Koncoročné povinnosti
platiteľa DPH

U platiteľov DPH je posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka spojené s dvoma povinnosťami v súvislosti s odpočítanou DPH. Ide o povinnosť vykonania ročného zúčtovania tej DPH, ktorá bola v priebehu kalendárneho roka odpočítavaná pomernou časťou (bola prepočítaná koeficientom) a povinnosť úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku, ak došlo k zmene účelu jeho použitia, alebo k zmene rozsahu jeho použitia na podnikateľský účel. Uvedené povinnosti sa nevzťahujú na všetkých platiteľov.

Ročné zúčtovanie DPH

Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) sa ročné zúčtovanie DPH sa v SR vykonáva v súvislosti s daňou, ktorá sa viaže k nákupom platiteľa (vstupná daň). Zúčtovanie vstupnej dane sa vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka. Táto povinnosť sa vzťahuje na platiteľov, ktorí prijali na účely svojho podnikania plnenia určené čiastočne aj na činnosť oslobodenú od DPH bez nároku na odpočítanie.

Pomerné odpočítanie dane má 2 etapy:

•    predbežné odpočítanie v jednotlivých zdaňovacích obdobiach kalendárneho roka,

•    ročné zúčtovanie predbežne odpočítanej dane.

Predbežné odpočítanie DPH v roku 2023

sa vzťahovalo na tých platiteľov, ktorí prijali v roku 2023 plnenie s uplatnenou DPH, pričom tovar alebo služba, ktoré boli prijaté za účelom uskutočnenia oslobodenej činnosti od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH, boli zároveň prijaté aj na iný účel – na inú činnosť podliehajúcu dani s nárokom na odpočítanie. Títo platitelia si z došlých faktúr uplatňovali odpočet DPH v plnej výške, alebo v pomernej výške, alebo si ho nemohli uplatniť vôbec.

Pre posúdenie odpočítateľnosti dane nie je podstatné, či „výstupy“ platiteľa, ku ktorým sa vzťahuje „vstupná“ daň, boli uskutočnené v príslušnom roku, alebo ešte len budú uskutočnené v ďalších rokoch.

Predbežný koeficient

Platiteľ, ktorý bol registrovaný k 1. 1. 2023 a v roku predchádzajúcom používal koeficient, pri predbežnom odpočítaní použije ročný koeficient z predchádzajúceho roku (r. 2022).

Platiteľ, ktorý nebol registrovaný k 1. 1. kalendárneho roku, stal sa platiteľom v priebehu roku alebo bol registrovaný ale nemal dôvod použiť koeficient, pri predbežnom odpočítavaní výšku koeficienta určí podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH odhadom údajov o predpokladaných výnosoch podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane. Súhlas správca dane môže vyjadriť písomným oznámením o akceptovaní koeficientu navrhovaného platiteľom, alebo v prípade rokovania na daňovom úrade spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní. Pred udelením súhlasu si správca dane môže od platiteľa vyžiadať údaje týkajúce sa predpokladaných obchodov, na základe ktorých platiteľ vychádzal pri určení koeficienta.

V súvislosti s prijatými zdaniteľnými obchodmi – nákupmi tovarov a služieb, ktoré sú prijaté výlučne na účely poskytovania oslobodenej činnosti, nevzniká nárok na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH, teda nevzniká žiadny nárok, ani prepočítaný koeficientom.

Platiteľ, ktorý vykonáva činnosť oslobodenú od DPH bez nároku na odpočítanie a zároveň aj inú činnosť podliehajúcu DPH, musí v súvislosti s prijatými tovarmi a službami vykonávať ich tzv. vecné priraďovanie k „výstupom“, t.j. musí vedieť k akej činnosti sa prijaté zdaniteľné plnenie bude vzťahovať.

Nárok na odpočet prepočítaný koeficientom vzniká podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH z tých prijatých plnení, ktoré sú prijaté súčasne na účel uskutočňovania zdaniteľných plnení platiteľa bez nároku na odpočítanie aj na účel plnení s nárokom na odpočítanie. Napríklad z prijatých služieb (stavebné práce, strážna služba a ďalšie), ktoré sa vzťahujú na celú nehnuteľnosť a v tejto nehnuteľnosti okrem nájmu oslobodeného od dane vykonáva platiteľ aj inú činnosť (napr. obchodnú, alebo v súvislosti s inou svojou činnosťou má v budove administratívne priestory) má platiteľ nárok na odpočet pomernej časti DPH – prepočítanej koeficientom.

Prepočítanie vstupnej dane koeficientom vykoná v tých prípadoch a v tých zdaniteľných obdobiach, v ktorých budú prijaté také tovary, alebo služby, ktoré sa viažu na činnosť oslobodenú bez nároku na odpočítanie aj na činnosť ostatnú. K tomu, aby vznikla povinnosť vykonať ročný prepočet pomerne odpočítanej dane (počítať ročný koeficient), stačí ak k použitiu koeficienta došlo v jednom zdaňovacom období kalendárneho roka.

Môže však nastať aj taká situácia, že platiteľ v kalendárnom roku neprijal také tovary a služby, ktoré by mali byť určené zároveň na obidva druhy jeho zdaniteľných plnení – v takom prípade koeficient nebude v priebehu kalendárneho roka vôbec používať, t.j. nie je ani dôvod k výpočtu ročného koeficientu.

Výpočet koeficienta

Koeficient vyjadruje prostredníctvom výšky hodnoty z dodaných tovarov a služieb platiteľa pomer tej jeho podnikateľskej činnosti, pri ktorej je daň odpočítateľná, k jeho celkovej podnikateľskej činnosti. Charakterizuje teda platiteľa z pohľadu odpočítateľnosti dane.

Do koeficientu sa uvádza:

•    Do čitateľa a menovateľa koeficientu platiteľ uvádza hodnotu bez DPH z dodaných tovarov a služieb z dodávok ním uskutočnených.

•    Zdaniteľné obchody dodané platiteľom z miesta jeho podnikania v tuzemsku, pri ktorých dochádza k prenosu miesta dodania zo SR do iného členského štátu (do daňového priznania sa neuvádzajú, pretože nie sú predmetom dane v SR). Hodnota z takýchto zdaniteľných obchodov sa však do koeficientu zahrnie, pretože je dosiahnutá z činnosti platiteľa, pri ktorej je daň odpočítateľná, ako to vyplýva z ustanovenia § 49 ods. 6 zákona. Platiteľ pritom vychádza zo záznamov vedených podľa § 70 zákona, v ktorých je povinný uvádzať všetky svoje dodania.

•    Výnosy z podnikania v zahraničí bez možnosti odpočítania dane (napr. finančné činnosti) sa uvádzajú len do menovateľa koeficientu.

(Ak má platiteľ v zahraničí vytvorenú prevádzkareň, z ktorej dodáva tovary alebo služby, je v príslušnom štáte osobou podliehajúcou dani. Obchody sú potom predmetom dane v danom štáte, kde podáva i daňové priznania pre DPH, a nie v SR.)

•    Podľa § 50 ods. 2 zákona platí, že do čitateľa koeficientu vstupuje hodnota z dodaných tovarov a služieb bez dane, pri ktorých je daň odpočítateľná. Špecifickým prípadom je trojstranný obchod, pri ktorom prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru sa uňho považuje za zdanené. Prvý odberateľ výnosy z dodania druhému odberateľovi zahrnie do čitateľa aj menovateľa koeficientu.

Do koeficientu sa neuvádza

•    Hodnota prijatých tovarov a služieb, pri ktorých platiteľ vykonal samozdanenie ako osoba povinná platiť daň v SR (ide o prijaté plnenia, nie uskutočnené).

•    Premiestnenie tovaru platiteľa do iného členského štátu (§ 8 ods. 4 zákona), ktoré sa síce považuje pre účely DPH za dodanie tovaru za protihodnotu, ale platiteľ pri premiestnení nedosahuje výnosy (príjmy) – ide len o presun vlastného tovaru. (Premiestnenie sa nezahŕňa ani do obratu pre účely DPH.)

Cieľom pri výpočte koeficientu je, aby bol vyjadrením hlavnej, nie vedľajšej činnosti platiteľa.

Do koeficientu sa preto neuvádza

•    predaj podniku alebo jeho časti, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku,

•    príležitostný predaj majetku používaného na účely podnikania okrem zásob,

•    príležitostne poskytnuté finančné služby oslobodené od dane podľa § 39 zákona (napr. prevod obchodného podielu, príležitostne poskytnutá pôžička),

•    príležitostný prevod nehnuteľnosti a príležitostný nájom nehnuteľnosti oslobodený od dane podľa § 38 zákona.

Za príležitostnú transakciu sa pre účel výpočtu koeficientu považuje taká transakcia, ktorá:

•    nemá charakter hlavnej činnosti platiteľa,

•    netvorí značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa,

•    platiteľ ju nevykonáva opakovane,

•    platiteľovi pri nej nevznikajú opakované náklady,

•    súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov.

Ročné zúčtovanie predbežne
odpočítanej dane

Výšku ročného koeficientu platiteľ dane vypočíta z riadkov daňových priznaní jednotlivých zdaňovacích období, rovnako ako pri predbežnom odpočítaní.

Platiteľ zistí definitívne odpočítanie dane za rok 2020, keď vypočítaným ročným koeficientom vynásobí daň z tovarov a služieb, pri ktorých v rámci roku predbežne odpočítaval daň.

Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (predbežným odpočítaním) a daňou vypočítanou za celý kalendárny rok (definitívnym odpočítaním) vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Rozdiel väčší ako 0 je vysporiadaný v prospech ŠR, rozdiel menší ako 0 je vysporiadaný na ťarchu ŠR za posledné zdaňovanie obdobie.

Úprava dane odpočítanej
pri investičnom majetku

K prehodnoteniu odpočítanej alebo neodpočítanej dane vzťahujúcej sa k investičnému majetku (ide o investičný majetok definovaný na účely DPH) môže dôjsť u platiteľov, u ktorých na základe určitých zmien v ich podnikateľskej činnosti došlo k zmene pôvodného účelu použitia investičného majetku. Dôsledky takejto zmeny sa odrazia tiež práve v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom došlo k zmene účelu využitia podnikateľského majetku, a to na účely DPH považovaného za investičný majetok.

Úprava v zmysle § 54 zákona o DPH sa vzťahuje na ten majetok platiteľa, ktorý je pre účely DPH definovaný ako investičný majetok. Ide o:

•    hnuteľné veci s minimálnou obstarávacou cenou bez DPH 3 319,39 eura a viac, ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok,

•    stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,

•    nadstavby, prístavby a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa stavebného zákona.

Na ostatný majetok platiteľa sa úprava podľa § 54 zákona o DPH nevzťahuje. Kritériom rozhodujúcim o aplikácii § 54 zákona o DPH je zmena účelu použitia investičného majetku.

Obdobie, počas ktorého sa sleduje, či došlo k zmene účelu investičného majetku, je v platnom zákone o DPH stanovené na:

•    5 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ investičný majetok nadobudol alebo ho vytvoril v prípade hnuteľných vecí,

•    20 kalendárnych rokov pre ostatný investičný majetok.

Za zmenu účelu sa považuje, keď platiteľ:

1. investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň v plnej výške (§ 49 ods. 2), použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení:

-   bez možnosti odpočítania (§ 49 ods. 3) alebo

-   pri ktorých je povinný krátiť odpočítavanú daň koeficientom (§ 49 ods. 4);

2. investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň (podľa § 49 ods. 3), použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení:

-   s možnosťou odpočítania (§ 49 ods. 2) alebo

-   pri ktorých je povinný použiť koeficient (§ 49 ods. 4);

3. investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň krátenú koeficientom (podľa § 49 ods. 4), použije na uskutočňovanie zdaniteľných plnení:

-   s možnosťou odpočítania podľa § 49 ods. 2 alebo

-   bez možnosti odpočítania podľa § 49 ods. 3.

Dodatočne odpočítateľná daň bude predstavovať zvýšenie odpočítania dane formou jej nárokovania zo štátneho rozpočtu. Dodatočne neodpočítateľná daň bude predstavovať zníženie odpočítanej dane formou jej vrátenia do štátneho rozpočtu.

Za zmenu účelu použitia investičného majetku sa považuje aj zmena výšky ročného koeficientu použitého pri odpočítaní dane v nasledujúcom období o hodnotu väčšiu ako 0,10 (t. j. viac ako 10 %) smerom nahor alebo nadol. Daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítavať, sa považuje za odpočítanie vo výške 0.

Ak v priebehu sledovaného obdobia dôjde k predaju investičného majetku, potom sa posudzuje až do uplynutia sledovaného obdobia:

•    ako keby bol investičný majetok používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania – ak bola pri predaji uplatnená DPH alebo

•    ako keby bol investičný majetok používaný na podnikanie s oslobodením od dane – ak bol predaný s oslobodením od DPH.

Úprava dane
pri nehnuteľnostiach pri zmene
rozsahu použitia na podnikanie

Platiteľ dane pri obstaraní nehnuteľnosti, ktorú použije na podnikanie, ako aj na iné účely ako na podnikanie, v zmysle § 49a zákona o DPH musí rozdeliť vstupnú daň na časť, ktorú nemôže odpočítať z dôvodu použitia majetku na iný účel ako na podnikanie, a časť, ktorú môže odpočítať, pretože majetok použije na podnikanie. Ide teda o dôsledné uplatňovanie zásady, že odpočítaná má byť daň z prijatého plnenia použitého na podnikanie platiteľa.

Ak platiteľ dane po nadobudnutí nehnuteľnosti, pri ktorej bol povinný uplatniť len pomernú časť odpočítania dane zodpovedajúcej rozsahu použitia na podnikanie podľa § 49a zákona o DPH, zmení pôvodne stanovený rozsah použitia tejto nehnuteľnosti na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, je povinný vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH.

Platiteľ dane postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona o DPH, ktorý sa používa aj na účely uplatnenia § 54 zákona o DPH, pričom vyššie uvedený vzorec je použiteľný nielen pri prvej zmene rozsahu použitia investičného majetku, ale pri každej zmene, t. j. pri úprave poslednej odpočítateľnej dane.

Výsledok úpravy odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH môže podliehať ďalšiemu kráteniu dane, ak platiteľ dane časť nehnuteľnosti používa v rámci podnikania na činnosti s daňou na výstupe, ako aj na činnosti oslobodené od dane. To znamená, že výsledok úpravy odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH sa musí prepočítať koeficientom vypočítaným podľa § 50 zákona o DPH.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54a ods. 2 zákona o DPH je 20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ dane uviedol nehnuteľnosť do užívania. Uvedené 20-ročné obdobie na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnostiach sa vzťahuje tak na úpravu odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH (zmena pomeru použitia na podnikateľské a nepodnikateľské účely), ako aj podľa § 54 zákona o DPH (zmena charakteru činnosti).

Úprava dane pri hnuteľnom
hmotnom majetku

Podľa § 54d zákona o DPH platiteľ, ktorý odpočítal časť dane podľa § 49 ods. 5 pri hnuteľnom hmotnom majetku a tento majetok je investičným majetkom, upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po nadobudnutí zmení rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane je päť rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ nadobudol hnuteľný hmotný majetok.

Ak platiteľ nadobudne hnuteľný investičný majetok formou finančného lízingu, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

Úpravu odpočítanej dane vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia hnuteľného hmotného majetku, a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ postupuje podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1.

Ing. Naďa Vašková

ZÁKON č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty

§ 49

Odpočítanie dane platiteľom

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)  voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b)  ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c)  ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d)  ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

(4) Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.

(5) Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu. Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.

(6) Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.

(7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

a)  kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,

b)  prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.

(8) Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.

(9) Platiteľ registrovaný pre daň podľa § 5, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem ...