľku, s prihliadnutím na povahu vzdialeného dozoru.

Ustanovenie § 83 ods. 9 až 13 typicky upravujú:

• povinné náležitosti zápisnice (obsah, opis zistení, použité podklady),

• postup pri podpisovaní zápisnice alebo pri odmietnutí jej podpisu,

• doručovanie zápisnice dozorovanému subjektu,

• námietky proti obsahu zápisnice, ich formu a lehoty,

• postup úradu pri vyhodnocovaní zápisnice a následných zistení.

Primerané použitie znamená, že tieto procesné pravidlá sa využijú len v rozsahu, ktorý je kompatibilný s diaľkovou formou výkonu dozoru, a to napr. podpisovanie môže prebiehať elektronicky, nie fyzicky.

Význam zápisnice pre ďalšie konanie

Zápisnica z dozoru na diaľku slúži ako:

• základný dôkaz o zisteniach úradu,

• podklad pre uloženie opatrení na nápravu,

• podklad pre vedenie sankčného konania (napr. pokuta, prepadnutie veci, pozastavenie prevádzky),

• podklad pre blokovanie zakázaných ponúk.

Je kľúčová najmä pri kontrole online hazardu, kde dozoru na mieste často nie je možné alebo účelné vykonávať.

Praktický dopad na dozorované subjekty

Dozorované osoby musia počítať s tým, že:

• výkon dohľadu môže prebiehať bez ich fyzickej účasti,

• budú musieť poskytovať údaje alebo súčinnosť elektronicky,

• zápisnica im bude doručená (spravidla elektronicky) a budú mať možnosť sa k nej vyjadriť, podať pripomienky alebo námietky,

• obsah zápisnice môže byť bezprostredne použitý ako podklad pre začatie sankčného konania.

Ustanovenie zabezpečuje, že aj dozor na diaľku podlieha rovnakej procesnej transparentnosti ako dozor na mieste. Zápisnica je formálnym výstupom kontroly a aplikácia § 83 ods. 9 až 13 zaručuje jasné pravidlá jej vyhotovenia, právnu istotu pre kontrolovaný subjekt, procesnú použiteľnosť zápisnice v ďalších úkonoch úradu.

! Upozornenie

V ustanovení § 81 ods. 6 a 9 sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 9 až 13“.

Rozšírením odkazu pri výkone dozoru na diaľku a pri vyhľadávacej činnosti o ďalšie ustanovenia § 83, a to o odseky 10 až 13 sa zabezpečí aplikovanie primerane rovnakého postupu ako pri ukončení dozoru na mieste vrátane uchovávania relevantných dokumentov súvisiacich s výkonom dozoru. Tieto postupy pri dozore na diaľku a pri vyhľadávacej činnosti v zákone absentujú. Sleduje sa tým aj jednoznačné definovanie dátumu ukončenia týchto foriem dozoru na účely následného správneho konania, ak sa pri výkone dozoru zistí porušenie zákona alebo iný nedostatok. Zároveň sa tým posilňuje právna istota účastníkov konania, znižuje sa riziko sporov o procesné otázky a umožňuje sa efektívnejšie a transparentnejšie vedenie správnych konaní v súlade s princípmi zákonnosti a predvídateľnosti výkonu verejnej moci.

V znení odseku ods. 8 písm. a) až c) sa za slová „výkon dozoru“ vkladá čiarka a slová „najviac však na dobu podľa odseku 10“.

Odsek 10

Charakter vyhľadávacej činnosti

Vyhľadávacia činnosť predstavuje predstupeň formálneho dohľadu. Úrad vykonáva zisťovanie skutočností, ktoré môžu nasvedčovať porušeniu zákona – často ide o:

• monitorovanie online prostredia,

• zisťovanie nelegálneho prevádzkovania hazardných hier,

• preverovanie propagácie zakázaných ponúk,

• zistenia o činnosti subjektov bez licencie.

Výsledky vyhľadávacej činnosti sú podkladom pre uloženie opatrení podľa § 81 ods. 8.

Ustanovenie v odseku 10 upravuje trvanie opatrení uložených v rámci predbežného zásahu (napr. obmedzenie činnosti, dočasné zamedzenie prístupu, výzva na odstránenie obsahu).

Opatrenia podľa § 81 ods. 8 písm. a) – c) majú dočasný charakter, ale nie sú časovo ohraničené, kým:

– úrad ich nezruší, alebo

– nenadobudne právoplatnosť rozhodnutie o prepadnutí veci podľa § 92 ods. 1 písm. f).

Praktický dopad

Uložené opatrenia môžu fakticky trvať počas celého sankčného konania.

Pre subjekty ide o významný zásah, napr. znemožnenie prevádzkovania hazardnej hry ešte pred uložením sankcie.

Úrad týmto získava efektívny nástroj na okamžité zastavenie nezákonnej činnosti, najmä v online prostredí.

Odsek 11

Zákon v ustanovení § 83 obsahuje procesné pravidlá týkajúce sa dozoru, najmä:

• povinné náležitosti zápisnice,

• spôsob jej vyhotovenia a doručenia,

• postup pri odmietnutí podpisu,

• formu a lehoty námietok,

• povinnosť súčinnosti subjektu.

Primerané použitie

• nie všetky ustanovenia § 83 sa použijú doslovne, iba tie, ktoré sú vhodné pre charakter vyhľadávacej činnosti,

• zabezpečuje sa tým procesná transparentnosť aj pri menej formálnom druhu kontroly.

Význam pre činnosť úradu

Úrad má povinnosť riadne dokumentovať výsledky vyhľadávacej činnosti, najmä formou zápisnice alebo záznamu.

Výsledky môžu byť použité ako podklad pre:

• uloženie opatrení podľa § 81 ods. 8,

• začatie správneho konania,

• uloženie sankcií.

Ustanovenie v ods. 10 a 11 vytvára procesný a časový rámec pre vyhľadávaciu činnosť a predbežné opatrenia.

Úrad môže rýchlo a efektívne zasiahnuť proti nelegálnemu hazardu. Uložené opatrenia trvajú až do ich zrušenia alebo do právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí veci. Vyhľadávacia činnosť musí byť dokumentovaná primerane podľa pravidiel pre dozor, čo zaručuje transparentnosť a procesnú istotu dozorovaných subjektov.

! Upozornenie

V ustanovení § 81 sa za odsek 9 vkladajú nové odseky 10 a 11, v súlade s ktorými ak bolo vyhľadávacou činnosťou zistené prevádzkovanie hazardných hier v rozpore s týmto zákonom, opatrenie podľa odseku 8 písm. a), b) alebo písm. c) trvá do jeho zrušenia úradom alebo do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 písm. f).

§ 83

Postup pri dozore na mieste

(1) Dozor na mieste môže vykonávať osoba poverená výkonom dozoru, ktorá má služobný preukaz oprávňujúci na výkon dozoru; ak je súčasťou dozoru technická kontrola, prizvaná osoba musí mať písomné poverenie na výkon dozoru na mieste vydané úradom.

(2) Osoba poverená výkonom dozoru alebo prizvaná osoba sú vylúčené z výkonu dozoru na mieste, ak so zreteľom na ich vzťah k predmetu dozoru, dozorovanému subjektu alebo jeho zamestnancom možno mať pochybnosť o ich nezaujatosti.

(3) Dozor na mieste sa začína dňom, keď sa osoba poverená výkonom dozoru preukázala dozorovanému subjektu služobným preukazom oprávňujúcim na výkon dozoru. Od začatia dozoru na mieste sú úrad, osoba poverená výkonom dozoru a prizvaná osoba oprávnení vyžadovať od dozorovaného subjektu a jeho zamestnancov súčinnosť a plnenie povinností na účely výkonu dozoru na mieste vrátane predloženia dokladov, podkladov, informácií na technických nosičoch a iných informácií, písomností a vecí, ako aj ich doručenie v lehote určenej osobou poverenou výkonom dozoru.

(4) Osoba poverená výkonom dozoru je pri výkone dozoru na mieste oprávnená

a) vstupovať do sídla a iných priestorov dozorovaného subjektu, do herní, na pozemky a do iných objektov alebo priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním hazardných hier alebo propagovaním hazardných hier v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely výkonu dozoru,

b) prizvať prizvanú osobu, ak je súčasťou dozoru aj technická kontrola; prizvaná osoba je povinná sa na tejto kontrole zúčastniť, pričom náklady spojené s jej účasťou na technickej kontrole hradí poverená skúšobňa, a ak boli technickou kontrolou zistené nedostatky, náklady hradí prevádzkovateľ hazardnej hry,

c) vyžadovať od dozorovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej v ňou určenej lehote poskytovali

1. prvopisy dokladov, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dozoru,

2. vysvetlenia, vyjadrenia a iné ústne a písomné informácie k predmetu dozoru a k zisteným nedostatkom,

d) zaistiť doklady, technické zariadenia, iné zariadenia alebo systémy, prostredníctvom ktorých sa prevádzkujú hazardné hry, ak je podozrenie, že sa hazardné hry prevádzkujú v rozpore s týmto zákonom a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom, a to na čas nevyhnutne potrebný na riadny výkon dozoru, najviac však na dobu podľa odseku 14,

e) zapečatiť technické zariadenia, iné zariadenia alebo systémy, prostredníctvom ktorých sa prevádzkujú hazardné hry, ak je podozrenie, že sa hazardné hry prevádzkujú v rozpore s týmto zákonom, a to na dobu nevyhnutne potrebnú na riadny výkon dozoru, najviac však na dobu podľa odseku 14, ak sa uvedené zariadenia alebo systémy nedajú zaistiť,

f) uzavrieť kasíno, herňu, prevádzku alebo iný priestor, v ktorom sa prevádzkujú hazardné hry, ak je podozrenie, že sa hazardné hry prevádzkujú v rozpore s týmto zákonom, a to na dobu nevyhnutne potrebnú na riadny výkon dozoru, najviac však na dobu podľa odseku 14, ak sa uvedené zariadenia alebo systémy nedajú zapečatiť alebo zaistiť a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom.

(5) Osoba poverená výkonom dozoru je pri výkone dozoru na mieste povinná

a) preukázať sa dozorovanému subjektu najneskôr pri začatí výkonu dozoru na mieste služobným preukazom oprávňujúcim na výkon dozoru; ak je súčasťou dozoru technická kontrola, prizvaná osoba sa musí preukázať dozorovanému subjektu písomným poverením na výkon dozoru podľa odseku 1,

b) vydať dozorovanému subjektu písomné potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, iných písomností, vyjadrení, informácií vrátane technických nosičov údajov, zariadení a systémov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto listiny alebo veci nie sú potrebné na ďalší výkon dozoru nad dozorovaným subjektom, je povinná vrátiť ich tomu, komu boli odňaté, a vydať písomné potvrdenie o ich vrátení,

c) vypracovať písomnú správu o výsledku dozoru na mieste (ďalej len „správa“), doručiť dozorovanému subjektu jedno vyhotovenie správy, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dozorovanému subjektu na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, bezodkladne preveriť oprávnenosť písomných námietok predložených dozorovaným subjektom a doručiť dozorovanému subjektu písomné oznámenie o výsledku preverenia predložených písomných námietok,

d) určiť a písomne oznámiť, ak je to potrebné, dozorovanému subjektu lehoty, v ktorých je dozorovaný subjekt povinný prijať a splniť opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dozore na mieste a príčin ich vzniku a predložiť úradu písomnú správu o prijatých opatreniach a o splnení prijatých opatrení; lehoty podľa tohto písmena môže úrad z objektívneho dôvodu určiť alebo zmeniť aj po skončení dozoru na mieste,

e) rešpektovať práva dozorovaného subjektu,

f) zabezpečiť ochranu informácií a podkladov získaných pri dozore na mieste tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, daňového tajomstva a iných informácií utajovaných alebo chránených povinnosťou mlčanlivosti výslovne uloženou alebo uznanou podľa osobitných predpisov;⁵⁶⁾ porušením tejto povinnosti nie je poskytnutie takých informácií a podkladov na výkon pôsobností úradu alebo obcí v oblasti hazardných hier podľa tohto zákona, ak je to na ich výkon potrebné,

g) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.

(6) Dozorovaný subjekt a jeho zamestnanci sú oprávnení

a) byť prítomní osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca pri výkone dozoru na mieste,

b) vyjadriť sa písomne k nedostatkom zisteným pri výkone dozoru na mieste, ktoré im v priebehu výkonu dozoru na mieste oznámili osoby poverené výkonom dozoru,

c) predložiť v určenej lehote písomné námietky voči údajom uvedeným v správe.

(7) Dozorovaný subjekt je povinný

a) vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na výkon dozoru na mieste,

b) prijať a splniť prijaté opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku bezodkladne, najneskôr však v lehote podľa odseku 5 písm. d),

c) predložiť bezodkladne úradu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.

(8) Dozorovaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, sú pri výkone dozoru na mieste povinní tiež

a) umožniť vykonávanie oprávnení, ktoré pri výkone dozoru na mieste majú úrad, osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba,

b) poskytovať osobám povereným výkonom dozoru a prizvanej osobe nimi požadovanú súčinnosť na účely výkonu dozoru na mieste, najmä doklady, iné písomnosti, ústne a písomné informácie a ústne a písomné vyjadrenia k predmetu dozoru a k zisteným nedostatkom,

c) zúčastniť sa na požiadanie osôb poverených výkonom dozoru na prerokovaní správy a písomných námietok dozorovaného subjektu voči údajom uvedeným v správe; odopretie účasti na prerokovaní správy a prednesené dôvody odopretia tejto účasti sa zaznamenajú v správe,

d) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.

(9) Správa obsahuje

a) názov a sídlo úradu, meno a priezvisko osôb poverených výkonom dozoru, ktoré vykonali dozor na mieste a meno a priezvisko prizvanej osoby, ak bola súčasťou dozoru technická kontrola,

b) názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu,

c) miesto, dátum začatia a dobu trvania výkonu dozoru na mieste,

d) predmet vykonaného dozoru na mieste a dozorované obdobie, ak bolo určené,

e) opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore na mieste vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú, a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru na mieste nad rámec predmetu dozoru na mieste,

f) lehotu určenú pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe,

g) mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré vykonali dozor na mieste,

h) meno a priezvisko fyzickej osoby, ak je dozorovaným subjektom fyzická osoba, ak je dozorovaným subjektom právnická osoba, uvádza sa meno a priezvisko jej štatutárneho orgánu alebo jeho oprávneného zástupcu,

i) miesto a dátum vyhotovenia správy.

(10) Súčasťou správy je doklad o doručení správy dozorovanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dozorovaného subjektu voči údajom uvedeným v správe, rovnopis písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dozorovaného subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dozorovanému subjektu.

(11) Dozor na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, ak dozorovaný subjekt predložil také námietky; inak je výkon dozoru na mieste skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe.

(12) Nedostatky v činnosti dozorovaného subjektu uvedené v správe sa považujú za zistené odo dňa skončenia dozoru na mieste.

(13) Správu uchováva úrad päť rokov po skončení dozoru na mieste.

(14) Ak bolo dozorom na mieste zistené prevádzkovanie hazardných hier v rozpore s týmto zákonom, opatrenie podľa odseku 4 písm. d), e) alebo písm. f) trvá do jeho zrušenia úradom alebo do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 písm. f).

Komentár k § 83

Ustanovenie upravuje postup pri dozore na mieste, jednotlivé kroky a zásady dozoru na mieste.

Odsek 4

Ustanovenie upravuje oprávnenia osoby poverenej výkonom dozoru pri kontrole na mieste. Ide o najvýznamnejší zásahový mechanizmus úradu, ktorý umožňuje rýchlo a efektívne preveriť, či sa hazardné hry prevádzkujú podľa zákona. Oprávnenia sú formulované široko, aby umožňovali získanie dôkazov aj v prípadoch, keď sa nelegálna činnosť odohráva skryto alebo prostredníctvom technických zariadení.

Ustanovenie zároveň obsahuje viaceré garancie proporcionality, a to predovšetkým podmienku existencia podozrenia a limity na dĺžku trvania zásahov s odkazom na odsek 14.

Oprávnenie vstupovať do priestorov

Dozorná osoba môže vstupovať nielen do sídiel a prevádzok, ale aj do akýchkoľvek priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním alebo propagovaním hazardných hier.

To zahŕňa:

• herne, kasína, prevádzky,

• priestory zamestnancov, servisné miestnosti, sklady,

• technologické miestnosti (napr. serverovne),

• objekty tretích osôb, pokiaľ slúžia na prevádzku hazardných hier.

Podmienkou je, aby vstup bol nevyhnutný na výkon dozoru a neprekračoval primeraný rozsah.

Prizvanie prizvanej osoby

Ak sú súčasťou dozoru technické úkony (napr. kontrola herných zariadení), dozorná osoba môže prizvať odborníka – tzv. prizvanú osobu.

Náklady znáša spravidla poverená skúšobňa.

Ak sa kontrolou zistia nedostatky, náklady prechádzajú na prevádzkovateľa hazardnej hry.

Cieľom je zabezpečiť odbornosť technickej kontroly a zároveň nezvýhodňovať prevádzkovateľov, ktorí porušili zákon.

Povinnosť poskytovať súčinnosť

Dozorovaný subjekt musí v stanovenej lehote poskytnúť:

– Prvopisy dokumentov a nosiče údajov

Oprávnenie siahajúce až na prvopisy podčiarkuje širokú dôkaznú právomoc úradu. Týka sa aj elektronických údajov, logov, záznamov z herných systémov, účtovných dokladov či technických dokumentácií.

– Ústne a písomné informácie

Zamestnanci musia poskytnúť vysvetlenia k predmetu dozoru aj k zisteným nedostatkom. Toto ustanovenie vytvára základ povinnosti súčinnosti, ktorá je pre dozor nevyhnutná.

Zaistenie dokladov a zariadení

Zaistenie je možné len pri existencii podozrenia z nelegálneho prevádzkovania hazardných hier.

Úrad môže:

• odobrať doklady,

• zaistiť technické zariadenia alebo systémy (napr. výherné prístroje, terminály, servery, herné jadro),

• držať ich len na nevyhnutne potrebný čas, max. podľa odseku 14.

Ide o najzásadnejší zásah do vlastníckych práv počas dozoru, ale je odôvodnený potrebou zabezpečiť dôkazy pred ich možnou manipuláciou.

Zapečatenie technických zariadení

Ak zariadenia nie je možné fyzicky zaistiť, napr. ide o veľké alebo pevne zabudované prístroje, môže ich úrad zapečatiť.

Zapečatenie má:

• zabrániť ich použitiu,

• zabezpečiť dôkazy,

• predísť zmene nastavení alebo manipulácii.

Opäť je stanovený časový limit podľa odseku 14.

Uzavretie prevádzky alebo kasína

Ide o najintenzívnejší zásah v rámci dozoru, využívaný len vtedy, keď:

• existuje podozrenie z nezákonného prevádzkovania hazardných hier, a

• technické zariadenia sa nedajú zapečatiť ani zaistiť.

Úrad môže uzavrieť:

• kasíno,

• herňu,

• prevádzku,

• iný priestor, kde sa hazardné hry odohrávajú.

Účelom je efektívne zabrániť pokračovaniu protiprávnej činnosti. Takéto uzavretie je dočasné, viazané na čas nevyhnutný na výkon dozoru a limitované odsekom 14, čo predstavuje dôležitý proporcionalitný prvok.

Ustanovenie v ods. 4 predstavuje jadro zásahových oprávnení úradu pri kontrole na mieste. Umožňuje rýchle zabezpečenie dôkazov a okamžité zastavenie nelegálneho hazardu. Súčasne však ustanovenie obsahuje aj viaceré limity – vyžaduje existenciu podozrenia, ustanovuje povinnosť primeranosti zásahu a viaže trvanie opatrení na časové hranice podľa odseku 14.

! Upozornenie

V ustanovení § 83 ods. 4 písm. d) sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „najviac však na dobu podľa odseku 14“ a v písm. e) a f) sa za slová „výkon dozoru“ vkladá čiarka a slová „najviac však na dobu podľa odseku 14“.

Odsek 14

Znenie predstavuje časový rámec a podmienky trvania najzásadnejších zásahov, ktoré môže úrad urobiť pri výkone dozoru na mieste – konkrétne:

• zaistenie dokladov, zariadení alebo systémov – § 83 ods. 4 písm. d),

• zapečatenie technických zariadení alebo systémov – § 83 ods. 4 písm. e),

• uzavretie kasína, herne alebo iného priestoru – § 83 ods. 4 písm. f).

Ustanovenie upravuje, ako dlho môžu tieto zásahy trvať, čo je dôležité z pohľadu ochrany práv kontrolovaných subjektov, ale aj z pohľadu efektívneho odhaľovania nelegálneho hazardu.

Podmienka trvania opatrení

Opatrenia podľa písm. d), e), f) môžu trvať len vtedy, ak bolo pri výkone dozoru na mieste skutočne zistené porušenie zákona, nie iba podozrenie.

To znamená:

• Podozrenie postačuje na vykonanie opatrenia,

• ale pre jeho ďalšie trvanie už musí byť potvrdené, že skutočne dochádzalo k prevádzkovaniu hazardných hier v rozpore so zákonom.

Tento mechanizmus garantuje, že zásahy nebudú pokračovať v prípadoch, keď sa podozrenie nepotvrdí.

Kedy opatrenia končia

Ustanovenie uvádza dve alternatívy ukončenia opatrení:

– Zrušenie opatrenia úradom

Úrad môže kedykoľvek rozhodnúť o skončení opatrenia – napríklad:

• ak sa zistí, že dôvod zásahu odpadol,

• ak sú dôkazy už zabezpečené,

• ak technické posúdenie preukáže, že zariadenie bolo v súlade so zákonom.

Toto zrušenie je interné rozhodnutie úradu, a to spravidla procesné rozhodnutie, nie meritórne rozhodnutie o uložení sankcie.

– Právoplatnosť rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 písm. f)

Znenie § 92 ods. 1 písm. f) sa týka rozhodnutia o uložení sankcie za prevádzkovanie hazardných hier bez licencie alebo v rozpore so zákonom.

Trvanie opatrenia až do právoplatnosti rozhodnutia znamená:

• že opatrenia môžu trvať celé sankčné konanie,

• čím sa zabezpečí, že prevádzka zostane zastavená, aby sa zabránilo pokračovaniu nelegálnej činnosti, kým úrad nerozhodne vo veci.

Toto riešenie eliminuje riziko, že by prevádzkovateľ mohol po dočasnom zásahu pokračovať v protiprávnom konaní až do ukončenia konania.

Právna povaha opatrení

Opatrenia podľa písm. d), e), f) sú procesno-zabezpečovacie opatrenia.

To znamená:

• ich účelom nie je sankcia, ale zabezpečenie dôkazov a zabránenie pokračovaniu porušenia zákona,

• nepodliehajú klasickému správnemu konaniu, ale sú výkonom dozoru.

Napriek tomu musia byť:

• proporcionálne,

• časovo nevyhnutné,

• odôvodnené existenciou porušenia zákona.

Ochrana práv prevádzkovateľa

Ods. 14 zároveň predstavuje brzdu proti neprimerane dlhým zásahom. Úrad nemôže:

• držať zariadenia,

• udržiavať zapečatenie,

• ponechať prevádzku uzavretú

bez časového obmedzenia.

Dĺžka opatrenia vždy musí byť:

• odôvodnená,

• dokumentovaná v zápisnici a úradnom spise,

• preskúmateľná, a to aj súdnym prieskumom.

Vzťah k odseku 8 a 10

Odsek 14 je paralelou k § 81 ods. 10 upravujúcom vyhľadávaciu činnosť. Obidve ustanovenia pracujú s rovnakou logikou:

• po zistení nezákonného hazardu opatrenia trvajú až do rozhodnutia úradu alebo do právoplatnosti sankcie,

• cieľom je zabrániť pokračovaniu protiprávnej činnosti.

Znenie ods. 14 je dôležitým a proporcionálnym mechanizmom, ktorý umožňuje úradu udržať najzávažnejšie zásahy v účinnosti, bráni prevádzkovateľom pokračovať v nelegálnom hazardnom podnikaní, zároveň obmedzuje tieto zásahy len na nevyhnutnú dobu, a upravuje jasné podmienky ich ukončenia.

! Upozornenie

Ustanovenie § 83 sa dopĺňa odsekom 14.

V súvislosti s potláčaním nelegálneho hazardu v kamenných prevádzkach sa upravuje rozsah doby, počas ktorej je možné zaistiť alebo zapečatiť technické zariadenia alebo uzavrieť kasíno, herňu, prevádzku alebo iný priestor, ak sa pri vyhľadávacej činnosti alebo pri výkone dozoru na mieste zistí prevádzkovanie hazardných hier v rozpore so zákonom. Doterajší rozsah tejto doby stanovený výlučne na čas nevyhnutne potrebný na riadny výkon dozoru sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe ukázal ako nedostatočný v boji proti nelegálnemu hazardu, keďže po ukončení výkonu dozoru sa zaistené nelegálne technické zariadenia musia vrátiť späť dozorovanému subjektu. Preto sa upravila táto doba tak, by mal Úrad pre reguláciu hazardných hier dostatočný časový priestor na vykonanie všetkých právnych úkonov smerujúcich k zastaveniu a nepokračovaniu prevádzkovania nelegálnych hazardných hier, ak sa pri výkone dozoru zistí prevádzkovanie hazardných hier v rozpore so zákonom. Zároveň sa upravuje, že na postup pri vyhľadávacej činnosti sa primeranie aplikuje postup ako pri dozore na mieste, a to z dôvodu zabezpečenia jednoznačného zadefinovania kompetencií, právomocí a povinností pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti, a to tak osoby poverenej výkonom dozoru ako aj dozorovaného subjektu.

§ 85

Dozor nad poskytovaním
zakázaných ponúk

(1) Dozorom nad poskytovaním zakázaných ponúk sa rozumie vyhľadávanie poskytovania zakázaných ponúk formou dozoru na diaľku a zostavenie, aktualizovanie a zverejňovanie zoznamu zakázaných webových sídiel a mobilných aplikácií, prostredníctvom ktorých osoby poskytujú zakázané ponuky (ďalej len „zoznam zakázaných ponúk“).

(2) Zoznam zakázaných ponúk vedie úrad. Úrad zostavuje, aktualizuje a zverejňuje zoznam zakázaných ponúk vždy v prvý pracovný deň v týždni podľa stavu k poslednému dňu predchádzajúceho týždňa na svojom webovom sídle. Úrad zodpovedá za správnosť údajov zapísaných v zozname zakázaných ponúk podľa odseku 3.

(3) Zoznam zakázaných ponúk obsahuje

a) adresu webového sídla, prostredníctvom ktorého osoba poskytuje zakázanú ponuku, ak sa zakázaná ponuka poskytuje prostredníctvom webového sídla,

b) názov a identifikátor mobilnej aplikácie, prostredníctvom ktorej osoba poskytuje zakázanú ponuku, ak sa zakázaná ponuka poskytuje prostredníctvom mobilnej aplikácie; identifikátorom mobilnej aplikácie sa rozumie kontrolný súčet spustiteľného súboru mobilnej aplikácie, jedinečné označenie mobilnej aplikácie používané v rámci elektronického rozhrania alebo iné jedinečné označenie, prostredníctvom ktorého je možné mobilnú aplikáciu identifikovať, pričom elektronickým rozhraním sa rozumie elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo iný obdobný prostriedok určený k ponuke a šíreniu mobilných aplikácií,

c) meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov, alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá poskytuje zakázanú ponuku, ak sú zistené,

d) číslo účtu, ktoré používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu, ak je zistené a identifikačné číslo obchodníka,⁸⁾ ak sa na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky uskutočňujú platobné transakcie prostredníctvom obchodníka,

e) dátum zápisu webového sídla alebo mobilnej aplikácie do zoznamu zakázaných ponúk,

f) dôvod zápisu webového sídla alebo aplikácie do zoznamu zakázaných ponúk podľa odseku 4,

g) dátum poslednej aktualizácie zoznamu zakázaných ponúk,

h) ďalšie údaje zistené v súvislosti s výkonom dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk alebo v súvislosti s vedením zoznamu zakázaných ponúk.

(4) Úrad zapíše do zoznamu zakázaných ponúk údaje v rozsahu podľa odseku 3, ak je prostredníctvom webového sídla alebo mobilnej aplikácie

a) prevádzkovaná internetová hra bez udelenej individuálnej licencie alebo

b) propagovaná internetová hra bez udelenej individuálnej licencie alebo sa prostredníctvom webového sídla alebo mobilnej aplikácie umožňuje alebo uľahčuje prístup k webovému sídlu alebo k mobilnej aplikácii podľa písmena a).

(5) Na účely zisťovania údajov podľa odseku 3 písm. a) až d) a f) a h) je osoba poverená výkonom dozoru oprávnená používať identifikačné údaje inej fyzickej osoby s jej súhlasom alebo údaje fiktívnej osoby.

(6) Úrad je pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk oprávnený vyžadovať podklady na výkon dozoru od poskytovateľa platobných služieb, a to identifikáciu používateľa platobných služieb a ďalšie informácie o používateľovi platobných služieb, ktorý je dozorovaným subjektom.

(7) Pred zápisom údajov podľa odseku 3 písm. a) až d) a f) a h) do zoznamu zakázaných ponúk úrad zverejní na svojom webovom sídle oznámenie, že má zámer zaradiť webové sídlo alebo mobilnú aplikáciu, prostredníctvom ktorej sa poskytuje zakázaná ponuka, do zoznamu zakázaných ponúk a zároveň odošle prostredníctvom elektronickej pošty dozorovanému subjektu výzvu na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky v lehote desiatich dní odo dňa odoslania výzvy; ak elektronická adresa nie je na webovom sídle alebo v mobilnej aplikácii uvedená, možno do zoznamu zakázaných ponúk zapísať údaje podľa odseku 3 písm. a) až d) a f) a h) aj bez odoslania výzvy, a to najskôr po uplynutí desiatich dní odo dňa zverejnenia oznámenia. Výzva musí obsahovať upozornenie na dôsledky neukončenia poskytovania zakázanej ponuky. Oznámenie musí obsahovať údaje v rozsahu podľa odseku 3 písm. a) až d) a f), ak sú zistené, a poučenie o možnosti podať námietku proti zápisu týchto údajov do zoznamu zakázaných ponúk v súlade s odsekom 8.

(8) Proti zápisu údajov podľa odseku 3 písm. a) až d) a f) do zoznamu zakázaných ponúk môže podať osoba, ktorá poskytuje zakázanú ponuku, námietku, a to najneskôr do desiatich dní odo dňa zverejnenia oznámenia podľa odseku 7; na námietky podané po lehote úrad neprihliada. Osobu, ktorá podala námietku podľa prvej vety, úrad vyrozumie o jej vybavení.

(9) Úrad nezaradí do zoznamu zakázaných ponúk alebo vyradí zo zoznamu zakázaných ponúk webové sídlo alebo mobilnú aplikáciu, ak

a) dozorovaný subjekt preukáže, že neposkytuje zakázanú ponuku,

b) dozorovaný subjekt preukáže, že poskytovanie zakázanej ponuky ukončil alebo

c) pominuli dôvody pre zápis údajov do zoznamu zakázaných ponúk.

(10) Meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov, alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá poskytuje zakázanú ponuku a číslo účtu, ktoré používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu a identifikačné číslo obchodníka, ak sa na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky uskutočňujú platobné transakcie prostredníctvom obchodníka, sa na účely zápisu do zoznamu zakázaných ponúk považujú za preukázateľne zistené, ak boli zverejnené, uvedené alebo sprístupnené na webovom sídle alebo v mobilnej aplikácii, prostredníctvom ktorej sa poskytuje zakázaná ponuka, a to bez ohľadu na účel ich zverejnenia, uvedenia alebo sprístupnenia.

(11) Zoznam zakázaných ponúk je verejným zoznamom v rozsahu údajov podľa odseku 3 písm. a) až g); tieto údaje úrad zverejňuje na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnej podobe.

(12) Osoba, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby, je povinná na základe zoznamu zakázaných ponúk zamedziť prístup k webovému sídlu, ktoré je zapísané v zozname zakázaných ponúk a prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka. Poskytovateľ platobných služieb je povinný na základe zoznamu zakázaných ponúk zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý je zapísaný v zozname zakázaných ponúk a ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky a vo vzťahu k obchodníkovi, ak sa na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky uskutočňujú platobné transakcie prostredníctvom obchodníka.

(13) Prevádzkovateľ webového sídla, internetovej stránky alebo elektronického rozhrania nesmie ponúkať alebo šíriť mobilnú aplikáciu, ktorej názov a identifikátor je zapísaný v zozname zakázaných ponúk; takýto prevádzkovateľ je povinný ukončiť ponuku alebo šírenie tejto mobilnej aplikácie najneskôr do piatich dní odo dňa zverejnenia zoznamu zakázaných ponúk alebo jeho aktualizácie podľa odseku 2. Prevádzkovateľ webového sídla, internetovej stránky alebo elektronického rozhrania môže ponúkať a šíriť mobilnú aplikáciu, ktorej názov a identifikátor boli vyradené zo zoznamu zakázaných ponúk podľa odseku 9, a to po zverejnení aktualizácie zoznamu zakázaných ponúk podľa odseku 2, ktorá už neobsahuje vyradenú mobilnú aplikáciu.

Komentár k § 85

! Upozornenie

Po novom sa zmenilo znenie ustanovenia § 85 vrátane nadpisu, ktoré po novom upravuje dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk. Zároveň bola vypustená poznámka pod čiarou k odkazu 57.

Z dôvodu potreby potláčania nelegálneho internetového hazardu a tým aj zvýšenia príjmov z odvodov do štátneho rozpočtu sa kompletne upravuje znenie § 85 zákona o hazardných hrách, ktorým sa ustanovuje dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk.

Zákonné podmienky pre výkon dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk

K úprave zákonných podmienok pre výkon dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk dochádza na základe poznatkov získaných z doterajšej aplikačnej praxe, podľa ktorých administratívne a personálne zabezpečovanie procesu výkonu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk a následná príprava a kompletizácia podkladov pre vydávanie súdnych príkazov predstavovala prekážku pre efektívny a rýchly spôsob blokovania webových sídiel so zakázanými ponukami, čím sa nedostatočným spôsobom napĺňal účel zákona o hazardných hrách vrátane požiadaviek na minimalizáciu nežiadúcich celospoločenských dopadov spojených s prevádzkovaním nelegálnych internetových hier a požiadaviek na ochranu účastníkov hazardných hier, ako aj maloletých osôb.

Primárne zrýchlenie a zjednodušenie boja proti nelegálnemu internetovému hazardu

Cieľom právnej úpravy ustanovení § 85 zákona je primárne zrýchliť a zjednodušiť boj proti nelegálnemu internetovému hazardu, a to ustanovením výlučnej právomoci Úradu pre reguláciu hazardných hier viesť záväzný zoznam zakázaných ponúk, pričom pre účinnú (fyzickú) blokáciu zakázanej ponuky nebude potrebný súdny príkaz. Osoby, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby, budú podľa navrhovanej právnej úpravy povinné na základe zoznamu zakázaných ponúk zamedziť prístup k webovému sídlu, ktoré je zapísané v zozname zakázaných ponúk a prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka. Poskytovatelia platobných služieb budú v zmysle právnej úpravy povinní na základe zoznamu zakázaných ponúk zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý je zapísaný v zozname zakázaných ponúk a ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky a vo vzťahu k obchodníkovi, ak sa na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky uskutočňujú platobné transakcie prostredníctvom obchodníka.

Mobilná aplikácia

Pokiaľ ide o mobilné aplikácie, ustanovuje sa pre prevádzkovateľov webových sídiel, internetových stránok alebo elektronického rozhrania zákaz ponúkať alebo šíriť mobilnú aplikáciu, ktorej názov a identifikátor je zapísaný v zozname zakázaných ponúk, pričom takýto prevádzkovateľ bude povinný ukončiť ponuku alebo šírenie tejto mobilnej aplikácie najneskôr do piatich dní odo dňa zverejnenia aktualizácie zoznamu zakázaných ponúk na webovom sídle úradu. Dozorom nad poskytovaním zakázaných ponúk sa rozumie vyhľadávanie poskytovania zakázaných ponúk formou dozoru na diaľku a zostavenie, aktualizovanie a zverejňovanie zoznamu zakázaných ponúk.

Zoznam zakázaných ponúk

Vedie ho úrad, pričom úrad zostavuje, aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnej podobe aktuálne údaje zo zoznamu zakázaných ponúk v stanovenej údajovej štruktúre a v rozsahu, v ktorom je zoznam zakázaných ponúk verejným zoznamom, a to vždy v prvý pracovný deň v týždni podľa stavu k poslednému dňu predchádzajúceho týždňa. Úrad bude zodpovedať za správnosť údajov zapísaných v zozname zakázaných ponúk. Úrad zapíše do zoznamu zakázaných ponúk údaje v rozsahu podľa zákona z dôvodu, že prostredníctvom webového sídla alebo mobilnej aplikácie je prevádzkovaná internetová hra bez udelenej individuálnej licencie alebo je prostredníctvom webového sídla alebo mobilnej aplikácie propagovaná internetová hra bez udelenej individuálnej licencie alebo sa prostredníctvom webového sídla alebo mobilnej aplikácie umožňuje alebo uľahčuje prístup k webovému sídlu alebo k mobilnej aplikácii, prostredníctvom ktorých je prevádzkovaná internetová hra bez udelenej individuálnej licencie.

Čo sa týka ďalších údajov zapísaných v zozname zakázaných ponúk, ktoré už nebudú verejne prístupné, a to § 85 ods. 3 písm. h), pôjde o obsah a podstatu poskytovania zakázanej ponuky a iné údaje zistené v súvislosti s výkonom nad poskytovaním zakázaných ponúk, a to napr. údaje zo zápisnice o výkone dozoru na diaľku zistené pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, ako aj údaje zistené v súvislosti s vedením zoznamu zakázaných ponúk, ako napr. relevantné zdroje získavania údajov, ktoré sú obsiahnuté v zozname zakázaných ponúk.

Výkon dozoru

Tak ako tomu bolo doposiaľ, na účely zisťovania údajov potrebných pre zápis do zoznamu zakázaných ponúk je osoba poverená výkonom dozoru oprávnená používať identifikačné údaje inej fyzickej osoby s jej súhlasom alebo údaje fiktívnej osoby. Rovnako sa v právnej úprave zachováva oprávnenie úradu pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk vyžadovať podklady na výkon dozoru od poskytovateľa platobných služieb, a to identifikáciu používateľa platobných služieb a ďalšie informácie o používateľovi platobných služieb, ktorý je dozorovaným subjektom.

Zámer zaradiť webové sídlo alebo mobilnú aplikáciu

V rámci nového postupu sa ustanovilo, aby bol úrad za účelom naplnenia požiadavky na transparentnosť a zákonnosť procesu zápisu zistených údajov do zoznamu zakázaných ponúk povinný pred zápisom určených údajov do zoznamu zakázaných ponúk povinný zverejniť na svojom webovom sídle oznámenie, že má zámer zaradiť webové sídlo alebo mobilnú aplikáciu, prostredníctvom ktorej sa poskytuje zakázaná ponuka, do zoznamu zakázaných ponúk a zároveň odošle prostredníctvom elektronickej pošty dozorovanému subjektu výzvu na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky v lehote desiatich dní odo dňa odoslania výzvy. V prípade, ak úrad nezistí elektronickú adresu z dôvodu, že sa nenachádza na webovom sídle alebo v mobilnej aplikácii, môže do zoznamu zakázaných ponúk zapísať vybrané údaje aj bez odoslania výzvy, avšak najskôr po uplynutí desiatich dní odo dňa zverejnenia oznámenia na internetovej stránke úradu.

Výzva, ktorú úrad zasiela

Musí obsahovať aj upozornenie na dôsledky neukončenia poskytovania zakázanej ponuky. Oznámenie tiež musí obsahovať ďalšie údaje v rozsahu podľa zákona, ak už sú zistené, a poučenie o možnosti podať námietku proti zápisu týchto údajov do zoznamu zakázaných ponúk. Proti zápisu údajov do zoznamu zakázaných ponúk bude môcť podať námietku osoba, ktorá poskytuje zakázanú ponuku, a to najneskôr do desiatich dní odo dňa zverejnenia oznámenia na webovom sídle úradu. Na námietky podané po lehote nebude úrad prihliadať. Osobu, ktorá bola oprávnená podať námietku, úrad vyrozumie o jej vybavení. Písomné vyrozumenie úrad vykoná formou, ktorá zodpovedá spôsobu podania námietky zo strany takejto osoby. To znamená, že spravidla pôjde o písomné vyrozumenie poštou alebo elektronickými prostriedkami.

Poskytovanie zakázanej ponuky

V prípade, ak dozorovaný subjekt preukáže, že neposkytuje zakázanú ponuku, poskytovanie zakázanej ponuky ukončil alebo pominuli dôvody pre zápis údajov do zoznamu zakázaných ponúk, úrad do zoznamu zakázaných ponúk webové sídlo alebo mobilnú aplikáciu nezaradí alebo ju zo zoznamu zakázaných ponúk vyradí.

Nová právna úprava zároveň zakotvuje prezumpciu, že meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov, alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá poskytuje zakázanú ponuku a číslo účtu, ktoré používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu a identifikačné číslo obchodníka, ak sa na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky uskutočňujú platobné transakcie prostredníctvom obchodníka, sa na účely zápisu do zoznamu zakázaných ponúk považujú za preukázateľne zistené, ak boli zverejnené, uvedené alebo akýmkoľvek spôsobom sprístupnené na zakázanom webovom sídle alebo v zakázanej mobilnej aplikácii, a to bez ohľadu na účel ich zverejnenia, uvedenia alebo sprístupnenia. To znamená, že napríklad číslo účtu, ktoré bude zverejnené, uvedené alebo sprístupnené na zakázanom webovom sídle na prijímanie vkladov do hry, sa bude považovať za účet, prostredníctvom ktorého sa prijímajú vklady na nelegálne hazardné hry, a preto platobné operácie v prospech takéhoto účtu budú zo zákona blokované.

§ 91

(1) Úrad môže individuálnu licenciu odňať, ak je hazardná hra prevádzkovaná v rozpore s podmienkami ustanovenými v tomto zákone alebo s podmienkami určenými v individuálnej licencii. Úrad môže individuálnu licenciu odňať, ak ktorýkoľvek z podnikateľov patriacich do skupiny prevádzkovateľa bude uvedený v zozname zakázaných ponúk. Skupinou prevádzkovateľa je skupina fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré sú navzájom vo vzťahu kontroly alebo ktoré sú kontrolované jednou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

(2) Úrad odníme individuálnu licenciu, ak je hazardná hra prevádzkovaná v rozpore s § 15 ods. 5, ak sa zahraničné zastúpenie vyčiarkne zo zoznamu zastúpení alebo ak nastanú, alebo dodatočne vyjdú najavo skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné udeliť individuálnu licenciu, alebo sa dodatočne preukáže, že údaje, na základe ktorých bola udelená individuálna licencia, nie sú pravdivé, alebo na žiadosť prevádzkovateľa hazardnej hry.

(3) Ak úrad odníme individuálnu licenciu, môže rozhodnúť, že výťažok z hazardnej hry prevádzkovanej na základe odňatej individuálnej licencie bude odvedený do štátneho rozpočtu.

(4) Úrad môže rozhodnúť, že výťažok z hazardnej hry prevádzkovanej osobou bez licencie, bude odvedený do štátneho rozpočtu.

(5) Pri ukladaní sankcií úrad vychádza z povahy, závažnosti, spôsobu a miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov protiprávneho konania. Pri ukladaní sankcií úrad zohľadní, že dozorovaný subjekt alebo osoba uvedená v odseku 6 v čase do vydania rozhodnutia o sankcii sami zistili porušenie povinnosti a obnovili právny stav.

(6) Ak úrad pri výkone dozoru zistí, že v súvislosti s porušením ustanovení tohto zákona získala majetkový prospech osoba, ktorá porušila ustanovenia tohto zákona, alebo osoba jej blízka, alebo takou osobou ovládaná osoba, úrad uloží osobe, ktorá takto získala majetkový prospech povinnosť uhradiť sumu rovnajúcu sa hodnote takto získaného majetkového prospechu do štátneho rozpočtu.

(7) Sankcie za iné správne delikty podľa tohto zákona možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď úrad alebo príslušný správca odvodu zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Tieto sankcie možno ukladať súbežne a opakovane.

Komentár k § 91

Ustanovenie upravuje odňatie individuálnej licencie.

Ustanovenie upravuje prípady, keď Úrad pre reguláciu hazardných hier môže odňať individuálnu licenciu. Predstavuje jednu z najzávažnejších zásahových kompetencií úradu, pretože odňatie licencie de facto znemožní ďalšie legálne prevádzkovanie hazardných hier. Ide o opatrenie s najtvrdším dopadom v rámci správneho dohľadu.

Prevádzkovanie hazardnej hry v rozpore so zákonom alebo s podmienkami licencie

Podľa prvej vety môže úrad licenciu odňať, ak hazardná hra:

• nie je prevádzkovaná v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom, alebo

• nie je prevádzkovaná v súlade s podmienkami určenými v samotnej individuálnej licencii.

– Najčastejšie situácie

• prevádzkovateľ dlhodobo porušuje základné povinnosti (napr. ochranu hráčov, pravidlá vyplácania výhier, vedenie záznamov),

• hazardná hra nie je prevádzkovaná v súlade s herným plánom,

• nesplnenie technických podmienok alebo povinných certifikácií,

• prevádzkovanie v rozpore s limitmi stanovenými licenciou (napr. počet terminálov, prevádzkový čas).

Odňatie licencie sa spravidla uplatňuje pri závažných alebo opakovaných porušeniach, ktoré nasvedčujú tomu, že prevádzkovateľ nie je schopný alebo ochotný plniť zákonom stanovený režim.

Odňatie licencie z dôvodu zaradenia podnikateľa zo skupiny prevádzkovateľa do zoznamu zakázaných ponúk

Druhá veta predstavuje špecifický a preventívny dôvod odňatia licencie, ktorý sa netýka len samotného prevádzkovateľa, ale aj osôb, ktoré s ním tvoria skupinu.

– Kľúčové aspekty

Skupina prevádzkovateľa zahŕňa subjekty, ktoré sú vo vzťahu kontroly alebo sú kontrolované spoločným subjektom.

Ide o širší okruh osôb, často v rámci holdingov, skupín prepojených kapitálovo, riadením alebo vlastníckou štruktúrou.

Ak ktokoľvek zo skupiny bude uvedený v zozname zakázaných ponúk (typicky prevádzkovatelia nelegálneho online hazardu), môže to viesť k odňatiu licencie aj regulovanému subjektu.

– Zmysel a funkcia ustanovenia

Má preventívny charakter – zabraňuje prenikaniu nelegálnych operátorov alebo ich prepojených subjektov na regulovaný trh.

Úrad môže odstrániť z trhu aj subjekt, ktorý síce koná zákonne, ale je personálne alebo vlastnícky prepojený s tým, kto závažným spôsobom porušuje pravidlá.

Definícia skupiny prevádzkovateľa

Zákon definuje skupinu ako:

• fyzické alebo právnické osoby vo vzťahu kontroly, alebo

• osoby kontrolované tou istou osobou.

Kontrola môže byť

• vlastnícka (väčšinový podiel),

• faktická (možnosť presadzovať rozhodnutia),

• nepriamym vplyvom prostredníctvom viacerých úrovní spoločností.

Definícia je široká a má zabrániť obchádzaniu regulácie prostredníctvom prepojených subjektov.

Znenie odseku 1 upravuje dva hlavné dôvody odňatia individuálnej licencie:

Porušovanie zákona alebo podmienok licencie – klasický správny dôvod založený na konaní samotného prevádzkovateľa.

Zaradenie prepojeného subjektu do zoznamu zakázaných ponúk – preventívny nástroj na ochranu regulovaného trhu pred subjektmi prepojenými s nelegálnymi operátormi.

Úrad vystupuje ako garant transparentnosti a spoľahlivosti trhu, a preto je odňatie licencie najprísnejším opatrením, ktoré sa uplatňuje pri vážnych hrozbách pre integritu regulácie.

! Upozornenie

V ustanovení § 91 ods. 1 druhej vete sa slová „webových sídiel alebo v zozname zakázaných ponúk poskytovaných prostredníctvom čísiel“ nahrádzajú slovom „ponúk“. Legislatívno-technická úprava súvisí s novým znením § 85 zákona.

§ 92

(1) Ak úrad pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu alebo nesplní povinnosti, ktoré mu boli uložené právoplatným rozhodnutím úradu, uloží mu jednu alebo viacero z týchto sankcií:

a) opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov vrátane lehoty na jeho splnenie a povinnosti v určenej lehote informovať úrad o jeho splnení,

b) predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ,

c) skončenie nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti,

d) pozastavenie prevádzkovania technického zariadenia určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne, kasína alebo hazardnej hry,

e) pokutu,

f) prepadnutie veci.

(2) Úrad môže pozastaviť prevádzkovanie technického zariadenia určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne, kasína alebo hazardnej hry, ak pri výkone dozoru zistil

a) nedostatky, ktoré môžu ovplyvniť riadne prevádzkovanie hazardnej hry, a to až do ich odstránenia,

b) nesplnenie niektorej z podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených v individuálnej licencii alebo vo všeobecnej licencii,

c) porušovanie podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených v individuálnej licencii alebo vo všeobecnej licencii,

d) nedodržanie povinnosti podľa schváleného herného plánu,

e) nedodržanie ustanovení tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier alebo propagovanie hazardných hier,

f) prevádzkovanie technického zariadenia bez individuálnej licencie alebo všeobecnej licencie,

g) nepredloženie vyúčtovania odvodov prevádzkovateľom hazardnej hry a vyúčtovania príspevku na financovanie úradu v lehote na základe výzvy úradu na predloženie vyúčtovania alebo opravného vyúčtovania,

h) nedoplnenie finančnej zábezpeky v lehote podľa § 67 ods. 2.

(3) Ak úrad pozastaví prevádzkovanie technického zariadenia určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne, kasína alebo hazardnej hry, vyhotoví o tom písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je úrad oprávnený zapečatiť technické zariadenia, iné zariadenia alebo systémy využívané pri prevádzkovaní hazardnej hry. Škody spôsobené pozastavením prevádzkovania hazardnej hry znáša dozorovaný subjekt.

(4) Ak prevádzkovateľ hazardnej hry odstráni nedostatky, pre ktoré sa prevádzkovanie technického zariadenia určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne, kasína alebo hazardnej hry pozastavilo, môže opätovne pokračovať v prevádzkovaní technického zariadenia určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne, kasína alebo hazardnej hry len po predchádzajúcom písomnom súhlase úradu; úrad je povinný udeliť písomný súhlas do troch pracovných dní od preukázania odstránenia nedostatkov prevádzkovateľom.

(5) Ak v čase do uplynutia dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola rovnakému subjektu uložená pokuta, úrad môže uložiť pokutu do výšky jej dvojnásobku.

(6) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

(7) Pokuty, ktoré právoplatne uložil úrad, spravuje Úrad vládneho auditu⁶⁶⁾ a sú príjmom štátneho rozpočtu; na tento účel úrad zašle Úradu vládneho auditu právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty a výkaz nedoplatkov podľa § 67 ods. 7, ak pokuty neboli v plnej výške uhradené z finančnej zábezpeky podľa § 67 ods. 5 písm. f).

(8) Pokutu za iný správny delikt podľa § 96 ods. 3 uloženú správcom odvodu, ktorým je obec, spravuje obec a pokuta je príjmom obce.

Komentár k § 92

Ustanovenie upravuje sankcie ukladané úradom pri výkone dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier.

Ustanovenie predstavuje základnú sankčnú normu zákona o hazardných hrách. Úrad, čiže Úrad pre reguláciu hazardných hier, pri výkone dozoru preveruje, či prevádzkovatelia dodržiavajú zákonom stanovené povinnosti, podmienky licencie a schválený herný plán. Ak zistí porušenie, musí uložiť jednu alebo viacero zákonom určených sankcií. Sankcie sú koncipované stupňovito, tak aby úrad mohol reagovať primerane závažnosti porušenia.

Rozsah porušení, na ktoré ustanovenie dopadá

Úrad môže sankcionovať subjekt, ktorý porušil:

• ustanovenia zákona o hazardných hrách,

• iné právne predpisy týkajúce sa hazardných hier (napr. reklama, ochrana spotrebiteľa),

• podmienky prevádzkovania uvedené v individuálnej alebo všeobecnej licencii,

• povinnosti podľa schváleného herného plánu,

• povinnosti uložené právoplatným rozhodnutím úradu.

Ide o široko formulovaný výpočet, ktorý umožňuje reagovať na všetky relevantné formy porušení – od administratívnych nedostatkov až po nelegálne prevádzkovanie hazardných hier.

Opatrenie na odstránenie a nápravu nedostatkov

Najmenej represívna sankcia. Úrad nariadi odstrániť konkrétne zistené nedostatky v určenej lehote a povinnosť informovať o ich splnení. Používa sa najmä v prípadoch, keď sú nedostatky odstrániteľné a nepredstavujú bezprostredné riziko (napr. chýbajúce informácie, technické zlyhania, formálne chyby).

Predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ

Sankcia s monitorovacou funkciou. Ukladá sa vtedy, keď úrad potrebuje zvýšenú kontrolu nad činnosťou prevádzkovateľa – napríklad pri opakovaných nedostatkoch alebo podozrení na neplnenie zákonných povinností.

Umožňuje priebežne sledovať nápravu a transparentnosť prevádzkovateľa.

Skončenie nepovolenej alebo zakázanej činnosti

Týka sa prípadov, keď subjekt vykonáva činnosť bez licencie alebo v rozpore so zákonom. Úrad nariaďuje okamžite zastaviť:

• nelegálne hazardné hry,

• zakázané formy propagácie,

• prevádzkovanie bez schváleného herného plánu,

• neautorizované technické zariadenia.

Sankcia má okamžitý a nápravný účinok.

Pozastavenie prevádzkovania hazardných hier alebo zariadení

Jedna z najprísnejších sankcií pred úplným odňatím licencie. Úrad môže pozastaviť:

• technické zariadenie,

• konkrétnu prevádzku,

• herňu či kasíno,

• konkrétnu hazardnú hru.

Používa sa pri závažných alebo opakovaných porušeniach, najmä keď existuje riziko pre hráčov alebo verejný poriadok.

Pokuta

Štandardná finančná sankcia s represívnym účinkom. Pokuta reflektuje:

• závažnosť porušenia,

• rozsah a následky,

• opakovanosť,

• prípadné obohatenie prevádzkovateľa.

Pokuta môže byť uložená samostatne alebo spolu s ďalšími sankciami.

Prepadnutie veci

Najtvrdšia sankcia. Uplatňuje sa najmä v prípadoch, keď:

– bola vec použitá na nelegálnu činnosť (napr. nelegálny výherný automat),

– bola určená na spáchanie protiprávneho konania.

Prepadnutím sa vec stáva majetkom štátu. Uplatňuje sa však len vtedy, ak je zásah primeraný povahe porušenia.

Ustanovenie vytvára komplexný sankčný systém, ktorý umožňuje úradu flexibilne a primerane reagovať na porušovanie pravidiel hazardných hier. Umožňuje uloženie miernych aj veľmi prísnych sankcií, pričom výber závisí od závažnosti porušenia, jeho povahy, opakovanosti a rizikových okolností.

Ustanovenie predstavuje kľúčový nástroj na udržiavanie zákonnosti, bezpečnosti hráčov a regulovaného trhu hazardných hier.

! Upozornenie

V ustanovení § 92 sa odsek 1 dopĺňa nové písmenom f), ktoré sa týka prepadnutia veci.

§ 96a

Prepadnutie veci

(1) Úrad môže uložiť sankciu prepadnutia veci, ak vec bola

a) použitá na spáchanie priestupku alebo iného správneho deliktu podľa tohto zákona,

b) určená na spáchanie priestupku alebo iného správneho deliktu podľa tohto zákona.

(2) Sankciu prepadnutia veci môže úrad uložiť, aj keď vlastníkom prepadnutej veci nie je páchateľ priestupku alebo iného správneho deliktu. Za takto vzniknutú škodu zodpovedá páchateľ priestupku alebo iného správneho deliktu podľa všeobecných zásad náhrady škody.

(3) Sankciu prepadnutia veci nemožno uložiť, ak je hodnota veci v nápadnom nepomere k povahe spáchaného priestupku alebo iného správneho deliktu podľa tohto zákona.

(4) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Správu majetku štátu, pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci, vykonáva úrad, ktorý zabezpečí jeho likvidáciu v súlade s osobitným predpisom.^67a)

Komentár k § 96

! Upozornenie

Za ustanovenie § 96 sa vkladá nové ustanovenie § 96a, upravujúce prepadnutie veci. Zároveň sa v znení zmenila poznámka pod čiarou k odkazu 67a s odvolávkou na ustanovenie § 115 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Právna úprava reaguje najmä na urgentnú potrebu zákonného zakotvenia sankčného inštitútu prepadnutia veci, a to najmä s ohľadom na rastúce riziká nelegálneho hazardu a očakávanú intenzitu aktivít Úradu pre reguláciu hazardných hier pri zaisťovaní nelegálnych technických zariadení v ďalších rokoch. Zákon o hazardných hrách v jeho platnom znení neumožňuje úradu efektívne riešiť situáciu s nelegálnymi technickými zariadeniami ako sú kvízomaty, ťažbomaty a pod. Úradu sa súvisiacou právnou úpravou, okrem už zákonom ustálenej právomoci rozhodnúť o zaistení technického zariadenia počas výkonu dozoru, priznáva právomoc ponechať úkon zaistenia technických zariadení v platnosti aj po skončení výkonu dozoru, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie. V súvislosti s ukladaním sankcií zo strany úradu sa z hľadiska naplnenia cieľa a účelu zákona o hazardných hrách v oblasti ochrany hráčov pred nelegálnym hazardom rozširuje zákonná možnosť uloženia sankcie aj o sankčný inštitút prepadnutia veci, teda prepadnutia týchto nelegálnych technických zariadení v prospech štátu, čím sa primárne zabraňuje ich opätovnému umiestneniu do obehu a ďalšiemu prevádzkovaniu.

Znenie upravuje sankciu prepadnutia veci ako osobitnú formu správnej sankcie. Ustanovenie zavádza špeciálny inštitút sankcie prepadnutia veci, ktorý môže Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb uložiť v súvislosti s porušeniami v oblasti elektronických komunikácií. Ide o sankciu s majetkovým dopadom, ktorá sa uplatňuje popri pokute alebo samostatne, ak sú splnené zákonné podmienky.

Odsek 1

Kedy možno uložiť prepadnutie veci

Úrad môže sankciu uložiť, ak vec:

– bola použitá na spáchanie priestupku alebo správneho deliktu,

napr. nelegálne vysielacie zariadenie, rušička signálu (tzv. jammer), nepovolený rádiový vysielač používaný v rozpore s pridelenými frekvenciami.

– bola určená na spáchanie priestupku alebo správneho deliktu,

t. j. aj v prípade, keď vec ešte nebola použitá, ale je zrejmé, že bola pripravovaná na porušenie zákona, a to napr. zariadenia na prevádzku čiernej siete, neaktivované nelegálne vysielače.

Toto ustanovenie sleduje prevenciu – umožňuje úradu zabrániť ďalšiemu protiprávnemu konaniu.

Odsek 2

Prepadnutie veci aj voči nevlastníkovi-delikventovi

Úrad môže prepadnutie veci uložiť aj vtedy, ak vlastníkom veci nie je páchateľ priestupku alebo deliktu.

Ide o výnimočný zásah do vlastníckeho práva, ktorý je odôvodnený potrebou chrániť:

• frekvenčné spektrum,

• technickú integritu sietí,

• zákonnosť prevádzky rádiových zariadení.

Aby nevznikla vlastníkom (tretím osobám) neprimeraná ujma, zákon výslovne stanovuje, že za škodu vzniknutú prepadnutím veci zodpovedá páchateľ podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Prepadnutím veci teda nie je dotknuté právo nevinného vlastníka na regres voči páchateľovi.

Odsek 3

Zásada primeranosti sankcie

Úrad nesmie uložiť prepadnutie veci, ak:

• hodnota veci je v nápadnom nepomere

• k povahe alebo závažnosti spáchaného priestupku/deliktu.

Ide o materiálny korektív zabraňujúci neprimeraným zásahom (napr. nemožno prepadnúť drahé zariadenie, ak bola spáchaná len formálna, nízka intenzita deliktu). Zákon tak rešpektuje princípy proporcionality sankcií ako súčasť správneho trestania.

Odsek 4

Následky prepadnutia veci a správa majetku

Po právoplatnom rozhodnutí:

• vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát,

• správu majetku vykonáva úrad,

• úrad je povinný zabezpečiť likvidáciu veci podľa osobitného predpisu.

Likvidácia môže zahŕňať ekologické zničenie, odpredaj či technickú likvidáciu, v závislosti od povahy zariadenia. Pri niektorých zariadeniach (najmä rušičky, nelegálne vysielače) je likvidácia jediným možným postupom, keďže ich ďalšie používanie je protizákonné.

Ustanovenie upravuje osobitnú sankciu, ktorá má výrazný preventívny a represívny účinok, najmä vo vzťahu k neoprávnenému používaniu frekvenčného spektra, rušeniu rádiových sietí, prevádzke nepovolených technických zariadení.

Sankcia sa ukladá len pri splnení zákonných podmienok a musí rešpektovať princíp primeranosti. Prepadnutím veci sa obsahuje najmä ochrana verejného záujmu na bezpečnej a zákonnej prevádzke elektronických komunikácií.

§ 100e

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. decembra 2025

Ustanovenia § 71 ods. 2 písm. f) a g), ods. 3 písm. e) a g), ods. 4 písm. a) a b) a ods. 5 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. decembra 2025 sa prvýkrát použijú na úhradu odvodov za mesiac december 2025. Mesačné vyúčtovanie odvodov prevádzkovateľov hazardných hier za mesiac november 2025 sa vykoná podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. novembra 2025.

Komentár k § 100e

! Upozornenie

Za ustanovenie § 100d sa vložilo nové ustanovenie § 100e upravujúce prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2025.

Nová percentuálna výška odvodov do štátneho rozpočtu

Prechodným ustanovením v § 100e sa upraví, že nová percentuálna výška odvodov do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie kurzových stávok v internetovej herni, ako aj za prevádzkovanie kurzových stávok v rámci kombinovanej licencie v herni, prevádzkach a v internetovej herni, a za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne sa prvýkrát použije na úhradu odvodov za mesiac december 2025.

Zároveň sa ním z dôvodu jednoznačnosti a nespochybniteľnosti ustanoví, že mesačné vyúčtovanie odvodov prevádzkovateľov hazardných hier za mesiac november 2025 sa vykoná podľa predpisu účinného do 30. novembra 2025.

Keďže toto mesačné vyúčtovanie sa bude vykonávať až v čase účinnosti novej právnej úpravy, mohli by vzniknúť nejasnosti, podľa akej právnej úpravy sa bude pri ňom postupovať.

§ 100f

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2026

(1) Konania o udelení alebo zmene individuálnej licencie podľa § 35 písm. b) bodov 11 až 15 začaté a neskončené do 31. decembra 2025 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

(2) Výkon dozoru, ktorý sa neskončil do 31. decembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

(3) Konania na vydanie príkazu súdu zamedziť prístup k webovému sídlu podľa § 85 ods. 8 a konania na vydanie rozhodnutia o zrušení takéhoto príkazu súdu začaté na základe žiadosti úradu a neskončené do 31. decembra 2025 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025. Príkazy súdov podľa § 85 ods. 8 vydané pred 1. januárom 2026 zostávajú v platnosti do uplynutia lehoty zamedzenia prístupu k webovému sídlu.

Komentár k § 100f

! Upozornenie

Za ustanovenie § 100e sa vložilo nové ustanovenie § 100f upravujúce prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026.

Prechodné ustanovenie odseku 4 v § 100f sa dopĺňa tak, aby sa upravil aj postup súdu pri konaniach, v ktorých už súd začal rozhodovať o zrušení príkazu súdu zamedziť prístup k webovému sídlu.

Podmienky prevádzkovania medzinárodnej prémiovej hry

V súvislosti so zavedením možnosti prevádzkovať aj medzinárodnú prémiovú hru pri internetových hrách sa prechodným ustanovením v § 100f ods. 1 upraví, že konania o udelení alebo zmene individuálnej licencie, ktorá obsahuje aj prevádzkovanie internetových hier, začaté a neskončené do 31. decembra 2025, sa dokončia podľa doterajšieho predpisu, a to z dôvodu, že pri licencii sa schvaľuje aj herný plán, ktorý musí obsahovať aj podmienky prevádzkovania medzinárodnej prémiovej hry, ak sa plánuje takáto prémiová hra prevádzkovať. Možnosť prevádzkovať medzinárodnú prémiovú hru tak bude logicky možné získať až na základe konania o udelení alebo zmene individuálnej licencie začatého po 31. decembri 2025, to znamená po nadobudnutí účinnosti príslušných ustanovení novely zákona.

Zvýšené paušálne sadzby

V súvislosti so zvýšením paušálnych odvodov do štátneho rozpočtu za prevádzkovanie technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, výherných prístrojov, terminálov videohier a za prevádzkovanie iných technických zariadení sa z dôvodu jednoznačnosti prechodným ustanovením v § 100f ods. 2 upraví, že zvýšené paušálne sadzby sa prvýkrát použijú na úhradu odvodov za kalendárny rok 2026, kedy sa polovica odvodu uhrádza do 30. apríla 2026 a polovica odvodu do 31. augusta 2026.

Výkon štátneho dozoru

V súvislosti s úpravou postupov pri výkone dozoru na diaľku a pri vyhľadávacej činnosti, ako aj komplexnou zmenou dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk sa prechodným ustanovením v § 100f ods. 3 upraví, že výkon štátneho dozoru, ktorý sa nekončil do 31. decembra 2025, sa dokončí podľa doterajšieho predpisu.

Súdne konania začaté na základe žiadosti Úradu pre reguláciu hazardných hier

Zároveň v nadväznosti na absenciu potreby vydania príkazu súdu na blokovanie webového sídla v súvislosti s poskytovaním zakázanej ponuky od 1. januára 2026 sa prechodným ustanovením v § 100f ods. 4 upraví, že súdne konania začaté na základe žiadosti Úradu pre reguláciu hazardných hier na vydanie takéhoto príkazu súdu a neskončené do 31. decembra 2025 sa dokončia podľa doterajšieho predpisu. Zároveň bude platiť, že takéto príkazy súdov, ktoré už boli vydané pred 1. januárom 2026, zostávajú v platnosti, avšak len do uplynutia lehoty zamedzenia prístupu k webovému sídlu, ktorá je uvedená v príkaze súdu.

Čl. XXI

Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 533/2021 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 287/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 108/2024 Z. z., zákona č. 334/2024 Z. z., zákona č. 366/2024 Z. z., zákona č. 367/2024 Z. z.,zákona č. 26/2025 Z. z. a zákona č. 261/2025 Z. z.

Komentár k Čl. XXI

Tento zákon upravuje reguláciu v odvetví elektronických komunikácií, podmienky poskytovania elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a pridružených služieb, ochranu hospodárskej súťaže v odvetví elektronických komunikácií a ochranu práv užívateľov a ich ďalší rozvoj, určenie práv a povinností týkajúcich sa budovania sietí a prístupu k pasívnej infraštruktúre, určenie podmienok používania koncových zariadení, úlohy a pôsobnosť orgánov verejnej správy v odvetví elektronických komunikácií.

Tento zákon sa nevzťahuje na obsah služieb, ktoré sa poskytujú prostredníctvom sietí, ak tento zákon neustanovuje inak.

Cieľom tohto zákona je zabezpečiť rozvoj odvetvia elektronických komunikácií a tým efektívne poskytovanie a prístup osôb ku kvalitným, cenovo prijateľným a bezpečným službám a sieťam, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel a ochranu koncových užívateľov v odvetví elektronických komunikácií.

Cieľom tohto zákona je podporovať udržateľnú a efektívnu hospodársku súťaž, budovanie a využívanie vysokokapacitných sietí, investície a inovácie v odvetví elektronických komunikácií a rozvoj trhu v odvetví elektronických komunikácií.

Subjekty ovplyvnené konsolidáciou

– Úrad pre reguláciu hazardných hier.

§ 94

(1) Podnik, ktorý poskytuje hlasovú komunikačnú službu, je povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prioritné spojenie pre orgány krízového riadenia¹¹⁰⁾ a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prioritného spojenia. Prioritným spojením sa na účely tohto zákona rozumie prioritné využívanie verejných služieb na riešenie mimoriadnej udalosti¹¹¹⁾ alebo krízovej situácie.¹⁰⁸⁾ Podrobnosti o prioritnom spojení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

(2) Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.¹¹⁰⁾

(3) Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný na základe písomnej žiadosti orgánu činného v trestnom konaní a na jeho náklady, z dôvodu zabránenia podvodnému konaniu alebo zneužitiu, zablokovať prístup k číslam alebo službám poskytovaným prostredníctvom určitých čísel a zadržať platby za prepojenie alebo iné služby. Žiadosť obsahuje určenie obdobia, počas ktorého má takéto blokovanie trvať. Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom tejto žiadosti.

(4) Podnik je povinný zamedziť prístup k webovému sídlu, ktorého adresa je zapísaná v zozname webových sídiel a mobilných aplikácií, prostredníctvom ktorých sa poskytujú zakázané ponuky, vedenom Úradom pre reguláciu hazardných hier¹¹²⁾ (ďalej len „zoznam zakázaných ponúk“), a to najneskôr do piatich dní dňa odo dňa zverejnenia zoznamu zakázaných ponúk alebo jeho aktualizácie. Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú zamedzením prístupu podľa prvej vety. Podnik je povinný umožniť prístup k webovému sídlu, ktorého adresa bola vyradená zo zoznamu zakázaných ponúk, a to bezodkladne po zverejnení aktualizácie zoznamu zakázaných ponúk, ktorá už neobsahuje vyradené webové sídlo. Štátny dozor nad dodržiavaním povinností podľa prvej a tretej vety vykonáva a sankciu za ich porušenie ukladá Úrad pre reguláciu hazardných hier.

Komentár k § 94

! Upozornenie

V ustanovení § 94 sa zmenilo znenie odseku 4. Ustanovenie ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách sa upravuje z rovnakého dôvodu, že blokovanie webového sídla, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka, sa nebude vykonávať na základe príkazu súdu, ale priamo na základe zoznamu zakázaných ponúk vedeného Úradom pre reguláciu hazardných hier, ktorý bude takéto zakázané webové sídla identifikovať a ktorý bude zverejňovaný na webovom sídle úradu a aktualizovaný na týždennej báze, pričom sa táto povinnosť bude musieť splniť najneskôr do 5 dní od zverejnenia zoznamu zakázaných ponúk alebo jeho aktualizácie. Zároveň bude obdobne platiť, že ak bude nejaké webové sídlo zo zoznamu zakázaných ponúk vyradené, prístup k nemu sa bude musieť bezodkladne obnoviť.

Odsek 4

Znenie zavádza špecifickú povinnosť podnikateľov poskytujúcich elektronické komunikačné služby, predovšetkým poskytovateľov prístupu k internetu (ISP), ktorá súvisí s reguláciou nelegálneho online hazardu na území Slovenskej republiky.

Ide o ustanovenie, ktoré prepája právne odvetvie elektronických komunikácií s osobitnou reguláciou hazardných hier.

Povinnosť zamedziť prístup

Ustanovenie ukladá podniku povinnosť zamedziť prístup k webovému sídlu… uvedenému v zozname zakázaných ponúk.

Podnik je povinný:

• technicky blokovať prístup k webovým sídlam a mobilným aplikáciám,

• ktoré sú uvedené v zozname zakázaných ponúk vedenom Úradom pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH),

• najneskôr do piatich dní odo dňa zverejnenia zoznamu alebo jeho aktualizácie.

– Právny význam

Ide o konkrétnu zákonnú povinnosť, ktorá nevyžaduje ďalší podzákonný akt ani rozhodnutie adresované každému podniku.

Uvedená lehota 5 dní predstavuje kompromis medzi potrebou rýchlej ochrany verejného záujmu a reálnymi technickými možnosťami podnikov.

– Zverejnenie ako moment vzniku povinnosti

Povinnosť vzniká zverejnením zoznamu alebo jeho aktualizácie, nie jeho doručením konkrétnym subjektom.

ÚRHH zverejňuje zoznam na svojom webovom sídle, čím zabezpečuje, že je verejne dostupný a okamžite účinný.

Oslobodenie od zodpovednosti za škodu

Ustanovenie obsahuje výslovnú klauzulu, že podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú zamedzením prístupu podľa prvej vety.

Význam

Ide o zákonné vylúčenie zodpovednosti poskytovateľa internetového pripojenia za akúkoľvek škodu:

• ktorá vznikne držiteľovi webového sídla,

• subjektom, ktoré web prevádzkujú,

• používateľom, ktorí sa nemohli na web pripojiť.

Blokovanie totiž podnik vykonáva nie na základe vlastného rozhodnutia, ale z príkazu zákona, preto by bez tejto klauzuly hrozili civilnoprávne nároky.

Účel

Zabezpečiť právnu istotu pre podniky, aby sa nebáli plniť povinnosť zo zákona.

Zabrániť riziku zneužitia občianskoprávnych žalôb zo strany subjektov prevádzkujúcich nelegálne hazardné weby.

Povinnosť obnoviť prístup

Ustanovenie dáva podniku aj povinnosť opačného charakteru, a to že podnik je povinný umožniť prístup… ak bola adresa vyradená zo zoznamu.

Povinnosť je formulovaná ako povinnosť konať bezodkladne. Bezodkladnosť sa vykladá ako povinnosť konať v najkratšom technicky možnom čase, t. j. reálne okamžite po zverejnení aktualizácie.

– Právny význam

Zabraňuje pokračovaniu blokovania, ktoré už nie je dôvodné.

Podnik nemá priestor na vlastnú úvahu – musí sa riadiť aktuálnym znením zoznamu zakázaných ponúk.

Výkon štátneho dozoru

Ustanovenie určuje, kto kontroluje jeho plnenie. Štátny dozor vykonáva a sankcie ukladá Úrad pre reguláciu hazardných hier.

– Význam

ÚRHH je subjekt, ktorý vedie zoznam zakázaných ponúk, preto logicky vykonáva aj dozor.

Má právo:

• kontrolovať splnenie povinnosti blokovania,

• vyžadovať vysvetlenia a technické údaje,

• ukladať sankcie za nesplnenie povinnosti.

– Typ sankcií

Zákon o hazardných hrách umožňuje ukladanie finančných pokút, spravidla v tisícoch až desaťtisícoch eur, podľa závažnosti porušenia.

Technická realizácia blokovania

Hoci zákon explicitne neurčuje technický spôsob, podniky môžu použiť:

• DNS blokovanie, a to najčastejšie a najmenej invazívne,

• IP blokovanie,

• blokovanie URL,

• prípadne pokročilejšie metódy, ako napr. DPI, ak je to primerané a efektívne.

Dôležitá zásada

Zákon sa zameriava na výsledok (zamedzenie prístupu), nie na technologický spôsob.

Táto flexibilita umožňuje poskytovateľom prispôsobiť postup technickým možnostiam ich infraštruktúry.

Ústavnoprávne aspekty

Povinnosť blokovať webové sídla sa dotýka:

• slobody podnikania,

• práva na informácie,

• potenciálne aj technickej neutrality internetu.

Zásah je však:

• upravený zákonom,

• sleduje legitímny cieľ (prevencia nelegálneho hazardu),

• je primeraný (blokuje len adresy uvedené v zozname, aktualizácie sú transparentné),

• je kontrolovaný verejným orgánom.

Tieto kritériá sú dôležité z hľadiska súladu s Ústavou SR aj právom EÚ.

Ustanovenie predstavuje dôležitý nástroj v boji proti nelegálnemu online hazardu, jasne formulovanú povinnosť ISP blokovať stanovené weby, ochranu podnikov pred zodpovednosťou za škodu, mechanizmus rýchlej aktualizácie pri vyradení webov zo zoznamu, jasne určený orgán dozoru – ÚRHH.

Ustanovenie je technologicky neutrálné, právne precízne a reflektuje potrebu rovnováhy medzi verejným záujmom a právami poskytovateľov elektronických komunikácií.

! Upozornenie

V ustanovení § 94 sa vypúšťa odsek 5, a to v súvislosti s novou úpravou dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk v zákone o hazardných hrách, ako aj vývojom v oblasti zakázaných ponúk, ktoré sa rozmachom internetu preorientovali zo zakázaných telefonických (hlasových) služieb a krátkych textových správ na zakázané mobilné aplikácie. Bolo potrebné vypustiť ustanovenia § 94 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách z dôvodu, že sa stali bezpredmetné.

Dohľad

§ 122

(1) Úrad vykonáva dohľad prostredníctvom svojich oprávnených zamestnancov z vlastnej iniciatívy alebo na podnet tretej osoby. Ak o to požiada osoba, ktorá podala podnet na vykonanie kontroly, úrad jej do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti potvrdí prijatie podnetu. Pri výkone dohľadu úrad postupuje v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti.

(2) Úrad môže na vykonanie dohľadu prizvať zamestnancov iných orgánov verejnej správy, právnických osôb alebo fyzické osoby (ďalej len „prizvané osoby“) s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou vykonávaného dohľadu. Účasť prizvaných osôb na dohľade sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, za ktorý im patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a preukázateľne vynaložených nákladov. Preukázateľne vynaložené náklady, ktoré vzniknú prizvanej osobe v súvislosti s výkonom dohľadu, uhrádza úrad. Prizvané osoby majú rovnaké práva a povinnosti ako oprávnení zamestnanci úradu podľa odseku 9 okrem oprávnenia overovať totožnosť kontrolovaných osôb a osôb povinných poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 6, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene týchto osôb konajú, a spracúvať osobné údaje uvedených osôb; úrad v oprávnení prizvanej osoby na výkon dohľadu môže ustanoviť užší rozsah práv a povinností. Prizvanou osobou nemôže byť podnik, jeho zamestnanec alebo osoba, ktorá so zreteľom na pomer k vykonávanému dohľadu alebo vzhľadom na pomer ku kontrolovanej osobe môže byť zaujatá. Prizvaná osoba má právo vykonávať dohľad na základe oprávnenia, ktoré vydá úrad, a nesmie tretím stranám poskytovať informácie, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu alebo v súvislosti s ním.

(3) Oprávnenie prizvanej osoby obsahuje najmä

a) identifikačné údaje prizvanej osoby v rozsahu meno, priezvisko a akademický titul, ak ho prizvaná osoba získala,

b) vymedzenie výkonu dohľadu, na ktoré sa oprávnenie prizvanej osoby vzťahuje,

c) rozsah práv a povinností prizvanej osoby pri výkone dohľadu,

d) dátum vydania oprávnenia prizvanej osoby.

(4) Úrad vykonáva dohľad

a) kontrolou plnenia povinností okrem povinností uvedených v § 94 ods. 4 a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok v odvetví elektronických komunikácií podľa osobitných predpisov²²⁾ alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b) zisťovaním a sledovaním zdroja rušenia prevádzky sietí, služieb a zariadení,

c) monitoringom využívania frekvenčného spektra pri plnení cieľov podľa tohto zákona,

d) overovaním plnenia podmienok využívania frekvenčného spektra, o čom vyhotoví úrad písomný záznam,

e) preverovaním tvrdení osoby, u ktorej sa vykonáva dohľad, jej zamestnancov alebo osôb, ktoré v jej mene konajú, ako aj skutočností vyplývajúcich z predložených dokladov, údajov, písomných a ústnych vyjadrení tejto osoby; o vykonanom preverovaní úrad vyhotoví písomný záznam,

f) kontrolou technického stavu sietí a služieb na zabezpečenie súladu s technickými normami a technickými špecifikáciami určenými podľa § 8 ods. 3 písm. a) ôsmeho bodu,

g) kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok vo veciach prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúre a jej transparentnosti, koordinácie stavebných prác, transparentnosti plánovaných stavebných prác a prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove podľa osobitného predpisu.^23a)

(5) Ak úrad pri výkone dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa § 108 zistí, že zariadenie nespĺňa technické požiadavky podľa osobitných predpisov,¹⁴¹⁾ upovedomí o tom orgán, ktorý vykonáva dohľad nad sprístupňovaním zariadenia na trhu.¹⁴²⁾

(6) Kontrolovanou osobou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má plniť povinnosti alebo podmienky podľa odseku 4 písm. a).

(7) Fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej správy, iné ako kontrolovaná osoba a jej zamestnanci, sú povinné úradu poskytnúť potrebnú súčinnosť.

(8) Úrad je pri výkone dohľadu oprávnený

a) ukladať záväzné opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov,

b) rozhodnúť o uložení ochranného opatrenia podľa § 123,

c) požadovať od kontrolovaných osôb a osôb podľa odseku 6 potrebné informácie a doklady,

d) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov.

(9) Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, sú pri výkone dohľadu

a) oprávnení vstupovať na pozemky a do priestorov, v ktorých sa zariadenia podliehajúce dohľadu nachádzajú, alebo sa predpokladá, že sa tam nachádzajú, a vykonať dohľad podľa odseku 4,

b) oprávnení overovať totožnosť kontrolovaných osôb a osôb povinných poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 6, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene týchto osôb konajú, a spracúvať osobné údaje uvedených osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia svojich povinností podľa tohto zákona a osobitných predpisov; na ochranu osobných údajov sa vzťahuje všeobecný predpis o ochrane osobných údajov,⁴⁰⁾

c) oprávnení požadovať od osôb uvedených v písmene b) potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia,

d) oprávnení v odôvodnených prípadoch dočasne odobrať zariadenia na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie skúšania alebo kontroly, o čom vydajú kontrolovanej osobe alebo osobe povinnej poskytnúť súčinnosť podľa odseku 7 písomné potvrdenie,

e) oprávnení oboznamovať sa s obsahom prenášaných správ podľa odseku 16,

f) oprávnení vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov,

g) povinní preukázať sa v osobnom styku s kontrolovanou osobou alebo osobou povinnou poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 7, ich zamestnancami alebo osobami, ktoré v mene týchto osôb konajú, služobným preukazom alebo oprávnením prizvanej osoby, ktoré ich oprávňuje na výkon dohľadu,

h) povinní pri administratívnej kontrole alebo fyzickej kontrole bezodkladne vyhotoviť písomný zápis o výsledku kontroly,

i) povinní písomne oznámiť zistené nedostatky kontrolovanej osobe v zápise o výsledku kontroly,

j) povinní oznámiť kontrolovanej osobe výsledok kontroly formou zápisu,

k) povinní zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone dohľadu a v súvislosti s ním; to neplatí, ak úrad poskytuje informáciu o vybavení podnetu osobe, ktorá podala podnet na vykonanie kontroly po skončení výkonu dohľadu.

(10) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tohto paragrafu trvá aj po ukončení služobného vzťahu alebo obdobného vzťahu; v prípade prizvanej osoby povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po vykonaní úkonu vo všeobecnom záujme.

(11) Za porušenie mlčanlivosti podľa tohto paragrafu sa nepovažuje poskytnutie informácií, ktoré sú predmetom povinnosti zachovávať mlčanlivosť,

a) súdu,

b) orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,

c) službe kriminálnej polície Policajného zboru a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným predpisom,^142a)

d) prokuratúre na účely plnenia jej úloh podľa osobitného predpisu,^142b)

e) orgánu hospodárskej súťaže podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, osobitného predpisu,¹⁴³⁾ alebo na základe súhlasu osoby, ktorá informácie poskytla alebo ktorej sa informácie týkajú,

f) orgánu európskych regulátorov pri plnení povinností úradu podľa osobitného predpisu.²⁸⁾

(12) Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu alebo prizvanú osobu oslobodiť osoba, ktorá je priamo nadriadená zamestnancom oprávneným vykonávať dohľad alebo osoba, ktorá vydala oprávnenie prizvanej osoby.

(13) Na doručovanie písomností podľa tohto paragrafu sa vzťahuje správny poriadok.

(14) Osoby, u ktorých sa vykonáva dohľad sú

a) povinné umožniť pri výkone dohľadu zamestnancom úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, alebo prizvaným osobám výkon ich oprávnení podľa odseku 9 písm. a) až d) a f),

b) povinné poskytnúť pri výkone dohľadu zamestnancom úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad alebo prizvaným osobám všetky požadované informácie a doklady v požadovanom rozsahu a v primeranej lehote určenej úradom; na povinnosť poskytnúť pri kontrole úradu všetky požadované informácie a doklady sa nevzťahujú § 15 a 16,

e) oprávnené vyjadriť sa k zisteným nedostatkom uvedeným v zápise o výsledku kontroly v lehote určenej úradom,

d) povinné v lehote určenej úradom v nariadení na odstránenie nedostatkov podľa odseku 17 písm. d) odstrániť zistené nedostatky a písomne oznámiť úradu ich odstránenie.

(15) Fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej správy, iné ako kontrolovaná osoba a jej zamestnanci, majú pri výkone dohľadu zamestnancami úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, povinnosti podľa odseku 14 písm. a) a b).

(16) Ak je to nevyhnutne potrebné na identifikáciu osôb využívajúcich frekvencie a na kontrolu dodržiavania podmienok individuálneho povolenia na používanie frekvencií, môže sa úrad pri overovaní plnenia podmienok efektívneho využívania frekvenčného spektra technickými prostriedkami úradu oboznamovať s obsahom prenášaných správ. Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad týmto spôsobom, alebo prizvané osoby nesmú obsah prenášaných správ oznámiť iným osobám, ako sú komunikujúce strany, medzi ktorými sa správa prenáša alebo ich splnomocneným zástupcom, ani umožniť iným osobám, aby získavali informácie o obsahu prenášanej správy. Úrad môže ukladať obsah správ len na čas nevyhnutne potrebný na ukončenie dohľadu a uloženia sankcie podľa § 124. Po uplynutí tohto času úrad záznam zlikviduje.

(17) Úrad prostredníctvom svojich zamestnancov oprávnených vykonávať dohľad

a) určí kontrolovanej osobe v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly, ak bol zistený nedostatok,

b) preskúma opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k postupu pri výkone dohľadu a k zisteným nedostatkom uvedeným v zápise o výsledku kontroly, ak boli predložené v lehote podľa písmena a),

c) oznámi kontrolovanej osobe písomne výsledok preskúmania námietok kontrolovanej osoby podľa písmena b) spolu s odôvodnením; opodstatnené námietky zohľadní v dodatku k zápisu o výsledku kontroly,

d) nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí, ak je ich odstránenie možné; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 44 ods. 9 a § 55 ods. 13.

(18) Úrad môže osobám, ktoré maria výkon dohľadu tým, že neplnia povinnosti uvedené v odseku 14, uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur, a to aj opakovane.

(19) Na výkon dohľadu podľa tohto paragrafu sa nevzťahuje osobitný predpis.^143a)

(20) Úrad v súvislosti s plnením úloh podľa osobitného predpisu²⁶⁾ určí podmienky pre certifikáciu monitorovacieho mechanizmu pre posudzovanie akýchkoľvek významných, nepretržitých alebo pravidelne sa opakujúcich nezrovnalostí medzi skutočnou výkonnosťou služby prístupu k internetu, ak ide o rýchlosť alebo iné parametre kvality služby, a výkonnosťou uvádzanou poskytovateľom služby prístupu k internetu. K podmienkam podľa prvej vety úrad vykoná verejnú konzultáciu.

(21) Pri určovaní podmienok pre certifikáciu monitorovacieho mechanizmu podľa odseku 19 úrad prihliadne na to, že monitorovací mechanizmus musí zodpovedať súčasnému stavu techniky a podporovať často používané technológie prístupu na internet.

(22) Ak monitorovací mechanizmus spĺňa podmienky určené úradom, úrad o tom vydá certifikát, ktorý zverejní vo vestníku.

(23) Výsledky merania vykonaného prostredníctvom certifikovaného monitorovacieho mechanizmu môže koncový užívateľ, s ktorým podnik uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb, predložiť ako dôkaz v reklamačnom konaní podľa § 91, v alternatívnom riešení sporu podľa § 126 alebo v mimosúdnom riešení sporu podľa § 127. Úrad zohľadní výsledky merania vykonaného prostredníctvom monitorovacieho mechanizmu pri výkone dohľadu.

Komentár k § 122

Odsek 4

Znenie detailne upravuje spôsoby výkonu dohľadu, ktoré môže Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb používať pri kontrole regulovaného subjektu. Ide o výpočet siedmich postupov, ktorými úrad zisťuje, či kontrolované subjekty dodržiavajú povinnosti uložené zákonom, všeobecnými povoleniami, individuálnymi rozhodnutiami alebo osobitnými predpismi.

Ustanovenie predstavuje procesnú normu – nejde o definovanie povinností samotných operátorov, ale o pravidlá, ako úrad kontroluje ich dodržiavanie.

Kontrola plnenia povinností

Úrad môže vykonávať dohľad kontrolou splnenia povinností, ktoré vyplývajú:

• zo zákona o elektronických komunikáciách,

• z všeobecných povolení,

• z rozhodnutí úradu (napr. rozhodnutia o regulácii trhu, o prístupe, o frekvenciách),

• z vykonávacích predpisov,

• z osobitných predpisov upravujúcich oblasť elektronických komunikácií,

• z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Z pôsobnosti je výslovne vyňatá kontrola povinností podľa § 94 ods. 4, čiže sa týka osobitných povinností v oblasti ochrany koncových užívateľov, ktorá sa rieši samostatným režimom. Toto ustanovenie tvorí základný a najširší rámec dohľadu, pokrývajúci prakticky všetky regulačné povinnosti operátorov.

Zisťovanie a sledovanie zdroja rušenia

Úrad vykonáva dohľad aj technickým zisťovaním pôvodu rušenia:

• rádiových sietí,

• elektronických komunikačných služieb,

• koncových zariadení a technických zariadení.

Táto činnosť je kľúčová najmä v oblasti frekvenčného manažmentu, kde môže rušenie ohroziť bezpečnosť, kvalitu služieb, integritu sietí a dostupnosť kritických komunikácií.

Monitoring využívania frekvenčného spektra

Úrad môže vykonávať priebežný monitoring frekvenčného spektra:

• identifikuje neoprávnené vysielače,

• kontroluje efektívne využívanie pridelených frekvencií,

• zabezpečuje súlad využívania spektra s pridelenými povoleniami a medzinárodnými koordináciami.

Monitoring je nevyhnutný pre strategické ciele zákona, najmä pre účelné, hospodárne a nerušené využívanie spektra.

Overovanie plnenia podmienok využívania spektra

Úrad môže preverovať, či držiteľ frekvencií:

• dodržiava podmienky rozhodnutia o pridelení frekvencií,

• spĺňa záväzky týkajúce sa pokrytia, kvality služby alebo technologických parametrov.

O každom takomto overení musí úrad vyhotoviť písomný záznam, ktorý slúži ako dôkazný prostriedok pri ďalšom správnom konaní.

Preverovanie tvrdení a predložených podkladov

Úrad je oprávnený preverovať:

• tvrdenia kontrolovaného subjektu,

• vyjadrenia zamestnancov alebo zástupcov,

• doklady, údaje, záznamy a iné podklady, ktoré subjekt predloží.

Aj o tomto preverovaní musí byť vyhotovený písomný záznam.

Ide o dôležitý postup pri zisťovaní skutkového stavu a posudzovaní presnosti a pravdivosti informácií predložených kontrolovaným subjektom.

Kontrola technického stavu sietí a služieb

Tento bod upravuje kontrolu technickej kvality:

• fyzickej infraštruktúry,

• elektronických komunikačných sietí,

• poskytovaných služieb.

Cieľom je overiť súlad so stanovenými technickými normami a technickými špecifikáciami, ktoré sú určené podľa § 8 ods. 3 písm. a) ôsmeho bodu (napr. normy ETSI, technické požiadavky na sieťové komponenty, kvalitu prenosu signálu a pod.).

Kontrola môže zahŕňať napr. merania, technické audity alebo fyzické preverenie zariadení.

Kontrola v oblasti prístupu k fyzickej infraštruktúre

Úrad dohliada aj na povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 193/2019 Z. z. o opatreniach na zníženie nákladov na výstavbu sietí:

• prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre, a to napríklad stožiare, chráničky, káblovody,

• transparentnosť informácií,

• koordinácia stavebných prác,

• zdieľanie plánovanej výstavby,

• prístup k infraštruktúre v budovách.

Ide o novú, významnú časť regulačného dohľadu, zameranú na urýchlenie výstavby vysokokapacitných sietí a podporu investičného prostredia.

Znenie stanovuje kompletný katalóg nástrojov, ktorými úrad vykonáva dohľad v sektore elektronických komunikácií.

Rozsah oprávnení je koncipovaný tak, aby umožňoval úradu efektívne kontrolovať povinnosti operátorov, zabezpečiť nerušenú prevádzku sietí, chrániť frekvenčné spektrum, preverovať technický stav infraštruktúry, podporovať transparentnosť a hospodárnosť pri budovaní sietí.

! Upozornenie

V ustanovení § 122 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová „a 5“. Ide o legislatívno-technickú úprav v súvislosti s vypustením odseku 5 v § 94 zákona.

§ 131e

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2026

Ustanovenie § 94 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa prvýkrát použije na základe zoznamu zakázaných ponúk zverejneného po 31. decembri 2025.

Komentár k § 131e

! Upozornenie

Za ustanovenie § 131d sa vkladá nové ustanovenie § 131e upravujúce prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026.

V súvislosti s úpravou § 94 ods. 4 zákona je potrebné prijať prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého sa povinnosti podľa nového režimu musia prvýkrát splniť na základe zoznamu zakázaných ponúk zverejneného Úradom pre reguláciu hazardných hier po 31. decembri 2025.

Ustanovenie obsahuje prechodné pravidlo, ktoré určuje časovú aplikáciu novej povinnosti podľa § 94 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2026.

Cieľom je odstrániť prípadné pochybnosti o tom, od akého momentu musia podniky začať plniť novú povinnosť blokovať prístup k zakázaným webovým sídlam podľa aktualizovaného znenia zákona.

Prvý moment použitia novej právnej úpravy

Hoci § 94 ods. 4 nadobúda účinnosť 1. januára 2026, povinnosti podľa neho sa uplatnia až pri prvom zozname zverejnenom po tomto dátume.

Ak sa zoznam zakázaných ponúk naposledy aktualizuje pred 31. 12. 2025, podniky nie sú povinné vykonávať blokovanie podľa nového režimu voči tomuto starému zoznamu.

– Praktický účinok

Pre poskytovateľov elektronických komunikácií (ISP) sa povinnosť podľa nového § 94 ods. 4 začne reálne uplatňovať až pri prvej aktualizácii zoznamu ÚRHH v roku 2026. Predchádzajúce verzie zoznamu nemajú účinky podľa nového procesného režimu.

Právny dôvod prechodného ustanovenia

Prechodné ustanovenie má zabrániť:

• retroaktívnemu uplatňovaniu novej právnej úpravy na zoznamy zverejnené pred účinnosťou právnej zmeny,

• technickým a procesným konfliktom pri uplatňovaní odlišných pravidiel (napr. lehoty na blokovanie, obsah povinností),

• nejasnostiam, či majú podniky spätne uplatniť nové pravidlá na staré zverejnené zoznamy.

Zabezpečuje kontinuitu fungovania systému blokovania zakázaných hazardných webov pri prechode do roku 2026.

Dopad na podniky

Pre poskytovateľov elektronických komunikácií prechodná úprava znamená:

• Jasný referenčný bod – povinnosť podľa nového znenia § 94 ods. 4 začína platiť až pri zozname zverejnenom po 31. 12. 2025.

• Predvídateľnosť legislatívneho prostredia – môžu si pripraviť interné procesy, technické riešenia a compliance mechanizmy tak, aby boli účinné od prvého zoznamu publikovaného v roku 2026.

• Žiadna retroaktivita – blokovanie podľa nových pravidiel sa nebude požadovať voči starým položkám zoznamu.

Dopad na Úrad pre reguláciu hazardných hier

ÚRHH:

• musí zabezpečiť, aby prvý zoznam publikovaný v roku 2026 reflektoval právny stav účinný od 1. 1. 2026,

• musí zohľadniť, že práve zverejnením tohto zoznamu vzniká podnikom povinnosť konať podľa novej úpravy,

• do tej doby môže pokračovať v režime podľa pôvodného znenia zákona.

Dopad na dotknuté webové sídla

Prevádzkovatelia webov:

• môžu byť blokovaní podľa nového § 94 ods. 4 len vtedy, ak sa po 31. 12. 2025 objavia v zozname alebo jeho aktualizácii,

• weby uvedené v zozname pred 31. 12. 2025 nepodliehajú blokovaniu podľa nových pravidiel, ale iba podľa pravidiel účinných v roku 2025.

Znenie plní funkciu technicky presného a právne kľúčového prechodného ustanovenia, ktoré odkladá praktickú aplikáciu novej povinnosti podľa § 94 ods. 4 na prvý zoznam zverejnený po 31. 12. 2025, zabraňuje retroaktivite, jasne určuje okamih, od ktorého majú podniky konať podľa nového právneho režimu, zabezpečuje plynulý legislatívny prechod v regulácii nelegálneho online hazardu.

Čl. XXII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2025 okrem čl. XIII štvrtého bodu, čl. XX desiateho bodu a bodu 25 § 100e, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2025, čl. XVII, ktorý nadobúda účinnosť 31. decembra 2025, čl. I prvého bodu, čl. II, čl. III, čl. VI bodov 1 až 31, bodov 33 a 34, bodu 37, bodov 39 až 42 a bodov 44 až 46, čl. VII až XII, čl. XIII prvého bodu až tretieho bodu a piateho bodu, čl. XIV až XVI, čl. XVIII, čl. XIX, čl. XX prvého bodu až deviateho bodu, bodov 11 až 24 a bodu 25 § 100f a čl. XXI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026, a čl. VI bodu 32, bodov 35 a 36, bodu 38 a bodu 43, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2026.

Komentár k čl. XX

Účinnosť zákona sa zaviedla od

– 1. novembra 2025,

– 1. decembra 2025,

– 31. decembra 2025,

– 1. januára 2026.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

25,90 €

25,90 €