Kedy je daňovník povinný
podať daňové priznanie?
Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 ZDP daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, to znamená, že daňové priznania k dani z príjmov za rok 2024 sa podávajú do 31. marec 2025. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
Zdaňovacím obdobím je
kalendárny rok [§ 2 písm. l) ZDP]
ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok.
To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.
Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou č. 378/2011 Z. z. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet.
Číslo vlastného účtu – tzv. základné číslo účtu má daňovník pridelené od správcu dane a toto číslo účtu sa skladá z:
• predčíslia účtu označujúceho druh dane,
• základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a
• identifikačného kódu Štátnej pokladnice.
Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Ak oznámenie bude doručené daňovníkovi až po lehote na podanie daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť daň neskôr než je lehota na podanie daňového priznania – a to v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak daňové priznanie podáva za daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP, pričom do termínu na podanie daňového priznania číslo účtu vedeného pre daňovníka nebolo správcom dane oznámené.
Predĺženie zákonnej lehoty
na podanie daňového priznania
Podľa § 49 odsek 3 ZDP daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote, sa na základe
a) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,
b) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania (do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,
c) žiadosti daňovníka v konkurze podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.
Lehota na podanie daňového priznania v prípade smrti daňovníka
V prípade smrti daňovníka môžu nastať dve situácie pre povinnosť podania daňového priznania za tohto daňovníka a to, ak
® zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňového priznania), t. j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinný podať daňové priznanie,
Príklad 1
Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 5. 5. 2024.
Za príslušnú časť roka, t. j. od 1. 1. 2024 do 5. 5. 2024 bol povinný vysporiadať daňovú povinnosť za zomretého daňovníka dedič (§ 49 ods. 4 ZDP) a to do 3 mesiacov odo dňa smrti daňovníka. Môže požiadať správcu dane o predĺženie lehoty na podanie tohto daňového priznania.
® zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešte za uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povinný podať, t.j. nepodaním daňového priznania mu nebola ani vyrubená daň.
Príklad 2
Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 1. 2. 2025. Keďže ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania, zomretý daňovník ešte nepodával daňové priznanie za rok 2024 a jeho daň za rok 2024 nebola vyrubená.
Dedič preto bude podávať 2 daňové priznania, a to za zdaňovacie obdobie roka 2024 (§ 49 ods. 5 ZDP) a za príslušnú časť kalendárneho roka v ktorom daňovník zomrel, t. j. od 1. 1. 2025 do 1. 2. 2025, ak mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie (napr. zomretý daňovník bol živnostník a z príjmov z podnikania vykázal daňovú stratu).
V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane.
Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t. j. 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie dedič.
V prípade, ak ešte nie je začaté dedičské konanie, správca dane si môže urobiť úsudok o predbežnej otázke (kto bude osobou dediča) a s touto osobou bude konať a tiež jej doručovať písomnosti. Urobiť si úsudok o predbežnej otázke znamená, že správca dane spíše úradný záznam, v ktorom uvedie, ktorú z osôb (napr. z okruhu najbližších) bude správca dane považovať za osobu dediča. Na túto osobu bude vydávať aj rozhodnutia. Ak si správca dane sám urobil úsudok o predbežnej otázke a následne o tejto otázke rozhodol príslušný orgán inak, bude táto skutočnosť dôvodom na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Uvedené znamená, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Tento dôvod bude aktuálny za predpokladu, že rozhodnutie správcu dane vo veci samej sa stalo právoplatným a že rozhodnutie príslušného orgánu o predbežnej otázke sa od pôvodného posúdenia otázky odchyľuje takým spôsobom, že znamená nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 49 ods. 4 a 5 ZDP, daňové priznanie za zomrelého daňovníka nemusí podávať len dedič, ale aj osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce. V súlade s § 35 Zákonníka práce peňažné nároky zamestnanca z pracovného pomeru jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (iba v prípade, ak takýchto osôb niet, sa peňažné nároky stávajú predmetom dedičstva).
Lehota na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň
Ustanovenie § 49 ods. 8 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorému na území SR vznikne stála prevádzkareň. Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovníkovi s ODP vzniká na území SR stála prevádzkareň. Ustanovenie § 49 ods. 8 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania daňovníka s ODP, ktorému na území SR vznikne stála prevádzkareň.
V prípade, ak ide o vznik stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, skúma sa vznik stálej prevádzkarne aj podľa ustanovení príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (zvyčajne ustanovenia článku 5).
Daňovníkovi s ODP, ktorý začne vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR, môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň až po uplynutí určitého obdobia. Môže nastať situácia, že hoci začal vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR počas jedného zdaňovacieho obdobia, stála prevádzkareň na území SR vznikne až v nasledujúcom zdaňovacom období. Následne po vzniku stálej prevádzkarne na území SR je daňovník s ODP povinný podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie.
Daňové priznanie sa za prvé zdaňovacie obdobie podáva v lehote najneskôr do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom stála prevádzkareň vznikla.
Tento postup však neuplatní daňovník s ODP, ktorý je právnickou osobou a má na území SR organizačnú zložku.
Za nasledujúce zdaňovacie obdobie (t.j. obdobie, v ktorom stála prevádzkareň na území SR vznikla) daňovník s ODP podá daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
V rovnakej lehote si daňovník s ODP, ktorému vznikla na území SR stála prevádzkareň musí splniť aj povinnosti vzťahujúce sa na zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane [§ 48 ods. 1 písm. a)], ak na území SR v tomto zdaňovacom období vyplácal príjem zo závislej činnosti daňovníkovi s ODP. V lehote pre podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
V § 49 ods. 8 ZDP je určená lehota pre podanie daňového priznania zamestnancom za činnosť vykonávanú pre stálu prevádzkareň, ktorá vznikla uplynutím doby, pričom zamestnanec si musí spätne vysporiadať daňovú povinnosť. Podľa znenia tohto ustanovenia je v lehote do 30 dní po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty pre podanie daňového priznania povinný podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie a daň aj zaplatiť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu, ktorému daňovník, ktorému vznikla stála prevádzkareň na území SR, vyplácal príjmy zo závislej činnosti a tento daňovník nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania, pričom, ak tento daňovník podá dodatočné daňové priznanie, neuplatní sa sankčný postup podľa daňového poriadku na príjem zo závislej činnosti prisúditeľnej k stálej prevádzkarni.
Príklad 3
V septembri 2024 začala česká spoločnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR. Ide o stavebnú činnosť, pričom táto spoločnosť predpokladala, že jej stavebné práce na území SR nebudú trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov. V tejto súvislosti česká spoločnosť neočakávala vznik stálej prevádzkarne na území SR podľa § 16 ods. 2 ZDP a podľa článku 5 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia.
V skutočnosti však česká spoločnosť realizovala stavebné práce počas dlhšieho obdobia kvôli nepriaznivému počasiu a taktiež omeškaniu niektorých subdodávateľov. Na základe splneného časového testu pre vznik stálej prevádzkarne, t.j. po uplynutí dvanástich mesiacov výkonu činnosti na stavebnom projekte na území SR v septembri 2025, vznikla českej spoločnosti stála prevádzkareň umiestnená na území SR.
Česká spoločnosť je v súlade s § 49 ods. 8 ZDP povinná podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie, t.j. za obdobie od septembra 2024 do konca roka 2024, v lehote do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci vzniku stálej prevádzkarne, t.j. do konca decembra 2025.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2025, t.j. zdaňovacie obdobie, v ktorom stála prevádzkareň vznikla, podáva česká spoločnosť v zákonnej lehote (§ 49 ods. 2 ZDP), t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – čo je do 31. 3. 2026.
Ustanovenie § 49 ods. 7 ZDP definuje lehotu na podanie daňového priznania alebo hlásenia pre daňovníka s ODP, ktorý vykonával svoju podnikateľskú činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, avšak túto stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR zruší.
Daňovník s ODP, ktorý zruší stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom daňovník zrušil stálu prevádzkareň.
Uvedené sa však nevzťahuje na daňovníka s ODP, ktorý pri zrušení stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR:
• dosahuje na území SR iné zdaniteľné príjmy (s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a jej vybraním je splnená daňová povinnosť), alebo
• má na území SR aj iné stále prevádzkarne, alebo
• má na území SR organizačnú zložku.
Daňovník s ODP, ktorý spĺňa aspoň jeden z uvedených predpokladov, je povinný podať daňové priznanie v bežnej lehote v súlade s § 49 ods. 2 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Pre povinnosť podania fyzickej osoby a to aj ak je daňovníkom s ODP, však stále platí ustanovenie § 32 ZDP, t.j. má povinnosť podať daňové priznanie len ak jeho zdaniteľné príjmy dosiahnuté na území SR sú vyššie ako 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.
Príklad 4
Nemecká spoločnosť vykonáva na území SR svoju podnikateľskú činnosť. Z titulu výkonu jej podnikateľskej činnosti má na území SR umiestnených viacero stálych prevádzkarní. Táto spoločnosť sa rozhodne, že v roku 2024 jednu zo svojich stálych prevádzkarní zruší.
Zrušenie stálej prevádzkarne na území SR nie je dôvodom, aby mala nemecká spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola stála prevádzkareň zrušená. Nemeckej spoločnosti totiž plynú aj iné zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR, a to prostredníctvom ďalších stálych prevádzkarní.
Príklad 5
Daňovník s ODP má na území SR umiestnenú stálu prevádzkareň, ktorú dňa 30. 9. 2024 zrušil. Tento daňovník nemá na území SR žiadnu inú stálu prevádzkareň, ani mu zo zdrojov na území SR neplynú žiadne iné zdaniteľné príjmy.
Daňovník s ODP je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2024 do 30. 9. 2024 v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň, t.j. do 31. 12. 2024.
Ing. Miroslava Brnová
