Kategórie poistencov
   od 1. januára 2026 – odvody

Konsolidácia verejných financií priniesla s účinnosťou od 1. 1. 2026 dôležité zmeny, ktoré sa okrem iného týkajú aj odvodov na zdravotné a sociálne poistenie.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ sociálneho poistenia a nová výška poistného SZČO

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) platia od 1. januára 2026 nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie.

Minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného sa pre SZČO, DPO a dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie od 1. januára 2026 zvyšuje z 50 % na 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (t. j. na 60 % priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie).

Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 bude minimálny vymeriavací základ 914,40 eur (zvýšenie zo 715 eur), a to pre:

•    SZČO, ktorej vzniklo povinné poistenie k 1. júlu 2025, resp. k 1. októbru 2025, ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, alebo jej povinné poistenie vzniklo odo dňa, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti a platí poistné z vymeriavacieho základu nižšieho ako 914,40 eura,

•    dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti, ktorá platí poistné z vymeriavacieho základu nižšieho ako 914,40 eura,

•    dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

Nový maximálny vymeriavací základ na rok 2026

bude určený naďalej vo výške 11-násobku priemernej mesačnej mzdy, avšak platnej za rok 2024, t. j. 1 524 eur × 11 = 16 764 eur (do 31. 12. 2024 bol maximálny vymeriavací základ vo výške 15 730 eur). Maximálne poistné vypočítané z tohto vymeriavacieho základu pre povinne poistenú SZČO bude 5 557,26 eur. Oproti predchádzajúcemu roku SZČO zaplatí maximálne mesačné odvody na sociálne poistenie teda vyššie o 342,77 eura.

Dobrovoľne poistená osoba si naďalej sama určuje vymeriavací základ, z ktorého platí poistné na dobrovoľné poistenie, pričom tento nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ a ani vyšší ako maximálny vymeriavací základ platný v danom roku. Takáto osoba, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, platiaca poistné na sociálne poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 5 892,54 eur. Oproti predchádzajúcemu roku DPO zaplatí maximálne mesačné odvody na sociálne poistenie vyššie o 363,45 eura.

Poistné v novej výške SZČO a DPO po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026 (za január 2026).

Nový maximálny vymeriavací základ pre zamestnávateľov a zamestnancov

Suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia zamestnanca je zamestnávateľom skutočne zúčtovaný príjem zamestnanca za vykonanú prácu, s prihliadnutím na sumu maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na kalendárny mesiac. Maximálny vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude od 1. januára 2026 v úhrne mesačne 16 764 eur.

Zamestnanec platiaci poistné na sociálne poistenie z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 bude mať teda mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 1 575,81 eura.

Oproti predchádzajúcemu roku zamestnanec tak zaplatí maximálne mesačné odvody vyššie o 97,19 eura.

Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa

mesačne na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za zamestnanca je od 1. januára 2026 tiež 16 764 eur, z toho maximálne poistné 4 090,41 eur. Oproti predchádzajúcemu roku tak zamestnávateľ zaplatí maximálne mesačné odvody vyššie o 252,30 eur. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený maximálnou výškou.

Minimálny vymeriavací základ sa na zamestnanca nevzťahuje

Podľa pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľ je povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona č. 663/­2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Určenie vymeriavacieho základu SZČO

Od 1. januára 2026 sa zavádza nový spôsob určenia vymeriavacieho základu, a to v závislosti od dosiahnutého príjmu SZČO.

Pre povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu

(pre rok 2026 je to príjem 9 144,01 eur a viac), sa ponecháva doterajší spôsob výpočtu vymeriavacieho základu:

•    podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov upraveného o zákonom stanovené položky a koeficientu 1,486.

Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka do 30. júna, resp. 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka.

Pre povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nižší alebo rovný ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu

(pre rok 2026 je to príjem 9 144 eur a menej) a pre SZČO, ktorej povinné poistenie vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO bez oprávnenia podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni:

•    „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), za ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 to bude vymeriavací základ v sume 396,24 eur, z ktorého bude SZČO platiť odvody vo výške 131,34 eur.

Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu, resp. 1. októbru (ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nedosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, ako aj SZČO, ktorej povinné poistenie vznikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Na fyzickú osobu sa bude v prechodnom období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 vzťahovať

právna úprava účinná do 31. decembra 2025 po splnení stanovených zákonných podmienok, a to ak fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/­vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia v období pred 1. januárom 2026, je naň oprávnená/­vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia aj po 31. decembri 2025 a od zániku posledného oprávnenia/­ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti bez oprávnenia neuplynulo viac ako 60 mesiacov.

Inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie u zamestnancov a zamestnávateľov - zrušenie

S účinnosťou od 1. januára 2026 už zamestnanec nemá vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. Zamestnanci i zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov aj v období práceneschopnosti, poberania dávky materského, či ošetrovného, ak im v tomto období zamestnávateľ zúčtuje odmenu (čiže dosiahnu príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného). To znamená, pre zamestnanca sa ruší doteraz vylúčená povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v týchto obdobiach:

•    od jeho uznania za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej práceneschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov jej trvania,

•    poberania materského alebo nepoberania materského z dôvodu, že zamestnanec nesplnil podmienku získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia,

•    potreby osobného a celodenného ošetrovania/­starostlivosti o zákonom stanovenú osobu do jej skončenia, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo starostlivosti (krátkodobé ošetrovné),

•    osobného a celodenného ošetrovania zákonom stanovenej osoby do jeho skončenia, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania (dlhodobé ošetrovné),

•    nároku na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného,

•    ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Od 1. januára 2026 ani zamestnávateľ už nemá vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie za zamestnanca počas vyššie uvedených období

Ak teda zamestnávateľ počas trvania týchto období zúčtuje zamestnancovi príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom, tak bude mať zamestnanec a aj zamestnávateľ povinnosť z tohto príjmu zaplatiť poistné na sociálne poistenie. Zamestnávateľ pri vykazovaní uvedie túto sumu vymeriavacieho základu pre jednotlivé druhy sociálneho poistenia a uvedené obdobia už zahrnie do počtu dní, za ktoré sa platí poistné.

Tieto zmeny sa netýkajú povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Tie budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. Rovnako sa zmena netýka ani dobrovoľne poistených osôb, ktoré budú mať naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského.

SZČO v sociálnom poistení

Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Za SZČO sa bude považovať fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a:

•    je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti zakladajúcej príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti

     alebo

•    podľa čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje oprávnenie (tzv. SZČO bez oprávnenia, napr. umelec či autor).

Z okruhu SZČO bude vylúčená osoba, ktorá na základe zmluvy vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

V súvislosti s uvedenými zmenami sa pre „SZČO bez oprávnenia“ zavádza nová povinnosť – oznámiť Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného poistenia, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom nastali.

Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia SZČO

Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná nová úprava posudzovania vzniku/­zániku povinného poistenia SZČO. Táto zásadná zmena má vplyv na skrátenie tzv. odvodových prázdnin v závislosti od dosahovania, resp. nedosahovania stanovenej hranice príjmov. Po novom už vznik povinného sociálneho poistenia SZČO nebude podmienený dosiahnutím určitej hranice príjmu, ale vznikne jej od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci:

•    od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo

•    od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, avšak najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni.

Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o začínajúcich podnikateľov, resp. ak od zániku posledného oprávnenia/­skončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti SZČO bez oprávnenia uplynulo viac ako 60 mesiacov.

Ak od zániku posledného oprávnenia uplynulo menej ako 60 mesiacov

povinné poistenie SZČO vznikne:

•    odo dňa, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo

•    odo dňa, od ktorého SZČO podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, avšak najskôr odo dňa doručenia vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

V platnosti nezostal spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov.

Ak povinné poistenie SZČO už raz vznikne

trvá až do:

•    zániku oprávnenia na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo

•    do dňa uvedeného v čestnom vyhlásení o ukončení činnosti v prípade SZČO bez oprávnenia (zanikne však najskôr odo dňa doručenia vyhlásenia Sociálnej poisťovni).

Tieto pravidlá nahrádzajú doterajší spôsob posudzovania vzniku/­zániku povinného poistenia k 1. júlu, resp. 1. októbru (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka.

SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie (napr. z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, výkonu činnosti, nároku na rodičovský príspevok alebo práceneschopnosti dlhšej ako 52 týždňov), vzniká povinné poistenie odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného poistenia.

Sadzba poistného a výška preddavkov na zdravotné poistenie

Od 1. januára 2026 sa na obdobie od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2027 mení sadzba poistného nasledovne:

•    zamestnanec bez zdravotného postihnutia z pôvodných 4 % na 5 %,

•    zamestnanec so zdravotným postihnutím z pôvodných 2 % na 2,5 %,

•    SZČO a samoplatiteľ bez zdravotného postihnutia z pôvodných 15 % na 16 %,

•    SZČO a samoplatiteľ so zdravotným postihnutím z pôvodných 7,5 % na 8 %,

•    zamestnanec, SZČO, samoplatiteľ a poistenec štátu, bez zdravotného postihnutia, ktorý má príjem z kapitálového majetku a ostatných príjmov z pôvodných 15 % na 16 %.

V prípade zamestnancov a zamestnávateľov sa nová sadzba poistného uplatní na príjem za obdobie od 1. januára 2026, t. j. za mesiac január 2026 vyplatený vo februári 2026. Na príjem za mesiac december 2025 a skôr sa uplatňuje pôvodná sadzba poistného, t. j. 15 %, resp. 7,5 %.

U SZČO a samoplatiteľov bude, vyplývajúc z uvedených zmien sadzieb poistného pre rok 2026 a zo zmeny minimálneho vymeriavacieho základu na 762 eur (50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024), minimálna výška preddavku vo výške:

•    121,92 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia (zvýšenie zo 107,25 eur mesačne),

•    60,96 eur pre osoby so zdravotným postihnutím (zvýšenie z 53,62 eur mesačne).

Maximálny vymeriavací základ nie je určený, s výnimkou platiteľa dividend, kde to je 60-násobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, t. j. 91 440 eur.

Preddavok za január 2026 v novej výške

je potrebné uhradiť najneskôr do 8. 2. 2026. SZČO, ktorým zdravotná poisťovňa na základe vykonania ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2024 vymerala pôvodne od 1. 1. 2026 sumu minimálneho mesačného odvodu 114,30 eur, bude potrebné upraviť výšku mesačného odvodu na sumu vo výške 121,92 eur.

Zamestnanci od roku 2023 povinne uhrádzajú preddavky na zdravotné poistenie, vypočítané najmenej zo sumy životného minima, ktoré je platné k 1. 1. príslušného kalendárneho roka. Tento minimálny zdravotný odvod platí zamestnanec a keď je jeho skutočný príjem u zamestnávateľa nižší ako suma životného minima. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca od 1. 1. 2026 bude vo výške životného minima platného k 1. 1. 2026 (284,13 eur) a teda minimálne (mesačné) preddavky poistného na zdravotné poistenie za rok 2026 budú vo výške súčtu poistného zamestnanca (bez zohľadnenia odpočítateľnej položky) 14,20 € (5 % × 284,13) a poistného zamestnávateľa za tohto zamestnanca (bez zohľadnenia odpočítateľnej položky) 31,25 € (11 % × 184,13), t. j. 45,45 €.

Povinnosti pre zamestnávateľov v Registračnom liste fyzickej osoby

Od 1. apríla 2026 bude zamestnávateľ povinný pri prihlásení nového zamestnanca (s poistením vzniknutým po 31. marci 2026) oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne nasledovné údaje:

•    číslo účtu zamestnanca vo formáte IBAN (pri zahraničných účtoch aj názov účtu a kód SWIFT/­BIC),

•    alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti.

Tieto údaje bude zamestnávateľ povinne uvádzať na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) – prihláška. Ak dôjde k zmene spôsobu výplaty mzdy, musí ju oznámiť Sociálnej poisťovni do 10 kalendárnych dní prostredníctvom RLFO – zmena.

Prihlasovanie a odhlasovanie zamestnanca z dôvodu vyššie uvedených skutočností v súvislosti s PN je zamestnávateľ povinný zrealizovať v súlade s § 24 ods. 1 písm. c) zákona do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k danej zmene. Zároveň, platí, že ak takáto osoba nemá iného platiteľa poistného, tak sa na účely zdravotného poistenia považuje za samoplatiteľa (§ 11 ods. 2 zákona).

Vyplácanie náhrady príjmu zamestnávateľom pri dočasnej PN zamestnanca  - predĺženie doby na 14 dní

Nová právna úprava od 1. januára 2026 predlžuje obdobie, počas ktorého zamestnávatelia vyplácajú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní. Poistencovi po splnení zákonných podmienok bude vyplácať dávku nemocenského Sociálna poisťovňa až od 15. dňa práceneschopnosti.

Pre PN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026, platia doterajšie pravidlá. Ak PN vznikne 31. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu do 9. januára 2026 (10 dní) a Sociálna poisťovňa nemocenské vyplatí od 10. do 15. januára 2026. Pre PN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025, platia nové pravidlá. To znamená, že pokiaľ PN vznikne 1. januára 2026 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ platí náhradu príjmu za 14 dní, teda do 14. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až za deň 15. január 2026.

Pravidlá o prechode na dávku nemocenského po zániku pracovného pomeru zostávajú od 1. januára 2026 zachované, prispôsobujú sa však novému obdobiu náhrady. Znamená to, že ak PN vznikne po 31. decembri 2025 a pracovný pomer zamestnancovi zanikne počas obdobia, kedy mu náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ (počas prvých 14 dní PN), nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne od nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru.

Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) - zrušenie

K zrušeniu dochádza od 1. januára 2026. Údaje, ktoré o svojich zamestnancoch doposiaľ zamestnávateľ predkladal prostredníctvom ELDP, bude Sociálna poisťovňa získavať zo svojich informačných systémov. V nich sú priebežne zaznamenávané aj údaje od zamestnávateľov predkladané v na to určených dokumentoch – ako sú registračné listy, mesačné výkazy a podobne. Tie údaje, ktoré zamestnávateľ poskytuje Sociálnej poisťovni výlučne prostredníctvom ELDP a nie sú evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, od 1. januára 2026 zamestnávateľ poskytuje prostredníctvom mesačných výkazov poistného a príspevkov starobného dôchodkového sporenia. Takýmito údajmi sú údaje o náhrade mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu (§ 142 ods. 4 a § 250b ods. 6 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), a to obdobie vyplácania náhrady mzdy a suma vyplatenej náhrady mzdy za uvedené obdobie.

Obdobie pred 1. januárom 2026

Zamestnávatelia povinní zaslať ELDP všetkých zamestnancov v lehotách určených podľa počtu zamestnancov počas roka 2026 nasledovne:

•    do 31. januára 2026 za zamestnancov, ktorí ukončili právny vzťah so zamestnávateľom pred 1. januárom 2026, ak túto povinnosť nesplnil pred 1. januárom 2026,

•    do 30. júna 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 menej ako 51 zamestnancov,

•    do 30. septembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 viac ako 50 zamestnancov a menej ako 501 zamestnancov,

•    do 31. decembra 2026 za zamestnancov, ktorým právny vzťah k zamestnávateľovi trvá a zamestnávateľ má k 31. decembru 2025 viac ako 500 zamestnancov.

Táto povinnosť sa vzťahuje aj na ELDP, ktoré boli zamestnávateľovi vrátené na opravu.

RADA!

Zavádza sa prechodné obdobie od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026. Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo pred 1. novembrom 2025 alebo vznikne v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026, zamestnávateľ musí najneskôr do 31. marca 2026 oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne číslo účtu zamestnanca alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti prostredníctvom RLFO – prihláška/­zmena. Každú ďalšiu zmenu je potrebné rovnako oznámiť prostredníctvom RLFO – zmena. Od okamihu oznámenia už teda zamestnávateľ nebude musieť pri každej dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca zasielať Sociálnej poisťovni potvrdenie o poslednom dni výkonu práce a spôsobe výplaty mzdy.

Ing. Dušan Dobšovič

§ 142 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

Prekážky na strane zamestnávateľa

(1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

(3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

(5) Ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu (ďalej len „podpora v čase skrátenej práce“), zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku; ustanovenia odsekov 1 až 4 a § 250b ods. 6 o sume náhrady mzdy sa neuplatnia. Ak sa zamestnávateľovi neposkytne podpora v čase skrátenej práce na pracovné miesto zamestnanca, patrí zamestnancovi za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety náhrada mzdy...