Jednotlivé spôsoby doručovania písomností v správnom procese

Pre právnu relevanciu doručovania písomností v správnom procese je podstatné, aby bol dodržaný zákonom ustanovený postup doručovania v danom prípade. Preto je dôležitou okolnosť, či sa doručuje fyzickej alebo právnickej osobe. Taktiež je podstatný fakt, či sa doručuje významná písomnosť z pohľadu priebehu správneho konania, akou je napríklad rozhodnutie alebo ide napríklad len o nevýznamné upovedomenie. Pokiaľ je ťažké zistiť aktuálny pobyt účastníka správneho konania, tak sa môže využiť aj doručovanie verejnou vyhláškou. Pri využití tohto spôsobu doručovania však musí byť rešpektovaná aj osobitná právna úprava.

Proces doručovania v správnom konaní upravuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), pričom tento zákon ustanovuje aj jednotlivé štádiá správneho konania. V každom štádiu správneho konania totiž zohráva doručovanie písomností dôležitú úlohu. Platnosť, právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí správneho orgánu, ktoré sú vydané v správnom konaní, sa viaže na správnosť doručenia a preto pokiaľ rozhodnutie nebolo správne doručené, nemožno pokračovať v správnom konaní.

Písomnosti, ktoré sa doručujú účastníkom správneho konania alebo iným osobám, napríklad zúčastneným osobám, ktoré správny orgán na správne konanie prizve, majú pre priebeh správneho konania rôzny právny význam a preto aj správny poriadok prikladá rôznu váhu ich doručovaniu v správnom konaní. Napríklad doručenie upovedomenia o procesnom úkone správneho orgánu nemusí mať taký právny význam v správnom konaní ako doručenie prvostupňového rozhodnutia vydaného správnym orgánom v správnom konaní.

Z uvedených dôvodov správny poriadok rozoznáva a ustanovuje rôzne spôsoby doručovania písomností. Pokiaľ ide o doručovanie písomnosti, ktorá nemá podstatný význam pre priebeh správneho konania, tak postačuje „obyčajné“ doručovanie na adresu účastníka správneho konania cez obálku s „obyčajnou doručenkou“, ktorú môže prevziať na základe splnomocnenia na preberanie zásielok aj iná osoba ako je účastník správneho konania.

Pokiaľ však ide o písomnosť, ktorej doručenie je podstatné pre správne konanie pred správnym orgánom, napríklad pokiaľ ide o doručenie rozhodnutia vydaného v správnom konaní, tak v tom prípade je potrebné ho doručiť výhradne účastníkovi správneho konania do vlastných rúk. Preto pokiaľ takúto písomnosť prevezme iná osoba, napríklad rodinný príslušník účastníka správneho konania, ktorej sa takéto rozhodnutie týka, tak takéto doručenie rozhodnutia vydaného v správnom konaní nemá právne účinky, teda nebude platné, právoplatné, a ani vykonateľné.

V neposlednom rade v § 26 ods. 1 správny poriadok fakticky rieši doručovanie písomností v prípadoch, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, napríklad môže ísť o prípady, keď fyzická osoba nemá nahlásený trvalý pobyt alebo ho má riadne nahlásený, ale sa v mieste svojho trvalého pobytu už dlhodobo nezdržuje a nejestvuje nahlásený iný pobyt účastníka správneho konania. V týchto prípadoch by opakované doručenia písomností v správnom konaní ich adresátovi neviedli k úspechu a preto možno využiť doručovanie písomnosti verejnou vyhláškou.

Riadne doručovanie písomností je podstatné aj v prípade, keď je potrebné zabezpečiť osobnú účasť subjektov v rámci správneho konania. Ide o prípady, keď je potrebná účasť svedka v správnom konaní a preto je dôležité takéhoto svedka predvolať. V takomto prípade sa svedkovi riadne doručí predvolanie do vlastných rúk. Možnosť správneho orgánu podať písomnú žiadosť o predvedenie svedka je podľa § 42 správneho poriadku viazaná na fakt, že sa bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez jeho osobnej účasti nemožno konanie uskutočniť. Preto je predvedenie viazané na riadne doručenie opakovaných predvolaní svedkovi.

Význam doručovania písomností súvisí aj s dôkazným konaním, nakoľko písomnosti sú podstatným dôkazným prostriedkom a za dôkaz listiny v § 34 ods. 2 správny poriadok výslovne ustanovuje. Napríklad účastník správneho konania môže byť správnym orgánom vyzvaný, aby v ním stanovenej lehote zaslal, prípadne doručil písomnosť, ktorá má podstatnú dôkaznú váhu v kontexte prebiehajúceho správneho konania. Pokiaľ tak účastník správneho konania neurobí, môže byť postihovaný jednotlivými správnymi opatreniami.

Proces doručovania písomností fyzickej osobe

Fyzickej osobe doručuje správny orgán do vlastných rúk písomnosti, ktorých riadne a preukázané doručenie je podstatné pre riadny priebeh správneho konania. Ide predovšetkým o rozhodnutia správneho orgánu, ktorými sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo právnych povinnostiach účastníkov správneho konania.

V prípade doručovania do vlastných rúk v prípade fyzickej osoby sa doručuje s doručenkou s označením „do vlastných rúk“. Písomnosť sa zásadne fyzickej osobe doručuje na adresu, ktorá je správnemu orgánu známa, teda napríklad ide o adresu trvalého pobytu uvedenú v občianskom preukaze účastníka správneho konania.

Príklad 1

Príslušný správny orgán zaslal svedkovi predvolanie, ktoré spojil s uvedením právnej povinnosti svedkovi, aby zároveň priniesol listinu dôležitú pre správne konanie v danom prípade. Uvedené predvolanie zaslal doručenkou s označením do vlastných rúk svedka. Pritom správny orgán doručovateľovi oznámil, že nemá vykonať opakované doručenie predvolania za predpokladu, že si ho svedok neprevezme, z dôvodu jeho neprítomnosti na adrese trvalého pobytu. Mal totiž za to, že okamihom neúspešného pokusu o doručenie predvolania svedkovi sa toto považuje za riadne doručené adresátovi. Svedok však zastával názor, že doručovateľ sa mal pokúsiť o opakované doručenie predvolania. Uvedený názor svedka je správny?

Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku platí, že dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava (čo je aj tento prípad), doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel v danom prípade. Preto sa uvedené predvolanie malo fyzickej osobe – svedkovi opakovane doručiť doručovateľom a pokyn správneho orgánu nebol v súlade s platným právom.

Iná situácia by podľa § 24 ods. 3 správneho poriadku nastala, keby doručovateľ zastihol svedka v mieste trvalého pobytu a tento si odmietol predvolanie určené do vlastných rúk prevziať. V takomto prípade by sa predvolanie považovalo za doručené okamihom, keď sa jeho prevzatie svedkom odoprelo, pričom na túto právnu skutočnosť by musel doručovateľ svedka výslovne upozorniť.

Pretože išlo o doručovanie fyzickej osobe a správny orgán nepožadoval od doručovateľa opakovaný pokus o doručenie, nekonal v súlade s platným právom a názor svedka je správny.

Proces doručovania písomností právnickej osobe

Pojem „právnická osoba“ je ustanovený v § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to taxatívnym právnym výpočtom, pričom právnickými osobami sú:

•    združenia fyzických alebo právnických osôb, pričom sem možno zaradiť napríklad obchodné spoločnosti v súlade s Obchodným zákonníkom, ktorý je rámcovou právnou úpravou,

•    účelové združenia majetku, kde možno zaradiť napríklad nadácie, ktoré fungujú napríklad podľa zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,

•    jednotky územnej samosprávy, kde možno zaradiť miestnu samosprávu, teda obce a mestá, ktoré fungujú napríklad na základe zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov; taktiež sem patrí aj regionálna samospráva, ktorá funguje napríklad na základe zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov,

•    iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon; sem možno zaradiť napríklad banky v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Príklad 2

Príslušná obec zaslala účastníkovi správneho konania, ktorým bola spoločnosť s ručením obmedzeným, rozhodnutie vydané v správnom konaní. Uvedené rozhodnutie obec zaslala právnickej osobe priamo na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri, pričom prijímateľom rozhodnutia mal byť konateľ spoločnosti. Pritom obec doručovateľovi oznámila, že nemá vykonať opakované doručenie písomnosti za predpokladu, že si ju právnická osoba neprevezme v danom prípade. V tomto prípade mala totiž za to, že okamihom vrátenia rozhodnutia obci ako nedoručeného sa rozhodnutie považuje za doručené právnickej osobe, teda netreba vykonať opakovaný pokus o jej doručenie adresátovi. Konala príslušná obec v súlade s platným právom?

V súlade s § 25 ods. 1 a 2 správneho poriadku v prípade právnických osôb je potrebné doručovať písomnosti na adresu, ktorá je obci známa z oficiálnej evidencie, v tomto prípade z obchodného registra, pričom pokiaľ právnická osoba oznámila obci adresu na doručovanie písomností, možno doručovať aj na túto adresu. V prvom rade sa však písomnosť adresovaná právnickej osobe do vlastných rúk doručuje jej zamestnancom, ktorých právnická osoba výslovne poverila prijímať písomnosti. Pokiaľ právnická osoba takúto splnomocnenú osobu neustanovila, tak potom sa písomnosti určené právnickej osobe doručujú subjektu, ktorý je oprávnený za právnickú osobu konať, teda jej štatutárnemu orgánu, ktorým by v tomto prípade bol konateľ spoločnosti.

Jednotlivé štatutárne orgány neustanovuje správny poriadok, ale osobitná právna úprava. Napríklad pokiaľ ide o právnickú osobu – obchodnú spoločnosť, tak štatutárne orgány ustanovuje Obchodný zákonník podľa druhu obchodnej spoločnosti.

Pokiaľ bude pokus o doručenie písomnosti určenej do vlastných rúk právnickej osobe neúspešný, tak správny poriadok neprikazuje opakované doručenie písomnosti tak, ako ustanovuje v prípade fyzickej osoby. V prípade neúspešného doručenia písomnosti sa táto vráti obci a od jej vrátenia obci sa považuje za doručenú, a to aj napriek tomu, že právnická osoba sa nemusela dozvedieť o jej doručovaní v správnom konaní.

O uvedenom svedčí aj § 25 ods. 2 správneho poriadku v súlade s ktorým, ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je obci známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky obci, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie v danom prípade.

Preto možno uviesť, že obec nekonala v súlade s platným právom, nakoľko mala rozhodnutie doručiť najskôr zamestnancovi, ktorý bol oprávnený prijímať písomnosti za obchodnú spoločnosť, ktorého mala ustanoveného.

Proces doručovania písomností fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie

Podľa § 25 ods. 3 správneho poriadku platí, že pokiaľ je písomnosť určená do vlastných rúk fyzickej osobe – podnikateľovi, tak sa doručuje na adresu, ktorú táto oznámila správnemu orgánu alebo ktorá je známa alebo na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri v ktorom je zapísaná. Pokiaľ nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osobe – podnikateľovi na žiadnu z uvedených adries a jej iná adresa správnemu orgánu nie je známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ – fyzická osoba o tom nedozvie v danom prípade. Rovnako ako v prípade právnickej osoby, ani v tomto prípade nemusí doručovateľ vykonať nový pokus o doručenie písomnosti podnikateľovi.

Podľa § 25 ods. 4 a 5 správneho poriadku platí, že ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje v danom prípade. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel v danom prípade.

Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku platí, že ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia § 25 ods. 1 až 3 správneho poriadku sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

Napríklad pokiaľ má účastník správneho konania právnu povinnosť niečo vykonať, a to dostaviť sa pred správny orgán a predložiť mu dôkaz podstatný pre priebeh správneho konania, ktorý má vo vlastníctve, tak je potrebné uvedenú písomnosť v správnom konaní doručiť nielen zástupcovi účastníka správneho konania, ale aj do vlastných rúk účastníkovi správneho konania, a to aj napriek tomu, že má ustanoveného zástupcu pre doručovanie v rámci celého správneho konania.

Pokiaľ ide o písomnosť, ktorú netreba doručiť účastníkovi správneho konania do vlastných rúk, ale môže ju prevziať aj iná osoba (napríklad oznámenie o oprave zrejmých nesprávností rozhodnutia), môže správny orgán uplatniť aj „obyčajné doručovanie“, kde netreba použiť obálku s doručenkou do vlastných rúk adresáta – účastníka správneho konania. Pokiaľ však správny orgán potrebuje mať potvrdenie o okamihu prevzatia predmetnej písomnosti, v tom prípade je potrebné využiť obálku s doručenkou do vlastných rúk, ktorá preukazuje doručenie písomnosti výlučne adresátovi.

Proces doručovania písomností verejnou vyhláškou

Správny poriadok v § 26 taxatívne ustanovuje prípady, za splnenia ktorých využije správny orgán doručovanie písomností verejnou vyhláškou. Urobí tak vtedy, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Ide napríklad o prípady, keď správny orgán nepozná účastníkov správneho konania, ide o ich široký okruh, ktorý je ťažké identifikovať. Taktiež ide o prípady, keď správny orgán nedisponuje informáciou o pobyte účastníka správneho konania, napríklad účastník správneho konania odcestoval mimo územia Slovenskej republiky a nemá nahlásený trvalý pobyt. V neposlednom rade musí správny orgán doručovanie verejnou vyhláškou uplatniť vtedy, pokiaľ tak prikazujú osobitné právne predpisy, ktoré pripúšťajú aplikáciu správneho poriadku v záujme realizácie procesov podľa tohto osobitného zákona v konkrétnom rozsahu.

V kontexte uvedeného teda platí, že pokiaľ je správnemu orgánu známy trvalý pobyt účastníka správneho konania, musí využiť najprv doručovanie na adresu trvalého pobytu tohto účastníka správneho konania.

Uvedené doručovanie verejnou vyhláškou sa podľa § 26 ods. 2 správneho poriadku realizuje tak, že správny orgán vyvesí písomnosť na svojej úradnej tabuli, pričom uplynutím 15 dní od okamihu vyvesenia tejto písomnosti sa táto považuje za doručenú adresátovi.

Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.

Príklad 3

Pretože správny orgán nemal vedomosť o aktuálnom pobyte účastníka správneho konania, doručoval mu rozhodnutie verejnou vyhláškou. Pri doručovaní verejnou vyhláškou však správny orgán zverejnil aj rodné číslo účastníka správneho konania, ktorý bol adresátom písomnosti. O uvedenom doručovaní sa adresát písomnosti dozvedel a považoval ho za nezákonný postup, nakoľko sa tým porušila osobitná právna úprava. Uvedený názor účastníka správneho konania je správny?

Pri zverejňovaní písomností v správnom konaní je potrebné, aby správny orgán v plnom rozsahu rešpektoval ochranu osobných údajov účastníka správneho konania a teda predovšetkým nezverejňoval jeho osobné údaje, ktoré osobitná právna úprava chráni, prípadne ich zverejnenie vylučuje.

Preto je pri zverejňovaní písomností verejnou vyhláškou v správnom konaní potrebné v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Predovšetkým nemožno zverejňovať osobné údaje fyzickej osoby/účastníka správneho konania, ktoré sa nemôžu zverejňovať, napríklad všeobecne použiteľný identifikátor, akým je rodné číslo. Pokiaľ správny orgán zverejní takýto osobný údaj fyzickej osoby/účastníka správneho konania, možno voči nemu vyvodiť príslušnú právnu zodpovednosť podľa tohto zákona o ochrane osobných údajov v danom prípade. Preto možno uviesť, že uvedený názor účastníka správneho konania je správny. Podľa zákona o ochrane osobných údajov sa poskytuje právna ochrana fyzickým osobám, ktoré sú podľa § 5 písm. n) zákona o ochrane osobných údajov dotknutými osobami. Podľa § 104 zákona o ochrane osobných údajov možno za porušenie tohto zákona uložiť pokutu, ktorá je administratívnoprávnou sankciou v danom prípade.

Elektronické doručovanie písomností v správnom konaní

Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku podanie adresované správnemu orgánu v správnom konaní možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice, pričom musí obsahovať náležitosti ustanovené osobitnou právnou úpravou.

RADA!

Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku platí, že podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Pritom správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva a ide o kogentnú právu úpravu. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára. Uvedeným osobitným predpisom o elektronickej podobe výkonu verejnej moci je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý musí byť obligatórne rešpektovaný.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.