Kedy vzniká nárok na doplatok
do minimálnej mzdy?

Minimálna mzda predstavuje zákonom garantovaný plat za vykonanú prácu, ktorý musí byť zamestnancovi vyplatený. V článku vás oboznámime ako má zamestnávateľ postupovať pri výpočte doplatku do minimálnej mzdy a či sa minimálna odmena za prácu vzťahuje aj na zamestnancov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Právo na minimálnu mzdu za vykonanú prácu garantuje Ústava SR, podľa ktorej má každý zamestnanec právo, „aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda“. Pod pojmom „odmena za vykonanú prácu“ možno považovať mzdu, ak ide o odmeňovanie zamestnancov podľa Zákonníka práce, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, alebo odmenu, ak ide o odmeňovanie zamestnancov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, alebo plat, ak ide o odmeňovanie zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom a štátnom sektore (napr. odmeňovanie podľa zákona č. 553/2003 Z. z. v z. n. p.). Právo na odmenu vo výške minimálnej mzdy majú všetci zamestnanci a to bezohľadu na skutočnosť, ktorý právny predpis upravuje ich odmeňovanie; rozdiel spočíva len v pomenovaní peňažných plnení, t. j., či ide o minimálnu mzdu, minimálnu odmenu, či minimálny (tarifný) plat.

Zamestnanci pracujúci vo verejnej správe sú odmeňovaní podľa zákona 553/2003 Z. z. , a výška ich tarifného platu je stanovená zaradením do platových tried a platových stupňov, v závislosti od druhu vykonávanej práce a počtu rokov odbornej praxe. Ak je tarifný plat nižší ako aktuálne platná minimálna mzda, nie je to nič neobvyklé, nakoľko tabuľkové platy v najnižších triedach zaradenia určujú tarifný plat nižší, než je aktuálna minimálna mzda (čo je vnímané ako „vážny“ nielen legislatívny problém).

Sumy minimálnej mzdy sa určujú vždy na príslušný kalendárny rok, t. j. na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Dňa 27. 9. 2023 bolo vydané Oznámenie MPSVR SR č. 372/2023 Z. z. , z ktorého vyplýva, že minimálna mzda na rok 2024 je určená nasledovne:

•    750 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

•    4,310 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Takto určená suma minimálnej hodinovej mzdy sa zaokrúhli na tri desatinné miesta (podľa právnej úpravy sa do 31. 12. 2020 uplatňovalo zaokrúhľovanie na štyri desatinné miesta).

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi podľa § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto predstavuje súhrn činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú v Zákonníku práce odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6. stupňov náročnosti práce a súčasne do 6. koeficientov minimálnej mzdy.

Takže, čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu. Zákonník práce tak určuje „šesť minimálnych miezd”, t. j. pri odmeňovaní nevychádza z jednej minimálnej mzdy, ale zo šiestich minimálnych miezd, pričom ich diferencuje podľa stupňa náročnosti vykonávanej práce; inú výšku minimálnej mzdy garantuje zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu ako skladník a inú vedúcej mzdovej učtárne.

Dňa 27. 9. 2023 bolo vydané aj Oznámenie MPSVR SR č. 373/2023 Z. z. , v ktorom ministerstvo práce oznámilo pre rok 2024 sumu minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň a sumu minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín.

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume príslušného minimálneho mzdového nároku. Ak celková mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu a dosiahnutou mzdou:

doplatok = minimálny mzdový nárok – dosiahnutá celková mzda zamestnanca

U zamestnávateľa, u ktorého je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálnej mzdy určenej v kolektívnej zmluve pre príslušný stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak celková mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval v mesiaci plný pracovný čas ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou v kolektívnej zmluve na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou:

doplatok = minimálna mzda určená v KZ – dosiahnutá celková mzda zamestnanca

Ak sú podmienky odmeňovania dohodnuté v kolektívnej zmluve, inštitút minimálnych mzdových nárokov sa na zamestnancov u takéhoto zamestnávateľa nevzťahuje.

Mzdou sa pritom rozumejú výlučne plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu bez takých plnení, ktoré nemajú charakter mzdy (pozri § 118 Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa za mzdu nepovažuje napr. odstupné, príspevky zo sociálneho fondu) a bez plnení, ktoré vylučuje zákon, napr. mzdové zvýhodnenia za prácu vo sviatok, v sobotu a v nedeľu, za nočnú prácu.

Pri výpočte doplatku sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezahŕňajú plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce (napr. náhrada mzdy za dovolenku, náhrada za pracovnú pohotovosť) a tzv. vylúčiteľné plnenia ustanovené v § 120 ZP:

•    mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku

•    mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

•    mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

•    mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu (od 1. 5. 2018)

•    mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

•    mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

Všetky ostatné zložky mzdy, ktorými sú základná mzda, odmeny, prémie, príplatky (za prácu vo výškach, v odpoludňajších zmenách apod.), osobné ohodnotenia, zostávajú súčasťou celkovej mzdy zamestnanca (neodpočítavajú sa z nej). Celková mzda zamestnanca sa porovnáva so sumou minimálnej mzdy, ktorá by mala patriť zamestnancovi.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zákonné mzdové zvýhodnenia nad rámec minimálnej mzdy. Do počtu odpracovaných hodín sa na účely výpočtu doplatku nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Príklad 1

Zamestnankyňa pracuje vo verejnej správe a je odmeňovaná podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Zamestnankyňa ako pomocná sila v kuchyni má tarifný plat 694,50 €, čo je menej, než je minimálna mzda platná pre rok 2024 (750 €). V mesiaci, ktorý má 21 pracovných dní, čerpala týždeň dovolenky.

Hodinová sadza funkčného platu pre náhrady je vo výške 4,4096 € (694,50 €: 157,5 h). Zamestnankyni za odpracovaný mesiac patrí:

•    tarifný plat: 694,50 : 157,5 h × 120 h = 529,15 €

•    náhrada platu za čerpanie dovolenky za 37,5 hodiny: 4,4096 × 37,5 = 165,36 €

•    odmena vo výške 40 €, spolu hrubý príjem 734,51 €.

Minimálna mzda, na ktorú má v tomto mesiaci zamestnanec nárok, je zaokrúhlením na najbližších 10 eurocentov vo výške 571,50 € (750 : 157,5 h × 120 h). Výška mzdy na účely výpočtu doplatku do minimálnej mzdy je vo výške 569,15 € (očistená o náhradu platu za čerpanú dovolenku). Keďže mzda 569,15 € je nižšia ako minimálna mzda 571,50 €, na ktorú má zamestnankyňa nárok, patrí jej nárok na doplatok do minimálnej mzdy vo výške 2,35 € (571,50 – 569,15).

Zamestnankyni tak bude vyplatený hrubý príjem vo výške 736,86 € (529,15 + 165,36 + 40 + 2,35).

Pre úplnosť uvádzame, že profesie vo verejnej správe (napr. zamestnankyne v kuchyni, upratovačky a iné), majú tarifný plat nižší ako aktuálna minimálna mzda; tabuľkový plat začína od 1. 1. 2023 na sume 694,50 €, pričom suma minimálnej mzdy pre rok 2024 je 750 €.

Právo na minimálnu mzdu majú aj zamestnanci pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tzv. „dohodári“). Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce, sa na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vzťahuje § 119 ods. 1 ZP, podľa ktorého „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu.“ Na tieto pracovnoprávne vzťahy sa však nevzťahuje § 85 ods. 5 až 7 ZP o ustanovenom týždennom pracovnom čase, čo vyplýva nielen z § 223 ods. 2 ZP, ale aj z charakteru dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré by mal zamestnávateľ uzatvárať so zamestnancami len výnimočne.

To znamená, že pri dohodároch sa vychádza len z hodinovej (nie mesačnej) minimálnej mzdy, ktorá sa určí z počtu skutočne odpracovaných hodín. Pre úplnosť uvádzame, že na zamestnancov pracujúcich na dohodu sa minimálne mzdové nároky určené podľa stupňov náročnosti práce nevzťahujú.

Ing. Iveta Matlovičová

§ 120 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce
cit. na strane 10

Minimálne mzdové nároky

(1) Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň“) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

(2) Do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3), mzda za prácu nadčas (§ 121), mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122), mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (§ 122a), mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (§ 122b), mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123) a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124). Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

(3) Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č.1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

(4) Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej...