Koniec roka v oblasti daňovej správy

– úlohy podnikateľa

Výkon podnikania je spojený s veľkým počtom právnych povinností podnikateľa, ktoré si musí splniť nielen počas, ale aj koncom roka podľa platnej právnej úpravy. Podstatnou právnou povinnosťou podnikateľa na úseku správy daní a poplatkov je podať riadne a včas daňové priznanie. Preto si každý podnikateľ musí ku koncu roka odkontrolovať, či má riadne a včas podané daňové priznania. Pokiaľ má podnikateľ správcom dane povolený odklad alebo splátky dane, musí si taktiež verifikovať, či má ku koncu roka uhradené splátky dane podľa rozhodnutia. Taktiež je potrebné podnikateľom posúdiť, či uposlúchol výzvy správcu dane, ktoré ho vyzývajú k plneniu právnych povinností v danom prípade.

Daňové úlohy podnikateľa

Pri výkone podnikania má každý podnikateľ záujem optimalizovať výšku svojho základu dane a zároveň aj výšku svojej daňovej platby. Preto je koniec roka možnosťou ovplyvniť výšku svojho základu dane prostredníctvom úpravy svojich daňovo uznaných nákladov, ktoré predstavuje obstaranie dlhodobého hmotného majetku.

Daň z príjmov

Podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov aj výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, a to:

•    vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

•    v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Taktiež možno vykonať úhradu dodávateľských faktúr a je nevyhnutne potrebné vykonať koncoročnú inventarizáciu majetku.

Daň z pridanej hodnoty

Podstatný je postup podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“), podľa ktorého po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa § 50 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.

Podľa § 50 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty platí, že ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely § 50 ods. 2 až 4 zákona o dani z pridanej hodnoty sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Podanie DP

V súvislosti s daňou z pridanej hodnoty je potrebné podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého daň, ktorú je povinný platiť platiteľ, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len „vlastná daňová povinnosť“) uvedie do daňového priznania.

Zdaňovacie obdobie

Štandardným zdaňovacím obdobím podľa § 77 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty je kalendárny mesiac.

Pritom platiteľ sa môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 eur.

Pokiaľ sa platiteľ rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný oznámiť túto zmenu daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom sa splnili uvedené podmienky zákona o dani z pridanej hodnoty.

Kontrolný výkaz

Podľa § 78a ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom:

a)  nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach,

b)  je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 zákona o dani z pridanej hodnoty a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o dani z pridanej hodnoty.

Obsah kontrolného výkazu

Podľa § 78a ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v tomto členení:

a)  údaje z každej faktúry, ktorú bol platiteľ povinný vyhotoviť podľa § 71 až § 75 zákona o dani z pridanej hodnoty o dodaní tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku a ktoré nie sú oslobodené od dane, okrem zjednodušenej faktúry, alebo z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) až j) zákona o dani z pridanej hodnoty, okrem zjednodušenej faktúry,

b)  údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb,

1. pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2, 3, 6, 7 a 9 až 12 zákona o dani z pridanej hodnoty a ktoré nie sú oslobodené od dane,

2. ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a pri ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období,

c)  údaje z každej faktúry podľa § 71 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty,

d)  údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v písmene a), z ktorých je platiteľ povinný platiť daň v tuzemsku,

e)  údaje o oprave základu dane podľa § 25a zákona o dani z pridanej hodnoty a údaje o oprave odpočítanej dane podľa § 53b zákona o dani z pridanej hodnoty.

Upozornenie!

Právna povinnosť podávať daňové priznanie vyplýva popri uvedenej osobitnej právnej úprave aj z procesnej právnej úpravy, konkrétne z § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), podľa ktorého daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku taktiež platí, že ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

Nepodanie daňového priznania

Pokiaľ povinný daňový subjekt, podnikateľ, nepodá daňové priznanie ani v lehote, ktorú mu na to určil vo výzve príslušný správca dane, dopúšťa sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu daňového poriadku a vystavuje sa tak nepriaznivým právnym následkom, ktorým je napríklad uloženie pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku.

Taktiež správca dane podľa § 48 ods. 1 písm. a) v spojení s § 15 ods. 3 daňového poriadku v takomto prípade určí daň podľa pomôcok. Podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku.

Určenie dane podľa pomôcok

je však vždy len približné, na základe jednotlivých pomôcok, ktoré si svojpomocne zadováži správca dane v konkrétnom prípade. Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku je správca dane pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Uvedený výpočet pomôcok je len demonštratívny a správca dane môže využiť aj iné pomôcky, ktoré daňový poriadok výslovne neustanovuje v uvedenom výpočte.

Podľa § 15 ods. 4 daňového poriadku sa daňové priznanie podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

§ 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Osoby povinné platiť daň
správcovi dane

(1) Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri

a)  službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11, ktoré tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby je v tuzemsku,

b)  tovare, ktorý tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku, okrem

1. predaja tovaru na diaľku podľa § 14 ods. 1,

2. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého vo verejnom colnom sklade typu I nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. a) uplatniť oslobodenie od dane,

3. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I, na dodanie ktorého v osobitnom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 1 písm. b) uplatniť oslobodenie od dane,

4. tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti II, na dodanie ktorého v daňovom sklade nie je možné podľa § 48c ods. 2 písm. c) uplatniť oslobodenie od dane.

(3) Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

(4) Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou.

(5) Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

(6) Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.

(7) Pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba, ktorá je druhým odberateľom.

(8) Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, ak § 84a ods. 3 neustanovuje inak.

(9) Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5, alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.

(10) Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej je povinný platiť daň z tohto tovaru platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.

(11) Pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.

(12) Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 a ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na

a)  dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov,

b)  prevod emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu v tuzemsku, ...