Kamery na pracovisku
KAMERY A ZAMESTNÁVATEĽ – cielene sledovať a odpočúvať konkrétneho zamestnanca s cieľom jeho kontroly možno iba s jeho súhlasom, napr., keď chce zamestnávateľ zistiť, či nedochádza ku krádežiam a okrádaniu firmy.
Monitorovanie zamestnancov totiž zasahuje do ich práva na súkromie a ochranu osobnosti, ktoré je chránené Ústavou, medzinárodnými zmluvami a zákonmi (napr. ObčZ – zákon č. 40/1964 Zb. v z.n.p. vo svojich ustanoveniach upozorňuje na skutočnosť, že „obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa FO alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením).
AK ZAMESTNÁVATEĽ NESLEDUJE KONKRÉTNYCH ZAMESTNANCOV, ale priestory prístupné verejnosti, napr. vstupnú halu, predajňu hypermarketu, či vonkajšie priestory je zrejmé, že na týchto záberoch sa budú nachádzať aj zamestnanci, zamestnávateľ nepotrebuje ich súhlas, nejde teda o porušenie ich súkromia, pretože prácu vykonávajú vo verejne prístupných priestoroch. Stačí upozornenie, že priestor je monitorovaný, napr. nálepkami na vchodových dverách budovy. Tieto priestory je možné monitorovať len za účelom verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu.
Ak sa nestane udalosť, pre ktorú bol kamerový systém inštalovaný, je zamestnávateľ zvyčajne povinný do 7 dní od jeho vyhotovenia taký záznam zlikvidovať.
Spomínané monitorovanie však musí mat’ presne vymedzený účel
Zamestnanec musí vedieť o tom, že je snímaný
kamerou, za akým účelom má byť monitorovaný,
musí vedieť, ako dlho a akým spôsobom sa budú
uchovávať tieto údaje.
kamerou, za akým účelom má byť monitorovaný,
musí vedieť, ako dlho a akým spôsobom sa budú
uchovávať tieto údaje.
podľa zákona o ochrane osobných údajov (zákon č. 428/2002 Z. z. v z.n.p.). Potom je taký postup v súlade so zákonmi a tiež so ZP, ktorý firme dáva právo prijať včasné a účinné opatrenia na ochranu svojho majetku
Ustanovenia základného právneho predpisu v oblasti pracovného práva – ZP (zákon č. 311/2001 Z. z. v z.n.p.) totiž ukladajú zamestnancovi povinnosť zodpovedať zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Ustanovenia základného právneho predpisu v oblasti pracovného práva – ZP (zákon č. 311/2001 Z. z. v z.n.p.) totiž ukladajú zamestnancovi povinnosť zodpovedať zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
ZAMESTNANEC JE POVINNÝ najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
d) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
d) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
Príklad
Kamerový systém, ktorý do dielne zamestnávateľ nainštaloval, zaznamenal, že zamestnanec odcudzil súčiastky. Tieto ukryl do svojej koženej bundy.
Na základe uskutočneného záznamu boli objavené pri odchode z práce príslušníkmi ochrany závodu.
Na základe uskutočneného záznamu boli objavené pri odchode z práce príslušníkmi ochrany závodu.
Príklad
Zamestnávateľ umiestnil kameru do výrobných priestorov, v ktorých hrozí výbuch spôsobený plynovými tlakovými fľašami. Z uvedeného dôvodu v nich zakázal manipulovať s otvoreným ohňom. Záznam z kamery však poukázal na skutočnosť, že jeden zo zamestnancov vo výbušnom prostredí fajčil.
Príklad
Kamera, ktorú zamestnávateľ umiestnil na pracovisko s nadmernou hlučnosťou, zaznamenala, že niektorí zamestnanci porušujú ustanovenia právnych predpisov v oblasti BOZP tým, že nepoužívajú osobné ochranné pracovné prostriedky.
Príklad
Zamestnávateľ prostredníctvom kamery zistil, že zamestnanci v jeho priestoroch a počas pracovnej doby požívajú alkoholické nápoje.
Z uvedeného dôvodu vyslal zamestnancov, ktorí majú oprávnenie na vykonanie kontroly požívania alkoholu dychovou skúškou, za účelom realizácie preverenia zistenej skutočnosti.
Využijúc záznamy z kamerového systému mohol zamestnávateľ voči svojim zamestnancom uvedeným vo vyššie spomínaných prípadoch použiť disciplinárne konanie formou výpovede podľa § 63, ods. 1, písm. e) ZP alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68, ods. 1, písm. b) ZP.
Z uvedeného dôvodu vyslal zamestnancov, ktorí majú oprávnenie na vykonanie kontroly požívania alkoholu dychovou skúškou, za účelom realizácie preverenia zistenej skutočnosti.
Využijúc záznamy z kamerového systému mohol zamestnávateľ voči svojim zamestnancom uvedeným vo vyššie spomínaných prípadoch použiť disciplinárne konanie formou výpovede podľa § 63, ods. 1, písm. e) ZP alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68, ods. 1, písm. b) ZP.
POSTUP ZAMESTNÁVATEĽA – zamestnávateľ si musí byť vedomý skutočnosti, že v prípade inštalácie kamier do prevádzkových priestorov zasahuje i do súkromia zamestnancov.
Z tohto dôvodu je povinný upozorniť zamestnancov, že kamerový systém zaznamenáva ich pohyb na pracovisku, hovor a ich celkové konanie.
Z uvedeného dôvodu by mal zamestnávateľ tieto skutočnosti zapracovať do pracovného poriadku.
Z uvedeného dôvodu by mal zamestnávateľ tieto skutočnosti zapracovať do pracovného poriadku.
! Poznámka
Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.
Uvedený dokument bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia ZP podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.
Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.
Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený a každému zamestnancovi musí byť tento dokument prístupný.
Uvedený dokument bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia ZP podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.
Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.
Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený a každému zamestnancovi musí byť tento dokument prístupný.
STÁLU PRÍTOMNOSŤ KAMIER NA PRACOVISKU je potrebné posudzovať z hľadiska primeranosti a nevyhnutnosti.
Dodržiavanie právnych predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie BOZP je významným kritériom
pri hodnotení pracovných výkonov.
predpisov na zaistenie BOZP je významným kritériom
pri hodnotení pracovných výkonov.
V niektorých firmách si ich prítomnosť vyžaduje predmet činnosti, ako je to napr. v bankách, v iných potreba zamestnávateľa. Zamestnanec však musí vedieť o tom, že je snímaný kamerou, za akým účelom má byť monitorovaný, musí vedieť, ako dlho a akým spôsobom sa budú uchovávať tieto údaje. Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby nedošlo k ich zneužitiu, strate a musí byt’ riešený aj spôsob likvidácie záznamu.
Zároveň si zamestnávateľ musí byť vedomý skutočnosti, že kamery nesmie nainštalovať na miestach, v ktorých by narúšal intímne súkromie zamestnancov (napr. šatne, umyvárne, WC a pod.).
VÝHODY A NEVÝHODY POUŽÍVANIA KAMIER – po celkovom hodnotení skutočností, či zamestnávateľ má alebo nemá používať vo svojich priestoroch kamerový systém, môžeme konštatovať:
Výhody
a) kamery môžu prispieť k celkovému zníženiu kriminality u zamestnávateľa a k zníženiu výskytu podvodného správania sa zamestnancov,
b) kamery môžu prispieť k odstráneniu alebo aspoň k zmierneniu konfliktov na pracovisku (či už medzi zamestnancami navzájom alebo vo vzťahu zamestnanec – klient), nakoľko záznamy z nich použité môžu poslúžiť ako dôkazný materiál,
c) veľký význam má aj prevencia, nakoľko zamestnanec vedomý si snímania kamerou sa bude musieť správať v súlade s pracovným poriadkom a ďalšími právnymi predpismi (nebude využívať počítač a služobný telefón na súkromné účely a pod.).
b) kamery môžu prispieť k odstráneniu alebo aspoň k zmierneniu konfliktov na pracovisku (či už medzi zamestnancami navzájom alebo vo vzťahu zamestnanec – klient), nakoľko záznamy z nich použité môžu poslúžiť ako dôkazný materiál,
c) veľký význam má aj prevencia, nakoľko zamestnanec vedomý si snímania kamerou sa bude musieť správať v súlade s pracovným poriadkom a ďalšími právnymi predpismi (nebude využívať počítač a služobný telefón na súkromné účely a pod.).
Nevýhody
a) rizikom používania kamerových systémov je možnosť ich zneužitia zamestnávateľom, ktorý by zbieral informácie o zamestnancoch a ukladal si ich pre vlastnú potrebu, aby ich využil napr. pri celkovom hodnotení ich práce (tomu je možné predísť zavedením príslušných technických, organizačných a personálnych opatrení),
b) chýbajúca dostatočná právna úprava, nakoľko vedecko-technický pokrok predbieha platnú právnu úpravu,
c) zamestnávateľ musí kamerový systém používať veľmi citlivo, v súlade so zákonom a rešpektovať práva a súkromie svojich zamestnancov.
b) chýbajúca dostatočná právna úprava, nakoľko vedecko-technický pokrok predbieha platnú právnu úpravu,
c) zamestnávateľ musí kamerový systém používať veľmi citlivo, v súlade so zákonom a rešpektovať práva a súkromie svojich zamestnancov.
JUDr. Miroslav Tichý
