Kedy zamestnávateľ nemusí platiť odškodné
Základný právny predpis v oblasti pracovnoprávnych vzťahov – Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) vo svojej ôsmej časti – Náhrada škody rieši nielen zodpovednosť zamestnanca, či zamestnávateľa za spôsobenú škodu, ale i možnosť zbavenia sa viny. Do tejto oblasti radíme nielen škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ale aj na odložených veciach.
Špecifickým okruhom problematiky zodpovednosti zamestnávateľa je vznik škody pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Pri tejto zodpovednosti zamestnávateľ zodpovedá objektívne za z uvedeného dôvodu vzniknutú škodnú udalosť. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ v tomto prípade zodpovedá zamestnancovi bez ohľadu na to, či škodu zavinil alebo nie, Zákonník práce zakotvuje možnosť úplnej alebo čiastočnej liberácie (zbavenia sa zodpovednosti) zamestnávateľa.
Zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz
Predpoklady vzniku zodpovednosti pri pracovnom úraze sú:
a) pracovný úraz,
b) škoda na strane zamestnanca,
c) príčinná súvislosť medzi nimi.
Tieto skutočnosti je povinný preukázať poškodený zamestnanec.
Zákonník práce vymedzuje vo svojom § 195 ods. 2 pracovný úraz ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov (mechanických, chemických a pod.).
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že porušením zdravia je potrebné rozumieť nielen poškodenie fyzické, ale aj psychické. Bezprostrednou príčinou môže byť teda nielen psychický otras (jednorazové preťaženie pri plnení obzvlášť ťažkých úloh), ale aj fyzický otras (neobvyklé, bežnému zaťaženiu nezodpovedajúce jednorazové pracovné vypätie). Pritom nemusí ísť a jedinú príčinu úrazu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú.
Za pracovný úraz možno za určitých okolností považovať aj infarkt myokardu. V tomto prípade však platí, že hoci zdanlivo chýba vonkajší faktor úrazového deja, môže tu ísť o úrazový dej, ak ide o náhle poškodenie zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, neobyčajnom úsilí, teda keď pracovný úkon presahuje hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce, alebo sa síce vykonáva v hranici obvyklej ťažkej práce, ale za nepriaznivých okolností, alebo sa síce pohybuje v hranici obvyklej namáhavej práce, no na ktorú organizmus zamestnanca nie je prispôsobený, alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačí. Bezprostrednou príčinou vyvolávajúcou infarkt myokardu je totiž psychická trauma (jednorazové preťaženie pri plnení obzvlášť ťažkých úloh) alebo fyzická trauma (neobvyklé, bežnému zaradeniu nezodpovedajúce pracovné vypätie).
Skutočnosť, že na vznik poškodenia zdravia vyvolaného úrazovým dejom pôsobili aj iné vnútorné faktory, vrodené alebo získané, ktoré vyvolávajú pre organizmus neobyčajné podmienky, ako je napr. pri dispozícii vyvolanej už skôr vzniknutým chorobným stavom, na zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz nič nemení. Ak teda skutočne ide o pracovný úraz, nie je existencia vopred vzniknutého chorobného stavu, aj keď spolupôsobil pri vzniku škody a poškodenia zdravia, prekážkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu tejto škody.
Pri pracovnom úraze sa vždy musí preukázať príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým procesom. Nestačí len pripustenie možnosti zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca v dôsledku poškodenia zdravia úrazovým dejom pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s ním. Príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom a napr. ochorením spôsobujúcim invaliditu zamestnanca však nemožno vylúčiť pre zdravotnú predispozíciu zamestnanca, ak pracovný úraz chorobu vyvolal alebo bol aspoň jednou z hlavných príčin invalidity, prípadne zhoršujúceho invaliditu zamestnanca. Ako sme už uviedli, pre vznik zodpovednosti nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú a značnú.
Ak dôjde k úrazu v čase, keď zamestnanec neplní pracovnú úlohu, ani nevykonáva činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, potom nemôže ísť o pracovný úraz. Nemožno hovoriť o pracovnom úraze, ak sa zdravie zamestnanca poškodilo v čase, keď vybočil z plnenia pracovných úloh alebo z činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, a keď nastal tzv. exces (napr. zamestnanec utrpí úraz, keď si vyrába pre seba bez povolania zamestnávateľa nejaké veci alebo pri tzv. „čiernej jazde“). Pracovný úraz nie je ani infarkt myokardu vyvolaný síce psychickou traumou, ktorá však nebola dôsledkom zvýšenej duševnej námahy spojenej s výkonom práce, ale spočívala iba v nesprávnej a nepriamej reakcii zamestnanca na kárne a mzdové opatrenie zamestnávateľa.
Pracovným úrazom podľa pracovnoprávnych predpisov nie je ani úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť (§ 195 ods. 3 Zákonníka práce). Cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť (§ 221 ods. 1 Zákonníka práce).
V súlade s § 220 ods. 3 tejto právnej normy sa ako pracovný úraz považuje úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
Na ustanovenia riešiace problematiku pracovného úrazu bezprostredne nadväzuje aj § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Tento stanovuje zamestnancovi povinnosť bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik
- pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav,
- iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa.
Túto povinnosť má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku tejto udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom stanoviť, komu a akým spôsobom sa vznik tejto udalosti oznamuje.
Zamestnávateľ je povinný po oznámení bezodkladne vykonať opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Vzniká mu i povinnosť registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako 3 dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu, tak, že
- zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť (v prípade smrti, ťažkej ujmy na zdraví je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika),
- spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do 8 dní odo dňa, keď sa dozvedel, že ide o registrovaný pracovný úraz,
- prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.
Po splnení týchto úloh je zamestnávateľ povinný záznam o registrovanom pracovnom úraze do 8 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel
- zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru,
- doručiť zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu,
a zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o vyšetrovaní príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel.
O všetkých úrazoch je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu vrátane opatrení na ich predchádzanie.
Zodpovednosť zamestnávateľa za chorobu z povolania
Predpokladmi vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú chorobou z povolania sú:
a) choroba z povolania,
b) škoda na strane zamestnanca,
c) príčinná súvislosť medzi nimi.
Chorobami z povolanie sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok v nich uvedených (§ 195 ods. 4 Zákonníka práce).
Medzi choroby z povolania uvedené v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov radíme chorobu z olova, z fosforu, z fluóru, ortuti, arzénu, mangánu, kadmia, vanádia, chrómu alebo z ich zlúčenín, chorobu zo sírouhlíka, sírovodíka, oxidu uhoľnatého, kyanovodíka alebo z kyanidov, z benzénu alebo z jeho homológov, z nitrozlúčenín a z aminozlúčenín benzénu alebo jeho homológov, z halogenizovaných uhľovodíkov, z esterov kyseliny dusičnej, z bojových látok alebo z chemických látok s rovnakým účinkom, aký majú bojové látky, z ionizujúceho žiarenia a zo žiarenia s obdobným účinkom, z elektromagnetického žiarenia vrátane lasera.
Napríklad patria však medzi ne aj rakovina kože, kožné choroby, rakovina pľúc z rádioaktívnych látok, infekčné choroby a parazitárne choroby, tropické prenosné a parazitárne choroby, choroby prenosné zo zvierat na ľudí, choroba vyvolaná prácou v hyperbarických alebo hypobarických podmienkach, choroba z vibrácií, choroba dýchacích ciest a pľúc, porucha sluchu z hluku, sivý zákal, nádorové choroby vznikajúce následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí, či iné poškodenie zdravia z práce.
Ide o poškodenie zdravia z práce, ktoré nie je ani pracovným úrazom, ani chorobou z povolania uvedenou v tomto zozname. Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba, ktorá vznikla pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a najviac za tri roky pred jej zaradením do zoznamu. U chorôb z povolania, na rozdiel od pracovného úrazu, ide spravidla o dlhodobejšie pôsobenie rizikového pracoviska na zamestnanca. Sú však niektoré choroby z povolania, ktoré môžu vzniknúť napr. jedinou formou nákazy.
Existencia, resp. neexistencia choroby z povolania je predovšetkým predmetom znaleckého posúdenia. Ak ide o chorobu z povolania, profesionálnu otravu alebo iné poškodenie zdravia pri práci, vydáva posudok v súlade s ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a rezortných poisťovní v znení neskorších predpisov zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár ho vypracoval. O vydanie posudku môže požiadať fyzická i právnická osoba, ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, ak im poškodená dá súhlas.
Predpoklady zodpovednosti za chorobu z povolania preukazuje zamestnanec. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi chorobou z povolania a škodou, stačí zistenie, že pri práci postihnutého zamestnanca u zamestnávateľa boli dané predpísané podmienky. Ak sú splnené predpoklady zodpovednosti zamestnávateľa, zodpovedá za škodu bez ohľadu na to, že zamestnanec mal vo zvýšenej miere dispozíciu na ochorenie touto chorobou.
Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ v súlade s § 195 ods. 4 Zákonníka práce, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Nie je rozhodujúce, či zamestnanec, u ktorého sa zistila choroba z povolania, pracoval na poslednom pracovisku po dobu, ktorá je z lekárskeho hľadiska predpokladom vzniku choroby. Zamestnanec nemôže uplatniť nárok proti svojmu poslednému zamestnávateľovi len v tom prípade, ak podmienky na vznik choroby z povolania na tomto pracovisku vôbec neexistovali.
V niektorých prípadoch aj neskoršie zistené a zdanlivo menej závažné poškodenie zdravia môže zavŕšiť ochorenie zamestnanca v takom rozsahu, že nie je ďalej schopný vykonávať doterajšiu prácu, a práve tým vznikne škoda v plnom rozsahu. Preto nie je rozhodujúce neskoršie zistenie choroby z povolania, ale podstatná je jej existencia už v čase vzniku práceneschopnosti, aj keď bola preukázaná a zistená až neskôr. Ak sa u zamestnanca vyskytne niekoľko chorôb, ktoré ovplyvňujú jeho celkový zdravotný stav a pracovné možnosti, je potrebné zistiť, ktorá z nich je chorobou z povolania, či zamestnanec pracoval u zamestnávateľa v podmienkach, za ktorých vzniká, a v akom rozsahu choroba z povolania ovplyvnila pri celkovom ochorení zamestnanca jeho pracovnú spôsobilosť.
Ak sa nesplnili zákonné podmienky osobitnej zodpovednosti na škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, nárok na odškodnenie poškodenia na zdraví, ktoré nastalo v súvislosti so škodlivým pracovným prostredím, ovplyvňujúcim nepriaznivo zdravotný stav zamestnanca, možno posúdiť aj z hľadiska všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu.
Ak by sa dokázalo, že škodlivé pracovné prostredie, pôsobiace na zdravotný stav zamestnanca dlhší čas (nie násilne, krátkodobo a náhle), bolo v príčinnej súvislosti s jeho ochorením a že zamestnávateľ porušil v tejto súvislosti právnu povinnosť, mal by postihnutý zamestnanec nárok na náhradu škody podľa § 192 Zákonníka práce v rozsahu určenom § 217 ods. 1 tejto právnej normy. Skutočnosť, že nejde o chorobu z povolania uvedenú v zozname týchto chorôb, by sa však prejavila v procesnom postavení postihnutého zamestnanca, na ktorom by bolo, na rozdiel od nároku na náhradu škody podľa § 195 Zákonníka práce, dôkazné bremeno o porušení právnej povinnosti v príčinnej súvislosti s jeho ochorením.
Zbavenie sa zodpovednosti pri pracovnom úraze a chorobe z povolania
Aj keď sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo sčasti v prípadoch taxatívne vymedzených Zákonníkom práce.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že:
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že:
a) postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Za ľahkomyseľné konanie však nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
Pod pojem právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je možné zahrnúť zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, ďalšie právne normy na ochranu života a zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky ochrany života a zdravia. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľom po dohode so zástupcami zamestnancov. Ľahkomyseľné konanie zamestnanca možno charakterizovať ako hazardérstvo alebo nebezpečné riskovanie. Pritom či konanie možno takto označiť, treba prihliadať na kvalifikáciu zamestnanca, nadobudnuté skúsenosti, dĺžku zamestnania a pod. Inak sa môže kvalifikovať rovnaké konanie u mladého, neskúseného a krátko zamestnaného zamestnanca a inak skúseného staršieho zamestnanca.
Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade ľahkomyseľného konania zamestnanca však zamestnávateľ uhradí vždy aspoň jednu tretinu škody.
Zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľom prichádza do úvahy, ak ide o zavinené porušenie konkrétnej povinnosti zamestnanca na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Predpokladom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa je zavinené porušenie predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci poškodeným. Preto v prípade sporu je potrebné skúmať, či postihnutý zamestnanec náležite vnímal pokyn na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a či mu (najmä so zreteľom na jeho duševnú vyspelosť) aj porozumel.
Úplné alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa okrem iného predpokladá, že utrpený úraz je v príčinnej súvislosti so skutočnosťou, že zamestnanec konal pod vplyvom alkoholu. O tejto príčinnej súvislosti treba mnohokrát vykonať aj dôkaz znalcom – lekárom, ktorý môže najlepšie posúdiť vplyv požitého alkoholu na zníženie duševných schopností zamestnanca.
Náhrada škody
Nároky zamestnancov na náhradu škody sú upravené v závislosti od druhu zodpovednosti zamestnávateľa. Všeobecne aj tu platí zásada, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť poškodenému skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu.
Osobitne sú však upravené nároky zamestnancov pri zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz a chorobu z povolania. Pre účely zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnávateľ povinne úrazovo poistený. Zamestnávateľ na účely úrazového poistenia je právnická a fyzická osoba, pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe uzatvoreného pracovného pomeru. Uvedený druh poistenia vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca.
Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec, manžel alebo manželka, nezaopatrené dieťa alebo fyzická osoba, voči ktorej mal zamestnanec vyživovaciu povinnosť po splnení podmienok ustanovených spomínaným zákonom.
Z úrazového poistenia sa poskytujú úrazové dávky:
a) úrazový príplatok,
pričom jeho výška je
• 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,
• 25 % denného vymeriavacieho základu určeného od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
b) úrazová renta,
na ktorú má nárok poškodený, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou, alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
c) jednorazové vyrovnanie,
na ktoré vznikne nárok poškodenému, ak
• v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, a najviac 40 %,
• mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo
• mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100,
d) pozostalostná úrazová renta,
na ktorú má nárok fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie a zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek. Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.
Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľom úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.
e) jednorazové odškodnenie,
na ktoré vznikne nárok manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura, jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura,
f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
môžu byť poskytnuté poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu. Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.
Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie.
Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné, ktoré sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní, v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie, za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená, Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.
g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,
ktoré sa poskytujú poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu. Rekvalifikácia zabezpečovaná Sociálnou poisťovňou je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného.
Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.
h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
na ktorú má poškodený podľa § 3 a nasl. zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zákonný nárok,
i) náhrada nákladov spojených s liečením,
ktoré poškodený účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 23 242,70 eura.
j) náhrada nákladov spojených s pohrebom,
ktorá vznikne tomu, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, v prípade, že poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Za náklady spojené s pohrebom sa považujú najmä náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule a náklady na úpravu hrobu. Suma náhrady uvedených nákladov je najviac 2 324,40 eura.
Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel, v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu namiesto pohrebu a späť. Suma náhrady spomínaných výdavkov pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti je najviac 2 324,40 eura.
RADA!
Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.
JUDr. Miroslav Tichý
