3.  Účtovníctvo

Jednoduché účtovníctvo

3.1    Dar na základe darovacej zmluvy

Podnikateľ prevádzkuje predajňu s ovocím a zeleninou. Pri príležitosti osláv MDD poskytol detskému oddeleniu nemocnice dar na základe darovacej zmluvy. Darom bolo ovocie v hodnote 200 eur.

Ako bude podnikateľ postupovať pri účtovaní?

Podnikateľ poskytol ako dar časť svojich zásob v hodnote nákupnej ceny spolu za 200 eur. V čase poskytnutia daru podnikateľ nebude účtovať do peňažného denníka, lebo žiadne finančné transakcie nenastali. Úbytok zásob zaeviduje len v pomocnej evidencii – v knihe zásob. Na konci roka v rámci uzávierkových operácií (za predpokladu, že obstaranie ovocia účtoval medzi daňovými výdavkami v tom istom roku) zaúčtuje podnikateľ zníženie tovaru o hodnotu darovaných zásob.

Účtovať teda bude medzi výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane v sume mínus 200 eur (účtuje so znamienkom mínus, lebo hodnotu tovaru znižuje o darované zásoby).

3.2    Zdanenie daru

Podnikateľ dostal do daru počítač s príslušenstvom, ktorý zaradil do obchodného majetku a začal ho využívať pri výkone podnikateľskej činnosti. V darovacej zmluve je uvedená cena daru 1 000 eur.

Musí byť u podnikateľa tento dar zdanený?

Podnikateľ musí podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) ZDP prijatý dar zdaniť, pretože počítač využíva v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov. V deň prevzatia daru nebude účtovať v peňažnom denníku, lebo v súvislosti s prijatím daru nenastali uňho žiadne finančné operácie. V deň prevzatia dar zaeviduje do knihy dlhodobého majetku.

Podnikateľ musí hodnotu daru 1 000 eur pripočítať k základu dane a teda v rámci uzávierkových operácií na konci roka zaúčtuje do peňažného denníka prijatý dar ako:

▪    príjem ovplyvňujúci základ dane v stĺpci „Príjmy celkom“ 1 000 eur,

▪    príjem v druhovom členení príjmov celkom v stĺpci „Ostatné príjmy“ 1 000 eur.

3.3    Postúpená pohľadávka

Aký je v sústave jednoduchého účtovníctva účtovný režim pohľadávok u postupcu pri postúpení pohľadávky v menovitej hodnote 3 500 eur za sumu 2 900 eur?

Keďže jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované, treba si predovšetkým uvedomiť, že podľa § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov je u podnikateľa v JÚ súčasťou základu dane pri postúpení pohľadávky hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ju podnikateľ predal (postúpil) za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Účtovné zobrazenie predaja (postúpenia) pohľadávky pod jej hodnotu je nasledovné. Ak predávajúci dostane príjem z postúpenia pohľadávky v sume 2 900 eur, tento zaúčtuje do peňažného denníka ako príjem s vplyvom na základ dane medzi tzv. „ostatné príjmy“. V knihe pohľadávok zaúčtuje zánik predanej pohľadávky. V rámci koncoročných uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou pretože uvedenú pohľadávku predal pod jej menovitú hodnotu. T. j. v rámci uzávierkových operácií medzi príjmy zahrnované do základu dane v druhovom členení „ostatné príjmy“ uvedie hodnotu 600 eur (3 500 eur – 2 900 eur).

Takýmto spôsobom sa zabezpečí zákonom o dani z príjmov vyžadované zdanenie pôvodnej menovitej hodnoty pohľadávky, ako keby bola uhradená včas pôvodným dlžníkom a v plnej výške.

3.4    Vyhlásený konkurz

Vo februári 2025 podnikateľ XY kúpil pohľadávku voči spoločnosti ABC, s.r.o. v nominálnej hodnote 5 000 eur za obstarávaciu cenu 4 000 eur. V máji 2025 bol na dlžníka vyhlásený konkurz, pričom podnikateľ XY uvedenú pohľadávku neprihlásil. Následne v júni 2025 súd zastavil konkurzné konanie z dôvodu nepostačujúceho majetku dlžníka na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, o čom podnikateľ XY disponuje uznesením súdu.

Bude sa u podnikateľa účtovať zakúpená pohľadávka?

Zakúpená pohľadávka sa zaúčtuje v knihe pohľadávok v ocenení podľa skutočnej obstarávacej ceny, teda v sume 4 000 eur. Vyplýva to z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) bod 4 a § 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa kúpená pohľadávka ocení obstarávacou cenou, pričom v knihe pohľadávok je nevyhnutné uviesť aj menovitú hodnotu uvedenej pohľadávky (5 000 eur). Zároveň je treba v rámci knihy záväzkov zaúčtovať záväzok voči postupcovi vo výške 4 000 eur. Úhrada sumy vo výške 4 000 eur sa vo februári 2025 následne zaúčtuje v Peňažnom denníku medzi výdavkami, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Z dôvodu, že ku dňu zostavenia účtovnej závierky nebude pohľadávka dlžníkom zaplatená a keďže spĺňa podmienky ustanovené v rámci § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov, postupník v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje výdavok vo výške zaplatenej obstarávacej ceny tejto pohľadávky (4 000 eur), a to v peňažnom denníku medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „Ostatné výdavky“.

3.5    Obchodný podiel

Podnikateľ ako súčasť svojich podnikateľských aktivít obstaral v roku 2019 obchodný podiel v spoločnosti ABC, s.r.o. v hodnote 2 600 eur a obchodný podiel v spoločnosti XYZ, s.r.o. v hodnote 3 200 eur. Obchodné podiely predal v roku 2025 nasledovne: obchodný podiel v spoločnosti ABC, s.r.o. za cenu 4 000 eur a obchodný podiel v spoločnosti XYZ, s.r.o. za cenu 3 000 eur.

Ako bude ďalej podnikateľ postupovať?

V uvedenom prípade je potrebné aplikovať § 19 ods. 2 písm. g) zákona o dani z príjmov. Na základe tejto úpravy sa ako daňové výdavky môžu uplatniť pri predaji finančného majetku v podobe obchodného podielu výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie (akcie), pre ktorú platí ustanovenie § 19 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov, pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo.

Pri predaji obchodného podielu v spoločnosti ABC, s.r.o. zahrnie podnikateľ príjem z predaja 4 000 eur v okamihu jeho obdržania do príjmov zahrnovaných do základu dane do stĺpca Ostatné príjmy. V tomto istom roku 2025 v rámci uzávierkových účtovných operácií zahrnie v zmysle § 19 ods. 2 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov cenu obstarania obchodného podielu, a to v plnej výške 2 600 eur (keďže predaj je realizovaný za cenu vyššiu ako bola cena obstarania). V roku 2019 totiž účtoval o nákupe obchodného podielu vo výdavkoch, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov, do stĺpca „Nákup finančného majetku“.

Predaj obchodného podielu v spoločnosti XYZ, s.r.o. bol realizovaný so stratou, keďže príjem plynúci z jeho predaja nedosiahol cenu obstarania uvedeného obchodného podielu. To znamená, že príjem z predaja 3 000 eur zahrnie podnikateľ v okamihu jeho obdržania do príjmov zahrnovaných do základu dane do stĺpca Ostatné príjmy. V tomto istom roku 2025 v rámci uzávierkových účtovných operácií zahrnie v zmysle § 19 ods. 2 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov do daňových výdavkov cenu obstarania obchodného podielu, avšak len vo výške 3 000 eur (keďže predaj je realizovaný za cenu nižšiu ako bola cena obstarania). V roku 2019 totiž účtoval o nákupe tohto obchodného podielu rovnako vo výdavkoch, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov, do stĺpca „Nákup finančného majetku“.

Jeho základ dane z príjmov v roku 2025 bude teda z uvedených dôvodov ovplyvnený v konečnom dôsledku sumou kladného rozdielu medzi predajnou cenou obchodného podielu v spoločnosti ABC, s.r.o. (4 000 eur) a obstarávacou cenou tohto obchodného podielu (2 600 eur), t. j. sumou 1 400 eur.

Transakcia predaja obchodného podielu v spoločnosti XYZ, s.r.o. bude mať totiž na základ dane z príjmov „nulový“ dopad, keďže z predaja obchodného podielu nemôže vzniknúť daňová strata.

3.6    Obstarávacia cena pohľadávky

V roku 2025 podnikateľ XY kúpil pohľadávku v nominálnej hodnote 5 000 eur za obstarávaciu cenu 3 000 eur plus 200 eur za sprostredkovanie právnej kancelárii. Na základe dohody s dlžníkom mu dlžník uhradil 4 000 eur.

Ako bude podnikateľ účtovať zakúpenú pohľadávku?

Zakúpená pohľadávka sa zaúčtuje v knihe pohľadávok v ocenení podľa skutočnej obstarávacej ceny, teda v sume 3 200 eur. Vyplýva to z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) bod 4 a § 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa kúpená pohľadávka ocení obstarávacou cenou, teda vrátane nákladov súvisiacich s jej obstaraním, pričom v knihe pohľadávok je nevyhnutné uviesť aj menovitú hodnotu uvedenej pohľadávky (5 000 eur). Zároveň je treba v rámci knihy záväzkov zaúčtovať záväzok voči postupcovi vo výške 3 000 eur a záväzok voči právnej kancelárii v sume 200 eur. Úhrada uvedených súm sa následne zaúčtuje v Peňažnom denníku medzi výdavkami, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Prijatá úhrada pohľadávky v sume 4 000 eur sa zaúčtuje v rámci Peňažného denníka do príjmov ovplyvňujúcich základ dane a v rámci uzávierkových operácií roku 2025 sa zaúčtuje výdavok do výšky tohto príjmu medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi tzv. „ostatné výdavky“, avšak len do výšky 3 200 eur (t. j. do výšky skutočne uhradených súm súvisiacich s obstaraním pohľadávky). Napokon sa v knihe pohľadávok zaúčtuje zánik predmetnej pohľadávky.

Základ dane z príjmov fyzických osôb ovplyvní suma 800 eur, teda suma zisku z tejto transakcie. Uvedený postup vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 12 písm. d) zákona o dani z príjmov.

3.7    Účtovná evidencia

Podnikateľ XY má v evidencii pohľadávku po lehote splatnosti, o ktorej má informácie, že už zrejme nebude uhradená.

Môže podnikateľ pohľadávku v účtovnej evidencie odpísať?

Aj za predpokladu, že v prípade uvedenej pohľadávky nejde o takú pohľadávku, ktorá by spĺňala charakter uvedený v § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 až 5 zákona o dani z príjmov, môže podnikateľ XY jej odpis vykonať v knihe pohľadávok v zmysle § 14 ods. 2 postupov účtovania v JÚ, ak sa rozhodne o trvalom upustení od jej vymáhania. V peňažnom denníku sa v priebehu účtovného obdobia o tomto však neúčtuje, lebo nejde o „peňažný“ pohyb.

Keďže na vznik pohľadávky však boli potrebné určité výdavky, ktoré sa premietli do výdavkov s vplyvom na základ dane, preto pri takomto odpise pohľadávky sa v rámci uzávierkových operácií v zmysle § 14 ods. 2 postupov účtovania odpis takejto pohľadávky premietne ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v tom účtovnom období, v ktorom podnikateľ XY o upustení od jej vymáhania rozhodol.

3.8    Norma prirodzených úbytkov

Podnikateľ XY účtujúci v JÚ prevádzkuje predajňu ovocia a zeleniny, kde má interným predpisom stanovenú normu prirodzených úbytkov. Inventúrou boli zistené úbytky zásob nad stanovenú normu, ktoré predstavovali sumu 120 eur. Iné inventarizačné rozdiely neboli zistené.

Sú prirodzené úbytky zásob v ekonomicky odôvodnenej výške preukázanej daňovníkom, vrátane stratného v maloobchodnom predaji a nezavinených úhynov zvierat v zmysle zákona o dani z príjmov považované za daňový výdavok?

Pretože v JÚ sa nákup zásob účtuje priamo do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, v daňových výdavkoch je premietnutá aj tá časť zásob, ktorá sa v dôsledku prirodzených úbytkov nepredá a nedosiahne sa z nej zdaniteľný príjem. Prirodzené úbytky zásob v ekonomicky odôvodnenej výške preukázanej daňovníkom, vrátane stratného v maloobchodnom predaji a nezavinených úhynov zvierat sú v zmysle zákona o dani z príjmov považované za daňový výdavok. Preto pri úbytkoch v rámci normy prirodzených úbytkov zásob nie je potrebné vykonať žiadne úpravy v Peňažnom denníku. V rámci uzávierkových účtovných operácií je však nutné zaúčtovať storno výdavkov vo výške úbytku nad normu prirodzených úbytkov alebo celej výšky, ak norma nie je v účtovnej jednotke stanovená. Storno bude zaúčtované vo výške 120 eur, t. j. vo výške presahujúcej normu prirodzených úbytkov.

Podkladom pre účtovanie bude interný účtovný doklad, ktorého súčasťou bude inventarizačný zápis s uvedením príslušných noriem prirodzených úbytkov. Inventarizačný rozdiel v podobe úbytku zásob je potrebné zároveň zapísať v Knihe zásob, resp. na skladových kartách príslušných zásob.

3.9    Zásoby tovaru

Fyzickou inventúrou bolo u podnikateľa XY účtujúceho v sústave JÚ zistené, že v účtovníctve nie je zachytené určité množstvo zásob tovaru.

Ako budú inventarizačné rozdiely na zásobách zaúčtované?

V prípade, že účtovná jednotka zistí prebytky na zásobách bude v rámci uzávierkových operácií postupovať nasledovne. Prebytky zaeviduje ako prírastok v skladovej evidencii v príslušných knihách zásob, resp. v skladových kartách. V zmysle zákona o účtovníctve sa tieto prebytky (nájdené novozistené zásoby) ocenia reálnou hodnotou. V peňažnom denníku sa o tomto prebytku v rámci uzávierkových operácií nebude účtovať. Tieto inventarizačné rozdiely na zásobách sa stanú súčasťou základu dane (zdaniteľných príjmov) pri ich predaji vo forme tržieb za predaj tovaru – tzn. v peňažnom denníku budú zaúčtované až v okamihu predaja v príjmoch zahrnovaných do základu dane do stĺpca „Predaj tovaru“.

K účtovaniu je potrebné doložiť spôsob, akým boli nájdené zásoby ocenené.

3.10  Úbytky

Daňovník prevádzkuje predajňu ovocia a zeleniny, kde má interným predpisom stanovenú normu prirodzených úbytkov. Inventúrou boli zistené úbytky zásob nad stanovenú normu, ktoré predstavovali sumu 128 eur. Iné inventarizačné rozdiely neboli zistené.

Ako bude daňovník v uvedenom prípade účtovať?

Pretože v jednoduchom účtovníctve sa nákup zásob účtuje priamo do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, v daňových výdavkoch je premietnutá aj tá časť zásob, ktorá sa v dôsledku prirodzených úbytkov nepredá a nedosiahne sa z nej zdaniteľný príjem. Prirodzené úbytky zásob v ekonomicky odôvodnenej výške preukázanej daňovníkom, vrátane stratného v maloobchodnom predaji a nezavinených úhynov zvierat sú v zmysle § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov považované za daňový výdavok. Preto pri úbytkoch v rámci normy prirodzených úbytkov zásob nie je potrebné vykonať žiadne úpravy v peňažnom denníku. V rámci uzávierkových účtovných operácií je však nutné zaúčtovať storno výdavkov vo výške úbytku nad normu prirodzených úbytkov alebo celej výšky, ak norma nie je v účtovnej jednotke stanovená. To znamená, že v roku vykonania inventarizácie je potrebné v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtovať storno výdavkov vynaložených na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov v stĺpci „Zásoby“, kde bolo o nákupe zásob v priebehu roka účtované. Storno bude zaúčtované vo výške 128 eur, t. j. vo výške presahujúcej normu prirodzených úbytkov (§ 11 ods. 7 postupov účtovania v JÚ).

Podkladom pre účtovanie bude interný účtovný doklad, ktorého súčasťou bude inventarizačný zápis s uvedením príslušných noriem prirodzených úbytkov. Inventarizačný rozdiel v podobe úbytku zásob je potrebné zároveň zapísať v knihe zásob, resp. na skladových kartách príslušných zásob.

Otázky 3.1 – 3.10 vypracoval Ing. Ján Mintál

3.11  Účtovanie zostatkovej ceny

Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva zakúpil v roku 2023 osobný automobil, ktorý odpisoval. V roku 2025 ho daruje synovi začínajúcemu s podnikaním, ktorý ho zaradí do svojho obchodného majetku. V knihe dlhodobého majetku zaúčtuje podnikateľ vyradenie dlhodobého majetku darovaním [§ 6 ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov v JÚ].

Ako bude účtovať podnikateľ zostatkovú cenu?

V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje podnikateľ v peňažnom denníku zostatkovú cenu ako zníženie výdavkov o sumy, ktoré sa podľa zákona o dani z príjmov nezahrnujú do základu dane z príjmov [§ 8 ods. 4 písm. a) bod 1d postupov účtovania pre podnikateľov v JÚ]. U prijímateľa daru bude táto suma vstupnou cenou pre odpisovanie darovaného majetku.

Ing. Ivana Valterová

3.12  Pohľadávka v menovitej hodnote

Podnikateľ X postúpil v roku 2025 pohľadávku v menovitej hodnote 2 200 eur postupníkovi (podnikateľovi Y) za sumu 2 000 eur. Podnikateľ X však príjem z postúpenej pohľadávky do konca roku 2025 neobdrží.

Bude podnikateľ účtovať zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote 2 200 eur?

Podnikateľ X k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zaúčtuje zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote 2 200 eur a rovnako k tomuto dňu účtovne zaeviduje v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom – t. j. v sume 2 000 eur.

Za predpokladu, že podnikateľ X do konca roku 2025 neobdrží príjem od podnikateľa Y, bude musieť v rámci uzávierkových operácií na konci roku 2025 hodnotu postúpenej pohľadávky v ocenení 2 200 eur zaúčtovať medzi „ostatné príjmy“ zahrnované do základu dane z príjmov podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu Postupov účtovania v JÚ.

Ak by následne sumu 2 000 eur podnikateľ X obdržal od podnikateľa Y (postupníka), napr. v roku 2026, tento príjem by zaúčtoval ako príjem nezahrnovaný do základu dane z príjmov a zároveň by v deň plynutia príjmu v knihe pohľadávok vyznačil jej zánik z dôvodu úhrady.

3.13  Výdavok na kúpu

Jedenkrát v roku, v priebehu mesiacov máj – jún, podnikateľ nakupuje materiál na zhotovovanie svojich výrobkov vo svojej dielni. Tento materiál postupne spracováva počas 12 mesiacov až do ďalšieho nákupu v budúcom roku.

Ako správne zaúčtovať v JÚ výdavok na kúpu tohto materiálu?

a)  jednorazovo priamo do nákladov ako výdavok odpočitateľný od základu dane – materiál, alebo

b)  ako výdavok neovplyvňujúci základ dane a mesačne (týždenné, ročne) pri inventúre na konci roka vystaviť výdavkový doklad – odpočitateľný od základu dane – materiál, na základe spotreby podľa skladovej karty zásob?

Jednoduché účtovníctvo je založené na hotovostnom princípe, tzn. že jednotlivé účtovné prípady treba zaúčtovať v peňažnom denníku v okamihu, keď dôjde k hotovostnej (finančnej) operácií (t. j. k úhrade alebo k príjmu). Úhrady, ktoré podnikateľ uskutoční, napr. v máji 2024, budú teda súčasťou výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v roku 2024, a to aj napriek tomu, že by súviseli aj s rokom 2025.

Výdavok na nákup zásob je teda potrebné zaúčtovať v čase úhrady platby za tieto zásoby ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v druhovom členení do stĺpca „zásoby“.

3.14  Prijatý investičný úver

Podnikateľ XY účtujúci v sústave JÚ prijal investičný úver od banky na výstavbu nehnuteľnosti.

Ako zaúčtuje podnikateľ prijatý investičný úver?

Prijatie a splácanie úveru sa prejaví bez vplyvu na základ dane. Do daňových výdavkov sa premietnu len úroky (priamo alebo prostredníctvom odpisovania obstarávaného majetku) a neskôr postupne daňové odpisy obstarávaného dlhodobého majetku, samozrejme za predpokladu splnenia podmienok vyžadovaných pre odpisovanie zákonom o dani z príjmov.

Prijatý úver sa zaúčtuje v Knihe záväzkov a v Peňažnom denníku sa zaúčtuje ako príjem bez vplyvu na základ dane. Podobne splácanie úveru (jednotlivé splátky) bude výdavok bez vplyvu na základ dane a súčasne sa v Knihe záväzkov bude znižovať suma záväzku (úveru).

Podľa § 10 ods. 27 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve sa za výdavky súvisiace s obstaraním dlhodobého majetku nepovažujú, okrem iného, ani úroky z úverov, ak do času používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. Daňový režim uplatnenia úrokov z investičného úveru (a teda aj účtovný režim v sústave jednoduchého účtovníctva) záleží tak v ustanovenom rozsahu na rozhodnutí samotnej účtovnej jednotky.

Faktúry od dodávateľskej firmy sa zaúčtujú do knihy dlhodobého majetku a výdavkov bez vplyvu na základ dane. Po kolaudácii sa predmetná nehnuteľnosť zaradí do užívania a do daňových výdavkov sa premietne cez daňové odpisy.

3.15  Stavebné úpravy

Živnostník X prevádzkuje obchodnú činnosť a živnostník Y má malú stavebnú firmu. Živnostník X predal živnostníkovi Y stavebný materiál za 1 000 eur. Živnostník X ponúkol živnostníkovi Y možnosť vykonať stavebné úpravy na predajni živnostníka X za 1 600 eur s tým, že mu vyfakturuje len sumu poníženú o svoj záväzok – t. j. rozdiel 600 eur.

V akej výške živnostník Y mal fakturovať výkon stavebných prác živnostníkovi X?

Uvedený postup je v rozpore s § 7 ods. 5 zákona o účtovníctve. V uvedenom ustanovení je totiž obsiahnutá povinnosť účtovať majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania. To znamená, že správne mali podnikatelia postupovať takto: Živnostník X bol povinný zaúčtovať svoju pohľadávku voči živnostníkovi Y v hodnote predaného tovaru (t. j. v sume 1 000 eur) a živnostník Y mal fakturovať výkon stavebných prác živnostníkovi X v plnej výške, t. j. v sume 1 600 eur.

V uvedených hodnotách mali podnikatelia zaevidovať aj pohľadávky a záväzky v Knihe pohľadávok, resp. v Knihe záväzkov. Až po takomto kroku je možný zápočet pohľadávok a záväzkov.

3.16  Obstaranie tlačiarenského prístroja

Podnikateľ Anton účtujúci získal v roku 2025 dotáciu investičného charakteru na obstaranie tlačiarenského prístroja v hodnote 12 000 eur. Prístroj obstaral v januári 2025 za 18 000 eur. Uvedený prístroj sa odpisuje rovnomerným spôsobom 4 roky.

Ako bude postupovať podnikateľ v rámci uzávierkových účtovných operácií za rok 2025?

V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie v hodnote 12 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov.

V rámci uzávierkových účtovných operácií za rok 2025 podnikateľ Anton zaúčtuje v peňažnom denníku odpis tlačiarenského prístroja v sume 4 500 eur medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „ostatnými výdavkami“ a v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku, sa účtuje príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“ – t. z. v predmetnom prípade suma 3 000 eur. V nasledujúcich účtovných obdobiach sa v peňažnom denníku zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“, a to vždy len vo výške sumy použitej dotácie v danom účtovnom období – t. j. v sume 3 000 eur.

Príjem dotácie bude teda vstupovať do základu dane počas celej doby uplatňovania daňových odpisov (t. j. 4 roky), a to vždy vo výške 3 000 eur.

3.17  Náklady na vývoj zariadenia

Podnikateľ XY si v zmysle uzavretej zmluvy o dielo objednal u dodávateľa vývoj a zhotovenie špeciálneho strojného zariadenia (technologickú linku). Dodávateľ v zmysle dohody mal fakturovať tieto práce na trikrát čiastkovo, a to v členení: vývoj, konštrukcia prototypu a konečná výroba. Po fakturácii za vývoj v sume 10 000 eur však dodávateľská spoločnosť zanikla.

Môže podnikateľ fakturované a zaplatené náklady na vývoj zariadenia ponechať v daňových nákladoch? Pôjde o zmarenú investíciu?

Predovšetkým treba poznamenať, že v sústave jednoduchého účtovníctva sa o výdavkoch súvisiacich s investíciou účtuje ako výdavkoch neovplyvňujúcich základ dane v druhovom členení „Obstaranie dlhodobého majetku“. To znamená, že podnikateľ nemal v žiadnom prípade účtovať o spomínaných výdavkoch ako o výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane.

V prípade zmarenej investície je potrebné len ku dňu, ku ktorému bola takýmto spôsobom investícia ukončená vyradiť „rozostavaný“ majetok z účtovníctva na základe vyraďovacieho protokolu (interný účtovný doklad).

Vynaložené výdavky v sume 10 000 eur je potrebné preúčtovať medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkov v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“. Základ dane však nebudú ovplyvňovať naraz, nakoľko je potrebné rešpektovať § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov (suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého majetku účtovaná pri zrušení prác a trvalom zastavení prác do nákladov, ak nejde o škodu) sa nezahrnuje do základu dane jednorazovo v súlade s účtovníctvom, ale rovnomerne počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác alebo trvalom zastavení prác účtoval.

Pravidlá zahrnovania tzv. zmarenej investície do základu dane sa vzťahujú na daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, jednoduchého účtovníctva, ale aj daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

3.18  Dotácia investičného charakteru

Podnikateľ Karol získal v roku 2025 dotáciu investičného charakteru na obstaranie poľnohospodárskeho stroja v hodnote 35 000 eur s dobou odpisovania 4 roky. Stroj obstaral v januári 2025.

Je možné na prijatú dotáciu aplikovať oslobodenie od dane v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov?

Predovšetkým je potrebné uviesť, že z dôvodu platby prijatej v súvislosti s podnikaním, v žiadnom prípade nemožno na prijatú dotáciu aplikovať oslobodenie od dane v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov.

V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie v hodnote 35 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov.

V rámci uzávierkových účtovných operácií za rok 2025 sa zaúčtuje v peňažnom denníku odpis poľnohospodárskeho stroja v sume 8 750 eur medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „ostatnými výdavkami“ a v rovnakej výške sa za účtuje príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“.

V nasledujúcich účtovných obdobiach sa v peňažnom denníku bude účtovať v rámci uzávierkových účtovných operácií príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v druhovom členení ako „ostatný príjem“, a to vždy len vo výške sumy použitej dotácie v danom účtovnom období.

Príjem dotácie bude teda vstupovať do základu dane počas doby uplatňovania daňových odpisov (t. j. 4 roky), a to vždy vo výške 8 750 eur. Výsledný efekt na základ dane z príjmov podnikateľa Karola bude teda neutrálny.

3.19  Koniec účtovného obdobia

Podnikateľ eviduje v českej pokladni 161,10 CZK – čo bol aj počiatočný stav na začiatku roka 1. 1. 2024. V danej pokladni teda nenastala počas celého roka 2024 žiadna zmena. Česká pokladňa „vypisuje“ počiatočný stav: 161,10 CZK (6,31 EUR).

Ako to treba účtovne riešiť ku koncu účtovného obdobia 31. 12. 2024?

V zásade platí, že cudzia mena v hotovosti a na účtoch v bankách sa prepočíta na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzové rozdiely sa účtujú v peňažnom denníku ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov, ak ide o kurzovú stratu (v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“) alebo ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov (v druhovom členení medzi „ostatné príjmy“), ak ide o kurzový zisk.

Zostatok cudzej meny v CZK na devízovom účte ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je vo výške 161,10 CZK v ocenení 6,31 € (161,10 CZK : kurz 25,535 CZK/EUR = 6,31 €).

Ak kurz CZK k EUR dňa 31. 12. 2024 bude napr. vo výške 25,724 CZK/EUR, potom výpočet: 161,10 CZK : 25,724 = 6,26 EUR.

V predmetnom prípade tak vzniká kurzový rozdiel vo výške 0,05 €. Nakoľko česká koruna medziročne oslabila, ide o rozdiel charakteru kurzovej straty, ktorý je potrebné v peňažnom denníku zaúčtovať ako poslednú položku pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“.

3.20  Prenajatie priestorov

Živnostník – stolár si na rok 2025 prenajal od svojho suseda prevádzkujúceho „Večierku“ časť nevyužitých priestorov na uskladnenie svojich výrobkov do konca roka za 800 eur. Pre svojho suseda vyrobil stolár na základe vzájomnej dohody regály a pult do predajne v rovnakej sume 800 eur. Obaja sa dohodli na vzájomnom zápočte.

Ako sa bude účtovať v JÚ?

Vzájomný zápočet predstavuje nepeňažnú formu úhrady v účtovníctve existujúcej pohľadávky s existujúcim záväzkom. V jednoduchom účtovníctve sa vznik pohľadávky a záväzku účtuje v Knihe pohľadávok ako aj v Knihe záväzkov. Faktúru za nájom nebytových priestorov do konca kalendárneho roka v hodnote 800 eur, ktorú stolárovi sused vystavil, zaúčtuje stolár v tejto hodnote v Knihe záväzkov. Na druhej strane faktúru vystavenú stolárom za výrobu regálov a pultu do predajne rovnako v sume 800 eur zaeviduje stolár v Knihe pohľadávok.

V deň, keď sa obaja živnostníci dohodli o vzájomnom zápočte pohľadávky a záväzku vo výške 800 eur zaniká stolárova pohľadávka, ako aj jeho záväzok voči susedovi - prenajímateľovi. Zánik tejto pohľadávky stolár zaúčtuje v Knihe pohľadávok v stĺpci zaplatené s uvedením poznámky o zmluve o vzájomnom zápočte pohľadávky a záväzku. Zároveň zánik záväzku v hodnote 800 eur zaúčtuje v Knihe záväzkov v stĺpci úhrada takisto s uvedením poznámky o zmluve o vzájomnom zápočte pohľadávok. V peňažnom denníku v rámci uzávierkových operácií na konci roku 2025 zaúčtuje stolár sumu pohľadávky (800 eur) do stĺpca príjmov zahrnovaných do základu dane v druhovom členení „Predaj výrobkov a služieb“.

Sumu záväzku 800 eur zaúčtuje stolár do stĺpca výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu v druhovom členení „Služby“.

3.21  Rozvoj podnikateľskej činnosti

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, dostal na podnikateľský bankový účet finančný dar vo výške 600 eur. V darovacej zmluve bola uvedená podmienka, že dar má podnikateľ využiť na rozvoj svojej podnikateľskej činnosti.

Ako podnikateľ zaúčtuje dar v deň prijatia do peňažného denníka?

Podnikateľ finančný dar vo výške 600 eur v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov zdaní, t. z. zaúčtuje ho v deň prijatia do peňažného denníka ako zdaniteľný príjem nasledovne:

▪    príjem peňažných prostriedkov na bankový účet 600 eur (účtuje na základe výpisu z účtu a darovacej zmluvy),

▪    príjem ovplyvňujúci základ dane v stĺpci „Príjmy celkom“ 600 eur,

▪    príjem v druhovom členení príjmov celkom v stĺpci „Ostatné príjmy“ 600 eur.

3.22  Pestovná činnosť

Podnikateľ – SHR na základe ročného projektu pestovnej činnosti na rok 2026, ktorý vychádzal z lesného hospodárskeho plánu, má v roku 2026 vynaložiť na pestovné práce nasledovné finančné prostriedky:

Pozemkové spoločenstvo Podnikateľ – SHR sa rozhodne vytvoriť v roku 2025 rezervu na lesnú pestovnú činnosť vo výške 21 100 eur.

Ako bude pozemkové spoločenstvo účtovať?

Pozemkové spoločenstvo Podnikateľ – SHR bude účtovať v JÚ nasledovne:

▪    V roku 2025 v rámci uzávierkových operácií sa zaúčtuje do daňových výdavkov v peňažnom denníku rezervu na lesnú pestovnú činnosť vo výške 21 100 eur.

▪    Za predpokladu, že v roku 2026 uskutoční pozemkové spoločenstvo podnikateľ všetky plánované pestovné práce a celkové náklady na pestovné práce dosiahnu sumu napr. 21 000 eur, potom si pozemkové spoločenstvo zaplatené výdavky za pestovné práce zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdavky ovplyvňujúce základ dane.

▪    Súčasne si v rámci uzávierkových operácií v peňažnom denníku zaúčtuje použitie rezervy ako storno v rámci „ostatných výdavkov“. Zostatok rezervy v sume 100 eur sa prenesie do nasledujúceho účtovného obdobia.

Otázky 3.12 – 3.22 vypracoval Ing. Ján Mintál