Kompetenčný zákon
–  zmeny v súvislosti
    s novým stavebným právom

 

 

Vláda Slovenskej republiky je vrcholný orgán výkonnej moci. Skladá sa z predsedu, podpredsedov a ministrov. Vládu vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády. Za výkon svojej funkcie vláda zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky.

Činnosť Vlády SR

Vláda spoločne rozhoduje o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR, o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách SR, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, o podaní návrhu zákona NR SR alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu, o tom, že požiada o vyslovenie dôvery, o udelení amnestie vo veciach priestupkov, o výmene a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom, o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.

Štátna správa SR

Štátna správa je jedna z foriem základných činností štátu. Vykonávajú ju orgány štátnej správy v zmysle tzv. kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Na Slovensku sa štátna správa delí takto:

–   ústredná štátna správa – vláda, ministerstvá a ďalšie ústredné orgány.

–   miestna štátna správa – okresné úrady (od 1. októbra 2013).

Štátna správa tvorí spolu so samosprávou verejnú správu.

Organizácia činnosti vlády a organizácia ústrednej štátnej správy

Upravuje ju zákon č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o kompetenčný zákon.

Zákon bol od schválenia novelizovaný niekoľkokrát. Ostatná novela bola schválená v súvislosti so schválením nových právnych predpisov z oblasti stavebného práva, a to zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, ktoré nadobudnú účinnosť 1. 4. 2024.

Ostatná novela kompetenčného zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2022.

Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol predložený ako iniciatívny materiál.

Ciele novely kompetenčného zákona

Cieľom novely zákona je v súvislosti s rekodifikáciou stavebného zákona zriadiť nový ostatný ústredný orgán štátnej správy Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), ktorý prevezme kompetencie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.

Oblasť územného plánovania bola dlhodobo zanedbávaná a nevenovala sa jej potrebná pozornosť. Aj toto bol jeden z dôvodov na zriadenie nového úradu ako ústredného orgánu štátnej správy. Pre posilnenie významu spoločenskej diskusie, vývoja územného plánovania aj prípravy metodiky ako aj zásad územného plánovania sa predpokladá, že pri úrade bude pôsobiť poradný orgán pre územné plánovanie, v ktorom budú zastúpené profesijné stavovské organizácie spracovateľov územnoplánovacích dokumentácií, samospráv ako zástupcov obstarávateľov a univerzít architektonického a urbanistického zamerania.

Zároveň sa zavádza špecializovaná štátna správa vo vertikálnej štruktúre podriadených úradov resp. regionálnych pracovísk úradu.

Po nadobudnutí účinnosti nového zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe sa na úseku výstavby zmení i doteraz známa štruktúra rozhodovacej právomoci pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený úrad a právomoc doterajších stavebných úradov (obcí) prejde na jeho pracoviská v regiónoch.

V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia z ministerstva na úrad sú predmetom novelizácie v ďalších článkoch II až VI i súvisiace predpisy spolu so zohľadnením nadobudnutia účinnosti nového zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a nového zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

Východiská a oblasti
s potenciálom na zlepšenie pre územné plánovanie a výstavbu SR

–   Nejednotnosť a nepredvídateľnosť postupov pri výkone verejnej moci

–   Nedostatočná disciplína a vymáhateľnosť

–   Dlhé doby trvania konaní (napr. získanie stavebného povolenia trvá v priemere 300 dní)

–   Nedostatočná kvalita rozhodovania a kontroly

–   Nedostupnosť údajov o území

–   Neefektívna komunikácia s účastníkmi procesov územného plánovania a výstavby

–   Nelichotivé postavenia Slovenska v medzinárodnom merítku v rebríčku Doing Business 2020 – SR patrí 146. miesto (zo 190 hodnotených krajín).

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR

Právnou úpravou sa zriaďuje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý bude gestorom interoperability procesov, kvality a dostupnosti údajov o území a elektronického výkonu verejnej moci ako predpokladu pre efektivity a kvality procesov územného plánovania a výstavby.

Očakávaným výsledkom je:

–   zjednotenie a predvídateľnosť postupov pri výkone verejnej moci na úrovni štátnej správy a samosprávy, zvýšenie disciplíny a vymáhateľnosti,

–   zlepšenie kvality rozhodovania a kontroly,

–   zavedenie informačného modelu stavby ako digitálnej reprezentáciu fyzickej alebo funkčnej časti projektovaného územia alebo stavby v štruktúrovanej forme,

–   ako aj zlepšenie postavenia Slovenska v medzinárodnom merítku v rebríčku Doing Business 2020 – SR patrí 146. miesto (zo 190 hodnotených krajín) vs SR bude patriť medzi 20 najlepšie hodnotených krajín z pohľadu stavebného konania.

Zriadenie Úradu pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky je predpokladom a prvým z krokov

zmeny v oblasti územného plánovania a výstavby. Bude nasledovaný novými zákonmi o územnom plánovaní a o výstavbe.

-   Prístup k dátam

Jedným z princípov architektúry IS sú „Kvalitné a otvorené dáta”. Všetky vstupné dáta budú organizované jednotným dátovým modelom BIM [Building Information Modeling v súlade s STN EN ISO 23387 (73 9014)] a štandardami pre ISVS. Údaje budú pokrývať domény priestorových informácií územného plánovania a výstavby ako aj transakčných údajov súvisiacich so zabezpečením výkonu agiend na týchto úsekoch správy.

Na výstupe budú referenčné a spracované údaje dostupné vo forme pubic api, data setov, ako aj v analytickej časti samotného IS pre potreby OLAP a následného exportu. Údaje budú dostupné na základe rolí a príslušných oprávnení pre registrovaných, neregistrovaných a autentifikovaných používateľov systému.

Všetky údaje budú evidované, spracovávané, publikované ako aj archivované v zmysle zákona č. 95/2019 Z. z. (zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Dotknuté subjekty v súvislosti s kompetenčným zákonom

–   novo zavedený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý má byť ústredným orgánom štátnej správy,

–   Ministerstvo dopravy a výstavby SR,

–   Ministerstvo vnútra SR,

–   Ministerstvo životného prostredia SR,

–   okresný úrad v sídle kraja, ako orgán štátnej správy,

–   orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce a samosprávne kraje.

Sociálne vplyvy

Využitím elektronickej komunikácie prostredníctvom služieb nového informačného systému je

–   dodržaná povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami,

–   diskriminácia medzi ženami a mužmi neprípustná,

–   podporená rovná participácia na rozhodovaní.

Ide o pozitívne vplyvy zákona.

Vplyvom novely zákona dochádza k zániku pracovných miest a vytváraniu nových pracovných miest v súvislosti so zmenami kompetencií obcí a vznikom nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Pri spracúvaní novely zákona ako aj doložky vplyvov boli za účelom získania relevantných údajov a informácií podľa možností použité všetky zdroje – predchádzajúce návrhy dokumentácie z roku 2019, dostupné štatistiky, výstupy z procesnej analýzy a z návrhov efektivizácie štátnej správy, relevantné smernice EÚ, konzultácie s dotknutými subjektmi, spolupráca s odborníkmi ako aj metódy odhadu.

Novelou zákona sa zavádza reforma, ktorá si vyžaduje komplexnú zmenu organizácie, procesov aj výraznú informatizáciu. Zároveň dochádza k zmene kompetencií tak, aby výkon stavebnej správy bol v budúcnosti efektívnejší a transparentnejší. Táto reforma si ale vyžaduje vybudovanie nového prostredia, či už inštitucionálneho alebo personálneho. K zmene systému môže dôjsť len postupne, nie jednorázovo.

Postupná zmena znamená, že v roku 2022 a 2023 budú dočasne zvýšené náklady z dôvodu, že ešte budú vykonávať činnosť aj obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy, ale aj novozriaďovaná štátna správa.

Tieto dvojité náklady ale budú len dočasné a v ďalších rokoch sa nepredpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet.

Problematika novely kompetenčného zákona

 

1. Vznik nového centrálneho Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ďalej len CSÚ) ako nového ústredného orgánu štátnej správy.

2. Elektronizácie služieb zavedením nového IS – elektronizácia procesov územného plánovania a výstavby v jednotnej metodike a v jednom informačnom systéme.

3. Zrušenie správnych poplatkov vo výstavbe.

4. Zavedenie nového poplatku % z ceny diela vo výkaze výmer.

Implementácia

Vznik CSÚ

Úrad vlády SR v súčinnosti s MDV SR, MV SR, MŽP SR, stavebnými úradmi v obciach a mestách, s okresnými úradmi a VUC. Po zriadení nového CSÚ implementáciu prevezme sám CSÚ.

 

Elektronizácia

Spočiatku Úrad vlády SR, po zriadení nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len CSÚ) zodpovednosť za implementáciu prevezme CSÚ v súčinnosti s MŽP SR, stavebnými úradmi v obciach a mestách, s okresnými úradmi a VUC a s novým prevádzkovateľom IS ÚPaV.

Poskytovanie služieb

Cieľovým stavom je poskytovanie služieb elektronicky, fyzické služby ako napr. inšpekcie a pod., budú i naďalej vykonávané fyzicky na mieste výstavby.

Metodické a procesné riadenie bude centrálne, výkon bude realizovaný regionálne (8 krajských miest vrátane Bratislavy a Košíc).

 

V prechodnom období bude potrebné služby poskytovať paralelne oboma spôsobmi, a to

–   v pôvodnom formáte v mestách a obciach na príslušných stavebných úradoch,

–   postupne budú nabiehať služby po lokalitách a druhoch stavieb v novom systéme elektronicky.

Zmeny kompetenčného zákona

Činnosť vlády Slovenskej republiky

Činnosť vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) riadi predseda vlády, ktorý zvoláva a vedie jej schôdze.

Vymedzené úseky činnosti vlády koordinuje jej podpredseda, ktorý plní aj úlohy, ktorými ho poverí vláda alebo predseda vlády.

Počas neprítomnosti predsedu vlády ho zastupuje podpredseda vlády, ktorého určí predseda vlády. Zastupujúci podpredseda vlády zvoláva a vedie schôdze vlády.

Ministerstvá

V Slovenskej republike pôsobia tieto ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády:

–   Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo financií Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,

–   Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Poznámka

Dňa 1. 7. 2022 1 sa vzhľadom na zmenu názvu Ministerstva dopravy a výstavby SR na ministerstvo dopravy SR v ustanovení § 3 zmenilo znenie písmena c).

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

je ústredným orgánom štátnej správy pre

–   dráhy a dopravu na dráhach,

–   cestnú dopravu,

–   kombinovanú dopravu,

–   pozemné komunikácie,

–   vnútrozemskú plavbu a prístavy, námornú plavbu,

–   civilné letectvo,

–   pošty,

–   telekomunikácie,

–   verejné práce,

–   stavebnú výrobu a stavebné výrobky,

–   tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky,

–   poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu a štátneho príspevku k hypotekárnym úverom,

–   cestovný ruch,

–   energetickú hospodárnosť budov,

–   tvorbu a uskutočňovanie politiky mestského rozvoja.

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky plní funkciu štátneho dopravného úradu a námorného úradu.

Poznámka

V ustanovení § 8 sa nanovo zmenil nadpis, a to ide o Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. V znení ods. 1 úvodnej vete a v ods. 2 sa vypustili slová „a výstavby“, pričom išlo o legislatívno-technickú úpravu zohľadňujúcu zmenu názvu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky.

Zároveň sa zo znenia ods. 1 vypustilo znenie písmena j) a doterajšie písmená k) až p) sa označujú ako písmená j) až o). Uvedená zmena legislatívno-technicky upravila presun kompetencií na úseku územného plánovania a výstavby z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na novovznikajúci Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky

Ostatné ústredné orgány štátnej správy

V Slovenskej republike pôsobia aj tieto ústredné orgány štátnej správy:

–   Úrad vlády Slovenskej republiky,

–   Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,

–   Štatistický úrad Slovenskej republiky,

–   Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,

–   Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky,

–   Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky,

–   Úrad pre verejné obstarávanie,

–   Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,

–   Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky,

–   Národný bezpečnostný úrad,

–   Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Poznámka

Ustanovenie § 21, ktorý vymedzuje ostatné ústredné orgány štátnej správy, sa doplnilo písmenom k), čiže sa medzi tieto orgány doplnil aj Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Ako sme už uviedli, dochádza k zriadeniu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý bude vykonávať svoju činnosť ako ostatný ústredný orgán štátnej správy. Dôvodom zriadenia je centralizácia agendy územného plánovania a výstavby s cieľom zlepšenia a posilnenia dlhodobo zanedbávanej a pre výstavbu a všeobecný sídelný a územný rozvoj tak podstatnej činnosti akou je územné plánovanie na základe jednotných princípov, zásad a metodiky. Zámerom bola taktiež reforma štátnej správy v oblasti výstavby, profesionalizácia odborných kapacít na centrálnej, ale i regionálnej úrovni a posilnenie transparentnosti, efektívnosti a hospodárností doterajších stavebných a územných konaní.

Organizácia ostatných ústredných orgánov štátnej správy

Ako uvádza ustanovenie § 22, na čele Úradu vlády Slovenskej republiky, v rozsahu úkonov, ktoré sa netýkajú plnenia úloh podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, je vedúci, ktorý je za výkon svojej funkcie zodpovedný predsedovi vlády. Vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva vláda. Na čele Úradu podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, je štátny tajomník podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo; štátny tajomník koná za Úrad vlády Slovenskej republiky v rozsahu úkonov, ktoré sa týkajú plnenia úloh podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.

Na účely finančného riadenia a finančnej kontroly podľa osobitného predpisu sa štátny tajomník podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, považuje za štatutárny orgán orgánu verejnej správy vo vzťahu k finančným operáciám týkajúcich sa plnenia úloh podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.

Na čele Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a Štatistického úradu Slovenskej republiky je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády.

Na čele Národného bezpečnostného úradu je riaditeľ, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov.

Na čele Úradu pre verejné obstarávanie je predseda, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Na čele ostatných ústredných orgánov štátnej správy je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda. Predseda je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.

Poznámka

Medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy a na účely tohto znenia patrí Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Predsedu v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda. Predseda môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Podpredsedu vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného predsedu, ak zákon o verejnom obstarávaní neustanovuje inak.

Vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností zástupca alebo podriadený štátny zamestnanec podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe určený vedúcim.

Poznámka

Štátnym zamestnancom je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby. Štátnym zamestnancom je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky, alebo na základe vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentom, vládou, predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedom súdnej rady, predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predsedom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky, predsedom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta, člena vlády, sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo pre sudcu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby. Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie. Štátny zamestnanec, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby. Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely tohto zákona je aj štátny občan Slovenskej republiky, zvolený národnou radou za člena Rady pre štátnu službu. Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu. Za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie sa považuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu a riaditeľ inšpektorátu životného prostredia vymenovaný podľa osobitného predpisu. Štátnym zamestnancom je aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere a ktorý v služobnom úrade vykonáva štátnu službu na účely dočasného vyslania.

Zástupcu alebo určeného štátneho zamestnanca môže vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky poveriť aj v iných prípadoch, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Zástupcu vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky.

Poznámka

V tomto ustanovení sa upravil presun kompetencií na úseku územného plánovania a výstavby z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na novovznikajúci Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky

Úrad vlády Slovenskej republiky

Úrad vlády Slovenskej republiky podľa § 24 okrem plnenia základných úloh je ústredným orgánom štátnej správy pre

–   štátnozamestnanecké vzťahy a právne vzťahy pri výkone práce vo verejnom záujme,

–   kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy a pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností,

–   koordináciu a riadenie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a riadenie mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti,

–   koordináciu v oblasti prevencie korupcie.

Poznámka

Uznesením vlády č. 168/2011 z 9. marca 2011 bol ako preventívny orgán podľa článku 6 Dohovoru OSN proti korupcii, ktorý bol prijatý v New Yorku 31. októbra 2003, notifikovaný Úrad vlády SR. Kompetencie Úradu vlády SR v oblasti prevencie korupcie však neboli riadne zapracované do zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (kompetenčný zákon) v platnom znení. Problematika prevencie korupcie v súčasnosti formálne nie je v pôsobnosti žiadneho ústredného orgánu štátnej správy. Vzhľadom na jej význam pre riadne fungovanie verejnej správy v súlade so zásadami právneho štátu je však potrebné, aby sa jej venovala náležitá pozornosť aj tým, že kompetencie v oblasti prevencie korupcie budú riadne zverené kompetenčným zákonom do pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy. Preto sa doplnil kompetenčný zákon tak, aby sa doň premietol súčasný stav a pôsobnosť Úradu vlády SR v oblasti prevencie korupcie. Ide o formálne zosúladenie právneho stavu s aplikačnou praxou.

Úrad vlády Slovenskej republiky kontroluje plnenie úloh z programového vyhlásenia vlády a z uznesení vlády. Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky.

Úrad vlády Slovenskej republiky zabezpečuje plánovanie v oblasti investícií a strategického plánovania a strategické projektové riadenie vrátane vypracovania národného strategického investičného rámca a kontroly jeho implementácie, ako aj koordináciu investičných projektov určených vládou.

Národný strategický investičný rámec obsahuje stratégiu smerovania krajiny do budúcnosti vrátane vývoja podielu poľnohospodárstva, výroby, služieb a následne digitalizácie a výskumu a vývoja či inovácií na hospodárstve Slovenskej republiky.

Úrad vlády plní úlohy strategickej a metodickej koordinácie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Úrad vlády Slovenskej republiky zabezpečuje a koordinuje ochranu finančných záujmov Európskej únie.

Úrad vlády Slovenskej republiky predkladá vláde návrh na zriadenie výberovej komisie a menovanie jej členov v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a zabezpečuje činnosti spojené s verejným vypočutím a výberom kandidáta v rozsahu podľa zákona o verejnom obstarávaní.

V Úrade vlády Slovenskej republiky je zriadený Úrad podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Úrad podpredsedu vlády tvoria najmenej tie odborné útvary Úradu vlády Slovenskej republiky, ktoré zabezpečujú plnenie úloh podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo podľa tohto zákona alebo štatútu. Úrad podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo je na účely prideľovania identifikačného čísla organizácie zapísanou organizačnou zložkou.

Úrad vlády Slovenskej republiky vykonáva posúdenie interných analytických a externých konzultačných služieb ekonomického, finančného, právneho a iného obdobného charakteru, vykonávaných alebo obstarávaných ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, subjektmi v pôsobnosti ministerstiev alebo ostatných ústredných orgánov štátnej správy, štátnymi orgánmi podriadenými vláde a ich právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom, ktoré nie sú orgánom verejnej moci z hľadiska ich efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti.

Úrad vlády Slovenskej republiky vykonáva posúdenie interných a externých právnych služieb a právneho zastúpenia vykonávaných alebo obstarávaných ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, subjektmi v pôsobnosti ministerstiev alebo ostatných ústredných orgánov štátnej správy, štátnymi orgánmi podriadenými vláde a ich právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom, ktoré nie sú orgánom verejnej moci, z hľadiska ich efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti.

Úrad vlády Slovenskej republiky zabezpečuje pre ostatné ústredné orgány štátnej správy legislatívne činnosti spojené s prípravou, prerokovaním a schvaľovaním ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Úrad vlády Slovenskej republiky môže, na základe dohody s príslušným ministerstvom, zabezpečovať činnosti aj pre ministerstvá. Úrad vlády Slovenskej republiky zabezpečuje vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky. Úrad vlády Slovenskej republiky spravuje elektronickú platformu pre verejné obstarávanie a zabezpečuje centralizované činnosti vo verejnom obstarávaní.

Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 34a je ústredným orgánom štátnej správy pre

–   územné plánovanie okrem ekologických aspektov,

–   výstavbu,

–   vyvlastnenie.

Poznámka

Novým ustanovením sa zriadil Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako ostatný ústredný orgán štátnej správy. Dôvodom zriadenia je centralizácia agendy územného plánovania a výstavby s cieľom zlepšenia a posilnenia dlhodobo zanedbávanej a pre výstavbu a všeobecný sídelný a územný rozvoj tak podstatnej činnosti akou je územné plánovanie na základe jednotných princípov, zásad a metodiky. Zámerom bola taktiež reforma štátnej správy v oblasti výstavby profesionalizácia odborných kapacít na centrálnej, ale i regionálnej úrovni a posilnenie transparentnosti, efektívnosti a hospodárností doterajších stavebných a územných konaní.

Z pôvodného návrhu ustanovenia sa vypustil druhý odsek v nadväznosti na zmenu účinnosti novely zákona vzťahujúcu sa na vznik Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR do času nadobudnutia účinnosti nových procesov podľa zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe. Uvedený odsek a jeho zaradenie v zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy bol nadbytočný a zmätočný.

Prechod práv a povinností

Pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pre oblasť podľa § 40al odseku 1 pojem „Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“ v príslušnom tvare.

V súvislosti s prechodom kompetencie podľa odseku 1 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 31. decembru 2022 v správe Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa odseku 1, prechádza od 1. januára 2023 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.

Poznámka

V nadväznosti na uvedené zmeny súvisiace s prechodom kompetencií sa v príslušných prechodných ustanoveniach zaviedla intertemporálna právna úprava upravujúca súvisiace procesy spojené s prechodom práv a povinností (zamestnanecké vzťahy, správa majetku štátu a pod.).

Predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a podpredseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky sú povinní získať platné osvedčenie Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné do deviatich mesiacov od ich vymenovania.

Od vymenovania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vládou do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynulo šesť mesiacov od vymenovania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vládou, Úrad vlády Slovenskej republiky napomáha predsedovi Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky pri plnení jeho úloh súvisiacich s administratívnym, organizačným, technickým a materiálnym zabezpečením činnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Poznámka

Po novom sa umožňuje splniť podmienku vymenovania do funkcie stanovenú pre vymenovanie za predsedu a podpredsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR podľa novely zákona o územnom plánovaní, pre prvého predsedu a prvého podpredsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky i dodatočne v lehote šiestich mesiacov. Zároveň v nadväznosti na účinnosť novely zákona vzťahujúcu sa na vznik Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR sa ustanovilo, aby do času zabezpečenia administratívnych, organizačných, technických a materiálnych činností úradu vlastnými kapacitami tzv. backofficu, napomáhal pri zabezpečovaní týchto činností úrad vlády prostredníctvom organizačných útvarov spadajúcich pod podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.

Územné plánovanie a stavebný poriadok

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v SR upravuje proces stavebného konania, územného plánovania a samotnej výstavby. Zákon sa bude uplatňovať už len do 1. 4. 2024, kedy nadobudnú účinnosť nové právne predpisy, a to

–   zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní,

–   zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

Podľa stavebného zákona platného do 1. 4. 2024 sa územným plánovaním

–   sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia,

–   určujú sa jeho zásady,

–   navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.

Poznámka

Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.

Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.

 

Zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcami a samosprávnymi krajmi

Obec a samosprávny kraj zabezpečujú obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Táto osoba nemôže byť súčasne spracovateľom ňou obstarávaných územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie.

Odbornou spôsobilosťou sa rozumie vzdelanie, prax a súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov potrebných na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie.

-   Za odborne spôsobilú osobu
možno ustanoviť fyzickú osobu

ktorá

–   je bezúhonná,

–   má vysokoškolské vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie príslušného smeru a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore alebo má stredoškolské vzdelanie príslušného smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe v príslušnom odbore,

–   zloží požadovanú skúšku.

Odbornú spôsobilosť overuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky skúškou. Odborná spôsobilosť sa osvedčuje vydaním preukazu o odbornej spôsobilosti a overuje sa každých desať rokov.

-   Ministerstvo vedie register
odborne spôsobilých osôb

Ministerstvo vyčiarkne z registra odborne spôsobilých osôb toho, kto

–   zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

–   prestal byť plne spôsobilý na právne úkony,

–   prestal byť bezúhonným,

–   bol do registra zapísaný na základe nepravdivých alebo neúplných údajov,

–   porušuje napriek písomnému upozorneniu ministerstva predpisy o obstarávaní územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie,

–   písomne požiadal o vyčiarknutie alebo

–   po uplynutí 10 rokov od posledného overenia odbornej spôsobilosti nemá overenú odbornú spôsobilosť.

Bezúhonným na účely tohto zákona je ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti so zabezpečením obstarávania územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov podľa zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov.

Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Poznámka

Ak ide o fyzickú osobu, tak medzi údaje, ktoré sú potrebné pre výpis z registra trestov, patrí

–   meno, priezvisko, rodné priezvisko, pôvodné meno alebo priezvisko, ak došlo k zmene mena alebo zmene priezviska, prípadne prezývku osoby, ktorej sa žiadosť týka,

–   dátum narodenia, rodné číslo, miesto a okres narodenia, adresu trvalého pobytu a u osoby narodenej v cudzine aj štát narodenia,

–   štátne občianstvo,

–   pohlavie,

–   meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov.

 

V tomto ustanovení § 2a došlo k zmene Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na slová „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“)“.

A zároveň sa slovo „ministerstvo“ vo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahradilo slovom „úrad“ v príslušnom tvare.

Slovenská stavebná inšpekcia

Upravená je ustanovením § 123a. Zriadila sa Slovenská stavebná inšpekcia, ktorá je odborným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny stavebný dohľad.

Inšpekcia je štátna rozpočtová organizácia zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Inšpekciu tvorí riaditeľstvo inšpekcie so sídlom v Bratislave a stavebné inšpektoráty, ktoré sú preddavkovými organizáciami zapojenými na rozpočet riaditeľstva inšpekcie. Riaditeľstvo inšpekcie je služobným úradom zamestnancov, ktorí v inšpekcii vykonávajú štátnu službu podľa zákona o štítnej službe a zamestnávateľom zamestnancov, ktorí v inšpekcii vykonávajú práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Na čele riaditeľstva inšpekcie je riaditeľ inšpekcie, ktorého vymenúva a odvoláva minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Riaditeľ inšpekcie je vedúcim služobného úradu. Na čele inšpektorátov sú riaditelia inšpektorátov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ inšpekcie.

-   Inšpekcia vykonáva štátny
stavebný dohľad

a dohľad nad

–   plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami stavebných úradov,

–   dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom účastníkom výstavby a iných opatrení v území,

–   dodržiavaním všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, ako aj základných požiadaviek na stavby, ak dohľad nevykonáva iný orgán podľa osobitného predpisu,

–   použitím vhodných stavebných výrobkov v stavbách.

Poznámka

Na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel, čiže ide o vhodný stavebný výrobok.

Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov zistených výkonom dohľadu a dohliada na ich odstránenie. Ak pri súbežnom konaní inšpekcie a stavebného úradu nedôjde medzi nimi k dohode o tom, kto konanie vykoná, je na konanie príslušná inšpekcia.

Poznámka

Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa stavebného zákona. Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, či sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby, či sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník, či sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, či sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, či sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave, či sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác, či sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia, či sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.

-   Inšpektoráty sú správnymi
orgánmi prvého stupňa
a riaditeľstvo inšpekcie
je správnym orgánom
druhého stupňa

Územným obvodom riaditeľstva inšpekcie je územie Slovenskej republiky; sídla a územné obvody stavebných inšpektorátov sú uvedené v prílohe k stavebnému zákonu Podrobnosti o organizácii inšpekcie upraví štatút, ktorý vydá minister.

-   Úlohy inšpekcie plní na stavbách

–   pre bezpečnosť štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

–   na obranu štátu ministerstvo obrany,

–   s jadrovým zariadením alebo súvisiacich s jadrovým zariadením Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky.

Poznámka

Ostatnou novelou zákona sa v ustanovení § 123a ods. 2 slová „minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „minister“)“ nahradili slovami „predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“, čo znamená, že sa doplnila legislatívno-technická úprava z dôvodu zabezpečenia právnej istoty adresátov právneho predpisu.

V nadväznosti na zmenu, respektíve na zriadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a prechod kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia sa vykonali nevyhnutné legislatívno-technické zmeny a úpravy súvisiace s prechodom práv a povinností.

Štátna správa pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie

Zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov bol novelizovaný po účinnosti novely kompetenčného zákona.

Orgány štátnej správy na úseku bývania

Štátnu správu na úseku bývania vykonávajú

–   Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

–   Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky

–   okresný úrad v sídle kraja,

–   obec v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Ostatnou novelou zákona sa slová „obvodný úrad v sídle kraja“ vo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahradili slovami „okresný úrad v sídle kraja“ v príslušnom tvare.

Zároveň sa k orgánom štátnej správy na úseku bývania, ktoré vykonávajú štátnu správu na úseku bývania, doplnilo aj Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Išlo o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na delenú účinnosť novely zákona vzťahujúcu sa na vznik Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

-   Postup pri poskytovaní podpory podľa zákona o štátnom fonde rozvoja bývania

Žiadateľ predkladá fondu žiadosť v listinnej podobe prostredníctvom

–   obce, ktorá je sídlom okresu príslušných podľa miesta stavby, ak ide o vymedzené účely alebo

–   okresného úradu v sídle kraja príslušného podľa miesta stavby.

Žiadosť sa predkladá v termíne

–   od 15. januára do 30. septembra príslušného kalendárneho roka, ak ide o účel podľa § 6 ods. 1 písm. a) a c),

–   od 15. januára do 31. mája príslušného kalendárneho roka, ak ide o účel podľa § 6 ods. 1 písm. b), f) a g) pre žiadateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b), c) a f) a žiadateľ žiada poskytnutie podpory podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov,

–   od 15. januára do 31. augusta príslušného kalendárneho roka, ak ide o účel podľa § 6 ods. 1 písm. b), d) až h) pre žiadateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b), c), f) a g).

Uvedené sa neuplatní na predloženie žiadosti, ktorou sa rieši odstránenie následkov živelnej udalosti.

Žiadosť obsahuje najmä

–   identifikačné údaje žiadateľa,

–   účel a požadovanú výšku podpory,

–   údaje o stavbe,

–   preukázanie schopnosti platenia splátok istiny požadovaného úveru a úrokov z požadovaného úveru,

–   návrh na zabezpečenie záväzkov.

Identifikačné údaje podľa odseku 4 písm. a) sú

–   u žiadateľa uvedeného v § 7 ods. 1 písm. a) meno, priezvisko a rodné priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, rodné číslo, štátna príslušnosť, rodinný stav,

–   u žiadateľa uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) a c) názov obce alebo samosprávneho kraja, adresa obecného úradu alebo úradu samosprávneho kraja, identifikačné číslo organizácie,

–   u žiadateľa uvedeného v § 7 ods. 1 písm. d) až g) názov a sídlo žiadateľa, identifikačné číslo organizácie.

 

Návrh na zabezpečenie záväzkov sa preukazuje

–   určením nehnuteľného majetku, ktorý bude predmetom záložného práva u žiadateľa uvedeného v § 7 ods. 1; ak tento majetok tvoria stavby, musia byť poistené pre prípad následkov živelných udalostí,

–   označením bankovej záruky u žiadateľa uvedeného v § 7 ods. 1,

–   označením účtu zriadeného v banke, na ktorom je vedený fond prevádzky, údržby a opráv, ktorý bude predmetom záložného práva u žiadateľa uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) až g).

Obec v sídle okresu bezprostredne po doručení žiadosti zaeviduje žiadosť na webovom sídle fondu a do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti overí úplnosť jej náležitostí v poradí podľa doručenia žiadosti.

Ak sú v žiadosti nedostatky, obec v sídle okresu vyzve žiadateľa, aby v lehote do desiatich pracovných dní od doručenia písomnej výzvy odstránil nedostatky v žiadosti. Overenie úplnosti žiadosti vyznačí zamestnanec obce v sídle okresu odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom. Zhodu kópie dokladu priloženého k žiadosti s originálom dokladu môže na účely tohto zákona vyznačiť zamestnanec obce v sídle okresu.

Úplnú a overenú žiadosť obec v sídle okresu bezodkladne zašle fondu v poradí podľa doručenia úplnej žiadosti a súčasne odošle formulár elektronickej žiadosti uverejnenej na webovom sídle fondu.

Žiadosť, v ktorej žiadateľ ani po výzve neodstránil nedostatky, alebo žiadosť, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom, obec v sídle okresu bezodkladne vráti žiadateľovi.

Žiadateľ, ktorému bola žiadosť vrátená, môže podať podnet na preskúmanie postupu obce v sídle okresu. Podnet predkladá fondu prostredníctvom obce v sídle okresu v lehote do 30 dní odo dňa doručenia vrátenej žiadosti. K podnetu je žiadateľ povinný doložiť žiadosť, ktorá bola predmetom posudzovania obce v sídle okresu. Zhodu potvrdí obec v sídle okresu v stanovisku spracovanom k podnetu.

Okresný úrad v sídle kraja bezprostredne po doručení žiadosti zaeviduje žiadosť na webovom sídle fondu a do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti overí úplnosť jej náležitostí v poradí podľa doručenia žiadosti.

Ak sú v žiadosti nedostatky, okresný úrad vyzve žiadateľa, aby v lehote do 30 pracovných dní od doručenia písomnej výzvy doplnil žiadosť.

Overenie úplnosti náležitostí žiadosti vyznačí zamestnanec okresného úradu v sídle kraja odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom. Zhodu kópie dokladu priloženého k žiadosti s originálom dokladu môže na účely tohto zákona vyznačiť zamestnanec okresného úradu v sídle kraja.

Úplnú a overenú žiadosť okresný úrad v sídle kraja bezodkladne zašle fondu v poradí podľa doručenia úplnej žiadosti a súčasne odošle formulár elektronickej žiadosti uverejnenej na webovom sídle fondu.

Žiadosť, v ktorej žiadateľ ani po výzve neodstránil nedostatky alebo žiadosť, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom, okresný úrad v sídle kraja bezodkladne vráti žiadateľovi.

Žiadateľ, ktorému bola žiadosť vrátená podľa odseku 13, môže podať podnet na preskúmanie postupu okresného úradu v sídle kraja. Podnet predkladá fondu prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja v lehote do 30 dní odo dňa doručenia vrátenej žiadosti.

K podnetu je žiadateľ povinný doložiť žiadosť, ktorá bola predmetom posudzovania okresného úradu v sídle kraja. Zhodu potvrdí okresný úrad v sídle kraja v stanovisku spracovanom k podnetu.

Fond preskúma v lehote 30 dní odo dňa doručenia podnetu podľa odseku 10 alebo odseku 14 postup obce v sídle okresu alebo okresného úradu v sídle kraja a v prípade zistenia ich nesprávneho postupu zaradí žiadosť do poradia žiadostí. Ak fond nezistí nesprávny postup obce v sídle okresu alebo okresného úradu v sídle kraja, podnet zamietne a vráti žiadosť žiadateľovi.

Fond vedie evidenciu žiadostí podľa účelu podpory v poradí podľa prideleného poradového čísla, ktoré vygeneruje informačný systém fondu po odoslaní vyplneného formuláru elektronickej žiadosti.

Ak má fond v rozpočte disponibilné finančné prostriedky na príslušný účel, v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia žiadosti posúdi žiadosť a bezprostredne po jej posúdení oznámi písomne žiadateľovi možnosť poskytnutia podpory. Fond rozhodne o žiadosti podľa poradia určeného dátumom doručenia úplnej žiadosti až do vyčerpania sumy vyčlenenej v rozpočte fondu na príslušný účel podpory, pričom o žiadosti rozhodne najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.

Ak je pre rozhodnutie o poskytnutí podpory nevyhnutné odstrániť nedostatky v žiadosti, fond vyzve žiadateľa, aby v primeranej lehote odstránil nedostatky v žiadosti. Výzvu na odstránenie nedostatkov v žiadosti fond zasiela žiadateľovi písomne. Fond rozhodne o poskytnutí podpory bezprostredne po odstránení nedostatkov v žiadosti.

Rozhodnutie fondu o poskytnutí podpory k žiadosti doručenej neskôr ako žiadosť, ku ktorej fond vyzval žiadateľa na odstránenie nedostatkov v žiadosti, sa nepovažuje za porušenie poradia podľa.

Fond rozhodne o neposkytnutí podpory a vráti žiadosť bezodkladne žiadateľovi, ak

–   žiadosť nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom alebo

–   sú vyčerpané disponibilné finančné prostriedky na príslušný účel v príslušnom kalendárnom roku.

O poskytnutí podpory pri žiadosti predkladanej súčasne so žiadosťou o dotáciu na rozvoj bývania spĺňajúcej podmienky ustanovené týmto zákonom rozhodne fond až po doručení oznámenia o možnosti poskytnutia dotácie na rozvoj bývania. Oznámenie doručí fondu ministerstvo bezodkladne.

Žiadateľ, ktorému nebola poskytnutá podpora podľa odseku 20, môže podať podnet na preskúmanie rozhodnutia fondu. Podnet predkladá ministerstvu prostredníctvom fondu v lehote do 30 dní odo dňa doručenia vrátenej žiadosti. K podnetu je žiadateľ povinný doložiť žiadosť, ktorá bola predmetom posudzovania fondu. Zhodu potvrdí fond v stanovisku spracovanom k podnetu.

Ministerstvo preskúma v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu postup fondu a v prípade zistenia nesprávneho postupu vráti žiadosť fondu. Fond zaradí žiadosť do poradia žiadostí podľa prideleného poradového čísla. Ak ministerstvo nezistí nesprávny postup fondu, podnet zamietne a vráti žiadosť žiadateľovi.

Minister môže udeliť výnimku z poradia na poskytnutie podpory pre žiadosť, ktorá sa predkladá z dôvodu odstránenia následkov živelnej udalosti.

Živelnou udalosťou sa rozumie povodeň, záplava, víchrica, úder blesku, požiar, krupobitie, zosuv pôdy, zrútenie skaly alebo zemín, zosuv alebo zrútenie lavíny a zemetrasenie dosahujúce aspoň 5. stupeň medzinárodnej stupnice udávajúcej makroskopické účinky zemetrasenia.

Fond po rozhodnutí o poskytnutí podpory zašle žiadateľovi návrh zmluvy do 30 dní.

-   Kontrola

Ministerstvo vykonáva kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o výške podpory, podmienkach a postupe pri poskytovaní podpory.

Fond vykonáva kontrolu

–   dodržania stanoveného postupu,

–   účelu použitia podpory,

–   dodržiavania podmienok, za ktorých boli prostriedky fondu poskytnuté,

–   dodržiavania zmluvných podmienok.

Kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok a podkladov k čerpaniu podpory poskytnutej z fondu pred ich zaslaním fondu vykonáva okresný úrad v sídle kraja u žiadateľa alebo obec v sídle okresu u žiadateľa.

Pôsobnosť ministerstva

Ministerstvo na úseku bývania pri tvorbe a uskutočňovaní bytovej politiky

a)  navrhuje základné ciele štátnej bytovej politiky s nevyhnutnými väzbami na sociálnu politiku a finančnú politiku,

b)  spracúva koncepcie v oblasti bývania a navrhuje opatrenia na ich implementáciu,

c)  koordinuje a metodicky usmerňuje orgány samosprávy miest a obcí a orgány miestnej štátnej správy,

d)  vykonáva dohľad a kontrolu nad dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti štátnej podpory rozvoja bývania,

e)  vykonáva správu Štátneho fondu rozvoja bývania (fond),

f)  zabezpečuje výkon činností a kontroly vynakladania verejných prostriedkov na rozvoj bývania,

g)  spolupracuje s inými ústrednými orgánmi štátnej správy pri tvorbe opatrení súvisiacich s rozvojom bývania,

h)  navrhuje, organizuje a zabezpečuje databázu o kvalitatívnom a kvantitatívnom stave bytového fondu,

i) navrhuje riešenia v oblasti nájomného a poplatkov za služby spojené s užívaním bytov,

j) zabezpečuje tvorbu metodických materiálov pre užívateľov bytov,

k)  vypracúva analýzy úrovne bývania a ekonomických podmienok na rozvoj bývania,

l) navrhuje formy podpory štátu a poskytuje vybrané druhy podpôr pre rozvoj bývania,

m) zabezpečuje metodické usmerňovanie programov rozvoja bývania a miestnych bytových politík,

n)  je oprávnené spracúvať osobné údaje o fyzických osobách podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o ochrane osobných údajov, ktoré užívajú byty v nájomnom vzťahu, na ktorý sa vzťahuje regulácia cien nájmu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cenách a o fyzických osobách žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti; dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, celkovú podlahovú plochu bytu a výšku nájomného.

Pôsobnosť úradu

Úrad

na úseku územného plánovania

–   koordinuje činnosť ústredných orgánov štátnej správy, okresných úradov v sídle kraja, samosprávnych krajov a obcí,

–   je dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní koncepcií, politík a programov ministerstiev a samosprávnych krajov,

–   vypracúva metodiku obstarávania územných plánov regiónov, územných plánov obcí a územných plánov zón a metodicky usmerňuje orgány územného plánovania,

–   organizuje vzdelávanie zamestnancov samosprávnych krajov a obcí, ktoré obstarávajú územnoplánovacie podklady a územnoplánovacie dokumenty,

–   overuje skúškou odbornú spôsobilosť na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov obcami a samosprávnymi krajmi,

–   vedie register odborne spôsobilých osôb podľa stavebného zákona,

Poznámka

Obec a samosprávny kraj zabezpečujú obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Táto osoba nemôže byť súčasne spracovateľom ňou obstarávaných územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie. Odbornou spôsobilosťou sa rozumie vzdelanie, prax a súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov potrebných na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie.

Za odborne spôsobilú osobu možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie príslušného smeru a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore alebo má stredoškolské vzdelanie príslušného smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe v príslušnom odbore, zloží požadovanú skúšku.

Odbornú spôsobilosť overuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky skúškou.

–   zabezpečuje spoluprácu s inými štátmi, medzinárodnými organizáciami a s orgánmi Európskej únie,

–   obstaráva Stratégiu územného rozvoja Slovenska a jej aktualizáciu,

–   obstaráva Koncepciu územného rozvoja Slovenska a jej aktualizáciu a predkladá ju vláde na schválenie,

–   zverejňuje Koncepciu územného rozvoja Slovenska,

–   obstaráva územno-technické podklady a poveruje ostatné orgány územného plánovania ich obstaraním,

–   posudzuje zadanie a návrh územného plánu regiónu a návrh zmien a doplnkov územného plánu regiónu,

–   je správcom a prevádzkovateľom informačného systému územného plánovania a výstavby,

–   predkladá vláde každé štyri roky správu o stave v oblasti územného rozvoja Slovenskej republiky.

na úseku stavebného poriadku

–   vypracúva koncepcie a smery rozvoja na úseku územného rozhodovania, stavebného poriadku, štátneho stavebného dohľadu, stavebnej inšpekcie a postupu vyvlastnenia,

–   zabezpečuje spoluprácu s inými štátmi, medzinárodnými organizáciami a s orgánmi Európskej únie,

–   spolupracuje s Európskou komisiou na úseku uznávania odborných kvalifikácií pre výkon povolaní architekt a stavebný inžinier,

–   vytvára koncepciu bezpečnosti a vhodnosti výstavby a jednotnej technickej politiky určením všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,

–   vykonáva štátnu stavebnú správu, riadi a kontroluje jej výkon,

–   metodicky usmerňuje činnosť okresného úradu v sídle kraja, stavebného úradu a Slovenskej stavebnej inšpekcie,

–   zabezpečuje hlavný štátny stavebný dohľad,

–   preskúmava rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja vydané v správnom konaní,

–   koordinuje uplatňovanie stavebného zákona špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi,

–   koordinuje postupy správnych orgánov preskúmavajúcich záujmy chránené osobitnými predpismi v konaniach podľa stavebného zákona,

–   po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi rozhoduje o rozporoch v konaniach podľa stavebného zákona v prípade, že sa vzniknutý rozpor neodstráni dohodou medzi príslušnými dotknutými správnymi orgánmi,

–   určuje obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon činnosti stavebného úradu,

–   určuje v spolupráci so Slovenskou komorou architektov a Slovenskou komorou stavebných inžinierov obsah odbornej skúšky, vymenúva členov skúšobnej komisie, navrhuje preskúšanie a koordinuje činnosti týchto komôr,

–   pri prevode majetku štátu podľa zákona o správe majetku štátu sa vyjadruje, či sú splnené podmienky na vyvlastnenie podľa osobitného predpisu, ktorým je stavebný zákon.

Poznámka

Ustanovenie § 2 po novom upravuje pôsobnosť úradu. Slovo „Ministerstvo“ sa nahradilo slovom „Úrad“. Po novom je Úrad na úseku územného plánovania aj správcom a prevádzkovateľom informačného systému územného plánovania a výstavby.

Pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja

Okresný úrad v sídle kraja na úseku bývania

–   posudzuje a overuje údaje v žiadosti o poskytnutie dotácií na rozvoj bývania,

–   vykonáva kontrolu vynakladania verejných finančných prostriedkov na rozvoj bývania poskytnutých ministerstvom a fondom,

–   vykonáva kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmlúv uzatvorených ministerstvom alebo fondom v oblasti podpory rozvoja bývania,

–   vykonáva prevod finančných prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv o poskytnutí dotácií na rozvoj bývania uzatvorených v rámci programu rozvoja bývania,

–   vykonáva kontrolu čerpania podpory poskytnutej z fondu pred jej úhradou bankou,

–   zabezpečuje spracovanie podkladov a návrhov na rozvoj bývania v príslušnom kraji,

–   spolupracuje s inými orgánmi štátnej správy pri tvorbe opatrení súvisiacich s rozvojom bývania,

–   zabezpečuje spracovanie regionálnych koncepcií zameraných na vytváranie podmienok na rozvoj bývania,

–   vedie evidenciu podaných žiadostí o poskytovanie dotácií na rozvoj bývania,

–   poskytuje informácie o formách pomoci štátu pri zveľaďovaní a rozširovaní bytového fondu,

–   spolupracuje s orgánmi územnej samosprávy pri riešení problémov rozvoja bývania,

–   metodicky usmerňuje orgány územnej samosprávy pri tvorbe a realizácii miestnej bytovej politiky, pri zabezpečovaní dostupnosti pozemkov na bytovú výstavbu a ich zainvestovaní technickou vybavenosťou.

Okresný úrad v sídle kraja vykonáva prevod finančných prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv o poskytnutí dotácií na rozvoj bývania uzatvorených v rámci programu rozvoja bývania prostredníctvom mimorozpočtového účtu.

Poznámka

Novelou zákona sa z ustanovenia § 4 ods. 1 sa vypustili písmená a) a b), čo súviselo s prechodom práv a povinností na základe nových predpisov z oblasti stavebného práva a vzniku Úradu pre územné plánovanie a výstavbu.

Pôsobnosť obce

Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania zabezpečuje

–   overovanie úplnosti náležitostí žiadosti o podporu rozvoja bývania z fondu a žiadosti podľa vládneho programu zatepľovania,

–   preskúmanie bytových pomerov žiadateľov o poskytnutie podpory,

–   predloženie overenej žiadosti na fond,

–   kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok a kontrolu čerpania podpory podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o štátnom fonde rozvoja bývania.

Poznámka

Zriadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a prechod kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia prinieslo zmeny aj v ustanovení § 5 upravujúcom pôsobnosť obce.

Podľa prechodných ustanovení práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov, ktorí k 31. marcu 2024 budú vykonávať štátnu službu na okresnom úrade v sídle kraja na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku, prechádzajú na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov okresných úradov v sídle kraja, ktorí k 31. marcu 2024 budú vykonávať verejnú službu na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku, prechádzajú na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Prírodné liečivé vody, prírodné liečebné kúpele, kúpeľné miesta a prírodné minerálne vody

Vymedzuje ich zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách, ktorý okrem iného upravuje

–   uznávanie prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd,

–   využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov,

–   uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a ich ochranu,

–   podmienky na povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební,

–   podmienky na uznávanie kúpeľných miest,

–   ochranu kúpeľného územia a požiadavky na kúpeľné prostredie,

–   práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri uznávaní prírodných liečivých vôd, prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok vhodných na liečenie a pri využívaní a ochrane prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie,

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí,

–   zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Tento zákon sa nevzťahuje na prírodné minerálne vody plnené do spotrebiteľského obalu s výnimkou ich uznania, úpravy, ochrany a povoľovania využívania prírodných minerálnych zdrojov podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom požiadavky na potraviny živočíšneho pôvodu, potraviny rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov, zmiešané potraviny vrátane nápojov okrem spotrebiteľsky balených minerálnych vôd a pramenitých vôd, geneticky modifikované potraviny, označovanie potravín, poľnohospodárske produkty a potraviny predávané priamo konečnému spotrebiteľovi, označovanie poľnohospodárskych produktov určených na priamu ľudskú spotrebu a potravín označených dobrovoľnými údajmi a ich používanie na účely propagácie a marketingu, zásady odberu vzoriek a metódy ich skúšania, označovanie hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso údajom o krajine pôvodu mäsa. Ďalej Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom hygienické požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní, mikrobiologické požiadavky na potraviny a na obaly určené na ich balenie, požiadavky na materiály a predmety určené na styk s potravinami, požiadavky na potraviny a potravinové prísady ošetrené ionizujúcim žiarením, požiadavky na ostatné výživy a potraviny, požiadavky na kontaminanty v potravinách, požiadavky na rezíduá prípravkov na ochranu rastlín, požiadavky na extrakčné rozpúšťadlá, požiadavky na osobitné prísady do potravín, požiadavky na prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu, požiadavky na používanie aromatických látok v potravinách pre dojčatá a malé deti, požiadavky na pridávanie vitamínov a minerálnych látok do potravín a obmedzenie používania niektorých iných látok pri výrobe potravín. Požiadavky na bezpečnosť potravín a ich kvalitu, hygienu, požiadavky na zloženie potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu a inú manipuláciu s nimi, ich umiestňovanie na trh, ako aj zásady na odber vzoriek a metódy ich skúšania a postupy ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh. Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom určí zoznam poľnohospodárskych a potravinárskych komodít a kritickú hodnotu ich skladových zásob, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu a vzory oznámení.

Štátna kúpeľná komisia

rozhodne o uznaní prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, ak návrh na uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody obsahuje stanovené náležitosti a

–   navrhovaná prírodná liečivá voda má zloženie vhodné na liečenie a spĺňa vymedzené požiadavky a požiadavky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva,

–   navrhovaná prírodná minerálna voda spĺňa vymedzené požiadavky týkajúce sa uznania minerálnej vody, prírodnej liečivej vody, schválenia spotrebiteľského balenia  a požiadavky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Rozhodnutie, ktorým sa uznáva voda za prírodnú liečivú vodu alebo prírodnú minerálnu vodu, obsahuje

–   názov prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja,

–   popis umiestnenia prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja,

–   fyzikálno-chemické zloženie, úpravu vody, účinky vody a vhodné indikácie pri prírodnej liečivej vode,

–   fyzikálno-chemické zloženie, úpravu vody, účinky vody pri prírodnej minerálnej vode,

–   podmienky sledovania prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody do času začatia ich využívania,

–   údaj o množstve vody z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja.

Štátna kúpeľná komisia začne konanie o vydanie rozhodnutia, ktorým uznanie vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu zruší,

–   ak voda uznaná za prírodnú liečivú vodu prestala mať zloženie vhodné na liečenie alebo prestala spĺňať požiadavky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva,

–   ak voda uznaná za prírodnú minerálnu vodu prestala spĺňať požiadavky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva,

–   ak záchytné zariadenie je v takom technickom stave, ktorý neumožňuje odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, alebo

–   na návrh osoby, ktorej bolo vydané rozhodnutie o uznaní prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody; táto osoba môže podať návrh, len ak ešte nebolo vydané povolenie využívať zdroj tejto vody.

Štátna kúpeľná komisia vydá tej istej osobe nové rozhodnutie o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu, ak sa zmenilo fyzikálno-chemické zloženie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody alebo jej účinky uvedené v pôvodnom rozhodnutí o jej uznaní.

Rozhodnutie o uznaní prírodnej liečivej vody, rozhodnutie o zrušení jej uznania, rozhodnutie o uznaní prírodnej minerálnej vody a rozhodnutie o zrušení jej uznania sa doručuje

–   účastníkom konania,

–   obci, na ktorej území sa prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj nachádza,

–   stavebnému úradu a orgánu štátnej vodnej správy príslušnému podľa miesta výskytu prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja,

–   orgánom územného plánovania,

–   po novom aj Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,

–   ministerstvu životného prostredia,

–   Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky.

Ministerstvo zdravotníctva bezodkladne po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým určí ochranné pásma pre zdroj tejto vody.

Poznámka

V ustanovení § 9 ods. 5 písm. e) a v ustanovení § 30 ods. 11 písm. e) sa slová „Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ nahradili slovami „Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“, čo samozrejme súvisí so zriadením Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a prechodom kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.

Uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie

Konanie o uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie sa môže začať na návrh alebo na podnet správneho orgánu.

Návrh na uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem využívať klimatické podmienky vhodné na liečenie na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.

Návrh musí obsahovať

–   náležitosti podľa § 6 ods. 5 písm. a) a § 6 ods. 6 písm. a),

–   bioklimatologický posudok s týmto obsahom:

–   vyhodnotenie ukazovateľov podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva,

–   posúdenie liečivých účinkov klimatických podmienok na ľudský organizmus,

–   informácie o stave životného prostredia.

Klimatické podmienky vhodné na liečenie možno uznať na ploche územia s rovnakými klimatickými ukazovateľmi a kvalitou ovzdušia.

Štátna kúpeľná komisia uzná klimatické podmienky vhodné na liečenie, ak klimatické ukazovatele a kvalita ovzdušia spĺňajú požiadavky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Obdobie sledovania klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia na uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie v mieste využívania je najmenej tri roky, ak sú tieto údaje v súlade s výsledkami dlhodobého sledovania najbližšej meteorologickej stanice daného klimatického regiónu.

Náklady spojené s podaním návrhu na uznanie, sledovaním klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia uhrádza navrhovateľ. Ak je navrhovateľov viac, podieľajú sa na úhrade nákladov rovnakým dielom. Ak Štátna kúpeľná komisia začne konanie o uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie z vlastného podnetu, doklady potrebné na uznanie obstará ministerstvo zdravotníctva.

Rozhodnutie o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie obsahuje

–   vymedzenie územia s klimatickými podmienkami vhodnými na liečenie,

–   charakteristické klimatické ukazovatele a kvalitu ovzdušia,

–   indikácie klimatických podmienok vhodných na liečenie.

Štátna kúpeľná komisia začne konanie o zrušenie uznania klimatických podmienok vhodných na liečenie, ak klimatické ukazovatele a kvalita ovzdušia nespĺňajú požiadavky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Rozhodnutie o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie alebo o zrušení uznania klimatických podmienok vhodných na liečenie sa doručuje

–   účastníkom konania,

–   obci, na ktorej území sa nachádzajú klimatické podmienky vhodné na liečenie,

–   stavebnému úradu príslušnému podľa miesta výskytu klimatických podmienok vhodných na liečenie,

–   orgánom územného plánovania,

–   Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,

–   ministerstvu životného prostredia,

–   ministerstvu hospodárstva.

Za klimatické podmienky vhodné na liečenie podľa tohto zákona možno uznať aj mikroklimatické podmienky prírodných podzemných priestorov.

Na území s klimatickými podmienkami vhodnými na liečenie je zakázané vykonávať všetky činnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť klimatické ukazovatele a kvalitu ovzdušia.

Posudzovania vplyvov na životné prostredie

Uvedené posudzovanie upravuje zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento zákon upravuje

–   postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie podľa zákona o životnom prostredí (posudzovanie vplyvov) strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, a to napríklad

–   zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,

–   zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov,

–   zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.

–   pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov,

–   práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.

Tento zákon sa nevzťahuje na

–   strategické dokumenty, ktorých jediným účelom je obrana, civilná ochrana, finančné alebo rozpočtové plány a programy,

–   navrhované činnosti alebo ich zmeny, ktorých jediným účelom je obrana alebo reakcia na mimoriadnu udalosť podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky alebo teroristický útok, pričom živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok, katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Poznámka

Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie je vymedzené v znení prílohy č. 8. Novelou zákona sa v prílohe č. 8 položke 9 Infraštruktúra slová „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre položku č. 16“ nahradili slovami „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky pre položku č. 16“.

V položke 13 Doprava a telekomunikácie sa slová „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre položky č. 1 – 15“ nahradili slovami „Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky pre položky 1 – 15“.

K zmene došlo z dôvodu zachovania Ministerstva dopravy ako rezortného orgánu pre posudzovanie vplyvu dopravných stavieb.

V položke 14 Účelové zariadenia pre šport, rekreáciu a cestovný ruch sa slová „Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ nahradili slovami „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“.

Aj tieto zmeny súviseli so zriadením Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a prechodu kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.

Poskytovanie dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí

Poskytovanie dotácii na uvedené účely upravuje zákon č. 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí v znení neskorších predpisov.

Tento zákon upravuje

–   účel poskytovania dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí,

–   rozsah poskytovania dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí,

–   podmienky poskytovania dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí z rozpočtovej kapitoly Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Účel poskytovania dotácie

Úrad môže poskytnúť obci dotáciu na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je

–   návrh územného plánu obce alebo územného plánu zóny,

–   návrh zmien a doplnkov územného plánu obce alebo územného plánu zóny.

Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa zabezpečenie spracovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie, dohľad nad jeho spracovaním a jeho prerokovanie.

Orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia.

Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie. Obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami. Samosprávny kraj obstará zmenu alebo doplnok územného plánu regiónu, ak je to potrebné na zosúladenie s Koncepciou územného rozvoja Slovenska alebo s jej zmenami a doplnkami. Obec a samosprávny kraj sú povinné pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán.

Poznámka

V ustanovení § 1 sa slová „Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky nahradili slovami „Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“)“. Slovo „ministerstvo“ sa vo všetkých tvaroch v celom texte zákona okrem § 10 a 11 nahrádza slovom „úrad“ v príslušnom tvare. Slová „obecné zastupiteľstvo“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahradzujú slovom „zastupiteľstvo“ v príslušnom tvare.

Zároveň sa z ustanovenia § 2 vypustilo písmeno a).

Rozsah poskytovania dotácií

Žiadateľom o poskytnutie dotácie sú obec alebo samosprávny kraj, ktorí sú obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie podľa § 2 (žiadateľ). Územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón obstarávajú obce.

Dotáciu možno poskytnúť v príslušnom rozpočtovom roku do výšky 80 % oprávnených nákladov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa § 2.

Oprávnenými nákladmi sú náklady preukázateľne vynaložené na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa § 2.

Oprávnenými nákladmi nie sú náklady vynaložené na dohľad nad spracovaním územnoplánovacej dokumentácie podľa § 2 a na jej prerokovanie.

Žiadateľ preukazuje oprávnené náklady

–   písomnou zmluvou uzavretou medzi žiadateľom a spracovateľom územnoplánovacej dokumentácie, ktorej predmetom je spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa § 2 (zmluva o spracovaní územnoplánovacej dokumentácie),

–   účtovnými dokladmi preukazujúcimi vynaloženie oprávnených nákladov na účel dotácie podľa § 2.

Spracovateľ zhotovuje prieskumy a rozbory, koncept a návrh územnoplánovacej dokumentácie.

Poznámka

Novelou zákona sa v ustanovení § 3 ods. 1 slová „je obec, ktorá je“ nahradili slovami „sú obec alebo samosprávny kraj, ktorí sú“.

Podmienky poskytovania dotácie

Dotáciu možno poskytnúť, ak žiadateľ

–   má schválené zadanie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie,

–   má uzatvorenú zmluvu o spracovaní územnoplánovacej dokumentácie,

–   preukáže, že má zabezpečené vlastné zdroje na spolufinancovanie najmenej vo výške 20 % oprávnených nákladov na účel dotácie,

–   nemá zavedený ozdravný režim alebo nie je v nútenej správe,

–   spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, ktorým je stavebný zákon, a to

–   má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,

–   mu nebola v predchádzajúcich troch rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,

–   nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov.

Podmienkou poskytnutia dotácie je uznesenie zastupiteľstva obsahujúce záväzok žiadateľa o tom, že proces obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie potrvá najviac dva roky od uzatvorenia zmluvy o poskytnutí dotácie medzi úradom a žiadateľom (zmluva o poskytnutí dotácie).

Ak úrad odstúpi od zmluvy o poskytnutí dotácie z dôvodu porušenia ktorejkoľvek z podmienok žiadateľom, žiadateľovi nemožno poskytnúť dotáciu podľa tohto zákona počas troch rokov odo dňa odstúpenia od zmluvy o poskytnutí dotácie. Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.

-   Zadanie

V súlade s výsledkom prieskumov a rozborov orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečí spracovanie zadania. Zadanie obsahuje najmä hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba riešiť v obstarávanej územnoplánovacej dokumentácii, a podrobné požiadavky na formu, rozsah a obsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie. Zadanie prerokuje príslušný orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, s dotknutými obcami, s dotknutými samosprávnymi krajmi a s dotknutými právnickými osobami a dohodne ho s dotknutými orgánmi. Obec prerokuje zadanie pre územný plán obce a zadanie pre územný plán zóny s krajským stavebným úradom. Spôsob prerokovania zadania pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska určí úrad. Prerokovanie zadania územného plánu oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti účinnou formou a spôsobom, ktorý je v mieste obvyklý. Návrh zadania sa musí na 30 dní vystaviť na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu zadania do 30 dní odo dňa oznámenia.

Na prerokovanie zadania určí obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o prerokovaní návrhu zadania. Ak sa dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj alebo dotknutý orgán v určenej lehote nevyjadrí, predpokladá sa, že nemá k zadaniu pripomienky, ak sa s obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie nedohodol inak.

Po prerokovaní a po vyhodnotení stanovísk a pripomienok orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, požiada o posúdenie návrhu zadania príslušný orgán územného plánovania:

–   o posúdenie zadania územného plánu regiónu požiada samosprávny kraj úrad,

–   o posúdenie zadania územného plánu obce požiada obec krajský stavebný úrad,

–   o posúdenie zadania územného plánu zóny požiada obec krajský stavebný úrad.

Úrad a krajský stavebný úrad v stanovisku podľa odseku 5 posúdia, či je

–   obsah návrhu zadania v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,

–   obsah návrhu zadania a postup jeho obstarania a prerokovania v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Prerokované zadanie po odstránení rozporov schvaľuje

–   vláda Slovenskej republiky, ak ide o zadanie na spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska,

–   samosprávny kraj, ak ide o zadanie na spracovanie územného plánu regiónu,

–   obec, ak ide o územný plán obce alebo zóny.

Obec a samosprávny kraj nemôžu schváliť zadanie v rozpore so stanoviskom krajského stavebného úradu alebo úradu. Ak by obec alebo samosprávny kraj napriek tomu takéto rozporné zadanie schválil, schválenie je v celom rozsahu neplatné.

-   Ozdravný režim a nútená správa

Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy s výnimkou, kedy nastali skutočnosti a obec nezaviedla ozdravný režim. Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti. Pre potreby zavedenia ozdravného režimu sa do celkovej výšky záväzkov obce po lehote splatnosti 60 dní nezapočítavajú záväzky z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume zmluvne dohodnutého nenávratného finančného príspevku.

Ak nastali vyššie uvedené skutočnosti, obec je povinná do troch dní od ich zistenia oznámiť túto skutočnosť ministerstvu financií a starosta obce je povinný do 15 dní vypracovať návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý tvorí návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov. Ozdravný rozpočet nie je obec povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

Starosta je povinný v lehote do 15 dní odo dňa, keď nastali skutočnosti podľa odseku 1, predložiť návrh na zavedenie ozdravného režimu obecnému zastupiteľstvu. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať návrh na zavedenie ozdravného režimu najneskôr do 15 dní od jeho predloženia.

Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce. Počas ozdravného režimu nesmie byť poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena.

Hlavný kontrolór obce je povinný predkladať obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

Po zavedení ozdravného režimu je obec povinná do troch dní od prijatia uznesenia o zavedení ozdravného režimu obecným zastupiteľstvom predložiť ministerstvu financií toto uznesenie.

Počas ozdravného režimu obec nesmie vstupovať do nových záväzkov vyplývajúcich z prijatia návratných zdrojov financovania s výnimkou prijatia návratného zdroja financovania, po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií, poskytnutého subjektom verejnej správy, bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na splácanie záväzkov.

V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od zavedenia ozdravného režimu je obec povinná oznámiť ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením ozdravného režimu dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia a zníženie celkových záväzkov, ministerstvo financií môže na základe žiadosti obce dať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty neprevyšujúcej 90 dní. Obec je povinná aj po uplynutí tejto lehoty predložiť ministerstvu financií výsledky plnenia ozdravného režimu v rozsahu podľa prvej vety.

Ak pominuli skutočnosti, obec môže skončiť ozdravný režim aj pred uplynutím lehôt podľa tohto odseku; obec je povinná do troch dní od prijatia uznesenia o skončení ozdravného režimu obecným zastupiteľstvom predložiť ministerstvu financií toto uznesenie.

Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy, ak

–   nastali stanovené skutočnosti a obec nezaviedla ozdravný režim,

–   po skončení hospodárenia v ozdravnom režime trvajú skutočnosti, a to podľa zistení ministerstva financií alebo na základe oznámenia starostu, hlavného kontrolóra obce, audítora, veriteľa obce alebo štátneho orgánu,

–   obec opakovane nepredložila výkazy.

Starosta alebo hlavný kontrolór obce je povinný oznámenie prerokovať v obecnom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu financií do 15 dní po skončení hospodárenia v ozdravnom režime.

Pred zavedením nútenej správy ministerstvo financií alebo ním poverený Úrad vládneho auditu preverí skutočnosti a dôvody neuhradenia záväzku. Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia účtovných a iných dokladov potrebných na tieto účely.

Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií. Ministerstvo financií uzatvára s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti núteného správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti. Výšku odmeny núteného správcu určí ministerstvo financií a oznámi ju obci. Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou sa zaviedla nútená správa.

Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá

–   má skončené vysokoškolské vzdelanie a odbornú prax v oblasti financií najmenej päť rokov,

–   nie je starostom, členom iného orgánu obce alebo zamestnancom obce, nad ktorou sa zavádza nútená správa,

–   nie je osobou blízkou starostovi, členovi iného orgánu obce alebo zamestnancom obce, nad ktorou sa zavádza nútená správa.

Konanie o zavedení nútenej správy sa začína dňom ukončenia preverenia skutočností ministerstvom financií alebo doručením správy o preverení skutočností Úradom vládneho auditu ministerstvu financií, ak sa týmto preverením preukážu skutočnosti. Účastníkom konania o zavedení nútenej správy je obec. Ministerstvo financií rozhodne o zavedení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií nezavedie nútenú správu, oznámi to v tejto lehote písomne obci. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje aj meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu a číslo preukazu totožnosti. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu. Počas nútenej správy nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena.

Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zriadiť v banke a pobočke zahraničnej banky osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch okrem peňažných prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona.

Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona. Peňažné prostriedky vedené na osobitnom účte nútenej správy nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Peňažné prostriedky na všetkých účtoch môže počas nútenej správy obec použiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.

Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav hospodárenia obce, pričom obec je povinná umožniť mu nahliadať do všetkých účtovných a iných dokladov potrebných na účely zistenia stavu hospodárenia obce. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a personálnych opatrení.

Nútený správca je oprávnený zúčastňovať sa s hlasom poradným na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a jeho príslušných komisií, na ktorých sa rokuje o rozpočte obce, hospodárení a majetku obce. Správy predkladané na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa týkajú rozpočtu obce, hospodárenia a majetku obce, musia byť doložené stanoviskom núteného správcu.

Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým. V rovnakej lehote je obec povinná zavedenie nútenej správy oznámiť všetkým bankám a pobočkám zahraničných bánk, ktoré vedú účty obce, a všetkým svojim veriteľom.

Obec je povinná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie od zavedenia nútenej správy až do konca rozpočtového roka, v ktorom sa zavádza nútená správa. V rovnakej lehote je obec povinná schváliť aj program konsolidácie rozpočtového hospodárenia vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov.

V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú finančné prostriedky, ktorými sa zabezpečí zníženie záväzkov v súlade s časovým harmonogramom splácania týchto záväzkov. V krízovom rozpočte sa môžu rozpočtovať len nevyhnutné bežné výdavky a kapitálové výdavky, ak ich úhrada je zabezpečená finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu Európskej únie, alebo ich úhrada vyplýva zo zmlúv uzavretých pred zavedením nútenej správy. V krízovom rozpočte sa nesmú rozpočtovať výdavky. Krízový rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31. decembra tohto rozpočtového roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový rok. Pri zostavovaní a schvaľovaní krízového rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok obec postupuje rovnako ako pri zostavovaní a schvaľovaní krízového rozpočtu po zavedení nútenej správy, pričom zvýšenie príjmov na splácanie záväzkov je obec povinná zabezpečiť zavedením miestnych daní alebo zvýšením sadzieb už zavedených miestnych daní.

Počas nútenej správy obec nesmie vstupovať do nových záväzkov vyplývajúcich z prijatia návratných zdrojov financovania s výnimkou prijatia návratného zdroja financovania po predchádzajúcom písomnom súhlase núteného správcu poskytnutého subjektom verejnej správy, bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na splácanie záväzkov.

Ak obec neschváli krízový rozpočet v stanovených lehotách, hospodári podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom. Ak krízový rozpočet zostavuje nútený správca, je oprávnený vykonať v priebehu rozpočtového roka zmeny krízového rozpočtu rozpočtovými opatreniami.

Ministerstvo financií môže rozhodnúť o zrušení nútenej správy na základe návrhu núteného správcu, žiadosti obce, alebo ak zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie. Konanie o zrušení nútenej správy sa začína dňom doručenia návrhu núteného správcu, žiadosti obce, alebo dňom, v ktorom ministerstvo financií zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie.

Ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií rozhodne o zrušení nútenej správy, oznámi to v tejto lehote písomne obci a nútenému správcovi. Rozhodnutie o zrušení nútenej správy obsahuje aj dátum, ktorým sa nútená správa zrušuje a zdôvodnenie jej zrušenia. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zrušení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.

Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom obce.

Poznámka

Novelou zákona došlo v ustanovení § 4 ods. 2 k zmene slov „najviac tri roky“, ktoré sa nahradili slovami „najviac dva roky“. Zároveň sa v ustanovení § 5 zmenilo znenie odseku 1 a odseku 2 písmeno b).

Žiadosť o poskytnutie dotácie

Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi na základe žiadosti o poskytnutie dotácie. Žiadosť vrátane jej príloh sa predkladá úradu v lehote určenej vo výzve na predkladanie žiadostí, v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému územného plánovania a výstavby. Ak ide o návrh zmien a doplnkov územného plánu obce alebo územného plánu zóny, žiadosť vrátane jej príloh sa predkladá úradu do 28. februára roku nasledujúcom po roku, v ktorom došlo k spracovaniu správy o stave územnoplánovacej dokumentácie.

Žiadateľ priloží k žiadosti okrem dokladov podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy aj

–   schválené zadanie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie vrátane uznesenia zastupiteľstva o schválení zadania,

–   správu o stave územnoplánovacej dokumentácie, ak ide o žiadosť o dotáciu na návrh zmien a doplnkov územného plánu obce alebo územného plánu zóny,

–   zmluvu o spracovaní územnoplánovacej dokumentácie,

–   výpis z účtu žiadateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky a vyhlásenie žiadateľa o zabezpečení vlastných zdrojov na spolufinancovanie najmenej vo výške 20 % oprávnených nákladov na účel dotácie, obe nie staršie ako tri mesiace,

–   uznesenie zastupiteľstva, nie staršie ako tri mesiace, obsahujúce záväzok žiadateľa o tom, že proces obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie potrvá najviac tri roky odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytnutí dotácie,

–   vyhlásenie žiadateľa, nie staršie ako tri mesiace, že spĺňa podmienky poskytnutia dotácie týkajúce sa financovania.

Poskytovanie dotácie

Dotáciu možno poskytnúť v tom rozpočtovom roku, v ktorom žiadateľ predloží žiadosť.

Žiadosť, ktorá splnila podmienky poskytnutia dotácie, sa vyhodnocuje podľa hodnotiacich kritérií na poskytovanie dotácie (hodnotiace kritériá).

Hodnotiacimi kritériami sú:

–   počet obyvateľov obce alebo samosprávneho kraja,

–   druh územnoplánovacej dokumentácie,

–   aktivity obce alebo samosprávneho kraja v regionálnom rozvoji,

–   výskyt územia alebo stavby v katastri obce alebo v územnom obvode samosprávneho kraja, chránených napríklad podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   umiestnenie vybraných nových líniových stavieb v katastri obce alebo v územnom obvode samosprávneho kraja,

–   dátum doručenia žiadosti úradu,

–   predloženie opakovanej žiadosti, ktorá v predchádzajúcom roku splnila podmienky poskytnutia dotácie,

–   rozsah čerpania dotácií poskytnutých žiadateľovi v predchádzajúcich troch rokoch.

Posúdenie žiadostí z hľadiska splnenia podmienok na poskytnutie dotácie a vyhodnotenie žiadostí vykoná komisia pre hodnotenie žiadostí o poskytnutie dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, ktorú vymenúva predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

Komisia má najmenej troch členov. Člen komisie alebo jemu blízka osoba nesmie byť

–   starostom obce alebo predsedom samosprávneho kraja, ktorí sú žiadateľmi,

–   poslancom zastupiteľstva obce alebo samosprávneho kraja, ktorí sú žiadateľmi,

–   členom štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom, ktorí sú žiadateľmi,

–   zamestnancom obce alebo samosprávneho kraja, ktorí sú žiadateľmi.

Úrad na základe predloženej žiadosti a písomného odporúčania komisie rozhodne o poskytnutí dotácie do 30 dní a vyzve obec na podpísanie zmluvy o poskytnutí dotácie.

Úrad poukáže dotáciu na účet žiadateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na základe

–   zmluvy o poskytnutí dotácie,

–   zmluvy o spracovaní územnoplánovacej dokumentácie,

–   účtovných dokladov preukazujúcich vynaloženie oprávnených nákladov na účel dotácie.

Podklady je žiadateľ povinný predložiť najneskôr do 30 dní od vyzvania obce alebo samosprávneho kraja na podpísanie zmluvy o poskytnutí dotácie úradom.

Poznámka

Novelou zákona sa z ustanovenia § 6 vypustil odsek 2, v ods. 3 a ods. 4 sa číslica „3“ nahradila číslicou „2“, v ods. 3 písm. a) a c) sa za slovo „obce“ vložili slová „alebo samosprávneho kraja“, v ods. 3 písm. d) a e) sa za slovo „obce“ vložili slová „alebo v územnom obvode samosprávneho kraja“ a v ods. 5 sa slová „minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja“ nahradili slovami „predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu“.

Predovšetkým ide o úpravy v nadväznosti na delenú účinnosti zákona vzťahujúcu sa na vznik Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Ďalej sa v ods. 5 písm. a) za slovo „obce“ vložili slová „alebo predsedom samosprávneho kraja“ a slová „ktorá je žiadateľom“ sa nahradili slovami „ktorí sú žiadateľmi“, v ods. 5 písm. b) sa vypustilo slovo „obecného“, za slová „zastupiteľstva obce“ sa vložili slová „alebo samosprávneho kraja“ a slová „ktorá je žiadateľom“ sa nahradili slovami „ktorí sú žiadateľmi“, v ods. 5 písm. c) sa slová „obcou, ktorá je žiadateľom“ nahradili slovami „obcou alebo samosprávnym krajom, ktorí sú žiadateľmi“ a v ods. 5 písm. d) sa za slovo „obce“ vložili slová „alebo samosprávneho kraja“ a slová „ktorá je žiadateľom“ sa nahradili slovami „ktorí sú žiadateľmi“.

Pozmeňujúcim návrhom sa vzájomne gramaticky zosúladilo znenie jednotlivých písmen novelizovaného § 6 ods. 5 s legislatívnou úpravou ods. 5 písm. c) zákona.

V ods. 6 sa slová „do 15. mája“ nahradili slovami „do 30 dní“, v ods. 7 písm. c) sa vypustila spojka „a“ a vypustilo sa písmeno d). V ods. 8 sa slová „8 písm. c) a d)“ nahradili slovami „7 písm. c)“ a slová „do 15. novembra“ sa nahradili slovami „do 30 dní od vyzvania obce alebo samosprávneho kraja na podpísanie zmluvy o poskytnutí dotácie úradom“.

-   Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. januára 2023

Hodnotenie, posúdenie a schválenie žiadostí o poskytnutie dotácie, ktoré ministerstvo začalo a právoplatne neskončilo do 31. decembra 2022, dokončí úrad.

-   Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 1. apríla 2024

Pri hodnotení, posudzovaní a schvaľovaní žiadostí o poskytnutie dotácie predložených do 31. marca 2024 sa postupuje podľa znenia zákona účinného do 31. marca 2024.

Poznámka

Všetky zmeny v tomto právnom predpise nadväzovali na zriadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a prechod kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.

Záver