2. Koniec roka v účtovníctve
– inventarizácia, závierka
Ing. Ivana Hudecová
|
Pre účtovné jednotky, ktoré majú účtovné obdobie zhodné s kalendárnym rokom, sa blíži záver účtovného obdobia a tým aj termín zostavovania účtovnej závierky. Základným prvkom preukázateľnosti účtovníctva a správne zostavenej účtovnej závierky je inventarizácia majetku a záväzkov a vlastného imania účtovnej jednotky. Okrem vykonania inventarizácie musia účtovné jednotky zaúčtovať mnoho účtovných prípadov charakteristických najmä pre záver účtovného obdobia. Z pohľadu účtovného ide o závierkové alebo o upravujúce závierkové účtovné prípady. Ako postupovať pri inventarizácii majetku a záväzkov? Ktoré účtovné prípady súvisia so záverom účtovného obdobia a so zostavením účtovnej závierky? |
1. Definície účtovných prípadov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka
− závierkové účtovné prípady a
− upravujúce závierkové účtovné prípady.
Postupy účtovania v § 2a ods. 1 definujú pojem „účtovný prípad ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka“ ako účtovanie skutočností
a) pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ďalej len „závierkové účtovné prípady“),
b) týkajúcich sa ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky (ďalej len „upravujúce závierkové účtovné prípady“); upravujúcim závierkovým účtovným prípadom nie je účtovanie skutočností, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, napríklad pokles trhovej ceny cenných papierov v období medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia,
c) z dôvodu otvorenia účtovných kníh podľa § 16 ods. 10 zákona do dňa schválenia účtovnej závierky.
Deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje
Podľa § 3 ods. 3 zákona o účtovníctve, účtovným obdobím je kalendárny rok, alebo podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve, účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Keďže účtovná závierka sa zostavuje ku dňu skončenia účtovného obdobia, potom, ak účtovným obdobím je kalendárny rok, deň ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, je 31. december kalendárneho roka, napr. k 31. 12. 2015. Ak účtovným obdobím je hospodársky rok, napr. od 1. 5. 2015 do 30. 4. 2016, potom deň, ku ktorému sa účtovná závierka musí zostaviť, je 30. 4. 2016.
Deň zostavenia účtovnej závierky
je deň, kedy sa fyzicky účtovná závierka zostaví a to je spravidla neskorší deň, ako deň, ku ktorému sa zostavuje, pretože proces zostavenia účtovnej závierky vyžaduje určité časové obdobie. Napr. dňom zostavenia účtovnej závierky môže byť deň 25. 3. 2016. Podľa zákona č. 130/2015 Z .z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, s účinnosťou od 1. 7. 2015 si deň zostavenia účtovnej závierky určí účtovná jednotka sama. Stanovenie tohto dňa má význam pre účtovnú jednotku, pretože do dňa zostavenia účtovnej závierky sa zohľadňujú všetky informácie, týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
1.1 Závierkové účtovné prípady
Účtovanie skutočností podľa § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov (vlastné imanie účtovnej jednotky, ktorou je podnikateľská účtovná jednotka), výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.
Na základe uvedeného, ak závierkovými účtovnými prípadmi je účtovanie skutočností, pri ktorých sa účtovný zápis uskutočňuje iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, potom ide o
• účtovné prípady, pre ktoré zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania stanovujú účtovanie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
• účtovné prípady, ktoré zákon o účtovníctve podmieňuje inventarizáciou, nakoľko v zmysle § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu, alebo mimoriadnu účtovnú závierku.
Zákon o účtovníctve pojem „deň, ku ktorému sa zostavuje inventarizácia“ používa v prípadoch
• oceňovania majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 1 písm. b) zákona o účtovníctve spôsobom podľa § 27 zákona, t.j. reálnou hodnotou,
• prepočítavania majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve,
• oceňovania zásob v čistej realizačnej hodnote v prípade, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sú budúce ekonomické úžitky zásob nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve; čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom podľa § 26 ods. 1 zákona o účtovníctve,
• ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je suma záväzkov vyššia ako ich výška v účtovníctve, záväzky v účtovnej závierke sa uvedú vo zvýšenom ocenení podľa § 26 ods. 2 zákona o účtovníctve,
• ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve.
Medzi závierkové účtovné prípady v zmysle zákona o účtovníctve a postupov účtovania možno zaradiť najmä
1. účtovanie o časovom rozlíšení v zmysle § 5 postupov účtovania,
2. účtovanie o inventarizačných rozdieloch v zmysle § 11 a § 21 ods. 2 postupov účtovania,
3. účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov v zmysle § 14 postupov účtovania,
4. tvorba opravných položiek v zmysle § 18 postupov účtovania,
5. zaúčtovanie zvýšenia záväzkov, zníženia záväzkov v zmysle § 18 ods. 15 postupov účtovania,
6. tvorba rezerv v zmysle § 19 postupov účtovania,
7. zaúčtovanie kurzových rozdielov v zmysle § 24 ods. 4 postupov účtovania,
8. účtovanie pohľadávky v prípade, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka v zmysle § 48 ods. 3 postupov účtovania,
9. účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach v zmysle § 50 ods. 6 postupov účtovania,
10. účtovanie dlhodobých záväzkov a pohľadávok na analytické účty podľa dohodnutej doby splatnosti a zostatkovej doby splatnosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) postupov účtovania.
1.2 Upravujúce závierkové účtovné prípady
upravujú postupy účtovania
• v § 18 ods. 9 – úprava alebo tvorba opravných položiek,
• v § 19 ods. 6 – úprava alebo tvorba rezerv,
• v § 48 ods. 3 – úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu,
• v § 50 ods. 6 – úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok.
2. Činnosti pred zostavením účtovnej závierky
Skôr, ako účtovná jednotka pristúpi k účtovaniu závierkových účtovných prípadov a upravujúcich závierkových účtovných prípadov, musí vykonať niektoré činnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správne zostavenie účtovnej závierky.
Ide najmä o nasledovné činnosti
• inventarizácia majetku a záväzkov,
• kontrola bilančnej kontinuity,
• kontrola účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní,
• doúčtovanie účtovných prípadov bežného roka, ktoré musia byť zaúčtované pred zostavením účtovnej závierky.
2.1 Inventarizácia majetku a záväzkov
Predpokladom rýchleho a správneho vykonania účtovnej závierky je dôsledné vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov. Inventarizácii podlieha
a) majetok a záväzky s vlastníckym právom alebo iným právom (napr. právo správy, ak ide o majetok štátu),
b) majetok a záväzky sledované na podsúvahových účtoch,
c) majetok a záväzky, ktoré nie sú vo vlastníctve účtovnej jednotky, nesledujú sa ani na podsúvahových účtoch, ale v čase vykonávania inventarizácie sa nachádzajú v účtovnej jednotke.
Základné právne normy upravujúce inventarizáciu
a) zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o účtovníctve),
b) opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa stanovili postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre podnikateľov účtujúca v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania),
c) Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) najmä v súvislosti s hmotnou zodpovednosťou zamestnancov.
Inventarizácia a zákon o účtovníctve
Z účtovných predpisov základnou právnou normou upravujúcou inventarizáciu je zákon o účtovníctve. Zákon o účtovníctve ustanovuje povinnosť vykonávania inventarizácie, uvádza čo je jej cieľom, aký má význam jej správne vykonanie a uvádza základné pravidlá jej vykonania.
Úprava inventarizácie v zákone o účtovníctve
|
Problematika inventarizácie |
Ustanovenie zákona o účtovníctve |
|
Povinnosť vykonať inventarizáciu |
§ 6 ods. 3 |
|
Inventarizácia ako podmienka preukázateľnosti účtovníctva |
§ 8 ods. 4 |
|
Úlohy po zisteniach z inventarizácie |
§ 26 ods. 1, 2 |
|
Inventarizácia majetku a záväzkov: cieľ inventarizácie deň jej vykonania lehoty vykonania inventarizácie inventúra a jej druhy inventúry súpis inventarizačný zápis obdobie vykonávania inventúr inventarizačný rozdiel, jeho posúdenie a účtovanie |
§ 29 a § 30 § 29 ods. 1 § 29 ods. 2 § 29 ods. 3 § 30 ods. 1 § 30 ods. 2 § 30 ods. 3 § 30 ods. 4 § 30 ods. 5, 6, 7 |
Inventarizácia sa týka všetkých účtovných jednotiek
Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky je ustanovená v § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Táto povinnosť je jednoznačná a týka sa všetkých účtovných jednotiek vymedzených v § 1 zákona o účtovníctve a to nezávisle na tom, v akej sústave účtovníctva účtujú o stave a pohybe svojho majetku a záväzkov, t.j., či v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva, alebo či ide o podnikateľskú účtovnú jednotku alebo nepodnikateľskú účtovnú jednotku, prípade rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu.
Inventarizácia a preukázateľnosť účtovníctva
Ďalšia požiadavka na vykonanie inventarizácie je ustanovená v § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Z uvedeného vyplýva, že správne vykonaná inventarizácia je základným prvkom preukázateľnosti účtovníctva.
Čo je to inventarizácia
Inventarizáciou účtovná jednotka overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že zákon vyžaduje aj inventarizáciu rozdielu majetku a záväzkov. V účtovných jednotkách, ktorými sú podnikatelia účtujúci v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov (ide najmä o podnikateľské právnické osoby), týmto rozdielom je vlastné imanie, ktoré tvoria účty účtovej skupiny 41 – Základné imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a 43 – Výsledok hospodárenia. Vlastným imaním u fyzickej osoby podnikateľa, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve sú položky zaúčtované na účte 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa. U rozpočtových a príspevkových organizácií sú to fondy. Inventarizáciu rozdielu majetku a záväzkov účtovné jednotky vykonajú dokladovou inventúrou, teda rovnakým spôsobom ako sa inventarizujú napr. záväzky alebo pohľadávky.
Druhy inventarizácií
Inventarizácie sa môžu členiť na povinné (obligatórne), resp. zákonné, ktoré účtovné jednotky musia vykonávať napr. podľa zákona o účtovníctve a na dobrovoľné (fakultatívne).
Povinné inventarizácie sa z hľadiska jej väzby na účtovnú závierku členia na inventarizáciu riadnu a mimoriadnu. Povinné inventarizácie majú zákonom určenú úlohu a termín ich vykonania. Fakultatívne (dobrovoľné) sú v kompetencii účtovnej jednotky z hľadiska úlohy, obsahu a termínu jej vykonania a slúžia pre potreby účtovnej jednotky.
Deň, ku ktorému sa inventarizácia vykonáva
Podľa § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve s prihliadnutím na § 17 zákona o účtovníctve je možné určiť deň, ku ktorému je potrebné vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov. Keďže hlavnou úlohou povinnej inventarizácie majetku a záväzkov je overiť verné zobrazenie skutočností v účtovníctve, má jej vykonanie zmysel len vtedy, ak je vykonaná, respektíve jej vykonanie je smerované ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Preto sú zákonom o účtovníctve stanovené termíny, ku ktorým musí účtovná jednotka inventarizáciu vykonať, a to
a) ku dňu zostavenia riadnej účtovnej závierky, ktorým je posledný deň účtovného obdobia, t.j. 31. december kalendárneho roka, ak účtovným obdobím je kalendárny rok, alebo k inému dátumu, ak účtovným obdobím je hospodársky rok, napr. ak hospodársky rok je od 1. 5. bežného roka do 30. 4. nasledujúceho roka, potom 30. 4. bude deň, ku ktorému sa bude zostavovať účtovná závierka a teda k tomuto dátumu sa musí vykonať aj inventarizácia majetku a záväzkov,
b) ku dňu zostavenia mimoriadnej účtovnej závierky, ktorým je napr. deň vstupu účtovnej jednotky do likvidácie, deň účinnosti vyhlásenia konkurzu a podobne.
|
Ak účtovná jednotka bude zostavovať priebežnú účtovnú závierku, pre potreby jej zostavenia sa inventarizácia vykoná len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, to znamená, že účtovná jednotka je povinná upraviť len ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a zaúčtovať odpisy v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. |
Lehoty vykonávania inventarizácie
Zákon o účtovníctve v § 29 ods. 3 ustanovuje lehoty, počas ktorých môžu účtovné jednotky inventarizáciu vykonávať.
Inventarizáciu zásob môžu účtovné jednotky vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia (priebežná inventarizácia zásob), avšak podľa § 30 ods. 4 zákona o účtovníctve, musia preukázať stav zásob aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, preto je inventarizáciu zásob vhodné smerovať čo najbližšie k tomuto dňu.
Inventarizáciu hmotného majetku môžu účtovné jednotky vykonať raz za štyri roky.
Inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti musia účtovné jednotky vykonať raz za účtovné obdobie.
Lehoty vykonania inventarizácie
|
Predmet inventarizácie |
Inventarizované obdobie |
|
Dlhodobý |
raz za štyri účtovné obdobia |
|
Dlhodobý |
raz za účtovné obdobie |
|
Dlhodobý |
raz za účtovné obdobie |
|
Zásoby |
raz za účtovné obdobie |
|
Krátkodobý |
raz za účtovné obdobie |
|
Peňažná hotovosť |
raz za účtovné obdobie |
|
Pohľadávky |
raz za účtovné obdobie |
|
Záväzky |
raz za účtovné obdobie |
|
Vlastné imanie |
raz za účtovné obdobie |
Poznámka
|
Zákonom č. 352/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1. 1. 2014 došlo k zmene lehoty na vykonávanie inventarizácie hmotného majetku a peňažných prostriedkov v hotovosti. Lehota vykonávania inventarizácie dlhodobého hmotného majetku sa predĺžila z dvoch na štyri roky a peňažné prostriedky v hotovosti stačí inventarizovať len raz za účtovné obdobie a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Pred touto novelou sa museli peňažné prostriedky inventarizovať 4-krát za účtovné obdobie. |
2.1.1 Inventúra – fyzická a dokladová
Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Inventúra môže byť fyzická alebo dokladová. Pri majetku hmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou. Pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov (vlastné imanie) a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru (napr. pri pohľadávkach), sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou a ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry (napr. dlhodobý hmotný majetok fyzickou obhliadkou a dokladmi preukazujúcimi vlastníctvo k tomuto majetku).
Fyzická inventúra sa vykonáva pri dlhodobom hmotnom majetku a pri niektorých druhoch dlhodobého nehmotného majetku, pri zásobách, finančných hotovostiach, ceninách a pod. Uskutočňuje sa počítaním, technickým prepočtom pri voľne uloženom materiály (uhlie, piesok, krmivo), meraním, vážením a pod., pričom sa vychádza z jednotiek množstva použitých v účtovníctve (v skladovej evidencii).
Dokladová inventúra je taká, keď správnosť zostatku účtu sa overuje prostredníctvom účtovných dokladov, ktoré ho tvoria. Robí sa pri takých druhoch majetku a záväzkoch, pri ktorých nie je možné vykonať fyzickú inventúru. Napr. pohľadávky, stavy na bankových účtoch, úvery, záväzky, rezervy, opravné položky, účty časového rozlíšenia a pod. V praxi sa často používa aj tzv. „odsúhlasovanie pohľadávok a záväzkov“. Ide o písomné požiadanie jednotlivých odberateľov a dodávateľov o potvrdenie správnosti otvorených (neuhradených) položiek. Zákon o účtovníctve však túto činnosť nevyžaduje.
Inventúra a inventarizácia
Je potrebné upozorniť na pojmovú odlišnosť slov inventúra a inventarizácia. Ako sme už uviedli, inventúrou sa všeobecne rozumie fyzické zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov k určitému dňu. (napr. inventúra tovaru na sklade k 31. 12.). Inventúra majetku a záväzkov môže byť fyzická alebo dokladová. Pojem inventarizácia zahŕňa celý súbor prác, spojený s prípravou zistenia skutočného stavu majetku a záväzkov, s vyhotovením inventúrnych súpisov, inventarizačných zápisov, prehľadu inventarizačných rozdielov a s návrhom na ich vysporiadanie. Teda inventúra je teda len časťou inventarizačných prác, ale časťou významnou. Na jej riadnom vykonaní závisí vierohodnosť a pravdivosť zisteného skutočného stavu majetku a záväzkov a následne i správnosť evidenčného stavu týchto veličín, s ktorými prechádza účtovníctvo do ďalšieho účtovného obdobia.
2.1.2 Inventúry súpis
Skutočné stavy majetku a záväzkov a vlastného imania sa zapisujú do inventúrnych súpisov. Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje
a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby uvedú bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
b) deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná a deň skončenia inventúry,
c) stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25 zákona o účtovníctve,
d) miesto uloženia majetku,
e) meno, priezvisko a podpisový záznam (podpis) hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku (ak nie je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, doplnené po novele zákona zákonom č. 352/2013 Z. z.),
f) zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25 zákona o účtovníctve,
g) zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov (vlastné imanie),
h) odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,
i) meno, priezvisko a podpisový záznam (podpis) osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
j) poznámky.
V poznámkach k inventúrnym súpisom sa uvádza napr.
1. prehľad prírastkov a úbytkov hmotného majetku odo dňa skončenia inventúry vykonanej pred dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
2. prehľad prírastkov a úbytkov dlhodobého hmotného majetku po 1. 1. do dňa skončenia inventúry,
3. zoznam poškodeného alebo zničeného majetku,
4. zoznam poškodeného a opraviteľného majetku,
5. zoznam nepoužiteľného alebo prebytočného majetku,
6. návrh na zmenu ocenenia,
7. návrh na odpis pohľadávky,
8. návrh na zmenu odpisového plánu,
9. zistenie nedostatočnej ochrany majetku alebo náležitej starostlivosti.
|
Inventúrne súpisy je potrebné usporiadať takým spôsobom, aby zápisy v nich uvedené umožnili porovnanie skutočného stavu so stavom účtovným. Zápisy musia byť zrozumiteľné, prehľadné a vykonané spôsobom zaručujúcim ich trvalosť. |
Pri fyzickej inventúre sa vyhotovujú inventúrne súpisy majetku. Môžu byť vyhotovené podľa miesta uloženia majetku (miestne zoznamy majetku) alebo zodpovedných osôb. Pri dokladovej inventúre sa vyhotovujú inventúrne súpisy dokladov.
2.1.3 Inventarizačný zápis
Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať
a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby uvedú bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
b) výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,
c) výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 (odpisy, opravné položky, rezervy) a § 27 (ocenenie reálnou hodnotou) zákona o účtovníctve,
d) meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.
V inventarizačnom zápise môžu byť výsledky inventarizácie uvádzané po položkách alebo môžu byť v ňom uvedené len súhrnné údaje prevzaté z inventúrnych súpisov za jednotlivé inventarizované druhy majetku, záväzkov a vlastného imania. V prípade uvádzania súhrnných údajov sú súčasťou inventarizačného zápisu aj inventúrne súpisy.
2.1.4 Inventarizačný rozdiel
Ak skutočný stav nesúhlasí so stavom účtovným, vzniká rozdiel, ktorý sa nazýva inventarizačným rozdielom.
Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to
• manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom (účtovný doklad) pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok,
• prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom.
Rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve sa neposudzujú ako inventarizačné rozdiely (ide o opravné položky, rezervy, odpisy, ocenenie majetku a záväzkov reálnou hodnotou).
Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.
2.1.5 Inventarizácia podľa druhov majetku
Inventarizácia hmotného majetku
Fyzickú inventúru hmotného majetku, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od ukončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa ukončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.
Ak účtovná jednotka má účtovné obdobie kalendárny rok a vykoná inventarizáciu k 30. 11., potom stav zistený k tomuto dátumu musí upraviť o prírastky a úbytky za mesiac december tak, aby bol vykázaný stav inventarizácie ku dňu zostavenia účtovnej závierky, teda k 31. 12. kalendárneho roka. Ak účtovná jednotka vykoná inventarizáciu k 31. 1. nasledujúceho účtovného obdobia, musí o prírastky a úbytky upraviť stav tak, aby vykázala stav majetku k 31. 12. bežného účtovného obdobia. V tejto súvislosti upozorňujeme, že aj keď sa skutočný stav majetku môže zisťovať k 31. 1. nasledujúceho účtovného obdobia, všetky inventarizačné rozdiely zistené pri inventarizácii za dané účtovné obdobie musí účtovná jednotka zaúčtovať do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku a záväzkov, teda ak účtovná jednotka urobí fyzickú inventúru hmotného majetku za rok 2015 až k 31. 1. 2016 a zistí inventarizačný rozdiel, ten sa musí zaúčtovať do účtovného obdobia roka 2015.
Od 1. 1. 2014 u dlhodobého hmotného majetku sa dovoľuje predĺženie inventarizačného obdobia na štyri roky, samozrejme za predpokladu, že to umožňuje povaha hmotného majetku. Napr., ak účtovným obdobím je kalendárny rok, účtovné jednotky môžu vykonať inventarizáciu k 31. 12. každý štvrtý rok. Pokiaľ pôjde o konkrétny druh majetku, môžu účtovné jednotky využiť túto úľavu len u hmotného majetku odpisovaného alebo neodpisovaného (napr. u pozemkov, stavieb, strojného zariadenia, dopravných prostriedkov). V prípade mimoriadnej účtovnej závierky a teda aj mimoriadnej inventarizácie sa táto úľava nesmie použiť.
|
Ak účtovná jednotka vykonala inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku k 31. 12. 2014, najbližšiu inventarizáciu musí vykonať k 31. 12. 2018. Inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku však môžu účtovné jednotky vykonávať aj v kratšej lehote ako raz za 4 roky. Lehota vykonávania inventarizácie dlhodobého hmotného majetku by sa mala určiť v internej smernici. |
Inventarizácia zásob
Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, avšak podľa § 30 ods. 4 zákona musí preukázať stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ak teda účtovná jednotka nevykoná inventarizáciu zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, musí svoju poslednú inventarizáciu zásob upraviť o prírastky a úbytky tak, aby preukázala stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (aby stav zásob bol inventarizáciou overený aj ku dňu zostavenia účtovnej závierky). Z tohto dôvodu je potom vhodné inventarizáciu smerovať čo najbližšie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, aby sa stav zásob čo najmenej upravoval o prírastky a úbytky.
Pri inventarizácii zásob je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa § 25 zákona o účtovníctve, zásoby musia byť v účtovníctve ocenené v cenách, za ktoré sa obstarali (obstarávacia cena, vlastné náklady, reprodukčná obstarávacia cena, reálna hodnota), pričom inventarizácia tovaru na predajniach sa v praxi zvyčajne vykonáva v predajných cenách. Aby hodnota tovaru celkom bola porovnateľná na zostatok syntetického účtu zásob (účet 132), t.j. v obstarávacích cenách, je potrebné inventúrne súpisy tovaru, ktoré sú vyhotovené v predajných cenách upraviť o sumu obchodného rozpätia (marža, rabat) a aj o DPH (u platiteľov tejto dane) tak, aby inventúrne súpisy boli ocenené v cenách, za ktoré sa obstarali.
V rámci inventarizácie sa preverujú aj vnútropodnikové normy prirodzených úbytkov zásob. Ak sa zistia nesprávnosti a nové skutočnosti, je vhodné upresniť a doplniť tieto interné normy. V súlade so zvolenou metódou oceňovania sa preveruje správnosť ocenenia zásob. V inventúrnych súpisoch sa uvádza ocenenie zásob v účtovných cenách (ceny, za ktoré sa zásoby obstarali). V prípade zistenia prechodného zníženia hodnoty zásob sa zistená skutočnosť uvedie v inventúrnom súpise v poznámkach a súčasne sa navrhne úprava ocenenia podľa § 26 zákona o účtovníctve a § 23 postupov účtovania, to zn., že účtovná jednotka rozhodne o účtovaní napr. opravných položiek. V súvislosti s oceňovaním je potrebné preveriť aj správnosť poskytnutých zliav v rámci cenenia zásob a skúma sa aj potrebnosť zásob. V inventúrnom súpise sa uvádzajú aj nepotrebné alebo nadbytočné zásoby.
Príklad 1
Úprava stavu zásob zistených fyzickou inventúrou
Účtovná jednotka vykonala pri skladovej položke tovaru (napr. cukor) fyzickú inventúru ku dňu 15. 12. 2015
|
skutočný zistený stav tovaru k 15. 12. 2015 |
5 000 kg |
v ocenení 4 000 € |
|
prírastky tovaru od 15. 12. 2015 do 31. 12. 2015 |
+ 2 000 kg |
v ocenení 1 600 € |
|
úbytky tovaru od 15. 12. 2015 do 31. 12. 2015 |
– 450 kg |
v ocenení 360 € |
|
skutočný stav tovaru k 31. 12. 2015 |
6 550 kg |
v ocenení 5 240 € |
|
Účtovná jednotka, ktorá používa spôsob B účtovania zásob, musí ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka na základe výsledkov inventarizácie zaúčtovať na majetkové účty zásob v účtovej triede 1 – Zásoby, skutočný stav zásob zistený fyzickou inventúrou (napr. v prípade tovaru: Má dať účet 132 a dal účet 504). Teda o tovar, ktorý nebol predaný, sa musia „očistiť“ náklady. |
Inventarizácia peňažných prostriedkov v hotovosti
Ako sme už uviedli, zákonom č. 352/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, došlo aj k zmene vo vykonávaní inventarizácie peňažných prostriedkov v hotovosti. U peňažných prostriedkov v hotovosti (v eurách i v cudzej mene) musí účtovná jednotka vykonať inventarizáciu ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku, teda podľa novelizovaného znenia zákona stačí inventarizáciu pokladne vykonať raz za rok. Pre vlastné potreby však môže inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek počas účtovného obdobia.
2.1.6 Postup prác pri vykonávaní inventarizácii
Návod na zostavenie harmonogramu prác (postup prác) pre správne a kvalitné vykonanie celkovej inventarizácie majetku a záväzkov (najmä v prípade veľkých účtovných jednotiek).
Postup prác pri inventarizácii
|
A) |
Pred začatím inventarizácie |
|
1. |
stanovenie zodpovedných pracovníkov |
|
2. |
zoznámenie
zodpovedných pracovníkov |
|
3. |
preverenie platnosti
dohôd o hmotnej |
|
B) |
Vykonanie vlastnej inventúry |
|
1. |
zistenie skutočných stavov |
|
2. |
vypracovanie inventarizačných súpisov |
|
3. |
porovnanie fyzického
stavu s účtovným |
|
4. |
kontrola zistenia ochrany majetku |
|
5. |
zistenie riadneho udržiavania a opráv, zistenie rozpracovaného dlhodobého majetku, na ktorom sa nebude pokračovať (zmarené investície) |
|
7. |
zistenie nevyužiteľného majetku |
|
8. |
doloženie evidencie pohľadávok a záväzkov |
|
9. |
doloženie evidencie rezerv |
|
10. |
doloženie evidencie opravných položiek |
|
C) |
Záverečné úlohy |
|
1. |
zistenie a vyčíslenie
inventarizačných |
|
2. |
vysporiadanie
inventarizačných |
|
3. |
vypracovanie inventarizačného zápisu |
- K bodom A) 1 až 3
Stanovenie zodpovedných osôb
Je nutné špecifikovať a presne určiť, kto vykoná jednotlivé kroky inventarizácie, písomne poveriť každého z členov tzv. inventarizačnej komisie a určiť rozsah a harmonogram prác pri inventúre.
Zoznámenie zodpovedných pracovníkov s úlohou a cieľom celej inventarizácie
Pokiaľ jednotlivé kroky a postupy nevyplývajú z písomného poverenia, je vhodné osobne oboznámiť pracovníkov s tým, čo sa od nich očakáva a aké sú ich úlohy.
Preverenie platnosti dohôd o hmotnej zodpovednosti
Pred začatím vlastných inventúr je vhodné prekontrolovať platnosť zmlúv a stav všetkých dohôd. Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná (rieši Zákonník práce).
- K bodu B) 1. Zistenie skutočného stavu
Pri zisťovaní skutočného stavu majetku a záväzkov by sa mali zisťovať aj nasledujúce skutočnosti
a) dlhodobý hmotný majetok
− u budov, hál a stavieb je treba skontrolovať skutočný stav s účtovnou hodnotou, zistiť reálnosť ocenenia a prípadne navrhnúť vytvorenie opravných položiek,
− prehodnotiť odpisové plány majetku a prípadne navrhnúť ich úpravu,
− u strojov, prístrojov, zariadení, dopravných prostriedkov zistiť technický stav a navrhnúť riešenie (oprava, vyradenie) a podobne,
b) dlhodobý nehmotný majetok
− u nehmotného majetku, napr. u softvéru, je potrebné venovať pozornosť jeho legálnemu nadobudnutiu,
− prehodnotiť odpisový plán nehmotného majetku a prípadne navrhnúť jeho úpravu,
c) zásoby
− u zvierat je vhodné inventarizovať jednotlivé kusy,
− zásoby vlastné, napr. v ÚJ s kusovou výrobou, s dlhodobým výrobným cyklom – posúdiť oprávnenú výšku nabehnutých nákladov so skutočným stavom,
− zásoby nakupované, napr. materiál na ceste – typická dokladová inventúra, kde účtovná jednotka musí mať prehľad o dôvodoch nedodania materiálu k stanovenému dňu,
e) peňažné prostriedky
− pokladničná hotovosť – účtovná jednotka si určí, k akým termínom bude overovať peňažnú hotovosť, ceniny a šeky, okrem dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak inventúru bude aj naďalej vykonávať viackrát za účtovné obdobie,
− bankové účty – preveriť doloženie posledného bankového výpisu v danom účtovnom období; zároveň sa preverujú aj úvery prijaté od bánk, prípadne pôžičky od iných subjektov ako od bánk,
f) pohľadávky a záväzky
− u týchto skupín by malo dochádzať nielen k posudzovaniu správnosti údajov v účtovníctve, ale i k návrhu na vytváranie opravných položiek k pohľadávkam, či návrhom na odpis pohľadávok, prípadne je potrebné zabezpečiť prihlásenie pohľadávok do konkurznej podstaty; je potrebné preveriť i preddavky, vyjadriť sa k neuhradeným záväzkom a pod.,
g) rezervy a účty časového rozlíšenia a podsúvahová evidencia
− rezervy – posúdiť ich výšku a opodstatnenosť tvorby v zmysle zákona o účtovníctve a postupov účtovania ako aj zákona o dani z príjmov (zákonné rezervy),
− účty časového rozlíšenia – posudzuje sa ich výška a opodstatnenosť existencie časového rozlíšenia prípadne časového nerozlišovania niektorých účtovných prípadov,
− podsúvahová evidencia – v tejto evidencii sú dôležité položky (iné aktíva a iné pasíva), ktoré môžu mať podstatný vplyv na účtovnú závierku (napr. hypotéky, zmenky k inkasu použité k úhrade do doby jej splatnosti, prísne zúčtovateľné tlačivá a pod.),
h) opravné položky
− posudzuje sa opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky k majetku.
- K bodom B) 2 až 10
Vypracovanie inventúrnych súpisov
Zákon o účtovníctve definuje inventúrne súpisy, na ktorých je účtovná jednotka povinná zaznamenať skutočné stavy majetku a záväzkov zistené pri fyzickej a dokladovej inventúre.
Porovnanie zisteného fyzického stavu s účtovným stavom
Skutočné stavy majetku a záväzkov zistené inventúrou sa porovnajú so stavmi účtovnými a rozdiely sa vyčíslia v peňažných jednotkách, prípadne v jednotkách množstva.
Kontrola zistenia ochrany majetku
Súčasťou preverovania majetku by mala byť i kontrola zabezpečenia ochrany majetku.
Zistenie riadneho udržovania a opráv
Inventarizačná komisia by mala preveriť udržiavanie a opravy majetku a individuálne upozorniť na nedostatky a žiadať nápravu daného stavu.
Zistenie rozpracovaného dlhodobého majetku, na ktorom sa nebude pokračovať
Úlohou inventúr je aj vyhľadávanie zabudnutých investičných akcií, ktoré sa dostali do určitej fázy rozpracovania a potom bola prerušená alebo i ukončená ich realizácia.
Zistenie nevyužiteľného majetku
Inventarizáciou by sa mal zistiť stav nevyužiteľného majetku (materiál, hotové výrobky, zásoby alebo dlhodobý majetok) a navrhnúť aj spôsob, ako sa s týmto majetkom naloží.
Doloženie evidencie pohľadávok
Pohľadávky sa preverujú dokladovou inventúrou pričom je potrebné skúmať dobu splatnosti, dôvody oneskoreného inkasa pohľadávok, dôvody nevymožiteľnosti pohľadávok a pod.
Doloženie evidencie rezerv
Rezervy sa preverujú dokladovou inventúrou, pričom je potrebné preskúmať interné smernice, na základe ktorých boli vytvorené a preskúmať opodstatnenosť a výšku ich tvorby.
Doloženie evidencie opravných položiek
Opravné položky sa preverujú dokladovou inventúrou, pričom je potrebné preverovať opodstatnenosť ich tvorby a existencie.
- K bodom C1 až C3
C1. Zistenie a vyčíslenie inventarizačných rozdielov
U všetkých mánk a prebytkov sa musia zodpovední pracovníci vyjadriť k ich vzniku. V návrhoch na vysporiadanie inventarizačných rozdielov je treba u zistených mánk uviesť, či sú zavinené alebo nezavinené, či ide o prirodzené úbytky v rámci noriem, ktoré si účtovná jednotka stanovila alebo ide o manko nad normu.
C2. Vysporiadanie inventarizačných rozdielov – návrh
Malo by byť komisiou navrhnuté
a) spôsob zúčtovania,
b) rozhodnúť o vymáhaní mánk (od osôb s hmotnou zodpovednosťou),
c) rozhodnúť o spôsobe náhrady škôd zistených inventarizáciou.
Zistené inventarizačné rozdiely sa účtujú na príslušné účty nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti, resp. na príslušné účty finančných nákladov alebo finančných výnosov s výnimkou
a) cenných papierov, kde je potrebné z tohto titulu uviesť na analytickom účte cenné papiere v umorovacom konaní a súčasne začať umorovacie konanie,
b) prebytku odpisovaného dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, ktorý sa zachytí na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu časového rozlíšenia 384 a prebytok neodpisovaného majetku sa zachytí na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,
c) prirodzeného úbytku – v rámci noriem,
d) prebytkov zásob vlastnej výroby vrátane zvierat, ktoré sa účtujú na príslušné zmeny stavu vnútropodnikových zásob.
C3. Vypracovanie inventarizačného zápisu
Inventarizačné komisie by mali vypracovať inventarizačný zápis, ktorý možno považovať za akúsi rekapituláciu svojej práce. Obsah inventarizačného zápisu určuje zákon o účtovníctve, ktorý by mal zodpovedať veľkosti, zameraniu a potrebám účtovnej jednotky.
2.1.7 Inventarizačné
rozdiely
a ich účtovanie
Podľa § 30 ods. 5 zákona o účtovníctve, inventarizačným rozdielom môže byť manko alebo prebytok. Manko vzniká vtedy, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok, to zn. že mankom sa rozumejú chýbajúce predmety dlhodobého hmotného majetku, materiálu, drobných predmetov, tovaru a pod., teda majetok evidovaný v účtovníctve, ktorý však v skutočnosti podľa zistenej inventúry chýba.
Prebytok vzniká vtedy, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Prebytok teda znamená, že v skutočnosti je vyšší stav niektorého majetku, napr. materiálu, peňazí v hotovosti a pod., než eviduje účtovníctvo.
Manká a prebytky predstavujú inventarizačné rozdiely, ktoré sa zisťujú porovnávaním skutočného stavu majetku a záväzkov, zisteného fyzickou alebo dokladovou inventúrou, so stavom zisteným v účtovníctve.
Rozdiel je ďalej potrebné posudzovať na základe príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka a Zákonníka práce (vymáhanie manka, náhrada škody, atď.).
Mankom nie sú preukázané manká v rámci noriem prirodzených úbytkov. Ide o technologické a technické straty vyplývajúce z prirodzených vlastností výrobkov vznikajúcich napr. rozprášením, vysychaním v rámci technologických úbytkov vo výrobnom a odbytovom procese do výšky stanovenej normami. Normy prirodzených úbytkov zásob si môže účtovná jednotka určiť vlastným predpisom vždy na príslušné účtovné obdobie, ak má také druhy zásob, pri ktorých sa predpokladajú technologické straty. Úbytky v rámci noriem prirodzených úbytkov sa účtujú priamo do spotreby (účty 501, 504 alebo na stranu MD účtov účtovej skupiny 61 pri zásobách vlastnej výroby).
2.1.8 Účtovanie inventarizačných rozdielov
je upravené v § 11 a v § 21 ods. 2 postupov účtovania. Podľa § 11 postupov účtovania, na príslušné účty nákladov alebo výnosov sa účtujú inventarizačné rozdiely podľa § 30 ods. 7 zákona okrem
a) chýbajúcich cenných papierov, kedy sa vykáže ich úbytok na analytickom účte cenné papiere v umorovacom konaní a ak sa začne umorovacie konanie,
b) schodku peňažných hotovostí a cenín, ktorý sa účtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe.
Chýbajúce cenné papiere sa z účtu, na ktorom sú zaúčtované preúčtujú na analytický účet vytvorený k príslušnému syntetickému účtu, napr. ak má účtovná jednotka na účte 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke a došlo ich strate (akcie v listinnej podobe), preúčtujú sa nasledovne: na stranu Má dať účtu 061 – Cenné papiere v umorovacom konaní a v prospech účtu 061 – Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke. Po ukončení umorovacieho konania, ak sa chýbajúce cenné papiere nenájdu, zaúčtuje sa škoda na dlhodobom finančnom majetku nasledovne: na stranu Má dať účtu 569 – Manká a škody na finančnom majetku a v prospech účtu 061 – Cenné papiere v umorovacom konaní.
Čo sa týka schodku v pokladničnej hotovosti, predpis schodku k náhrade sa zaúčtuje voči hmotne zodpovednému zamestnancovi a to na stranu Má dať účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom a v prospech účtu 211 – Pokladnica, prípadne 213 – Ceniny.
2.1.9 Prebytok nakupovaných zásob
• ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu zásob pri ich vyskladnení, prebytok sa účtuje v prospech účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy a skutočný úbytok zásob, ak je preukázateľné, že došlo k chybnému účtovaniu pri ich vyskladnení, sa účtuje na ťarchu účtov účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy;
• prebytok zásob vlastnej výroby vrátane zvierat sa účtuje na príslušné účty zmeny stavu vnútroorganizačných zásob;
• ak sa nepreukáže chybné účtovanie pri vyskladnení, prebytok sa účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.
|
Účtovné súvzťažnosti |
MD |
D |
|
1. Prebytok nedokončenej výroby zistený pri inventarizácii |
121 |
61x |
|
2. Prebytok materiálu a tovaru, ak sa chybne účtovalo pri jeho vyskladnení do spotreby |
112 |
501, 504 |
|
3. Prebytok materiálu a tovaru, ak sa nepreukáže chybné účtovanie pri vyskladnení |
112, 132 |
648 |
2.1.10 Prebytok neodpisovaného dlhodobého majetku
− sa účtuje na ťarchu účtu majetku a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.
|
Účtovné súvzťažnosti |
MD |
D |
|
1. Prebytok dlhodobého hmotného majetku neodpisovaného, napr. prebytok pozemku, ako novo zistený v účtovníctve doteraz nezachytený podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania ocenený v reprodukčnej obstarávacej cene |
031 |
648 |
2.1.11 Prebytok dlhodobého odpisovaného majetku
sa účtuje podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený (prebytok) ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou, účtuje sa so súvzťažným zápisom na účet 384 – Výnosy budúcich období a tieto sa rozpúšťajú rovnakým spôsobom ako dotácie podľa § 56 ods. 12 postupov účtovania ako dotácie (dotácie na obstaranie dlhodobého majetku sa rozpúšťajú do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov z dlhodobého hmotného majetku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá, od doby zaradenia tohto majetku do užívania).
|
Účtovné súvzťažnosti |
MD |
D |
|
1. Prebytok dlhodobého majetku odpisovaného, napr. prebytok stroja ako novo zistený v účtovníctve doteraz nezachytený podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania ocenený v reprodukčnej obstarávacej cene |
022 |
384 |
|
2. Zúčtovanie
hodnoty zaúčtovanej na účte 384 v časovej a vecnej súvislosti a) zúčtovanie odpisov zo stroja 551 082 b) zúčtovanie sumy vo výške odpisov do výnosov 384 648 |
551 384 |
082 648 |
Poznámka
|
Podľa § 25 zákona o účtovníctve reprodukčná obstarávacia cena je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje. Táto cena je v platnosti len do 31. 12. 2015, od 1. 1. 2016 sa ruší a nahrádza sa reálnou hodnotou. |
Účtovanie manka
Podľa postupov účtovania manká sa účtujú na nasledujúcich nákladových účtoch
• účet 549 – Manká a škody
na tomto účte sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manko na nakúpených zásobách ako aj na zásobách vlastnej výroby. Ich náhrada sa účtuje na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti,
• účet 569 – Manká a škody na finančnom majetku
na tomto účte sa účtujú manká a škody na finančnom majetku. Ich náhrada sa účtuje na účte 668 – Ostatné finančné výnosy,
|
Účtovný predpis účtovania manka |
MD |
D |
|
1. Manko dlhodobého majetku (DM) a) zostatková cena chýbajúceho majetku b) vyradenie DM z evidencie v obst. cene |
549 08x |
07x, 08x 01x, 02x |
|
2. Manko nedokončeného DM |
549 |
04x |
|
3. Účtovanie manka na zásobách |
549 |
účty zásob |
|
4. Schodok pokladničnej hotovosti a cenín |
335 |
211, 213 |
Poznámka
|
V postupoch účtovania je inventarizácia nariadená alebo upravená ešte v § 5 ods. 7 (na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie časového rozlíšenia), § 18 ods. 9 (ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky k majetku), § 19 ods. 6 (rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť), § 21 ods. 6 (opravné položky k dlhodobému majetku), § 23 (zisťovanie úžitkovej hodnoty zásob pri inventarizácii), § 43 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) a ods. 5 písm. b) (úprava stavu zásob na základe výsledkov inventarizácie a účtovanie inventarizačných rozdielov pri spôsobe A a spôsobe B účtovania zásob). |
Prehľad účtovania inventarizačných rozdielov
|
Inventarizačný rozdiel |
MD |
D |
|
1. Manko dlhodobého majetku odpisovaného |
549 |
07x, 08x |
|
2. Prebytok dlhodobého majetku odpisovaného |
01x,02x |
384 |
|
3. Manko dlhodobého majetku neodpisovaného |
549 |
03x |
|
4. Prebytok dlhodobého majetku neodpisovaného |
03x |
648 |
|
5. Manko zásob pri spôsobe A účtovania zásob: materiálu zásob vlastnej výroby tovaru |
549 549 549 |
112 12x 132 |
|
6. Manko zásob pri spôsobe B účtovania zásob: materiálu zásob vlastnej výroby tovaru |
549 549 549 |
501 61x 504 |
|
7. Prebytok zásob pri spôsobe A účtovania zásob: materiálu zásob vlastnej výroby tovaru |
112 12x 132 |
648 61x 648 |
|
8. Prebytok zásob pri spôsobe B účtovania zásob: materiálu vlastnej výroby tovaru |
501 12x 504 |
648 61x 648 |
|
9. Schodok peňažnej hotovosti a cenín |
335, 378 |
211, 213 |
|
10. Prebytok peňažných hotovostí a cenín |
211, 213 |
668 |
|
11. Chýbajúce cenné papiere |
zaznamenajú sa na analytickom účte |
x |
Správne vykonanie inventarizácie je náročný proces, ktorý si vyžaduje dôslednú prípravu pre jej úspešnú realizáciu. Keďže v praxi sa často stáva, že inventarizácii sa účtovné jednotky nedostatočne venujú, alebo sa stáva, že ju nevykonajú vôbec, poukázujeme na jej významnosť, na právnu úpravu jej vykonávania, spôsoby jej vykonania, účtovanie inventarizačných rozdielov a ďalšie skutočnosti súvisiace s inventarizáciou.
2.2 Kontrola bilančnej kontinuity
Medzi ďalšie činnosti, ktoré musí účtovná jednotka pred zostavením účtovnej závierky vykonať je odkontrolovanie dodržania zásady bilančnej kontinuity. Táto povinnosť účtovnej jednotky vyplýva z § 16 ods. 12 zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa v účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva musí dodržať zásada, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. Uvedené platí aj pre účty vedené v knihe podsúvahových účtov. Účtovanie začiatočných stavov sa vykoná na základe interného účtovného dokladu.
VZOR
Inventúrny súpis majetku a záväzkov ku dňu ……………………
Obchodné meno a sídlo účtovnej jednotky …...............................................................…………………………
Deň začatia inventúry ..............................................................................….......………..
Deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná ..............................................................................….......………..
Deň skončenia inventúry ..............................................................................….......………..
Miesto uloženia majetku ..............................................................................….......………..
Hmotne zodpovedná osoba ..............................................................................….......………..
Zoznam skutočného stavu majetku a záväzkov:
|
por. číslo |
inventárne číslo |
názov majetku |
obstarávacia cena |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierky zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a § 27, ak sú také skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúry:
........................................................................................................................................................................
........................................................................................................................................................................
V ............................. dňa ................................
Poznámky: .......................................................................................................................................................
........................................................................................................................................................................
Inventarizačná komisia (meno, podpisy): predseda: ..............................................................................
členovia: ..............................................................................
Zmena začiatočných stavov k 1. 1. 2015 v priebehu roka 2015
Ustanovenie § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve dáva účtovným jednotkám možnosť do dňa schválenia účtovnej závierky najvyšším orgánom spoločnosti účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, že sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva.
Ak účtovná jednotka do dňa schválenia účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie zistí podstatnú chybu (závažný rozdiel medzi skutočnosťou a obrazom, ktorý o účtovnej jednotke podáva zostavená účtovná závierka), má účtovná jednotka možnosť otvoriť už uzavreté účtovné knihy a predmetnú chybu priamo v účtovníctve vedenom za prechádzajúce účtovné obdobie, teda napr. za rok 2014, opraviť.
Výsledkom takejto opravy bude nielen zmena konečných súvahových stavov (samozrejme aj výsledkových stavov, ak sa oprava týka aj nákladov alebo výnosov) na niektorých účtoch za rok 2014, ale aj zmena počiatočných stavov k 1. 1. 2015, to znamená, že po zmene na účtoch je potrebné vykonať aj opravu účtovných zápisov pri účtovaní začiatočných stavov (účet 701 – Začiatočný účet súvahový). Do nasledujúceho účtovného obdobia sa prevádzajú len účty súvahy.
VZOR
Inventarizačný zápis o výsledku riadnej
(mimoriadnej) inventarizácie dlhodobého majetku
napísaný v zmysle § 29 a 30 zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve
konanej ku dňu ....................................
Obchodné meno a sídlo účtovnej jednotky .......................................................................................................
Deň začatia .................................................. Deň ukončenia ....................................................
Zistený stav majetku:
I. Dlhodobý nehmotný majetok (napr. software) nad 2 400 € ...................................................................
...................................................................................................................................................................
II. Dlhodobý hmotný majetok odpisovaný v cene nad 1 700 €
1. budovy, haly .......................................................................................................................................
1. stavby ................................................................................................................................................
2. energetické a hnacie stroje ................................................................................................................
3. pracovné stroje a zariadenia ..............................................................................................................
4. prístroje a zvláštne technické zariadenia ............................................................................................
5. dopravné prostriedky .........................................................................................................................
6. iný majetok ........................................................................................................................................
Spolu .........................................................................................................................................................
III. Dlhodobý hmotný majetok v cene do 1 700 €
s dobou použiteľnosti dlhšou ako 1 rok .....................................................................................................
III. Dlhodobý nehmotný majetok v cene do 2 400 €
s dobou použiteľnosti dlhšou ako 1 rok .....................................................................................................
IV. Dlhodobý hmotný majetok neodpisovaný (pozemky) .............................................................................
V. Dlhodobý finančný majetok (podielové cenné papiere, vklady) ...............................................................
Inventarizačné rozdiely: zistené – nezistené
druh majetku:
...........................................................................................................................................................................
...........................................................................................................................................................................
...........................................................................................................................................................................
Vyradený majetok v sume ............................................... podľa priloženého protokolu o vyradení.
Poznámky: .......................................................................................................................................................
........................................................................................................................................................................
Inventarizačná komisia (meno, podpisy): predseda: ..............................................................................
členovia: ..............................................................................
VZOR
Úprava dlhodobého majetku a zásob
o prírastky a úbytky, ak sa inventarizácia vykonávala
k inému dňu, než k 31. 12. 20.. a účtovné obdobie je
kalendárny rok
|
Druh majetku |
stav k: |
prírastok |
úbytok v r. .......... |
stav k 31. 12. 20.. |
|
Pozemky |
|
|
|
|
|
Budovy |
|
|
|
|
|
Stavby |
|
|
|
|
|
Energetické stroje |
|
|
|
|
|
Pracovné stroje |
|
|
|
|
|
Prístroje |
|
|
|
|
|
Dopravné prostriedky |
|
|
|
|
|
Rozostavané investície |
|
|
|
|
|
Ostatný DM |
|
|
|
|
|
Spolu |
|
|
|
|
|
Dlhodobý nehmotný majetok (softvér) |
|
|
|
|
|
Ostatný dlhodobý nehmotný majetok |
|
|
|
|
|
Spolu |
|
|
|
|
|
Zásoby – materiál |
|
|
|
|
|
Zásoby – tovar |
|
|
|
|
|
Spolu |
|
|
|
|
V ............................. dňa ................................ Vypracoval ……...........................……………..
2.3 Výsledok hospodárenia v schvaľovaní
Podľa § 59 ods. 15 postupov účtovania, účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní nemá (výsledok hospodárenia za rok 2014) ku dňu uzatvorenia účtovných kníh zostatok (k 31. 12. 2015). Výsledkom hospodárenia môže byť zisk alebo strata. Obchodná spoločnosť alebo družstvo sa pri vysporiadaní výsledku hospodárenia musia riadiť Obchodným zákonníkom.
• Rozdelenie výsledku hospodárenia, ak ním je zisk (rozdelenie zisku)
Účtovné jednotky pri rozdeľovaní zisku musia najskôr pristúpiť k povinnému prídelu zo zisku do rezervného fondu. Táto povinnosť im vyplýva z Obchodného zákonníka (OZ). Ďalšie rozdelenie zisku sa uskutoční podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky.
|
a) povinný prídel zo zisku do rezervného fondu |
||
|
Účtovné súvzťažnosti |
MD |
D |
|
1. Účtovanie povinného prídelu zo zisku do rezervného fondu a) v akciovej spol. (§ 217 OZ) b) v s.r.o. (§ 124 OZ) c) v družstve (§ 235 OZ) |
431 431 431 |
421 421 422 |
|
b) ďalšie rozdelenie zisku je podľa rozhodnutia účtovnej jednotky |
||
|
Účtovné súvzťažnosti |
MD |
D |
|
1. Rozdelenie zisku spoločníkom alebo zamestnancom (podiely na zisku, dividendy) |
431 |
364, 333 |
|
2. Prídel do štatutárnych fondov a do ostatných fondov |
431 |
423, 427 |
|
3. Prídel do sociálneho fondu |
431 |
472 |
|
4. Vykrytie straty z minulých rokov |
431 |
429 |
|
5. Zvýšenie základného imania |
431 |
419 |
Ak účtovná jednotka počas účtovného obdobia roka 2015 nerozdelila a nezaúčtovala rozdelenie zisku za rok 2014 jedným z vyššie uvedených spôsobov, potom musí v rámci závierkových účtovných prípadov zaúčtovať nerozdelený zisk na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov, pretože účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní nesmie ku dňu zostavenia účtovnej závierky vykazovať zostatok.
|
Účet 431 sa v prípade zisku preúčtuje nasledovne |
||
|
Účtovné súvzťažnosti |
MD |
D |
|
1. Preúčtovanie nerozdeleného zisku na účet 428 |
431 |
428 |
• Vysporiadanie výsledku hospodárenia, ak ním je strata (úhrada straty)
Spoločnosť s ručením obmedzeným podľa § 121 Obchodného zákonníka môže v spoločenskej zmluve určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. Splnenie tejto povinnosti nemá vplyv na výšku vkladu spoločníka. Ak sa spoločnosť rozhodne, že stratu neuhradia spoločníci, zaúčtuje sa na účet nerozdeleného zisku.
|
Účtovné súvzťažnosti vysporiadania straty v s.r.o. |
MD |
D |
|
1. Zúčtovanie úhrady straty ako pohľadávky voči spoločníkom |
354 |
431 |
|
2. Zúčtovanie straty na účet neuhradená strata minulých rokov |
429 |
431 |
V akciovej spoločnosti pri vykázanej strate v súlade s § 187 Obchodného zákonníka, do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí okrem iných skutočností aj rozhodnutie o úhrade straty. V akciovej spoločnosti úhradu straty nemožno požadovať od akcionárov, preto jej vysporiadanie treba riešiť iným spôsobom, napr. použitím rezervného fondu, zaúčtovaním na účet nerozdeleného zisku, znížením hodnoty akcií alebo naopak zvýšením počtu akcií, znížením ostatných fondov tvorených zo zisku a pod.
|
Účtovné súvzťažnosti vysporiadania straty v a.s. |
MD |
D |
|
1. Použitie zákonného rezervného fondu na vykrytie straty |
417 |
431 |
|
2. Použitie ostatných fondov na vykrytie straty |
427 |
431 |
|
3. Zúčtovanie straty na účet neuhradená strata minulých rokov |
429 |
431 |
V družstve podľa § 222 Obchodného zákonníka stanovy môžu určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.
2.4 Doúčtovanie účtovných prípadov bežného roka, ktoré musia byť zaúčtované pred zostavením účtovnej závierky
Ide o účtovanie takých účtovných prípadov, ktorými sa zabezpečí úplnosť účtovníctva bežného účtovného obdobia a v účtovnej závierke sa tak vykážu pravdivé údaje o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia.
Ide najmä o tieto účtovné prípady
− v účtovnom období by mali byť zaúčtované všetky výpisy z bankových účtov do 31. 12. 2015 vrátane bankového výpisu z tohto dňa,
− interné účtovné doklady vystavené po 31. 12. 2015, ktoré vecne súvisia a dokladujú operácie bežného roka (napr. mzdy za december 2015 vyhotovené a vyplatené v januári 2016 a pod.),
− vystavené faktúry a došlé faktúry za všetky dodávky splnené do 31. 12. 2015,
− zaúčtovanie nákladov, na ktoré boli v bežnom roku poskytnuté preddavky (pracovné cesty, drobný nákup, pohonné hmoty a pod.),
− zaúčtovanie predpisu neuhradených položiek sankčného charakteru, ak sa tak neurobilo v priebehu bežného roka (penále, pokuty – ako náklad, alebo ako výnos, ak to vyplýva z niektorého účtovného dokladu alebo zmluvy),
− doúčtovanie výšky tvorby sociálneho fondu a jeho použitia,
− ročné vysporiadanie DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH,
− zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú ku dňu zostavenia účtovnej závierky vykazovať zostatok.
Z uvedených účtovných prípadov vyberáme
• Zúčtovanie poskytnutých preddavkov
V rámci uzávierkových prác sa preveruje zaúčtovanie nákladov, na ktoré boli v bežnom roku poskytnuté preddavky (pracovné cesty, drobný nákup, pohonné hmoty a pod.). Preverenie preddavkov je možné vykonať výlučne dokladovou inventúrou. Na zúčtovanie a vysporiadanie preddavkov by si mala účtovná jednotka stanoviť internú smernicu, v ktorej budú spracované zásady poskytovania a vysporiadania poskytnutého preddavku a to najmä vo vzťahu ku dňu zostavenia účtovnej závierky, pretože všetky náklady, na ktoré bol preddavok poskytnutý, musia byť zaúčtované do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. V praxi sa často objavuje otázka, či sa musia aj fyzicky peniaze z preddavkov, najmä stálych, vrátiť do pokladnice. Postupy účtovania túto skutočnosť konkrétne neupravujú, preto je vecou účtovnej jednotky, ako k danému problému vo vzťahu k účtovnej závierke pristúpi, či sa preddavok vráti a v januári nasledujúceho účtovného obdobia sa znova poskytne, alebo v rámci dokladovej inventúry sa skonštatuje, že stály preddavok je u konkrétneho pracovníka a nevracia sa do pokladnice. Teda nezáleží, či budú fyzicky peniaze vrátené do pokladnice, ale dôležité je, aby náklad z preddavku, na ktorý bol poskytnutý, bol v danom účtovnom období zaúčtovaný.
• Doúčtovanie tvorby sociálneho fondu a jeho použitia
Sociálny fond, ako jediný fond v účtovníctve, sa tvorí na ťarchu nákladov. Účtuje sa na účte 472 – Záväzky zo sociálneho fondu. Povinný prídel do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu [§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde] sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady. Ďalšie zdroje fondu podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa účtujú v prospech účtu 472 – Záväzky so sociálneho fondu a na ťarchu účtu 221 – Bankové účty. Príspevok zamestnávateľa podľa § 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní.
|
Účtovné súvzťažnosti |
MD |
D |
|
1. Tvorba sociálneho fondu |
527 |
472 |
|
2. Prídel do sociálneho fondu zo zisku |
431 |
472 |
|
3. Poskytnutie
pôžičky pracovníkom zo sociálneho fondu |
472 |
221 |
|
4. Poskytnutý
príspevok zamestnancom na rekreáciu, dopravu, |
472 |
333 |
|
5. Príspevok na stravovanie zamestnancov a) vo vlastnom stravovacom zariadení b) v cudzom zariadení formou stravovacích poukážok |
472 472 |
602 213 |
• Ročné vysporiadanie DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH
Podľa zákona o DPH, platitelia DPH, ktorí si počas roka uplatňovali nárok na odpočítanie DPH na vstupe koeficientom, musia vykonať celoročný prepočet koeficientom a zistené rozdiely nároku na odpočítanie DPH podľa celoročného koeficientu a koeficientov jednotlivých zdaňovacích období vysporiadať so štátnym rozpočtom (§ 50 zákona o DPH).
O tejto skutočnosti sa účtuje
|
Účtovné súvzťažnosti |
MD |
D |
|
a) ak priebežne odpočítaná
daň je vyššia, ako vypočítaná podľa ročného koeficientu |
548 |
343 |
|
b) ak priebežne odpočítaná daň je nižšia, ako vypočítaná podľa ročného koeficientu |
343 |
648 |
• Účty, ktoré nesmú ku dňu zostavenia účtovnej závierky vykazovať zostatok
Podľa § 44 ods. 1 a ods. 9 postupov účtovania, účty
111 – Obstaranie materiálu a
131 – Obstaranie tovaru
pri uzatvorení účtovných kníh nevykazujú zostatok.
Pri ich preúčtovaní sa postupuje nasledovne
a) aktívny zostatok účtu 111 predstavujúci vyfakturovaný, ale neprevzatý materiál na sklad, sa zaúčtuje na ťarchu účtu 119 – Materiál na ceste a v prospech účtu 111,
b) pasívny zostatok účtu 111 predstavujúci nevyfakturovaný materiál prevzatý na sklad, sa zaúčtuje na ťarchu účtu 111 a v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky (suma je známa, napr. z dodacieho listu); ak presná suma nebude známa, zostatok sa preúčtuje na účet 323 – Krátkodobé rezervy,
c) aktívny zostatok účtu 131 predstavujúci vyfakturovaný, ale neprevzatý tovar na sklad alebo do predajne, sa zaúčtuje na ťarchu účtu 139 – Tovar na ceste a v prospech účtu 131,
d) pasívny zostatok predstavujúci nevyfakturovaný tovar prevzatý na sklad, alebo do predajne, sa zaúčtuje na ťarchu účtu 131 a v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky (suma je známa, napr. z dodacieho listu); ak presná suma nebude známa, zostatok sa preúčtuje na účet 323 – Krátkodobé rezervy.
3. Závierkové účtovné prípady
Medzi závierkové účtovné prípady v zmysle zákona o účtovníctve a postupov účtovania možno zaradiť najmä
1. účtovanie o časovom rozlíšení v zmysle § 5 postupov účtovania,
2. účtovanie o inventarizačných rozdieloch v zmysle § 11 a § 21 ods. 2 postupov účtovania,
3. účtovanie o zmene reálnej hodnoty cenných papierov a podielov v zmysle § 14 postupov účtovania,
4. účtovanie opravných položiek v zmysle § 18 postupov účtovania,
5. zaúčtovanie zvýšenia alebo zníženia záväzkov v zmysle § 18 ods. 15 postupov účtovania,
6. účtovanie rezerv v zmysle § 19 postupov účtovania,
7. zaúčtovanie kurzových rozdielov v zmysle § 24 ods. 4 postupov účtovania,
8. účtovanie pohľadávky v prípade, ak nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka v zmysle § 48 ods. 3 postupov účtovania,
9. účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach v zmysle § 50 ods. 6 postupov účtovania,
10. účtovanie dlhodobých záväzkov a pohľadávok na analytické účty podľa dohodnutej doby splatnosti a zostatkovej doby splatnosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) postupov účtovania.
Z uvedených závierkových účtovných prípadov vyberáme účtovné prípady súvisiace s časovým rozlíšením nákladov a výnosov.
3.1 Účtovanie o časovom rozlišovaní v zmysle § 5 postupov účtovania
Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia, a to bez ohľadu na to, kedy vznikajú výdavky a príjmy vzťahujúce sa na tieto náklady a výnosy.
Účty časového rozlíšenia nákladov a výnosov sa účtujú vtedy, ak
− je známy vecný obsah účtovného prípadu,
− je určená presná suma, o ktorej sa účtuje,
− je určené obdobie, ktorého sa týkajú.
Na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, a to konkrétnych účtov v účtovej triede 5, napríklad vopred platené nájomné a predplatné.
Zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.
|
Základné súvzťažnosti účtovania nákladov budúcich období: |
MD |
D |
|
1. v bežnom roku: výdavok |
381 |
211, 221, 321 |
|
2. v budúcich rokoch: náklad |
5xx |
381 |
Na účte 382 – Komplexné náklady budúcich období sa účtujú náklady budúcich období, ktoré sa sledujú vo vzťahu k danému účelu. Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.
|
Základné súvzťažnosti účtovania komplexných nákladov budúcich období |
MD |
D |
|
1. v bežnom roku: výdavok |
účty nákladov |
rôzne účty |
|
2. v bežnom roku aktivácia nákladov |
382 |
655 |
|
3. v budúcich rokoch: náklad časovo rozlíšený |
555 |
382 |
Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtuje časové rozlíšenie nákladov bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v určitých budúcich obdobiach, napr. nájomné platené pozadu. Zúčtovanie výdavkov budúcich období sa vykoná pri uskutočnení výdavku.
|
Základné súvzťažnosti účtovania výdavkov budúcich období: |
MD |
D |
|
1. v bežnom roku: náklad |
5xx |
383 |
|
2. v budúcich rokoch: výdavok |
383 |
211, 221 |
Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy bežného účtovného obdobia, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred, sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb a prijaté predplatné.
Zúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná v období, s ktorým vecne súvisia.
Na účte 384 sa účtujú aj prijaté úhrady za vykonané preložky rozvodných zariadení podľa osobitného predpisu. Prijaté úhrady sa časovo rozlišujú vo výške odpisov týchto zariadení. Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa na účely zabezpečenia vecnej a časovej súvislosti účtujú účtovné prípady spojené s účtovaním dotácie na majetok a dotácie na úhradu nákladov podľa § 52a.
Ako výnosy budúcich období sa účtujú
1. nájomné prijaté vopred,
2. sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb,
3. prijaté predplatné,
4. prijaté úhrady za vykonané preložky rozvodných zariadení; ktoré sa rozpúšťajú do výnosov z účtu časového rozlíšenia vo výške odpisov z týchto zariadení,
5. dotácie na obstaranie majetku, ktoré sa rozpúšťajú do výnosov bežného účtovného obdobia v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov DHM, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá,
6. dotácia na úhradu nákladov podľa § 52a postupov účtovania.
|
Základné súvzťažnosti účtovania výnosov budúcich období: |
MD |
D |
|
1. v bežnom roku: príjem |
211, 221 |
384 |
|
2. v budúcich rokoch: výnos |
384 |
6xx |
Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach (výnos súvisí s bežným účtovným obdobím, ale príjem, ktorý sa naň vzťahuje, sa uskutoční až v nasledujúcom účtovnom období), napríklad nájomné prijaté pozadu.
|
Základné súvzťažnosti účtovania príjmov budúcich období: |
MD |
D |
|
1. v bežnom roku: výnos |
385 |
6xx |
|
2. v budúcich rokoch: príjem |
211, 221 |
385 |
Časové nerozlišovanie
Opatrením MF SR č. MF/23635/2014-74, ktorým sa novelizovali postupy účtovania pre podnikateľov, s účinnosťou od 31. 12. 2014 bol novelizovaný § 56 ods. 14, podľa ktorého
„v mikro účtovných jednotkách nie je potrebné na účte časového rozlíšenia účtovať nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad, ktorý sa týka účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovný prípad týkajúci sa účtovania dotácií a emisných kvót.
Vo veľkých účtovných jednotkách a v malých účtovných jednotkách sa náklady a výnosy časovo rozlišujú. Vo veľkých účtovných jednotkách a v malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia“.
Účtovné jednotky majú možnosť, nie povinnosť, účtovné prípady časovo nerozlišovať, samozrejme, za predpokladu, že spĺňajú zákonom stanovené podmienky.
Mikro účtovné jednotky nemusia časovo rozlišovať nevýznamné sumy a stále sa opakujúce účtovné prípady opakujúce sa každý rok, resp. medzi dvoma účtovnými obdobiami. Napríklad účtovná jednotka platí nájomné uzatvorené na základe zmluvy na dobu neurčitú, teda ide o stále sa opakujúci účtovný prípad. Nájomné platí raz za rok. V roku 2015 zaplatila nájomné na obdobie od 1. 5. 2015 do 30. 4. 2016. Výška ročného nájomného je stanovená na 1 200 €. V prípade, že pre účtovnú jednotku ide o nevýznamnú sumu, tento účtovný prípad nemusí časovo rozlišovať.
Malé a veľké účtovné jednotky účtovné prípady časovo rozlišujú aj naďalej. Prípady, kedy môžu od časového rozlišovania upustiť, sú nevýznamné sumy a často sa opakujúce prípady, týkajúce sa prvého a posledného mesiaca účtovného obdobia. Napríklad 16. 12. 2015 zaúčtuje firma faktúru za telefónne poplatky v sume 60 €, ktorá sa vzťahuje na obdobie od 16. 12. 2015 do 15. 1. 2016. Tento účtovný prípad nemusí časovo rozlišovať. Rovnako môže postupovať aj v prípade poplatku za odvoz odpadu, poistenie alebo rôzne on-line služby.
Príklad 2
Nájomné platené každoročne za dlhodobý prenájom nehnuteľnosti
Spoločnosť s ručením obmedzeným v roku 2015 uzatvorila nájomnú zmluvu za prenájom skladových priestorov na dobu neurčitú. Nájomné sa platí každoročne v máji bežného roka do apríla nasledujúceho roka, t.j. v máji v roku 2015 zaplatila nájomné do mája 2016 v sume 600 €. Pre spoločnosť s r.o. je to nevýznamná suma. Je možné túto sumu po splnení podmienky významnosti v roku 2015 časovo nerozlišovať?
Z otázky nie je jasné, či je spoločnosť zaradená ako mikro účtovná jednotka, alebo ako malá alebo veľká účtovná jednotka. Ak je zaradená ako mikro účtovná jednotka, nájomné, ktoré zaplatila v máji v roku 2015 vopred na roky 2015/2016 nemusí časovo rozlišovať, celú sumu nájomného zaúčtuje v máji 2015 do nákladov roka 2015.
Ak je spoločnosť zaradená ako malá alebo ako veľká účtovná jednotka, potom musí daný účtovný prípad časovo rozlišovať.
Príklad 3
Paušál na telefón zaplatený vopred
Účtovná jednotka dňa 19. 12. 2015 obdržala faktúru za telefón, kde je zaúčtovaný aj paušál, ktorý sa platí dopredu na obdobie od 15. 12. 2015 do 14. 1. 2016. Suma paušálu je vo výške 50 €. Môže ÚJ použiť ustanovenie § 56 ods. 14 postupov účtovania a sumu vo výške 50 € zaúčtovať do nákladov v roku 2015 bez toho, aby ju časovo rozlišovala?
Nakoľko pre účtovnú jednotku ide o nevýznamnú sumu a ide o každoročne sa opakujúce plnenie, účtovná jednotka (mikro, malá aj veľká) došlú faktúru za paušál na telefón v sume 50 € zaúčtuje do nákladov v roku 2015.
Príklad 4
Nájomné zaplatené vopred
Účtovná jednotka zaplatila v októbri 2015 nájomné na tri roky dopredu vo výške 3 600 €. Ako sa daný účtovný prípad zaúčtuje, je potrebné túto sumu časovo rozlišovať, alebo sa tento účtovný prípad nemusí časovo rozlišovať?
Nájomné zaplatené na tri roky dopredu musí účtovná jednotka časovo rozlíšiť bez ohľadu na to, či ide o mikro účtovnú jednotku alebo o veľkú alebo malú účtovnú jednotku. Úbytok peňažných prostriedkov z bankového účtu zaúčtuje na stranu Dal účtu 221 – Bankové účty a na ťarchu účtu 381 – Náklady budúcich období. V roku 2015 zaúčtuje do nákladov alikvotnú časť nájomného za tri mesiace, v roku 2016 a v roku 2017 za 12 mesiacov a v roku 2018 za 9 mesiacov.
|
Popis účtovného |
Suma |
MD |
D |
|
Nájomné zaplatené v roku 2015 nájom za rok 2015 |
3 600 300 |
381 518 |
221 381 |
|
nájom za rok 2016 |
1 200 |
518 |
381 |
|
nájom za rok 2017 |
1 200 |
518 |
381 |
|
nájom za rok 2018 |
900 |
518 |
381 |
Významnosť informácie v účtovnej závierke definuje zákon o účtovníctve v § 17 ods. 9 nasledovne „Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa.“ Ak by neúčtovanie o časovom rozlíšení mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa, náklady a výnosy je potrebné časovo rozlišovať.
Naďalej ostáva v platnosti ustanovenie § 56 ods. 6 postupov účtovania, podľa ktorého časovo sa nerozlišujú tieto účtovné prípady, napr.
• náklady na prípravu a zábeh výkonov,
• náklady na rozšírenie výroby,
• náklady na uvedenie výrobkov na trh,
• náklady na reklamu a propagáciu,
• pokuty, penále, manká a škody,
• náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločnosti a so zmenou ich právnej formy,
• náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti,
• náklady na získanie vlastného imania,
• náklady na školenia a semináre,
• náklady na marketingové štúdie,
• náklady na prieskum trhu,
• náklady na získania noriem a certifikátov.
Ak sú tieto služby vopred platené, napr. platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.
Príklad 5
Nájomné reklamnej plochy zaplatené vopred
Účtovná jednotka ku koncu účtovného obdobia roka 2015 zaplatí za prenájom veľkoplošnej reklamnej plochy 5 000 €; reklama bude zobrazená na billboardoch až v januári 2016. Pôjde o výdavok roka 2015 alebo musí účtovná jednotka tento výdavok časovo rozlíšiť prostredníctvom účtu 381 – Náklady budúcich období?
V tomto prípade musí každá účtovná jednotka nájomné za reklamnú plochu časovo rozlíšiť, pretože za jej prenájom, ktorý sa uskutoční až v nasledujúcom účtovnom období, zaplatí vopred. Preto výdavok za nájomné, ktoré zaplatí v účtovnom období roka 2015 musí zaúčtovať prostredníctvom účtu 381 – Náklad budúceho obdobia.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
|
Rok 2015 |
1. Dodávateľská faktúra za prenájom plochy platená vopred na rok 2016 |
5 000 |
381 |
221 |
|
Rok 2016 |
1. Zúčtovanie časovo rozlíšeného nákladu z r.
2015 |
5 000 |
518 |
381 |
3.2 Tvorba a zúčtovanie opravných položiek
Povinnosť účtovania opravných položiek vyplýva zo zákona o účtovníctve. Podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Podľa § 26 ods. 4 zákona o účtovníctve, ocenenie majetku sa upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.
Zásady pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek sú upravené v § 18 postupov účtovania. Tvorba opravnej položky sa tvorí vždy ku konkrétnemu druhu majetku alebo rovnorodej skupine majetku, napr. zásob.
Opravná položka sa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku. Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa posudzuje opodstatnenosť účtovania tvorby opravnej položky a trvania opodstatnenosti existencie a sumy už vytvorenej opravnej položky k majetku. Ak opravná položka už nie je opodstatnená, musí sa zaúčtovať zníženie opravnej položky alebo ju úplne rozpustiť. Ak sa preverením zistí, že zníženie hodnoty majetku je väčšie, ako je už premietnuté vo vytvorenej opravnej položke k majetku, musí sa opravná položka dotvoriť.
|
Tvorba
opravných položiek |
|
|
553 |
Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku |
|
505 |
Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám a na účtoch účtovej skupiny |
|
61 |
Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob |
|
565 |
Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku |
|
547 |
Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam |
|
Súvzťažnými účtami pri účtovaní opravných položiek sú súvahové účty opravných položiek z účtovej skupiny |
|
|
09 |
Opravné položky k dlhodobému majetku |
|
19 |
Opravné položky
k zásobám |
|
291 |
Opravné položky ku
krátkodobému |
|
391 |
Opravné položky k pohľadávkam |
3.2.1 Opravné položky k dlhodobému majetku
Tvorba opravných položiek k dlhodobému majetku
Pri tvorbe opravnej položky k dlhodobému majetku musí účtovná jednotka porovnávať dve hodnoty
a) predpokladanú hodnotu ďalšieho využitia dlhodobého majetku účtovnou jednotkou (akú hodnotu dosiahne, ak majetok bude využívať len pre svoje potreby) a
b) predpokladanú predajnú cenu zníženú o náklady na predaj (za akú hodnotu by majetok mohla predať po odpočítaní prípadných nákladov spojených s predajom majetku).
Pri tvorbe opravnej položky by si mala účtovná jednotka stanoviť obidve hodnoty, a ak zistí, že predajná cena aj po odpočte prípadných nákladov na predaj bude vyššia ako predpokladaná hodnota získaná z ďalšieho využitia majetku účtovnou jednotkou, výška opravnej položky sa bude určovať oproti predajnej cene. V opačnom prípade, ak predpokladaná predajná cena znížená o náklady na predaj bude nižšia ako predpokladaná hodnota získaná z budúceho využitia majetku účtovnou jednotkou, výška opravnej položky sa určí vo vzťahu k predpokladanému využitiu majetku účtovnou jednotkou.
|
Tvorba
a zúčtovanie opravných položiek |
|
|
Účtovný |
Tvorba OP k DM |
|
Má dať |
553 – Tvorba a zúčtovanie OP k DM |
|
Dal |
09 – Opravné položky k DM |
Zúčtovanie opravnej položky k dlhodobému majetku
• z dôvodu zániku opodstatneného predpokladu jej trvania
Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba.
|
Účtovný |
Zúčtovanie OP k DM |
|
Má dať |
09 – Opravné položky k DM |
|
Dal |
553 – Tvorba a zúčtovanie OP k DM |
• z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva
Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva sa účtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku a pri dlhodobom odpisovanom majetku v prospech vecne príslušného účtu oprávok k dlhodobému majetku.
|
Účtovný |
Zúčtovanie OP k DM |
|
Má dať |
09 – Opravné položky k DM |
|
Dal |
07 – Oprávky k DNM 08 – Oprávky k DHM |
Príklad 6
Účtovanie opravnej položky k odpisovanému dlhodobému hmotnému majetku
Údaje potrebné pre zaúčtovanie opravnej položky k budove so stavom k 31. 12. bežného roka
− obstarávacia cena budovy
bola vo výške 96 000 €
− doba odpisovania pre účely
účtovné bola stanovená na 20 rokov
− doterajšie oprávky za 3 roky
sú vo výške 14 400 €
Výpočet účtovných odpisov podľa účtovného odpisového plánu
|
96 000 €
: 20 rokov = 4 800 € |
Poznámka
|
Odpisy v účtovníctve sa účtujú mesačne, pre zjednodušenie príkladu sme použili ročný odpis. |
Zúčtovanie opravnej položky k 31.12. bežného účtovného obdobia (účtovné obdobie zhodné s kalendárnym rokom)
Ku dňu zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka na základe výsledkov inventarizácie prehodnotila ocenenie budovy v účtovníctve oproti dosiahnutiu budúceho ekonomického úžitku z tohto majetku (predajná cena a budúce využitie majetku účtovnou jednotkou). Pred porovnaním ocenenia musí účtovná jednotka najskôr zaúčtovať odpisy za príslušné účtovné obdobie, pretože porovnanie ocenenia sa môže vykonať až po zaúčtovaní príslušných odpisov za účtovné obdobie.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma |
MD |
D |
|
1. Doúčtovanie oprávok k budove (4. rok) |
4 800 € |
551 |
081 |
Účtovná hodnota budovy po odpočítaní oprávok je vo výške 76 800 € (96 000 – 19 200).
Účtovná jednotka po zaúčtovaní oprávok (odpisy) pristúpila k prehodnoteniu ocenenia budovy v účtovníctve a zistila, že budova by sa dala na trhu predať za 75 000 € (pokles ocenenia oproti účtovnej hodnote o 1 800 €) a predpokladané budúce využitie majetku v účtovnej jednotke je odhadované len v sume 74 000 €. Nakoľko predajná cena (75 000 €) je vyššia ako budúce využitie majetku účtovnou jednotkou (74 000 €), výška opravnej položky k dlhodobému majetku sa bude počítať k predajnej cene. Účtovná hodnota – predajná cena = 76 800 – 75 000 = 1 800 €.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma |
MD |
D |
|
2. Zaúčtovanie opravnej položky k budove |
1 800 € |
553 |
092 |
Účtovanie v nasledujúcom účtovnom období
V nasledujúcom účtovnom období sa môže účtovná jednotka stretnúť s dvoma prípadmi zúčtovania vytvorenej opravnej položky k dlhodobému majetku. Ak by účtovná jednotka nepristúpila k predaju, môže účtovať o jej znížení alebo zrušení z dôvodu zániku opodstatneného predpokladu zníženia ocenenia majetku v účtovníctve, alebo ju musí zúčtovať v prípade, ak by došlo k predaju majetku, ku ktorému bola opravná položka vytvorená.
• zúčtovanie vytvorenej OP z dôvodu zániku opodstatneného predpokladu jej trvania
Zúčtovanie opravnej položky v nasledujúcom účtovnom období sa môže uskutočniť v priebehu účtovného obdobia alebo až na konci účtovného obdobia na základe výsledkov inventarizácie.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
a) čiastočné
zníženie opravnej položky, napr. cena nehnuteľnosti |
900 € |
092 |
553 |
|
b) úplné
zrušenie vytvorenej opravnej položky |
1 800 € |
092 |
553 |
• zúčtovanie vytvorenej OP z dôvodu vyradenia majetku z účtovníctva
Zúčtovanie opravnej položky v priebehu účtovného obdobia (napr. v máji) z dôvodu predaja budovy. Účtovná jednotka budovu predá za trhovú cenu z dôvodu obavy ďalšieho poklesu ceny nehnuteľnosti, t. j. vo výške 75 000 €, čo je aktuálna hodnota majetku po zohľadnení opravnej položky.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma |
MD |
D |
|
1. Oprávky
k budove za mesiace január až máj |
2 000 € |
551 |
081 |
|
2. Zrušenie opravnej položky k budove |
1 800 € |
092 |
081 |
|
3. Zúčtovanie
zostatkovej ceny budovy do nákladov vyčíslenej |
73 000 € |
541 |
081 |
|
4. Odberateľská
faktúra za predaj budovy vystavená |
75 000 € |
311 |
641 |
|
5. Vyradenie budovy z účtovníctva |
96 000 € |
081 |
021 |
Zaokrúhľovanie účtovných odpisov
Od 1. 1. 2009 podľa § 20 ods. 8 postupov účtovania, spôsob zaokrúhlenia odpisov sa uvádza v odpisovom pláne, teda je v kompetencii účtovnej jednotky, ktorá si účtovné odpisy môže zaokrúhliť napríklad na celé koruny nahor alebo na celé koruny nadol. Do 31. 12. 2008 účtovné odpisy v účtovnom odpisovom pláne sa zaokrúhľovali na celé koruny nahor.
Poznámka
|
Obdobným spôsobom sa budú účtovať všetky opravné položky k odpisovanému dlhodobému majetku, len pri neodpisovanom dlhodobom majetku (napr. u pozemkov, umeleckých diel alebo zbierok) sa nebudú účtovať oprávky (odpisy) a opravná položka sa bude účtovať v porovnaní s obstarávacou cenou tohto majetku. |
3.2.2 Opravná položka k zásobám
sa tvorí, ak je opodstatnené predpokladať, že budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako ich ocenenie v účtovníctve. Opravná položka sa vytvára podľa § 23 ods. 1 postupov účtovania.
Čistá realizačná hodnota zásob a opravné položky
V súlade s ustanovením § 23 postupov účtovania pri inventarizácii zásob musí účtovná jednotka prehodnotiť, či úžitková hodnota zásob (reálna hodnota) zodpovedá ich oceneniu v účtovníctve. Ak zistí, že došlo k zníženiu ich ocenenia, pričom toto zníženie nie je definitívne, vytvára sa k zásobám opravná položka. Pri stanovení výšky opravnej položky k zásobám sa porovnáva ich hodnota, ktorou sú ocenené v účtovníctve (obstarávacia cena), s hodnotou, za ktorú by sa tieto zásoby dali predať, alebo použiť pre vlastné potreby po odpočítaní predpokladaných nákladov na ich dokončenie alebo nákladov na ich predaj. Ekonomickou podstatou je, aby ocenenie zásob v účtovníctve nebolo vyššie ako je ich predpokladaná predajná cena alebo použitie pre vlastné potreby ÚJ. Za čistú realizačnú cenu možno považovať cenu, za ktorú sa ešte zásoby môžu predať.
|
Tvorba
OP k zásobám = obstarávacia cena Čistá realizačná hodnota zásob = predpokladaná predajná cena – náklady na predaj |
Tvorba opravnej položky k zásobám
s výnimkou zásob vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.
Tvorba opravnej položky k zásobám vlastnej výroby sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 19 – Opravné položky k zásobám.
|
Účtovný |
OP k zásobám |
|
Má dať |
505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám |
|
Dal |
19 – OP k zásobám |
Zúčtovanie vytvorenej opravnej položky k zásobám
môže dôjsť z dvoch dôvodov
• zúčtovanie opravnej položky z dôvodu úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty zásob, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravnej položky k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech účtu 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám,
|
Účtovný |
Zúčtovanie OP k zásobám |
|
Má dať |
19 – OP k zásobám |
|
Dal |
505 – Tvorba a zúčtovanie OP k zásobám |
• zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia zásob z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek k zásobám so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu zásob.
|
Účtovný prípad |
Zúčtovanie OP k zásobám |
|
Má dať |
19 – OP k zásobám |
|
Dal |
1 – Zásoby |
Príklad 7
Opravná položka k tovaru ku dňu zostavenia účtovnej závierky
Účtovná jednotka má na sklade tovar, ktorého obstarávacia cena celkom zaúčtovaná na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach je vo výške 22 000 € (účtovná hodnota zásob), predajná cena bola stanovená vo výške 25 000 €. Nakoľko však ide o tovar, ktorému o pár mesiacov končí záručná doba, je predpoklad, že sa bude predávať za cenu nižšiu ako je jeho účtovná hodnota, pričom nedochádza k definitívnemu zníženiu ocenenia. Napr. je predpoklad, že predajná cena bude vo výške 21 000 €, náklady na predaj vo výške 500 €, to zn., že čistá realizačná hodnota zásob je vo výške 20 500 €.
|
OP = účtovná hodnota zásob – čistá realizačná hodnota zásob OP = 22 000 – 20 500 = 1 500 € |
Účtovná jednotka musí vytvoriť opravnú položku k tovaru vo výške 1 500 €.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma |
MD |
D |
|
1. Tvorba opravnej položky k tovaru |
1 500 € |
505 |
196 |
|
2. Zúčtovanie opravnej položky k tovaru z dôvodu zániku opodstatnenosti jej existencie |
1 500 € |
196 |
505 |
Predaj tovaru v nasledujúcom účtovnom období
Ak účtovná jednotka predá tovar za predpokladanú predajnú cenu ku ktorému bola vytvorená opravná položka, musí najskôr zúčtovať opravnú položku a až potom bude účtovať o predaji tovaru.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma |
MD |
D |
|
1. Zúčtovanie
opravnej položku z dôvodu predaja tovaru |
1 500 € |
196 |
132 |
|
2. Tržba z predaja tovaru |
21 000 € |
211 |
604 |
|
3. Náklady
spojené s predajom tovaru |
500 € |
518 |
211 |
|
4. Úbytok
predaného tovaru v obstarávacej cene po zohľadnení |
20 500 € |
504 |
132 |
Po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov je možné konštatovať, že tovar sa predal so stratou vo výške 1 500 €, pretože bol zakúpený za 22 000 €, ďalší vynaložený náklad na jeho predaj vo výške 500 €, spolu vo výške 22 500 € a tržba z predaja tovaru bola len vo výške 21 000 €.
3.2.3 Opravná položka k pohľadávke
sa tvorí najmä k
− pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,
− k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie.
• Tvorba opravnej položky k pohľadávke
sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie OP k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.
|
Účtovný prípad |
Zúčtovanie OP k pohľadávkam |
|
Má dať |
547 – Tvorba a zúčtovanie OP k pohľadávkam |
|
Dal |
391 – OP k pohľadávkam |
• Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke z dôvodu
− úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty pohľadávky, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam,
|
Účtovný prípad |
Zúčtovanie OP k pohľadávkam |
|
Má dať |
391 – OP k pohľadávkam |
|
Dal |
547 – Tvorba a zúčtovanie OP k pohľadávkam |
− vyradenia pohľadávky z účtovníctva, ktoré sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu pohľadávok.
|
Účtovný prípad |
Zúčtovanie OP k pohľadávkam |
|
Má dať |
391 – OP k pohľadávkam |
|
Dal |
31x – Pohľadávky |
3.2.4 Tvorba zákonných opravných položiek k pohľadávkam
sa od 1. 1. 2007 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov účtuje na rovnakom nákladovom účte 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam, na ktorom sa účtuje aj tvorba ostatných, teda nezákonných opravných položiek k pohľadávkam. Z tohto dôvodu je potom potrebné opravné položky k pohľadávkam sledovať na analytických účtoch na opravné položky tvorené podľa zákona o dani z príjmov (zákonné opravné položky) a ostatné opravné položky k pohľadávkam.
|
Základné súvzťažnosti účtovania tvorby a čerpania opravných položiek |
MD |
D |
|
a) účtovanie tvorby opravných položiek |
|
|
|
1. tvorba
zákonnej opravnej položky k pohľadávkam |
547-Aú |
391-Aú |
|
2. tvorba ostatných opravných položiek k pohľadávkam |
547-Aú |
391-Aú |
|
b) zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke z dôvodu |
|
|
|
1. úplného
alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu |
391-Aú |
547-Aú |
|
2. vyradenia pohľadávky z účtovníctva |
391-Aú |
31x, 378 |
- Príklady účtovania opravných položiek k pohľadávkam
Príklad 8
Účtovanie opravnej položky k pohľadávke, ktorú dlžník v nasledujúcom účtovnom období úplne splatí
Účtovná jednotka má pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, ktorá vznikla v mesiaci november. Nakoľko pohľadávka dlžníkom nebola do konca účtovného obdobia uhradená, účtovná jednotka musí k pohľadávke vytvoriť opravnú položku. Vzhľadom na to, že splatnosť pohľadávky uplynula ku koncu decembra daného účtovného obdobia, účtovná jednotka sa rozhodla vytvoriť opravnú položku len vo výške 50 % z menovitej hodnoty pohľadávky.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Tvorba
opravnej položky k pohľadávke, ktorá predstavuje riziko, (pohľadávka je vo výške 10 000 €, opravná položka sa tvorí vo výške 5 000 €) |
5 000 € |
547 |
391 |
|
2. Úhrada pohľadávky v nasledujúcom účtovnom období vo výške 100 % hodnoty pohľadávky |
10 000 € |
221 |
311 |
|
3. Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke (pominuli dôvody jej existencie) |
5 000 € |
391 |
547 |
Príklad 9
Účtovanie opravnej položky k pohľadávke, ktorú dlžník v nasledujúcom účtovnom období splatí iba čiastočne
Účtovná jednotka má pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, ktorá vznikla v mesiaci jún daného účtovného obdobia. Nakoľko pohľadávka dlžníkom nebola do konca účtovného obdobia uhradená, účtovná jednotka musí k pohľadávke vytvoriť opravnú položku. Účtovná jednotka sa rozhodla vytvoriť opravnú položku vo výške 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Tvorba opravnej položky k pohľadávke, ktorá predstavuje riziko, že ju dlžník úplne nesplatí (tvorba opravnej položky vo výške 100 % hodnoty pohľadávky) |
10 000 € |
547 |
391 |
|
2. Úhrada pohľadávky vo výške 8 000 € v nasledujúcom účtovnom období |
8 000 € |
221 |
311 |
|
3. Čiastočné zníženie opravnej položky k pohľadávke vo výške prijatej úhrady |
8 000 € |
391 |
547 |
Keďže k úhrade zvyšnej časti pohľadávky vo výške 2 000 € nedošlo ani v nasledujúcom účtovnom období, účtovná jednotka sa rozhodla, že ustúpi od jej vymáhania a pohľadávku vyradí z účtovníctva. Pred jej vyradením musí najskôr zúčtovať zvyšnú časť vytvorenej opravnej položky, čím dôjde zároveň k vyradeniu aj časti pohľadávky z účtovníctva.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
4. Zúčtovanie
opravnej položky k pohľadávke z dôvodu vyradenia |
2 000 € |
391 |
311 |
Príklad 10
Účtovanie opravnej položky k pohľadávke, ktorú dlžník v nasledujúcich účtovných obdobiach nesplatí vôbec a účtovná jednotka pristúpi k odpisu pohľadávky do nákladov
Účtovná jednotka má pohľadávku v menovitej hodnote 10 000 €, ktorá vznikla v mesiaci jún daného účtovného obdobia. Nakoľko pohľadávka dlžníkom nebola do konca účtovného obdobia uhradená, účtovná jednotka musí k pohľadávke vytvoriť opravnú položku. Účtovná jednotka vytvorila opravnú položku vo výške 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky.
Dlžník pohľadávku neuhradil ani v nasledujúcom účtovnom období a preto účtovná jednotka pristúpila k vyradeniu pohľadávky z účtovníctva.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Tvorba opravnej položky k pohľadávke, ktorá predstavuje riziko, že ju dlžník úplne nesplatí (tvorba opravnej položky vo výške 100 % hodnoty pohľadávky) |
10 000 € |
547 |
391 |
|
2. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva |
10 000 € |
391 |
311 |
Nakoľko k úhrade pohľadávky nedošlo a účtovná jednotka sa rozhodla vyradiť pohľadávku z účtovníctva, podľa § 18 ods. 12 postupov účtovania, musí najskôr zúčtovať vytvorenú opravnú položku a až potom pristúpiť k jej vyradeniu z účtovníctva. Keďže v poslednom príklade výška opravnej položky bola vo výške 100 % hodnoty pohľadávky, jej zúčtovaním došlo k jej vyradeniu pohľadávky z účtovníctva, takže na účet 546 – Odpis pohľadávky už nie je čo účtovať.
Ak by opravná položka bola vytvorená iba vo výške 50 % z hodnoty pohľadávky, účtovná jednotka najskôr zúčtuje vytvorenú opravnú položku vo výške 50 % z účtu 311 a zvyšok pohľadávky odpíše (zúčtuje) do nákladov na účet 546.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva |
5 000 € |
391 |
311 |
|
2. Odpis pohľadávky do nákladov |
5 000 € |
546 |
311 |
Ak by sa opravná položka k pohľadávke netvorila vôbec a účtovná jednotka sa rozhodla pohľadávku odpísať do nákladov, potom ju zaúčtuje na ťarchu účtu 546 – Odpis pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účty pohľadávky.
3.3 Kurzové rozdiely
Zákon o účtovníctve v § 4 ods. 7 ustanovuje povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. Ak sú majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to
a) ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu,
b) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,
c) k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak to vyžaduje osobitný zákon.
Prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na menu euro
Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS (ďalej len referenčný kurz)
− v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu,
− v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
|
Všeobecným kurzom na prepočet cudzej meny na menu euro v deň uskutočnenia účtovného prípadu, ak zákon o účtovníctve nestanovuje inak, je referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu (referenčný kurz). |
Ocenenie prírastku cudzej meny
Ak by zákon neustanovoval iné ocenenia cudzej meny na menu euro, používal by sa referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Avšak zákon ustanovuje aj iné ocenenia cudzej meny.
Podľa novelizovaného znenia § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve, na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.
Zákon ustanovuje dva kurzy, ktoré môže účtovná jednotka použiť pri kúpe cudzej meny za menu euro
a) komerčný kurz banky alebo zmenárne, v ktorej cudziu menu kúpila, alebo
b) referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.
Príklad 11
Ocenenie prírastku valút kúpených v komerčnej banke z bankového účtu vedeného v eurách – použitie komerčného kurzu banky
Účtovná jednotka dňa 5. 2. zakúpila zo svojho bežného bankového účtu vedného v € v Tatra banke 2 000 USD a valuty prijala do valutovej pokladnice. Banka cudziu menu účtovnej jednotke predala vo svojom kurze (kurz valuty predaj), ktorý bol vo výške 1,3504 USD/EUR. Príjem valút do pokladnice účtovná jednotka zaúčtuje v súlade s § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve v komerčnom kurze banky, teda zaúčtuje ich v kurze, za ktorý boli valuty nakúpené.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Príjem valút do valutovej pokladnice |
2 000 USD / 1 481,04 € |
211-Aú |
261 |
|
2. Výpis z bežného účtu vedeného v € |
1 481,04 € |
261 |
221 |
Kurzový rozdiel nevzniká, pretože príjem valút do pokladnice účtovná jednotka ocenila v komerčnom kurze banky. Výpočet: 2 000 USD : 1,3504 = 1 481,04 €.
Poznámka
|
Kurzy cudzej meny v príkladoch sú uvedené príkladmo. |
Príklad 12
Ocenenie prírastku valút kúpených v komerčnej banke z bankového účtu vedeného v eurách – použitie referenčného kurzu v deň uzavretia obchodu
Účtovná jednotka dňa 5. 2. zakúpila zo svojho bežného bankového účtu vedného v € v Tatra banke 2 000 USD a valuty prijala do valutovej pokladnice. Komerčný kurz banky (kurz valuty predaj) bol vo výške 1,3504 USD/EUR. Na ocenenie príjmu valút do valutovej pokladnice účtovná jednotka však použila kurz určený a vyhlásený ECB v deň uzavretia obchodu. Referenčný kurz ECB v deň uzavretia obchodu zo dňa 5.2. bol vo výške 1,3705 USD/EUR.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Príjem valút do valutovej pokladnice |
2 000 USD / 1 459,32 € |
211-Aú |
261 |
|
2. Výpis z bežného účtu vedeného v € |
x / 1 481,04 € |
261 |
221 |
|
3. Zúčtovanie kurzového rozdielu |
21,72 € |
563 |
261 |
Kurzový rozdiel vzniká, pretože cudzia mena bola ocenená v inom kurze než v akom bola prijatá do valutovej pokladnice. Výpočet: 2 000 USD : 1,3705 = 1 459,32 €.
Prevod peňazí z účtu euro na účet v cudzej mene
Podľa novelizovaného znenia § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve, na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.
Na základe uvedeného, ak účtovná jednotka presunie peniaze z účtu vedeného v eurách, na účet vedený v cudzej mene (česká koruna), na ocenenie prírastku na účte vedenom v cudzej mene môže použiť kurz, za ktorý bola táto hodnota od banky kúpená alebo sa použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.
Príklad 13
Presun z účtu vedeného v € na účet vedený v CZK
Účtovná jednotka presunula 10 000 € z účtu vedeného v eurách na devízový účet vedený v CZK. V tomto prípade účtovná jednotka ocení prírastok cudzej meny na devízovom účte v komerčnom kurze, teda v kurze, v akom ich komerčná banka predala účtovnej jednotke (komerčný kurz banky: kurz devízy predaj); komerčný kurz banky bol napr. vo výške 24,765 CZK/EUR.
Výpočet: 10 000 € x 24,765 = 247 650 CZK.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma |
MD |
D |
|
1. Úbytok meny euro z účtu vedeného v € |
10 000 € |
261 |
221 |
|
2. Prírastok CZK na devízovom účte |
247 650 CZK / 10 000 € |
221-Aú |
261 |
Kurzový rozdiel nevzniká.
Uvedené platí aj opačne, ak ide o presun cudzej meny na účet zriadený v eurách v komerčnej banke, prepočet sa môže vykonať komerčným kurzom príslušnej banky a to kurzom „devízy nákup“, pretože banka od účtovnej jednotky cudziu menu kúpi.
Úbytok cudzej meny (§ 24 ods. 6)
Na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu sa môže použiť na prepočet cudzej meny na eurá cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Keďže zákon pri úbytku cudzej meny dáva možnosť ocenenia, úbytok je možné oceniť aj referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.
Príklad 14
Prvá cena na ocenenie prírastku, prvá cena na ocenenie úbytku
V súlade s § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve, pri peňažných prostriedkoch v rovnakej cudzej mene v pokladnici účtovnej jednotky, možno za spôsob ocenenia považovať aj ocenenie spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku.
|
Účtovná jednotka má vo valutovej pokladnici nasledovné položky CZK |
|||||
|
6. 1. |
1 000 CZK |
: |
kurz ECB z 5. 1. |
26,231 |
= 38,12 € |
|
18. 2. |
2 000 CZK |
: |
komerčný kurz banky |
25,128 |
= 79,59 € |
|
3. 3. |
500 CZK |
: |
kurz ECB z 2. 3. |
25,770 |
= 19,40 € |
|
29. 3. |
2 500 CZK |
: |
komerčný kurz zmenárne |
24,776 |
= 100,90 € |
|
Spolu |
6 000 CZK |
|
|
|
238,01 € |
Účtovné súvzťažnosti
1. Zaúčtovanie poskytnutého preddavku zamestnancovi na pracovnú cestu dňa 7.4. z valutovej pokladnice v sume 5 000 CZK metódou FIFO – keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku;
|
Výpočet |
MD |
D |
|||||
|
7. 4. |
výdaj |
1 000 CZK |
: |
kurz ECB z 5.1. |
26,231 = 38,12 € |
335 |
211/1 |
|
7. 4. |
výdaj |
2 000 CZK |
: |
komerčný kurz |
25,128 = 79,59 € |
335 |
211/1 |
|
7. 4. |
výdaj |
500 CZK |
: |
kurz ECB z 2. 3. |
25,770 = 19,40 € |
335 |
211/1 |
|
7. 4. |
výdaj |
1 500 CZK |
: |
komerčný kurz |
24,776 = 60,54 € |
335 |
211/1 |
|
Spolu: |
5 000 CZK |
|
|
197,65 € |
|
|
|
2. Zaúčtovanie vyúčtovania pracovnej cesty dňa 15.4. 5 000 CZK/197,65 €
výpočet: rovnakým spôsobom ako pri výdaji preddavku účtovný predpis: MD 512 D 335
výpočet kurzového rozdielu: 197,65 € – 197,65 € = 0 kurzový rozdiel nevznikol
Preddavky v cudzej mene
Podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve, na ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.
Príklad 15
Účtovná jednotka poskytla dňa 15. 4. svojmu dodávateľovi preddavok v cudzej mene na dodávku tovaru vo výške 50 000 USD. Preddavok poskytla z bežného účtu vedeného v eurách, kurz banky devízy predaj bol vo výške 1,3446 USD/EUR. Výpočet: 50 000 : 1,3446 USD/EUR = 37 185,78 € (účtovná jednotka použila kurz, za ktorý cudziu menu kúpila). Dňa 30. 4. bol účtovnej jednotke dodaný tovar (splnenie dodávky) spolu s dodávateľkou faktúrou. Záväzok ocenila referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB zo dňa 29. 4., ktorý bol vo výške 1,326 USD/EUR. Cena za celú dodávku bola vo výške 70 000 USD : kurz ECB 1,326 USD/EUR = 52 790,35 € (záväzok v cudzej mene). Účtovná jednotka rozdiel vo výške 20 000 USD doplatila dňa 5. 5. z bežného účtu vedeného v eurách. Kurz banky devízy predaj v tento deň bol vo výške 1,2775 USD/EUR, 20 000 USD : 1,2775 = 15 655,58 €.
|
Účtovné súvzťažnosti: |
USD |
EUR |
MD |
D |
|
1. Poskytnutý preddavok |
50 000 |
37 185,78 |
314 |
221 |
|
2. Došlá dodávateľská faktúra |
70 000 |
52 790,35 |
131 |
321/1 |
|
3. Zúčtovanie preddavku so záväzkom |
50 000 |
37 185,78 |
321/1 |
314 |
|
4. Úhrada zvyšku záväzku |
20 000 |
15 655,58 |
321/1 |
221 |
|
5. Zúčtovanie kurzového rozdielu na účte 321/1 |
x |
51,01 |
563 |
321/1 |
Výpočet
− zostatok na účte 321 = 51,01 € (52 790,35 – 37 185,78 – 15 655,58), účtovná jednotka uhradila o 51,01 € viacej, čím jej vznikla kurzová strata vo výške 51,01 €;
− účtovný predpis: MD 563, D 321/1.
Poznámka
|
Pri zúčtovaní preddavkov kurzové rozdiely nevznikajú. |
Preddavky v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky
Podľa § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve, prijaté a poskytnuté preddavky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neprepočítavajú, zostanú zaúčtované vo svojom pôvodnom ocenení, teda ak by preddavok z predchádzajúceho príkladu nebol do dňa zostavenia účtovnej závierky zúčtovaný, zostane v ocenení 50 000 USD = 37 185,78 €.
Zvolenie účtovnej metódy používania kurzov
Podľa novelizovaného § 24 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa § 24 ods. 1 až 6 zákona o účtovníctve a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke. Zvolenú metódu si musí stanoviť v internej smernici.
Cudzia mena a postupy účtovania
Podľa § 24 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov na účtoch pohľadávok, záväzkov, dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku sa účtujú kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu inkasa pohľadávok, platby záväzkov a predaja dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. O kurzových rozdieloch sa účtuje aj pri postúpení pohľadávky, jej vklade do základného imania a pri vzájomnom započítaní pohľadávky.
Kurzové rozdiely pri zmene veriteľa alebo dlžníka
V § 24 ods. 2 postupov účtovania sú ustanovené prípady, pri ktorých kurzové rozdiely nevznikajú. Od 1. 1. 2012 sa novelou upravilo znenie § 24 ods. 2 písm. a) v tom, že kurzové rozdiely nevznikajú dlžníkovi pri zmene veriteľa a veriteľovi, ak za dlžníka prevzala plnenie iná osoba.
Znenie § 24 ods. 2 písm. písm. b) postupov účtovania ostáva bez zmeny, t.j. že kurzové rozdiely nevznikajú pri splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností a družstiev; rozdiel sa účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči vkladateľovi.
Príklad 16
Zmena veriteľa
Účtovná jednotka dňa 15. 3. zakúpila tovar, ktorý jej bol v tento deň aj dovezený. Dodávateľská faktúra bola ocenená v amerických dolároch. Suma za dodaný tovar bola vo výške 10 000 USD, prepočet na eurá sa uskutočnil kurzom ECB určeným a vyhláseným ECB zo dňa 14. 3. a kurz bol vo výške 1,3748 USD/EUR. Výpočet: 10 000 USD : kurz 1,3748 = 7 273,79 €.
|
Účtovné súvzťažnosti: |
Suma v USD / € |
MD |
D |
|
1. Dodávateľská faktúra |
10 000 USD / 7 273,79 € |
131 |
321 |
Skôr ako odberateľ pristúpil k úhrade predmetného záväzku, dodávateľ mu oznámil, že došlo k zmene veriteľa (dodávateľ svoju pohľadávku postúpil – predal inej účtovnej jednotke), čo znamená, že odberateľ záväzok voči pôvodnému dodávateľovi zaúčtovaný na účte 321 zaplatí inej účtovnej jednotke. V tomto prípade nedochádza k zmene ocenenia záväzku, ten až do úhrady ostáva v pôvodnom ocenení.
Poznámka
|
Uvedená zásada platí aj v prípade zmeny dlžníka. |
Preddavky v cudzej mene a pohľadávky voči zamestnancovi v cudzej mene
V nadväznosti na zákon o účtovníctve, do postupov účtovania v § 24 sa ustanovil nový odsek 3 podľa ktorého, kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je poskytnutý alebo prijatý preddavok na účte 314 – Poskytnuté preddavky, 324 – Prijaté preddavky alebo účte 475 – Dlhodobé prijaté preddavky podľa § 24 zákona, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom pri účtovaní na týchto účtoch, napríklad zúčtovanie preddavku. V tomto prípade kurzový rozdiel nevzniká (postup rovnaký ako v predchádzajúcom príklade preddavkov v cudzej mene). Rovnako sa postupuje pri účtovných prípadoch rovnakého charakteru účtovaných na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom (napr. preddavky na pracovnú cestu).
Náklad alebo výnos budúceho obdobia
Kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je náklad alebo výnos budúceho obdobia účtovaný na účte 381 – Náklady budúcich období alebo na účte 384 – Výnosy budúcich období, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom, napríklad vznik nákladov alebo výnosov v budúcich účtovných obdobiach.
Príklad 17
Nájomné v cudzej mene zaplatené vopred – nejde o mikro účtovnú jednotku
Účtovná jednotka vopred zaplatila nájomné na rok dopredu za obdobie od 1. 3. 2015 do 28. 2. 2016 vo výške 120 000 CZK. Úhradu nájomného zaplatila z účtu vedeného v eurách, komerčný kurz banky bol dňa 28. 2. 2015 vo výške 24,2389 CZK/EUR.
Výpočet: 120 000 CZK : 24,2389 = 4 950,72 €. Toto nájomné musí časovo rozlíšiť: 4 950,72 €: 12 mesiacov = 412,56 € (mesačné nájomné). Do roka 2015 zaúčtuje nájomné za 10 mesiacov, do roka 2016 zaúčtuje nájomné za dva mesiace.
|
Účtovné súvzťažnosti: |
Suma v CZK / € |
MD |
D |
|
1. Nájomné zaplatené dopredu v r. 2015 |
120 000 CZK / 4 950,72 € |
381 |
221 |
|
2. Nájomné pripadajúce na rok 2015 |
100 000 CZK / 4 125,60 € |
518 |
381 |
|
3. Nájomné pripadajúce na rok 2016 |
20 000 CZK / 825,12 € |
518 |
381 |
Z uvedeného vyplýva, že zaplatené nájomné má charakter preddavku a z tohto dôvodu sa bude zúčtovávať do nákladov bežného účtovného obdobia v rovnakom ocenení, v akom bol ocenený pri svojom vzniku a prepočet sa nebude vykonávať ani z dôvodu zostavenia účtovnej závierky k 31. 12. 2015, zostane v pôvodnom cenení ako pri vzniku účtovného prípadu.
Nevyfakturované dodávky (zmena záväzku, zmena pohľadávky)
Pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa ide zaúčtovať na iný účet záväzku alebo pri zmene pohľadávky účtovanej podľa § 48 ods. 3 postupov účtovania, ktorá sa ide zaúčtovať na iný účet pohľadávky, sa pri prepočte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz aký bol použitý pri vzniku nevyfakturovanej dodávky alebo nevyfakturovanej pohľadávky.
Príklad 18
Nevyfakturovaná dodávka v cudzej mene
Účtovnej jednotke boli ku koncu účtovného obdobia dodané služby z ČR, avšak dodávateľom neboli ku dňu zostavenia účtovnej závierky vyfakturované.
Účtovná jednotka musí účtovať o nevyfakturovanej dodávke za služby prostredníctvom účtu 326 – Nevyfakturované dodávky. Dodané služby boli vo výške 10 000 CZK a referenčný kurz ECB 31. 12. 2015 bude napr. vo výške 24,456 CZK/€. Výpočet: 10 000 CZK : 24,456 = 408, 90 €.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
|
Rok 2015 |
1. Nevyfakturovaná dodávka za služby |
10 000 CZK / 408,90 € |
518 |
326 |
|
Rok 2016 |
1. Dodávateľská faktúra za služby |
10 000 CZK / 408,90 € |
326 |
321 |
Pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa ide zúčtovať na iný záväzkový účet, sa pri prepočte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz ako bol použitý pri vzniku nevyfakturovanej dodávky. Kurzový rozdiel vzniká až pri úhrade záväzku.
Výdavok a príjem budúceho obdobia
Podľa § 24 ods. 4 postupov účtovania, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov účtovaných na účtoch časového rozlíšenia 385 – Príjmy budúcich období a 383 – Výdavky budúcich období, účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky.
Z uvedeného vyplýva, že hodnota zaúčtovaná na účte 383 – Výdavok budúceho obdobia (náklad je v bežnom účtovnom období, napr. v roku 2015, ale výdavok a teda aj skutočný úbytok peňažných prostriedkov bude až v nasledujúcom účtovnom období, napr. v roku 2016), alebo na účte 385 – Príjmy budúcich období (výnos v roku 2015, príjem peňažných prostriedkov v roku 2016) v cudzej mene, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočíta na menu euro a zaúčtuje sa kurzový rozdiel.
Napríklad nájomné v CZK podľa zmluvy platené pozadu od 1. 6. 2015 do 31. 12. 2015 zaplatené až v mesiaci marec 2016. Kurz zo dňa predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu 31. 5. 2016 bol napr. 24,756 CZK/EUR = 6 000 CZK : 24,756 = 242,37 €
a) nájomné bežného
roka
6
000 CZK / 242,37 € 518 / 383
b) prepočet zostatku účtu 383 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a vyčíslenie kurzového rozdielu
− napr. kurz CZK/EUR dňa 31. 12. 2015 bude vo výške 24,365 CZK/EUR = 6 000 CZK : 24,365 = 246,25 €
− výpočet kurzového rozdielu: 246,25 € – 242,37 € = 3,88 € = kurzová strata, ktorá sa zaúčtuje na ťarchu účtu 563 a v prospech účtu 383.
Ak by účtovná jednotka nájomné zaplatila dňa 31. 12. 2015, zaplatila by o 3,88 € viac ako pri vzniku účtovného prípadu, teda na účet 383 v cudzej mene sa ku dňu zostavenia účtovnej závierky pozerá ako na záväzok v cudzej mene. Úhrada nájomného v roku 2016 a vyčíslenie kurzového rozdielu sa vykoná k hodnote zaúčtovanej na účte 383 ku dňu zostavenia účtovnej závierky.
Valutová pokladnica
V podvojnom účtovníctve sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti na účte 211 – Pokladnica, ktorá sa musí viesť oddelene v analytickej evidencii za každú cudziu menu, pričom účtovná jednotka účtuje súbežne v cudzej mene aj v mene euro.
Ak majetok na účte 211 – Pokladnica (valutová pokladnica) je vyjadrený v cudzej mene, účtuje sa o ňom v súlade s § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve v mene euro aj v cudzej mene. Stav a pohyb valút, šekov, poukážok na zúčtovanie znejúcich na cudziu menu sa sleduje na analytických účtoch pokladnice oddelene podľa jednotlivých mien.
Z ustanovenia § 24 postupov účtovania vyplýva, že kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti v cudzej mene sa počas účtovného obdobia neúčtujú.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, zostatok účtu 211 – Pokladnica valutová sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.
Oceňovanie valút vo valutovej pokladnici
Príjem valút do valutovej pokladnice sa ocení
a) kurzom komerčnej banky alebo zmenárne,
b) referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu.
Výdaj valút z pokladnice na úhradu výdavkov v hotovosti (úhrada záväzkov, nákup PHL v zahraniční, výdaj valút na zahraničnú pracovnú cestu, prevod valút na devízový účet a pod.) účtovná jednotka ocení
a) cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z peňažných prostriedkov v rovnakej cudzej mene v pokladnici, alebo
b) spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách (metóda FIFO), alebo
c) referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.
Pri výbere metód je potrebné dodržať zásadu verného a pravdivého zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Svoje rozhodnutie o použití niektorej metódy ocenenia musí mať účtovná jednotka uvedené vo svojom vnútropodnikovom predpise (interná smernica). K poslednému dňu účtovného obdobia zostatok valút vo valutovej pokladnici musí byť ocenený referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Poznámka
|
Aj keď zákon o účtovníctve alebo postupy účtovania pojmy ako valuty alebo devízy, valutová pokladnica alebo devízový účet už nepoužívajú (namiesto nich sa používajú pojmy cudzia mena v hotovosti, cudzia mena na bankovom účte), v praxi sa s týmito pojmami bežne stretávame. |
Devízový účet
Pri vedení peňažných prostriedkov cudzej meny na bankovom účte (devízový účet) sa postupuje podobným spôsobom ako pri peňažných prostriedkoch vedených v cudzej mene v hotovosti (valutová pokladnica).
Príjem devíz na devízovom účte sa ocení
a) referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu,
b) kurzom komerčnej banky alebo zmenárne.
Výdaj devíz z devízového účtu sa ocení
a) cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z peňažných prostriedkov v rovnakej cudzej mene, alebo
b) spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách (metóda FIFO), alebo
c) referenčným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.
Z ustanovenia § 24 postupov účtovania vyplýva, že kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov na devízovom účte sa počas účtovného obdobia neúčtujú.
Kurzové rozdiely na
devízovom účte
ku dňu zostavenia účtovnej závierky
Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve a § 24 ods. 4 postupov účtovania, zostatok účtu 221 – Bankové účty – bankový účet devízový sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka referenčným výmenným kurzom ECB alebo NBS, vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.
Poplatky za vedenie účtu a ostatné služby, ktoré banka uskutoční, inkasuje zväčša priamo z bankových účtov a pre účtovnú jednotku predstavujú náklad, o ktorom sa účtuje na účte 568 – Ostatné finančné náklady. Prijaté – kreditné úroky predstavujú výnos, o ktorom sa účtuje na účte 662 – Úroky, platené – debetné úroky predstavujú pre účtovnú jednotku náklad, o ktorom sa účtuje na účte 562 – Úroky. Nákladové úroky sa počítajú zväčša pri poskytovaní bankových úverov, ale aj pri kontokorentnom účte, ak účtovná jednotka môže ísť do debetu.
Pohľadávky v cudzej mene a účtová závierka
Pohľadávky vyjadrené v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS
a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (vznik pohľadávky) alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o cenných papieroch),
b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Pohľadávka zaniká účtovnej jednotke najčastejšie jej inkasom (prijatie úhrady), a to v hotovosti do valutovej pokladnice alebo príjmom peňažných prostriedkov na bankový účet vedený v cudzej mene (devízový účet) alebo na bežný bankový účet vedený v eurách. Pri inkase pohľadávky v hotovosti alebo na devízový bankový účet prepočíta sa cudzia mena na eurá referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu alebo komerčným kurzom príslušnej banky alebo zmenárne.
Rozdiel, ktorý vznikne pri inkase pohľadávky počas účtovného obdobia sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty a 663 – Kurzové zisky podľa povahy kurzového rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.
Zostatok pohľadávok v cudzej mene k poslednému dňu účtovného obdobia, t.j. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa prepočíta kurzom ECB alebo NBS k rovnakému dátumu a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.
Záväzky v cudzej mene a účtovná závierka
Záväzky vyjadrené v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS
a) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (vznik záväzku) alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o bankách alebo zákon o cenných papieroch),
b) v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Záväzok účtovnej jednotke zaniká najčastejšie jeho úhradou, a to v hotovosti z valutovej pokladnice alebo z devízového účtu alebo z bankového účtu vedeného v eurách. Pri úhrade záväzku v hotovosti alebo z devízového účtu sa cudzia mena prepočíta na eurá jednou z troch možností, ktoré uvádza zákon pri ocenení úbytku cudzej meny.
Rozdiel, ktorý vznikne pri úhrade záväzku sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy kurzového rozdielu so súvzťažným zápisom na účte záväzkov, napr. účet 321 – Dodávatelia.
Zostatok záväzkov v cudzej mene sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka prepočíta kurzom ECB alebo NBS určeným a vyhláseným k tomuto dátumu a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu.
Výmenné kurzy,
ktoré pozná zákon o účtovníctve
a) Referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB
Európska centrálna banka vydáva denne kurzový lístok platný na daný deň, ktorý zverejňuje v popoludňajších hodinách. Zverejňujú sa na webovej stránke www.ecb.eu; alebo na www.nbs.sk;
b) Kurz NBS
Národná banka Slovenska vydáva svoj vlastný kurzový lístok, v ktorom uvádza výmenný kurz k vybraným cudzím menám, ku ktorým neuvádza denný výmenný kurz ECB. Kurzový lístok sa zverejňuje s mesačnou periodicitou k prvému pracovnému dňu daného kalendárneho mesiaca. Zverejňuje sa na webovej stránke www.nbs.sk.
c) Kurzy uvádzané v kurzovom lístku komerčnej banky alebo zmenárne
Banky denne uvádzajú svoj výmenný (zmenárenský) kurzový lístok k vybraným cudzím menám. Kurzom devízy predaj vykonávajú bezhotovostný predaj cudzej meny za eurá. Kurzom devízy nákup vykonávajú bezhotovostný nákup cudzej meny za eurá. Kurzom valuty predaj sa realizuje hotovostný predaj cudzej meny za eurá. Kurzom valuty nákup sa realizuje nákup cudzej meny za eurá.
d) Aritmetický priemer alebo metóda FIFO
Aritmetický priemer alebo metóda FIFO sa môže použiť na úbytok cenných papierov vedených v portfóliu účtovnej jednotky a pri peňažných prostriedkoch v rovnakej cudzej mene v pokladnici účtovnej jednotky. Zároveň musí byť dodržané pri úbytku cenných papierov, že musia byť od rovnakého emitenta a znejú na rovnakú cudziu menu.
e) Referenčný kurz v deň uzavretia obchodu
Ide o referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS (nazýva sa ako referenčný kurz) v deň uskutočnenia účtovného prípadu a nie v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.
4. Upravujúce závierkové účtovné prípady
Medzi upravujúce závierkové účtovné prípady možno zaradiť
1. úprava alebo tvorba opravných položiek (§ 18 ods. 9 postupov účtovania),
2. úprava alebo tvorba rezerv (§ 19 ods. 6 postupov účtovania),
3. úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu (48 ods. 3 postupov účtovania),
4. úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok (§ 50 ods. 6 postupov účtovania).
4.1 Povinnosť účtovať pohľadávku, ak nie je vystavený doklad pre dlžníka
vyplýva z § 48 ods. 3 postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady, napríklad, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka získala informáciu o výške tržby z predaja majetku, ktorý účtovná jednotka predala pred dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Z uvedeného vyplýva, že pôjde o také účtovné prípady, ktoré sa uskutočnili, ale nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka. Takéto účtovné prípady sa zaúčtujú na ťarchu účtu pohľadávok s použitím samostatného analytického účtu a v prospech účtu účtovej triedy 6 – Výnosy. Výšku sumy účtovná jednotka určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu.
V praxi nevznikajú často prípady, keď nie je vystavený doklad pre dlžníka, nakoľko vo väčšine prípadov účtovný doklad vystavuje ten, komu pohľadávka vzniká, t.j. dodávateľ. Ako príklad možno uviesť pohľadávky za poistné plnenie, kde výšku poistného plnenia určí poskytovateľ, čiže poisťovňa.
Účtovanie nároku voči poisťovni a voči zodpovednému pracovníkovi
Ak účtovná jednotka má poistený majetok proti škode, bude účtovať nielen o poistnom, ale v prípade vzniku poistnej udalosti, aj o nároku na náhradu škody voči poisťovni. Podľa § 55 ods. 9 postupov účtovania, nárok na náhradu škody voči poisťovni sa účtuje na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, ak pôjde o nárok týkajúci sa škody, ktorá sa udiala v hospodárskej činnosti. Ak pôjde o nárok na náhradu škody vo finančnej oblasti, nárok sa bude účtovať v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy.
Problémom býva účtovanie o nároku voči poisťovni na prelome účtovných období. Ak sa poistná udalosť stala ku koncu účtovného obdobia a do dňa zostavenia účtovnej závierky nebola poistná udalosť zo strany poisťovne vysporiadaná, musí účtovná jednotka o nároku účtovať v dohadnej sume. Táto povinnosť jej vyplýva z § 2a postupov účtovania (účtovanie účtovných prípadov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v rámci závierkových alebo upravujúcich závierkových účtovných prípadov) a z ustanovenia § 48 ods. 3 postupov účtovania, podľa ktorého, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je pre dlžníka vystavený doklad (v danom prípade doklad nevystavila poisťovňa), výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje na príslušnom účte pohľadávky, s ktorou súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte. V prípade poistného sa predpokladaná náhrada účtuje na účte 378 – Iné pohľadávky – príslušný analytický účet, ktorý si vytvorí účtovná jednotka sama, napr. 378 – 100 – Iné pohľadávky – náhrady od poisťovní. Sumu si tiež určí účtovná jednotka na základe predpokladu, akú sumu za poistnú udalosť obdrží (výšku sumy môže získať napr. aj priamo z poisťovne, kde sa bude informovať, akú výšku môže za poistnú udalosť očakávať).
Ak sa účtovná jednotka o skutočnej výške dozvie v termíne zostavovania účtovnej závierky (to je termín, do ktorého účtovnú závierku zostaví), bude o spresnení jej výšky účtovať ešte v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov. Ak sa o skutočnej výške dozvie až po tomto dni, rozdiel z vysporiadania bude už účtovným prípadom ďalšieho účtovného obdobia.
V mnohých prípadoch si účtovná jednotka uplatňuje aj náhradu škody voči zodpovednému pracovníkovi. V tomto prípade bude náhradu škody účtovať na ťarchu účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.
|
Účtovné súvzťažnosti |
MD |
D |
|
1. Predpis nároku voči poisťovni |
378 – Aú |
648, 668 |
|
2. Predpis nároku voči pracovníkovi |
335 – Aú |
648, 668 |
Príklad 19
Prijatá náhrada od poisťovne v bežnom účtovnom období
Zamestnanec účtovnej jednotky havaroval na služobnom vozidle v roku 2015, vznikla škoda, ktorá sa dá opravou odstrániť, poškodené vozidlo bolo odtiahnuté do servisu na opravu, servis si za opravu vyfakturoval sumu vo výške 10 000 €. Automobil bol poistený, poisťovňa vyčíslila náhradu za poškodené vozidlo vo výške 9 000 €. Náhradu od poisťovne účtovná jednotka obdržala v roku 2015.
Pretože vozidlo sa dá opraviť, účtovná jednotka bude účtovať o jeho oprave a bude účtovať aj o náhrade škody voči poisťovni, pretože vozidlo bolo poistené. O nároku na náhradu škody od poisťovne bude účtovná jednotka počas účtovného obdobia účtovať buď predpisovo, keď sa škoda stala, alebo až vtedy, keď účtovná jednotka obdrží náhradu od poisťovne. Ak by náhradu do konca účtovného obdobia neobdržala a o predpise nároku na náhradu škody počas účtovného obdobia by neúčtovala, musí tak urobiť ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje v rámci závierkových, prípadne upravujúcich závierkových účtovných prípadov.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Faktúra zo servisu za opravu vozidla |
10 000 € |
511 |
321 |
|
2. Prijatá náhrada od poisťovne |
9 000 € |
221 |
648 |
Keďže náhrada od poisťovne bola prijatá v účtovnom období roka 2015, teda v roku, v ktorom sa stala aj škoda na vozidle, zaúčtuje sa do výnosov v roku 2015 (náklad v roku 2015, výnos v roku 2015).
Príklad 20
Náhrada od poisťovne prijatá až v nasledujúcom účtovnom období
Zamestnanec účtovnej jednotky havaroval na služobnom vozidle, vznikla škoda, ktorá sa nedá opravou odstrániť. Automobil bol poistený a poisťovňa vyčíslila náhradu za poškodené vozidlo vo výške 9 000 €. Obstarávacia cena vozidla bola vo výške 20 000 €, doterajšie oprávky boli vo výške 10 000 €.
Pretože vozidlo sa nedá opraviť, účtovná jednotka bude účtovať o škode na vozidle vo výške zostatkovej ceny a vyradí ho z účtovníctva. Keďže havarované vozidlo bolo poistené, účtovná jednotka bude účtovať aj o náhrade škody voči poisťovni. Z dôvodu, že haváriu zapríčinil zamestnanec, účtovná jednotka bude sumu vo výške 1 000 € vymáhať aj od zamestnanca.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Zúčtovanie škody na vozidle a) zúčtovanie zostatkovej ceny do nákladov b) vyradenie vozidla v obstarávacej cene |
10 000 € 20 000 € |
549 082 |
082 022 |
|
2. Prijatá náhrada od poisťovne |
9 000 € |
221 |
648 |
|
3. Nárok na náhradu škody voči zamestnancovi |
1 000 € |
335 |
648 |
Ak by sa škoda na vozidle ale aj na inom majetku stala na prelome účtovných období a účtovná jednotka by do konca účtovného obdobia, teda do dňa, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku, neobdržala náhradu od poisťovne, musí účtovať o náhrade škody v rámci závierkových, prípadne upravujúcich závierkových účtovných prípadov v súlade s § 2a postupov účtovania. V nasledujúcom účtovnom období bude účtovať o skutočne prijatej výške, prípadne o rozdiele, ak suma nebola určená presne. Napr. predpokladaná výška náhrady od poisťovne účtovná jednotka určila v sume 10 000 €.
|
Účtovná súvzťažnosť ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Predpis nároku na náhradu škody od poisťovne |
10 000 € |
378-Aú |
648 |
Ak účtovná jednotka skutočnú výšku náhrady škody obdrží ešte v termíne zostavovania účtovnej závierky, o vysporiadaní prípadného rozdielu náhrady škody od poisťovne bude účtovať ešte v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov. Napr. účtovná jednotka dňa 15. 1. nasledujúceho účtovného obdobia obdrží na bankový účet náhradu škody od poisťovne vo výške 9 000 €.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
2. Prijatá náhrada od poisťovne na bankový účet |
9 000 € |
221 |
378-Aú |
|
3. Zúčtovanie rozdielu prijatej náhrady od poisťovne |
1 000 € |
648 |
378-Aú |
Ak účtovná jednotka náhradu od poisťovne obdrží až po zostavení účtovnej závierky, vysporiadanie prípadného rozdielu bude už účtovným prípadom nového účtovného obdobia (rok 2016).
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
4. Prijatá náhrada od poisťovne na bankový účet |
9 000 € |
221 |
378-Aú |
|
5. Zúčtovanie rozdielu prijatej náhrady od poisťovne |
1 000 € |
648 |
378-Aú |
4.2 Nevyfakturované dodávky
Medzi závierkové, ale aj upravujúce závierkové účtovné prípady patrí aj účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach. Za nevyfakturované dodávky sa považujú dodávky, ktoré boli k termínu zostavenia účtovnej závierky splnené, ale účtovná jednotka k nim neobdržala účtovný doklad.
Účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach je ustanovené v § 50 ods. 6 postupov účtovania, podľa ktorého na účte 326 – Nevyfakturované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky, napríklad nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku do dňa zostavenia účtovnej závierky.
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady, napríklad ak na základe účtovného dokladu účtovná jednotka získala informáciu o výške záväzku a obstarávacej cene majetku, ktorý bol obstaraný do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Ako z uvedeného vyplýva, na účte 326 bude účtovná jednotka účtovať také účtovné prípady, a to najmä na konci účtovného obdobia, keď bude poznať výšku záväzku (účtovná jednotka nebude mať k dispozícii riadny účtovný doklad, napr. dodávateľskú faktúru, ale presnú sumu zistí z iného dokladu, napr. zo zmluvy, z dodacieho listu a pod.). Ak výšku záväzku nebude poznať (suma nie je známa, tá sa bude odhadovať), zaúčtuje ich na účet 323 – Krátkodobé rezervy.
Podľa § 61 ods. 10 postupov účtovania, na účte 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky s dobu splatnosti dlhšou ako jeden rok, napríklad nevyfakturované dodávky, poskytnuté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná presnú výšku záväzku. Aj pri účtovaní na účte 476 platia rovnaké pravidlá ako pri účtovaní na účte 326. To isté platí aj v prípade dlhodobých nevyfakturovaných dodávok, ak by suma nebola známa, len namiesto účtu 323 – Krátkodobé rezervy sa použije účet 459 – Ostatné dlhodobé rezervy.
4.2.1 Účtovanie nevyfakturovaných dodávok pri uzatváraní účtovných kníh, ak účtovná jednotka nemá doklad, ale pozná presnú výšku záväzku
|
Popis účtovného prípadu |
Doba
splatnosti |
Doba
splatnosti |
|
a) pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku |
041, 042 / 326 |
041, 042 / 476 |
|
b) pri dodávke obstarávaného materiálu a tovaru |
112, 132 / 326 |
112, 132 / 476 |
|
c) pri dodávke energie |
502 / 326 |
– |
|
d) pri ostatných neskladovateľných dodávkach (vodné, stočné) |
503 / 326 |
– |
|
e) pri nevyfakturovaných opravách |
511 / 326 |
– |
|
f) pri nevyfakturovaných službách na účely reprezentácie |
513 / 326 |
– |
|
g) pri ostatných nevyfakturovaných službách |
518 / 326 |
– |
|
Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok po obdržaní faktúry v nasledujúcom účtovnom období |
||
|
Popis účtovného prípadu |
Doba
splatnosti |
Doba
splatnosti |
|
a) pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku |
326 / 321 |
476 / 321 |
|
b) pri dodávke obstarávaného materiálu a tovaru |
326 / 321 |
476 / 321 |
|
c) pri dodávke energie |
326 / 321 |
– |
|
d) pri ostatných neskladovateľných dodávkach (vodné, stočné) |
326 / 321 |
– |
|
e) pri nevyfakturovaných opravách |
326 / 321 |
– |
|
f) pri nevyfakturovaných službách na účely reprezentácie |
326 / 321 |
– |
|
g) pri ostatných nevyfakturovaných službách |
326 / 321, 325 |
– |
Príklad 21
Účtovná jednotka prijala službu ku koncu účtovného obdobia, ktorú však dodávateľ do konca účtovného obdobia nevyfakturoval. Účtovná jednotka pozná presnú sumu z dodacieho listu, ktorý jej bol odovzdaný po prijatí služby (upratovacie služby). Suma za službu bola vo výške 4 500 €.
Rovnako ku koncu účtovného obdobia jej bol dodaný dlhodobý hmotný majetok, ktorý dodávateľ nevyfakturoval. Presnú sumu však účtovná jednotka vie podľa objednávky, ktorá sa má rovnať fakturovanej sume. Cena za dodávku dlhodobého hmotného majetku bola vo výške 25 000 €.
Pretože účtovná jednotka pozná presnú sumu, nevyfakturované dodávky bude účtovať prostredníctvom účtu 326 – Nevyfakturované dodávky a jej zúčtovanie s príslušným účtom záväzkov.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Zúčtovanie
nevyfakturovanej dodávky za prijaté služby |
4 500 € |
518 |
326 |
|
2. Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok po ich vyúčtovaní dodávateľmi v nasledujúcom účtovnom období (rok 2016) |
4 500 € |
326 |
321 |
|
3. Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky majetku (rok 2015) |
25 000 € |
04x |
326 |
|
4. Zúčtovanie
nevyfakturovanej dodávky po jej vyúčtovaní dodávateľom |
25 000 € |
326 |
321 |
4.2.2 Účtovanie nevyfakturovaných dodávok pri uzatváraní účtovných kníh, ak účtovná jednotka nepozná výšku záväzku
Ak účtovná jednotka obdrží dodávku, ale presnú sumu nevie zistiť, potom namiesto účtu 326 bude účtovať na účtoch rezerv.
|
Popis účtovného prípadu |
Doba
splatnosti |
Doba
splatnosti |
|
a) pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku |
041, 042 / 323 |
041, 042 / 459 |
|
b) pri dodávke obstarávaného materiálu a tovaru |
112, 132 / 323 |
112, 132 / 459 |
|
c) pri dodávke energie |
502 / 323 |
– |
|
d) pri ostatných neskladovateľných dodávkach (vodné, stočné) |
503 / 323 |
– |
|
e) pri nevyfakturovaných opravách |
511 / 323 |
– |
|
f) pri nevyfakturovaných službách na účely reprezentácie |
513 / 323 |
– |
|
g) pri ostatných nevyfakturovaných službách |
518 / 323 |
– |
Príklad 22
Účtovná jednotka prijala službu ku koncu účtovného obdobia, ktorú však dodávateľ do konca účtovného obdobia nevyfakturoval. Rovnako ku koncu účtovného obdobia jej bol dodaný dlhodobý hmotný majetok, ktorý dodávateľ tiež nevyfakturoval. Presné sumy účtovná jednotka nevie a preto ich musí odhadnúť.
Ak ÚJ nebude poznať presnú sumu dodávky, alebo prijatej služby a pod., namiesto účtu 326 bude účtovať na účte 323 – Krátkodobé rezervy (sumu odhadne). Napr. sumu za prijatú službu (upratovacie práce) odhadla vo výške 4 000 € podľa predchádzajúceho mesiaca a sumu za dodaný dlhodobý hmotný majetok odhadla vo výške 28 000 € a to podľa katalógu, v ktorom bol dlhodobý hmotný majetok reklamovaný.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Zúčtovanie
nevyfakturovanej dodávky za prijaté služby |
4 000 € |
518 |
323 |
|
2. Zúčtovanie
nevyfakturovanej dodávky majetku |
28 000 € |
04x |
323 |
Vysporiadanie rozdielu z nevyfakturovaných dodávok v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov
Nakoľko termín, ku ktorému má byť účtovná závierka zostavená, je pomerne dlhé obdobie (za rok 2015 do 31. 3. 2016), je predpoklad, že účtovná jednotka do dňa zostavenia účtovnej závierky obdrží doklad o presnej sume za nevyfakturované dodávky, napr. obdrží dodávateľskú faktúru, potom o prípadných rozdieloch oproti odhadnutým sumám zaúčtovaným na účte 323 – Krátkodobé rezervy, bude účtovať ešte do bežného účtovného obdobia v rámci tzv. upravujúcich závierkových účtovných prípadov (viď. § 50 ods. 6 druhá veta). Deň 31. 3. nasledujúceho účtovného obdobia je krajný termín pre zostavenie účtovnej závierky a účtovné jednotky ju môžu zostaviť skôr aj pred týmto dátumom, čím sa samozrejme skráti aj termín pre zúčtovanie upresnenia odhadnutých súm.
4.2.3 Nevyfakturované služby
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma |
MD |
D |
|
1. Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky za prijaté služby v bežnom účtovnom období (rok 2015), suma nie je známa a preto sa odhadla vo výške napr. 4 000 € |
4 000 € |
518 |
323 |
|
2. Do
dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka obdrží doklad
o presnej sume (napr. dod. faktúru), na ktorej bude suma vo výške |
500 € |
518 |
323 |
|
3. Zúčtovanie dodávateľskej faktúry v nasledujúcom účtovnom období (r. 2016) |
4 500 € |
323 |
321 |
4.2.4 Nevyfakturovaný dlhodobý hmotný majetok
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma |
MD |
D |
|
1. Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky dlhodobého majetku v bežnom účtovnom období (rok 2015), suma nie je známa a preto sa odhadla vo výške napr. 28 000 € |
28 000 € |
042 |
323 |
|
2. Do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka obdrží doklad o presnej sume (napr. dod. faktúru), na ktorej bude suma napr. vo výške 25 000 €, upraví vytvorenú rezervu o rozdiel jej zrušením |
3 000 € |
323 |
042 |
|
3. Zúčtovanie dodávateľskej faktúry v nasledujúcom účtovnom období (r. 2016) |
25 000 € |
323 |
321 |
Vysporiadanie rozdielu z nevyfakturovaných dodávok v nasledujúcom účtovnom období
Z predchádzajúceho príkladu vyplýva, že účtovná jednotka odhadla iné sumy, než v predchádzajúcich súvzťažnostiach uvedených pri účte 326 – Nevyfakturované dodávky. Ak by účtovná jednotka nemala možnosť účtovať účtovné prípady v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov do termínu zostavenia účtovnej závierky, t.j. neobdrží doklad alebo nezíska údaj o skutočnej výške nevyfakturovanej dodávky, aby sumu upresnila, potom o rozdiele, ktorý vznikol zaúčtovaním na účte 323, bude účtovať až v nasledujúcom účtovnom období.
|
Účtovné súvzťažnosti |
Suma v € |
MD |
D |
|
1. Zúčtovanie
nevyfakturovanej dodávky za prijaté služby |
4 000 € |
518 |
323 |
|
2. Zúčtovanie
nevyfakturovanej dodávky majetku |
28 000 € |
04x |
323 |
|
3. Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok po ich vyúčtovaní dodávateľmi v nasledujúcom účtovnom období, keď účtovná jednotka už nemohla upraviť sumu stanovenú odhadom (dodávateľská faktúra na 4 500 €) a) odhadnutá suma bola nižšia ako dodávateľská faktúra zúčtovanie rezervy zúčtovanie rozdielu do nákladov bežného účtovného obdobia (r. 2016) b) odhadnutá
suma bola vyššia ako dod. faktúra zúčtovanie rozdielu (zrušenie vytvorenej rezervy) |
4 000 € 500 €
28 000 € 3 000 € |
323 518
323 323 |
321 321
321 04x |
|
Daňovým výdavkom (nákladom) nebudú v čase tvorby rezervy na nevyfakturované dodávky a služby, zostavenie, overenie a zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania. Do základu dane sa zahrnú v čase ich použitia v súlade s § 17 ods. 23 ZDP. |
Zostavenie účtovnej závierky je náročný proces a účtovné jednotky mu musia venovať náležitú pozornosť. V príspevku sme sa zamerali na niektoré účtovné prípady typické pre záver účtovného obdobia a veríme, že bude dobrou pomôckou pre účtovné jednotky pri zostavovaní účtovnej závierky.
K problematike „Koniec roka v účtovníctve – inventarizácia, závierka“ a súvisiace predpisy sme publikovali:
· Zákon o účtovníctve (č. 431/2002 Z. z.) – str. 521,
Opatrenie o postupoch účtovania v sústave PÚ
(č. 23054/2002-92) – str. 563,
Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.) – str. 84,
Zákon o dani z pridanej hodnoty (č. 222/2004 Z. z.)
– str. 172 – Zákony I/2015
· Obchodný zákonník (č. 513/1991 Zb.) – str. 7,
Občiansky zákonník (č. 40/1964 Zb.) – str. 210 – Zákony II/2015
· Zákonník práce (č. 311/2001 Z. z.) – str. 5
– Zákony III/2015
· Inventarizácia majetku a záväzkov, Významné a nevýznamné chyby v účtovníctve – mesačník DUO 11/2015
· Inventarizácia majetku a záväzkov v roku 2015,
Opravy chýb minulých účtovných období
– mesačník DUO 11/2015
· Koniec roka v účtovníctve
– mesačník 1000 riešení 12/2015
· Zákon o účtovníctve – Aktualizácia I/2/2015
· Zákon o dani z príjmov – Aktualizácia I/4/2015
· Obchodný zákonník – Aktualizácia II/7/2015
· Zákon o účtovníctve, postupy účtovania
– Zákony do vrecka
Publikácie si môžete
objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, Po-Pia
od 900 – 1500 hod. alebo emailom
na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.
