Jednotlivé zabezpečovacie prostriedky

v pracovnom práve

Cieľom zabezpečovacích prostriedkov ustanovených v pracovnom práve je zabezpečenie právnej pozície veriteľa, teda subjektu, ktorý má oprávnenú pohľadávku. Zákonník práce ustanovuje dohodu o zrážkach zo mzdy a ručenie zriadenie záložného práva. Ide pritom o zabezpečovacie právne prostriedky, ktorých existencia sa nevyhnutne viaže na trvanie hlavného, teda veriteľsko-dlžníckeho právneho vzťahu. Preto pokiaľ dlžník, ktorým môže byť buď zamestnávateľ alebo zamestnanec riadne splní svoju právnu povinnosť uhradiť dlh, tak stráca význam aj zabezpečovací právny vzťah. Proces vzniku zabezpečovacích prostriedkov však ustanovuje osobitná právna úprava, predovšetkým zákon Občiansky zákonník.

Právna úprava dohody o zrážkach zo mzdy

Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy medzi zamestnancom a zamestnávateľom predstavuje dobrovoľné zrážanie zo mzdy zamestnanca, nakoľko predpokladá jeho súhlas.

Platná právna úprava Zákonníka práce v § 20 poníma dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací právny inštitút. Podľa § 20 ods. 1 Zákonníka práce je možné práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá sa uzatvorí. Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce je možné uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy na uspokojenie nároku zamestnávateľa, teda Zákonník práce predpokladá, že dlh zamestnanca vznikol v rámci pracovnoprávneho vzťahu.

V takomto prípade túto dohodu uzatvára zamestnanec – dlžník, so zamestnávateľom – veriteľom. Zákonník práce požaduje na právnu relevantnosť dohody len písomnú formu a neustanovuje jej obsahové náležitosti, ktoré by mali byť rešpektované. Na vznik, zmenu a zánik dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné použiť jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje všeobecnú občianskoprávnu úpravu.

Použitie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka na dohodu o zrážkach zo mzdy v pracovnom práve umožňuje § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého ak Zákonník práce neustanovuje inak, vzťahujú sa na pracovnoprávne vzťahy, v tomto prípade individuálne pracovnoprávne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda tento predpis sa použije tam, kde absentuje pracovnoprávna úprava.

Taktiež je potrebné zdôrazniť, že tak podľa Zákonníka práce, ako aj podľa Občianskeho zákonníka je dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovacím právnym inštitútom a preto sa jej právne trvanie viaže na zabezpečovaný veriteľsko-dlžnícky právny vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, ktorý vznikol. Preto po jeho zániku, teda okamihom splatenia dlhu zamestnanca musí dôjsť aj ku zániku zabezpečovacieho právneho vzťahu.

Vznik dohody o zrážkach zo mzdy

Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce je potrebné, aby dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovala podstatný formálny predpoklad. Týmto predpokladom je písomná forma. Pritom § 20 ods. 2 Zákonníka práce výslovne konštatuje, že s nedodržaním písomnej formy dohody o zrážkach zo mzdy je spojená neplatnosť tohto právneho úkonu.

Skutočnosť, že nedodržanie písomnej formy je spojené s neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca je možné vyvodiť aj z § 17 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou Zákonníkom práce je neplatný, pokiaľ tak Zákonník práce ustanovuje, čo je tento prípad.

Platí, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá nebola uzatvorená písomne je neplatnou, teda nespôsobuje ani zamýšľané právne účinky a nemožno sa dovolávať jej právnej relevancie ani voči tretím subjektom v danom prípade.

Obsahové náležitosti v § 20 Zákonník práce nekonkretizuje, tieto však vyplývajú z povahy tohto zabezpečovacieho právneho vzťahu. Predovšetkým je potrebné v dohode o zrážkach zo mzdy presne špecifikovať subjekty, teda dlžníka a veriteľa, taktiež presne špecifikovať zabezpečovaný veriteľsko-dlžnícky právny vzťah, ktorý sa dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje v konkrétnom prípade. Ide pritom o zabezpečenie pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorá vznikla.

Taktiež je potrebné v dohode o zrážkach zo mzdy presne špecifikovať, v akej výške sa majú zrážky zrážať a v akých intervaloch, na aký účet veriteľa, aby bolo dlžníkovi jasné, akým spôsobom a v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy v konkrétnom prípade. Platiteľ mzdy nemôže zo mzdy zraziť nad rozsah toho, čo by sa zrazilo pri nútenom výkone, a to ani vtedy, keď je to uvedené v dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je uzatvorená. Uvedené vyplýva z osobitnej právnej úpravy, konkrétne z § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Zmeny dohody o zrážkach zo mzdy

Vzhľadom na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu podľa Zákonníka práce, tak aj prípadné zmeny tejto dohody o zrážkach zo mzdy musia mať takúto formu.

Prípadné zmeny dohody o zrážkach zo mzdy je možné urobiť prostredníctvom samostatných dodatkov k tejto dohode alebo cez dohodu, prostredníctvom ktorej sa zmenia jednotlivé časti dohody o zrážkach zo mzdy podľa potreby a záujmu veriteľa a dlžníka, ktorí sú subjektmi tohto právneho vzťahu. Každá prípadná zmena dohody o zrážkach zo mzdy však musí rešpektovať zákonnú právnu úpravu, predovšetkým § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Pokiaľ by zmena dohody o zrážkach zo mzdy odporovala tomuto ustanoveniu Občianskeho zákonníka, tak by bola v tejto časti neplatná a nespôsobovala by právne účinky.

Obsahovo sa zmena dohody o zrážkach zo mzdy môže týkať rôznych oblastí, napríklad pokiaľ dôjde k zmene výšky dlhu, ktorý je obsiahnutý vo veriteľsko-dlžníckom právnom vzťahu, tak je potrebné zmeniť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je zabezpečovacím právnym vzťahom. Pritom v rámci veriteľsko-dlžníckeho právneho vzťahu sa môžu zmeniť subjekty, napríklad dôjde k prevzatiu dlhu alebo pristúpi ďalší dlžník alebo môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky, čo spôsobí zmenu v subjekte veriteľa.

Taktiež môže dôjsť k tomu, že dlžník – zamestnanec uhradí podstatnú časť svojho dlhu čím je potrebné primerane zmeniť aj dohodu o zrážkach zo mzdy alebo sa inak môžu zmeniť práva, oprávnené záujmy alebo právne povinnosti veriteľa alebo dlžníka, napríklad si môžu dohodnúť iný spôsob poukazovania mesačných zrážok zo mzdy, ktoré môže platiteľ mzdy poukazovať veriteľovi namiesto na účet v hotovosti.

Zmena dohody o zrážkach zo mzdy musí zrozumiteľným spôsobom upravovať právne povinnosti platiteľa mzdy, predovšetkým zúčtovacie právne vzťahy, aby bolo jasné, v akom rozsahu a akým spôsobom poukazovať zrážky zo mzdy zamestnanca v prospech veriteľa. Pritom aj v prípade zmeny dohody o zrážkach zo mzdy platí, že táto je zabezpečovacím právnym vzťahom, teda nemôže upravovať právne postavenie veriteľa a dlžníka nad rámec zabezpečovaného obligačného právneho vzťahu.

Zánik dohody o zrážkach zo mzdy

Vzhľadom na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím právnym vzťahom, nemôže tento právny vzťah pretrvať po zániku zabezpečovaného obligačného právneho vzťahu. Preto pokiaľ zamestnanec svoj dlh splatil, tak nemá opodstatnenie dohoda o zrážkach zo mzdy, taktiež dôjde k jej zániku aj vtedy, keď došlo k zrušeniu obligačného právneho vzťahu, napríklad veriteľ sa vzdal svojho práva na splatenie dlhu, ktorý vyplýval napríklad zo zmluvy o pôžičke.

Predmetom dohody o zrážkach zo mzdy môže byť podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka práce nielen mzda, ale aj iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Postihnuteľné plnenie je však nevyhnutným predpokladom existencie dohody o zrážkach zo mzdy a preto pokiaľ dôjde k zániku pracovného pomeru, tak dôjde aj k zániku dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko už došlo ku zániku postihnuteľného plnenia. V takomto prípade došlo totiž ku zániku ekonomickej aj právnej podstaty tohto zabezpečovacieho právneho vzťahu.

Akýkoľvek spôsob skončenia pracovného pomeru, či už dohoda o jeho skončení, výpoveď zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa alebo okamžité skončenie pracovného pomeru znamená aj zánik práva na mzdu a teda aj dohoda o zrážkach zo mzdy stráca svoje opodstatnenie.

Môže dôjsť k zániku dohody o zrážkach zo mzdy aj dohodou subjektov, ktoré túto dohodu uzatvorili. Preto sa veriteľ a dlžník môžu vzájomne dohodnúť, že aj keď ešte existuje veriteľsko-dlžnícky vzťah, tak dôjde k zániku dohody o zrážkach zo mzdy v konkrétnom prípade.

Určitá podstatná zmena veriteľsko-dlžníckeho právneho vzťahu znamená v konečnom dôsledku jej zánik, nakoľko stráca svoje opodstatnenie. Napríklad prevzatie dlhu iným subjektom znamená zmenu v osobe dlžníka a preto už nemožno vykonávať zrážky zo mzdy doterajšieho dlžníka, keď jeho dlh prevzal iný subjekt. Pokiaľ však dôjde ku postúpeniu pohľadávky, mení sa osoba veriteľa a dlžník má právnu povinnosť uhradiť dlh nastupujúcemu veriteľovi, o uvedenej zmene však musí byť dlžník riadne upovedomený.

Platiteľ mzdy má právnu povinnosť poskytnúť zrážky zo mzdy nastupujúcemu veriteľovi až od okamihu, keď sa o tejto zmene právne relevantne dozvie od doterajšieho alebo nastupujúceho veriteľa. Pritom platiteľ mzdy nemá právo vyjadrovať sa ku zmene veriteľa, nakoľko nemá právne postavenie subjektu veriteľsko-dlžníckeho právneho vzťahu a ani dohody o zrážkach zo mzdy, tam sú subjektmi dlžník a veriteľ.

Právna úprava ručenia

V § 20 ods. 1 a 3 Zákonníka práce sa konštatuje, že práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť okrem iného aj ručením, pričom sa pripúšťa, že ručiteľom môže byť fyzická alebo právnická osoba a ručenie sa musí vykonať písomným vyhlásením ručiteľa voči veriteľovi.

Uvedené ustanovenia Zákonníka práce sú však pre vznik ručiteľského právneho vzťahu platného aj v pracovnom práve nepostačujúce, nakoľko neustanovujú jednotlivé právne úkony, ktoré je potrebné pre vznik zabezpečovacieho právneho vzťahu ručenia urobiť.

Na vznik, trvanie a zánik zabezpečovacieho právneho vzťahu ručenia v pracovnom práve je potrebné priamo použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, predovšetkým § 546 až § 550, ktoré konkretizujú tento právny inštitút.

Vznik ručiteľského vzťahu

Právny vzťah ručenia predpokladá tri subjekty práva – veriteľa, dlžníka a ručiteľa. Samotné ručenie vzniká jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa, ktoré adresuje veriteľovi a v ktorom vyhlasuje, že bude plniť namiesto dlžníka, ale až vtedy, keď veriteľ dlžníka písomne vyzve na poskytnutie dlžného peňažného plnenia. Preto platí, že ručiteľ musí poskytnúť peňažné plnenie až následne, keď dlžník plniť nemôže, hoci bol na to veriteľom riadne vyzvaný.

Právny vzťah ručenia vzniká jednostranným vyhlásením ručiteľa voči veriteľovi, pričom Občiansky zákonník a ani Zákonník práce neustanovujú obsahové náležitosti takéhoto vyhlásenia. Uvedené ručiteľské vyhlásenie by malo obsahovať presné označenie zabezpečovanej pohľadávky, výšku pohľadávky alebo sumu, do ktorej sa ručenie poskytuje, prípadne spôsob, akým sa plnenie, ktoré je predmetom ručenia, bude veriteľovi poskytovať. Obsahom tohto vyhlásenia prípadne môže byť aj časový úsek, počas ktorého je ručenie v platnosti.

Pre právnu relevanciu ručenia nevyžaduje Občiansky zákonník výslovný prejav vôle veriteľa, že súhlasí s ručením v danom rozsahu. Veriteľ preto nemusí ručiteľovi adresovať písomný prejav, v ktorom bude konštatovať, že s ručením súhlasí. Postačuje napríklad, keď mlčky preberie peňažné prostriedky, ktoré mu odovzdal ručiteľ za dlžníka, pričom nepôjde o bezdôvodné obohatenie veriteľa. Taktiež platí, že pri zabezpečovacom právnom vzťahu ručenia sa nemusí zisťovať postoj dlžníka ku vzniku ručenia, nakoľko jeho právny postoj je vzhľadom na ručenie irelevantný.

Priebeh ručiteľského vzťahu

Počas ručenia má veriteľ voči ručiteľovi informačnú povinnosť a musí ho informovať o výške pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi v danom okamihu. Taktiež musí ručiteľa informovať o akejkoľvek zmene, ktorá v súvislosti s dlžnou sumou vznikla. Tak napríklad veriteľ musí ručiteľa informovať o prípade, keď postúpil svoju pohľadávku na inú osobu, teda došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky. Taktiež veriteľ informuje ručiteľa o tom, že dlžník už určitú časť dlhu splatil.

Platí, že ručiteľ môže voči veriteľovi vznášať všetky námietky, ktoré voči veriteľovi mohol vznášať dlžník, ale neurobil tak. Napríklad môže ísť o námietku premlčania pohľadávky veriteľa, ktorú voči veriteľovi dlžník nenamietal, hoci tak mohol urobiť. Podstata premlčania spočíva v tom, že veriteľ síce má k dispozícii peňažnú pohľadávku, pokiaľ by si však jej uplatnenie vymáhal súdnou cestou a dlžník by vzniesol námietku premlčania, nemohol by súd dlžníkovi uložiť právnu povinnosť, takúto pohľadávku veriteľovi uhradiť.

Veriteľ teda nestráca premlčaním právo na pohľadávku, ale stráca právny nárok na súdnu vymáhateľnosť plnenia takejto peňažnej pohľadávky. Pokiaľ je k plneniu premlčanej pohľadávky vyzvaný ručiteľ veriteľom, tak ručiteľ môže vzniesť námietku premlčania a nemusí takúto pohľadávku platiť, a to ani vtedy, keď ho veriteľ žaluje súdnou cestou.

V prípade vzniku ručenia je ručiteľ povinný plniť veriteľovi pohľadávku až vtedy, keď plnenie pohľadávky veriteľovi odmietol dlžník, hoci bol na to riadne písomne vyzvaný. Výzva dlžníkovi na poskytnutie peňažného plnenia musí mať písomnú formu, teda nepostačuje, keď veriteľ dlžníka len neformálne ústne upovedomil o potrebe plniť peňažnú pohľadávku. Preto platí, že ručiteľ má poskytnúť veriteľovi peňažné plnenie až následne, keď dlžník peňažné plnenie neposkytol, hoci bol na jeho poskytnutie písomne výslovne vyzvaný.

Špecifická právna situácia nastane, keď dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi.

Uznanie dlhu je pritom špecifický zabezpečovací právny prostriedok, ktorý má významné právne následky, ktoré súvisia s tým, že sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh dlžníka v čase jeho uznania trval a začína sa počítať premlčacia lehota odznova, je však desaťročná, teda pohľadávka sa stane uplatniteľnou súdnou cestou.

UZNANIE DLHU, KTORÉ VYKONAL DLŽNÍK, bude mať právne účinky aj voči ručiteľovi len za predpokladu, že ručiteľ s takýmto vykonaným uznaním dlhu vyslovil súhlas. Pritom Občiansky zákonník neustanovuje obsahové náležitosti takéhoto súhlasu ručiteľa s uznaním dlhu, ktoré vykonal dlžník voči veriteľovi a ani jeho formu. Preto platí, že pre takýto prípad postačuje aj neformálne udelenie súhlasu, ktoré ručiteľ adresuje veriteľovi. Právne účinky takéhoto súhlasu ručiteľa však nastanú v celom rozsahu.

V rámci informačnej povinnosti teda musí veriteľ upovedomiť ručiteľa, že došlo k uznaniu dlhu, ale môže tak urobiť aj dlžník, pokiaľ to uzná za potrebné. Pokým sa ručiteľ nedozvie o uznaní dlhu dlžníkom, nemožno sa dovolávať právneho účinku uznania dlhu voči ručiteľovi, teda v jeho prípade tým vznikne iná právna situácia v porovnaní s dlžníkom, ktorý dlh uznal, čo do dôvodu a aj výšky.

Pokiaľ ručiteľ poskytol veriteľovi za dlžníka peňažné plnenie po tom, čo dlžník odmietol poskytnúť peňažné plnenie veriteľovi, hoci bol na to riadne vyzvaný, tak sa ručiteľ stáva veriteľom dlžníka, teda okamihom úhrady peňažnej platby ručiteľom dôjde k zmene veriteľského subjektu. Preto po úhrade dlžnej čiastky ručiteľom za dlžníka získava ručiteľ všetky práva, ktoré mal predtým voči dlžníkovi veriteľ a môže si vymáhať úhradu peňažnej platby od dlžníka za ktorého veriteľovi platil. Taktiež platí, že pokiaľ mal dlžník určité námietky voči pôvodnému veriteľovi, môže ich uplatniť aj voči terajšiemu veriteľovi, ktorý bol predtým ručiteľ.

Podľa § 20 ods. 3 Zákonníka práce môže byť spôsobilým ručiteľom nielen fyzická, ale aj právnická osoba. Pojem fyzická osoba výslovne Občiansky zákonník nedefinuje, v prípade právnickej osoby poskytuje v § 18 ods. 2 právny výpočet, pričom ňou môžu byť združenia fyzických a právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, ktoré za právnické osoby výslovne označuje zákon, napríklad osobitná právna úprava. Takouto inou právnickou osobou môžu byť napríklad banky, ktoré sú spôsobilé vystupovať v právnych vzťahoch, teda môžu byť aj ručiteľmi. Spôsobilým ručiteľom aj v pracovnoprávnych vzťahoch môžu byť aj obchodné spoločnosti, napríklad akciové spoločnosti.

Platí vo všeobecnosti, že pokiaľ veriteľ vyzve ručiteľa na úhradu svojej pohľadávky po tom, čo dlžník pohľadávku neuhradil, je ručiteľ povinný veriteľovi pohľadávku uhradiť. Podľa § 549 Občianskeho zákonníka však môže ručiteľ splnenie pohľadávky veriteľa odoprieť v tom prípade, keď veriteľ zavinil, že pohľadávku dlžník nemohol uhradiť.

Napríklad, keď je dlžník pripravený splatiť pohľadávku veriteľa, ale tento je v omeškaní s jej prevzatím preto, lebo sa nezdržiava v mieste svojho trvalého pobytu alebo sa vyhýba prevzatiu plnenia, tak v tom prípade ručiteľ nemusí poskytnúť dané plnenie veriteľovi, a to ani vtedy, keď ho o plnenie veriteľ výslovne požiada.

Úprava zániku ručenia

Právny vzťah ručenia je úzko spojený s hlavným vzťahom veriteľa a dlžníka, preto keď dôjde k zániku tohto hlavného právneho vzťahu, okamžite dôjde k zániku aj zabezpečovacieho ručiteľského právneho vzťahu. Hlavným cieľom ručenia v pracovnom práve je posilnenie právneho postavenia subjektu pracovnoprávneho vzťahu v pozícii veriteľa, ktorým môže byť buď zamestnanec alebo zamestnávateľ, pričom uvedené závisí od toho, komu bolo peňažné plnenie poskytnuté. Právny vzťah veriteľa a dlžníka v pracovnom práve sa spája nielen s poskytnutím peňažnej čiastky, ale môže byť spojený aj s neposkytnutím plnenia, na ktoré má jeden zo subjektov pracovnoprávneho vzťahu právny nárok.

Napríklad zamestnanec má v pracovnom pomere právny nárok na poskytnutie mzdy za vykonanú závislú prácu, pokiaľ mu túto mzdu zamestnávateľ neposkytne, tak v tom prípade vzniká dlh na neposkytnutej mzde, ktorý môže byť posilnený ručením, zabezpečovacím právnym vzťahom.

V prípade, že ručiteľ nemá istotu, komu má poskytnúť plnenie, nakoľko je právna neistota ohľadne toho, kto je veriteľom, môže v stanovenom časovom úseku zložiť plnenie do notárskej úschovy a tým si splní svoju právnu povinnosť poskytnúť plnenie. Pokiaľ by ručiteľ otáľal s poskytnutím plnenia z dôvodu právnej neistoty ohľadne toho, komu má plniť, dostal by sa s plnením do omeškania, s čím by mohli byť spojené aj nepriaznivé právne následky v podobe úrokov z omeškania, ktoré by musel následne uhradiť. Preto neobstojí argument, že ručiteľ nemohol plniť v dôsledku toho, že došlo k nejasnému postúpeniu pohľadávky na inú osobu v konkrétnom prípade.

Úprava záložného práva

V súlade s § 20 ods. 4 Zákonníka práce je možné zabezpečiť pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi v týchto prípadoch:

•    ak ide o nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,

•    nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne,

•    môže ísť o záloh, ktorým je výlučne nehnuteľnosť a zamestnanec musí túto nehnuteľnosť vlastniť.

Vznik záložného práva

V § 20 ods. 4 Zákonník práce umožňuje zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť zamestnanca, pritom ale nepopisuje postup jeho zriadenia, preto pre vznik záložného práva k nehnuteľnosti je potrebné použiť občianskoprávnu úpravu. V súlade s § 151a Občianskeho zákonníka je v prípade vzniku záložného práva potrebné zamestnanca označiť za záložcu a zamestnávateľa za záložného veriteľa. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka sa záložné právo zriaďuje písomnou zmluvou, ktorá musí spĺňať obsahové náležitosti obligatórne.

Obligatórnymi obsahovými náležitosťami zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka sú:

•    pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,

•    záloh.

Pohľadávka, ktorá sa zabezpečuje

V zmluve o zriadení záložného práva (ďalej len „záložná zmluva“) musí byť presne finančne vyčíslená pohľadávka, ktorá má byť záložným právom zabezpečená, pričom môže ísť v súlade s § 20 ods. 4 Zákonníka práce len o výšku takej pohľadávky zamestnávateľa na náhradu škody voči zamestnancovi, ktorá bola spôsobená zamestnancom úmyselne. Preto výšku náhrady škody, ktorú spôsobil zamestnanec svojmu zamestnávateľovi z nedbanlivosti nemožno do výšky zabezpečenej pohľadávky započítať v konkrétnom prípade. Taktiež pokiaľ nastane prípad, že zamestnávateľ sa spolupodieľal na vzniknutej škode, tak výšku takejto náhrady škody si nemôže uplatniť zabezpečením záložným právom.

V súlade s § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka sa v záložnej zmluve určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Záloh

V súlade s § 20 ods. 4 Zákonníka práce môže byť predmetom záložného práva výlučne nehnuteľnosť. Pojem „nehnuteľnosť“ však Zákonník práce neustanovuje, preto je potrebné použiť § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „nehnuteľnosťami“ sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

V záložnej zmluve musí byť nehnuteľnosť zamestnanca, ktorá je zálohom jednoznačne špecifikovaná a vzhľadom na to, že zamestnanec musí záloh vlastniť, je vhodné uviesť aj číslo listu vlastníctva. Taktiež musí byť v liste vlastníctva jednoznačne uvedená nielen majetková podstata, ale aj spoluvlastnícke podiely, prípadne či ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V časti C listu vlastníctva musia byť taktiež uvedené ťarchy, ktoré sa viažu na predmetnú nehnuteľnosť, pričom na nehnuteľnosti môže viaznuť aj viacero záložných práv súčasne.

V súlade s § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov neustanovuje inak. Vznik záložného práva k nehnuteľnosti sa zapisuje do listu vlastníctva, časti C, ktorá obsahuje ťarchy, kam sa zaraďuje aj záložné právo. Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa Občianskeho zákonníka v danom prípade.

Podľa § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Ide však o dispozitívnu právnu úpravu, čo znamená, že sa záložca so záložným veriteľom môžu dohodnúť aj na tom, že po dobu trvania záložného práva nebude môcť záložca nehnuteľnosť využívať.

Podľa § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka pokiaľ záložca poskytne záložnému veriteľovi viacero zálohov na uspokojenie jednej svojej pohľadávky, tak v tom prípade záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.

Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi a ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť.

Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Vzhľadom na to, že záložné právo na majetok dlžníka je možné zriadiť podľa Občianskeho zákonníka len písomnou záložnou zmluvou, tak aj akúkoľvek jej zmenu je možno robiť len prostredníctvom vzájomne odsúhlaseného dodatku ku záložnej zmluve, ktorú podpíše záložca a záložný veriteľ.

Právna úprava zániku záložného práva

V súlade s § 151md Občianskeho zákonníka záložné právo zamestnávateľa k zálohu zaniká:

•    zánikom zabezpečenej pohľadávky,

•    zánikom všetkých vecí, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

•    ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

•    uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

•    ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

•    iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,

•    ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

Pokiaľ došlo k zániku záložného práva je potrebné zrušiť jeho zápis v katastri nehnuteľností v liste vlastníctva, pričom je potrebné katastru nehnuteľností riadne preukázať spôsob, akým došlo ku zániku záložného práva.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.