13. 6. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Koniec roka v PÚ

Účtovné uzavieranie roka je proces, ktorý zahŕňa celý rad na seba nadväzujúcich činností, počnúc inventarizáciou všetkého majetku a záväzkov a končiac zostavením účtovnej závierky v podobe dokumentov stanovených v § 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“). Akými postupmi sa kontroluje úplnosť, preukaznosť a správnosť účtovníctva?

Zdroj údajov na stanovenie
výkazov účtovnej závierky

Ide o uzavreté účtovné knihy, ktorých predpokladom je zaúčtovanie tzv. uzávierkových účtovných operácií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou procesu uzavierania jedného účtovného obdobia. To znamená, že je potrebné pred zostavovaním účtovnej závierky realizovať účtovanie množstva rôznych - predovšetkým nefinančných účtovných prípadov. Pri ich účtovaní treba dbať na ustanovenia príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré upravujú finančné hospodárenie, daňové povinnosti a ktoré je potrebné zohľadniť v účtovníctve.

Jednoznačným cieľom všetkých uzávierkových účtovných operácií je pritom zabezpečiť, aby účtovníctvo a účtovná závierka splnili zákonom určené požiadavky a zásady.

Správne a úplné zaúčtovanie všetkých uzávierkových účtovných operácií je najnáročnejšou činnosťou účtovnej závierky, a to aj z toho dôvodu, že tieto operácie automaticky a komplexne nevykoná žiadny účtovný softvér.

Je preto potrebné dôsledne poznať, aké účtovné prípady a prečo sa účtujú v rámci uzávierkových prác. Zoznam uzávierkových účtovných operácií nie je taxatívne stanovený. V podvojnom účtovníctve ide pri účtovaní uzávierkových účtovných operácií predovšetkým o striktné naplnenie základných zásad účtovníctva – časová a vecná súvislosť, zásada opatrnosti, zásada vernosti a pravdivosti účtovnej závierky.

V prvej etape uzávierkových prác ide vlastne o činnosti, ktorými sa zabezpečuje a kontroluje úplnosť, preukaznosť a správnosť účtovníctva

•    Zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú pri uzatvorení účtovných kníh vykazovať zostatok.

•    Zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov, ktoré vecne a časovo súvisia s účtovným období, ktoré sa uzatvára.

•    Vykonanie inventarizácie všetkého majetku a záväzkov a zaúčtovanie výsledkov inventarizácie do účtovníctva.

•    Kontrola správnosti zaúčtovaných odpisov za celé účtovné obdobie podľa odpisového plánu a vyčíslenie rozdielu oproti daňovým odpisom.

•    Zúčtovanie časového rozlíšenia nákladov a výnosov.

•    Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok a nevyúčtovaných pohľadávok.

•    Zúčtovanie opravných položiek a rezerv.

•    Vyčíslenie a zaúčtovanie kurzových rozdielov k poslednému dňu účtovného obdobia.

Najčastejšie uzávierkové
účtovné prípady

Účet 111 – Obstaranie materiálu & účet 131 – Obstaranie tovaru

Účet 111 je kalkulačným účtom slúžiacim na zistenie obstarávacej ceny materiálu pri spôsobe A účtovania zásob. Pri uzavieraní účtovných kníh tento účet v zmysle § 44 ods. 1 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve nevykazuje zostatok. V priebehu účtovného obdobia zložky obstarávacej ceny materiálu sa účtujú na ťarchu tohto účtu so súvzťažným zápisom na príslušných účtoch zúčtovacích vzťahov v účtovej triede 3 – Zúčtovacie vzťahy, prípadne na finančných účtoch v účtovej triede 2 – Finančné účty. Prevzatie materiálu na sklad sa zaúčtuje vo vykalkulovanej obstarávacej cene účtovným zápisom na ťarchu účtu 112 – Materiál na sklade a v prospech účtu 111. V prípade, ak je na tomto účte ku dňu uzavierania účtovných kníh zostatok (napr. dodávateľ materiál vyúčtoval, ale účtovná jednotka ho do konca účtovného obdobia neprevzala), je potrebné tento zostatok vysporiadať na účet 119 – Materiál na ceste.

Analogicky sa postupuje aj pri účtovaní na účte 131, ktorý je kalkulačným účtom slúžiacim na zistenie obstarávacej ceny tovaru pri spôsobe A účtovania zásob. V tomto prípade sa však v prípadoch, ak je na tomto účte k 31. 12. 2023 zostatok, tento zostatok vysporiada preúčtovaním na účet 139 – Tovar na ceste.

Účet 395 – Vnútorné zúčtovanie

Účet 395 sa môže využívať na rôzne účely zúčtovania vo vnútri účtovnej jednotky Najčastejšie ide o zúčtovanie vzťahov medzi vnútornými útvarmi pri decentralizácii účtovníctva do samostatných účtovných rozvrhov podľa jednotlivých vnútropodnikových útvarov. Účet 395 sa neuvádza v súvahe. Z tohto dôvodu nesmie vykazovať zostatok, čo vyplýva aj z § 57 ods. 2 Postupov účtovania v podvojnom účtovníctve. Účet sa musí vysporiadať v rámci vnútropodnikového účtovníctva.

Popis účtovného prípadu

MD

D

Dodávky vnútropodnikových služieb
medzi vnútornými útvarmi:

 

 

v odovzdávajúcom útvare

395

699

v preberajúcom útvare

599

395

Presuny medzi vnútornými útvarmi:

 

 

v odovzdávajúcom útvare

395

01x, 02x, 03x, 04x,
11x, 12x, 13x, 2xx

v preberajúcom útvare

01x, 02x, 03x, 04x,
11x, 12x, 13x, 2xx

395

 

Inventarizačné rozdiely

V zmysle § 30 ods. 7 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať inventarizačný rozdiel, ktorý vyplynie z inventarizácie (manko, prebytok), do toho účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

Komplexné náklady
budúcich období

Náklady, ktoré sa sledujú vo vzťahu k danému účelu, sa účtujú na účte 382. Ide o uplatnenie jedného zo základných princípov podvojného účtovníctva – účtovanie nákladov a výnosov do toho účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. Zúčtovanie komplexných nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia. Časovo sa nerozlišujú, napríklad náklady na prípravu a zábeh výkonov, náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločností a so zmenou ich právnej formy, náklady na získanie vlastného imania, napríklad upisovanie nových akcií a iné zvyšovanie vlastného imania a s tým súvisiace náklady ako napríklad notárske poplatky a súdne poplatky, provízie maklérom, prospekt emitenta cenných papierov, náklady na školenia a semináre, náklady na marketingové a iné štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získanie noriem a certifikátov, náklady na uvedenie výrobkov na trh, náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo časti podniku, náklady na rozšírenie výroby, náklady na reklamu a propagáciu, pokuty, penále, manká a škody, ako aj ostatné náklady podobného charakteru.

Tieto sa účtujú do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak sú však tieto služby platené vopred (napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru), potom sa časovo rozlišujú.

Výdavky budúcich období

Uzávierkovou operáciou sa na účte 383 – Výdavky budúcich období účtuje časové rozlíšenie nákladov bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v určitých budúcich obdobiach, napr. nájomné platené pozadu.

Výnosy budúcich období

Uzávierkovou operáciou sa na účte 384 – Výnosy budúcich období účtuje časové rozlíšenie príjmov bežného účtovného obdobia, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napr. nájomné prijaté vopred, sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb a prijaté predplatné.

Príjmy budúcich období

Uzávierkovou operáciou sa na účte 385 – Príjmy budúcich období účtuje časové rozlíšenie výnosov, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach, napr. nájomné prijaté pozadu, bankové úroky, ktoré neboli zahrnuté do bankového vyúčtovania do konca účtovného obdobia.

Nevyúčtovaná pohľadávka

V zmysle § 48 ods. 3 postupov účtovania platí, že ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa zaúčtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí, a vedie sa na samostatnom analytickom účte. Následne môže tento účtovný prípad podliehať tzv. upravujúcim závierkovým účtovným operáciám.

Nevyfakturovaná dodávka

Ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku, no daná položka nie je účtovateľná ako obvyklý záväzok (napr. nevyfakturované dodávky, prijaté služby), účtuje sa na účte 326 – Nevyfakturované dodávky. Pre úplnosť treba dodať, že následne môže tento účtovný prípad podliehať tzv. upravujúcim závierkovým účtovným operáciám.

Na základe zásady
opatrnosti sa tvoria opravné
položky na ťarchu nákladov

Vyplýva to z § 26 zákona o účtovníctve, čím sa má zabrániť prenášaniu predpokladanej straty do ďalšieho účtovného obdobia.

Ide o vyjadrenie určitého rizika alebo straty, ku ktorej v bežnom období síce ešte nedošlo, ale pri účtovnej závierke sú známe okolnosti smerujúce k vzniku straty. Tvoria sa k účtom majetku, ak zníženie hodnoty majetku v účtovníctve je preukázateľné a nie je trvalého charakteru.

Opravné položky k zásobám

Podľa § 18 ods. 5 postupov účtovania sa opravné položky k zásobám sa účtujú pri dočasnom znížení úžitkovej hodnoty zásob, napr. ak sa pri inventarizácií zistí, že predajná cena zásob znížená o náklady spojené s predajom je nižšia, než je cena použitá na ich ocenenie v účtovníctve a toto zníženie hodnoty nemožno považovať za zníženie trvalého charakteru.

Ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky hodnoty sú predmetom analýzy a ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka. Ak obstarávacia cena alebo vlastné náklady zásob sú vyššie ako budú ekonomické úžitky z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky, napríklad v dôsledku nepotrebnosti, nadbytočnosti, poklesu ich predajnej ceny alebo v dôsledku toho, že sa zvýšili náklady potrebné na ich dokončenie, vytvára sa opravná položka k týmto zásobám vo výške rozdielu medzi ich ocenením v účtovníctve a ich čistou realizačnou hodnotou. Čistou realizačnou hodnotou sa pritom rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom. Ocenenie zásob po zohľadnení zníženia ich hodnoty nie je vyššie ako predpokladaná suma, ktorá by sa dosiahla ich predajom alebo ich použitím pre vlastné potreby účtovnej jednotky. K surovinám a k pomocným látkam sa opravná položka vytvára, ak je pravdepodobné, že hotové výrobky, na výrobu ktorých budú tieto suroviny a pomocné látky použité, sa predajú so stratou.

Opravné položky k pohľadávkam

sa tvoria, ak ide o pochybné pohľadávky, ktoré predstavujú riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, na sporné pohľadávky voči dlžníkom, s ktorými sa vedie spor o ich uznanie. Tvorba opravnej položky k pohľadávke sa účtuje na ťarchu účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke so súvzťažným zápisom v prospech účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam.

Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke z dôvodu:

•    úplného alebo čiastočného zániku opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty pohľadávky, sa zúčtuje v zaniknutej sume na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech účtu 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam,

•    vyradenia pohľadávky z účtovníctva, sa zúčtuje na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu pohľadávok.

Treba tiež poznamenať, že tvorba tzv. „zákonných“ opravných položiek k pohľadávkam podľa zákona o dani z príjmov sa účtuje na rovnakom nákladovom účte 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam, na ktorom sa účtuje aj tvorba ostatných, teda nezákonných opravných položiek k pohľadávkam. Z tohto dôvodu je potom potrebné opravné položky k pohľadávkam sledovať na analytických účtoch na opravné položky tvorené podľa zákona o dani z príjmov (zákonné opravné položky) a ostatné opravné položky k pohľadávkam.

Rezervy ako záväzky s neurčitým časovým vymedzením

sú jedným z nástrojov zabezpečenia zásady opatrnosti v účtovníctve. Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt.

Ak však ide o záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou, tento sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku. Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená.

Rezervy sa vzťahujú na povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z uzavretých zmlúv, z dobrovoľného rozhodnutia účtovnej jednotky splniť si povinnosť voči tretím stranám, napríklad ak na základe konania účtovnej jednotky v minulosti, zverejnenia pravidiel alebo oznámenia o uznaní zodpovednosti účtovnej jednotky tretia strana očakáva, že takáto povinnosť bude splnená. Rezervy sa z účtovného aspektu tvoria na účely vymedzené prostredníctvom ustanovenia § 19 ods. 7 Postupov účtovania v PÚ. Ako náklad sú však daňovo uplatniteľné tie rezervy, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 8 a 9 zákona o dani z príjmov.

Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet

ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy. Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov. Rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii sa tvorí ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov so súvzťažným zápisom v prospech súvahového účtu rezerv.

Kurzové rozdiely

Na základe ustanovenia § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Ďalej v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve platí, ak zákon o účtovníctve neustanovuje inak, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Pre úplnosť však treba pripomenúť, že prijaté alebo poskytnuté preddavky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo NBS neprepočítavajú, čo znamená, že zostanú zaúčtované v historickom kurze, teda v kurze, v akom boli ocenené pri vzniku účtovného prípadu (prijatie preddavku, poskytnutie preddavku).

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov podľa § 4 ods. 7 zákona účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky, s výnimkou prípadov podľa § 24 ods. 5 a 6 postupov účtovania.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov účtovaných na účtoch časového rozlíšenia 385 – Príjmy budúcich období a 383 – Výdavky budúcich období, účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky.

Rovnako sa postupuje pri účtovaní kurzových rozdielov z opravných položiek a rezerv v cudzej mene.

Kurzové rozdiely z majetku a záväzkov podľa § 27 ods. 1 zákona o účtovníctve sú súčasťou ich ocenenia reálnou hodnotou. Účtujú sa takým istým spôsobom, ako sa účtujú zmeny reálnej hodnoty tohto majetku a záväzkov, a to do výnosov alebo nákladov, alebo na účte 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, a kurzové rozdiely pri podieloch na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, ocenených metódou vlastného imania podľa § 27 ods. 8 zákona o účtovníctve sú súčasťou ocenenia metódou vlastného imania.

Koniec kalendárneho roka

je v oblasti daňových povinností platiteľov DPH nevyhnutne spojený so zákonom ustanovenými povinnosťami, medzi ktoré pre takých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH patrí v zmysle § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej iba „zákon o DPH“) povinnosť vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

V sústave podvojného účtovníctva sa rozdiel z ročného vysporiadania odpočítanej DPH pri prepočte koeficientom podľa § 50 zákona DPH

•    ak priebežne odpočítaná daň je vyššia ako vypočítaná podľa ročného koeficientu zaeviduje účtovným zápisom MD 548 / D 343.AE,

•    ak priebežne odpočítaná daň je nižšia ako vypočítaná podľa ročného koeficientu zaeviduje účtovným zápisom MD 343.AE / D 548.

Ing. Ján Mintál

 

§ 4 zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve

(1) Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa odseku 3; účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

(2) Podrobnosti o rámcových účtových osnovách (§ 13) pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia účtovného prípadu, postupoch účtovania, usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek a štruktúre účtovnej závierky, rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch, postupoch a mieste ukladania účtovnej závierky a výročnej správy, obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva a v sústave podvojného účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných metódach určujúcich spôsoby oceňovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov, zásadách pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a účtovných sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať.

(3) Premenou zanikajúca účtovná jednotka alebo odštiepením rozdeľovaná účtovná jednotka vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodný deň na účely účtovníctva je deň určený v projekte podľa osobitného predpisu, ktorý nesmie byť neskorší ako deň účinnosti8b) premeny alebo účinnosti cezhraničnej premeny. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo časti imania odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky nástupníckej účtovnej jednotky. Ak táto nástupnícka účtovná jednotka ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku za nástupnícku účtovnú jednotku, a to do dňa účinnosti premeny alebo ...