Koniec roka a platiteľ DPH

V poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka niektorí platitelia DPH majú o dve povinnosti naviac. Ide o vykonanie ročného zúčtovanie pomerne odpočítanej dane, pokiaľ v priebehu kalendárneho roka vykonali pomerné odpočítanie dane minimálne v jednom zdaňovacom období a vykonanie úpravy odpočítanej dane, pokiaľ zmenili účel použitia alebo rozsah použitia svojho investičného majetku.

Ročné zúčtovanie pomerne
odpočítanej DPH

Ročné zúčtovanie DPH sa vykonáva v súvislosti so vstupnou daňou, ktorá sa vzťahuje k nákupom platiteľa. Ide o také vstupné plnenia, ktoré sú určené súčasne na účel podnikania platiteľa pri ktorom má nárok na odpočítanie DPH a účel podnikania bez nároku na odpočítanie DPH (§ 49 ods. 3 zákona o DPH). Pri týchto nákupoch – vstupných plneniach má platiteľ nárok na odpočítanie len pomernej časti DPH, ktorú vypočíta tak, že vstupnú daň vynásobí koeficientom zisteným podľa § 50 zákona o DPH.

V jednotlivých zdaňovacích obdobiach kalendárneho roka platiteľ vykonáva predbežné odpočítanie dane (odpočítanie nie v celom rozsahu uplatnenej DPH) podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH. V poslednom zdaňovacom období vykoná ročné zúčtovanie predbežne odpočítanej dane podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH a rozdiel vysporiada v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu.

Ktorých platiteľov sa netýka predbežné odpočítanie DPH v priebehu roka

•    Platitelia, ktorí prijali plnenie s uplatnenou DPH s cieľom uskutočňovania svojich vlastných dodaní oslobodených od dane v zmysle § 28 až § 42 zákona o DPH v uvedenom roku alebo v ďalších rokoch. Títo platitelia si neuplatnili odpočet dane vôbec podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH.

•    Platitelia, ktorí v príslušnom kalendárnom roku prijali plnenie s uplatnenou DPH (alebo vykonali samozdanenie), pričom tieto prijaté tovary alebo služby majú byť použité výlučne na dodania, pri ktorých je nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, teda plnenia, pri ktorých uplatňuje DPH, alebo sú oslobodené s nárokom na odpočítanie (napr. intrakomunitárne dodanie tovaru) vôbec.

Ktorých platiteľov sa týka predbežné odpočítanie DPH v priebehu roka

Predbežné odpočítanie DPH vykonávali tí platitelia, ktorí prijali tovar alebo službu s cieľom uskutočnenia oslobodenej činnosti od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH, pričom boli zároveň prijaté aj na činnosť podliehajúcu dani s nárokom na odpočítanie. Títo platitelia si z došlých faktúr uplatňovali odpočet DPH v pomernej výške podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH.

Platiteľ, ktorý vykonáva činnosť oslobodenú od DPH bez nároku na odpočítanie a zároveň aj inú činnosť podliehajúcu DPH, musí v súvislosti s prijatými tovarmi a službami vykonávať tzv. „vecné priraďovanie vstupov k výstupom“, t. j. musí vedieť, k akej činnosti sa prijaté zdaniteľné plnenie bude vzťahovať. Nárok na odpočet prepočítaný koeficientom (pomerné odpočítanie) vzniká podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH len z tých prijatých plnení, ktoré sú prijaté súčasne na účel uskutočňovania zdaniteľných plnení platiteľa bez nároku na odpočítanie (nájom oslobodený od dane), ako aj na účel plnení s nárokom na odpočítanie (iná činnosť platiteľa, ktorá nie je oslobodená od dane, resp. je oslobodená, ale s nárokom na odpočítanie). Napríklad z prijatých služieb (stavebné práce, strážna služba a ďalšie), ktoré sa vzťahujú na celú nehnuteľnosť a v tejto nehnuteľnosti okrem nájmu oslobodeného od dane vykonáva platiteľ aj inú činnosť (napr. obchodnú alebo v súvislosti s inou svojou činnosťou má v budove administratívne priestory), má platiteľ nárok na odpočet pomernej časti DPH – prepočítanej koeficientom.

Pomerné odpočítanie, teda vynásobenie vstupnej dane koeficientom, vykoná platiteľ v tých prípadoch a v tých zdaniteľných obdobiach, v ktorých budú prijaté také tovary alebo služby, ktoré sa viažu na činnosť oslobodenú bez nároku na odpočítanie aj na činnosť ostatnú, zdaňovanú. Na to, aby vznikla povinnosť vykonať ročný prepočet pomerne odpočítanej dane (počítať ročný koeficient), stačí, ak k použitiu koeficienta došlo v jednom zdaňovacom období kalendárneho roka.

Výpočet koeficienta

vyplýva z § 50 zákona o DPH. Vypočíta sa ako podiel, pričom:

•    v čitateli sa uvedie: hodnota bez DPH dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná,

•    v menovateli sa uvedie: hodnota bez DPH všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok

Do koeficientu sa uvádza

•    Do čitateľa a menovateľa koeficientu platiteľ uvádza hodnotu bez DPH z dodávok ním uskutočnených.

•    Zdaniteľné obchody dodané platiteľom z miesta jeho podnikania v tuzemsku, pri ktorých dochádza k prenosu miesta dodania zo SR do iného členského štátu (do daňového priznania sa neuvádzajú, pretože nie sú predmetom dane v SR). Hodnota bez DPH z takýchto zdaniteľných obchodov sa však do koeficientu zahrnie, pretože sú dosiahnuté z činnosti platiteľa, pri ktorej je daň odpočítateľná, ako to vyplýva z ustanovenia § 49 ods. 6 zákona. Platiteľ pritom vychádza zo záznamov vedených podľa § 70 zákona, v ktorých je povinný uvádzať všetky svoje dodania.

•    Hodnota z dodaní z podnikania v zahraničí bez možnosti odpočítania dane (napr. finančné činnosti) sa uvádza len do menovateľa koeficientu.

Ak má platiteľ v zahraničí vytvorenú prevádzkareň, z ktorej dodáva tovary alebo služby, je v príslušnom štáte osobou podliehajúcou dani. Obchody sú potom predmetom dane v danom štáte, kde podáva i daňové priznania pre DPH, a nie v SR.

•    Podľa § 50 ods. 2 zákona platí, že do čitateľa koeficientu vstupuje hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb, pri ktorých je daň odpočítateľná. Špecifickým prípadom je trojstranný obchod, pri ktorom prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru sa uňho považuje za zdanené. Prvý odberateľ hodnotu z dodania druhému odberateľovi zahrnie do čitateľa aj menovateľa koeficientu.

Do koeficientu sa neuvádza

•    Hodnota prijatých tovarov a služieb, pri ktorých platiteľ vykonal samozdanenie ako osoba povinná platiť daň v SR (ide o prijaté plnenia, nie uskutočnené).

•    Premiestnenie tovaru platiteľa do iného členského štátu (§ 8 ods. 4 zákona), ktoré sa síce považuje pre účely DPH za dodanie tovaru za protihodnotu, ale platiteľ pri premiestnení nedosahuje výnosy (príjmy) – ide len o presun vlastného tovaru. (Premiestnenie sa nezahŕňa ani do obratu pre účely DPH.)

Do koeficientu sa neuvádzajú príležitostné činnosti vykonané platiteľom

•    predaj podniku alebo jeho časti, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku,

•    príležitostný predaj majetku používaného na účely podnikania okrem zásob,

•    príležitostne poskytnuté finančné služby oslobodené od dane podľa § 39 zákona (napr. prevod obchodného podielu, príležitostne poskytnutá pôžička),

•    príležitostný prevod nehnuteľnosti a príležitostný nájom nehnuteľnosti oslobodený od dane podľa § 38 zákona.

Za príležitostnú transakciu sa na účel výpočtu koeficientu považuje taká transakcia, ktorá:

•    nemá charakter hlavnej činnosti platiteľa,

•    netvorí značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa,

•    platiteľ ju nevykonáva opakovane,

•    platiteľovi pri nej nevznikajú opakované náklady,

•    súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov.

Pre posúdenie príležitostnej transakcie nemusia vždy platiť súčasne všetky podmienky, posudzovanie je v každom prípade individuálne a vykonáva sa za dlhšie obdobie, spravidla za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Za príležitostné plnenia nemôžu byť považované plnenia, ktoré majú charakter priameho, trvalého a nutného rozšírenia zdaniteľných plnení.

Predbežný koeficient
v roku 2025

Platiteľ, ktorý bol registrovaný k 1. 1. 2025 a v roku 2024 používal koeficient, pri predbežnom odpočítaní v zdaňovacích obdobiach 2025 použije ročný koeficient z roku 2024.

Platiteľ, ktorý nebol registrovaný k 1. 1. 2025 a stal sa platiteľom v priebehu roku alebo bol registrovaný, ale nemal v roku 2024 dôvod použiť koeficient, pri predbežnom odpočítavaní v roku 2025 výšku koeficienta určil podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH, teda odhadom údajov o predpokladaných výnosoch podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

Súhlas správca dane môže vyjadriť písomným oznámením o akceptovaní koeficientu navrhovaného platiteľom alebo v prípade rokovania na daňovom úrade spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní. Pred udelením súhlasu si správca dane môže od platiteľa vyžiadať údaje týkajúce sa predpokladaných obchodov, na základe ktorých platiteľ vychádzal pri určení koeficienta.

Ročný koeficient v roku 2025

Vzhľadom na skutočnosť, že od 1. 7. 2025 došlo k zmene vzoru tlačiva daňového priznania pre DPH, pri výpočet ročného koeficienta za rok 2025 bude platiteľ dane za zdaňovacie obdobia január až jún 2025 vychádzať z riadkov daňového priznania platného do 30. 6. 2025:

Za zdaňovacie obdobia júl až december 2025 bude vychádzať z riadkov daňového priznania platného od 1. 7. 2025:

Koeficient sa zaokrúhli na 2 desatinné miesta nahor.

Platiteľ zistí definitívne odpočítanie dane za rok 2025, keď vypočítaným ročným koeficientom vynásobí daň z tovarov a služieb, pri ktorých v rámci roku predbežne odpočítaval daň – teda ročnému vyrovnaniu podrobí len túto daň.

Rozdiel medzi predbežne odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku 2025 (predbežným odpočítaním) a daňou vypočítanou za celý kalendárny rok 2025 (definitívnym odpočítaním) vyrovná platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roku 2025 na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Ročné vyrovnanie odpočítanej dane sa uvedie v riadkoch 18, 18a a 19 (podľa sadzieb) daňového priznania za posledné zdaňovanie obdobie.

Rovnako postupuje i platiteľ, ktorému v priebehu roku bola zrušená registrácia – ročné zúčtovanie dane vykoná v zdaňovacom období, ktoré bolo správcom dane určené ako posledné zdaňovacie obdobie. U platiteľov, ktorých účtovným obdobím je hospodársky rok, na účely § 50 ods. 2 až 4 zákona sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Úprava odpočítanej dane
pri investičnom majetku

V poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka vykoná platiteľ DPH úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku v prípade, ak zmenil účel jeho použitia alebo rozsah použitia.

Pod pojem investičný majetok sa zahŕňa

len dlhodobý majetok platiteľa, vylúčené z neho sú zásoby. Investičným majetkom na účely zákona o DPH sú podľa § 54 ods. 2 zákona o DPH:

a)  Hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur.

b)  Stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory.

c)  Nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

d)  Nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur.

V súvislosti s už odpočítanou DPH zákon o DPH stanovuje, kedy má platiteľ vykonať „opravu“ odpočítanej dane a kedy má vykonať „úpravu“ odpočítanej dane. V súvislosti s tým v ustanovení § 52a zákona o DPH je zavedený pojem „prvotné použitie“, ktorý je podstatný pre určenie toho, či má dôjsť k oprave alebo úprave už odpočítanej dane.

Prvotné použitie predstavuje prvé skutočné použitie tovarov a služieb platiteľom na dodávky tovarov a služieb podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

Prostredníctvom kritéria prvotného použitia sa stanoví rozsah práva na odpočítanie dane, na aký má platiteľ skutočne nárok pri vstupnom plnení, pričom tento rozsah následne predstavuje ukazovateľ pre následnú opravu odpočítanej dane (§ 53), ako aj úpravu odpočítanej dane (§ 54, § 54a, § 54d) počas celého obdobia na úpravu odpočítanej dane, ktoré začína plynúť po prvotnom použití investičného majetku.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane je

na základe § 52a ods. 2 zákona o DPH stanovené:

a)  5 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, ak ide o hnuteľné veci s cenou nad 1 700 eur bez DPH a nehmotný majetok s obstarávacou cenou nad 2 400 eur,

b)  20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, ak ide o investičný majetok: stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie.

Platiteľ DPH je povinný majetok, ktorý je na účely DPH definovaný ako investičný, osobitne sledovať.

Ustanovenie § 54 zákona o DPH stanovuje úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku oproti jeho prvotnému použitiu.

Ustanovenie § 54a zákona o DPH stanovuje úpravu dane odpočítanej v súvislosti so zmenou rozsahu použitia nehnuteľného investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, v porovnaní s jeho prvotným použitím.

Ustanovenie § 54d zákona o DPH stanovuje úpravu dane odpočítanej v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku, alebo nehmotného investičného majetku, oproti jeho prvotnému použitiu.

Úprava odpočítanej dane sa vykonáva až v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvému použitiu investičného majetku. Nevyhnutnou podmienkou výkonu úpravy odpočítanej dane podľa § 54 je zmena účelu použitia investičného majetku upravená v § 54 ods. 3 zákona o DPH.

Čo sa považuje za zmenu účelu
použitia investičného majetku

1. investičný majetok, pri ktorom platiteľ odpočítal daň v plnej výške (§ 49 ods. 2), použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení:

•    bez možnosti odpočítania (§ 49 ods. 3), zmena z „1“ na „0“ alebo

•    pri ktorých je povinný krátiť odpočítavanú daň koeficientom (§ 49 ods. 4); zmena z „1“ na „k“ – koeficient,

2. investičný majetok, pri ktorom platiteľ nemohol odpočítať daň (podľa § 49 ods. 3), použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení:

•    s možnosťou odpočítania (§ 49 ods. 2), zmena z „0“ na „1“ alebo

•    pri ktorých je povinný použiť koeficient (§ 49 ods. 4), zmena z „0“ na „k“;

3. investičný majetok, pri ktorom platiteľ odpočítal daň krátenú koeficientom (podľa § 49 ods. 4), použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení:

•    s možnosťou odpočítania podľa § 49 ods. 2, zmena z „k“ na „1“ alebo

•    bez možnosti odpočítania podľa § 49 ods. 3, zmena z „k“ na „0“.

Za zmenu účelu použitia investičného majetku, pri ktorom platiteľ dane odpočítal pomernú výšku dane, sa považuje aj zmena výšky ročného koeficientu (§ 50 ods. 4 zákona o DPH) o hodnotu väčšiu ako 0,10. To znamená, že ak sa v nasledujúcich rokoch po odpočítaní dane v pomernej výške zmení hodnota ročného koeficientu o viac ako 0,10 (nahor alebo nadol), platiteľ dane je povinný upraviť odpočítanú daň.

Výpočet úpravy odpočítanej DPH

Úprava odpočítanej DPH podľa § 54, 54a a § 54d zákona o DPH sa vykoná podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona o DPH, ktorým sa určuje výška buď dodatočne odpočítateľnej dane, alebo dodatočne neodpočítateľnej dane pri investičnom majetku.

Úprava odpočítanej dane za rok 2025 sa vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka 2025.

Vzorec na výpočet dodatočne odpočítateľnej alebo dodatočne neodpočítateľnej DPH:

Pričom:

-   DD je výsledok úpravy odpočítanej dane, ktorý pri zápornom znamienku predstavuje dodatočne odpočítateľnú daň (platiteľ si bude túto DPH nárokovať na vrátenie v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka) a pri kladnom znamienku predstavuje dodatočne neodpočítateľnú daň (platiteľ je vráti v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie).

-   DV je daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku pričom obstarávacou cenou je aj hodnota splátok vzťahujúcich sa na obstaranie investičného majetku na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy.

-   A je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ odpočítal pri investičnom majetku v čase jeho prvotného použitia, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor (0 = bez nároku na odpočítanie, 1= plný nárok na odpočítanie, k = číslo od 0 do 1 vyjadruje výšku koeficienta pri pomernom odpočítaní dane).

-   B je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ môže odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku v kalendárnom roku, v ktorom nastanú dôvody na úpravu odpočítanej dane; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor (0 = bez nároku na odpočítanie, 1= plný nárok na odpočítanie, k = číslo od 0 do 1 vyjadruje výšku koeficienta pri pomernom odpočítaní dane).

-   R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia alebo rozsahu použitia investičného majetku pri jeho dodaní pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane, inak R je číslo „1“ (teda keď sa vykonáva úprava odpočítanej DPH v rámci sledovaného 5-ročného alebo 20-ročného obdobia, úprava sa vykonáva len vo vzťahu k príslušnému kalendárnemu roku).

Od 1. 1. 2025 platí, že úprava odpočítanej dane sa rozloží na viac rokov, vykonáva sa len do výšky dane, zodpovedajúcej časti celkovej odpočítanej dane, pripadajúcej na príslušný kalendárny rok. Výnimkou z pravidla pre úpravu odpočítanej dane z investičného majetku zavedeného od 1. 1. 2025 je situácia, keď pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2024 už začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane v znení účinnom do 31. decembra 2024. V takom prípade platiteľ bude pokračovať v úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2024.

Ing. Naďa Vašková