Konsolidácia v rámci pracovnoprávnych vzťahov

Hlavným právnym predpisom upravujúcim pracovnoprávne vzťahy a zamestnávanie je zákon č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Po novele zákonom č. 261/­2025 Z. z. dochádza k viacerým zásadným zmenám, ktoré sa dotýkajú zamestnávateľov alebo fyzických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Dochádza k zosúladeniu definície závislej práce so zvyšným obsahom Zákonníka práce, a tým k zníženiu miery jeho obchádzania, ako aj vzhľadom na zmenu zákona č. 241/­1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, kedy sa nemá uplatňovať ani zákaz práce v maloobchodnom predaji.

Nelegálne zamestnávanie

Sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je dlhodobo rovnaká a aj z dôvodu inflácie stratila svoj odradzujúci charakter. Novela zákona zásadne nezvyšuje dolnú hranicu sadzby v prípade riadneho a včasného uhradenia pokuty. Na druhej strane sa ustanovuje dolná hranica pre subjekty, ktoré zneužívajú nelegálnu prácu viacerých osôb.

Navyše z dôvodu rozšírenia tzv. fiktívnych živností novela zákona reflektuje aj zvýšenú potrebu sankcie obchádzania zákona. Implementácia bude zabezpečená inšpekciou práce – orgánom, ktorý už v súčasnosti disponuje kompetenciou ukladať pokuty.

Pôsobnosť Zákonníka práce

Znenie odseku 1 Zákonníka práce predstavuje definičné ustanovenie, ktoré opisuje predmet úpravy zákona. Zákonník práce je zákon, ktorý upravuje všetko, čo sa týka práce zamestnanca pre zamestnávateľa, či už individuálne, alebo kolektívne.

Zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy, teda vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom

Ide napríklad o:

•    pracovnú zmluvu,

•    práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa,

•    mzdu,

•    pracovný čas, dovolenku,

•    skončenie pracovného pomeru.

Zákon upravuje kolektívne pracovnoprávne vzťahy, teda vzťahy medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou

Ide napríklad o:

•    kolektívne vyjednávanie,

•    kolektívne zmluvy,

•    právo na štrajk v rozsahu stanovenom osobitnými zákonmi a právnymi predpismi.

Zákon upravuje aj niektoré súvisiace právne vzťahy

teda ďalšie situácie súvisiace s výkonom práce. Ide napríklad o:

•    náhradu škody,

•    bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v základnom rámci,

•    niektoré osobitné povinnosti zamestnávateľa.

Závislá práca

Ustanovenie definuje závislú prácu, ktorá je základným predpokladom na to, aby sa pracovnoprávny vzťah považoval za pracovný pomer a aby sa naň vzťahoval Zákonník práce. Ide o právnu definíciu, ktorá odlišuje pracovný pomer od iných foriem zárobkovej činnosti, ktorou je napr.

-    živnosť,

-    dobrovoľníctvo,

-    práca na základe občianskoprávnej zmluvy.

Znenie odseku 2 je základové ustanovenie na identifikáciu nelegálneho zamestnávania alebo švarcsystému, čo znamená, že ide o fingovanú SZČO. Ak určitý pracovný vzťah vykazuje znaky závislej práce, musí byť uzavretý pracovný pomer, nie živnosť alebo iný typ zmluvy. Inšpektorát práce aj súdy posudzujú závislú prácu podľa týchto znakov bez ohľadu na to, ako si strany pomer pomenujú.

Kľúčové prvky závislej práce

-    Vzťah nadriadenosti a podriadenosti

•    Zamestnávateľ má právomoc riadiť a kontrolovať zamestnanca.

•    Zamestnanec je povinný rešpektovať jeho rozhodnutia v rozsahu pracovnej činnosti - tento prvok najjasnejšie odlišuje zamestnanca od SZČO, ktorý koná samostatne a nie je v podriadenom postavení.

-    Osobné vykonávanie práce

•    Zamestnanec musí prácu vykonávať osobne a nemôže sa dať zastúpiť inou osobou.

•    Je to základná črta pracovného pomeru, kde sa predpokladá osobná odborná zodpovednosť.

-    Podľa pokynov zamestnávateľa

•    Zamestnávateľ určuje, čo, kedy, kde a ako sa bude robiť.

•    Inštrukcie môžu byť detailné alebo iba rámcové, ale musia existovať.

-    V mene zamestnávateľa

•    Práca sa vykonáva pre zamestnávateľa a na jeho zodpovednosť.

•    Výsledky práce patria zamestnávateľovi, nie zamestnancovi.

Zákonník práce presne vymedzuje, čo sa považuje za závislú prácu. Ak sa tieto znaky naplnia, ľubovoľná činnosť vykonávaná pre inú osobu musí byť právne riešená ako pracovný pomer. Toto ustanovenie chráni zamestnancov a zároveň zabezpečuje, aby sa pracovnoprávne predpisy neobchádzali formálnymi živnosťami alebo inými zmluvnými konštrukciami.

Upozornenie!

Konsolidačným zákonom sa upravila definícia závislej práce, a to vypustením znaku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, a to z dôvodu, že podobne ako v ČR, skôr ako o znak závislej práce, ide o povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu z princípu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Zároveň súčasné znenie Zákonníka práce už umožňuje zamestnancovi v niektorých prípadoch buď vysokú mieru autonómie v organizovaní si pracovného času podľa ustanovenia § 88 upravujúceho pružný pracovný čas alebo samoorganizovanie si tohto pracovného času podľa ustanovenia § 52 ods. 6 upravujúceho domácku prácu a teleprácu.

Podľa § 52 ods. 6 sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť, že zamestnanec si pri domáckej práci alebo telepráci bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa, alebo sa domácka práca alebo telepráca bude vykonávať v pružnom pracovnom čase. Aj praktická realizácia vzťahov je už často založená skôr na dosahovaní požadovaných výsledkov než na konkrétnom čase, kedy sa tieto výsledky dosahujú. Ak si už v súčasnosti zamestnanec môže sám, po dohode so zamestnávateľom organizovať pracovný čas, nemôže ísť o znak závislej práce, pretože potom existuje vnútorný rozpor medzi definíciou závislej práce so znakom „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“ a praktickou realizáciou pracovného pomeru so znakom „v pracovnom čase určenom zamestnancom“. To sa následne premieta aj do posudzovania naplnenia znakov závislej práce pri inšpekcii práce, kedy sa kontrolovaný subjekt odvoláva na definíciu závislej práce a na nenaplnenie znaku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, hoci je zjavné, že inak je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene.

Poznámka

Švarcsystém je situácia, keď niekto formálne pracuje ako SZČO, ale fakticky vykonáva závislú prácu, ktorá má byť podľa zákona vykonávaná v pracovnom pomere.

Znaky švarcsystému

•    SZČO pracuje denne od 8:00 do 16:00 ako všetci zamestnanci.

•    Má rovnakého nadriadeného, rovnaké povinnosti, rovnaké smernice.

•    Používa firemné nástroje, pracovné prostriedky, uniformu.

•    Nemôže odmietnuť prácu ani si slobodne organizovať čas.

•    Nevie sa nechať zastúpiť inou osobou.

•    Robí výlučne pre jedného odberateľa dlhodobo.

•    Nemá podnikateľské riziko – príjem je fixný, bez ohľadu na výkon.

•    Chýba výsledné „dielo“ – vykonáva sústavnú činnosť.

Ak sa prejaví väčšina alebo všetky znaky, tak vzťah je závislá práca a SZČO je iba formálne.

Príklady závislej práce - legálne pracovné pomery

Príklad 1 – Pracovník v sklade

Pracuje na zmeny podľa rozpisu.

Nadriadený určuje úlohy, a to vykladať, baliť, presúvať tovar.

Pracuje na zariadeniach zamestnávateľa. Je to závislá práca.

Príklad 2 – Recepčná

Musí byť v práci od 7:00 do 15:30.

Plní pokyny vedúceho prevádzky.

Nemôže sa dať zastúpiť inou osobou. Je to závislá práca.

Príklad 3 – Programátor vo firme

Firma určuje miesto práce aj úlohy.

Pracuje na tímových projektoch v mene firmy.

Má rovnaký režim a nástroje ako ostatní zamestnanci. Je to závislá práca.

Príklady švarcsystému - nelegálne

Príklad 1 – SZČO predavačka

Každý deň stojí za pokladňou od 9:00 do 17:00.

Dostáva mesačne rovnakú sumu.

Má nadriadenú vedúcu predajne. Ide o závislú prácu, je to švarcsystém.

Príklad 2 – externý zamestnanec v kancelárii

Pracuje v kancelárii firmy od pondelka do piatka.

Je zaradený do tímov, používa firemný email, tiež plní smernice. Je to švarcsystém.

Príklad 3 – SZČO vodič

Firma dáva presný rozpis jázd.

Používa firemné vozidlo.

Nemôže odmietnuť jazdu ani si určovať pracovný čas. Je to švarcsystém.

Porovnanie závislej práce voči švarcsystému

Dni pracovného pokoja

Pojem „dni pracovného pokoja“ označuje špecifické dni, počas ktorých sa spravidla nepracuje a počas ktorých má zamestnanec právo na odpočinok nad rámec bežného týždňového odpočinku. Sú upravené najmä v ustanovení § 122 Zákonníka práce.

Z právneho hľadiska ide o ustanovené sviatky a dni pracovného pokoja, počas ktorých sa:

•    práca zásadne nevykonáva,

•    práca sa môže vykonávať iba vo výnimočných prípadoch, ktoré určuje zákon,

•    zamestnancovi patrí zvýšená ochrana a spravidla aj mzdové zvýhodnenia, ak v tieto dni pracuje.

Charakteristika dní pracovného pokoja

-    Ochranná funkcia

     Cieľom je zabezpečiť zamestnancovi regeneráciu, čas na rodinu, tradície a spoločenské zvyky, ktoré sú spojené so sviatkami.

-    Sociálna a kultúrna funkcia

     Právny poriadok uznáva, že niektoré dni majú zvláštny význam, a to štátny, náboženský či spoločenský, a preto sú postavené mimo bežného pracovného režimu.

Výnimky kedy môže zamestnanec pracovať v deň pracovného pokoja

Zákonník práce pripúšťa iba výnimočné prípady, najmä ak ide o:

•    nevyhnutné práce vyplývajúce z povahy prevádzky, a to v oblasti zdravotníctva, dopravy, energetiky, bezpečnosti,

•    naliehavé opravy,

•    kŕmenie a ošetrovanie zvierat,

•    práce, ktoré nemožno prerušiť,

•    inventúry a uzávierky iba vo vymedzenej miere,

•    niektoré služby pre verejnosť, ako napr. nepretržité prevádzky.

Zamestnanec teda nemôže pracovať v deň pracovného pokoja iba preto, že si to želá zamestnávateľ. Zásadne musí existovať zákonom uznaný dôvod.

Mzdové nároky pri práci v deň pracovného pokoja

Ak sa práca vykonáva, zamestnancovi patrí:

•    mzda navyše,

•    príplatok za prácu vo sviatok alebo v deň pracovného pokoja, ktorý je percentuálne určený zákonom.

Ide o kompenzáciu za to, že zamestnanec nemôže čerpať odpočinok v zákonom chránený deň.

Rozdiel medzi dňom pracovného pokoja a sviatkom

Hoci sa pojmy často používajú spolu, právne majú mierne odlišný význam:

-    Sviatok

     Ide o konkrétne zákonom určené dátumy, ako napr. 1. január, 1. máj, 24. december po 12:00.

-    Deň pracovného pokoja

     Ide o širší pojem, ktorý zahŕňa aj nedele, ktoré nie sú sviatkom.

Poznámka

Každý sviatok je dňom pracovného pokoja, ale nie každý deň pracovného pokoja je sviatok.

Význam dňa pracovného pokoja

•    ovplyvňuje plánovanie pracovných zmien,

•    zakladá nárok na príplatky,

•    chráni zamestnanca pred nadmerným zaťažením,

•    má vplyv na predajné hodiny, ako napr. zákaz maloobchodného predaja počas niektorých sviatkov,

•    ovplyvňuje fungovanie podnikov s nepretržitou prevádzkou.

Dni pracovného pokoja sú štátom chránené dni určené na odpočinok, počas ktorých sa práca vykonáva len vo výnimočných prípadoch. Sú kľúčovou súčasťou pracovného práva, pretože chránia zdravie zamestnancov, upravujú mzdové nároky a odrážajú kultúrne a spoločenské tradície.

Zákaz práce v maloobchode počas vybraných dní pracovného pokoja.

Znenie predstavuje absolútny zákaz maloobchodného predaja vrátane s ním súvisiacich prác v najvýznamnejšie sviatky roka. Ide o najprísnejšiu formu obmedzenia predajnej činnosti, keďže zákon:

•    zakazuje nariadiť výkon maloobchodného predaja zamestnancovi,

•    zakazuje dohodnúť výkon maloobchodného predaja zamestnancovi.

To znamená, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu v maloobchode ani vtedy, ak by s tým sám súhlasil. Uvedený zákaz je kogentný a nepripúšťa výnimku vôľou strán.

Dni, ktoré sú zakázané

Zákaz sa týka týchto sviatkov:

•    1. január

•    Veľký piatok

•    Veľkonočná nedeľa

•    24. december po 12:00

•    25. december

     (1. sviatok vianočný)

•    26. december

     (2. sviatok vianočný)

Ide o dni považované za významné štátne a náboženské sviatky s najvyššou mierou ochrany pracovného pokoja.

Práca, ktorá je zakázaná

Zákaz sa vzťahuje na:

•    predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi,

•    všetky práce bezprostredne súvisiace s predajom, a to

•    dopĺňanie tovaru,

•    príprava predajne na predaj,

•    upratovanie v predajnej zóne,

•    práce pokladníka, skladníka v predajni,

•    obsluha zákazníkov, balenie nákupu, výdaj tovaru.

Zákon výslovne používa pojem maloobchodný predaj, čo znamená predaj fyzickým osobám ako koncovým spotrebiteľom.

Výnimka z maloobchodného predaja – príloha č. 1a

Jedinou výnimkou je maloobchodný predaj uvedený v prílohe č. 1a Zákonníka práce.

Typicky ide o:

•    čerpacie stanice,

•    predaj na letiskách a staniciach,

•    lekárne pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť,

•    predaj suvenírov,

•    zariadenia cestovného ruchu,

•    predaj v nemocniciach,

•    obchodné prevádzky v nepretržitých či špecializovaných službách.

Poznámka

Presný rozsah výnimiek závisí od znenia prílohy v aktuálnom období. Všetky ostatné prevádzky musia byť počas týchto dní zatvorené.

Ustanovenie § 94 ods. 3 písm. f)

Umožňuje počas sviatkov niektoré práce, ktoré sú prácami v maloobchode pre zabezpečenie nevyhnutných potrieb verejnosti.

Ustanovenie § 94 ods. 4

Umožňuje dohodnúť prácu so zamestnancom počas sviatku.

V týchto konkrétnych dňoch sa však tieto ustanovenia nepoužijú, čo znamená, že zákaz je silnejší než všeobecná úprava práce počas sviatkov, a zároveň nie je možné odvolať sa na výnimky platné v iné sviatky.

Ide teda o absolútnu ochranu, ktorá stojí nad všeobecnými pravidlami pre prácu počas sviatkov.

Cieľ a účel ustanovenia § 94 ods. 5

-    Sociálna ochrana zamestnancov

     Zabezpečenie, že zamestnanci v maloobchode, z ktorých je veľká skupina s častou prácou cez víkendy a sviatky, budú mať garantované dni voľna.

-    Ochrana tradičných sviatkov

     Ide o dni považované za hodnotovo významné v SR.

-    Vyváženie podnikateľských a sociálnych záujmov

     Zákonodarca zvolil pomerne prísny režim, keďže maloobchod je sektor s vysokou intenzitou práce a najväčším počtom zamestnancov pracujúcich mimo bežných pracovných dní.

Význam ustanovenia § 94 ods. 5

•    Obchody okrem výnimiek musia byť zatvorené.

•    Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi ani nariadiť, ani ponúknuť účasť na maloobchodnom predaji.

•    Zamestnanec nemôže dobrovoľne prísť do práce, nakoľko to zákon zakazuje.

•    Kontrolu vykonáva Inšpektorát práce a za porušenie hrozia vysoké pokuty.

Ustanovenie vytvára najvyššiu mieru zákonnej ochrany pracovného pokoja pre zamestnancov pracujúcich v maloobchode, a to v šiestich najvýznamnejších sviatkoch roka. Zákaz je absolútny, nepripúšťa ani dohodu zamestnávateľa so zamestnancom a neumožňuje uplatniť všeobecné výnimky zo sviatočného režimu.

Upozornenie!

Vzhľadom na zmenu zákona č. 241/­1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, na základe ktorej sa štátny sviatok 17. novembra nebude považovať za deň pracovného pokoja, sa ustanovilo vypustiť tento deň zo zoznamu dní, kedy nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (tzv. maloobchodný predaj). Ustanovilo sa znížiť počet dní, na ktoré by sa vzťahoval zákaz maloobchodného predaja podľa § 94 ods. 5, z dôvodu zabrániť utlmeniu hospodárskeho rastu a aj s ohľadom na požiadavky aplikačnej praxe. V záujme ochrany zamestnancov a v súlade s tradíciami Slovenskej republiky sa naďalej ponechali niektoré dni, počas ktorých nie je možné nariadiť a ani dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Týmito dňami sú 1. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12. hodine, 25. december a 26. december.

Maloobchodný predaj, pri ktorom možno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu v dňoch ustanovených zákonom

Príloha č. 1a k Zákonníku práce určuje výnimky zo zákazu práce v maloobchode počas sviatkov.

Táto Príloha č. 1a zohráva kľúčovú úlohu v úprave sviatočného pracovného pokoja v maloobchode. Ide o uzavretý, respektíve taxatívny zoznam typov maloobchodného predaja, pri ktorom je možné nariadiť alebo dohodnúť prácu zamestnancovi aj počas tých dní, počas ktorých je inak maloobchodný predaj zákonom zakázaný.

Príloha č. 1a predstavuje výpočet prevádzok, ktoré sú výnimkou zo všeobecného zákazu maloobchodného predaja počas sviatkov.

Zákonník práce vo vybraných sviatkoch, ako sme už uviedli, zakazuje maloobchodný predaj. Príloha č. 1a umožňuje fungovanie nevyhnutných služieb, ktorých zatvorenie by bolo:

•    proti verejnému záujmu - ako príklad môžeme uviesť napr. lieky,

•    nepraktické alebo nebezpečné – ako príklad môžeme uviesť palivá, pohonné hmoty,

•    nezlučiteľné s charakterom dopravy a cestovania – ako príklad uvádzame letiská, stanice,

•    viazané na nepretržité služby – ako príklad uvádzame nemocnice, zariadenia starostlivosti.

Presné znenie Prílohy č. 1a sa môže v čase meniť, ale zvyčajne ide o takéto prevádzky:

-    čerpacie stanice pohonných hmôt

     Ide hlavne o zabezpečenie mobility a nepretržité služby.

-    letiská, železničné a autobusové stanice

     Ide o predaj spojený s nepretržitou dopravnou prevádzkou.

-    nemocnice a zdravotnícke zariadenia

     Ide o predaj potrebný pre pacientov a návštevníkov.

-    lekárne poskytujúce neodkladnú starostlivosť

     Ide o prístup k liekom počas pohotovosti.

-    zariadenia cestovného ruchu

     Ide napríklad o hotely, rekreačné centrá.

-    predaj suvenírov alebo drobných predmetov v turistických oblastiach

-    ďalšie špecializované prevádzky, ktoré potrebujú fungovať nepretržite.

Tieto prevádzky sú považované za spoločensky nevyhnutné alebo ohraničené povahou služby, ktorú poskytujú.

Právny význam prílohy č. 1a

-    taxatívnosť a úplnosť zoznamu

     Ak prevádzka nie je v prílohe uvedená, nemôže v určené dni zamestnávať pracovníkov na maloobchodný predaj.

-    prelamuje zákaz zo znenia § 94 ods. 5

     Ustanovenie § 94 ods. 5 zakazuje v najvýznamnejšie sviatky maloobchodný predaj bez ohľadu na dohodu so zamestnancom.

Ak je prevádzka v prílohe č. 1 uvedená, zákaz sa na ňu nevzťahuje.

Zamestnávateľ môže:

•    nariadiť prácu,

•    alebo sa dohodnúť so zamestnancom, čo by inak nebolo možné.

Obchody ako supermarkety, drogérie, elektronika, nábytok, potraviny mimo výnimiek musia byť zatvorené. Prevádzky uvedené v prílohe môžu fungovať bez porušenia zákona. Inšpektorát práce posudzuje presné zaradenie prevádzky podľa prílohy – ak prevádzka do výnimky nepatrí, hrozí vysoká pokuta. Zamestnávateľ sa nemôže odvolávať na „dobrovoľnosť“ zamestnanca, čo znamená, že rozhodujú iba výnimky uvedené v prílohe.

Príloha č. 1a je zákonný zoznam prevádzok, ktoré môžu fungovať počas najprísnejšie chránených sviatkov.

Slúži na zabezpečenie:

•    nepretržitej dopravy,

•    zdravotnej starostlivosti,

•    pohonných hmôt,

•    základných služieb, ktoré spoločnosť potrebuje aj počas sviatkov.

Predstavuje tak kľúč k pochopeniu, ktoré maloobchody môžu pracovať v zakázaných dňoch a ktoré nie.

Ing. Daniela Ivanáková