Konania vo veciach územnej samosprávy

Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho mandát poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len „zastupiteľstvo“) naďalej trvá. Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že mandát poslanca zastupiteľstva zanikol.

Konanie o preskúmanie zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja upravujú ustanovenia § 313 až § 324 Správneho súdneho poriadku. Zmyslom uvedeného konania je poskytnúť ochranu jednak pri výkone poslaneckého mandátu a jednak aj pri nezákonnom výkone mandátu. Ako predkladateľ uvádza, ide o novú procesnú úpravu vo veciach zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja, ktorá bude upravovať právomoc správneho súdu rozhodnúť o určení, či poslanecký mandát trvá alebo zanikol, pričom potrebu tejto právnej úpravy vyvolala nejednotnosť v posudzovaní vecnej kompetencie súdu najmä v tom, či ide o kompetenciu všeobecného súdu v civilnom konaní alebo kompetenciu špeciálne pre správne súdnictvo.

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný, pričom v zmysle § 313 ods. 1 SSP aktívna žalobná legitimácia patrí poslancovi, ktorý tvrdí, že jeho mandát poslanca zastupiteľstva, ktorý mal zaniknúť podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 13 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), naďalej trvá a pasívna žalobná legitimácia patrí príslušnému zastupiteľstvu, ktoré rozhodlo o zániku mandátu poslanca.

Žalobcom podľa § 313 ods. 2 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý tvrdí, že poslancovi jeho zastupiteľstva zanikol mandát podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a § 13 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) a pasívna žalobná legitimácia svedčí poslancovi, ktorého mandát mal zaniknúť.

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Žalobca musí podať žalobu na príslušný súd, ktorým je správny súd, v ktorého obvode má sídlo orgán územnej samosprávy, ktorého zastupiteľstva sa mandát poslanca týka (§ 13 ods. 2 SSP) a to v prípade určenia, že mandát poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja naďalej trvá, v lehote dvoch mesiacov odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone jeho poslaneckého mandátu v zastupiteľstve a v prípade určenia, že mandát poslanca zastupiteľstva zanikol, v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa žalobca dozvedel o právnej skutočnosti, ktorá mala mať za následok zánik mandátu poslanca zastupiteľstva (subjektívna lehota), najneskôr do jedného roka, odkedy táto právna skutočnosť nastala (objektívna lehota).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 318 aj a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) meno a priezvisko osoby, o ktorej mandáte poslanca zastupiteľstva sa má konať, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie, a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP). Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

SSP dáva možnosť správnemu súdu vyžiadať si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva, a to v prípade, že by mohlo dôjsť k stretu záujmov a to medzi štatutárnym orgánom žalovaného v konaní podľa § 313 ods. 1 a zastupiteľstvom, pričom zákon zastupiteľstvu ukladá povinnosť vyjadriť sa a to v lehote dvoch mesiacov. Vyjadrenie sa správnemu súdu predkladá formou uznesenia.

Predkladateľ uvádza, že ustanovenie § 320 obmedzuje zastupiteľstvo v prijatí takého uznesenia, ktoré by viedlo k zmareniu účelu súdneho konania. Toto obmedzenie sa primerane vzťahuje aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. To znamená, že by na sporné miesto poslanca nemal nastúpiť náhradník, prípadne by žalovaný nemal požiadať o vyhlásenie nových volieb na uprázdnený mandát poslanca.

Správny súd v tomto konaní rozhoduje formou uznesenia. Ustanovenia § 321 až 324 SSP upravujú spôsoby rozhodnutia správneho súdu o žalobe.

Konanie o preskúmanie zániku funkcie starostu, primátora a predsedu samosprávneho kraja osobitne upravuje v SSP z rovnakých dôvodov ako konanie o preskúmanie zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja. Účelom konania je zabezpečiť ochranu pred svojvoľným bránením vo výkone funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja alebo jej nezákonným výkonom.

Účastníkmi tohto konania sú taktiež žalobca a žalovaný. Žalobcom podľa § 325 ods. 1 SSP je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že jej funkcia starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti alebo predsedu samosprávneho kraja, ktorá mala v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení alebo zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) zaniknúť, naďalej trvá (§ 327 ods. 1 SSP) alebo poslanec zastupiteľstva, ktorý tvrdí, že starostovi, primátorovi alebo predsedovi samosprávneho kraja podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení funkcia zanikla (§ 327 ods. 2 SSP), ide o aktívnu žalobnú legitimáciu. Pasívne legitimovaným účastníkom je v konaní o určenie, že funkcia starostu, primátora, resp. predsedu naďalej trvá, obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý má za to, že žalobcova funkcia zanikla (§ 328 ods. 1 SSP). V konaní o určenie, že funkcia starostu obce, primátora mesta, alebo predsedu samosprávneho kraja zanikla, je žalovaným starosta, primátor alebo predseda samosprávneho kraja, ktorých funkcia mala zaniknúť (§ 328 ods. 2 SSP).

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Ustanovenie § 337 určuje lehoty na podanie žaloby v uvedenom konaní; tieto sú zhodné ako v konaní o preskúmanie zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 330 aj označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) meno a priezvisko osoby, o funkcii starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja sa má konať, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP). Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

K ustanoveniu § 332 SSP predkladateľ vymedzuje, že po začatí konania nemôže žalovaný postupovať takým spôsobom, ktorým by sa zmaril účel súdneho konania. To napr. znamená, že by sa žalovaný podľa § 328 ods. 1 nemal do rozhodnutia správneho súdu usilovať o vyhlásenie nových volieb.

Správny súd v tomto konaní rozhoduje formou uznesenia. Ustanovenia § 333 až 336 SSP upravujú spôsoby rozhodnutia správneho súdu o žalobe. K spoplatneniu žaloby pozri položku 10 písm. e/ sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).

Ustanovenia § 337 až 347 SSP upravujú konanie o preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra, kde predkladateľ zdôrazňuje, že ide o procesnú úpravu, ktorá subsumuje do právomoci správneho súdu preskúmanie uznesení zastupiteľstiev o odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.

Účelom konania je zabezpečiť ochranu pred nezákonným odvolávaním z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja naďalej trvá. Základným východiskom v tomto konaní je § 18a zákona o obecnom zriadení a § 19a zákona č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch. Zákon v uvedených ustanoveniach sa osobitne vymedzuje okruh účastníkov konania, lehoty na podanie žaloby, náležitosti žaloby ako aj rozhodnutie správneho súdu o žalobe.

Judikatúra

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. 6Usam/2/2018: I. Odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí byť písomné. Dôvody je nevyhnutné uviesť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a tiež i v uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra obce. Zápisnice zo zasadnutí obecných zastupiteľstiev, ako aj uznesenia obecných zastupiteľstiev, sú verejne prístupné a dostupné. II. Nepostačuje z hľadiska materiálneho len uvedenie zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého sa hlavný kontrolór z funkcie odvoláva, ale súčasťou výrokovej časti uznesenia obecného zastupiteľstva musia byť konkrétne dôvody, ktoré obecné zastupiteľstvo k takémuto kroku viedli, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto dôvodov. Tieto dôvody musia byť skonkretizované, aby boli preskúmateľné. Nepostačí len uvedenie zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého sa hlavný kontrolór z funkcie odvoláva, pretože zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (§ 18a ods. 9) vyplýva, že odvolať hlavného kontrolóra z jeho funkcie možno pre porušenie viacerých povinností.

Ustanovenia § 348 až § 356 SSP upravujú konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva. Ako predkladateľ uvádza, k žalobe je oprávnený len prokurátor, ak zastupiteľstvo nevyhovelo jeho protestu a upravuje sa, že pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa § 26 ods. 2 zákona o prokuratúre. Zákon v uvedených ustanoveniach sa osobitne vymedzuje okruh účastníkov konania, lehotu na podanie žaloby, náležitosti žaloby ako aj rozhodnutie správneho súdu o žalobe.

Účelom a predmetom konania o preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzných nariadení územnej samosprávy je v tomto prípade posúdenie obsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily. Upravuje sa okruh účastníkov konania, žalobná legitimácia prokurátora a upravujú náležitosti žaloby, ku ktorej musí byť pripojené napadnuté všeobecne záväzné nariadenie a k žalobe prokurátora aj oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora. S odkazom na ustanovenia Aarhuského dohovoru sa žalobná legitimácia vo veciach porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia doplnila aj o zainteresovanú verejnosť. Podrobnejšie je upravená možnosť dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia pre prípad, že ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (§ 362).

Taktiež sa ustanovuje, že zastupiteľstvo žalovaného po začatí konania nemôže napadnuté všeobecne záväzné nariadenie zrušiť a nahradiť novým všeobecne záväzným nariadením s rovnakým obsahom v tom rozsahu, v akom bol jeho nesúlad namietaný žalobcom (§ 364). Účelom tohto ustanovenia je zabrániť zmareniu účelu konania pred správnym súdom.

O žalobe rozhoduje správny súd uznesením, ktorým nedôvodnú žalobu zamietne (§ 366), a v prípade dôvodnosti žaloby vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia (§ 367 ods. 1). Ak správny súd rozhodne podľa § 367 ods. 1 o vyslovení nesúladu, dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenie účinnosť. Obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré nesúladné všeobecne záväzné nariadenie vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa § 367 ods. 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. V opačnom prípade všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť.

Judikatúra

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2020, sp. zn. 8Usam/1/2020, R 37/2021: Zákonodarca podanie prokurátorskej žaloby proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy neobmedzil žiadnou lehotou. Jedinou podmienkou prípustnosti žaloby proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy je (§ 359 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), že prokurátor musí podať protest proti tomuto všeobecne záväznému nariadeniu a jeho protestu nebolo vyhovené. Správny súd teda nemôže žalobu prokurátora proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy odmietnuť z dôvodu oneskorenosti.

Predkladateľ v dôvodovej správe vysvetlil, že účelom tohto typu verejného súdnictva je ochrana zákonnosti pri uzavieraní dohôd alebo pri členstve jednotiek územnej samosprávy v medzinárodných združeniach, ktoré fungujú na princípe samosprávneho usporiadania. Konanie možno začať iba na základe žaloby, ktorou sa žalobca, ktorým je miestny orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu, t. j. okresný úrad v sídle kraja (§ 4 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov), v ktorého územnom obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo má sídlo samosprávny kraj domáha proti žalovanému – obci, mestu, mestskej časti alebo samosprávnemu kraju uloženia povinnosti vypovedať dohodu o spolupráci uzavretú s inou obcou, mestom, mestskou časťou alebo s iným samosprávnym krajom alebo uzavretú s územným a správnym celkom iného štátu, alebo s orgánom, alebo s úradom iného štátu vykonávajúcimi regionálne funkcie (§ 368 ods. 1) alebo uloženia povinnosti vypovedať členstvo obce alebo mesta v združení obcí alebo miest, alebo členstvo samosprávneho kraja v združení samosprávnych krajov alebo v medzinárodnom združení územných celkov alebo územných orgánov (§ 368 ods. 2).

SSP v jednotlivých ustanoveniach osobitne vymedzuje okruh účastníkov konania, náležitosti žaloby ako aj rozhodnutie správneho súdu o žalobe.

Viac k uvedenej téme nájdete v publikácii Civilný sporový, Mimosporový a Správny súdny poriadok.

Mgr. Janka Kotová