Komerčné poisťovne a poistná zmluva

Poistenie vzniklo skúsenosťou. Človek veľmi rýchlo zistil, že môže byť v ohrození života, zdravia, resp. môže byť ohrozený jeho majetok, jeho rodina. Škody na majetku mohli vzniknúť jednak na základe prírodných úkazov a jednak na základe iných rôznych udalostí.

Vzniknutá škoda bola náhodná a nezávisela od vôle jednotlivca. Najprv človek bránil pred týmito udalosťami vyhýbaním zveri, upevnením obydlia, postavením obydlia na vyvýšenom podlaží a pod. Až neskôr si človek uvedomil, že je vhodné vytvárať rezervy, z ktorých by mohol prípadnú škodu tieto pokryť. Takouto metódou sa stala metóda poistná.

Poistenie vychádza z určitých skutočností

Podstatou poistenia je teda vytvorenie určitého systému spoločnej tvorby rezerv, ktoré majú slúžiť na odškodnenie tých členov spoločenstva, u ktorých neskôr nastane nepriaznivá a predvídaná udalosť t.j. poistná udalosť.

V trhovej ekonomike je poisťovníctvo

špecifickým druhom tovaru, produkovaným v rámci špecifického odvetvia ekonomiky – poisťovníctva. Je to fiktívny tovar, ktorý je predmetom kúpy a predaja na poistnom trhu. Ponúkajú ho špecifické subjekty – poisťovne a kupujú ho rôzne subjekty – poistníci za účelom eliminácie náhodných nepredvídaných javov. Na poistenie sa dá hľadieť aj ako na službu a ako takú ho zahrnúť do infraštruktúry ekonomiky, čím sa stáva výrobným faktorom.
Spolu s ostatnými zložkami výrobnej infraštruktúry vplýva na priebeh reprodukčného procesu a je zdrojom sociálneho rozvoja. Poistenie je i právnym inštitútom. Poistný vzťah vzniká prostredníctvom poistnej zmluvy alebo sa vytvára právnym predpisom, na základe čoho poisťovňa preberá na seba záväzok uhradiť poistníkovi ujmu, ktorá mu vznikla v zmysle poistných podmienok.

Charakteristické znaky poistenia

Pri používaní finančných prostriedkov poisťovní vznikajú poistné vzťahy, ktoré sú charakterizované určitými špecifickými črtami:

• solidárnosť, čo znamená, že poistenci prispievajú poistnými príspevkami, t.j. poistným do poistných fondov a súčasne rešpektujú, že poistné sa vyplatí len tým členom, ktorým nastane poistná udalosť,
  
• podmienená návratnosť – čo znamená, že poistná náhrada sa poskytne poistenému len v prípade, ak nastane poistná udalosť, ktorá bola dohodnutá v poistnej zmluve a v poistných podmienkach,
  
• neekvivalentnosť – čo znamená, že poistné náhrady nie sú ekvivalentné zaplatenému poistnému.
  

Na Slovensku pôsobí množstvo poisťovní. Niektoré sa zameriavajú na životné poistenie, iné na neživotné, ďalšie sú zdravotné poisťovne atď.

Poisťovne môžeme rozdeliť na komerčné a nekomerčné. Komerčné sa zaoberajú poistením osôb, majetku a zodpovednosti za škody. Nekomerčné sú zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa. Hlavný rozdiel medzi komerčnými a nekomerčnými poisťovňami je v spôsobe ich financovania. 2

Komerčné poisťovne sú podnikateľské subjekty, ich hlavným cieľom je dosiahnutie zisku, pričom z prijatého poistného tvoria poistné rezervy, z ktorých sa potom vyplácajú poistné plnenia.
Vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní upravuje zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších zmien a doplnení. Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, doplnkového dôchodkového poistenia, poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania podľa osobitných predpisov.

Právne postavenie poisťovní

Poisťovňa je PO, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska, pričom poisťovňa môže mať aj právnu formu európskej spoločnosti. Zákon charakterizuje aj zaisťovňu, ktorou je PO, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska, pričom zaisťovňa môže mať aj právnu formu európskej spoločnosti.

Poistný vzťah vzniká prostredníctvom poistnej zmluvy alebo sa
vytvára právnym predpisom, na základe čoho poisťovňa preberá
na seba záväzok uhradiť poistníkovi ujmu.

Poisťovacou činnosťou je prijímanie poistných rizík poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, ohodnocovanie rizík a ich riadenie, správa poistných zmlúv, tvorba technických rezerv a udržiavanie požadovanej miery solventnosti a správa umiestnenia prostriedkov technických rezerv a garančného fondu, likvidácia poistných udalostí, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv, poskytovanie asistenčných služieb, postupovanie poistných rizík poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek na základe zmluvy o zaistení (ďalej len „pasívne zaistenie“) a činnosť na predchádzanie škodám.

Udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti

- rozhoduje Národná banka Slovenska a musí byť žiadateľmi preukázané splnenie týchto podmienok:

a) splatené základné imanie poisťovne,
b) prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne,
c) vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,
d) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členov predstavenstva, za prokuristov, za vedúcich zamestnancov poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, za zodpovedného aktuára a za vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu,
e) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni,
f) výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e),
g) výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby,
h) poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
i) technická a organizačná pripravenosť na vykonávanie poisťovacej činnosti, existencia riadiaceho a kontrolného systému vnútornej kontroly vrátane útvaru vnútorného auditu a systému riadenia rizík.

Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy:

Technické rezervy a vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z činností podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu.

Ako vyplýva zo zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších zmien a doplnení poisťovacou činnosťou je aj správa poistných zmlúv.

Charakteristika poistnej zmluvy

Poistnú zmluvu zaraďujeme medzi nominátne (pomenované) zmluvy, ktorou sa zakladá medzi zmluvnými stranami poistno-právny vzťah. Poistná zmluva je upravená v päťtnástnej časti Občianskeho zákonníka. Na poistný vzťah sa však použijú vždy bez ohľadu na charakter subjetkov ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože aj zmluvy medzi podnikateľmi, ktoré nie sú upravené v II. Obchodného zákonníka, ale sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka (viď. ods. 6 § 261 Obchodného zákonníka). V odbornej terminológii sú subjekty poistno-právneho vzťahu označované ako poisťovateľ (poistiteľ), poistník a poistený. Toto vymedzenie subjektov nekorešponduje s existujúcou právnou úpravou postavenia komerčných poisťovní podľa zák. č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších právnych predpisov, ktorý je základnou právnou normou pre vznik, organizáciu, riadenie a vykonávanie činnosti poisťovní. Občiansky zákonník hovorí o poistiteľovi a poisťovateľovi, niekde uvádza ako zmluvnú stranu poistiteľa (napr. § 788 ods. 1), ale niekde hovorí o poisťovateľovi ako zmluvnej strane (napr. § 788 ods. 2), pričom vždy ide poisťovňu.
Obdobne je nepresné a nedostatočné vymedzenie poistníka. Občiansky zákonník pojem poistník neuvádza, aj keď vo všeobecnosti je ním osoba, ktorá uzavrela s poisťovňou poistnú zmluvu. V ust. § 788 ods. 2 písm. e) hovorí o tom, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je prednejší a definuje už poisťovateľa ako poisťovňu, poisťovňu z iného členského štátu alebo zahraničnú poisťovňu, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a poistníka, ako osobu, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“).
Poisteným rozumieme FO alebo PO ktorej vznikne právo na poistné plnenie, resp. osobu na ktorej život, zdravie, majetok alebo zodpovednosť sa poistenie vzťahuje. Ak právo na plnenie vzniká poistníkovi, v takom prípade je poistník a poistený tou istou osobou.

Vymedzenie poistnej zmluvy v Občianskom zákonníku

Poistná zmluva v slovenskom právnom poriadku, ako to už bolo povedané vyššie, je upravená v osobitnom predpise - v Občianskom zákonníku a to v ust. § 788 a nasl.

Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a FO alebo PO, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Poistná zmluva obsahuje

Osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenie vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy na základe inej skutočnosti a za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie).
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
V tejto súvislosti je potrebné k prípadnému odkazu na všeobecné obchodné podmienky uviesť s poukazom na zaužívanú rozhodovaciu prax, ale aj výklady k obchodnému zákonníku – k § 273, že „púhy odkaz na všeobecné obchodné podmienky nemá žiadnu právnu relevanciu, pokiaľ obchodná zmluva presne nestanoví o aké podmienky ide, kto a kedy ich vydal, aké je ich autentické znenie, kde sú evidentné (uložené) a pod. Požiadavka čistoty zmluvných dokumentov je daná všeobecným záujmom na zabezpečení právnej istoty a dynamiky obchodovania (obchodných vzťahov)“ (pozri aj vysvetlivky k § 273 Obchodný zákonník Suchoža a kol.).
Občiansky zákonník vo svojom (kogentnom) ustanovení v § 788 určuje základné náležitosti poistnej zmluvy:

Ďalej zákon príkladmo vymenúva ďalšie minimálne náležitosti poistnej zmluvy, ako to bolo uvedené vyššie.

Ako vidno zákonodarca v základnom ustanovení a definícii poistnej zmluvy rieši len rozsah plnenia a otázku výšky poistnej sumy. Ďalej uvádza, že poistná zmluva musí obsahovať práva a poivnnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu.

V základnom ustanovení § 788 (v odsekoch 1 - 4) zákonodarca stanovil poistiteľovi povinnosť zmluvne sa zaviazať poskytnúť v „dojednanom rozsahu plnenie“, ale v tomto základnom ustanovení neurčil priamo lehotu na plnenie a ani splatnosť plnenia poisťovne. Povinnou náležitosťou je rozsah plnenia a výška poistnej sumy.

Poistiť možno

ako to výplýva z ust. § 790 Občianskeho zákonníka, najmä

Forma poistnej zmluvy

Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v Občianskom zákonníku alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

Uzavretie poistnej zmluvy

Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené. Občiansky zákonník ďalej stanovuje ďalšie povinnosti poisťovateľa a osoby, ktorá s ním uzaviera poistnú zmluvu ohľadne rozsahu poskytnutých informácií.
Občiansky zákonník upravuje špecifiká pri jednotlivých druhoch poistenia a to:

Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné

vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Práva a povinnosti z poistenia a teda aj právo na plnenie upravujú § 795 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ods. 2 a 3 § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.

Domnievam sa, že takto vymedzená povinnosť plniť je nedostatočná. Síce zákon určuje, že plnenie poisťovne je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť a súčasne mu stanovuje lehotu vykonať vyšetrenie bez zbytočného odkladu, ale zákon už bližšie nešpecifikuje, čo sa myslí „skončením vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť“. Zákon však umožňuje na základe požiadania poskytnúť primeraný preddavok. Z hľadiska dôkazného bremena v prípadnom ďalšom spore je vhodné požiadať o vyplatenie tohto preddavku písomne.

Poistenie zanikne

aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Lehoty možno dohodou predĺžiť.

Pri vedomom porušení povinností môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Záver

V prípade poistenia osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu môže osoba, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, najneskôr do tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť. Prejav vôle osoby, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, urobený do tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy a smerujúci k jej zrušeniu sa považuje za odstúpenie od zmluvy.

Doc. JUDr. Soňa Kubincová, Phd.

² pozri aj: Kubincová, S.: Slovneksé finančné právo. I. časť., UMB Právnická fakulta Banská Bystrica, 2011

⁴ Svoboda, J. a kolektív: Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanieEurounion, Bratislava, 2005, str.743