Keď zamestnávateľ neplatí poistné

Povinnosť zrážať a odvádzať za zamestnancov poistné na zdravotné poistenie a všetky druhy sociálneho poistenia má výlučne zamestnávateľ. Preto nezaplatené poistné Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne vymáhajú len od zamestnávateľa, nie od jeho zamestnancov. Všetky dôsledky z nezaplateného poistného sú vyvodzované len voči zamestnávateľovi. V sociálnom poistení sa z tohto všeobecného pravidla uplatňujú dve výnimky.

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sú vylúčení z okruhu zamestnancov na účely garančného poistenia osoby, ktoré sú zodpovedné za plnenie povinností zamestnávateľa v sociálnom poistení. Ide o štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo o člena štatutárneho orgánu zamestnávateľa, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

V súvislosti s tým je určená v § 293db zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení povinnosť zamestnávateľa oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne, že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na jeho majetku alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na jeho majetku.

Vylúčenie z garančného poistenia znamená, že za takéhoto zamestnanca neplatí zamestnávateľ poistné na garančné poistenie a ani tomuto zamestnancovi nevzniká nárok na dávku garančného poistenia.

Okrem vylúčenia osobitnej skupiny zamestnancov z garančného poistenia sa v podobnom duchu nesie aj ustanovenie § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa z obdobia dôchodkového poistenia vylučujú obdobia, za ktoré nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Vylúčenie takéhoto zamestnanca z obdobia dôchodkového poistenia v prípade, ak zamestnávateľ nezaplatil dlžné poistné Sociálnej poisťovni, znamená pre takéhoto zamestnanca zníženie jeho dôchodkovej dávky, čo má za cieľ zvýšiť platobnú disciplínu zamestnávateľov, keďže o úhradách rozhoduje štatutárny orgán. U zamestnancov bez majetkovej účasti alebo s majetkovou účasťou do 50 % sa zaplatenie poistného zamestnávateľom pri priznávaní dôchodkovej dávky neskúma.

V prípade, že zamestnávateľ neuhradí Sociálnej poisťovni poistné včas a vo výške, ktorá je uvedená v mesačnom výkaze poistného, poisťovňa začne postup v súlade so štvrtou časťou zákona o sociálnom poistení. Pred začatím vymáhania svojej pohľadávky Sociálna poisťovňa kontaktuje neplatiča a informuje ho o jeho aktuálnom nedoplatku. Preto je vhodné, aby mal zamestnávateľ v Sociálnej poisťovni nahlásený platný telefonický a mailový kontakt, ktorý sa uvádza na každom formulári, odosielanom prostredníctvom elektronickej podateľne – na registračnom liste fyzickej osoby a aj na výkaze poistného.

Sociálna poisťovňa upozorní mailom alebo SMS správou zamestnávateľa o nedoplatku, spravidla do jedného týždňa od lehoty splatnosti. Ak zamestnávateľ po výzve nedoplatok neuhradí, okrem začatia vymáhania dlhu Sociálna poisťovňa takéhoto zamestnávateľa zaradí do verejného zoznamu dlžníkov, ktorý zverejňuje na svojej webovej stránke.

Súčasne je Sociálna poisťovňa povinná predpísať dlžníkovi penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Preto je vhodné, aby zamestnávateľ vždy kontaktoval Sociálnu poisťovňu, ak dlh nedokáže uhradiť v stanovenej lehote, pretože môže ešte požiadať o splátkový kalendár, ale len v prípade, ak nebol dlh postúpený na vymáhanie z úradnej moci.

Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, ak sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladné vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí zamestnávateľ preukázať.

Vymáhanie pohľadávok zo sociálneho poistenia vykonáva Sociálna poisťovňa sama, nie prostredníctvom súdnych exekútorov. Začína ho na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená zamestnávateľovi ako účastníkovi konania povinnosť plniť a zamestnávateľ si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje, nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky a je právoplatné dňom jeho vydania.

Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, ak boli zamestnávateľovi povolené splátky pohľadávok. Vymáhaniu pohľadávok podliehajú peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ako aj peňažné prostriedky na vkladovom účte.

Vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky sa vykoná odpísaním sumy peňažných prostriedkov do sumy pohľadávky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, a jej poukázaním na účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, určený v exekučnom príkaze. Na rozdiel od nedoručovania exekučného titulu dlžnému zamestnávateľovi, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne doručuje do vlastných rúk banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky.

Súčasne príslušná pobočka Sociálnej poisťovne doručuje do vlastných rúk klientovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je dlžníkom, upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky.

V upovedomení o začatí vymáhania pohľadávok sa zakáže účastníkovi konania nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať, a to až do sumy vymáhanej pohľadávky. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby po doručení príkazu zablokovala na účte klienta banky peňažné prostriedky do sumy pohľadávky, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet postupne.

Ak zamestnávateľ neuhradí poistné na zdravotné poistenie, ktoré vykázal v elektronicky zaslanom výkaze preddavkov na verejné zdravotné poistenie do niektorej z troch zdravotných poisťovní, zdravotná poisťovňa mu najskôr pošle výzvu na úhradu dlhu, následne výkaz nedoplatkov a potom predexekučnú výzvu. Ide o poslednú možnosť na úhradu bez navýšenia dlhu o náklady vymáhania. V prípade, že zamestnávateľ nereaguje ani na poslednú výzvu, zdravotná poisťovňa posunie svoju pohľadávku súdnemu exekútorovi. Súčasne je takýto zamestnávateľ uvedený v zozname dlžníkov, ktorý podľa § 25a zákona č. 580/2004 Z. z. obsahuje informácie o tých fyzických a právnických osobách, voči ktorým príslušná zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávku na poistnom po lehote splatnosti najmenej za tri mesiace, v celkovej sume vyššej ako 100 eur.

Dlžník zverejnený v zozname dlžníkov má právo namietať zaradenie do zoznamu dlžníkov. Námietku je možné podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe na elektronickej adrese, ktorú je zdravotná poisťovňa povinná zverejniť spolu so zoznamom dlžníkov.

Ak zamestnávateľ neodvedie preddavok na poistné alebo nedoplatok riadne a včas, môže príslušná zdravotná poisťovňa uplatniť výkazom nedoplatkov okrem nároku na poistné aj nárok na úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania; na výpočet úroku z omeškania sa použije úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (najmenej 15 %) platnej v deň splatnosti preddavku na poistné.

Príslušná zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti dlžníka povoliť splátky dlžných súm preddavku na poistné, nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a úrokov z omeškania, ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm schopný riadne plniť povinnosť platiť preddavky na poistné. V prípade nedodržania termínu splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila príslušná zdravotná poisťovňa, stáva sa splatnou celá suma dlžného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania.

Zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči platiteľovi poistného svoju pohľadávku výkazom nedoplatkov. Proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa jeho doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie námietok – stáva sa exekučným titulom. Za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, do elektronickej schránky zamestnávateľa na www.slovensko.sk alebo osobne do vlastných rúk adresáta po overení jeho totožnosti.

Výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ bola zaslaná na všetky adresy dlžníka, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní môže pre dlžníka zakladať trestnoprávnu zodpovednosť, na základe ktorej môže byť páchateľ potrestaný aj trestom odňatia slobody. Určuje to § 277 a § 278 v spojitosti s § 125 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v platnom znení. Neodvedenie poistného Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam má za následok vznik škody v týchto inštitúciách, pretože prijaté finančné prostriedky od zamestnávateľov používajú na vyplácanie dávok a úhradu zdravotnej starostlivosti.

Škodou malou sa v trestnom práve rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy.

Neodvedenie dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona v malom rozsahu (najmenej 267 eur), v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, sa môže potrestať odňatím slobody na jeden až päť rokov. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin závažnejším spôsobom konania, alebo vo väčšom rozsahu (najmenej 2 661 eur). Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak neodvedením poistného spôsobí značnú škodu (najmenej 26 601 eur). Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak neodvedením poistného spôsobí škodu vo veľkom rozsahu (najmenej 133 001 eur).

Nezaplatenie dane a poistného zamestnávateľom podľa § 278 Trestného zákona vo väčšom rozsahu (najmenej 2 661 eur) má za následok odňatie slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak nezaplatí daň alebo poistné v značnom rozsahu (najmenej 26 601 eur). Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak nezaplatí daň alebo poistné vo veľkom rozsahu (najmenej 133 001 eur).

RADA!

Skutočnosť, že dlžným zamestnávateľom je spoločnosť s ručením obmedzeným, trestnú zodpovednosť nevylučuje. Zákon umožňuje za tieto činy uložiť trest odňatia slobody štatutárnemu zástupcovi, t. j. konateľovi s.r.o.

Ing. Zuzana Cingelová

§ 277 zákona č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon

Neodvedenie dane a poistného

(1) Kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) vo väčšom rozsahu.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

§ 277a zákona č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon

Daňový podvod

(1) Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a už bol za taký čin odsúdený,

b) v značnom rozsahu, alebo

c) závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) vo veľkom rozsahu, alebo

b) ako člen nebezpečného zoskupenia.