Jednoduché účtovníctvo
pre fyzické osoby

 

Už nejako neodmysliteľne platí, že fyzické osoby podnikatelia vedú jednoduché účtovníctvo. Mnohí z nich si predstavujú, že jednoduché účtovníctvo je len účtovanie v peňažnom denníku a to navyše až po skončení roka, keď treba podať daňové priznanie. Vtedy vyberú doklady z nejakej krabice, narýchlo vypracujú peňažný denník a podajú daňové priznanie. Tí, ktorí právny predpis – opatrenie pre vedenie jednoduchého účtovníctva poznajú vedia, že viesť jednoduché účtovníctvo nie je také jednoduché, ako vyplýva z jeho názvu a vedia aj to, že za nesprávne vedenie účtovníctva môže daňový úrad uložiť aj pokutu.

Opatrenie pre vedenie jednoduchého účtovníctva ustanovuje, na koho sa vzťahuje, definuje účtovné knihy, ktoré sa musia v jednoduchom účtovníctve viesť a nie je to len peňažný denník. Ďalej definuje jednotlivé zložky majetku, o ktorých podnikateľ musí v jednoduchom účtovníctve účtovať a ustanovuje, akým spôsobom sa v jednoduchom účtovníctve účtuje o dlhodobom majetku, o zásobách, ako sa účtujú rezervy, kurzové rozdiely, pohľadávky a záväzky, dotácie a pod. a v tomto opatrení je aj uvedené, čo tvorí účtovnú závierku a ako sa zostavuje. Všetkým týmto skutočnostiam sa venujeme v našej publikácii so zameraním sa na účtovanie účtovných prípadov na konkrétnych príkladoch. Rozoberáme aj rôzne prípady a špecifiká, s ktorými sa v jednoduchom účtovníctve podnikateľ môže stretnúť.

Veríme, že publikácia bude dobrou pomôckou tým, ktorí jednoduché účtovníctvo vedú alebo sa rozhodnú, že ho budú viesť.

V úvode uvádzame v prehľade zmeny postupov účtovania v JÚ platné od 1. 1. 2021 a zmeny v zákone o účtovníctve platné od 1. 1. 2022 so zameraním sa na JÚ, ktoré sú v publikácii zapracované.

Zmeny v postupoch účtovania v JÚ platné od 1. 1. 2021 na základe
Opatrenia číslo MF/011076/2020-74

Výdavky na mzdy

•    § 4 ods. 8 písm. a)

Doplňuje sa ustanovenie, ktorým zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu, daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení n. p.

•    § 4 ods. 8 písm. d)

Účtovanie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie vrátené správcom ako storno.

•    § 4 ods. 8 písm. e) a f)

Doplňuje sa ustanovenie o účtovanie príspevkov zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie a iné zrážky z čistej mzdy.

Ostatné výdavky

•    § 4 ods. 9

Doplňuje sa ustanovenie o účtovanie príspevkov zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca, ktoré je daňovým výdavkom.

Virtuálna mena

•    § 4 ods. 13

Doplňuje sa odkaz na definíciu virtuálnej meny v nadväznosti na prijatie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Ceniny 

•    § 12 ods. 1

V nadväznosti na elektronický spôsob uhrádzania správnych poplatkov sa z obsahu cenín vypúšťa slovo kolky. 

Platba kreditnou kartou 

•    § 12 ods. 5

Doplňuje sa účtovanie platby kreditnou kartou.

•    § 12 ods. 6

Doplňuje se účtovanie bezodplatne nadobudnutej virtuálnej meny.

Pohľadávky a DPH

•    § 14 ods. 9

V nadväznosti na znenie § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, je u postupcu potrebné v účtovnom období, v ktorom bola vlastná pohľadávka postúpená, v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií znížiť sumu príjmov zahrňovaných do základu dane z príjmov týkajúcu sa menovitej hodnoty pohľadávky o sumu DPH uplatnenú v cene tovaru alebo služby.

•    § 21a

Doplňuje sa účtovanie stravovacích poukážok, stravovacích kariet a rekreačných poukazov.

Novela zákona o účtovníctve
(ďalej len „ZoÚ“) platná od 1. 1. 2022 na základe z. č. 456/2021 Z. z.

     Mení sa rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva (§ 1 ZoÚ)

V súvislosti so zmenou v Obchodnom zákonníku (z. č. 390/2019 Z. z.) sa od 1. 10. 2020 nezapisujú do obchodného registra fyzické osoby, a preto od 1. 1. 2022 sa v ZoÚ spresňuje ustanovenie, že slovenské a zahraničné fyzické osoby sú účtovnou jednotkou (ďalej len „ÚJ“) len vtedy, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov s výnimkou tých, ktoré sa rozhodnú viesť daňovú evidenciu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Pôsobnosť ZoÚ sa rozširuje aj o iné osoby, a to za účelom zlepšenia dostupnosti účtovnej dokumentácie ÚJ, ktorá zanikla alebo skončila podnikanie. Od 1. 1. 2022 sa ZoÚ bude vzťahovať aj na fyzické osoby, ktoré nie sú účtovnou jednotkou, a to v dvoch prípadoch:

1. s trvalým pobytom v SR, ak im vzniknú povinnosti uchovávať dokumentáciu takej ÚJ, ktorá zanikla bez právneho nástupcu,

2. ktorým vznikla povinnosť uloženia dokumentácie do registra ÚZ,

pričom podľa § 35 ods. 6 až 8 novely ZoÚ ustanovuje zanikajúcej ÚJ povinnosť informovať daňový úrad o splnení svojej povinnosti tak, aby vedela preukázať napr. zmluvou, ktorá osoba bude zabezpečovať uchovanie jej účtovnej dokumentácie. Túto informáciu zanikajúca ÚJ zašle cez všeobecné podanie, v ktorom uvedie identifikačné údaje tejto inej ÚJ alebo osoby.

V prípade ukončenia podnikania z dôvodu úmrtia fyzickej osoby, oznamovacia povinnosť vzniká dedičom. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti je tri kalendárne mesiace odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve.

     Inventarizáciu zásob môže daňovník vykonať aj po dni, ku ktorému sa zostavuje ÚZ

Podľa terajšieho znenia § 30 ods. 4 môže ÚJ vykonať fyzickú inventúru zásob kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, pričom musí preukázať stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ. Novelou ZoÚ sa rozširuje možnosť vykonať inventarizáciu zásob aj v nasledujúcom mesiaci po dni, ku ktorému sa zostavuje ÚZ, ako je to umožnené pri inom hmotnom majetku.

     Zmeny v povinných náležitostiach účtovného dokladu

V § 10 ZoÚ, ktorý upravuje náležitosti účtovného dokladu, dochádza k týmto dvom zmenám:

•    podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad môže byť nahradený elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom. Ak ÚJ neuskutočňuje výmenu účtovných záznamov pro­stredníctvom takýchto systémov, je povinná na účtovnom doklade uvádzať podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad.

K tejto zmene dochádza v súlade s elektronizáciou účtovníctva a novými podmienkami zabezpečenia vierohodnosti a neporušenosti obsahu účtovného záznamu, ktoré sú ustanovené v § 32 ods. 3 ZoÚ.

To znamená, že ak ÚJ bude viesť elektronické účtovné záznamy, povinnou náležitosťou účtovného dokladu už nebude podpis osoby zodpovednej za uskutočnenie účtovného prípadu.

•    povinnosť uvádzať na účtovnom doklade označenie účtov v podvojnom účtovníctve, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje sa vypúšťa,

pričom, na výzvu daňového úradu alebo oprávneným osobám, je ÚJ povinná pri kontrole poskytnúť prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a účtovné záznamy, ktoré preukazujú označenie účtov, na ktorých sú účtovné prípady v ÚJ účtované.

     Elektronizácia (digitalizácia) účtovníctva – úprava a doplnenie podmienok

Novela ZoÚ reaguje na stúpajúci podiel elektronických účtovných záznamov v účtovníckej praxi, a to tým, že dopĺňa a špecifikuje podmienky, ktoré je ÚJ povinná dodržiavať pri spracovávaní účtovných záznamov.

V siedmej časti ZoÚ s názvom Účtovná dokumentácia sa nanovo upravujú ustanovenia:

•    § 31 – Účtovný záznam,

•    § 32 – Preukázateľnosť účtovného záznamu a 

•    § 33 – Transformácia účtovného záznamu.

Zmeny, ktoré tzv. elektronizáciou účtovníctva nastanú:

-   Upresňuje sa definícia elektronického účtovného záznamu, ktorým je účtovný záznam vyhotovený v elektronickom formáte, pričom elektronický formát určuje vyhotoviteľ účtovného záznamu alebo je určený na základe dohody s prijímateľom účtovného záznamu.

-   Definujú sa požiadavky na účtovný záznam, ktorými sú:

-  vierohodnosť pôvodu – to znamená, že vyhotoviteľ preukáže, že naozaj účtovný záznam vyhotovil, pričom vierohodnosť pôvodu je možné zabezpečiť pripojením podpisového záznamu zodpovednej osoby, elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov,

-  neporušenosť obsahu – je zabezpečená, ak zaslaním alebo sprístupnením účtovného záznamu alebo transformáciou účtovného záznamu nenastala zmena obsahu zaznamenaných skutočností v účtovnej jednotke,

-  čitateľnosť účtovného záznamu – je zabezpečená, ak obsah účtovného záznamu je čitateľný ľudským okom.

Tieto požiadavky na účtovný záznam je ÚJ povinná zabezpečiť od okamihu vyhotovenia účtovného záznamu, v priebehu jeho možnej transformácie, prijatia, odoslania, sprístupnenia až do konca lehoty ustanovenej na jeho uchovávanie (10 rokov).

•    Podpisový záznam môže byť:

-  vlastnoručný podpis,

-  kvalifikovaný elektronický podpis, alebo

-  obdobný preukázateľný podpisový záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v elektronickej podobe,

pričom je dôležitá jednoznačná preukázateľná identifikácia osoby, ktorá tento záznam vyhotovila. Odporúča sa na zabezpečenie proti zneužitiu a modifikácii účtovného záznamu použiť elektronický podpis, kvalifikovaný elektronický podpis, prípadne elektronickú pečať.

     Umožňuje sa uskutočňovať spracovanie a výmenu účtovných záznamov v rámci ÚJ alebo medzi účtovnými jednotkami vo forme elektronickej výmeny údajov prostredníctvom používateľského aplikačného programu. Pri tejto forme sú údaje elektronicky automaticky prenášané bez zásahu človeka.

     Určenie osôb zodpovedných za kontrolu procesu spracovania účtovných záznamov, ako vnútorný kontrolný systém účtovných záznamov. Musí byť určený spôsob kontroly, ktorý je súčasťou účtovného záznamu na vedenie účtovníctva a spracovanie účtovných záznamov.

     Zasielanie účtovného záznamu alebo iné sprístupnenie inej osobe podlieha písomnej dohode medzi zúčastnenými stranami o určení technických požiadaviek alebo potvrdenému súhlasu prijímateľa, ktorým môže byť aj informácia o zaplatení požadovanej sumy.

     Úprava spôsobu transformácie účtovného záznamu z listinnej podoby na elektronickú alebo opačne v § 33 ZoÚ. Platí, že:

-  ÚJ môže vykonať transformáciu toho istého záznamu len raz,

-  transformáciu účtovného záznamu je možné vykonať zaručenou konverziou alebo skenovaním do súborového formátu v rastrovej grafickej forme (napr. uložený vo formáte .pdf, .png, .jpg).

     Dodržiavanie spôsobu uchovávania účtovnej dokumentácie a jeho spôsob v prípade elektronických účtovných záznamov

Novela ZoÚ upravuje § 35 ods. 5, a to v záujme dôslednejšieho zabezpečenia účtovných záznamov počas ich uchovávania. Ide o povinnosť ÚJ dodržiavať určený spôsob uchovávania účtovnej dokumentácie, ktorý si sama zvolí, napr. v internom predpise.

Zároveň sa dopĺňa ustanovenie o uchovávaní elektronických účtovných záznamov, ktoré predstavuje elektronické uchovávanie účtovnej dokumentácie uložením týchto záznamov na dátovom nosiči. Forma dátového nosiča je na voľbe daňovníka, môže to byť napr. optický disk, USB kľúč, pamäťová karta, pevný disk, cloudové úložisko a pod. V prípade daňovej kontroly, je daňovník povinný zabezpečiť, aby účtovné záznamy bolo možné sprístupniť z elektronického dátového nosiča do podoby, ktorá je čitateľná ľudským okom.

 

1. Jednoduché účtovníctvo a zákon o účtovníctve

Základnou právnou normou upravujúcou účtovníctvo je zákon č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve v znení n. p.

Čo zákon o účtovníctve upravuje a na koho sa vzťahuje?

Zákon o účtovníctve, ako základná právna norma pre vedenie účtovníctva, upravuje:

a)  vedenie účtovníctva pre účtovné jednotky,

b)  účtovnú závierku,

c)  register účtovných závierok.

1.1  Účtovné jednotky

Zákon o účtovníctve sa vzťahuje na

•    právnické osoby, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky (§ 18 Občianskeho zákonníka),

•    zahraničné právnické osoby [(§ 21 ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka)], ak na území SR podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení n. p.),

•    zahraničné fyzické osoby [(§ 21 ods. 4 písm. a) Obchodného zákonníka)] a slovenské fyzické osoby,

ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov (z. č. 595/2003 Z. z. v znení n. p.), pričom slovenskou FO sa rozumie fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR.

Zákon o účtovníctve sa vzťahuje aj na obchodné spoločnosti a družstvá odo dňa obnovenia zápisu obchodnej spoločnosti a družstva v obchodnom registri z dôvodu nariadenia dodatočnej likvidácie odo dňa výmazu obchodnej spoločnosti a družstva z obchodného registra z dôvodu skončenia dodatočnej likvidácie.

Uvedené osoby (právnické osoby, zahraničné osoby, fyzické osoby podnikatelia) pre účely zákona o účtovníctve sa považujú za účtovnú jednotku (§ 1 ods. 2 zákona o účtovníctve).

Zákon o účtovníctve sa nevzťahuje na zahraničné a slovenské FO, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa zákona o dani z príjmov okrem náležitostí účtovných dokladov.

1.2  FO podnikatelia, na ktoré sa zákon o účtovníctve nevzťahuje

Daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu

Zákon o účtovníctve sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu okrem § 10 zákona o účtovníctve (náležitosti účtovných dokladov).

Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 až 4 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania, zo samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z prenájmu, príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu) preukázateľne vynaložené výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o 

a)  príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

b)  daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

c)  hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m) ZDP],

d)  zásobách a pohľadávkach,

e)  záväzkoch.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať:

a)  slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b)  obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c)  peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a

d)  dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Daňovú evidenciu je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu (§ 69 zákona č. 563/­2009 Z. z. daňový poriadok).

Ak sa daňovník, ktorý má príjmy z prenájmu príjmy, z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov (zákon o účtovníctve), je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

Zákon o účtovníctve sa nevzťahuje ani na FO podnikateľa, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov okrem § 10 zákona o účtovníctve (náležitostí účtovných dokladov).

Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 (ide o príjmy z podnikania a zo samostatnej zárobkovej činnosti) najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 (ide o príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu) nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur.

Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d), t. j. evidenciu:

-   o príjmoch v časovom slede potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového ZD) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. a) až d) zákona o účtovníctve,

-   o zásobách a pohľadávkach.

Evidenciu o hmotnom majetku a o záväzkoch nie je povinný viesť.

Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky). Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky percentom z príjmov, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.

Neprehliadnite!

Ak si daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov, alebo vedie daňovú evidenciu, zákon o účtovníctve sa na neho nevzťahuje okrem § 10 ods. 1 písm. a) až d), t. j. okrem požiadavky na náležitosti účtovných dokladov.

Aj daňovník, ktorý je platiteľom DPH, môže viesť daňovú evidenciu, potom na účely DPH musí viesť podrobné záznamy v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/­2004 Z. z. o DPH v znení n. p.

Forma vedenia daňovej evidencie – zákon o dani z príjmov nepredpisuje formu, akou má byť daňová evidencia vedená, forma vedenia evidencie závisí od rozhodnutia daňovníka. Zákon o dani z príjmov stanovuje len obsah daňovej evidencie, a teda skutočnosti, ktoré sa musia evidovať. 

1.3  Účtovná závierka a zákon o účtovníctve

-   zákon o účtovníctve upravuje aj rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky

Povinnosť zostavovať účtovnú závierku ustanovuje zákon o účtovníctve v § 6 ods. 4. Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zostavenie účtovnej závierky je jednou z podmienok úplnosti účtovníctva. Účtovnú závierku v jednoduchom účtovníctve tvorí:

a)  výkaz o príjmoch a výdavkoch,

b)  výkaz o majetku a záväzkoch.

1.4  Účtovanie v sústave JÚ
alebo v sústave PÚ

Zákon o účtovníctve v § 2 ods. 1 ustanovuje, že účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného alebo v sústave jednoduchého účtovníctva. Ktorá účtovná jednotka môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, je uvedené v § 9 zákona o účtovníctve. Ostatné účtovné jednotky, ktoré nie sú v tomto paragrafe uvedené, musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V sústave podvojného účtovníctva môžu účtovať aj tie účtovné jednotky, ktoré môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ale pre vedenie podvojného účtovníctva sa rozhodnú dobrovoľne.

V sústave jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov môžu účtovať tieto účtovné jednotky:

a)  podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri (§ 37 Obchodného zákonníka);

-   podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, o obchodnom majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie (majetok po odpočítaní záväzkov) a výsledok hospodárenia (rozdiel medzi príjmami a výdavkami). Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu účtovať namiesto v sústave jednoduchého účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú účtovať po celé účtovné obdobie.

b)  fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov;

-   v sústave jednoduchého účtovníctva bude účtovať aj fyzická osoba podnikateľ, ak bude zo svojej podnikateľskej činnosti vykazovať skutočné výdavky, ktoré vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Pri jeho vedení bude postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/­27076/­2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov.

Ak sa tieto účtovné jednotky dobrovoľne rozhodnú, že budú účtovať v sústave podvojného účtovníctva, potom pri jeho vedení budú postupovať podľa Opatrenia MF SR č. 23 054/­2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Ak by podnikateľ zvažoval, pre ktorú formu vedenia účtovníctva sa má rozhodnúť, v nasledujúcej tabuľke uvádzame pre porovnanie základné princípy vedenia jednoduchého a podvojného účtovníctva pre podnikateľov.

Princípy vedenia jednoduchého a podvojného účtovníctva pre podnikateľov
Jednoduché účtovníctvo	Podvojné účtovníctvo
môžu viesť iba vybrané účtovné jednotky, napr. živnostníci, samostatne zárobkovo činné osoby, slobodné povolania (audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári, znalci, tlmočníci)	môžu viesť všetky účtovné jednotky, povinne ho musia viesť osoby zapísané v obchodnom registri
výrazná väzba na daňové zákony, vedenie účtovníctva je im podriadené vo väčšej miere	poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, relatívne nezávislé od požiadaviek daňových zákonov
výpočet výsledku hospodárenia ako rozdiel zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov za dané účtovné obdobie (výsledok hospodárenia = základ dane)	výpočet výsledku hospodárenia ako rozdiel výnosov a nákladov za dané účtovné obdobie
zabezpečuje podklady primárne pre výpočet základu dane z príjmov (tzv. daňové účtovníctvo)	výpočet základu dane z príjmov je vykonávaný mimo sústavy účtovníctva (požiadavky daňových zákonov sú premietnuté prostredníctvom pripočítateľných a odpočítateľných položiek)
absencia účtov (ide iba o jednoduchý účtovný zápis do účtovných kníh)	účtovanie účtovných prípadov na účtoch (podvojnými zápismi)
nízka informačná hodnota údajov z účtovníctva	vyššia informačná hodnota údajov z účtovníctva
nižšia administratívna náročnosť	vyššia administratívna náročnosť
účtovné knihy: peňažný denník, kniha pohľadávok a záväzkov, pomocné knihy	účtovné knihy: hlavná kniha denník
štruktúra účtovnej závierky: výkaz o príjmoch a výdavkoch výkaz o majetku a záväzkoch	štruktúra účtovnej závierky: súvaha výkaz ziskov a strát poznámky

 

1.5  Prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné a naopak (§ 9 ods. 3)

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom účtovná jednotka zistila skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre zmenu účtovnej sústavy. Pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, sú účtovné jednotky povinné postupovať podľa opatrení, ktoré vydá Ministerstvo financií SR.

Účtovné jednotky, ktoré sú podnikateľmi, budú postupovať podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 21 378/­2003-92, ktorým sa ustanovil postup prechodu zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva v znení n. p.

Poznámka:

Účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania, pri prechode z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a pri prechode z podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo budú postupovať podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/­2003-92 v znení n .p.

Aktuálne znenie všetkých citovaných predpisov sú uverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií SR www.finance.gov.sk; v časti Dane, clá, účtovníctvo, Účtovníctvo a audit, Legislatíva SR.

Postup prechodu z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo

1)  Pri prechode zo sústavy JÚ do sústavy PÚ sa

a)  k poslednému dňu bežného účtovného obdobia uzavrú účtovné knihy v sústave jednoduchého účtovníctva podľa zákona o účtovníctve a podľa osobitného predpisu (Opatrenie MF SR č. MF/­27076/­2007-74 v znení neskorších predpisov, ktorým sa stanovili postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva) a zostaví sa účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva a 

b)  k prvému dňu účtovného obdobia nasledujúceho po bežnom účtovnom období sa otvoria účtovné knihy v sústave podvojného účtovníctva.

2)  Pri otvorení účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva údaje z účtovných kníh v sústave jednoduchého účtovníctva sa účtujú ako začiatočné stavy príslušných účtov vytvorených v rámci účtového rozvrhu so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu alebo v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový takto:

     dlhodobý majetok

a)  suma ocenenia jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku zistená podľa § 25 zákona zvýšená o prípadné náklady na dokončené technické zhodnotenie tohto majetku sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej skupiny 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, účtovej skupiny 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný alebo účtovej skupiny 03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný,

b)  suma odpisov k jednotlivému dlhodobému nehmotnému majetku alebo k jednotlivým zložkám dlhodobého hmotného majetku sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej skupiny 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku alebo účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku,

c)  suma poskytnutých preddavkov na obstaranie jednotlivého dlhodobého majetku sa účtuje ako začiatočný stav účtov účtovej skupiny 05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok,

d)  suma ocenenia jednotlivého dlhodobého finančného majetku okrem poskytnutých dlhodobých pôžičiek sa účtuje ako začiatočný stav príslušného účtu účtovej triedy 06 – Dlhodobý finančný majetok,

e)  suma obstarávania jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého finančného majetku do času jeho uvedenia do užívania vrátane nedokončeného technického zhodnotenia sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku,

f)  suma opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku vytvorenej po jeho nadobudnutí v pôvodnej výške sa účtuje ako začiatočný stav účtu 097 – Opravná položka k nadobudnutému majetku a súčet odpisov k nej ako začiatočný stav účtu 098 – Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku,

     zásoby

g)  stav zásob sa účtuje ako začiatočný stav na príslušných účtoch účtovej skupiny 11 – Materiál, účtu 12 – Zásoby vlastnej výroby alebo účtovej skupiny 13 – tovar,

     peňažné prostriedky

h)  stav peňažných prostriedkov v pokladni sa účtuje ako začiatočný stav účtu 211 – Pokladnica. Stav cenín zistený v pomocnej knihe cenín sa uvedie ako začiatočný stav účtu 213 – Ceniny,

i) stav peňažných prostriedkov na bankových účtoch sa účtuje ako začiatočný stav účtu 221 – Bankové účty,

j) stav jednotlivých krátkodobých cenných papierov sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej skupiny 25 – Krátkodobý finančný majetok,

k)  stav jednotlivých zmeniek na inkaso sa účtuje ako začiatočný stav účtu 312 – Zmenky na inkaso,

     priebežné položky

l) nevyrovnaný rozdiel priebežných položiek peňažného denníka, ktorý vznikol prevodovom medzi pokladňou a bankovými účtami alebo prevodom medzi bankovými účtami a pokladňou sa účtuje ako začiatočný stav účtu 261 – Peniaze na ceste,

     pohľadávky

m) stav jednotlivých pohľadávok okrem pohľadávok z poskytnutých krátkodobých pôžičiek sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej triedy 3,

n)  stav jednotlivých pohľadávok z poskytnutých pôžičiek sa účtuje ako začiatočný stav účtu 067 – Ostatné pôžičky, účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom alebo účtu 378 – Iné pohľadávky,

     záväzky

o)  stav jednotlivých záväzkov okrem záväzkov z prijatých pôžičiek, z úverov, z rezerv a zo sociálneho fondu sa účtuje ako začiatočné stavy príslušných účtov účtovej triedy 3 a 4,

p)  stav jednotlivých rezerv sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej skupiny 45 – rezervy

q)  stav jednotlivých prijatých pôžičiek a úverov sa účtuje ako začiatočný stav príslušných účtov účtovej triedy 2, 3 a 4,

r)  zostatok jednotlivých výdavkov, ktoré sa z dôvodu časového rozlišovania nezahrnovali na daňové účely ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, sa účtuje na ťarchu účtu 381 – Náklady budúcich období,

s)  zostatok jednotlivých príjmov, ktoré sa z dôvodu časového rozlišovania nezahrňovali do základu dane, sa účtuje v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období,

t) stav sociálneho fondu sa účtuje v prospech účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu.

3)  Rozdiel medzi súčtom syntetických účtov majetku a súčtom syntetických účtov záväzkov sa účtuje takto:

a)  kladný rozdiel na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa,

b)  záporný rozdiel v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

Účtovanie v účtovných knihách v podvojnom účtovníctve

V účtovných knihách v sústave podvojného účtovníctva sa po ich otvorení na účely prechodu zo sústavy podvojného účtovníctva účtujú tieto účtovné prípady:

a)  na ťarchu účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti sa účtuje suma:

1. ocenenia odplatne obstaraných zásob, ak obstaranie zásob bolo uhradené,

to znamená, že zásoby už boli zaúčtované v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane (daňový výdavok v jednoduchom účtovníctve, výnos musí byť v podvojnom účtovníctve),

2. ocenenia zásob vlastnej výroby, ktoré sú v stave zásob vlastnej výroby,

ak boli obstarané zásoby spotrebované v rámci zásob vlastnej výroby aj zaplatené a teda už v peňažnom denníku zaúčtované ako výdavok ovplyvňujúci základ dane (daňový výdavok v jednoduchom účtovníctve, výnos bude v podvojnom účtovníctve),

3. ocenenia krátkodobého finančného majetku, ak obstaranie krátkodobého finančného majetku bolo uhradené a úhrada bola uznaná na daňové účely ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (výnos bude v podvojnom účtovníctve),

4. ocenenia pohľadávky, ktorá sa pri vzniku pohľadávky účtuje v sústave podvojného účtovníctva súvzťažne s účtom výnosu (ide o pohľadávky, ktoré sa v jednoduchom účtovníctve účtovali len v knihe pohľadávok, ale v podvojnom účtovníctve sa musia zaúčtovať ako výnos, pretože inkaso pohľadávok v podvojnom účtovníctve už neovplyvňuje výsledok hospodárenia),

5. poskytnutého preddavku, ak jeho úhrada bola uznaná na daňové účely ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (v podvojnom účtovníctve sa musí preddavok zaúčtovať ako výnos, pretože poskytnutie preddavku a jeho zúčtovanie v podvojnom účtovníctve neovplyvňuje výsledok hospodárenia),

b)  na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa sa účtuje suma

1. ocenenia záväzku okrem dane z príjmov, ktorý sa v sústave podvojného účtovníctva účtuje pri vzniku záväzku súvzťažne s účtom nákladu a ocenenia záväzku zo spotrebovaných zásob (ide o záväzky, ktoré sa v jednoduchom účtovníctve účtovali len v knihe záväzkov, ale v podvojnom účtovníctve sa musia zaúčtovať ako náklad, pretože úhrada záväzkov v podvojnom účtovníctve už neovplyvňuje výsledok hospodárenia),

2. prijatého preddavku, ak prijatie preddavku bolo uznané na daňové účely ako príjem zahrňovaný do základu dane z príjmov (v podvojnom účtovníctve sa preto musí prijatý preddavok zaúčtovať ako náklad z dôvodu, že prijatie preddavku a jeho zúčtovanie v podvojnom účtovníctve neovplyvňuje výsledok hospodárenia),

3. prijatej dotácie, ak prijatie dotácie bolo uznané na daňové účely ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov (v podvojnom sa musí zaúčtovať ako náklad, pretože čerpanie dotácie už neovplyvňuje výsledok hospodárenia),

c)  časť zostatku účtu 451 – Rezervy zákonné, ktorú tvorí rezerva na opravu dlhodobého majetku sa účtuje na ťarchu účtu 451 – Rezervy zákonné so súvzťažným zápisom v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa (ak bola v minulosti vytvorená a doúčtováva sa jej čerpanie).

     Príklad 1

Prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo

Účtovné knihy v podvojnom účtovníctve sa otvárajú zaúčtovaním začiatočných stavov na súvahové účty podvojnými zápismi prostredníctvom účtu 701 – Začiatočný účet súvahový. Údaje sa čerpajú z účtovných kníh v jednoduchom účtovníctve a z výkazu o majetku a záväzkoch. V účtovnom výkaze o majetku a záväzkoch Úč FO 2-01, v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov a v ostatnej pomocnej evidencii bol vykázaný nasledovný stav majetku a záväzkov doložený vykonanou inventarizáciou:

02 Dlhodobý hmotný majetok v zostatkovej hodnote celkom	80 400 €
budova v obstarávacej cene	80 000 €
oprávky k budove	– 15 000 €
osobné auto v obstarávacej cene	22 000 €
oprávky k autu	– 8 000 €
počítač	2 000 €
oprávky k počítaču	– 600 €

 

04 Zásoby	23 000 €
nespotrebovaný materiál, za ktorý nebolo zaplatené	15 000 €
nespotrebovaný tovar, za ktorý nebolo zaplatené	8 000 €

 

08 Pohľadávky voči odberateľom nezinkasované

17 300 €

 

09 Krátkodobý finančný majetok	14 400 €
10 Peniaze a ceniny	2 800 €
11 Účty v bankách	11 600 €

 

Majetok celkom (r. 02,04,08 a 09)

135 100 €

 

Záväzky krátkodobé celkom	32 550 €
za dodaný materiál nezaplatený	15 000 €
za dodaný tovar nezaplatený	8 000 €
nevyplatené mzdy pracovníkom	5 600 €
dlh z nezaplatenej dane zo závislej činnosti	760 €
dlh z titulu DPH	1 240 €
dlh z titulu dane z príjmov	1 950 €

 

Úvery – dlhodobý úver

75 800 €

 

Záväzky celkom

108 350 €

 

Rozdiel majetku a záväzkov (r. 15 – r. 20)

26 750 €

 

A) Zaúčtovanie začiatočných stavov majetku a záväzkov:
	Text	Suma v €	MD	D
1)	Budova v obstarávacej cene	80 000	021	701
2)	Oprávky k budovám	15 000	701	081
3)	Osobný automobil	22 000	022-Aú	701
4)	Oprávky k automobilu	8 000	701	082-Aú
5)	Počítač	2000	022-Aú	701
6)	Oprávky k počítaču	600	701	082-Aú
7)	Nezaplatený materiál	15 000	112	701
8)	Nezaplatený tovar	8 000	132	701
9)	Peniaze v pokladnici	2 800	211	701
10)	Peniaze na bankovom účte	11 600	221	701
11)	Pohľadávky	17 300	311	701
12)	Záväzky za obstaranie zásob	23 000	701	321
13)	Záväzky voči zamestnancom	5 600	701	331
14)	Dlhodobý úver	75 800	701	461
15)	Nezaplatená daň z príjmov	1 950	701	341
16)	Záväzok na dani zo závislej činnosti	760	701	342
17)	Záväzok z titulu DPH	1 240	701	343
18)	Rozdiel medzi účtami Aktív a Pasív	26 750	701	491
B) Zúčtovanie pohľadávok a záväzkov s dopadom na výsledok hospodárenia:
1)	Pohľadávky voči odberateľom	17 300	491	648
2)	Záväzky voči dodávateľom	23 000	548	491
3)	Záväzky voči zamestnancom z titulu nevyplatených miezd	5 600	548	491

 

Účtový rozvrh
021	Stavby
022	Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí /­ Aú pre auto a Aú pre počítač
081	Oprávky k stavbám
082	Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí /­Aú pre auto a Aú pre počítač
112	Materiál na sklade
132	Tovar na sklade a v predajniach
211	Pokladnica
221	Bankové účty
311	Odberatelia
321	Dodávatelia
331	Zamestnanci
341	Daň z príjmov
342	Ostatné priame dane
343	Daň z pridanej hodnoty
461	Bankové úvery
491	Vlastné imanie fyzickej osoby podnikateľa
548	Ostatné náklady na hospodársku činnosť
648	Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti

 

Zhrnutie:

-   Prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné možno vykonať vždy iba k prvému dňu účtovného obdobia.

-   Účtovná jednotka musí ukončiť vedenie jednoduchého účtovníctva uzatvorením účtovných kníh jednoduchého účtovníctva a zostaviť účtovnú závierku za jednoduché účtovníctvo účtovná závierka v JÚ (účtovnú závierku v JÚ Úč FO tvorí jeden celok: úvodná strana so všeobecnými náležitosťami, za ktorou nasleduje výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch).

-   Účtovanie v podvojnom účtovníctve sa začne zostavením účtového rozvrhu a otvorením účtovných kníh podvojného účtovníctva v bezprostredne nasledujúcom účtovnom období.

-   Účtovné jednotky – podnikatelia budú pri prechode z jednoduchého účtovníctva na podvojné postupovať podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 21 378/­2003-92 v znení neskorších predpisov, ktoré je zverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 18/­2003.

-   Ak fyzická osoba – podnikateľ prevedie jednoduché účtovníctvo na podvojné, fyzická osoba ako právny subjekt nezaniká, ide len o zmenu postupov účtovania v rámci jednej a tej istej účtovnej jednotky.

-   Pred prechodom je účtovná jednotka povinná vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov.

-   Do podvojného účtovníctva sa z jednoduchého účtovníctva prevádza len majetok a zdroje jeho krytia.

-   Rozdiel medzi aktívami a pasívami po zostavení otváracej súvahy v podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na ťarchu alebo v prospech účtu 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

-   Zaúčtovanie účtovných prípadov uvedených v § 3 opatrenia podľa charakteru– na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu alebo v prospech účtu 491 – vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa.

2. Predmet účtovníctva (§ 2 ods. 2)

Predmetom účtovníctva pre účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve je účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, o stave a pohybe záväzkov, o príjmoch, o výdavkoch a o výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Zákon tieto skutočnosti označuje ako účtovné prípady.

Na účely tohto zákona sa rozumie:

a)  majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28; vykazujú sa v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkoch,

b)  záväzkom existujúca povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dá sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28; vykazuje sa v účtovnej závierke vo výkaze o majetku a záväzkoch,

c)  ekonomickým úžitkom možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov,

d)  príjmom prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,

e)  výdavkom úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky,

f)  výsledkom hospodárenia ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období.

2.1  Základný princíp vedenia účtovníctva (§ 3 ods. 2)

•    základný princíp jednoduchého účtovníctva – hotovostný princíp

-   výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu, to znamená, že v jednoduchom účtovníctve sa účtuje iba vtedy, keď dôjde k pohybu peňažných prostriedkov s výnimkou uzávierkových účtovných operácií na konci obdobia, kedy sa účtuje bez pohybu peňažných prostriedkov, napr. odpisy dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku, účtovanie kurzových rozdielov a pod.

Keďže fyzické osoby podnikatelia môžu účtovať aj v sústave podvojného účtovníctva, ak sa tak dobrovoľne rozhodnú, uvádzame aj základný princíp vedenia podvojného účtovníctva:

•    základný princíp podvojného účtovníctva – predpisový princíp

-   náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa, alebo na deň vyrovnania iným spôsobom, to znamená, že podvojné účtovníctvo je účtovníctvo predpisové– účtuje sa na základe predpisu účtovného prípadu, bez ohľadu na platbu.

     Príklad 2

Účtovná jednotka predala tovar. Svojmu odberateľovi vystavila odberateľskú faktúru, ktorú si odberateľ prevzal v rovnaký deň ako si prevzal aj tovar. Dodávateľ s odberateľom sa dohodli na mesačnej splatnosti za dodaný tovar. Ako sa bude o tomto účtovnom prípade účtovať v jednoduchom a ako v podvojnom účtovníctve?

Účtovanie v jednoduchom účtovníctve

Vystavená odberateľská faktúra sa v jednoduchom účtovníctve zapíše len do knihy odberateľských faktúr, t. j. do knihy pohľadávok. V peňažnom denníku (hlavná kniha v jednoduchom účtovníctve) sa neúčtuje. Do peňažného denníka sa zaúčtuje až príjem peňažných prostriedkov za predaný tovar nasledovne: ako „príjem peňazí v hotovosti alebo na bankový účet“ a ďalej ako „príjem ovplyvňujúci základ dane“ v ďalšom členení „predaj tovaru“. Až v tomto okamihu dochádza k ovplyvneniu výsledku hospodárenia účtovnej jednotky účtujúcej v jednoduchom účtovníctve.

Účtovanie v podvojnom účtovníctve

Vystavená odberateľská faktúra sa v okamihu uskutočnenia účtovného prípadu (predaj tovaru) zaúčtuje na ťarchu účtu 311 – Odberatelia a v prospech účtu 604 – Tržby za tovar. Tento účtovný zápis účtovný výsledok hospodárenia ovplyvňuje v okamihu jeho zaúčtovania bez ohľadu na to, kedy bude za predaný tovar účtovnej jednotke zaplatené.

Príjem peňažných prostriedkov či už v hotovosti alebo na bankový účet sa účtuje mimo výsledku hospodárenia, teda len na súvahových účtoch a to nasledovne: na stranu Má dať účtu 211 – Pokladnica alebo 221 – Bankové účty a v prospech účtu 311 – Odberatelia.

Z uvedeného účtovania vyplýva, že v jednoduchom účtovníctve sa predaj tovaru „zdaní“ až vtedy, keď podnikateľ obdrží peňažné prostriedky a nemôže sa tak dostať do situácie, že nemá z čoho zaplatiť daň z príjmov; v prípade podvojného účtovníctva, musí predaj tovaru „zdaniť“ bez ohľadu na to, či obdrží za predaný tovar aj peňažné prostriedky alebo nie.

Čo v prípade, ak účtovná jednotka obdrží zálohu (preddavok) za tovar, ktorý predá až následne, napr. po mesiaci. Ako sa bude o prijatom preddavku účtovať v jednoduchom účtovníctve a ako v podvojnom účtovníctve?

Účtovanie v jednoduchom účtovníctve

Prijatý preddavok podnikateľ (účtovná jednotka) zaúčtuje do peňažného denníka nasledovne: ako „príjem peňazí v hotovosti alebo na bankový účet“ a ďalej ako „príjem ovplyvňujúci základ dane“ v ďalšom členení „predaj tovaru“, čo znamená, že prijatý preddavok bude súčasťou účtovného výsledku hospodárenia podnikateľa a aj súčasťou základu dane v okamihu prijatia peňažných prostriedkov.

Účtovanie v podvojnom účtovníctve

Prijatý preddavok na budúcu dodávku v podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje mimo účtov výsledku hospodárenia (teda mimo nákladov a výnosov) len na súvahové účty nasledovne: na stranu Má dať účtu 211 – Pokladnica, ak bol preddavok prijatý v hotovosti alebo na stranu Má dať účtu 221 – Bankové účty, ak bol preddavok prijatý na bankový účet a v prospech účtu 324 – Prijaté preddavky. Odberateľská faktúra sa do výnosov zaúčtuje až v prípade, keď dôjde k splneniu dodávky, teda k predaju tovaru.

2.2  Účtovné obdobie kalendárny
rok alebo hospodársky rok
(§ 3 ods. 3 až 8)

-   účtovné obdobie hospodársky rok nemôže uplatniť FO podnikateľ účtujúci v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve

Podľa § 3 ods. 3 zákona o účtovníctve, účtovným obdobím je kalendárny rok (obdobie od 1. 1. do 31. 12.). Podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve, účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Je to obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom, napr. od 1. 4. 2021 – 31. 3. 2022. Podľa § 3 ods. 8 zákona o účtovníctve, účtovné obdobie hospodársky rok nemôže uplatniť fyzická osoba – podnikateľ, pretože zákon o dani z príjmov pre fyzické osoby podnikateľov ustanovuje len jedno zdaňovacie obdobie, a tým je kalendárny rok. Uvedené platí aj v prípade, ak by účtovná jednotka – fyzická osoba podnikateľ účtovala v podvojnom účtovníctve.

2.3  Doba vedenia účtovníctva
(§ 4 ods. 1)

Fyzická osoba vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Ak fyzická osoba určí výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, nie je považovaná za účtovnú jednotku a zákon o účtovníctve sa na ňu nevzťahuje, okrem § 10 zákona o účtovníctve, v ktorom sú ustanovené náležitosti účtovných dokladov. Na týchto daňovníkov sa vzťahujú len náležitosti uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až d).

2.4  Vydávanie predpisov z oblasti účtovníctva (§ 4 ods. 2)

V § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve je ustanovené splnomocnenie pre Ministerstvo financií SR k vydávaniu opatrení (predpisov) z oblasti účtovníctva, ktoré sa vyhlasujú oznámením o ich vydaní v Zbierke zákonov a účtovné jednotky sú povinné ich dodržiavať. Medzi najdôležitejšie Opatrenia z oblasti účtovníctva patria rámcové účtovné osnovy a postupy účtovania pre jednotlivé účtovné jednotky.

Ako sme už uviedli, pre podnikateľské účtovné jednotky Ministerstvo financií SR vydalo tieto opatrenia:

-   Opatrenie MF SR č. MF/­27076/­2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení n. p

-   Opatrenie MF SR č. 23054/­2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení n. p.

2.5  Účtovníctvo ako sústava účtovných záznamov
(§ 4 ods. 5 a 6)

Zákon definuje účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov. Účtovný záznam je údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Je to pojem zavedený pre účtovné písomnosti. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia, je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami.

Účtovnými záznamami sú najmä:

-   účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtovná závierka.

Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnné informácie, ktoré sa nazývajú súhrnné účtovné záznamy.

Účtovný záznam môže mať

a)  listinnú podobu alebo

b)  elektronickú podobu.

Účtovný záznam v listinnej podobe je záznam vyhotovený na papieri a tiež vytlačený účtovný záznam vyhotovený pomocou softvéru, ktorý je zaslaný a prijatý ako listina, alebo vyhotovený na interné účely účtovnej jednotky ako listina (interný účtovný doklad).

Účtovný záznam v elektronickej podobe je záznam vyhotovený

1. v elektronickom formáte a prijatý alebo sprístupnený v elektronickom formáte, pričom elektronický formát určuje vyhotoviteľ účtovného záznamu alebo je určený na základe dohody s prijímateľom účtovného záznamu,

2. naskenovaním listiny súlade s § 33 ods. 3 zákona o účtovníctve zaslaný elektronicky; pri elektronickom zasielaní môže tvoriť prílohu elektronickej pošty,

3. v elektronickom formáte na interné účely účtovnej jednotky.

2.6. Účtovníctvo sa vedie v mene euro (§ 4 ods. 7)

Podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách a rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

Z uvedeného vyplýva, že účtovné jednotky sú povinné v prvom rade viesť účtovníctvo v eurách, ale ak má účtovná jednotka majetok a záväzky vyjadrené aj v cudzej mene, musí účtovať aj v eurách aj v cudzej mene. Táto zásada platí tak pre účtovné jednotky obchodujúce so zahraničím, ako aj pre slovenské účtovné jednotky, ktoré na území SR medzi sebou obchodujú v cudzej mene. Účtovníctvo budú viesť v eurách aj v cudzej mene a samozrejme budú účtovať aj o kurzových rozdieloch.

2.7  Účtovníctvo sa vedie v slovenskom jazyku (§ 4 ods. 8)

Podľa § 4 ods. 8 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo v štátnom jazyku (slovenský jazyk). Účtovný doklad vyhotovený v inom ako v štátnom jazyku, musí spĺňať podmienku zrozumiteľnosti podľa § 8 ods. 5 zákona o účtovníctve. Účtovný doklad je zrozumiteľný, ak umožňuje spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovného prípadu. Zákon bližšie neustanovuje, akým spôsobom sa má zrozumiteľnosť účtovného dokladu zabezpečiť, najmä pokiaľ ide o účtovné doklady vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku.

Účtovné jednotky musia zabezpečiť, aby doklady vyhotovené v cudzom jazyku boli preložené do slovenského jazyka, pričom treba rozlišovať o aký účtovný doklad ide. Ak ide o zmluvy, je potrebné, aby celá zmluva bola preložená do slovenského jazyka. Ak ide napr. o dodávateľskú faktúru, potom účtovná jednotka preklad textu faktúry môže napísať aj čitateľne rukou na túto faktúru, alebo priložiť k nej preklad.

2.8  Zodpovednosť za vedenie účtovníctva

Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú alebo fyzickú osobu. Účtovníctvo si môže dať viesť aj na území iného štátu (využíva sa najmä vo vzťahu k organizačným zložkám), avšak týmto sa nezbavuje zodpovednosti za jeho vedenie, za zostavenie a predloženie účtovnej závierky, ako aj za preukázateľnosť účtovníctva na území SR. Ak účtovná jednotka poverí vedením svojho účtovníctva inú fyzickú alebo právnickú osobu (zabezpečenie vedenia účtovníctva dodávateľským spôsobom), potom je vhodné dohodnúť si písomne pravidlá a postup jeho vedenia.

Čo by mala zmluva o vedení
účtovníctva obsahovať?

V prvom rade identifikáciu oboch zmluvných strán, to znamená objednávateľa (podnikateľský subjekt, ktorý prenecháva vedenie svojho účtovníctva externej účtovníckej firme) a vykonávateľa (externá účtovnícka firma).

V zmluve odporúčame upraviť nasledovné skutočnosti:

-   aké práce sú zahrnuté pod pojem „vedenie účtovníctva“; teda tu by mali byť uvedené skutočnosti, ktoré pod vedením účtovníctva treba rozumieť, napr.:

-   zaúčtovanie všetkých účtovných dokladov (môže sa aj konkrétne vymenovať ktorých, napr. dodávateľských a odberateľských faktúr, bankových výpisov, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov a pod.),

-   mzdová agenda,

-   spracovanie podkladov pre mesačné, štvrťročné alebo ročné daňové priznanie k DPH (ak podnikateľ, ktorému sa vedie účtovníctvo, je platiteľom DPH),

-   spracovanie mesačných, štvrťročných a celoročných výstupov z účtovného programu (uviesť ktoré presne, v akej forme, termíny vyhotovenia výstupov),

-   vypracovanie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti a dane z motorových vozidiel,

-   vypracovanie daňového priznania k dani z príjmov.

V zmluve môže byť uvedené aj čo nie je predmetom zmluvy a ktoré činnosti účtovnícka firma nebude vykonávať, napríklad predmetom zmluvy nebude vystavovanie prvotných dokladov (napr. vydané faktúry).

•    kto bude osobou zodpovednou za zaúčtovanie účtovného prípadu a kto bude zodpovedať za to, aby účtovné doklady obsahovali náležitosti požadované § 10 zákona o účtovníctve,

•    kto zodpovedá za dodržanie zákona o účtovníctve a kto ponesie zodpovednosť za prípadné nedostatky zistené daňovou kontrolou,

•    kto zodpovedá za vydanie vnútroorganizačného predpisu pre účtovníctvo (interná smernica),

•    kto zodpovedá za daňovú agendu a správnosť údajov v nej uvedených,

•    cenové a platobné podmienky.

V zmluve je potrebné upraviť výšku odmeny za vedenie účtovníctva, napr.:

-   odmena môže byť dohodnutá vo forme mesačného paušálu za vedenie účtovníctva,

-   odmena za každý spracovaný účtovný doklad,

-   odmena za zostavenie daňového priznania k dani z príjmov,

-   odmena za zostavenie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti,

-   odmena za zostavenie daňového priznania k dani z motorových vozidiel,

-   odmena za zostavenie účtovnej závierky a pod.

Práva a povinnosti podnikateľa a účtovníckej firmy

V zmluve by mali byť dohodnuté a vymenované aj práva a povinnosti oboch zmluvných strán, napr. mali by byť jednoznačne stanovené termíny odovzdávania účtovných písomností a ostatných dokumentov na strane podnikateľa a aj na strane účtovníckej firmy. Práva a povinnosti oboch zúčastnených strán môžu byť dohodnuté nasledovne:

•    Práva a povinnosti podnikateľa

-   poskytnúť všetky podklady, doklady a dokumenty potrebné pre vedenie účtovníctva,

-   vyhotoviť zoznam všetkých odovzdávaných dokumentov, ktorých prijatie účtovnícka firma potvrdí napr. podpisom zodpovednej osoby za účtovnícku firmu,

-   informovať o termínoch a výsledkoch daňových kontrol,

-   právo na vyžiadanie vysvetlenia k spôsobu zaúčtovania účtovných dokladov,

-   právo na informácie minimálne raz mesačne o stave vedenia účtovníctva a pod.

•    Práva a povinnosti účtovníckej firmy

-   plnenie zmluvných podmienok v súlade so záujmom podnikateľa a dodržiavanie zákonov a predpisov, ktoré súvisia s predmetom zmluvy,

-   vyhotovenie zoznamu vrátených dokladov, ktoré pri vrátení podnikateľ potvrdí svojim podpisom a pod.

Zodpovednosť zmluvných strán

Je dôležité stanoviť rozsah zodpovednosti zmluvných strán. Malo by byť presne stanovené, kto zodpovedá za škodu pri vedení účtovníctva a hlavne akým spôsobom budú riešené náhrady škody. Zmluva o vedení účtovníctva by mala obsahovať aj prípady, kedy nie je možné prenášať škodu na účtovnícku firmu, napríklad možno stanoviť, že účtovnícka firma nezodpovedá za pravdivosť, správnosť, včasnosť a úplnosť dokladov odovzdaných podnikateľom na spracovanie.

Ostatné zmluvné podmienky

V zmluve o vedení účtovníctva možno ďalej dohodnúť aj:

-   spôsob archivácie účtovných písomností a osobu zodpovednú za archiváciu,

-   podpisové záznamy – spôsob a technika podpisových záznamov na účtovných dokumentoch,

-   povinnosť zachovávať mlčanlivosť účtovníckej firmy o všetkých údajoch týkajúcich sa podnikateľa a jeho klientov nielen počas trvania doby zmluvy, ale aj po jej skončení.

V zmluve by nemal chýbať údaj o dobe trvania zmluvy a o výpovednej lehote zmluvy, ak ide o zmluvu na dobu neurčitú.

2.9  Povinnosť dokladovosti, inventarizácie a zostavenie účtovnej závierky

Podľa § 6 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná:

a)  účtovné prípady doložiť účtovnými dokladmi, ktoré musia spĺňať náležitosti požadované § 10 zákona o účtovníctve,

b)  účtovné prípady zaúčtovať do účtovných kníh iba na základe účtovných dokladov (účtovné zápisy),

c)  inventarizovať majetok a záväzky,

d)  zostaviť účtovnú závierku ako

-  riadnu, ktorá sa zostavuje ku koncu riadneho účtovného obdobia,

-  mimoriadnu, ktorá sa zostavuje v prípadoch mimoriadneho uzatvárania účtovných kníh podľa § 16 zákona o účtovníctve,

-  priebežnú, ktorá sa zostavuje v prípadoch, ak tak ustanovuje osobitný predpis, napr. zákon o dani z príjmov.

2.10 Zásady vedenia účtovníctva pre účely zobrazenia v účtovnej závierke (§ 7 ods. 1 a 2)

Účtovné jednotky sú povinné účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

-   Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

-   Zobrazenie v účtovnej jednotke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo

-   správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov

Účtovníctvo účtovnej jednotky je vedené správne, keď pri jeho vedení účtovné jednotky dodržujú ustanovenia zákona o účtovníctve, postupov účtovania (účtové osnovy), opatrenia pre zostavenie účtovných závierok a ďalšie pokyny alebo usmernenia z oblasti účtovníctva. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka v účtovnom období zaúčtovala všetky účtovné prípady, zostavila účtovné závierky, zverejnila údaje, ak takúto povinnosť má, a o všetkých týchto skutočnostiach má účtovné doklady. Zákon o účtovníctve stanovuje povinnosť všetky účtovné prípady a účtovné zápisy preukazovať účtovnými dokladmi. Bez účtovného dokladu nemožno vykonať žiaden zápis v účtovných knihách.

Za preukázateľný je možno považovať len taký účtovný záznam, ktorého obsah dokazuje skutočnosť priamo, alebo nepriamo prostredníctvom iných preukázateľných účtovných záznamov, prípadne je prenesený prostredníctvom informačného systému. Základnou požiadavkou preukázateľnosti účtovníctva je vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov. Účtovníctvo je zrozumiteľné ak je vedené v štátnom jazyku, je zostavená účtovná závierka a umožňuje spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov.

Trvalosť účtovných záznamov sa musí zabezpečiť po celú dobu spracovania účtovníctva a jeho úschovy. Musí sa zabezpečiť, aby sa účtovné záznamy nedali vymazať, aby sa nezničili technické nosiče dát.

Trvalosť účtovných záznamov sa musí zabezpečiť bez ohľadu na to, či sú vedené v technickej forme alebo v listinnej podobe.

2.11 Účtovný doklad
a jeho náležitosti (§ 10)

Podľa § 6 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovné prípady doložiť účtovnými dokladmi, ktoré musia spĺňať náležitosti požadované § 10 zákona o účtovníctve.

Definícia účtovného dokladu
a jeho náležitosti

Účtovný doklad je definovaný ako preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať:

a)  slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b)  obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c)  peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

d)  dátum vyhotovenia účtovného dokladu,

e)  dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

f)  podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,

g)  označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

Od 1. 1. 2022 na základe zákona č. 456/2021 Z. z. ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, povinnou náležitosťou účtovného dokladu nie je:

-   podpisový záznam osoby zodpovednej za zaúčtovanie účtovných prípadov a 

-   označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.

Aj naďalej platí, že účtovný doklad musí obsahovať podpisový záznam (fyzický podpis na účtovnom doklade) osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke, ak overenie účtovného prípadu nie je zabezpečené podľa § 32 ods. 3 písm. b) alebo písm. c) zákona o účtovníctve, t. j. elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov.

Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5:

„účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 (vedenie účtovníctva v štátnom jazyku) jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2: rámcové účtové osnovy a postupy účtovania) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité podoby účtovných záznamov (§ 31 ods. 2: listová a elektronická podoba)“.

Slovné a číselné označenie
účtovného dokladu

     Slovné označenie

Zákon o účtovníctve ustanovuje, že každý účtovný doklad musí obsahovať slovné označenie. Pod slovným označením možno rozumieť názov účtovného dokladu, napr. faktúra, ktorá môže byť upresnená na dodávateľskú faktúru alebo odberateľskú faktúru, príjmový a výdavkový pokladničný doklad, dodací list, príjemka tovaru, výdajka tovaru. Účtovným dokladom môže byť aj zmluva po doplnení potrebných náležitosti, alebo môže slúžiť ako podklad na vystavenie interného účtovného dokladu.

     Číselné označenie

Každý účtovný doklad musí obsahovať aj číselné označenie, čo znamená, že každý účtovný doklad musí mať číslo, ktorým ho účtovná jednotka označí ihneď po príchode do účtovnej jednotky. Bolo by vhodné, aby si účtovná jednotka na číslovanie účtovných dokladov vypracovala internú smernicu s cieľom predísť nesprávnemu alebo neprehľadnému číslovaniu účtovných dokladov.

Za najsprávnejší spôsob číslovania dokladov sa považuje vzostupné číslovanie účtovných dokladov, teda číslovanie účtovných dokladov od 1 po 99 999... Nie je správne, ak niektoré účtovné jednotky začnú číslovať príslušné účtovné doklady v každom mesiaci od 1 po 99 999... Týmto spôsobom číslovania sa ťažko preukazuje, že účtovná jednotka v účtovnom období zaúčtovala všetky účtovné prípady a navyše tento spôsob zvádza aj k doúčtovaniu dodatočných účtovných prípadov s rôznym cieľom, napr. aj korigovať výsledok hospodárenia a pod.

Obsah účtovného prípadu
a označenie jeho účastníkov

     Obsah účtovného prípadu

Obsah účtovného dokladu musí byť uvedený tak, aby bol pre každého „čitateľný“, to znamená, aby z neho bolo zrejmé, čo je predmetom účtovného prípadu. Môže to byť konkrétny druh dodávaného materiálu, tovaru alebo poskytnuté práce a služby. Napr. ak pôjde o tovar, môže to byť napr. cukor, múka, olej, atď. Ak pôjde o službu, môžu to byť napr. murárske práce, ktoré sa vykonali pre inú účtovnú jednotku, a ktoré účtovná jednotka fakturuje.

Ak by obsah účtovného prípadu bol na účtovnom doklade uvedený napr. nejakým číselným kódom alebo znakom, potom je účtovná jednotka povinná k takémuto dokladu pripojiť slovný popis, aby bol obsah účtovného dokladu pre každého čitateľný.

     Označenie účastníkov účtovného prípadu

Zákon bližšie neustanovuje, ako by mal byť účastník označený, musí však obsahovať názov účtovnej jednotky, ktorá doklad vystavuje, adresu, teda minimálne také údaje, aby bol účastník účtovného prípadu jasne identifikovateľný o koho ide a adresu (ulicu, číslo domu alebo budovy, mesto, v ktorom účtovná jednotka sídli a pod.), kde je možné účtovnú jednotku zastihnúť napr. z dôvodu doručovania písomností, dodania tovaru, materiálu, prác a služieb a pod. Účtovný doklad môže obsahovať aj iné náležitosti, ktoré vyžadujú iné právne predpisy, napr. zákon o DPH.

     Náležitosti účtovného dokladu a zákon o DPH

Ako sme uviedli, zákon o účtovníctve požaduje základné náležitosti označenia účastníkov. Iná právna norma, napr. zákon o DPH, môže požadovať aj iné údaje, napr. identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty platiteľa tejto dane. Preto platiteľom DPH dávame do pozornosti aj § 70 až § 75 zákona č. 222/­2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, ktoré konkrétne uvádzajú, aké náležitosti majú obsahovať daňové doklady z pohľadu tohto zákona. Zákon o DPH požaduje oveľa viac náležitostí na obsah daňových dokladov ako požaduje zákon o účtovníctve pre účtovné doklady.

     Náležitosti obchodnej listiny podľa Obchodného zákonníka

Ďalšou právnou normou, ktorá požaduje náležitosti určitých písomností, je Obchodný zákonník, ktorý v § 3a ustanovuje, že každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať:

-   obchodné meno,

-   sídlo alebo miesto podnikania,

-   právnu formu právnickej osoby,

-   identifikačné číslo, ak je pridelené,

-   označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu, ak ide o podnikateľa zapísaného v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov; ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania (nejde o povinný údaj), musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.

Uvedené údaje je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku.

Uvedené údaje je podnikateľ povinný uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka musí náležitostiam účtovných dokladov pristupovať zodpovedne. Ak nepôjde o platiteľa DPH, vystačí s náležitosťami ustanovenými zákonom o účtovníctve. Ak však pôjde o platiteľa DPH, musí rešpektovať požiadavky na daňový doklad ustanovený zákonom o DPH. Podnikateľ je tiež povinný uvádzať na obchodných listoch a objednávkach aj údaje požadované Obchodným zákonníkom.

Peňažná suma alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva

Každý účtovný doklad musí obsahovať peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva. Peňažná suma je uvedená v mene euro alebo v cudzej mene. Ak je peňažná suma vyjadrená v cudzej mene, musí sa oceniť a vyjadriť v cudzej mene aj v mene euro, pretože podľa § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro.

Suma môže byť vyjadrená:

-   jednou sumou (napr. 500 eur) alebo,

-   ak ide o viac kusov tovaru, uvedie sa počet kusov, jednotková cena a cena spolu, napr. 10 kusov stoličiek, cena za 1 kus 25 eur, spolu 250 eur.

Dátum vyhotovenia účtovného dokladu a dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia

Za deň uskutočnenia účtovného prípadu sa považuje napr. deň, kedy sa reálne uskutoční dodávka tovaru (viď. § 2 postupov účtovania pre podnikateľov, kde je definovaný deň uskutočnenia účtovného prípadu). V tento deň sa môže vystaviť aj účtovný doklad, ale aj nemusí. Ak sa účtovný prípad uskutoční v rovnaký deň ako sa vystavila faktúra, potom sa uvedie rovnaký dátum uskutočnenia účtovného prípadu aj vystavenia faktúry. Ak bude faktúra vystavená až po dodaní tovaru, potom budú na faktúre dva rôzne dátumy, jeden dátum bude zo dňa dodania tovaru, druhý dátum bude zo dňa vystavenia faktúry.

Podpisový záznam a označenie účtov

Ako sme už uviedli, do 31. 12. 2021 účtovný doklad obsahoval aj podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie v účtovnej jednotke a označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad v podvojnom účtovníctve zaúčtoval.

Od 1. 1. 2022, kedy vstúpil do platnosti zákon č. 456/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, tieto náležitosti nie sú povinnými náležitosťami účtovného dokladu. To znamená, že z náležitostí účtovného dokladu sa vypustil podpis osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie a vypustila sa povinnosť uvádzať na účtovnom doklade označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje (dobrovoľne ich vyznačovať môžu). Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva má naďalej povinnosť na výzvu daňového úradu, poskytnúť pri kontrole prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a účtovné záznamy, ktoré preukazujú označenie účtov, na ktorých sú účtovné prípady v účtovnej jednotke zaúčtované. Táto povinnosť vyplýva z § 31 ods. 8 novelizovaného zákona o účtovníctve.

Podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke

V nadväznosti na nové podmienky zabezpečenia vierohodnosti a neporušenosti obsahu účtovného záznamu (účtovného dokladu), ktoré sú ustanovené v § 32 ods. 3 zákona o účtovníctve, účtovným jednotkám sa umožňuje, aby bol podpis osoby zodpovednej za uskutočnenie účtovného prípadu nahradený elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom. Ak účtovná jednotka neuskutočňuje výmenu účtovných záznamov prostredníctvom takýchto systémov, je povinná na účtovnom doklade uvádzať podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad. Podpis môže mať formu vlastnoručného podpisu alebo môže byť nahradený inou formou podpisu, ktorá je upravená v § 32 ods. 2 zákona o účtovníctve (kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný účtový záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v elektronickej podobne, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila).

Špecifiká náležitostí účtovných dokladov

     Účtovný doklad a výdavkový pokladničný doklad

Môže účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva predložiť jeden výdavkový pokladničný doklad k viacerým účtovným prípadom, t .j. napr. subjekt mal výdavky v hotovosti za drobný nákup (napr. čistiace a kancelárske potreby) v dňoch 5. 4. až 26. 4. – je správne v zmysle zákona o účtovníctve, aby vyhotovil jeden výdavkový pokladničný doklad zo dňa 26. 4., ak mu nastali výdavky v rôznych dňoch?

Za najsprávnejšie možno pokladať, že každý účtovný prípad sa do účtovných kníh, teda aj do peňažného denníka, zaúčtuje samostatne a priebežne tak, ako účtovné prípady vznikali.

Podľa § 3 ods. 3 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve účtovné zápisy v účtovných knihách sa vykonávajú v časovom slede na základe účtovných dokladov tak, aby účtovnými knihami bolo možné preukázať:

a)  stav majetku a záväzkov k prvému dňu účtovného obdobia (počiatočné stavy),

b)  mesačne prírastok a úbytok majetku a záväzkov účtovaný priebežne počas účtovného obdobia,

c)  zostatok a stav majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

To znamená, že v peňažnom denníku musia byť aspoň mesačné účtovné zápisy. Na základe uvedeného je možné súhrnný účtovný doklad (napríklad výdavkový pokladničný doklad) zaúčtovať v peňažnom denníku raz mesačne. Z dôvodu preukázateľnosti vedenia účtovníctva je vhodné pripomenúť, že prílohou súhrnného účtovného dokladu by mal byť rozpis čiastkových účtovných dokladov a malo by ísť o rovnorodý druh účtovných prípadov, napr. došlé dodávateľské faktúry za nákup tovaru alebo doklady o nákupe čistiacich alebo kancelárskych potrieb a podobne.

Poznámka:

Aj v podvojnom účtovníctve musia byť účtovné zápisy v účtovných knihách vykonávané aspoň raz mesačne (§ 12 ods. 2 zákona o účtovníctve – súhrnné obraty strany Má dať a Dal jednotlivých účtov v hlavnej knihe minimálne za kalendárny mesiac).

     Účtovanie tržieb z e-Kasy raz za mesiac

Musia byť denné tržby z e-Kasy zaúčtované v účtovníctve za každý deň zvlášť alebo je možné ich zaúčtovať raz za mesiac súhrnne – ako prílohu k tomu zaúčtovaniu pridať súpisku denných tržieb? Naša ORP (on-line registračná pokladňa) umožňuje vyhotovovať denné uzávierky.

Účtovné zápisy v účtovných knihách sa vykonávajú v časovom slede na základe účtovných dokladov tak, aby bolo možné preukázať mesačne prírastok a úbytok majetku a záväzkov účtovaný priebežne počas účtovného obdobia. Na základe uvedeného je možné súhrnný účtovný doklad o prijatých tržbách (príjmový pokladničný doklad) zaúčtovať do účtovných kníh raz za mesiac. Prílohou tohto súhrnného účtovného dokladu musí byť denný rozpis prijatých tržieb.

Podľa § 12 zákona o ERP podnikateľ nemá povinnosť vyhotovovať dennú uzávierku. V e-Kasa zóna podnikateľa je možné stiahnuť reporty, ktoré sú v súčasnosti generované na mesačnej báze. Prioritne účtovná jednotka účtuje na základe reportov vygenerovaných za kalendárny mesiac. Účtovná jednotka, ktorá nemá možnosť vyhotovovať uzávierky, pri účtovaní vychádza len z dostupných reportov. Účtovná jednotka, ktorá má možnosť vyhotovovať uzávierky, môže účtovať tržby aj pribežne počas mesiaca.

Poznámka:

Novelou zákona č. 289/­2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení n. p. sa zaviedol do praxe eKasa systém. Spočíva v napojení všetkých registračných pokladníc na systémy finančnej správy prostredníctvom internetu. Od 1. júla 2019 (termín pre napojenie ORP bol posunutý do 31. 12. 2019) musia všetci podnikatelia používať len registračné pokladnice kompatibilné s eKasa systémom. Ide o online registračnú pokladnicu (ORP) alebo virtuálnu registračnú pokladnicu (VRP): e-Kasa ORP/­VRP.

     Účtovný doklad ako preukázateľný účtovný záznam

Účtovný doklad je definovaný ako preukázateľný účtovný záznam. Za preukázateľný účtovný záznam sa podľa § 32 ods. 1 zákona o účtovníctve považuje iba účtovný záznam,

a)  ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť,

b)  ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov,

c)  ktorý pri zaznamenaní a spracovaní týchto skutočností spĺňa požiadavky podľa § 31 ods. 3 zákona o účtovníctve, t. j., účtovná jednotka je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť účtovného záznamu od okamihu vyhotovenia účtovného záznamu alebo od okamihu prijatia alebo sprístupnenia účtovného záznamu až do ukončenia doby ustanovenej v § 35 ods. 3 (archivácia účtovného záznamu), pričom táto povinnosť sa vzťahuje aj na prenos účtovného záznamu inej osobe podľa odseku § 32 ods. 7 zákona o účtovníctve.

Ak účtovná jednotka elektronický účtovný záznam (doklad) zasiela alebo inak sprístupňuje inej osobe, použitie elektronického účtovného záznamu podlieha

a)  písomnej dohode medzi zúčastnenými stranami o určení technických požiadaviek potrebných na prijímanie účtovných záznamov alebo

b)  potvrdenému súhlasu prijímateľa účtovného záznamu; za potvrdený súhlas sa považuje informácia o akceptovaní účtovného záznamu, napríklad informácia o zaplatení požadovanej sumy.

Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti (priebežné vystavovanie účtovných dokladov), ktorá sa ním preukazuje a to tak, aby bolo možné určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5 zákona, teda zrozumiteľne. Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov a obsah účtovných záznamov.

2.12  Účtovný zápis

Účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách (napr. v peňažnom denníku, v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a pod.). Účtovná jednotka je povinná zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne, to znamená, že účtovné jednotky by mali zaznamenávať (účtovať) účtovné zápisy v časovom horizonte za sebou, tak ako vznikali, teda kladie sa povinnosť viesť účtovníctvo priebežne. Touto povinnosťou ustanovenou v zákone o účtovníctve sa zabraňuje tomu, aby účtovné jednotky nevykonávali účtovné zápisy naraz na konci roka, alebo až v nasledujúcom roku, tak ako to v praxi často býva zvykom, najmä u účtovných jednotiek účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Ak má účtovníctvo pravdivo a verne zobrazovať predmet účtovníctva, je jeho priebežné vedenie nevyhnutnosťou.

2.13  Otvorenie a uzavretie účtovných kníh – fyzické osoby podnikatelia

Podľa § 16 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, otvorí účtovné knihy:

a)  ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

b)  k prvému dňu účtovného obdobia.

Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy:

a)  k poslednému dňu účtovného obdobia,

b)  ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

c)  ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu.

Aj pre fyzické osoby platí, že v účtovnom období odo dňa účinnosti vyhlásenia konkurzu do dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy ku dňu právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu (jedno účtovné obdobie konkurzu).

Pri zmene malého konkurzu podľa osobitného predpisu (§ 106j zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) účtovná jednotka zostaví priebežnú účtovnú závierku. Podnikateľ, ktorý začal vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia otvára účtovné knihy k dátumu, od ktorého sa mu táto činnosť v živnostenskom oprávnení povoľuje.

Účtovanie bežného účtovného obdobia (k 1. 1.) sa začína otvorením účtovných kníh a končí ich uzavretím ku koncu účtovného obdobia (31. 12.). Otvorením peňažného denníka v bežnom účtovnom období sa rozumie prevod konečných zostatkov peňažných prostriedkov v hotovosti, na účtoch v bankách, prevod priebežných položiek ak majú zostatok a prevod dlhodobého nehmotného alebo dlhodobého hmotného majetku, ak ho účtovná jednotka vlastní a o ňom v peňažnom denníku účtovala v predchádzajúcom účtovnom období do začiatočných stavov bežného účtovného obdobia.

V knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v ostatných pomocných knihách je možné pokračovať v účtovných zápisoch aj počas viacerých účtovných období a preto je potrebné zreteľne oddeliť jednotlivé účtovné obdobia, napr. čiarou.

Neprehliadnite!

Po zostavení účtovnej závierky nie je možné v jednoduchom účtovníctve opätovne otvoriť účtovné knihy, tak ako to je v podvojnom účtovníctve u podnikateľov právnických osôb (§ 16 ods. 10 zákona o účtovníctve: do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva). Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve nepodlieha schvaľovaniu, teda ak aj FO bude účtovať v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov, nemôže opätovne otvárať účtovné knihy.

     Príklad 3

Oprava účtovných výkazov v jednoduchom účtovníctve

Podnikateľ v januári 2022 zistil, že do výkazu o majetku a záväzkoch za rok 2021 neuviedol ako záväzok mzdu za mesiac december. Môže v roku 2022 podať opravný výkaz o majetku a záväzkoch za tento rok?

V jednoduchom účtovníctve nie je možné za minulé roky opätovne otvárať účtovné knihy a nie je možné ani opravovať účtovnú závierku – výkazy. Opravu účtovná jednotka vykoná v účtovných knihách a v účtovných výkazoch v účtovnom období, v ktorom zistila chybu, teda v roku 2022.

2.14  Zásada bilančnej kontinuity
(§ 16 ods. 13)

Od 1. 1. 2012 sa novelou zákona o účtovníctve č. 547/­2011 Z. z. ustanovuje pre jednoduché účtovníctvo zásada rovnosti konečných zostatkov majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách s počiatočnými stavmi majetku a záväzkov v týchto knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

3. Účtovná závierka (§ 17)

Účtovná závierka je definovaná ako štruktúrovaná prezentácia skutočností (sú to účtovné výkazy: výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmov a výdavkoch), ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú (okrem samotného podnikateľa aj banky, daňové úrady a pod.). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok (úvodný list so všeobecnými náležitosťami, za ktorým nasleduje výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch).

Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti:

a)  obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; fyzické osoby uvedú miesto podnikania,

b)  identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené,

c)  deň, ku ktorému sa zostavuje,

d)  deň jej zostavenia,

e)  obdobie, za ktoré sa zostavuje,

f)  iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva,

g)  podpisový záznam štatutárneho orgánu, alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby podnikateľa.

Vzhľadom na to, že účtovnú závierku musia aj fyzické osoby podnikatelia podávať už len v elektronickej podobe prostredníctvom portálu finančnej správy, podpisový záznam (podpis) fyzickej osoby podnikateľa sa v tomto prípade nevyžaduje.

Daňový subjekt môže elektronicky odosielať účtovné dokumenty finančnej správe po prihlásení sa do aplikácie na elektronickú komunikáciu.

Spôsoby prihlásenia sa do aplikácie

•    Občiansky preukaz s elektronickým čipom (eID)

•    Identifikátor a heslo.

Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve obsahuje tieto súčasti:

a)  výkaz o príjmoch a výdavkoch,

b)  výkaz o majetku a záväzkoch.

Obsah aj forma účtovných výkazov v jednoduchom účtovníctve nie je stanovená osobitným predpisom, ako je tomu v podvojnom účtovníctve, je prílohou opatrenia pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Jej definícia a obsah je ustanovená v § 22 opatrenia pre vedenie JÚ. Účtovná závierka (tlačivo) je zverejnená na internetovej stránke Ministerstva financií SR v časti Dane, clá, účtovníctvo. Údaje, ktoré podnikateľ uvádza vo výkaze o majetku a záväzkoch sa čerpajú z peňažného denníka, z knihy pohľadávok, z knihy záväzkov a z pomocných kníh. Údaje vo výkaze o príjmoch a výdavkoch sa čerpajú z peňažného denníka. Z tohto výkazu podnikateľ zistí výsledok hospodárenia k 31. 12., ak od príjmov zahrňovaných do základu dane odpočíta výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Účtovnú závierku (výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch) účtovná jednotka ukladá do registra účtovných závierok v termíne na podanie daňového priznania. Táto lehota v zákone o dani z príjmov je stanovená na 31. 3. nasledujúceho účtovného obdobia, ak účtovná jednotka neoznámi predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. V tomto prípade sa potom predlžuje aj lehota na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok.

Fyzická osoba podnikateľ k poslednému dňu účtovného obdobia zostavuje riadnu účtovnú závierku. V ostatných prípadoch zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku (ku dňu skončenia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti, ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti vyhlásenia konkurzu).

Priebežná účtovná závierka (§ 18 ods. 1)

Okrem riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky zostavujú účtovné jednotky aj tzv. priebežnú účtovnú závierku, ak to vyžaduje osobitný predpis, napr. zákon č. 483/­2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov alebo § 14 zákona o dani z príjmov (napr. vyhlásenie konkurzu na fyzickú osobu podnikateľa).

Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzavrú a inventarizácia sa vykonáva len na účely úpravy ocenenia (vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami). Inak pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa musia dodržať všetky právne predpisy ako pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky (musí byť zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky).

Podľa § 18 ods. 2 priebežná účtovná závierka sa zostavuje v úplnej alebo v skrátenej štruktúre, pričom účtovná závierka v skrátenej štruktúre nadväzuje na položky účtovnej závierky v úplnej štruktúre. To znamená, že účtovná jednotka vypracuje priebežnú účtovnú závierku v plnej štruktúre (výkazy), ale na požiadanie sa vyplnia vo výkazoch iba niektoré údaje a tie sa potom predložia žiadateľovi týchto údajov (skrátená štruktúra).

O aký typ účtovnej závierky ide, musí účtovná jednotka podnikateľ vyznačiť na účtovných výkazoch.

Účtovná závierka:

-   riadna,

-   mimoriadna,

-   priebežná.

4. Oceňovanie majetku a záväzkov
podľa zákona o účtovníctve

Podľa § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to

a)  ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,

b)  ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka spôsobom podľa § 27,

c)  k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 483/­2001 Z. z. o bankách alebo zákon č. 566/­2001 Z. z. o cenných papieroch).

Z uvedeného vyplýva, že zákon o účtovníctve rozlišuje tri momenty ocenenia majetku a záväzkov, a to

-   ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

-   ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

-   k inému dňu v priebehu účtovného obdobia,

ktoré zákon jednotne pomenúva ako „deň cenenia“.

Oceňovanie majetku a záväzkov v účtovníctve vyjadrené v cudzej mene

Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou (ECB) alebo Národnou bankou Slovenska (NBS), ďalej len „referenčný kurz“:

-   v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo

-   v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

-   v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

 Medzi najčastejšie účtovné prípady prepočtu majetku a záväzkov z cudzej meny na menu euro ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu patria účtovné prípady z dodávateľsko-odberateľských vzťahov v styku so zahraničím, napr. vznik pohľadávok vystavením odberateľských faktúr do zahraničia a ich inkaso, alebo zúčtovanie došlých dodávateľských faktúr zo zahraničia (vznik záväzkov) a ich úhrada.

V praxi sa často vyskytuje problém správneho stanovenia dátumu uskutočnenia účtovného prípadu a tým aj správneho určenia kurzu, ktorým sa prepočítava cudzia mena na menu euro. Problém spôsobuje aj zamieňanie si dátumu vyhotovenia príslušného dokladu a dátumu uskutočnenia účtovného prípadu.

Deň uskutočnenia účtovného prípadu je definovaný v § 2 postupov účtovania v JÚ ako deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z povahy účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

Napr. pri účtovaní obstarania a predaja zásob – s tým súvisí aj vznik účtovania pohľadávok alebo záväzkov, je dôležité stanoviť deň uskutočnenia účtovného prípadu. Podľa § 2 postupov účtovania v JÚ, dňom uskutočnenia účtovného prípadu pri obstarávaných zásobách je deň splnenia dodávky (tak u kupujúceho ako aj u predávajúceho). Nakoľko postupy účtovania deň splnenia dodávky nedefinujú, je potrebné vychádzať z iných právnych predpisov, najmä z Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, prípadne z dohody medzi kupujúcim a predávajúcim podľa kúpnopredajnej zmluvy. Teda z hľadiska účtovníctva sa za deň uskutočnenia účtovného prípadu považuje deň splnenia dodávky, čo môže byť deň odovzdania, alebo prevzatia dodávky (napr. tovaru), alebo iný deň podľa dohodnutých podmienok medzi kupujúcim a predávajúcim.

Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka oceňovanie pohľadávok a záväzkov v účtovníctve pre oceňovanie cudzou menou nebude viazať na dátum vystavenia dokladu, ale na deň uskutočnenia účtovného prípadu – deň splnenia dodávky. Preto pri prepočte vzniku pohľadávok a záväzkov sa nepoužije kurz zo dňa vystavenia účtovného dokladu, ale sa použije kurz zo dňa splnenia dodávky. Ak bude doklad vystavený a dodávka splnená v jeden deň, použije sa na ocenenie pohľadávky alebo záväzku rovnaký kurz. Kurzové rozdiely potom vznikajú pri inkase pohľadávky alebo úhrade záväzku, ktoré sa v peňažnom denníku neúčtujú, účtujú (zaznamenajú) sa len v knihe pohľadávok alebo v knihe záväzkov. Do peňažného denníka sa úhrady alebo inkasá zaznamenávajú v sumách po prepočte cudzej meny na eurá.

Ocenenie majetku a záväzkov
od zahraničnej zanikajúcej spoločnosti

Zákonom č. 504/­2009 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, ustanovenie v § 24 ods. 2 sa od 1. 1. 2010 doplnilo o nové písmeno c), podľa ktorého majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo NBS v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby.

Aký je dôvod tohto ocenenia? Podľa zákona o účtovníctve, ak zanikajúcou spoločnosťou je slovenská účtovná jednotka, tá má povinnosť oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou. Ak zanikajúcou účtovnou jednotkou je zahraničná spoločnosť a tá má majetok a záväzky ocenené hodnotou, ktorá nezodpovedá reálnej hodnote podľa zákona o účtovníctve, slovenská účtovná jednotka ako nástupnícka účtovná jednotka musí majetok a záväzky zahraničnej zanikajúcej spoločnosti prepočítať na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným v deň, ktorým je rozhodný deň.

Prepočet majetku a záväzkov ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Druhým dôležitým momentom prepočtu majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na menu euro je deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. K tomuto dňu sú účtovné jednotky povinné majetok (teda nielen zostatky účtov valutových pokladníc a devízových účtov, ale napr. aj zostatky účtov pohľadávok) a záväzkov v cudzej mene prepočítať na menu euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. ak sa účtovná závierka zostavuje k 31. 12. pôjde o kurz z tohto dňa, nie z predchádzajúceho dňa, ako je to pri vzniku účtovného prípadu, potom vyčísliť a zaúčtovať kurzové rozdiely.

V peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtujú len kurzové rozdiely z peňažných prostriedkov cudzej meny v hotovosti a na bankových účtoch vedených v cudzej mene. Z pohľadávok a záväzkov v cudzej mene sa kurzové rozdiely v peňažnom denníku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neúčtujú (zaznamenajú sa len v knihe pohľadávok alebo v knihe záväzkov).

Ocenenie prírastku cudzej meny
(§ 24 ods. 3)

-   kúpa cudzej meny za menu euro

-   kúpa cudzej meny za inú cudziu menu.

Podľa znenia § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve, na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. Na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu, sa použije hodnota inej cudzej meny v eurách alebo sa na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

Ocenenie cudzej meny v rámci menového derivátu (§ 24 ods. 4 a 5)

Na ocenenie cudzej meny obstarávanej v rámci menového derivátu sa ku dňu ocenenia použije kurz banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je zmluvnou stranou tohto menového derivátu, alebo ku dňu ocenenia sa použije referenčný kurz ku dňu ocenenia.

Ak zmluvnou stranou menového derivátu nie je banka alebo pobočka zahraničnej banky, použije sa na ocenenie cudzej meny referenčný kurz ku dňu ocenenia.

Účtovná jednotka prepočíta ku dňu ocenenia (§ 24 ods. 1) referenčným kurzom:

a)  cenné papiere znejúce na cudziu menu,

b)  nástroje peňažného trhu ocenené cudzou menou,

c)  finančné rozdielové zmluvy ocenené cudzou menou,

d)  podkladové nástroje derivátov ocenených cudzou menou okrem podkladových nástrojov menových derivátov,

e)  pohľadávky a záväzky spojené s uvedeným majetkom, ktoré sú ocenené rovnakou cudzou menou ako tento majetok.

Z uvedeného vyplýva, že na ocenenie uvedeného majetku sa použije referenčný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň uskutočnenia účtovného prípadu a nie v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Úbytok cudzej meny (§ 24 ods. 6)

Na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu sa môže použiť na prepočet cudzej meny na eurá cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak je tento úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa uvedené ocenenie aj na prepočet úhrady záväzku z cudzej meny na eurá. Okrem týchto dvoch možností sa pre ocenenie úbytku môže použiť aj referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Z uvedeného vyplýva, že výdaj valút z pokladnice na úhradu výdavkov v hotovosti (úhrada záväzkov, nákup PHM v zahraniční, výdaj valút na zahraničnú pracovnú cestu, prevod valút na devízový účet a pod.) ako aj úbytok cudzej meny z devízového účtu účtovná jednotka môže oceniť:

a)  referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

b)  kurzom zisteným váženým aritmetickým priemerom, alebo

c)  kurzom, ktorý sa použije ako prvý na ocenenie valút pri ich prijatí do pokladnice a použije sa ako prvý pri vydaní valút z pokladnice (metóda FIFO).

Zvolenie účtovnej metódy
používania kurzov (§ 24 ods. 7)

Podľa § 24 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa § 24 ods. 1 až 6 zákona o účtovníctve a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke.

Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka je povinná stanoviť si v internej smernici kurz, ktorý bude používať pri prepočte majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na eurá, napr. akým kurzom bude oceňovať prírastok cudzej meny počas celého účtovného obdobia alebo úbytok cudzej meny počas celého účtovného obdobia. Napríklad v internej smernici si účtovná jednotka stanoví, že prírastok cudzej meny za menu euro bude oceňovať komerčným kurzom banky alebo zmenárne, v ktorej cudziu menu obstarala, úbytok cudzej meny v hotovosti a z devízového účtu bude oceňovať cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom.

Preddavky v cudzej mene ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka

Podľa § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve, prijaté preddavky a poskytnuté preddavky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neprepočítavajú, zostanú zaúčtované vo svojom pôvodnom ocenení (v historickom kurze, v akom boli ocenené pri vzniku účtovného prípadu – prijatie preddavku, poskytnutie preddavku).

Výmenné kurzy podľa zákona o účtovníctve

Podľa zákona o účtovníctve všeobecným kurzom na prepočet cudzej meny na menu euro v deň uskutočnenia účtovného prípadu, ak zákon o účtovníctve nestanovuje inak, je referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) zo dňa predchádzajúceho deň uskutočnenia účtovného prípadu (v skratke nazvaný ako „referenčný kurz“).

Referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB

Európska centrálna banka vydáva denne kurzový lístok, ktorý zverejňuje v popoludňajších hodinách na webovej stránke www.ecb.eu; alebo na www.nbs.sk;

Ako sme uviedli, referenčný výmenný kurz ECB je vyhlasovaný denne. Je to vlastne prepočítací pomer eura k zahraničným menám.

Aktualizovaný kurzový lístok zverejňuje ECB približne o 16 hod. každý pracovný deň okrem soboty, nedele a dní sviatkov. Do tejto hodiny je v kurzovom lístku zverejnený kurz z predošlého dňa.

Kurz NBS 

Národná banka Slovenska vydáva svoj vlastný kurzový lístok, v ktorom uvádza výmenný kurz k vybraným cudzím menám, ku ktorým neuvádza denný výmenný kurz ECB. Kurzový lístok sa zverejňuje s mesačnou periodicitou k prvému pracovnému dňu daného kalendárneho mesiaca. Zverejňuje sa na webovej stránke www.nbs.sk.

Kurzy uvádzané v kurzovom lístku komerčnej banky alebo zmenárne

Banky denne uvádzajú svoj výmenný (zmenárenský) kurzový lístok k vybraným cudzím menám. Kurzom „devízy predaj“ vykonávajú bezhotovostný predaj cudzej meny za eurá. Kurzom „devízy nákup“ vykonávajú bezhotovostný nákup cudzej meny za eurá. Kurzom „valuty predaj“ sa realizuje hotovostný predaj cudzej meny za eurá. Kurzom „valuty nákup“ sa realizuje nákup cudzej meny za eurá.

Aritmetický priemer alebo metóda FIFO 

Aritmetický priemer alebo metóda FIFO sa môže použiť na úbytok peňažných prostriedkov v rovnakej cudzej mene v pokladnici účtovnej jednotky.

Referenčný kurz v deň uzavretia obchodu

Ide o referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (nazýva sa ako referenčný kurz) v deň uskutočnenia účtovného prípadu a nie v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. 

Ako sme už uviedli, kurzy v sobotu a nedeľu a v niektoré sviatky ECB nevyhlasuje, preto ak deň uskutočnenia účtovného prípadu pripadne na sobotu alebo na nedeľu, alebo na sviatok, počas ktorého nie sú kurzy vyhlásené, pre prepočet sa berie vždy posledný známy kurz.

4.1  Druhy cien (§ 25)

Zákon o účtovníctve ustanovuje tieto druhy cien:

-   obstarávaciu cenu,

-   vlastné náklady,

-   menovitú hodnotu,

-   ocenenie reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve.

Obstarávacou cenou sa oceňuje:

1. hmotný majetok obstaraný kúpou,

2. zásoby obstarané kúpou,

3. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere, okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa písm. e) tretieho bodu,

4. pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania,

5. nehmotný majetok okrem nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

6. záväzky pri ich prevzatí.

Vlastnými nákladmi sa oceňuje:

1. hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

2. zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,

3. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

4. príchovky a prírastky zvierat.

Menovitou hodnotu sa oceňujú:

1. peňažné prostriedky a ceniny,

2. pohľadávky pri ich vzniku,

3. záväzky pri ich vzniku.

Reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 sa oceňuje:

1. majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

2. majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

3. nehmotný a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

4. majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu (§ 4 ods. 1 zákona č. 343/­2015 Z. z. o verejnom obstarávaní).

Reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 sa ďalej oceňuje

1. majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti,

2. majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté zámenou

3. cenné papiere, deriváty a podiely na základnom imaní, a to

3a. cenné papiere určené na obchodovanie,

3b. cenné papiere v majetku fondu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

3c. cenné papiere určené na predaj u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii, v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

3d. deriváty v majetku fondu,

3e. deriváty u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii a v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3, a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

3f. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú v majetku fondu (odv. 35a),

4. komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu,

5. drahé kovy v majetku fondu.

Poznámka:

Od 1. 1. 2022 majetok a záväzky nadobudnuté zámennou zmluvou sa ocenia reálnou hodnotou aj v účtovnej jednotke účtujúcej v JÚ (zmena § 27 zákona o účtovníctve zákonom č. 456/2021 Z. z.).

Reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve sa oceňuje

1. odplatne nadobudnutá virutálna mena,

2. virtuálna mena nadobudnutá ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu,

3. služba a majetok nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami,

4. virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

§ 27 ods. 13 zákona o účtovníctve

Reálna hodnota virtuálnej meny je trhová cena v deň ocenenia, t. j. ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou. V priebehu účtovného obdobia účtovná jednotka používa rovnaký spôsob určenia reálnej hodnoty pre danú virtuálnu menu.

Poznámka:

Reprodukčná obstarávacia cena bola zrušená zákonom č. 130/­2015 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2016 a nahradená reálnou hodnotou.

Ocenenie majetku váženým
aritmetickým priemerom
alebo metódou FIFO (§ 25 ods. 5)

Zákon v § 25 ods. 5 ustanovuje zjednodušené spôsoby oceňovania rovnakého druhu zásob vedeného na sklade a rovnakého druhu cenných papierov vedeného v portfóliu účtovnej jednotky. Od 1. 1. 2018 sa toto ustanovenie rozšírilo aj o virtuálnu menu.

Pri majetku, ktorým je virtuálna mena, rovnaký druh zásob vedený na sklade alebo rovnaký druh cenných papierov vedený v portfóliu účtovnej jednotky, možno za spôsob ocenenia považovať aj ocenenie úbytku cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku (FIFO). Rovnaký druh cenného papiera možno uvedeným spôsobom oceniť len v prípade, ak je od rovnakého emitenta a znie na rovnakú menu.

Ocenenie úbytku váženým aritmetickým priemerom možno robiť vždy iba s prihliadnutím na verné a pravdivé zobrazenie predmetného majetku, teda takéto ocenenie možno použiť iba vtedy, ak je ocenenie tohto majetku približne v rovnakej hodnote. Ak ocenenie je výrazne odlišné, ocenenie úbytku váženým aritmetickým priemerom nemožno použiť.

4.2  Definície cien (§ 25 ods. 6)

Obstarávacia cena je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny (o zľavu z ceny sa poníži obstarávacia cena majetku, zásob a pod.). K upresneniu definície obstarávacej ceny došlo zákonom č. 130/­2015 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2016.

Obstarávacia cena má teda tri zložky:

a)  cenu, za ktorú sa majetok obstaral, a 

b)  náklady (výdavky) súvisiace s jeho obstaraním,

c)  zľavy z obstarávacej ceny.

Napríklad ak ide o obstaranie dlhodobého hmotného majetku, súčasťou nákladov na obstarávanie dlhodobého hmotného majetku sú napr. náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby, prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, zabezpečovacie a konzervačné práce, dopravné, montážne práce, clo atď.

Súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku nie sú napr. penále, pokuty, úroky z omeškania, náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami, náklady na biologickú rekultiváciu, náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, kurzové rozdiely a úroky z úverov, ak sa do času uvedenia tohto majetku do používania nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, či úroky z úverov, za ktorý sa obstaráva dlhodobý majetok do doby jeho zaradenia do užívania bude účtovať do obstarávacej ceny alebo priamo do nákladov.

Súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo zásob sú aj všetky zníženia obstarávacej ceny (o prijatú zľavu sa znižuje obstarávacia cena, či už majetku alebo zásob). Podľa § 10 ods. 20 Postupov účtovania v JÚ „súčasťou ocenenia dlhodobého hmotného majetku sú zľavy z ceny poskytnuté do termínu uvedenia do užívania“. Odpisy sa potom počítajú zo zníženej obstarávacej ceny. Zľava z ceny zásob sa účtuje podľa § 11 ods. 9 až 11 Postupov účtovania v JÚ.

Súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu (dlhodobý finančný majetok) sú náklady súvisiace s obstaraním cenného papiera, napr. poplatky a provízie maklérom, poradcom a burzám. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú najmä úroky z úverov na obstaranie cenných papierov a podielov a náklady spojené s držbou cenného papiera a podielu.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce náklady spojené s obstaraním zásob patrí prepravné, provízia, montáž, clo a dovozná prirážka.

Ocenenie vlastnými nákladmi sa rozumie:

a)  pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo inú činnosť,

b)  pri hmotnom a nehmotnom majetku vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť.

Za priame náklady možno považovať náklady, ktoré tvoria podstatu majetku (napr. u nehnuteľností je to stavebný a ostatný materiál, z ktorého sa nehnuteľnosť vybuduje, mzdy pracovníkov, ktorí sa na vytváraní majetku vlastnou činnosťou podieľajú vrátane zákonného poistného). Z ostatných priamych nákladov to môže byť podiel výrobnej réžie vzťahujúcej sa k vytváraniu majetku, napr. elektrická energia. Z nepriamych nákladov to môže byť podiel správnej réžie. Nepriame náklady by si mala účtovná jednotka stanoviť vo svojom internom predpise. Ich zahrnutie alebo nezahrnutie do vlastných nákladov by sa však malo v každom prípade riadiť zásadou pravdivého a verného obrazu, lebo ten je pre každú účtovnú jednotku prvoradý (§ 7 ods. 1 zákona o účtovníctve).

Menovitá hodnota je cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie (prvotné ocenenie pohľadávky a záväzku pri ich vzniku).

Reálna hodnota (§ 27 ods. 2 zákona) je definovaná ako:

a)  trhová cena,

b)  hodnota zistená oceňovacími modelmi,

c)  posudok znalca.

K zmene definície reálnej hodnoty došlo od 1. 1. 2016 na základe zákona č. 130/­2015 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve.

4.3  Úpravy ocenenia majetku, odpisy, rezervy, škody a manko

Podľa § 26 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok. Opravné položky (napr. k dlhodobému majetku alebo k zásobám) sa v jednoduchom účtovníctve neúčtujú.

V § 26 ods. 5 sú definované rezervy, ako záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou.

V § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve je definovaná škoda, ktorou sa rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Ak sa odcudzenie majetku alebo jeho strata zistí pri inventarizácii, nepôjde o škodu, ale o manko.

Z uvedeného vyplýva, že ako škoda sa bude účtovať len neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. Ak sa škoda na majetku bude dať odstrániť opravou, nebude sa účtovať o škode, ale len o oprave majetku. Škoda sa účtuje v pomocných knihách jednotlivých zložiek majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov.

Čo sa týka účtovania rezerv, v jednoduchom účtovníctve sa účtujú len tzv. zákonné rezervy určené v zákone o dani z príjmov. Podľa § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad podľa zákona o účtovníctve na:

a)  lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona; tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

b)  uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

c)  nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva.

Podľa § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok (t. j. daňovej rezervy) a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

5. Odpisovanie majetku (§ 28)

Zákon o účtovníctve v § 28 ustanovuje, že hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Majetok odpisuje zásadne tá účtovná jednotka, ktorá má k nemu vlastnícke právo. Táto zásada neplatí vždy.

Zákon pripúšťa prípady, pri ktorých bude účtovať o majetku a aj ho odpisovať tá účtovná jednotka, ktorá nemá k nemu vlastnícke právo, ale ho používa, napr.:

-   ak ide o zmluvu o výpožičke (§ 659 Občianskeho zákonníka) po dobu zabezpečenia záväzku prevodom práva (§ 553 Občianskeho zákonníka), na základe ktorej vznikne vypožičateľovi právo na vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať alebo

-   ak vlastnícke právo k veciam účtovná jednotka nadobúda iným spôsobom ako prevzatím veci, napr. až úplným zaplatením kúpnej ceny (§ 133 Občianskeho zákonníka).

Zákon ďalej ustanovuje majetok, ktorý sa neodpisuje. Ide o pozemky, predmety z drahých kovov a iný majetok vymedzený osobitnými predpismi (napr. zákon č. 206/­2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty).

Účtovné jednotky sú povinné pre odpisovanie majetku zostaviť odpisový plán, na základe ktorého vykonávajú odpisovanie majetku. Pri stanovení účtovných odpisov (účtovný odpisový plán, sadzby odpisov, dobu odpisovania) zákon ponecháva účtovným jednotkám určitú mieru voľnosti. Účtovný odpis by mal vyjadrovať reálne opotrebenie majetku za dané obdobie, pretože zohľadňuje skutočnú mieru využiteľnosti majetku a jeho reálnu dobu životnosti. Účtovné odpisy plnia tieto funkcie:

a)  sú prostriedkom na vyjadrenie poklesu hodnoty majetku vzhľadom na jeho reálne opotrebenie,

b)  sú súčasťou prevádzkových nákladov, čím priamo ovplyvňujú výšku vykázaného výsledku hospodárenia,

c)  vytvárajú sa z nich voľné peňažné prostriedky, ktoré možno použiť na akýkoľvek účel (nie sú viazané na osobitnom účte).

Účtovné odpisy si môže účtovná jednotka stanoviť niekoľkými spôsobmi:

a)  dlhodobý hmotný majetok môže odpisovať podľa zákona o dani z príjmov,

b)  časové odpisy (základom je cena, ktorou je majetok ocenený v účtovníctve a doba odpisovania),

c)  výkonové odpisy (odpisy sa počítajú na báze skutočných a predpokladaných výkonov).

Hmotný majetok podľa zákona o účtovníctve odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania, ak sa nedá životnosť aktivovaných nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť. Ostatný nehmotný majetok, ktorým je softvér a oceniteľné práva, účtovná jednotka odpíše podľa predpokladanej doby používania, ktorú uvedie v odpisovom pláne, tzn., že takýto nehmotný majetok sa môže odpisovať aj dlhšie ako 5 rokov.

Účtovné odpisy dlhodobého majetku sa účtujú mesačne v knihe dlhodobého majetku, neúčtujú sa v peňažnom denníku. V peňažnom denníku sa účtujú len daňové odpisy podľa zákona o dani z príjmov, a preto možno predpokladať, že účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve si v odpisovom pláne stanovia ako prioritu daňové odpisy.

Poznámka:

Podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, si môže určiť v odpisovom pláne odpisy podľa zákona o dani z príjmov, ak sú v tomto zákone určené inak ako v zákone o účtovníctve.

6. Inventarizácia majetku a záväzkov (§ 29 a § 30)

Aj účtovná jednotka účtujúca v jednoduchom účtovníctve je povinná inventarizovať majetok a záväzky.

Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky je ustanovená v § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Táto povinnosť je jednoznačná a týka sa všetkých účtovných jednotiek vymedzených v § 1 zákona o účtovníctve a to nezávisle na tom, v akej sústave účtovníctva účtujú o stave a pohybe svojho majetku a záväzkov, t. j., či v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva. Ďalšia požiadavka na vykonanie inventarizácie je ustanovená v § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.

Inventarizácia a účtovná závierka

Inventarizáciou účtovná jednotka overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Z ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve s prihliadnutím na § 17 zákona o účtovníctve, je možné určiť termíny, ku ktorým je potrebné vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov. Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu (účtovná závierka ku koncu účtovného obdobia) alebo mimoriadnu účtovnú závierku (napr. ku dňu skočenia podnikania).

Ak účtovná jednotka bude zostavovať priebežnú účtovnú závierku, pre potreby jej zostavenia sa inventarizácia vykoná len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, to znamená, že účtovná jednotka je povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a zaúčtovať odpisy v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

Lehoty vykonania inventarizácie

Inventarizáciu zásob môžu účtovné jednotky vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia (priebežná inventarizácia zásob), prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia, t. j. po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (uvedené platí od 1. 1. 2022 na základe zákona č. 456/2021 Z. z.), avšak podľa § 30 ods. 4 zákona musia preukázať stav zásob aj ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Inventarizáciu dlhodobého hmotného majetku musia účtovné jednotky vykonať aspoň raz za štyri roky. To znamená, že ak účtovným obdobím je kalendárny rok a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu DHM k 31. 12. 2021, potom ďalšiu musí vykonať k 31. 12. 2025. Účtovné jednotky môžu vykonávať inventarizáciu DHM aj každoročne.

Inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti stačí účtovným jednotkám vykonať raz za účtovné obdobie a to ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Inventúra fyzická a dokladová

Skutočný stav majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou. Pri záväzkoch a tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru (napr. pri pohľadávkach), sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou a ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry (napr. dlhodobý hmotný majetok fyzickou obhliadkou a dokladmi preukazujúcimi vlastníctvo k tomuto majetku).

Fyzická inventúra sa používa pri hmotnom majetku a pri niektorých druhoch nehmotného majetku, pri zásobách, finančných hotovostiach, ceninách a pod. Uskutočňuje sa počítaním, technickým prepočtom pri voľne uloženom materiáli (uhlie, piesok, krmivo), meraním, vážením a pod., pričom sa vychádza z jednotiek množstva použitých v účtovníctve (v skladovej evidencii).

Fyzickú inventúru hmotného majetku, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od ukončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa ukončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.

Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia (priebežná inventarizácia zásob), prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia, avšak podľa § 30 ods. 4 zákona musí preukázať stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ak teda účtovná jednotka nevykoná inventarizáciu zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, musí poslednú priebežnú inventarizáciu zásob upraviť o prírastky a úbytky tak, aby preukázala stav zásob ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (aby stav zásob bol inventarizáciou overený aj ku dňu zostavenia účtovnej závierky).

Pri inventarizácii zásob je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa § 25 zákona o účtovníctve zásoby musia byť v účtovníctve ocenené obstarávacími cenami, ale inventarizácia zásob (tovaru na predajniach) sa v praxi vykonáva v predajných cenách. Aby hodnota tovaru celkom bola porovnateľná na zostatok v knihe zásob, t. j. v obstarávacích cenách, je potrebné inventúrne súpisy tovaru, ktoré sú vyhotovené v predajných cenách upraviť o sumu obchodného rozpätia (obchodná marža) a DPH (u platiteľov tejto dane) tak, aby inventúrne súpisy boli aj v obstarávacích cenách.

Dokladová inventúra je taká, keď správnosť zostatku majetku vykázaného v knihách príslušného druhu majetku a záväzkov sa overuje prostredníctvom účtovných dokladov, ktoré ho tvoria. Robí sa pri takých druhoch majetku a záväzkoch, u ktorých nie je možné vykonať fyzickú inventúru. Napr. pohľadávky, stavy na bankových účtoch, úvery, záväzky, rezervy a pod.

Inventúrny súpis

Skutočné stavy majetku a záväzkov sa zapisujú do inventúrnych súpisov. Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:

a)  obchodné meno, alebo názov účtovnej jednotky; fyzické osoby uvedú bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b)  deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná a deň skončenia inventúry,

c)  stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25 zákona o účtovníctve,

d)  miesto uloženia majetku,

e)  meno, priezvisko a podpisový záznam (podpis) hmotne zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,

f)  zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25 zákona o účtovníctve,

g)  zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,

h)  odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a § 27 zákona o účtovníctve, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,

i) meno, priezvisko a podpisový záznam (podpis) osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,

j) poznámky.

Inventarizačný zápis

Stav majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a musí obsahovať:

a)  obchodné meno, alebo názov účtovnej jednotky; fyzické osoby uvedú bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b)  výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku a záväzkov s účtovným stavom,

c)  výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 (odpisy, rezervy) a § 27 (ocenenie reálnou hodnotou) zákona o účtovníctve,

d)  meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

Inventarizačné rozdiely a ich účtovanie

Pokiaľ ide o inventarizačné rozdiely a ich zisťovanie, respektíve vyčíslenie, treba povedať, že ide o dôležitú problematiku a to nielen z hľadiska inventarizácie, ale i z hľadiska účtovníctva. Podľa § 30 ods. 5 zákona o účtovníctve, inventarizačným rozdielom môže byť manko alebo prebytok.

Manko vzniká vtedy, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom (účtovným dokladom); pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok. To znamená, že mankom sa rozumejú chýbajúce predmety dlhodobého hmotného majetku, materiálu, drobných predmetov, tovaru a pod., teda majetok evidovaný v účtovníctve, ktorý však v skutočnosti podľa zistenej inventúry chýba.

Prebytok vzniká vtedy, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom (účtovným dokladom). Prebytok teda znamená, že v skutočnosti je vyšší stav niektorého majetku, napr. materiálu, peňazí v hotovosti a pod., než eviduje účtovníctvo.

Manká a prebytky predstavujú inventarizačné rozdiely, ktoré sa zisťujú porovnávaním skutočného stavu majetku a záväzkov, zisteného fyzickou alebo dokladovou inventúrou, so stavom zisteným v účtovníctve.

Rozdiel je ďalej potrebné posudzovať na základe príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka a Zákonníka práce (vymáhanie manka, náhrada škody, atď.).

Mankom nie sú preukázané manká v rámci noriem prirodzených úbytkov. Ide o technologické a technické straty vyplývajúce z prirodzených vlastností výrobkov vznikajúcich napr. rozprášením, vysychaním v rámci technologických úbytkov vo výrobnom a odbytovom procese do výšky stanovenej normami. Normy prirodzených úbytkov zásob si môže účtovná jednotka určiť vlastným predpisom vždy na príslušné účtovné obdobie, ak má také druhy zásob, pri ktorých sa predpokladajú technologické straty.

Normy prirodzených úbytkov zásob v jednoduchom účtovníctve sa v peňažnom denníku neúčtujú, pretože prostredníctvom zásob, ktoré sa účtujú ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov už sú v peňažnom denníku zaúčtované. Úbytok zásob nad stanovené normy, ktoré sa určia vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, sa potom v peňažnom denníku účtuje ako storno (mínus) výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v ďalšom členení storno zásob.

7. Účtovný záznam (§ 31)

Zákon o účtovníctve v § 4 ods. 5 definuje účtovný záznam ako údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia.

Účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky tvorí súhrn všetkých účtovných záznamov vytváraných podľa § 4 ods. 5 zákona.

Účtovnými záznamami sú najmä:

a)  účtovné doklady (§ 10 zákona),

b)  účtovné zápisy (§ 11 zákona),

c)  účtovné knihy (§ 12 a § 15 zákona),

d)  odpisový plán (§ 28 ods. 3 zákona),

e)  inventúrne súpisy (§ 30 ods. 2 zákona),

f)  účtovný rozvrh v podvojnom účtovníctve (§ 13 zákona),

g)  účtovná závierka (§ 17, § 17a, § 17b, § 18, § 22, § 22a zákona),

h)  výročná správa v podvojnom účtovníctve (§ 20 zákona).

Zákonom č. 456/2021, ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, sa od 1. 1. 2022 nanovo zadefinoval účtovný záznam (§ 31), preukázateľnosť účtovného záznamu (§ 32) a transformácia účtovného záznamu z listinnej podoby na elektronickú podobu a naopak (§ 33), ktorým sa nahradil text o prenose účtovného záznamu.

Účtovný záznam (§ 31)

Ako sme už v predchádzajúcom texte pri § 4 ods. 5 zákona o účtovníctve uviedli, zákon upravuje dve formy účtovného záznamu:

a)  listinnú podobu alebo

b)  elektronickú podobu.

Účtovný záznam v listinnej podobe je záznam vyhotovený na papieri a tiež vytlačený účtovný záznam vyhotovený pomocou softvéru, ktorý je zaslaný a prijatý ako listina, alebo vyhotovený na interné účely účtovnej jednotky ako listina (interný účtovný doklad).

Účtovný záznam v elektronickej podobe je záznam vyhotovený

1. v elektronickom formáte a prijatý alebo sprístupnený v elektronickom formáte, pričom elektronický formát určuje vyhotoviteľ účtovného záznamu alebo je určený na základe dohody s prijímateľom účtovného záznamu,

2. naskenovaním listiny súlade s § 33 ods. 3 zákona o účtovníctve zaslaný elektronicky; pri elektronickom zasielaní môže tvoriť prílohu elektronickej pošty,

3. v elektronickom formáte na interné účely účtovnej jednotky.

Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť účtovného záznamu od okamihu vyhotovenia účtovného záznamu alebo od okamihu prijatia alebo sprístupnenia účtovného záznamu až do ukončenia doby ustanovenej v § 35 ods. 3 (do skončenia archivácie), pričom táto povinnosť sa vzťahuje aj na prenos účtovného záznamu inej osobe.

Vierohodnosť pôvodu účtovného záznamu je zabezpečená, ak účtovná jednotka, ktorou je

a)  vyhotoviteľ, je schopná preukázať, že účtovný záznam naozaj vyhotovila,

b)  prijímateľ, je schopná preukázať, že prijatý účtovný záznam je od vyhotoviteľa.

Neporušenosť obsahu účtovného záznamu je zabezpečená, ak zaslaním alebo sprístupnením účtovného záznamu alebo transformáciou účtovného záznamu v účtovnej jednotke nenastala zmena obsahu skutočností, ktoré sa účtovným záznamom zaznamenávajú.

Čitateľnosť účtovného záznamu je zabezpečená, ak obsah účtovného záznamu je čitateľný ľudským okom. Účtovná jednotka je povinná pri zabezpečení čitateľnosti účtovného záznamu dodržať neporušenosť jeho obsahu.

Ak účtovná jednotka elektronický účtovný záznam zasiela alebo inak sprístupňuje inej osobe, použitie elektronického účtovného záznamu podlieha

a)  písomnej dohode medzi zúčastnenými stranami o určení technických požiadaviek potrebných na prijímanie účtovných záznamov alebo

b)  potvrdenému súhlasu prijímateľa účtovného záznamu; za potvrdený súhlas sa považuje informácia o akceptovaní účtovného záznamu, napríklad informácia o zaplatení požadovanej sumy.

Pre potreby daňového úradu (§ 38) je účtovná jednotka povinná na výzvu daňového úradu alebo na požiadanie oprávnených osôb umožniť im oboznámiť sa s obsahom nimi určených účtovných záznamov. Účtovná jednotka je povinná predložiť určené účtovné záznamy v podobe v akej ich vedie a uchováva. Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, ktorá vedie účtovníctvo spôsobom využívajúcim programové vybavenie, je povinná daňovému úradu alebo oprávneným osobám umožniť prístup do softvéru na vedenie účtovníctva a preukázať účtovným záznamom označenie účtov, na ktorých sú účtovné prípady v účtovnej jednotke účtované. Tieto povinnosti má účtovná jednotka po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať účtovné záznamy.

7.1  Preukázateľnosť účtovného záznamu (§ 32)

Za preukázateľný účtovný záznam sa považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť, alebo ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov. Pri zaznamenaní a spracovaní týchto skutočností musí účtovný záznam spĺňať požiadavky podľa § 31 ods. 3 zákona o účtovníctve (vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť účtovného záznamu od okamihu vyhotovenia až do ukončenia doby jeho archivácie).

Podpisovým záznamom sa rozumie vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v elektronickej podobe, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila.

Vierohodnosť pôvodu účtovného záznamu a neporušenosť obsahu účtovného záznamu možno zabezpečiť

a)  podpisovým záznamom zodpovednej osoby,

b)  elektronickou výmenou údajov alebo

c)  vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov.

Účtovná jednotka je povinná upraviť podrobnosti o oprávnení, povinnosti a o zodpovednosti osôb v účtovnej jednotke, na ktoré sa vzťahuje pripájanie podpisového záznamu, a to takým spôsobom, aby bolo možné určiť nezávisle od seba zodpovednosť jednotlivých osôb za obsah účtovného záznamu, ku ktorému boli ich podpisové záznamy pripojené.

Na účely tohto zákona sa elektronickou výmenou údajov rozumie výmena štruktúrovaných správ medzi počítačmi alebo počítačovými aplikáciami, v rámci ktorej nastáva spracovanie rôznych elektronických formátov účtovných záznamov, ktoré prechádzajú procesom overovania, koordinácie, schvaľovania a zaúčtovania bez možnosti ľudského zásahu do obsahu účtovného záznamu.

Na účely tohto zákona sa vnútorným kontrolným systémom účtovných záznamov rozumie určenie osôb zodpovedných za kontrolu procesu spracovania účtovných záznamov, pričom kontrola musí byť dostatočná na preukázanie skutočnosti, ktorá je účtovným záznamom zaznamenaná. Spôsob kontroly určený účtovnou jednotkou je súčasťou účtovného záznamu na vedenie účtovníctva a spracovanie účtovných záznamov.

Transformácia účtovného záznamu (§ 33)

(1) Na účely tohto zákona sa transformáciou účtovného záznamu rozumie zmena podoby účtovného záznamu pri spracovaní účtovného záznamu v účtovnej jednotke, pričom neporušenosť obsahu účtovného záznamu zostáva zachovaná. Zmenou podoby účtovného záznamu je zmena z listinnej podoby účtovného záznamu na elektronickú podobu účtovného záznamu alebo zmena elektronickej podoby účtovného záznamu na listinnú podobu účtovného záznamu.

(2) Účtovná jednotka môže vykonať transformáciu účtovného záznamu, len ak účtovný záznam je preukázateľný. V súlade so zvoleným spôsobom uchovávania účtovných záznamov účtovná jednotka môže vykonať transformáciu účtovného záznamu, ktorý ešte nebol predmetom transformácie, pričom je povinná uchovávať účtovný záznam v podobe, ktorá je výsledkom transformácie účtovného záznamu.

(3) Účtovná jednotka môže vykonať transformáciu účtovného záznamu z listinnej podoby do elektronickej podoby zaručenou konverziou v súlade s osobitnými predpismi (^45aa) alebo spôsobom podľa odseku 5.

(4) Účtovná jednotka, ktorá neuchováva účtovné záznamy v elektronickej podobe, môže vykonať transformáciu účtovného záznamu z elektronickej podoby do listinnej podoby zaručenou konverziou v súlade s osobitnými predpismi^45aa) alebo spôsobom podľa odseku 6, ak účtovný záznam neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať.

(5) Pri transformácii účtovného záznamu skenovaním do súborového formátu v rastrovej grafickej forme účtovná jednotka zabezpečí

a)  úplnosť účtovného záznamu v pôvodnej podobe a v novej podobe,

b)  obsahovú zhodu a vizuálnu zhodu účtovného záznamu v novej podobe s jeho pôvodnou podobou,

c)  čitateľnosť celej plochy účtovného záznamu v novej podobe,

d)  neporušenosť obsahu účtovného záznamu podľa § 31 ods. 5.

(6) Transformáciu účtovného záznamu, ktorý neobsahuje kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať, z elektronickej podoby do listinnej podoby účtovná jednotka vykoná použitím výstupného zariadenia výpočtovej techniky, ktoré umožňuje jeho vytlačenie na papier spôsobom zaručujúcim neporušenosť a čitateľnosť obsahu účtovného záznamu.

(7) Účtovný záznam, ktorého podoba je výsledkom transformácie účtovného záznamu podľa odsekov 2 až 6, sa považuje za preukázateľný, pričom sa nevyžaduje predloženie účtovného záznamu v pôvodnej podobe, ak osobitné predpisy^45ab) neustanovujú inak.“.

_______________

Odkazy pod čiarou

^45aa)      § 35 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.
Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 70/2021 Z. z. o zaručenej konverzii.

^45ab)      Napríklad § 16 ods. 2 písm. e) zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 38 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

7.3  Oprava účtovného záznamu (§ 34)

Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu. Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave.

Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad (interný účtovný doklad). Deň v účtovnom zázname treba zaznamenať s takou presnosťou, aby neistota v určení času nemala za následok neistotu v určení obsahu účtovných prípadov. Účtovný záznam, ktorý je nečitateľný alebo ho nemožno previesť do čitateľnej podoby, sa hodnotí, ako keby ho účtovná jednotka neviedla.

8. Uschovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie (§ 35)

Účtovná jednotka je povinná účtovnú dokumentáciu, ako aj použité technické prostriedky, nosiče informácií a programové vybavenie zabezpečiť pred stratou, zničením alebo ich poškodením a ako aj pred odcudzením (krádežou). Účtovná jednotka je povinná účtovnú dokumentáciu uchovávať po dobu stanovenú zákonom o účtovníctve. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve.

Účtovná jednotka je povinná dodržiavať určený spôsob uchovávania účtovnej dokumentácie. Elektronickým uchovávaním účtovnej dokumentácie sa rozumie uloženie účtovnej dokumentácie na dátovom nosiči. Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť účtovného záznamu od okamihu vyhotovenia účtovného záznamu alebo od okamihu prijatia alebo sprístupnenia účtovného záznamu až do ukončenia doby úschovy (archivácie), ak uchováva len účtovné záznamy, ktorých podoba je výsledkom transformácie účtovného záznamu.

Účtovná jednotka je povinná pred svojím zánikom bez právneho nástupcu alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovania jej účtovnej dokumentácie inou účtovnou jednotkou alebo fyzickou osobou s uvedením identifikačných údajov.

Identifikačnými údajmi:

a)  inej účtovnej jednotky sú obchodné meno alebo názov, jej sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie,

b)  fyzickej osoby sú meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené.

Povinnosť informovať daňový úrad o preukázateľnom zabezpečení uchovania účtovnej dokumentácie pri úmrtí prechádza na dediča alebo na príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu, ak dedičstvo pripadlo štátu, a to v lehote troch kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o dedičstve.

Zmena uschovacej lehoty z 5 na 10 rokov od 1. 1. 2018 zákonom č. 275/­2017 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve

Uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie

Podľa § 35 ods. 3 písm. b) a c) zákona o účtovníctve,

•    účtovné doklady (napr. faktúry), účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtový rozvrh sa uchovávajú (archivujú) počas 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

•    účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a účtovné záznamy, ktorými sa určuje systém uchovávania účtovnej dokumentácie, sa uchovávajú počas 10 rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použili,

•    ostatné účtovné záznamy sa uchovávajú počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli porušené ostatné ustanovenia zákona o účtovníctve a osobitných predpisov.

Prechodné ustanovenia k archivácii účtovnej dokumentácie § 39p

Ustanovenia § 35 ods. 3 písm. b) a c) zákona o účtovníctve sa použijú aj na uchovávanie účtovných záznamov, pri ktorých ich doba uchovávania začala plynúť pred 1. 1. 2018 a neuplynula do 31. 12. 2017.

To znamená, že ide o doklady z roku 2013, na ktoré sa vzťahuje už 10 ročná lehota uchovania. Účtovné doklady a účtovné záznamy vyhotovené do 31. 12. 2012 môže účtovná jednotka skartovať.

9. Ukladanie pokút za porušenie zákona o účtovníctve (§ 38)

Porušenia ustanovené v § 38 zákona o účtovníctve, za ktoré môže byť účtovným jednotkám uložená pokuta, sa označujú ako správny delikt.

Definovanie správnych deliktov
so zameraním sa na FO podnikateľa

Podľa § 38 ods. 1 zákona o účtovníctve správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak

a)  neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4,

b)  neotvorila alebo neuzavrela účtovné knihy podľa § 16,

c)  neuložila dokumenty do registra účtovných závierok podľa § 23a ods. 1 až 9 a § 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d, alebo nevyhovela výzve podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu (účtovná jednotka nereagovala na výzvu daňového úradu na odstránenie nedostatkov v účtovnej závierke),

d)  neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke,

e)  neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke,

f)  porušila ustanovenia § 9 (účtovné sústavy),

g)  porušila ustanovenia § 17 (účtovná závierka),

h)  nedodržala oceňovanie podľa § 24 až 28,

ch) porušila ustanovenia § 31 až 33 (účtovný záznam),

i) porušila ustanovenia § 34 (oprava účtovného záznamu),

j) porušila ustanovenia § 35 (uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie),

k)  porušila ustanovenie § 11 ods. 3 (účtovné zápisy v účtovných knihách).

Ukladanie pokút a ich výška

Podľa § 38 ods. 2 zákona o účtovníctve daňový úrad uloží pokutu za správny delikt:

•    od 1 000 eur do výšky 3 000 000 €, ak účtovná jednotka nezostavila účtovnú závierku, neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 a porušila ustanovenie § 11 ods. 3 – účtovný zápis,

•    do výšky 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o oprávky a opravné položky (majetok „netto“) alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie, najviac 1 000 000 €, ak účtovná jednotka

-   neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy (porušenie § 16),

-   neuložila dokumenty a nezverejnila dokumenty (porušenie § 23a, § 23b a § 23d), 

-   neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke (podľa § 8 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov),

•    do výšky 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o oprávky a opravné položky alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie, najviac však do výšky 100 000 €, ak účtovná jednotka

-   porušila ustanovenia § 9 (neúčtovala v správnej sústave účtovníctva),

-   porušila ustanovenia § 17 (nezostavenie alebo nesprávne zostavenie účtovnej závierky),

-   nedodržala oceňovanie podľa § 24 až 28 (oceňovanie majetku a záväzkov a odpisovanie majetku),

-   porušila ustanovenia § 31 až 33 (účtovný záznam a jeho podoby),

-   porušila ustanovenia § 34 (oprava účtovného záznamu),

-   porušila ustanovenia § 35 (uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie).

•    do výšky 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o oprávky a opravné položky alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie, najviac však 1 000 €, ak

-   účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke (účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov).

Daňový úrad uloží pokutu za neuloženie dokumentov do registra ÚZ od 100 eur do 10 000 eur, ak nie je možné zistiť celkovú sumu majetku alebo účtovná jednotka nevykazuje žiaden majetok.

Daňový úrad uloží pokutu za porušenie § 35 zákona (archivácia) od 100 eur do 100 000 eur.

Správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba, ak porušila ustanovenie § 35 ods. 6 (nenahlásila na DÚ pred skončením podnikania, kde budú uschované účtovné záznamy). DÚ za toto porušenie uloží pokutu od 100 eur do 100 000 eur.

Kontrolu účtovníctva je oprávnený vykonávať daňový úrad. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok.

Opakované spáchanie správneho deliktu (nevedenie účtovníctva, nezostavenie účtovnej závierky, nesprávne vykonávanie účtovných zápisov) sa považuje za osobitne závažné porušenia zákona o účtovníctve, za ktoré môže daňový úrad podať podnet aj na zrušenie živnostenského oprávnenia (§ 38 ods. 6 zákona o účtovníctve).

Pri uložení pokuty by mal daňový úrad prihliadať na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchaného správneho deliktu. A mal by prihliadať aj na skutočnosť, či účtovná jednotka vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach a či účtovná jednotka do začatia kontroly písomne oznámi DÚ obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovnom období.

Daňový úrad, ktorý vykonal daňovú kontrolu, uloží pokutu do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do 5 rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.

10. Postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve

Ako sme už v úvode uviedli, zákonnou normou, okrem zákona o účtovníctve, pre vedenie jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov je Opatrenie MF SR č. MF/­27076/­2007-74 v znení neskorších predpisov.

Týmto opatrením sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre:

a)  fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov,

b)  podnikateľov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva podľa § 37 Obchodného zákonníka.

V prvom rade ide o podnikateľov, ktorí preukazujú daňové výdavky v skutočnej výške; ide o fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia.

V druhom rade ide o podnikateľov, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri podľa § 37 Obchodného zákonníka a podnikajú podľa osobitných predpisov, napr. audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári, znalci, tlmočníci a pod., tiež môžu účtovať v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov.

Uvedení podnikatelia môžu účtovať aj v sústave podvojného účtovníctva pre podnikateľov, ak sa tak sami rozhodnú.

10.1  Deň uskutočnenia účtovného prípadu (§ 2)

Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

Deň splnenia dodávky

V praxi je častým problémom stanoviť „deň splnenia dodávky“ tak u odberateľa (kupujúceho) ako aj u dodávateľa (predávajúceho), nakoľko postupy účtovania deň splnenia dodávky nedefinujú. Preto pri stanovení dňa splnenia dodávky je potrebné vychádzať z iných právnych predpisov, ktoré deň splnenia dodávky definujú (napr. z Obchodného zákonníka), na základe ktorých je možné deň splnenia dodávky a teda aj deň uskutočnenia účtovného prípadu stanoviť, napr. deň odovzdania alebo deň prevzatia dodávky, prípadne deň splnenia dodávky sa určí v zmluve po dohode medzi kupujúcim a predávajúcim.

     Príklad 4

Účtovná jednotka dňa 15. 4. obdržala tovar od dodávateľa, ale faktúru obdržala až 20. 4.

Účtovným dokladom pre zaúčtovanie vzniku záväzku nemusí byť vždy faktúra, môže to byť dodací list, príjemka tovaru, preberací protokol, potvrdenie o prevzatí tovaru a podobne. To znamená, že účtovná jednotka musí prijatý tovar zaúčtovať do knihy zásob už dňa 15. 4., aj bez toho, že nemá faktúru.

V súvislosti s týmto príkladom potom ďalším dňom uskutočnenia účtovného prípadu bude deň úhrady záväzku, ktorý sa potom zaúčtuje do peňažného denníka ako úbytok peňažných prostriedkov v hotovosti (výdavkový pokladničný doklad, alebo z bankového účtu (výpis z účtu) a ďalej ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členní nákup tovaru.

Pri bankovom výpise sa za deň uskutočnenia účtovného prípadu považuje deň, v ktorom došlo k úbytku alebo k prírastku peňažných prostriedkov na bankovom účte a nie deň, v ktorom bol bankový výpis vystavený alebo účtovnej jednotke doručený.

Dodanie tovaru bez faktúry s dodacím listom len v merných jednotkách

Ak by nastal prípad, že účtovná jednotka obdrží tovar skôr ako obdrží faktúru za tento tovar a spolu s tovarom je doručený len dodací list, na ktorom je dodávaný tovar uvedený len v merných jednotkách alebo v jednotkách množstva bez ceny, účtovná jednotka prijatý tovar zaúčtuje len do knihy zásob. Do knihy záväzkov ho zaúčtuje až vtedy, keď obdrží faktúru s cenami a záväzok zaúčtuje dňom, kedy bol tovar dodaný. Ceny sa potom dopíšu aj do knihy zásob.

Ideálny prípad nastáva v prípade, keď tovar aj faktúru obdrží odberateľ v rovnaký deň, potom nie je problém stanovenia dňa uskutočnenia účtovného prípadu, pretože ten bude rovnaký.

Ak by účtovná jednotka obdŕžala skôr faktúru ako jej bude dodaný tovar, zaúčtuje ju do knihy záväzkov. Keď bude tovar fyzicky dodaný, jeho prijatie zaúčtuje aj do knihy zásob za predpokladu, že o obstaraných zásob účtuje aj do knihy zásob a nie priamo do spotreby.

Dodanie tovaru podľa Obchodného zákonníka (§ 412 až § 416)

Ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy.

Ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť, a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje vyššie uvedené, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.

Ak sa dodanie tovaru uskutočňuje jeho odoslaním a tovar odovzdávaný dopravcovi nie je zjavne a dostatočne označený ako zásielka pre kupujúceho, nastanú účinky dodania, len keď predávajúci bez zbytočného odkladu oznámi kupujúcemu odoslanie tovaru a odoslaný tovar v oznámení bližšie určí. Ak tak predávajúci neurobí, uskutočňuje sa dodanie až odovzdaním tovaru dopravcom kupujúcemu.

Predávajúci je povinný dodať tovar:

a)  v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve,

b)  kedykoľvek počas lehoty, ktorá je v zmluve určená alebo určená spôsobom určeným v zmluve, ibaže zo zmluvy alebo z účelu zmluvy, ktorý bol predávajúcemu známy pri uzavretí zmluvy, vyplýva, že dobu dodania v rámci tejto lehoty určuje kupujúci.

Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľa zmluvy má kupujúci splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru (napr. predložiť nákresy potrebné na výrobu tovaru, zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť alebo zabezpečiť jej zaplatenie), začína táto lehota plynúť až odo dňa splnenia tejto povinnosti.

Ak predávajúci dodá tovar pred určenou dobou, je kupujúci oprávnený tovar prevziať alebo ho odmietnuť.

Pokiaľ z obchodných zvyklostí alebo z ustálenej predchádzajúcej praxe medzi stranami nevyplýva niečo iné, rozumie sa pre určenie času plnenia v zmluve výrazom:

a)  „začiatkom obdobia“ prvých 10 dní tohto obdobia,

b)  „v polovici mesiaca“ od 10. do 20. dňa mesiaca,

c)  „v polovici štvrťroka“ druhý mesiac štvrťroka,

d)  „koncom obdobia“ posledných 10 dní obdobia,

e)  „ihneď“ pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch 10 dní, pri ostatnom tovare päť dní.

Ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci povinný bez vyzvania kupujúceho dodať tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a na miesto dodania.

Doklady vzťahujúce sa na tovar
(§ 417 až § 419)

Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.

Odovzdanie dokladov, na ktoré sa nevzťahuje § 419, sa uskutočňuje v čase a mieste určenom v zmluve, inak pri dodaní tovaru v mieste tohto dodania. Ak predávajúci odovzdal doklady pred určenou dobou, môže až do tejto doby odstrániť vady dokladov, ak tým nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo výdavky. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru alebo na voľné nakladanie s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, ak k odovzdaniu má dôjsť pri tomto platení, inak v sídle alebo mieste podnikania, prípadne v bydlisku kupujúceho.

Doklady odovzdá predávajúci kupujúcemu včas tak, aby kupujúci mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť.

Deň uskutočnenia účtovného prípadu
pri nehnuteľnostiach

Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom. U predávajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľnosti povolený, účtovné zápisy sa zrušia.

Teda aj naďalej platí, že pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ale ak nadobúdateľ bude nehnuteľnosť užívať ešte pred nadobudnutím vlastníctva povolením vkladu do katastra nehnuteľností, potom dňom uskutočnenia účtovného prípadu u nadobúdateľa je deň prevzatia nehnuteľnosti. U predávajúceho je to deň odovzdania nehnuteľnosti. Táto zmena vstúpila do platnosti od 1. 1. 2003. Do tejto zmeny dňom uskutočnenia účtovného prípadu pri obstaraní nehnuteľnosti bol iba deň povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti. Nákup a predaj nehnuteľnosti sa tak mohol účtovať až po tomto dni bez ohľadu na to, kedy bola nehnuteľnosť kupujúcemu odovzdaná.

Novelou postupov účtovania v JÚ Opatrením MF SR č. MF/­18451/­2015-74 sa od 1. 1. 2016 do § 2 zadefinoval deň uskutočnenia účtovného prípadu v prípade zistenej chyby v účtovníctve a jej opravy. Za deň uskutočnenia účtovného prípadu v prípade opravy zistenej chyby sa považuje aj deň vykonania opravy chyby.

•    Ak v účtovníctve účtovnej jednotky vzniknú chyby v dôsledku neúčtovania alebo nesprávneho účtovania účtovných prípadov, nesprávnych matematických výpočtov, nezohľadnenia informácií, ktoré sú účtovnej jednotke známe v príslušnom účtovnom období a majú za následok chybne vykázané údaje v účtovnej závierke, je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň vykonania opravy chyby.

•    V účtovnej jednotke sa pri účtovaní opravy chyby môže opraviť len jej účtovný doklad, účtovný doklad od inej účtovnej jednotky sa vracia na opravu účtovnej jednotke, ktorá ho zhotovila, pričom sa pôvodný účtovný záznam v účtovnej jednotke ponecháva.

•    Ak sa účtuje oprava chyby minulých účtovných období v peňažnom denníku, upravia sa v peňažnom denníku príjmy a výdavky zahrnované do základu dane (zákon o dani z príjmov). Pri účtovnom zápise v peňažnom denníku sa účtovný zápis opraví prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií, a to stornom nesprávneho zaradenia a zápisom správneho zaradenia do položiek druhového členenia.

     Príklad 5

Oprava chyby minulých účtovných období v peňažnom denníku

Účtovná jednotka dňa 18. 1. 2022 zistila, že v účtovnej závierke zostavenej za rok 2021 nezaúčtovala dodávateľskú faktúru za opravu vozidla. Kedy bude o oprave v jednoduchom účtovníctve účtovať?

Účtovná jednotka opravu chyby za rok 2021 – nezaúčtovaný účtovný prípad opraví v peňažnom denníku v roku 2022 v rámci uzávierkových účtovných operácií, a to ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „služby“.

10.2  Obsahové vymedzenie účtovných kníh (§ 3)

V účtovníctve účtovnej jednotky účtujúcej v jednoduchom účtovníctve sa účtujú skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, v účtovných knihách podľa § 15 ods. 1 zákona o účtovníctve.

Najdôležitejšou hlavnou knihou v jednoduchom účtovníctve je peňažný denník (§ 15 zákona o účtovníctve), ktorý obsahuje údaje najmä o:

a)  stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,

b)  príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

c)  výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

d)  priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom podľa zákona o daní z príjmov.

Medzi ďalšie účtovné knihy patrí kniha pohľadávok a kniha záväzkov.

Kniha pohľadávok obsahuje najmä údaje o:

a)  dlžníkoch,

b)  pohľadávkach v peňažnom vyjadrení,

c)  poskytnutých preddavkoch,

d)  poskytnutých úveroch,

e)  pohľadávkach dane z príjmov,

f)  pohľadávkach nepriamych daní,

g)  pohľadávkach voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

Kniha záväzkov obsahuje najmä údaje o:

a)  veriteľoch,

b)  výške záväzku v peňažnom vyjadrení,

c)  prijatých preddavkoch,

d)  prijatých úveroch,

e)  záväzkoch dane z príjmov,

f)  záväzkoch nepriamych daní,

g)  záväzkoch voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.

Podľa § 5 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve v knihe pohľadávok sa účtujú:

-   pohľadávky z obchodných vzťahov za splnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb napr. voči odberateľom,

-   pohľadávky z finančných vzťahov napríklad z úveru,

-   pohľadávky voči zamestnancom napríklad z pracovnoprávnych vzťahov,

-   pohľadávky z poskytnutých preddavkov,

-   pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou bez ohľadu na dobu ich splatnosti a 

-   zásoby omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.

V knihe záväzkov sa účtujú

-   záväzky z obchodných vzťahov za uskutočnené dodávky výrobkov, tovaru a služieb voči dodávateľom,

-   záväzky z finančných vzťahov napríklad z úveru,

-   záväzky voči zamestnancom z pracovnoprávnych vzťahov,

-   záväzky z prijatých preddavkov.

Z uvedeného vplýva, že v knihe pohľadávok alebo v knihe záväzkov by sa mali účtovať pohľadávky alebo záväzky, pri ktorých k pohybu peňažných prostriedkov dôjde až následne, nie ihneď pri vystavení faktúry. Kniha pohľadávok a kniha záväzkov sa bude viesť len v prípade, že účtovnej jednotke pohľadávky alebo záväzky vznikajú.

Pomocné knihy
v jednoduchom účtovníctve

Okrem hlavných kníh účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve účtujú aj v pomocných knihách. Postupy účtovania v § 6 ustanovujú tieto pomocné knihy:

a)  knihy dlhodobého majetku,

b)  knihy finančného majetku,

c)  kniha zásob,

d)  kniha cenín,

e)  pokladničná kniha,

f)  kniha účet v banke,

g)  kniha rezerv

Pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov

a)  mzdové listy.

b)  kniha sociálneho fondu.

Kniha dlhodobého majetku

Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa účtuje v knihách dlhodobého majetku podľa jednotlivých vecí, súborov vecí a práv.

V knihách dlhodobého majetku sa uvádza

a)  názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne číselné označenie,

b)  názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku v ocenení podľa § 22 ods. 15 zákona o dani z príjmov, pričom sa uvedie aj dátum a rozsah zmien jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku, údaj o vstupnej cene a zostatkovej hodnote jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku,

c)  dátum obstarania, dátum uvedenia do používania,

d)  ocenenie podľa § 25 zákona (ocenenie obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi, reálnou hodnotou), odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu,

e)  vstupná cena podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, zostatkovú hodnotu podľa zákona o dani z príjmov.

f)  dátum a spôsob vyradenia.

Podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva si môže určiť v odpisovom pláne, že pre účely účtovné bude používať odpisy daňové. Uvedené sa týka najmä dlhodobého hmotného majetku, pretože pri odpisovaní dlhodobého nehmotného majetku sa aj pre účely dane z príjmu uplatňujú účtovné odpisy.

Finančný majetok sa v knihe finančného majetku účtuje podľa časového hľadiska, podľa druhu, meny a emitentov.

Kniha zásob

Zásoby sa účtujú v knihe zásob. Zásoby sa účtujú podľa jednotlivých produktov alebo ich skupín podľa potrieb účtovnej jednotky v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách s výnimkou zásob podľa § 11 ods. 8. Zásoby, ktoré boli poskytnuté ako dar alebo prijaté ako dar sa v knihe zásob osobitne vyznačia. V knihe zásob sa uvádza aj prijatá zľava z ceny k zásobám, ktoré v čase jej prijatia má účtovná jednotka na sklade.

V knihe zásob sa zásoby prijaté na sklad a ich výdaj účtuje na základe účtovných dokladov, ktorými sú napríklad dodacie listy, iné doklady o prevzatí zásob alebo výdajky zásob do spotreby.

V knihe zásob sa zaznamenáva miesto uloženia zásob odovzdaných účtovnou jednotkou na spracovanie inej účtovnej jednotke, požičané mimo účtovnej jednotky alebo omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.

Kniha cenín

Ceniny sa účtujú v knihe cenín. Ako ceniny sa účtujú najmä poštové známky, zakúpené stravné lístky do prevádzkarní verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Ceniny sa oceňujú menovitou hodnotou, teda hodnotou, ktorá je uvedená na ceninách. Ak sú ceniny určené na priamu spotrebu bezodkladne po ich obdŕžaní, v knihe cenín sa neúčtujú.

Vzhľadom na to, že ceniny nepatria k zásobám, ich nákup sa neúčtuje ako daňový výdavok, ale ako presun medzi rôznymi formami peňažných prostriedkov, t. j. úbytok peňažných prostriedkov v hotovosti a prírastok peňažných prostriedkov vo forme cenín, napríklad zakúpené stravné lístky. Až keď sa ceniny použijú, zaúčtujú sa ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Uvedené platí, keď účtovná jednotka nakúpi ceniny do zásoby. Ak by účtovná jednotka zakúpila ceniny, ktoré okamžite vydá do spotreby, zaúčtuje ich hneď ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné výdavky“.

Pokladničná kniha a kniha účet v banke

V pokladničnej knihe sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti s výnimkou cenín. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko pokladníc v eurách a niekoľko pokladníc v cudzej mene, otvorí sa pre každú pokladnicu pokladničná kniha. V pokladničnej knihe, otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách a v cudzej mene. Ak má účtovná jednotka len jednu pokladnicu, samostatná pokladničná kniha sa neotvára.

V knihe účet v banke sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov na účte v banke. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko účtov v eurách a niekoľko účtov v cudzej mene, otvorí sa pre každý účet kniha účet v banke. V knihe účet v banke, otvorenej pre príslušnú menu, sa účtuje v eurách a v cudzej mene. Ak má účtovná jednotka len jeden účet v banke, samostatná kniha účet v banke sa neotvára.

Pomocné knihy o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov

sú definované v § 7 postupov účtovania. Zúčtovanie miezd zamestnancov sa vykonáva na mzdových listoch alebo inej evidencii (§ 39 zákona o dani z príjmov). Podkladom na zápisy v mzdových listoch sú povinnosti, z ktorých je zrejmý výpočet:

a)  mzdy,

b)  odvodov poistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni,

c)  daňového bonusu a zrážok z miezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,

d)  vyplateného preddavku na mzdu.

Kniha sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu. Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „tvorba sociálneho fondu“. Ak prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „tvorba sociálneho fondu“.

Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Ak do konca bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia účtovná jednotka už nie je zamestnávateľom a nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu uložený na osobitnom účte v banke sa prevedie na účet v banke, v peňažnom denníku sa účtuje ako príjem zahrňovaný do základu dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné príjmy“. Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrňovaný do základu dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné príjmy“. V knihe sociálneho fondu sa nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu vysporiada najneskôr do uzavretia účtovných kníh bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.

V knihe rezerv sa účtuje tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv podľa osobitného predpisu [§ 20 ods. 9 písm. b), d) a e) zákona o dani z príjmov].

Poznámka:

Niektoré účtovné jednotky namiesto kníh dlhodobého majetku a zásob používajú inventárne karty dlhodobého majetku a zásob.

Účtovné zápisy v účtovných knihách

Účtovnými zápismi v účtovných knihách sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období.

Účtovné zápisy v účtovných knihách sa vykonávajú v časovom slede na základe účtovných dokladov, ktoré musia spĺňať náležitosti požadované § 10 zákona o účtovníctve tak, aby účtovnými knihami bolo možné preukázať:

a)  stav majetku a záväzkov

-   ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti,

-   k prvému dňu účtovného obdobia,

b)  mesačne prírastok a úbytok majetku a záväzkov účtovaný priebežne počas účtovného obdobia,

c)  zostatok a stav majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Z uvedeného vyplýva, že každý účtovný prípad sa musí zaznamenávať (účtovať) v účtovných knihách na základe účtovných dokladov, ktoré musia obsahovať náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona o účtovníctve.

Účtovné zápisy sa musia vykonať tak, aby bolo možné zistiť stav majetku a záväzkov ku dňu začatia podnikania alebo inej zárobkovej činnosti, a to v prípade, keď účtovná jednotka začína podnikať. Počas podnikateľskej činnosti sa musí preukázať stav majetku a záväzkov k prvému dňu účtovného obdobia a zostatok majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Podľa § 16 ods. 13 zákona o účtovníctve, v účtovnej jednotke účtujúcej v sústave JÚ sa musí dodržať zásada, že konečné zostatky majetku a záväzkov v jednotlivých účtovných knihách sa musia rovnať počiatočným stavom majetku a záväzkov v týchto knihách k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia. Teda konečné zostatky majetku a záväzkov vykázané k 31. 12. 2021 sa musia rovnať počiatočným stavom majetku a záväzkov k 1. 1. 2022.

Účtovné zápisy v účtovných knihách s výnimkou peňažného denníka môžu pokračovať aj v nasledujúcom účtovnom období, ak sa zreteľne oddelia, napríklad v knihe pohľadávok alebo v knihe záväzkov.

Postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve v § 3 ods. 3 písm. b) požadujú priebežné vedenie účtovníctva, teda zápisy v peňažnom denníku a v ostatných účtovných knihách v jednoduchom účtovníctve by mali obsahovať účtovné zápisy aspoň raz za mesiac. V praxi často býva zvykom, že účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve dajú účtovníctvo spracovať až po skočení účtovného a daňového obdobia. Nevedenie jednoduchého účtovníctva priebežne počas účtovného obdobia môže byť správcom dane sankcionované v súlade s § 38 zákona o účtovníctve.

10.3  Peňažný denník (§ 4)

Hlavnou účtovnou knihou v jednoduchom účtovníctve je peňažný denník. Jeho základné náležitosti požaduje zákon o účtovníctve.

Peňažný denník musí obsahovať údaje o:

a)  stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,

b)  príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

c)  výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

d)  priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom podľa zákona o daní z príjmov.

Podľa § 4 ods. 1 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, v peňažnom denníku sa účtujú:

a)  príjmy a výdavky v hotovosti, vrátane prijatých a vydaných šekov a cenín,

b)  príjmy a výdavky na účtoch v bankách, vrátane úverov a termínových vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti,

c)  priebežné položky,

d)  uzávierkové účtovné operácie, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Pohyb peňažných prostriedkov v pokladniciach sa účtuje v peňažnom denníku na základe pokladničných dokladov (príjmový pokladničný doklad, výdavkový pokladničný doklad). Pohyb peňažných prostriedkov na účtoch v bankách sa uskutočňuje na základe výpisov z bankových účtov. V peňažnom denníku sa účtuje v eurách.

Musia účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve o finančných operáciách účtovať aj v pokladničnej knihe aj v peňažnom denníku? Postupy účtovania v § 6 ods. 12 ustanovujú, že v pokladničnej knihe sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti. Uvedené platí aj pre peňažné prostriedky vedené na bankovom účte (§ 6 ods. 13).

Ak má účtovná jednotka len jednu pokladnicu, samostatná pokladničná kniha sa neotvára.

Ak má účtovná jednotka len jeden účet v banke, samostatná kniha účet v banke sa neotvára.

Ak účtovná jednotka má viac pokladníc alebo viacej účtov v banke, potom musí viesť aj pokladničnú knihu a knihu účet v banke. Takto sa potom o pohybe peňažných prostriedkov v pokladnici alebo na účtoch v banke účtuje dvakrát, jedenkrát v pokladničnej knihe alebo v knihe účet v banke a druhýkrát do príslušného prehľadu v peňažnom denníku. Pokladničná kniha a kniha účet v banke potom plní funkciu analytickej evidencie v jednoduchom účtovníctve. Prehľady v peňažnom denníku majú potom charakter syntetických účtov.

     Príklad 6

Účtovná jednotka prijala do pokladnice úhradu odberateľskej faktúry za poskytnuté služby od inej účtovnej jednotky.

Príjem hotovosti účtovná jednotka zaúčtuje do pokladničnej knihy a na základe príjmového pokladničného dokladu účtovná jednotka zaúčtuje do peňažného denníka príjem peňažných prostriedkov v hotovosti. Ak by účtovná jednotka peniaze prijala na bankový účet, potom zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov v knihe účet v banke a príjem peňazí na bankový účet zaúčtuje aj do peňažného denníka na základe výpisu z bankového účtu. Zároveň zaúčtuje (zaznamená) prijatie úhrady od odberateľa v knihe pohľadávok. Ak má účtovná jednotka len jednu pokladnicu, samostatná pokladničná kniha sa neotvára. Ak má účtovná jednotka len jeden účet v banke, samostatná kniha účet v banke sa neotvára.

Priebežné položky

Priebežné položky sa účtujú pri:

a)  prevodoch peňažných prostriedkov medzi pokladnicou a účtom v banke,

b)  prevodoch medzi pokladnicami a

c)  pri prevodoch medzi účtami v bankách.

Priebežné položky sa členia na príjem a výdavok. Ako príjem sa účtuje priebežná položka pri výdavku peňažných prostriedkov, pri ktorom nie je účtovný doklad o príjme účtovnej jednotke doručený, ako výdavok sa účtuje priebežná položka pri príjme peňažných prostriedkov, pri ktorej nie je účtovný doklad o výdavku.

     Príklad 7

Výber hotovosti do pokladnice z bankového účtu

Dňa 18. 4. účtovná jednotka vybrala 1 000 eur v hotovosti z bankového účtu (jeden účet v banke) a prijala ich do pokladnice (jedna pokladnica).

Účtovná jednotka 1 000 eur v peňažnom denníku zaúčtuje dňa 18. 4. ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti a ako priebežné položky výdaj. Po obdŕžaní bankového výpisu, napr. dňa 26. 4. zaúčtuje ako priebežné položky príjem a bankový účet výdaj.

     Príklad 8

Vklad hotovosti na bankový účet

Účtovná jednotka dňa 27. 4. odviedla hotovosť z pokladnice vo výške 2 000 eur na účet do banky.

Výdaj hotovosti z pokladnice sa v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a priebežné položky príjem. Po obdŕžaní výpisu z bankového účtu sa do peňažného denníka zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov na bankový účet a priebežné položky výdaj. Ak účtovná jednotka má len jeden účet v banke a jednu pokladnicu, o pohybe peňažných prostriedkov nemusí účtovať aj v pokladničnej knihe a v knihe účet v banke.

     Príklad 9

Prevod medzi účtami v bankách

Účtovná jednotka presunula 5 000 eur z účtu vedeného v eurách v Tatra banke na účet vedený v eurách v Slovenskej sporiteľni.

O presune medzi účtami bude účtovná jednotka účtovať až po obdŕžaní výpisov z bankových účtov. Úbytok peňažných prostriedkov na bankovom účte vedenom v Tatra banke účtovná jednotka zaúčtuje výdaj peňažných prostriedkov z bankového účtu a priebežné položky príjem. Po obdŕžaní výpisu z bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni účtovná jednotka v peňažnom denníku zaúčtuje priebežné položky výdaj a príjem peňažných prostriedkov na bankový účet. Zároveň o pohybe peňažných prostriedkov musí účtovať aj v knihách účty v banke.

Účtovanie kurzových rozdielov

Kurzové rozdiely sa počas účtovného obdobia v peňažnom denníku neúčtujú, účtujú sa až na konci účtovného obdobia ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií z prepočtu zostatkov cudzej meny v hotovosti alebo na bankovom účte, ak sú vyjadrené v cudzej mene.

Kurzový zisk sa zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné príjmy“, kurzová strata sa zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné výdavky“. O vyčíslení kurzových rozdielov sa účtuje aj v pokladničnej knihe vedenej v cudzej mene aj v knihe účet v banke, ktorý je vedený v cudzej mene.

* Účtovaniu kurzových rozdielov sa venujeme podrobnejšie v § 21 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.

Uzávierkové účtovné operácie

V peňažnom denníku počas účtovného obdobia by sa malo účtovať len vtedy, keď dôjde k pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankovom účte. Na konci účtovného obdobia v rámci tzv. uzávierkových účtovných operácií sa účtujú účtovné prípady bez toho, aby došlo k pohybu peňažných prostriedkov. Medzi takéto účtovné operácie možno zahrnúť napr. odpisy z dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku alebo kurzové rozdiely.

V peňažnom denníku sa neúčtujú účtovné prípady, ktorými sa predpisuje povinnosť platieb alebo odvodov. Táto povinnosť platí len v prípade podvojného účtovníctva.

Členenie peňažného denníka

V peňažnom denníku sa uvádza prehľad:

a)  peňažných prostriedkov v hotovosti v členení na príjmy a výdavky,

b)  peňažných prostriedkov na účtoch v bankách v členení na príjmy a výdavky,

c)  priebežných položiek v členení na príjmy a výdavky,

d)  príjmov zahrňovaných do základu dane z príjmov celkom, v členení najmä na

1. predaj tovaru,

2. predaj výrobkov a služieb,

3. ostatné príjmy,

e)  výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov celkom, v členení na

1. zásoby,

2. služby,

3. mzdy,

4. poistné a príspevky platené za fyzickú osobu podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov (zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),

5. tvorbu sociálneho fondu,

6. ostatné výdavky,

f)  príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov,

g)  výdavkov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Príjmy, ktoré sa neuvedú ako príjmy za predaj tovaru alebo ako príjmy za predaj výrobkov a služieb, sa uvedú ako ostatné príjmy.

K členeniu výdavkov

Členenie zásob
Materiál	Ich definícia podľa § 11 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve
suroviny	hmoty vo výrobnom procese, ktoré prechádzajú do výrobku a tvoria jeho podstatu
pomocné látky	hmoty, ktoré prechádzajú do výrobku, ale netvoria jeho podstatu
prevádzkové látky	veci, pomôcky a hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napr. mazadlá, palivo, pohonné látky, čistiace potreby, kancelárske potreby
náhradné dielce	predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu
obaly	veci, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu
Zásoby vlastnej výroby	nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky, zvieratá
Tovar	všetko, čo sa obstaráva za účelom ďalšieho predaja

 

Výdavky v kolónke mzdy obsahujú tieto výdavky:

a)  čisté mzdy vyplatené zamestnancom vrátane daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, a to aj z prostriedkov zamestnávateľa,

b)  poistné a príspevky na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

c)  daň z príjmu zo závislej činnosti a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, daňový bonus a zamestnanecká prémia vrátené správcom dane, účtované ako storno,

e)  príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu,

f)  iné zrážky z čistej mzdy podľa osobitného predpisu.

Poznámka:

Od 1. 1. 2021 na základe Opatrenia č. MF/ 011076/2020-74 sa v § 4 ods. 8 postupov účtovania sa doplnili výdavky ovplyvňujúce základ dane v členení „mzdy“ o:

•    zamestnaneckú prémiu podľa § 32a zákona o dani z príjmov vyplatenú zamestnancom v rámci čistej mzdy z prostriedkov zamestnávateľa a jej vrátenie správcom dane účtované ako storno,

•    príspevky zamestnanca na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení ako aj príspevky zamestnanca rovnakého alebo porovnateľného druhu v zahraničí,

•    iné zrážky z čistej mzdy podľa osobitného predpisu, ktorým je napr. § 131 Zákonníka práce.

Teda doplnilo sa ustanovenie, ktorým zamestnávateľ zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu, daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom o dani z príjmov.

Služby a ostatné výdavky

Služby

výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napríklad spotreba energií, telefónne služby, poštové služby, bankové služby, právne služby, nájomné, opravy a udržiavanie hmotného majetku, výdavky na školenia a odborné semináre, výdavky na cestovné

Ostatné výdavky

kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku, zostatková cena predaného dlhodobého hmotného majetku a tvorba rezerv podľa zákona o dani z príjmov, miestne dane a poplatky, daň z motorových vozidiel, daň z poistenia, poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy sa zahrnujú do základu dane z príjmov, napríklad poplatok za znečistenie ovzdušia, poplatok za zneškodnenie odpadov a iné poplatky, ktorých povinnosť úhrady vyplýva z osobitných predpisov a nepovažujú sa za službu a ďalšie výdavky neuvedené v odseku 6 písm. e) prvom až piatom bode, ktoré sa nepovažujú za službu. Od 1. 1. 2021 na základe Opatrenia č. MF/011076/2020-74, sa ako ostatné výdavky bude účtovať aj príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca, príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu a trovy exekúcie.

 

Výdavky, ktoré sa nedajú začleniť, uvedú sa v stĺpci „ostatné výdavky“.

Poznámka:

Novelou postupov účtovania od 1. 1. 2013 sa zrušil stĺpec „prevádzková réžia“, namiesto neho sa zaviedol stĺpec „služby“ a stĺpec „ostatné výdavky“.

     Príklad 10

Účtovná jednotka zaoberajúca sa nákupom a predajom tovaru, obstarala tovar v hodnote 10 000 eur. Za nákup tovaru zaplatí dodávateľovi v hotovosti z pokladnice.

Uvedenú sumu účtovná jednotka zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „zásoby“. Ak má účtovná jednotka len jednu pokladnicu, o pohybe hotovosti nemusí účtovať aj v pokladničnej knihe.

     Príklad 11

Účtovná jednotka zakúpila tovar vo výške 10 000 eur. Tovar jej doviezol prepravca, ktorého si na túto službu objednala. Za dovoz tovaru účtovná jednotka zaplatí sumu vo výške 1 500 eur. Za nákup tovaru a za jeho dovoz zaplatí v hotovosti z pokladnice.

Sumu za nákup tovaru účtovná jednotka zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „zásoby“. Náklad spojený s obstaraním tovaru, prepravné, zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „zásoby“, pretože ide o náklad súvisiaci s obstaraním tovaru. O pohybe hotovosti musí účtovať aj v pokladničnej knihe. Uvedené neplatí, ak má len jednu pokladnicu.

Do knihy zásob okrem zakúpeného tovaru uvedie aj prepravné, o ktoré navýši obstarávaciu cenu zásob na sklade.

     Príklad 12

Účtovná jednotka zakúpila tovar vo výške 10 000 eur. Tovar jej doviezol prepravca, ktorého si na túto službu objednala. Za dovoz tovaru účtovná jednotka zaplatí sumu vo výške 1 500 eur. Za nákup tovaru a za jeho dovoz zaplatí z bankového účtu.

Účtovná jednotka sumu za nákup tovaru po obdŕžaní výpisu z bankového účtu zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdaj peňažných prostriedkov z bankového účtu a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „zásoby“. Náklad spojený s obstaraním tovaru, prepravné, po obdŕžaní bankového výpisu zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdaj peňažných prostriedkov z bankového účtu a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „zásoby“, pretože ide o náklad súvisiaci s obstaraním tovaru. O pohybe peňazí na bankovom účte musí účtovať aj v knihe účet v banke. Uvedené neplatí, ak má len jeden bankový účet.

Do knihy zásob okrem zakúpeného tovaru uvedie aj prepravné, o ktoré navýši obstarávaciu cenu zásob na sklade.

     Príklad 13

Účtovná jednotka obstarala materiál, z ktorého bude vyrábať výrobky. Za dodaný materiál zaplatí v hotovosti z pokladnice.

Nákup materiálu v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „zásoby“. Ak by účtovnej jednotke vznikli ďalšie náklady spojené s obstaraním materiálu, napr. prepravné, clo alebo sprostredkovanie, aj tieto výdavky by sa účtovali do kolónky „zásoby“, pretože ide o náklady súvisiace s obstaraním materiálu. O pohybe hotovosti musí účtovať aj v pokladničnej knihe. Uvedené neplatí, ak má len jednu pokladnicu. Do knihy zásob okrem zakúpeného materiálu uvedie aj prepravné, o ktoré navýši obstarávaciu cenu zásob na sklade.

     Príklad 14

Účtovná jednotka zakúpila pohonné hmoty do osobného motorového vozidla. Do ktorej kolónky zaúčtuje nákup pohonných hmôt?

Účtovná jednotka nákup pohonných hmôt, ak sa obstarali v hotovosti, zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „zásoby“, pretože materiál je súčasťou zásob. O pohybe hotovosti musí účtovať aj v pokladničnej knihe. Uvedené neplatí, ak má len jednu pokladnicu.

Podľa § 11 ods. 1 psím. c) postupov účtovania, ako materiál, teda ako zásoby sa účtujú aj prevádzkové látky, za ktoré sa považujú veci, pomôcky a hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napríklad mazadlá, palivo, pohonné látky, čistiace potreby, kancelárskej potreby.

     Príklad 15

Účtovná jednotka za opravu nákladného motorového vozidla obdŕžala dodávateľskú faktúru vo výške 3 500 eur. Za vykonanú službu zaplatila v hotovosti z pokladnice.

Dodávateľskú faktúru za opravu nákladného motorového vozidla účtovná jednotka zaúčtuje v peňažnom denníku ako „výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti“ a ako „výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov“ v ďalšom členení „služby“.

     Príklad 16

Účtovná jednotka obstarala dlhodobý hmotný majetok (stroj) vo výške 8 000 eur. Dodávateľskú faktúru za dodaný stroj zaúčtuje z bankového účtu. Ako zaúčtuje jeho nákup v peňažnom denníku?

Zakúpený dlhodobý hmotný majetok, ktorého obstarávacia cena je vyššia ako 1 700 eur a doba použitia je dlhšia ako jeden rok, sa podľa zákona o dani z príjmov nepovažuje za jednorazový výdavok, ale do výdavkov sa dostane postupne vo forme odpisov. Z tohto dôvodu výdavok za dodaný stroj zaplatený z bankového účtu sa v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a ako výdaj neovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné príjmy. O pohybe peňažných prostriedkov v banke musí účtovať aj v knihe účet v banke. Uvedené neplatí, ak má len jeden bankový účet.

Odpisy zo stroja, ktoré si účtovná jednotka uplatní za dané účtovné obdobie, sa v peňažnom denníku zaúčtuje až na konci účtovného obdobia v rámci uzávierkových účtovných operácií, teda bez pohybu peňažných prostriedkov, ako výdaj ovplyvňujúci základ dane v ďalšom členení „ostatné výdavky“.

     Príklad 17

Účtovná jednotka zamestnáva 10 zamestnancov, ktorým vypláca mzdy. Ako sa zaúčtujú mzdy v peňažnom denníku?

Čisté mzdy, ktoré vyplatí zamestnávateľ svojim zamestnancom, napr. v hotovosti v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení mzdy. Ak by sa mzdy vyplácali poukázaním peňažných prostriedkov z bankového účtu na účty zamestnancov, potom by sa úbytok peňazí účtoval z bankového účtu.

Zrazená daň zo závislej činnosti odvedená na daňový úrad z vyplatených miezd zamestnancov, sa na základe výpisu z bankového účtu v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení mzdy.

Odvedené poistné z miezd zamestnancov sa zaúčtuje na základe výpisu z bankového účtu v peňažnom denníku ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „poistné a príspevky platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov “.

Vyplatený daňový bonus a zamestnanecká prémia ako súčasť čistej mzdy, ak je vyplácaná v hotovosti, sa v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení mzdy.

Ak by sa aj čistá mzda a teda aj daňový bonus a zamestnanecká prémia vyplácali z bankového účtu, potom na základe výpisu z bankového účtu by sa vyplatená mzda ale aj daňový bonus účtovali ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení mzdy.

Z uvedeného účtovania vyplýva, že v kolónke mzdy a v kolónke poistné a príspevky ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov budú výdavky, ktoré musí zamestnávateľ vynaložiť na mzdy svojim zamestnancom (čistá mzda, daňový bonus a zamestnanecká prémia, ak sa zamestnancom vypláca, daň zo závislej činnosti, poistné platené zamestnancom a tiež príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca).

Účtovanie u záložného veriteľa
(Opatrenie MF SR č. MF/­13414/­2018-74 s účinnosťou od 1. 1. 2019)

V peňažnom denníku záložného veriteľa sa poskytnutie peňažných prostriedkov záložcovi podľa § 151a až 151g Občianskeho zákonníka účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov záložcom v určenom termíne alebo príjem z predaja zálohu pri nesplatení poskytnutých peňažných prostriedkov záložcom v určenom termíne, sa v peňažnom denníku záložného veriteľa účtuje ako príjem celkom, ktorý sa ďalej člení na

a)  sumu do výšky peňažných prostriedkov poskytnutých záložcovi ako príjem neovplyvňujúci základ dane a 

b)  sumu prevyšujúcu výšku peňažných prostriedkov poskytnutých záložcovi ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení „predaj výrobkov a služieb“.

Poskytovateľ sociálnej služby
(Opatrenie MF SR č. MF/­13414/­2018-74 s účinnosťou od 1. 1. 2019)

V účtovnej jednotke, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby,^7aaf) sa príjmy a výdavky spojené s poskytovaním odborných činností, obslužných činností a ďalších činností podľa osobitného predpisu^7aaf) účtujú oddelene od príjmov a výdavkov spojených s inými službami alebo inou činnosťou poskytovateľa tejto sociálnej služby.

Poznámky pod čiarou k odkazu 7aaf:

Zákon č. 448/­2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/­1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z.n.p.

Virtuálna mena
(Opatrenie MF SR č. MF/­13414/­2018-74 s účinnosťou od 1. 10. 2018)

Podľa § 4 ods. 13 postupov účtovania v JÚ, pri nadobudnutí virtuálnej meny za eurá alebo inú cudziu menu sa tento výdavok prvotne účtuje v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov. Pri takto nadobudnutej virtuálnej mene sa pri jej následnom predaji účtuje virtuálna mena ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení „ostatné výdavky“ v súlade so zákonom o dani z príjmov [(§ 19 ods. 2 písm. v), t. j. výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja)] a príjem z odplatného prevodu virtuálnej meny sa účtuje ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení „ostatné príjmy“.

Pri predaji virtuálnej meny výmenou virtuálnej meny za majetok, výmenou virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmenou virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny, sa v peňažnom denníku účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení „ostatné výdavky“ v súlade s § 19 ods. 2 písm. v) zákona o dani z príjmov, t. j. výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja.

Odkazy na právne normy

§ 25 zákona o dani z príjmov

Vstupnou cenou virtuálnej meny je

a)  obstarávacia cena, ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou,

b)  reálna hodnota, ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

Vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu ku dňu výmeny je reálna hodnota virtuálnej meny.

Pri predaji virtuálnej meny výmenou za majetok, výmenou virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmenou virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny okrem príjmu z odplatného prevodu virtuálnej meny sa v peňažnom denníku účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií príjem ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné príjmy“ v súlade s osobitným predpisom (§ 17 ods. 43 zákona o dani z príjmov).

§ 17 ods. 43 zákona o dani z príjmov

Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou (§ 27 ods. 13 zákona o účtovníctve) ku dňu výmeny.

§ 12 ods. 6 postupov účtovania v JÚ (od 1. 1. 2021 Opatrením č. MF/011076/2020-74 sa doplnilo účtovanie bezplatne nadobudnutej virtuálnej meny)

Pri odplatnom nadobudnutí virtuálnej meny a bezodplatnom nadobudnutí virtuálnej meny sa v knihe krátkodobého finančného majetku účtuje obstaranie virtuálnej meny v reálnej hodnote podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve. pri následnom predaji bezodplatne nadobudnutej virtuálnej meny sa postupuje podľa § 4 ods. 13 postupov účtovania v JÚ.

Oceňovanie virtuálnej meny
podľa zákona o účtovníctve

Podľa § 24 ods. 10 zákona o účtovníctve virtuálnu menu prepočítava účtovná jednotka ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 25 ods. 1 písm. h), t. j. reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve sa oceňuje

1. odplatne nadobudnutá virtuálna mena,

2. virtuálna mena nadobudnutá ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu,

3. služba a majetok nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami,

4. virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

Podľa § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve, reálna hodnota virtuálnej meny je trhová cena v deň ocenenia, t. j. ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou. V priebehu účtovného obdobia účtovná jednotka používa rovnaký spôsob určenia reálnej hodnoty pre danú vir­tuálnu menu.

Poznámka:

Od 1. 1. 2021 Opatrením č. MF/011076/2020 -74 sa do § 4 ods. 13 postupov účtovania doplnil odkaz na definíciu virtuálnej meny (odkaz 7aafa), a to v nadväznosti na prijatie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Podľa § 9 písm. l) citovaného zákona sa virtuálnou menou rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými FO alebo PO ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

10.4  § 9 Zásady pre členenie majetku a záväzkov

Majetok účtovnej jednotky účtujúcej v jednoduchom účtovníctve sa člení na

a)  dlhodobý majetok a 

b)  krátkodobý majetok.

Dlhodobý hmotný majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je dlhšia ako jeden rok.

Krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo splatnosti je najviac jeden rok.

Dlhodobý majetok sa člení na:

a)  dlhodobý hmotný,

b)  dlhodobý nehmotný,

c)  dlhodobý finančný.

Krátkodobý majetok sa člení na:

a)  zásoby (materiál, vlastná výroba, zvieratá, tovar),

b)  krátkodobý finančný majetok:

1. peňažná hotovosť, ceniny, šeky,

2. účty v bankách,

3. krátkodobé cenné papiere,

4. ostatný krátkodobý finančný majetok, napríklad pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok, termínované vklady s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok.

Za majetok účtovnej jednotky sa považujú aj pohľadávky, avšak postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve ich nečlenia na dlhodobé a na krátkodobé pohľadávky, vyžaduje sa len členenie pohľadávok podľa zákona o účtovníctve a postupov účtovania v JÚ (údaje o dlžníkoch, o poskytnutých preddavkoch alebo o poskytnutých úveroch, o pohľadávkach dane z príjmov, o pohľadávkach nepriamych daní, atď.), to znamená, že dlhodobé aj krátkodobé pohľadávky sa sledujú v jednej knihe pohľadávok.

10.5  Dlhodobý hmotný majetok (§ 10)

Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtujú:

a)  pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky a predmety z drahých kovov, bez ohľadu na ich ocenenie,

b)  samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom ako 1 700 eur v osobitnom prípade,

c)  pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,

d)  plemenné a chovné zvieratá za účelom hospodárskeho využitia, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu, pričom hospodárskym úžitkom sa rozumie najmä narodenie mláďat, produkcia mlieka, vlny, využitie ťažnej sily zvieraťa,

e)  hospodársky využívané chovy muflónov, danielov, jeleňov, pštrosov, ak ich využiteľnosť je dlhšia ako štyri roky,

f)  otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku; súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napríklad komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie technickej rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak ustanovuje osobitný predpis (banský zákon).

Dlhodobý hmotný majetok na daňové účely vymedzuje zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 2 ako:

a)  samostatné hnuteľné veci, súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

b)  budovy a iné stavby, okrem prevádzkových banských diel a drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečenie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečenie lesnej výroby a poľovníctva,

c)  pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, zvieratá,

d)  iný majetok, ktorým sú:

-   otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,

-   technické rekultivácie,

-   technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,

-   technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom,

-   technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur,

-   úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných predpisov, ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy.

Dlhodobý hmotný majetok v obstarávaní

Podľa postupov účtovania za dlhodobý hmotný majetok sa považuje aj majetok v obstarávaní, ktorý sa účtuje v knihe dlhodobého majetku a v peňažnom denníku sa tieto výdavky účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov.

Účtovanie o dlhodobom hmotnom majetku

O dlhodobom hmotnom majetku, ktorý je zaradený do podnikania, sa v jednoduchom účtovníctve účtuje:

•    v peňažnom denníku,

•    v knihe záväzkov,

•    v knihe dlhodobého majetku.

Účtovanie v peňažnom denníku

-   v priebehu účtovného obdobia sa účtujú výdavky vynaložené na obstaranie dlhodobého hmotného majetku ako aj výdavky spojené s jeho užívaním, napr. rôzne opravy, výdavky na údržbu a prevádzku dlhodobého hmotného majetku a pod.,

-   v rámci uzávierkových účtovných operácii sa účtujú odpisy dlhodobého hmotného majetku, zostatková cena dlhodobého hmotného majetku pri jeho predaji, ak je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane z príjmu, vstupná cena hmotného majetku vylúčeného z odpisovania pri jeho predaji a úpravy v súvislosti so škodami na majetku.

V knihe záväzkov sa účtuje obstaranie dlhodobého hmotného majetku v prípade, ak sa obstaral na faktúru a úhrada nebola vykonaná v deň obstarania. Uvedené platí aj na výdavky spojené s obstaraním dlhodobého hmotného majetku.

V knihe dlhodobého hmotného majetku sa uvádza najmä:

-   názov dlhodobého hmotného majetku,

-   ocenenie dlhodobého hmotného majetku,

-   dátum obstarania a dátum uvedenia majetku do užívania,

-   vstupná cena dlhodobého hmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov,

-   dátum a spôsob vyradenia dlhodobého hmotného majetku.

Uvedenie majetku do používania

Za dlhodobý hmotný majetok sa považuje majetok uvedený do používania. Uvedením do používania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov (stavebný zákon, zákon o ochrane pred požiarmi, zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a pod.). Podmienkou zaradenia dlhodobého hmotného majetku do používania nie je jeho úhrada.

Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby (§ 83 stavebného zákona) alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku (§ 84 stavebného zákona), to znamená, že aj takýto majetok, na ktorý nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, sa účtuje ako dlhodobý hmotný majetok a môže sa odpisovať.

Účtovanie príslušenstva

Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtuje aj príslušenstvo, napríklad prídavné alebo výmenné zariadenie, ktoré je súčasťou jeho ocenenia a evidencie. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci, alebo sa k hlavnej veci priradí dodatočne.

Postupy účtovania príslušenstvo nedefinujú, ale sa odvolávajú na Občiansky zákonník. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. To znamená, že príslušenstvom sú také veci, ktoré v právnom zmysle majú charakter samostatných vecí a z rozhodnutia ich vlastníka, ktorý je súčasne vlastníkom hlavnej veci, sú tieto určené na to, aby sa trvale užívali s hlavnou vecou.

Aj hlavná vec aj príslušenstvo veci sú samostatnými vecami vo vlastníctve tej istej osoby. Z porovnania ich hospodárskeho významu vyplýva, ktorá z nich je hlavnou vecou. Napr. príslušenstvom automobilu je rezervné koleso, náradie a pod. Ako príslušenstvo sa účtuje aj prvých zimných pneumatík na auto. Z rozhodnutia vlastníka môže vec stratiť charakter príslušenstva, napr. tým, že ju určí za príslušenstvo inej hlavnej veci alebo ju prevedie na inú osobou a pod.

Kedy sa účtuje o dlhodobom
hmotnom majetku

O dlhodobom hmotnom majetku účtuje tá účtovná jednotka, ktorá má k tomuto majetku vlastnícke právo. Účtovná jednotka účtuje o dlhodobom hmotnom majetku aj v prípade, že nemá k tomuto majetku vlastnícke právo, ak ide o:

a)  dlhodobý hnuteľný majetok, ku ktorému vlastnícke právo alebo právo správy prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva tento majetok kupujúci užíva,

b)  dlhodobý nehnuteľný majetok obstaraný na základe písomnej zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo alebo právo správy nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva účtovná jednotka nehnuteľnosť užíva,

c)  technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého hmotného majetku, ktoré na základe písomnej zmluvy s vlastníkom alebo správcom odpisuje nájomca za podmienok ustanovených v § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmov (u prenajímateľa sa nesmie o vykonané technické zhodnotenie zvýšiť vstupná cena prenajímaného majetku),

d)  technickú rekultiváciu, ktorá nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku a vykonáva sa na pozemkoch vo vlastníctve alebo v správe inej osoby ako je účtovná jednotka,

e)  dlhodobý hmotný majetok pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva na veriteľa (§ 553 Občianskeho zákonníka), ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke (§ 659 Občianskeho zákonníka) tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,

f)  dlhodobý hmotný majetok obstaraný finančným prenájmom.

Dlhodobý hmotný majetok nespĺňajúci limit ocenenia

•    jeho zaradenie do dlhodobého hmotného majetku závisí od rozhodnutia účtovnej jednotky

•    Hmotný majetok, ktorým sú samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ocenenie ktorého sa rovná sume 1 700 eur alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.

•    Hmotný majetok, ktorým sú samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ocenenie ktorého sa rovná sume 1 700 eur alebo je nižšie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, sa účtuje ako o zásobách.

Náklady spojené s obstaraním
dlhodobého hmotného majetku

Súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku sú najmä tieto náklady:

a)  na prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, napríklad odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, náklady na poskytnutie záruky v súvislosti s obstaraním, a to do času uvedenia dlhodobého majetku do užívania,

b)  prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, umelecké diela tvoriace súčasť stavebných objektov, náhrady na odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskych organizácií, odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre zariadenie staveniska, otvárky nových lomov, pieskovní a hliník, technickú rekultiváciu, technické zhodnotenie, dopravné, montážne práce a clo,

c)  zabezpečovacie a konzervačné práce, alebo udržiavacie a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na obstarávaní dlhodobého hmotného majetku,

d)  náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady majetkovej ujmy poskytované vlastníkovi nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov (napr. zákon o energetike, zákon o elektronických komunikáciách, vodný zákon) a platby za ekologickú ujmu v súvislosti s výstavbou (zákon o životnom prostredí),

e)  úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadovaného príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla a vody, ako i úhrada vlastníkovi rozvodného zariadenia za preložku rozvodného zariadenia,

f)  náklady na vyvolanú investíciu, ktorou je obstaranie majetku alebo služby, ktoré nebude účtovná jednotka používať, ale ktorá vznikla podľa osobitného predpisu alebo na základe zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku.

Zľava z ceny pred uvedením
majetku do užívania

Súčasťou ocenenia dlhodobého hmotného majetku sú zľavy z ceny poskytnuté do termínu uvedenia do používania, pričom ocenenie dlhodobého majetku sa v knihe dlhodobého majetku o tieto položky upraví. Za zľavu z ceny sa nepovažuje dodanie iného druhu, ako je prijatý dlhodobý majetok.

     Príklad 18

Podľa § 6 ods. 1 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve v knihe dlhodobého hmotného majetku sa uvádza aj zľava z ceny, ak je poskytnutá pred zaradením dlhodobého hmotného majetku do používania. Ako sa zaúčtuje zľava poskytnutá po uvedení majetku do používania?

Zľava z ceny, ktorá je poskytnutá po zaradení dlhodobého hmotného majetku do používania sa neúčtuje v knihe dlhodobého hmotného majetku. Prijatá zľava vo forme finančných prostriedkov sa zaúčtuje do peňažného denníka ako „príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankový účet“ a ako „príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmu“ v ďalšom členení „ostatné príjmy“.

Zľava z ceny, ktorá je poskytnutá pred zaradením dlhodobého hmotného majetku do používania je súčasťou obstarávacej ceny (obstarávaciu cenu znižuje) dlhodobého hmotného majetku a účtuje sa v knihe dlhodobého hmotného majetku.

     Príklad 19

Ako sa zaúčtuje zľava poskytnutá v inej forme ako v peňažnej (napr. vo forme iného majetku alebo zásob)?

Zľava z ceny, ktorá je poskytnutá v inej ako finančnej forme po zaradení dlhodobého hmotného majetku do používania sa zaúčtuje ako bezodplatne nadobudnutý majetok do jednotlivých majetkových kníh, podľa druhu prijatého majetku (dlhodobý hmotný majetok alebo zásoby).

Zostatková cena likvidovaného
objektu v dôsledku novej stavby

Zostatková cena stavebného objektu alebo jeho časti, likvidovaného v dôsledku novej stavby vrátane výdavkov na likvidáciu, sa zahrnie do ocenenia novej stavby. Pri čiastočnej likvidácii jednotlivého dlhodobého hmotného majetku sa obstarávacia cena dlhodobého hmotného majetku zníži o doteraz vykonané odpisy k vyradenej časti majetku. Rovnako sa postupuje aj pri vyradení časti súboru hnuteľných vecí.

Pri zrušení prác a trvalom zastavení prác súvisiacich s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sa suma účtovaná v knihe dlhodobého majetku účtuje ako manko alebo škoda, ak ide o škodu a v ostatných prípadoch ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení ostatné výdavky.

Ocenenie jednotlivého dlhodobého hmotného majetku sa zvýši o náklady vynaložené na dokončené technické zhodnotenie, ak sa o technické hodnotenie zvyšuje vstupná cena majetku podľa zákona o dani z príjmov (ako technické zhodnotenie sa účtuje technické zhodnotenie majetku ak v úhrne za účtovné obdobie je vyššie ako 1 700 eur a je v tomto účtovnom období uvedené do užívania).

Ak suma technického zhodnotenia pri jednotlivom majetku neprevýši 1 700 eur, nezvýši sa obstarávacia cena majetku, ak sa tak účtovná jednotka rozhodne. Ocenenie súboru hnuteľného majetku sa zvyšuje o obstarávaciu cenu vecí dodatočne zaradených do súboru hnuteľných vecí.

Náklady, ktoré sa nepovažujú
za náklady spojené s obstaraním dlhodobého hmotného majetku

Za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sa nepovažujú najmä:

a)  penále, pokuty, úroky z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťahov a peňažné náhrady škôd súvisiacich s obstaraním dlhodobého hmotného majetku,

b)  náklady na prípravu pracovníkov pre budované prevádzky a zariadenia,

c)  náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami,

d)  náklady na biologickú rekultiváciu,

e)  náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstarávaného hmotného majetku do užívania,

f)  náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, pričom opravami sa rozumie odstraňovanie čiastočného fyzického opotrebenia alebo poškodenia za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu; uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia; udržiavaním sa rozumie spomaľovanie fyzického opotrebenia, predchádzanie jeho následkom a odstraňovanie drobnejších závad,

g)  úroky z úverov, ak do času uvedenia tohto majetku do používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.

Kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade a postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií, t. j. kurzová strata ako daňový výdavok v členení „ostatné výdavky“, kurzový zisk ako príjem ovplyvňujúci ZD v ďalšom členení „ostatné príjmy“ (§ 10 ods. 28 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve).

Kniha dlhodobého hmotného majetku

Ako sme už uviedli, dlhodobý hmotný majetok sa eviduje v knihe dlhodobého hmotného majetku podľa jednotlivých vecí, súborov vecí a práv vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Obdobne sa účtuje aj dlhodobý hmotný majetok obstaraný vlastnou činnosťou. V knihách dlhodobého majetku sa uvádza aj zľava z ceny, ak je poskytnutá pred zaradením dlhodobého majetku do používania.

V knihe dlhodobého hmotného majetku sa účtuje dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý:

a)  dodávateľským spôsobom,

b)  vlastnou činnosťou,

c)  bezodplatne,

d)  majetok preradený z osobného užívania do podnikania a pod.

V knihe dlhodobého hmotného majetku sa účtuje aj:

a)  dlhodobý hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou na účely jeho predaja a dlhodobý hmotný majetok obstaraný na účely jeho predaja, na ktorom sa bude vykonávať technické zhodnotenie a toto technické zhodnotenie,

b)  dlhodobý hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený.

Novozistený majetok pri inventarizácii – inventarizačný prebytok sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku súčasne s odpisom dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku, a to:

•    do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v ďalšom členení „ostatné výdavky“ počas doby odpisovania majetku podľa zákona o dani z príjmov [§ 17 ods. 3 písm. j)];

•    v rovnakej výške ako uvedený odpis sa účtuje zvýšenie príjmov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné príjmy“.

Poznámka:

Podľa § 17 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov, do základu dane sa nezahŕňa inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu; tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 zákona o dani z príjmov.

V knihe dlhodobého hmotného majetku sa účtuje vyradenie dlhodobého hmotného majetku:

a)  predajom,

b)  likvidáciou,

c)  darovaním,

d)  vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva,

e)  v dôsledku škody alebo manka,

f)  preradením z podnikania do osobného užívania.

V knihe dlhodobého hmotného majetku sa uvádza:

a)  názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne jeho číselné označenie,

b)  názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku v ocenení podľa zákona o dani z príjmov, pričom sa uvedie aj dátum a rozsah zmien jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku, údaj o vstupnej cene a zostatkovej hodnote jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku,

c)  dátum obstarania a dátum uvedenia do používania,

d)  ocenenie podľa § 25 zákona o účtovníctve, odpisový plán účtovných odpisov ktorý obsahuje sadzbu odpisov odpisy a účtovnú zostatkovú cenu,

e)  vstupná cena podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, daňovú zostatkovú hodnotu,

f)  dátum a spôsob vyradenia.

INVENTÁRNA KARTA DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU
Názov a popis DHM: Stroj – stroj na balenie výrobkov
Inventárne číslo 4/­DHM		Dátum vystavenia inventárnej karty 10. 6. 2021
Vstupná cena podľa § 25 zákona č. 595/­2003 Z. z.	60 000 €	Odpisová skupina	1
Dátum a spôsob obstarania	5. 6. 2021 kúpou	Doba odpisovania	4 roky
Dátum zaradenia do používania	10. 6. 2021	Metóda odpisovania	rovnomerne
Doklad o zaradení	Faktúra + protokol o prevzatí majetku	Dátum a spôsob vyradenia
Ocenenie podľa § 25 zákona o účtovníctve	60 000 €	Účtovné odpisy sa rovnajú daňovým odpisom	Rovnomerne počas doby používania, t. j. 48 mesiacov
Technické parametre:
Poznámky:

 

Odpisový plán stroja na balenie výrobkov
Rok	Účtovný odpis		Daňový odpis		Zostatková cena účtovná	Zostatková cena daňová	Zaúčtované dňa
	V mesiacoch	V eurách	V mesiacoch	V eurách
2021	7/­48	8 750	7/­48	8 750	51 250	51 250	31. 12. 2021
2022	12/­48	15 000	12/­48	15 000	36 250	36 250	31. 12. 2022
2023	12/­48	15 000	12/­48	15 000	21 250	21 250	31. 12. 2023
2024	12/­48	15 000	12/­48	15 000	6 250	6 250	31. 12. 2024
2025	5/­48	6 250	5/­48	6 250	0	0	31. 12. 2025

 

Poznámka:

Podľa § 20 ods. 10 postupov účtovania, dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania.

Oceňovanie dlhodobého hmotného majetku podľa zákona o účtovníctve

Dlhodobý hmotný majetok sa v súlade s § 25 zákona o účtovníctve oceňuje nasledovnými cenami:

a)  obstarávacou cenou sa ocení hmotný majetok obstaraný kúpou,

b)  vlastnými nákladmi sa ocení hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

c)  reálnou hodnotou sa ocení:

-   majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia (dar),

-   majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania,

-   hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

d)  reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve sa ďalej ocení majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti,

e)  reálnou hodnotou sa oceňujú aj cenné papiere, deriváty a podiely na základnom imaní uvedené v § 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu,

f)  komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu, ktoré účtovná jednotka sama nevyrobila a nadobudla ich na účel ich ďalšieho predaja na verejnom trhu,

g)  drahé kovy v majetku fondu.

Obstaranie dlhodobého
hmotného majetku

Dlhodobý hmotný majetok môže účtovná jednotka obstarať z vlastných peňažných zdrojov alebo vo vlastnej činnosti, alebo z cudzích zdrojov, ako je napr. úver alebo pôžička, prípadne z dotácií alebo môže majetok nadobudnúť aj bezodplatne (ako dar).

Obstaranie dlhodobého
hmotného majetku z vlastných
peňažných prostriedkov

Táto forma obstarania sa považuje za najjednoduchšiu formu obstarania dlhodobého hmotného majetku. O tejto forme obstarania bude účtovná jednotka účtovať v peňažnom denníku, v knihe záväzkov a v knihe dlhodobého hmotného majetku.

V peňažnom denníku bude účtovať ako „výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu“ a ďalej ako „výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov“ v ďalšom členení „ostatné výdavky“.

Ak za obstaranie dlhodobého hmotného majetku účtovná jednotka nezaplatí ihneď pri jeho obstaraní, dodávateľskú faktúru vystavenú za obstaraný dlhodobý hmotný majetok zaúčtuje najskôr do knihy záväzkov a až po jej úhrade aj do peňažného denníka uvedeným spôsobom. Zároveň obstaraný dlhodobý hmotný majetok zaúčtuje aj do knihy (karty) dlhodobého majetku.

Ak vznikli náklady spojené s obstaraním dlhodobého hmotného majetku, tie sa v peňažnom denníku budú účtovať tiež ako „výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov“ v ďalšom členení „ostatné výdavky“. Zároveň sa zaúčtujú aj do knihy dlhodobého hmotného majetku ako náklady spojené s obstaraním dlhodobého hmotného majetku, ktoré zvyšujú jeho obstarávaciu cenu. Ak majetok spĺňa všetky požiadavky na to, aby bol uvedený do používania, táto skutočnosť sa uvedie v knihe dlhodobého hmotného majetku a majetok sa môže používať. Na konci účtovného obdobia sa zaúčtujú do peňažného denníka aj odpisy (pomerná časť odpisov v závislosti od uvedenia DHM do používania) tohto dlhodobého hmotného majetku.

Obstaranie dlhodobého hmotného majetku z úveru alebo z pôžičky

Pri nedostatku vlastných finančných prostriedkov môže účtovná jednotka dlhodobý hmotný majetok obstarať aj z bankového úveru alebo z pôžičky od iného podnikateľského subjektu alebo od fyzickej osoby nepodnikateľa. Bankový úver môže byť poskytnutý formou prevodu peňažných prostriedkov na bankový účet podnikateľa alebo sa dodávateľská faktúra môže uhradiť priamo z tohto úveru. Podnikateľ (účtovná jednotka) je povinný tieto finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť vyčíslený úrok. V praxi sa môže stať, že ak si účtovná jednotka požičia peňažné prostriedky od iného podnikateľského subjektu, alebo aj od fyzickej osoby nepodnikateľa, nemusia byť dohodnuté a vyčíslené úroky (bezúročná pôžička).

Prijatie úveru alebo pôžičky sa účtuje ako „príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov“. Rovnako tak splátky úveru alebo pôžičky sa účtujú ako „výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov“. Až zaplatené úroky sa účtujú ako „výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov“.

Výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku vynaložené z úveru alebo pôžičky nie sú daňovými výdavkami a účtuje sa o nich ako o „výdavkoch neovplyvňujúcich základ dane z príjmov“. Podnikateľ sa môže rozhodnúť, že do doby zaradenia majetku do používania úroky z úveru alebo z pôžičky bude účtovať do obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku. V tomto prípade by sa zaplatené úroky účtovali v peňažnom denníku ako „výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov“. Ak sa podnikateľ rozhodne, že úroky z úveru alebo pôžičky nebudú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku do času jeho uvedenia do používania, budú sa účtovať po ich zaplatení ako „výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov“ v ďalšom členení „služby“.

     Príklad 20

Účtovná jednotka požiadala dňa 15. 6. banku o úver na kúpu budovy vo výške 40 000 eur. Spracovateľský poplatok za uzavretie zmluvy bol vo výške 200 eur. Spracovateľský poplatok účtovná jednotka zaplatila z bežného bankového účtu vedeného v eurách. Úrok bol dohodnutý vo výške 8,9 %. Mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 1 500 eur. Banka úver poskytla prevodom na bankový účet vedený v eurách. Účtovná jednotka dňa 20. 7. uhradila faktúru za kúpu budovy vystavenú na základe kúpnej zmluvy. Účtovná jednotka sa rozhodla, že do doby zaradenia majetku do užívania úroky z úveru nebudú vstupovať do obstarávacej ceny budovy. Budova bola zaradená do užívania dňa 1. 9.

Účtovanie obstarania budovy bude nasledovné:

-   poplatok za spracovanie úverovej zmluvy na základe bankového výpisu sa zaúčtuje ako „výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu“ a ďalej ako „výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmu“ v ďalšom členení „služby“,

-   príjem peňažných prostriedkov na bežný účet sa zaúčtuje ako „príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmu“ v ďalšom členení „ostatné príjmy“,

-   kúpa budovy sa zaúčtuje (zaznamená) v inventárnej knihe,

-   dodávateľská faktúra za úhradu budovy sa zaúčtuje do knihy záväzkov,

-   úhrada faktúry sa zaúčtuje ako „výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a ďalej ako „výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmu“ v ďalšom členení „ostatné výdavky“ a zároveň sa v knihe záväzkov zaúčtuje (zaznamená) úhrada záväzku,

-   zaradenie budovy do používania sa zaznamená len v inventárnej knihe,

-   splátka úroku podľa výpisu z bankového účtu sa zaúčtuje v peňažnom denníku ako „výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu“ a ďalej ako „výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmu“ v ďalšom členení „služby“,

-   splátka úveru sa podľa výpisu z bankového účtu zaúčtuje v peňažnom denníku ako „výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu“ a ďalej ako „výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmu“ v ďalšom členení „služby“.

Poznámka:

1) Spracovateľský poplatok za uzavretie úverovej zmluvy zaplatený banke nevstupuje do obstarávacej ceny obstarávaného dlhodobého hmotného majetku, pretože ide o náklad spojený s obstaraním peňažných prostriedkov.

2) Ak by sa účtovná jednotka rozhodla, že úroky z úveru do doby zaradenia dlhodobého hmotného majetku do používania budú vstupovať do obstarávacej ceny, potom by sa v peňažnom denníku účtovali ako „výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmu“. Ako „výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmu“ by sa účtovali až po zaradení dlhodobého hmotného majetku do používania.

Obstaranie dlhodobého
hmotného majetku na splátky

Aj keď postupy účtovania ustanovujú, že účtovná jednotka ako dlhodobý majetok účtuje majetok, ku ktorému má vlastnícke právo, v § 10 ods. 24 písm. a) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve pripúšťa aj ďalšiu formu obstarania majetku a to v prípade, ak účtovná jednotka obstaráva dlhodobý hnuteľný majetok, ku ktorému vlastnícke právo alebo právo správy prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva tento majetok kupujúci užíva.

     Príklad 21

Účtovná jednotka kúpila stroj vo výške 8 500 eur na splátky. Splátky bude hradiť z bežného bankového účtu vedeného v eurách. Vlastnícke právo na účtovnú jednotku prejde až úplným zaplatením kúpnej ceny. Ale keďže účtovná jednotka podľa postupov účtovania môže účtovať aj o takomto majetku a teda ho môže aj odpisovať, účtovanie bude nasledovné:

-   v peňažnom denníku bude o jednotlivých splátkach účtovať ako o „výdavku peňažných prostriedkov z bankového účtu“ a ďalej ako „výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov“ v ďalšom členení „ostatné výdavky“,

-   obstarávaný stroj zároveň zaúčtuje do knihy dlhodobého hmotného majetku a 

-   do knihy záväzkov zaúčtuje (zaznamená) záväzok z titulu obstarania majetku na splátky,

-   do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane sa dostane formou odpisov zo stroja.

Obstaranie dlhodobého hmotného majetku vlastnou činnosťou

V bežnej praxi sa často stáva, že účtovná jednotka obstará dlhodobý hmotný majetok aj vlastnou činnosťou, napr. postaví si administratívnu budovu alebo sklad a pod. Dlhodobý hmotný majetok obstarávaný vlastnou činnosťou sa oceňuje vlastnými nákladmi, čo sú náklady, ktoré sa skutočne vynaložili na obstaranie dlhodobého hmotného majetku (priamy materiál, priame mzdy vrátane zákonného poistenia, rôzne služby súvisiace s vytvorením majetku vlastnou činnosťou a pod.). Súčasťou ocenenia môže byť aj časť nepriamych nákladov, ktoré sa vzťahujú na stavebnú činnosť administratívnej budovy (napr. odpisy strojov, ktoré sa na stavbe podieľajú).

Účtovanie v peňažnom denníku

Nakupovaný materiál, suroviny, služby, poplatky, mzdy zamestnancov podieľajúcich sa na vytváraní dlhodobého hmotného majetku vrátane zákonného poistenia ako aj ostatné náklady súvisiace s vytváraním majetku vlastnou činnosťou sa v peňažnom denníku budú účtovať ako „výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmu“. Dlhodobý hmotný majetok obstarávaný vlastnou činnosťou sa zaúčtuje aj do knihy dlhodobého hmotného majetku a po uvedení do používania sa bude odpisovať.

Poznámka:

Do vlastných nákladov nemožno zahrnúť hodnotu vlastnej práce fyzickej osoby podnikateľa.

Obstaranie dlhodobého hmotného majetku formou finančného prenájmu

Dlhodobý hmotný majetok je možné obstarať aj formou finančného prenájmu v súlade s § 10 ods. 24 písm. g) postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve. Pri obstaraní majetku formou finančného prenájmu sa uzatvára zmluva o finančnom prenájme, ktorá obsahuje údaje o obstarávacej cene, DPH, dobe trvania nájmu, poplatok za spracovanie zmluvy, prvej zvýšenej splátke, poistení a dohodnutej kúpnej cene po skončení nájmu. Prílohou zmluvy o finančnom prenájme je aj splátkový kalendár. Splátky počas doby nájmu zahŕňajú istinu, úrok, DPH a poistné. Obstarávacia cena predmetu prenájmu vrátane výdavkov súvisiacich s obstaraním nie je daňovým výdavkom, do daňových výdavkov sa zahŕňa postupne formou odpisov podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Súčasťou obstarávacej ceny nie je daň z pridanej hodnoty, tá sa zahŕňa do daňových výdavkov podľa splátkového kalendára. Do daňových výdavkov sa postupne počas celej doby finančného prenájmu zahŕňa úrok podľa splátkového kalendára. Podrobnosti o účtovaní obstarania majetku formou finančného prenájmu sú ustanovené v § 17 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.

Dlhodobý hmotný majetok
obstaraný z dotácií

Dlhodobý hmotný majetok je možné úplne alebo čiastočne obstarať aj z dotácií. Dotácia na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa zahrnie do základu dane postupne vo výške odpisov dlhodobého hmotného majetku nadobudnutého z dotácie. Účtovanie dotácií je upravené v § 18 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve.

Spôsob zahrňovania dotácii do základu dane upravuje § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrňované do základu dane:

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Poskytnutie dotácie, podpory alebo príspevku sa účtuje v knihe pohľadávok. V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie účtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov. Súčasne sa účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie v knihe pohľadávok.

Účtovanie dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku je nasledovné:

•    príjem dotácie sa zaúčtuje ako „príjem peňažných prostriedkov na bankový účet“ a ďalej ako „príjem nezahrňovaný do základu dane“ v ďalšom členení „ostatný príjem“,

•    úhrada za dlhodobý hmotný majetok sa zaúčtuje ako „výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu“ a ďalej ako „výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmu“ v ďalšom členení „ostatné výdavky“,

•    v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje:

1. ročný daňový odpis ako „výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmu“ v ďalšom členení „ostatné výdavky“,

2. časť dotácie rovnajúca sa výške odpisov alebo jej pomernej časti ako „príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmu“ v ďalšom členení „ostatné príjmy“.

Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku podľa zákona o účtovníctve (§ 28)

Účtovná jednotka odpisuje hmotný majetok okrem zásob v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ide o zmluvu o výpožičke (§ 659 Občianskeho zákonníka) počas doby zabezpečenia záväzku prevodom práva (§ 553 Občianskeho zákonníka) alebo ak sa vlastnícke právo k veciam nadobúda iným spôsobom ako prevzatím veci (§ 133 Občianskeho zákonníka), ako aj v ďalších prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, o majetku účtuje a odpisuje ho účtovná jednotka, ktorá ho používa.

Pozemky, predmety z drahých kovov a iný majetok vymedzený osobitnými predpismi (napr. zákon o múzeách a galériách, o knižniciach, autorský zákon atď.) sa neodpisujú.

Účtovná jednotka, ktorá odpisuje majetok je povinná zostaviť si odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku. Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve.

Hmotný majetok okrem zásob odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby po zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku.

Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku podľa postupov účtovania (§ 20)

•    Trvalé zníženie hodnoty dlhodobého hmotného majetku sa vyjadruje prostredníctvom účtovných odpisov, ak nejde o škodu.

•    Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu, v ktorom sa uvádza aj spôsob zaokrúhľovania odpisov.

•    Podľa meniacich sa podmienok používania dlhodobého hmotného majetku sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.

•    Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje počas predpokladanej doby používania s ohľadom na očakávané používanie majetku a intenzitu jeho využitia alebo technické a morálne zastaranie.

•    Ak sa odpisuje dlhodobý hmotný majetok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, účtovné odpisy sa vykonávajú zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka.

•    Technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý hmotný majetok, ku ktorému sa vyťahuje.

•    Účtovné odpisy dlhodobého hmotného majetku sa účtujú v knihách dlhodobého majetku. Odpisy dlhodobého hmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov (daňové odpisy) sa uvádzajú v knihách dlhodobého majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácii ako „výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov“ v ďalšom členení „ostatné výdavky“, teda v peňažnom denníku sa účtujú len daňové odpisy.

•    Dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania.

Zákonom č. 61/­2009 Z. z., ktorým sa od 1. 3. 2009 novelizoval zákon o účtovníctve sa umožnilo účtovným jednotkám účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva určiť účtovné odpisy vo výške daňových odpisov podľa zákona o dani z príjmov, okrem prípadov, ak sa daňové odpisy určujú podľa zákona o účtovníctve (dlhodobý nehmotný majetok).

Ak sa účtovná jednotka rozhodne uplatňovať odpisy podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán sa zostaví v nadväznosti na § 22 až § 28 zákona o dani z príjmov.

     Príklad 22

Účtovná jednotka zakúpila v mesiaci máj 2021 osobný automobil vo výške 36 000 eur. Pri stanovení odpisov využila ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, podľa ktorého môže účtovná jednotka stanoviť, že účtovné odpisy sa rovnajú daňovým.

Zakúpenie automobilu sa v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a ako výdavok neovplyvňujúci základ dane v ďalšom členení ostatné výdavky. Zároveň sa obstaraný dlhodobý hmotný majetok – osobný automobil zaúčtuje v knihe dlhodobého hmotného majetku v sume 36 000 eur. Podľa zákona o dani z príjmov sa automobil odpisuje 4 roky. Vzhľadom na to, že účtovné odpisy sa rovnajú daňovým a vzhľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od 1. 1. 2012 zákonom č. 548/­2011 Z. z. sa do zákona o dani z príjmov zaviedol nový spôsob stanovenia ročného odpisu v 1. roku odpisovania a to na mesačnej báze, ktorý sa uplatňuje na hmotný majetok zaradený do užívania počnúc 1. 1. 2012, účtovná jednotka v prvom roku odpisovania môže do daňových výdavkov uplatniť iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtovalo. Zvyšnú časť ročného odpisu, ktorú daňovník neuplatnil do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania zahrnie do základu dane v zdaňovacom období nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku stanoveného zákonom o dani z príjmov.

Účtovné odpisy sa účtujú v knihe dlhodobého hmotného majetku. V peňažnom denníku sa daňové odpisy zaúčtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky. Vo výkaze o majetku a záväzkoch za rok 2021 sa uvedie daňová zostatková cena vo výške 30 000 eur.

Odpisový plán DHM
Rok	Spôsob výpočtu odpisov	Ročný odpis			Zostatková cena
		celkový	uplatnený	neuplatnený
1	(36 000 : 4) : 12 × 8	9 000	6 000	3 000	30 000
2	36 000 : 4	9 000	9 000	–	21 000
3	36 000 : 4	9 000	9 000	–	12 000
4	36 000 : 4	9 000	9 000	–	3 000
5	36 000 : 4	9 000	3 000	–	0
Spolu:			36 000

 

Z uvedeného vyplýva, že majetok zaradený do používania po 1. 1. 2012 sa odpisuje takmer o jedno účtovné obdobie dlhšie ako majetok, ktorý bol zaradený do používania pred týmto dátumom, kedy sa aj v prvom roku zaradenia do používania uplatnil ročný odpis bez ohľadu na počet mesiacov používania. Ak sa účtovná jednotka rozhodne prerušiť daňové odpisy, napr. v treťom roku odpisovania, potom v roku prerušenia odpisov sa v rámci uzávierkových účtovných operácií nebudú účtovať odpisy a vo výkaze o majetku a záväzkoch sa vykáže daňová zostatková cena rovnaká ako bola uplatnená pred prerušením odpisov, t. j. suma vo výške 21 000 eur. V nasledujúcich rokoch sa postupuje rovnako ako keď odpisovanie nebolo prerušené.

Rok	Obstarávacia cena v €	Ročný odpis v €	Zostatková cena v €
2021	36 000	6 000	30 000
2022	36 000	9 000	21 000
2023	36 000	prerušenie odpisov	21 000
2024	36 000	9 000	3 000
2025	36 000	9 000	0
2026	36 000	3 000

 

Ak by sa účtovná jednotka rozhodla, že účtovné odpisy sa nebudú rovnať daňovým, napr. účtovný odpis si stanoví na 6 rokov a daňový podľa zákona o dani z príjmov je stanovený na 4 roky, odpisovanie bude nasledovné:

Rok	OC v €	Účtovné odpisy v € v knihe DHM	Účtovná ZC v €	Ročný odpis daňový v € uplatnený v peňažnom denníku	Daňová ZC v €
2021	36 000	4 000	32 000	6 000	30 000
2022	36 000	6 000	26 000	9 000	21 000
2023	36 000	6 000	20 000	9 000	12 000
2024	36 000	6 000	14 000	9 000	3 000
2025	36 000	6 000	8 000	3 000	0
2026	36 000	6 000	2 000
2027	36 000	2 000	0

 

Účtovné odpisy sa účtujú v knihe dlhodobého hmotného majetku mesačne. Vo výkaze o majetku a záväzkoch za rok 2021 sa vykáže účtovná zostatková cena vo výške 26 000 eur. Avšak pre účely vyčíslenia základu dane z príjmov sú rozhodujúce daňové odpisy, ktoré sa v peňažnom denníku zaúčtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „ostatné výdavky“.

Poznámka:

Na riadku 02 vo Výkaze o majetku a záväzkoch sa vykazujú údaje z knihy dlhodobého hmotného majetku v zostatkových účtovných cenách.

10.6  Dlhodobý nehmotný majetok (§ 10)

Vo všeobecnosti možno uviesť definíciu dlhodobého nehmotného majetku ako majetok, ktorého ocenenie je vyššie ako 2 400 eur a doba použitia dlhšia ako jeden rok.

Za dlhodobý nehmotný majetok sa považuje aj majetok v obstarávaní, ktorý sa účtuje v knihe dlhodobého majetku a v peňažnom denníku sa tieto výdavky účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov.

Za dlhodobý nehmotný majetok sa považuje majetok uvedený do používania. Uvedením do používania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov (napr. autorský zákon). Podmienkou zaradenia dlhodobého nehmotného majetku do používania nie je jeho úhrada.

Za nehmotný majetok sa považujú najmä:

a)  výsledky vývojovej činnosti, napríklad dizajn,

b)  softvér,

c)  oceniteľné práva, napríklad výrobno-technické poznatky (know-how), licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety premyslených práv a iné výsledky duševnej práce, ak sa obstarali za odplatu.

Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtuje softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je:

a)  kúpený samostatne a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia,

b)  vyhotovený vlastnou činnosťou za účelom používania pre potreby účtovnej jednotky alebo na účely obchodovania s ním, ak nejde o softvér na zákazku alebo o súčasť dodávky hardvéru.

Náklady na obstaranie dlhodobého nehmotného majetku vstupujú do obstarávacej ceny iba do času jeho uvedenia do užívania. Prípadné ďalšie výdavky zistené po tomto termíne sa účtujú ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov.

Ak je súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku zhotovovanie hnuteľných predmetov, napr. prototypov, modelov alebo vzoriek, na ktorých sa práce skúšajú a overujú, zreteľne sa tieto predmety v knihe dlhodobého majetku vyznačia. Ak sú tieto hnuteľné predmety pre ďalšie práce nepotrebné, účtujú sa podľa toho, ako sa s nimi naloží, napr. predajú sa, likvidujú sa alebo sa využijú vo vlastnej činnosti. Ak sa využijú vo vlastnej činnosti, účtujú sa po zaradení do používania v knihe dlhodobého majetku alebo v knihe zásob.

Ako dlhodobý nehmotný majetok sa neúčtujú výdavky na výskum, ktorým sa rozumie pôvodné a plánované zisťovanie, vykonávané s cieľom získať nové vedecké poznatky alebo technické poznatky.

Za nehmotný majetok sa nepovažujú marketingové štúdie a obdobné štúdie a výdavky na:

a)  školenia a semináre,

b)  prieskum trhu,

c)  poradenstvo a odborné posudky,

d)  získanie noriem a certifikátov, napríklad ISO normy,

e)  prípravu a zábeh výkonov,

f)  reklamu,

g)  uvedenie výrobkov na trh,

h)  reštrukturalizáciu alebo reorganizáciu pod­niku alebo jeho časti,

i) rozšírenie výroby.

Nehmotný majetok, ktorého ocenenie nie je vyššie ako 2 400 eur, možno zaradiť do dlhodobého nehmotného majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok. Ak účtovná jednotka takýto nehmotný majetok nezaradí do dlhodobého nehmotného majetku, účtuje sa ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky.

Súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku sú zľavy z ceny poskytnuté do termínu uvedenia tohto majetku do užívania, pričom ocenenie dlhodobého nehmotného majetku sa v knihe dlhodobého nehmotného majetku o tieto položky upraví. Za zľavu z ceny sa nepovažuje dodanie iného druhu, ako je prijatý dlhodobý nehmotný majetok.

Ocenenie jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku sa zvýši o náklady vynaložené na dokončené technické zhodnotenie, ak sa o technické zhodnotenie zvyšuje vstupná cena dlhodobého nehmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov (ako technické zhodnotenie sa účtuje technické zhodnotenie majetku ak v úhrne za účtovné obdobie je vyššie ako 1 700 eur a je v tomto účtovnom období uvedené do užívania). Ak suma technického zhodnotenia pri jednotlivom majetku neprevýši 1 700 eur, nezvýši sa obstarávacia cena tohto majetku, ak sa tak účtovná jednotka rozhodne.

Oceňovanie nehmotného majetku
podľa zákona o účtovníctve

Dlhodobý nehmotný majetok sa v súlade s § 25 zákona o účtovníctve oceňuje nasledovnými cenami:

a)  obstarávacou cenou sa ocení nehmotný majetok obstaraný kúpou, podiely na základnom imaní obchodných spoločností, cenné papiere a deriváty,

b)  vlastnými nákladmi sa ocení nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

c)  reálnou hodnotou sa ocení:

-   nehmotný majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia (dar),

-   nehmotný majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania,

-   nehmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

d)  reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve sa ďalej ocení majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti,

e)  reálnou hodnotou sa oceňujú aj cenné papiere, deriváty a podiely na základnom imaní uvedené v § 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu,

f)  komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu, ktoré účtovná jednotka sama nevyrobila a nadobudla ich na účel ich ďalšieho predaja na verejnom trhu,

Odpisovanie dlhodobého nehmotného majetku a zákon o účtovníctve

Podľa § 28 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka odpisuje nehmotný majetok okrem pohľadávok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Účtovná jednotka, ktorá odpisuje nehmotný majetok, je povinná zostaviť si odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku. Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve.

Nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania, ak sa nedá životnosť nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť. Ostatný nehmotný majetok, ktorým je softvér alebo oceniteľné práva, účtovná jednotka odpíše podľa predpokladanej doby používania, ktorú uvedie v odpisovom pláne, tzn., že takýto nehmotný majetok sa môže odpisovať aj dlhšie ako 5 rokov.

Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania (napr. náklady na výskum sa neaktivujú, zostanú zaúčtované ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov).

Odpisovanie majetku podľa postupov účtovania (§ 20)

•    Trvalé zníženie hodnoty dlhodobého nehmotného majetku sa vyjadruje prostredníctvom účtovných odpisov, ak nejde o škodu.

•    Dlhodobý nehmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu, v ktorom sa uvádza aj spôsob zaokrúhľovania odpisov.

•    Podľa meniacich sa podmienok používania dlhodobého nehmotného majetku sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.

•    Dlhodobý nehmotný majetok s výnimkou výdavkov na vývoj sa odpisuje počas predpokladanej doby používania s ohľadom na očakávané používanie majetku a intenzitu jeho využitia alebo morálne zastaranie.

•    Dlhodobý nehmotný majetok v podielovom spoluvlastníctve sa odpisuje zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka.

•    Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje.

•    Odpisy dlhodobého nehmotného majetku sa účtujú v knihách dlhodobého majetku. Odpisy dlhodobého nehmotného majetku stanovené v účtovníctve sa považujú aj za daňové odpisy podľa zákona o dani z príjmov (§ 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov). Tieto odpisy sa budú účtovať aj v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácii ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky.

•    Dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania.

Keďže zákon o dani z príjmov pri definícii dlhodobého nehmotného majetku po vecnej stránke sa odvoláva na zákon o účtovníctve a na postupy účtovania v jednouchom účtovníctve, potom za dlhodobý nehmotný majetok aj pre potreby zákona o dani z príjmov sa považuje majetok, ktorý je definovaný v postupoch účtovania: vývoj, softvér, oceniteľné práva.

Ak sa životnosť nákladov na vývoj nedá spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka odpísať do 5 rokov od ich obstarania. Softvér a oceniteľné práva (know-how, licencie, užívanie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety priemyslených práv a iné výsledky duševnej práce, ak sa obstarali za odplatu), sa odpisujú podľa predpokladanej doby používania tohto majetku.

Dlhodobý nehmotný majetok a jeho odpisovanie
Názov DNM	Doba odpisovania
Vývoj	do 5 rokov od obstarania, ak sa životnosť nákladov na vývoj nedá spoľahlivo odhadnúť
Softvér	podľa predpokladanej doby používania
Oceniteľné práva	podľa predpokladanej doby používania

 

Zhrnutie:

V zákone o dani z príjmov v § 22 ods. 8 je ustanovené, že nehmotný majetok sa zahŕňa do základu dane vo výške účtovných odpisov stanovených v odpisovom pláne. Akým spôsobom sa dlhodobý nehmotný majetok odpisuje, je ustanovené v § 28 zákona o účtovníctve a v § 20 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve.

     Príklad 23

Účtovná jednotka kúpila samostatný softvér na účtovanie miezd. Obstarávacia cena softvéru bola vo výške 3 600 eur.

Softvér z pohľadu účtovného aj zákona o dani z príjmov je považovaný za dlhodobý nehmotný majetok. Ak jeho ocenenie je vyššie ako 2 400 eur a doba používania je dlhšia ako jeden rok, musí sa o jeho obstaraní účtovať ako o dlhodobom nehmotnom majetku. Dodávateľskú faktúru za dodaný softvér účtovná jednotka v peňažnom denníku zaúčtuje ako:

-   výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu;

-   výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov, pretože ide o nákup dlhodobého majetku, ktorý sa do daňových výdavkov dostane postupne prostredníctvom odpisov, v ďalšom členení ostatné výdavky.

Účtovná jednotka musí softvér zaúčtovať aj do knihy dlhodobého nehmotného majetku a vypracovať odpisový plán. Keďže dlhodobý nehmotný majetok okrem výdavkov na vývoj sa odpisuje podľa predpokladanej doby používania, účtovná jednotka si stanovila, že softvér bude používať po dobu 3 rokov = 36 mesiacov.

Ročný odpis:

3 600 eur : 3 = 1 200 eur.

Mesačný odpis: 100 eur.

Ročný odpis by mohla účtovná jednotka uplatniť, ak by kúpila majetok – softvér v januári bežného roka a v tomto mesiaci by ho zaradila aj do požívania.

Do knihy dlhodobého nehmotného majetku sa bude účtovný odpis účtovať mesačne. Do peňažného denníka v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje účtovný odpis za počet mesiacov, v ktorom sa majetok odpisoval, pretože podľa § 20 ods. 10 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania.

     Príklad 24

Účtovná jednotka v mesiaci máj 2021 kúpila samostatný softvér na účtovanie miezd. Obstarávacia cena softvéru bola vo výške 3 600 eur.

Zakúpenie dlhodobého nehmotného majetku účtovná jednotka zaúčtuje ako v predchádzajúcom príklade. Čo sa týka odpisovania, v roku 2021 nemôže uplatniť ročný odpis, ale mesač­ný × počet mesiacov, v ktorých sa majetok účtuje z dôvodu, že podľa § 20 ods. 10 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve je ustanovené, že dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania, teda v našom prípade v prvom roku zaúčtuje odpis za 8 mesiacov, v druhom a v treťom roku po 12 mesiacov a vo štvrtom roku doúčtuje odpisy za 4 mesiace.

Rok	Suma odpisov
1	800 €
2	1 200 €
3	1 200 €
4	400 €
Spolu	3 600 €

 

Poznámka:

Ak by účtovná jednotka predpokladala dobu používania softvéru napr. 6 rokov, potom by sa odpisoval počas tejto doby. Výpočet mesačného odpisu: 3 600 eur: 6: 12 = 50 eur. V prvom roku účtovná jednotka odpíše 400 eur, v druhom až v 6 roku 5 × po 600 eur a v poslednom siedmom roku 200 eur.

Rok	Suma odpisov
1	400 €
2	600 €
3	600 €
4	600 €
5	600 €
6	600 €
7	200 €
Spolu	3 600 €

 

Účtovné odpisy dlhodobého nehmotného majetku bude účtovná jednotka účtovať v knihe dlhodobého nehmotného majetku mesačne, v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií bude účtovať odpisy pripadajúce na daný rok, teda v prvom roku 400 eur za 8 mesiacov, v ďalších rokoch po 600 eur za 12 mesiacov a v poslednom siedmom roku 200 eur ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky.

10.7  Zásoby (§ 11)

Podľa § 6 ods. 8 až 10 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, zásoby sa účtujú v knihe zásob podľa jednotlivých produktov alebo ich skupín podľa potrieb účtovnej jednotky v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách okrem zásob uvedených v § 11 ods. 8 (zásoby určené na priamu spotrebu určené vnútorným predpisom).

Zásoby, ktoré boli poskytnuté ako dar alebo prijaté ako dar sa v knihe zásob osobitne vyznačia. V knihe zásob sa uvádza aj prijatá zľava z ceny k zásobám, ktoré v čase jej prijatia má účtovná jednotka na sklade.

V knihe zásob sa zásoby prijaté na sklad a ich výdaj účtuje na základe účtovných dokladov, ktorými sú napríklad dodacie listy, iné doklady o prevzatí zásob alebo výdajky zásob do spotreby.

V knihe zásob sa zaznamenáva miesto uloženia zásob odovzdaných účtovnou jednotkou na spracovanie inej účtovnej jednotke, požičané mimo účtovnej jednotky alebo omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia.

Podľa § 9 ods. 7 postupov účtovania pre podnikateľov v jednoduchom účtovníctve, zásoby sa členia na:

a)  materiál

b)  vlastnú výrobu,

c)  zvieratá,

d)  tovar.

Podľa § 11 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve, zásoby sa účtujú v knihe zásob a ich úhrada v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení zásoby vrátane výdavkov súvisiacich s ich obstaraním.

Ako materiál sa účtujú najmä suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné dielce, obaly a majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume 1 700 € alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do DHM, pričom:

a)  ako suroviny sa účtujú hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu,

b)  ako pomocné látky sa účtujú hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu, napríklad lak na výrobky,

c)  ako prevádzkové látky sa účtujú veci, pomôcky a hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku, napríklad mazadlá, palivo, pohonné látky, čistiace prostriedky, kancelárske potreby,

d)  ako náhradné dielce sa účtujú predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu,

e)  ako obaly sa účtujú veci, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov; a ak nevratné obaly sa dodávajú zákazníkovi alebo odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom.

Ako zásoby vlastnej výroby sa účtujú nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá, pričom ako:

a)  nedokončená výroba sa účtujú produkty, ktoré prešli jednou alebo niekoľkými výrobnými stupňami a nie sú už materiálom alebo polotovarom, a nie sú ani hotovými výrobkami; medzi nedokončenú výrobu sa zahŕňajú tiež nedokončené výkony iných činností, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty, napríklad služby súdnych exekútorov a architektov,

b)  polotovary vlastnej výroby sa účtujú osobitne evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a v ďalšom výrobnom procese sa dokončia alebo skompletizujú do výrobkov,

c)  výrobky sa účtujú predmety vlastnej výroby určené na predaj,

d)  zvieratá sa účtujú najmä mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, husí na výkrm a psy.

Ako tovar sa účtuje všetko, čo sa obstaráva za účelom predaja, pričom obstaraný tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva a neprenajíma sa a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby odovzdané do vlastných predajní.

V zásobách sa účtujú aj hnuteľné veci s dobou použiteľnosti najviac jeden rok bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu, napríklad formy, šablóny atď. Ako zásoby sa účtuje aj dlhodobý hmotný majetok, ktorého ocenenie je rovné sume 1 700 eur alebo menej a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok, ak sa účtovná jednotka rozhodla, že takýto majetok nebude považovať za dlhodobý hmotný majetok.

     Príklad 25

Podnikateľ A kúpil do predajne novú presklenú chladničku v hodnote 1 600 eur.

Účtovná jednotka má dve možnosti, buď chladničku zaúčtuje ako dlhodobý hmotný majetok alebo ako zásobu. Ak bude chladničku účtovať ako zásobu, jej nákup zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení zásoby.

Úbytok zásob do normy
a nad normu prirodzených úbytkov

Úbytok zásob nad normu prirodzených úbytkov, určenú vnútorným predpisom účtovnej jednotky pre príslušné účtovné obdobie, sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavku ovplyvňujúceho základ dane z príjmov v ďalšom členení storno zásob.

Normu prirodzených úbytkov zásob (v dôsledku napr. vysychania, rozprášenia alebo vyparovania v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom procese), si musí účtovná jednotka stanoviť vo vnútornom predpise.

Zásoby do normy prirodzených úbytkov zásob sa v peňažnom denníku neúčtujú, pretože nákup zásob sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Úbytok nad normu prirodzených úbytkov zásob sa v peňažnom denníku musí zaúčtovať ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v ďalšom členení storno zásob.

     Príklad 26

Podnikateľ, ktorý sa zaoberá predajom mäsa a údenín, si vo vnútornom predpise stanovil, že ročná norma prirodzených úbytkov dodaného mäsa a údením z dôvodu vysychania bude 1 % z ročného objemu nakúpených zásob (mäso a údenín). Uvedené percento stanovil na základe sledovania a váženia tovaru, ktorý podlieha vysychaniu.

Pokiaľ účtovná jednotka dodrží stanovenú normu, v peňažnom denníku nebude o tejto stanovenej norme vôbec účtovať. Ak by straty boli nad stanovenú normu, potom rozdiel sa bude účtovať ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov a storno zásob.

Zásoby určené na priamu spotrebu

Prírastky a úbytky jednotlivých druhov zásob, ktoré sú určené vnútorným predpisom účtovnej jednotky na priamu spotrebu bezodkladne po ich obstaraní, sa v priebehu účtovného obdobia neúčtujú v knihe zásob.

Mnohé účtovné jednotky používajú pri svojom podnikaní také druhy zásob, ktorých účtovanie v knihe zásob je veľmi náročné. Preto postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve v § 11 ods. 8 účtovným jednotkám umožňujú účtovať takéto druhy zásob priamo do spotreby bez toho, aby sa viedla skladová evidencia týchto zásob. Malo by ísť o zásoby určené na okamžité použitie.

V tejto súvislosti však upozorňujeme na § 8 ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve, podľa ktorého pri uzavieraní kníh zásob sa v zásobách musia vykázať aj zásoby, ktoré boli určené na priamu spotrebu, ale do dňa uzatvorenia účtovných kníh k 31. 12. neboli spotrebované.

     Príklad 27

Podnikateľ A poskytuje upratovacie služby, vždy prvý deň v mesiaci nakúpi čistiace prostriedky, ktoré rozdá svojím upratovačkám.

Podnikateľ A môže využiť ustanovenie § 11 ods. 8 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve a vo vnútornom predpise si stanoví, že takýto druh zásob nebude účtovať v knihe zásob, ale po nakúpení ich ihneď vydá do spotreby.

     Príklad 28

Účtovná jednotka zaoberajúca sa stavebnou činnosťou materiál obstarávaný na stavbu neúčtuje do knihy zásob, ale ho účtuje priamo do spotreby. Je takýto postup účtovania možný aj v prípade, ak ide o veľké sumy za obstaraný materiál?

Keďže postupy účtovania v § 11 ods. 8 žiadne obmedzenie pre účtovanie zásob priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad neustanovujú, sme toho názoru, že účtovná jednotka (fyzická osoba podnikateľ) zaoberajúca sa stavebnou činnosťou môže toto ustanovenie použiť a materiál, ktorý je dodaný priamo na stavbu nemusí účtovať (evidovať) v knihe zásob. Treba mať však na zreteli, že ak stavba v danom účtovnom období nebude dokončená a na stavbe ostane nespotrebovaný materiál ku dňu zostavenia účtovnej závierky, účtovná jednotka musí vykonať inventúru tohto majetku a nespotrebovaný materiál musí vykázať v knihe zásob a tým aj vo výkaze o majetku a záväzkoch.

Zľavy z ceny zásob

Súčasťou ocenenia zásob sú zľavy z ceny, pričom ocenenie zásob sa v knihe zásob o tieto položky znižuje.

Zľava z ceny poskytnutá k uhradeným zásobám sa účtuje v peňažnom denníku ako zníženie výdavkov na obstaranie zásob v členení, v ktorom boli zásoby pôvodne účtované. O výšku zľavy z ceny poskytnutú k ešte neuhradeným zásobám sa v knihe záväzkov účtuje zníženie výšky záväzku.

Za zľavu z ceny zásob sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý druh zásoby.

     Príklad 29

Účtovná jednotka zaplatila za dodaný tovar v požadovanom termíne a tento nákup v peňažnom denníku účtovala ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti a ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení zásoby. Za odobraté množstvo jej dodávateľ dodatočne priznal zľavu z ceny vo výške 5 % z predajnej ceny, ktorú jej poukázal na bankový účet. Ako účtovná jednotka zaúčtuje túto zľavu?

Prijatú zľavu v peňažnom denníku účtovná jednotka zaúčtuje ako príjem peňažných prostriedkov na bankový účet a ďalej ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v ďalšom členení storno zásob. Zároveň ak má tento tovar ešte na sklade, musí o túto zľavu znížiť aj ocenenie zásob v knihe zásob alebo na karte zásob.

Ak by účtovná jednotka tovar už mala predaný, potom o prijatej zľave bude účtovať len v peňažnom denníku, v knihe zásob už účtovať nebude.

Ak by nastal prípad, že účtovná jednotka obdrží zľavu pri ďalšej dodávke tovaru, potom v peňažnom denníku a v knihe zásob bude účtovať o nákupe tovaru v ocenení po zohľadnení uznanej zľavy z prechádzajúceho nákupu. Predchádzajúci nákup tovaru ostatne zaúčtovaný bez zmeny.

Úbytok zásob

Úbytok zásob rovnakého druhu sa môže účtovať:

a)  v ocenení cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien alebo vlastných nákladov alebo

b)  spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku zásob sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku zásob, ak je tento spôsob ocenenia určený vnútorným predpisom účtovnej jednotky.

Vážený aritmetický priemer sa počíta najmenej raz za mesiac.

Oceňovanie zásob
podľa zákona o účtovníctve

Podľa § 25 zákona č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve, zásoby sa oceňujú:

a)  obstarávacou cenou (zásoby obstarávané kúpou),

b)  vlastnými nákladmi (zásoby vytvorené vlastnou činnosťou),

c)  reálnou hodnotou (napr. darované zásoby, zásoby preradené z osobného vlastníctva do podnikania, príchovky a prírastky zvierat, ak nie je možné zistiť vlastné náklady, zásoby nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti).

Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa zásoby obstarali a náklady súvisiace s ich obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny. Vlastnými nákladmi pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou sú priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť. Reálnou hodnotou v súlade s § 27 zákona o účtovníctve je trhová cena, cena stanovená oceňovacími modelmi a posudok znalca.

Súčasťou ocenenia zásob sú aj výdavky finančného charakteru súvisiace s použitím cudzích zdrojov len vtedy, ak patria do obdobia ich vytvárania, napríklad úroky.

Ocenenie zásob sa zvyšuje o sumu výdavkov na externé spracovanie materiálu alebo o výdavky vynaložené na spracovanie materiálu vlastnou činnosťou.

     Príklad 30

Podnikateľ A obstaral 1 000 ks tovaru v jednotkovej cene 8 eur za kus. Tovar mu doviezla prepravná firma, ktorá si za dovoz tovaru vyfakturovala sumu vo výške 40 eur.

Dodávateľskú faktúru za dodaný tovar ako aj dodávateľskú faktúru za prepravu účtovná jednotka – podnikateľ A zaúčtuje do knihy záväzkov. Úhradu dodávateľskej faktúry zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení zásoby. Keďže zásoby sa oceňujú obstarávacou cenou, teda cenou za ktorú sa zásoby obstarali vrátane nákladov spojených s obstaraním, dodávateľskú faktúru za prepravu tovaru podnikateľ A zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v ďalšom členení zásoby, pretože prepravné vstupuje do obstarávacej ceny zásob. Zároveň v knihe záväzkov zaznamená úhradu záväzku. Obstarávacia cena obstaraného tovaru bude vo výške 8 000 eur + 40 eur = 8 040 eur, cena za kus 8 040 eur: 1 000 = 8,04 eur.

Kniha zásob
Názov a popis zásob: tovar vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním
Dátum	Doklad	Text	Množstvo			€			JC/­ks
			Príjem	Výdaj	Zostatok	Príjem	Výdaj	Zostatok
10. 1. 20xx	DFA 1	Nákup	1 000		1 000	8 000		8 000	8,00
10. 1. 20xx	DFA 2	Dovoz				40		8 040	8,04

 

     Príklad 31

Podnikateľ A obstaral 1 000 ks tovaru v jednotkovej cene 8 eur za kus vrátane prepravy zabezpečenej dodávateľom. S dodávateľom bolo zmluvne dohodnuté, že v prípade platby za odobratý tovar ešte pred termínom splatnosti faktúry, poskytne dodávateľ odberateľovi zľavu z ceny vo výške 5 %.

Dodávateľskú faktúru za dodaný tovar účtovná jednotka – podnikateľ A zaúčtuje do knihy záväzkov. Úhradu dodávateľskej faktúry za dodaný tovar účtovná jednotka – podnikateľ zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení zásoby. Keďže podnikateľ už v čase úhrady za nákup tovaru vedel, že úhradu vykonáva v predstihu, dodávateľovi uhradil sumu poníženú o 5 % t .j. sumu vo výške 7 600 eur (1 000 ks × 8 eur = 8 000 eur × 5 % = 8 000 eur – 400 eur = 7 600 eur). Obstaraný tovar podnikateľ zároveň zaúčtuje (zapíše) do knihy zásob a v knihe záväzkov poznačí jej úhradu.

Kniha zásob
Názov a popis zásob: tovar vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním
Dátum	Doklad	Text	Množstvo			€			JC/­ks
			Príjem	Výdaj	Zostatok	Príjem	Výdaj	Zostatok
10. 1. 20xx	FA 1	Nákup	1 000		1 000	7 600		7 600	7,60

 

Ak by odberateľ predal polovicu dodaného tovaru podnikateľovi B, účtovanie bude nasledovné: prijatú úhradu v hotovosti v predajnej cene, napr. 10 eur za kus, v peňažnom denníku podnikateľ A zaúčtuje príjem z predaja tovaru ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti a ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení predaj tovaru. Zároveň poznačí úbytok predaného tovaru v knihe zásob alebo na karte zásob. V tomto prípade podnikateľ tovar vyskladnil v ocenení prvý do skladu, prvý zo skladu.

Kniha zásob
Názov a popis zásob: tovar vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním
Dátum	Doklad	Text	Množstvo			€			JC/­ks
			Príjem	Výdaj	Zostatok	Príjem	Výdaj	Zostatok
10. 1. 20xx	DFA 1	Nákup	1 000		1 000	7 600		7 600	7,60
20. 1. 20xx	OFA 1	Predaj		500	500		3 800	3 800	7,60

 

     Príklad 32

Podnikateľ A dňa 10. 1. obstaral 1 000 ks tovaru v jednotkovej cene 8 eur za kus vrátane prepravy zabezpečenej dodávateľom. Dňa 15. 1. obstaral 500 ks tovaru v jednotkovej cene 10 eur za kus a dňa 20. 1. obstaral 800 ks tovaru v jednotkovej cene 9 eur za kus. Dňa 22. 1. predal 600 kusov tovaru podnikateľovi B po 15 eur za kus = 600 ks × 15 eur = 9 000 eur.

Jednotlivé nákupy tovaru účtovná jednotka zaúčtuje v peňažnom denníku vtedy, keď za dodaný tovar dodávateľovi zaplatí ihneď pri nákupe. Ak by tovar zakúpila na faktúry, tie musí zaúčtovať do knihy záväzkov. Úhradu faktúr bude účtovať ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankovom účte a ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení zásoby. Ak účtovná jednotka tovar predá alebo jeho časť, účtovať bude v peňažnom denníku príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankovom účte ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení predaj tovaru. Vyskladnenie môže v knihe zásob účtovať metódou vážený aritmetický priemer z nákupných cien (obstarávacia cena) alebo metódou prvý do skladu prvý zo skladu.

Ocenenie úbytku cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien
Názov a popis zásob: tovar vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním
Dátum	Doklad	Text	Množstvo			€			JC/­ks
			Príjem	Výdaj	Zostatok	Príjem	Výdaj	Zostatok
10. 1. 20xx	DFA 1	Nákup	1 000		1 000	8 000		8 000	8,00
15. 1. 20xx	DFA 2	Nákup	500		1 500	5 000		13 000	10,00
20. 1. 20xx	DFA 3	Nákup	800		2 300	7 200		20 200	9,00
22. 0. 20xx	OFA 1	Predaj		600	1 700		5 269,56	14 930,44	Ø 8,7826

 

Výpočet váženého aritmetického priemeru
OC 20 200 : 2 300 ks	Ø 8,7826 eur
Výdaj
600 ks × Ø 8,7826 eur	5 269,56 eur

 

Podnikateľ A dňa 1. 2. kúpil 1 000 ks tovaru v jednotkovej cene 8,50 eur za kus a dňa 5. 2. predal 700 ks tovaru. Pred ďalším vyskladnením podnikateľ znova vypočítal priemernú cenu, v ktorej ocenil úbytok tovaru zo skladu.

Ocenenie úbytku cenou zistenou váženým aritmetickým priemerom z obstarávacích cien
Názov a popis zásob: tovar vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním
Dátum	Doklad	Text	Množstvo			€			JC/­ks
			Príjem	Výdaj	Zostatok	Príjem	Výdaj	Zostatok
10. 1. 20xx	DFA 1	Nákup	1 000		1 000	8 000		8 000	8,00
15. 1. 20xx	DFA 2	Nákup	500		1 500	5 000		13 000	10,00
20. 1. 20xx	DFA 3	Nákup	800		2 300	7 200		20 200	9,00
22. 1. 20xx	OFA 1	Predaj		600	1 700		5 269,56	14 930,44	Ø 8,7826
1. 2. 20xx	DFA 4	Nákup	1000		2 700	8 500		23 430,44	8,50
5. 2. 20xx	OFA 2	Predaj		700	2 000		6 074,53	17 355,91	Ø 8,6779

 

Výpočet váženého aritmetického priemeru
OC 23 430,44 : 2 700 ks	Ø 8,6779 eur
Výdaj
700 ks × Ø 8,6779 eur	6 074,53 eur

 

Podnikateľ po ďalšom nákupe tovaru opätovne prepočítal priemernú cenu, ktorou ocenil ďalší úbytok zásob zo skladu. Z dôvodu aktualizácie priemernej ceny je tento postup v praxi bežný najmä pre účtovné jednotky, ktoré vedú sklad prostredníctvom výpočtovej techniky. Vážený aritmetický priemer sa musí prepočítať najmenej raz za mesiac.

Ak by účtovná jednotka použila metódu prvý do skladu prvý zo skladu, predaj 600 ks tovaru ocení hodnotou 8 eur za kus = 600 ks × 8 eur = 4 800 eur.

Kniha zásob
Názov a popis zásob: tovar vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním
Dátum	Doklad	Text	Množstvo			€			JC/­ks
			Príjem	Výdaj	Zostatok	Príjem	Výdaj	Zostatok
10. 1. 20xx	DFA 1	Nákup	1 000		1 000	8 000		8 000	8,00
15. 0. 20xx	DFA 2	Nákup	500		1 500	5 000		13 000	10,00
20. 1. 20xx	DFA 3	Nákup	800		2 300	7 200		20 200	9,00
22. 1. 20xx	OFA 1	Predaj		600	1 700		4 800	15 400	8,00

 

Ak by účtovná jednotka predala napr. 700 ks tovaru, 400 ks ocení cenou 8 eur za kus a 300 ks už ocení cenou 10 eur za kus. Pri ďalšom vyskladnení, ak by predala napr. 500 ks, 200 kusov ocení ešte 10 eur za kus a 300 ks už ocení po 9 eur za kus.

Kniha zásob
Názov a popis zásob: tovar vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním
Dátum	Doklad	Text	Množstvo			€			JC/­ks
			Príjem	Výdaj	Zostatok	Príjem	Výdaj	Zostatok
10. 1. 20xx	DFA 1	Nákup	1 000		1 000	8 000		8 000	8,00
15. 1. 20xx	DFA 2	Nákup	500		1 500	5 000		13000	10,00
20. 1. 20xx	DFA 3	Nákup	800		2 300	7 200		20 200	9,00
22. 1. 20xx	OFA 1	Predaj		600	1 700		4 800	15 400	8,00
1. 2. 20xx	OFA 2	Predaj		400	1 300		3 200	12 200	8,00
5. 2. 20xx	OFA 3	Predaj		300	1 000		3 000	9 200	10,00

 

     Príklad 33

Podnikateľ A obstaral 1 000 ks tovaru v jednotkovej cene 8 eur za kus vrátane prepravy zabezpečenej dodávateľom. S dodávateľom bolo zmluvne dohodnuté, že v prípade platby za odobratý tovar ešte pred termínom splatnosti faktúry, poskytne dodávateľ odberateľovi zľavu z ceny vo výške 5 %. Faktúru so zľavou z ceny (dobropis) obdŕžal podnikateľ A až po zaúčtovaní pôvodnej faktúry.

Dodávateľskú faktúru za dodaný tovar účtovná jednotka – podnikateľ A zaúčtuje v knihe záväzkov. Jej úhradu v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu vo výške 8 000 eur a ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení zásoby. Podnikateľ A obstaraný tovar v knihe zásob alebo na karte zásob ocenil v sume uvedenej na faktúre.

Sumu z dobropisu vo výške 400 eur, ktorá mu bola poukázaná na bankový účet, podnikateľ A zaúčtuje v peňažnom denníku ako peňažné prostriedky v banke príjem a zároveň zaúčtuje storno (mínus) výdavok ovplyvňujúci základ dane v ďalšom členení storno (mínus) zásoby.

 

Kniha zásob
Názov a popis zásob: tovar vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním
Dátum	Doklad	Text	Množstvo			€			JC/­ks
			Príjem	Výdaj	Zostatok	Príjem	Výdaj	Zostatok
10. 1. 20xx	DFA 1	Nákup	1 000		1 000	8 000		8 000	8,00
15. 1. 20xx	DFA 2	Zľava				-400		-400	7,60

 

Ak by nastal prípad, že podnikateľ A obdrží zľavu z ceny po tom, ako tovar predal ďalšiemu podnikateľovi, potom o prijatej zľave bude účtovať len v peňažnom denníku ako príjem peňažných prostriedkov na bankový účet vo výške 400 eur a ako storno výdavku ovplyvňujúceho základ dane z príjmov v ďalšom členení storno zásoby.

Ak by nastal prípad, že účtovná jednotka obdrží zľavu pri ďalšej dodávke tovaru, potom v peňažnom denníku a v knihe zásob bude účtovať o nákupe tovaru v ocenení po zohľadnení uznanej zľavy z prechádzajúceho nákupu. Predchádzajúci nákup tovaru ostatne zaúčtovaný bez zmeny.

     Príklad 34

Podnikateľ A obstaral 1 000 ks tovaru v jednotkovej cene 8 eur za kus vrátane prepravy zabezpečenej dodávateľom. S dodávateľom bolo zmluvne dohodnuté, že v prípade platby za odobratý tovar ešte pred termínom splatnosti faktúry, poskytne dodávateľ odberateľovi zľavu z ceny vo výške 5 % z ďalšej dodávky tovaru.

Faktúru za prvú dodávku podnikateľ zaúčtuje bežným spôsobom. Ak predpokladáme, že pri ďalšom nákupe obstaral 1 500 ks tovaru tiež po 8 eur za kus, ale pri tejto dodávke mu dodávateľ zohľadnil 5 % zľavu z ceny, potom nezaplatí 12 000 eur (1 500 ks × 8 eur), ale zaplatí len 11 400 eur (12 000 eur – 600 eur). Obstarávacia cena za kus bude potom vo výške 7,60 eur (8 eur – 0,40 eur).

Kniha zásob
Názov a popis zásob: tovar vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním
Dátum	Doklad	Text	Množstvo			€			JC/­ks
			Príjem	Výdaj	Zostatok	Príjem	Výdaj	Zostatok
10. 1. 20xx	DFA 1	Nákup	1 000		1 000	8 000		8 000	8,00
15. 1. 20xx	DFA 2	Nákup	1 500		2 500	7 600		15 600	7,60

 

Účtovanie zásob u komisionára a komitenta

V účtovníctve komitenta sa účtuje:

1. v knihe zásob:

V zmysle § 583 Obchodného zákonníka má komitent k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba.

Preto zásoby zverené komisionárovi na predaj sa účtujú u komitenta v knihe zásob do doby, kým komisionár nepredá zásoby tretej osobe.

Vyradenie zásob z knihy zásob sa účtuje v deň, keď komisionár predá zásoby tretej osobe.

2. v knihe záväzkov:

V zmysle § 577 Obchodného zákonníka sa komitent zaväzuje zaplatiť komisionárovi odplatu. Tento záväzok komitent účtuje v knihe záväzkov vo výške dohodnutej odplaty, resp. odmeny za predaj zásob.

3. v knihe pohľadávok:

Keď komisionár zásoby predá, komitent účtuje pohľadávku vo výške hodnoty zásob.

4. v peňažnom denníku:

Príjem peňažných prostriedkov za predaj zásob od komisionára účtuje komitent ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov (ďalej len „POZD“) v členení „predaj tovaru“. Vyplatenie dohodnutej odmeny za predaj zásob komisionárovi sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov (ďalej len „ VOZD“) v členení „služby“. Zároveň sa účtuje zánik pohľadávky a zánik záväzku. Ak nedôjde u komitenta k príjmu celej sumy pohľadávky alebo k úhrade záväzku voči komisionárovi, môže sa vzájomne započítať pohľadávka a záväzok a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje príjem zo započítanej pohľadávky a výdavok zo započítaného záväzku podľa § 14 ods. 7 postupov účtovania v JÚ.

V účtovníctve komisionára sa účtuje:

•    v osobitnej pomocnej knihe:

Vzhľadom na to, že komisionár nepredáva vlastné zásoby, je potrebné, aby ich evidoval v osobitnej pomocnej knihe. Z uvedeného dôvodu sa u komisionára zásoby zverené komitentom na predaj označujú v § 11 ods. 16 postupov účtovania v JÚ ako predmet komisionárskej zmluvy (ďalej len „predmet KZ“).

•    v knihe záväzkov:

V deň predaja predmetu KZ sa účtuje záväzok voči komitentovi vo výške podľa podmienok dohodnutých v komisionárskej zmluve.

•    v peňažnom denníku:

Celková výška tržby za predaj sa v účtovníctve komisionára účtuje v peňažnom denníku ako príjem celkom, ktorý sa následne člení podľa dohodnutej komisionárskej zmluvy nasledovne:

a)  ak komisionár vyplatí komitentovi celkovú výšku tržby, tak príjem z predaja predmetu KZ v celkovej výške tržby zaúčtuje komisionár ako príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov (ďalej len „PNZD“). Vyplatenie celkovej tržby komitentovi sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov (ďalej len „VNZD“) a súčasne sa účtuje zánik záväzku voči komitentovi v knihe záväzkov. V účtovníctve komisionára sa účtuje pohľadávka vo výške dohodnutej odmeny za predaj, ktorá sa pri inkase vyrovná v knihe pohľadávok a súčasne sa v peňažnom denníku účtuje ako POZD v členení „predaj výrobkov a služieb“ alebo

b) ak komisionár nevyplatí komitentovi celkovú výšku tržby (komisionár vyplatí komitentovi tržbu zníženú o výšku svojej odmeny, ktorá mu prináleží podľa zmluvy za predaj predmetu KZ), tak celkovú výšku tržby rozčlení na PNZD vo výške hodnoty predmetu KZ a na POZD v členení „predaj výrobkov a služieb“ vo výške dohodnutej odmeny. Vyplatenie dohodnutej sumy komitentovi sa účtuje v peňažnom denníku ako VNZD a súčasne sa zníži záväzok voči komitentovi v knihe záväzkov.

10.8   Krátkodobý finančný majetok (§ 9 ods. 8, § 6 a § 12)

Krátkodobý finančný majetok sa člení na

a)  peňažnú hotovosť, ceniny, šeky,

b)  účty v bankách,

c)  krátkodobé cenné papiere,

d)  ostatný finančný majetok, napr. pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok, termínované vklady s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok.

Krátkodobý finančný majetok účtuje účtovná jednotka v pokladničnej knihe, v knihe účet v banke, v knihe cenín a v peňažnom denníku.

     Peňažné prostriedky v hotovosti

Stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti sa účtuje v peňažnom denníku a v pokladničnej knihe. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko pokladníc v eurách, otvorí sa pre každú pokladnicu pokladničná kniha. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko pokladníc v cudzej mene, otvorí sa pokladničná kniha pre každý druh cudzej meny. Ak má účtovná jednotka len jednu pokladnicu, samostatná pokladničná kniha sa neotvára.

Účtovná jednotka vedie pokladničnú knihu

Ako o príjme peňažných prostriedkov v hotovosti sa najčastejšie účtuje o príjme za predaný tovar alebo za poskytnuté služby. Ak sa v hotovosti uskutočňuje nákup tovaru, alebo čistiacich prípadne kancelárskych potrieb a podobne, účtuje sa o úbytku peňažných prostriedkov v hotovosti. Ak účtovná jednotka predáva tovar, zvyčajne príjem tržieb musí evidovať cez e-Kasu.

Ak peniaze z tržieb príjme do pokladnice, účtuje o príjme hotovosti do pokladničnej knihy na základe príjmového pokladničného dokladu. Ak účtovná jednotka nakúpi tovar alebo čistiace potreby, potom na úbytok peňazí v hotovosti vystaví výdavkový pokladničný doklad, ku ktorému priloží prvotný doklad o nákupe tovaru alebo čistiacich potrieb a úbytok peňazí zaúčtuje aj do pokladničnej knihy.

Okrem pokladničnej knihy sa stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti účtuje aj v peňažnom denníku. V peňažnom denníku sa môže účtovať o každom pohybe peňažných prostriedkov v hotovosti, tak ako sa účtuje aj v pokladničnej knihe. Pre účtovanie peňažných prostriedkov v hotovosti v peňažnom denníku môže účtovná jednotka využiť ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa jednotlivé účtovné záznamy (napr. účtovné doklady), môžu zoskupovať do účtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (súhrnné účtovné záznamy).

Na základe uvedeného potom účtovná jednotka môže do peňažného denníka za isté časové obdobie, ktoré nemôže prekročiť kalendárny mesiac, zaúčtovať napr. výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti za nákup tovaru, prílohou ktorého bude rozpis jednotlivých nákupov zaznamenaných v pokladničnej knihe. Rovnako tak sa môže účtovať aj o príjme peňažných prostriedkov v hotovosti v peňažnom denníku vystavením súhrnného účtovného dokladu o príjme peňažných prostriedkov v hotovosti (príjmový pokladničný doklad), napr. príjem tržieb za predaný tovar sa raz týždenne zaúčtuje aj do peňažného denníka ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti, ku ktorému bude priložený rozpis tržieb podľa jednotlivých dní.

Súhrnné účtovné záznamy sa môžu účtovať do peňažného denníka raz mesačne podľa § 3 ods. 3 písm. b) postupov účtovania pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovné zápisy v účtovných knihách sa vykonávajú v časovom slede na základe účtovných dokladov podľa § 10 zákona o účtovníctve tak, aby účtovnými knihami bolo možné preukázať mesačne prírastok a úbytok majetku (vrátane peňažných prostriedkov) a záväzkov účtovaný priebežne počas účtovného obdobia.

Peňažný denník v tomto prípade zabezpečuje súhrnnú evidenciu peňažných prostriedkov. Pokladničná kniha zabezpečuje podrobný rozpis príjmov a výdavkov uskutočnených v účtovnej jednotke.

Ako sme už uviedli, o pohybe peňažných prostriedkov v hotovosti sa účtuje na základe pokladničných dokladov: príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad. Ich náležitosti nie sú osobitne predpísané, ale pri ich vyhotovovaní treba mať na zreteli účel ich použitia. Dôvodom vyhotovenia pokladničného dokladu je nielen dokladovanie príjmu a výdaja, ale aj dokladovanie vzniknutého účtovného prípadu. Pri dokladovaní vzniknutého účtovného prípadu je potrebné dbať na náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona o účtovníctve.

Pokladničný doklad, ktorý je zároveň účtovným dokladom, musí obsahovať minimálne nasledovné údaje:

a)  slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b)  obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

c)  peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,

d)  dátum vyhotovenia účtovného dokladu,

e)  dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

f)  podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie (podpis osoby zodpovednej za zaúčtovanie účtovného dokladu sa od 1. 1. 2022 nevyžaduje).

Podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke

V nadväznosti na nové podmienky zabezpečenia vierohodnosti a neporušenosti obsahu účtovného záznamu (účtovného dokladu), ktoré sú ustanovené v novelizovanom § 32 ods. 3 zákona o účtovníctve, účtovným jednotkám sa umožňuje, aby bol podpis osoby zodpovednej za uskutočnenie účtovného prípadu nahradený elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom. Ak účtovná jednotka neuskutočňuje výmenu účtovných záznamov prostredníctvom takýchto systémov, je povinná na účtovnom doklade uvádzať podpis osoby zodpovednej za účtovný prípad. Podpis môže mať formu vlastnoručného podpisu alebo môže byť nahradený inou formou podpisu, ktorá je upravená v § 32 ods. 2 zákona o účtovníctve (kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný účtový záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v elektronickej podobe, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila).

Vyhotovenie pokladničného dokladu patrí k obvyklej obchodnej praxi podnikateľských subjektov pri dokladovaní príjmu a výdaja peňažných prostriedkov v hotovosti. Vyhotovuje sa zvyčajne v dvoch vyhotoveniach, ak sa ním zároveň potvrdzuje výdaj alebo prijatie pokladničnej hotovosti obchodnému partnerovi. Jeden si ponechá účtovná jednotka (vystavovateľ pokladničného dokladu), jeden sa odovzdá obchodnému partnerovi. Ak sa príjmový alebo výdavkový pokladničný doklad vyhotovuje ručne prepisnou formou, v praxi často vzniká otázka, kto si ponechá tzv. originál a kto kópiu.

Zvyčajne originál si ponechá ten, kto preukazuje výdaj peňažných prostriedkov. Na každý takýto doklad potom musí vo svojom účtovníctve účtovná jednotka vystaviť buď príjmový pokladničný doklad alebo výdavkový pokladničný doklad, to záleží od charakteru účtovného prípadu. Uvedené platí aj v prípade, ak účtovná jednotka ako prvotný doklad o nákupe dostane tzv. paragón alebo doklad z e-Kasy. Na týchto dokladoch chýbajú niektoré náležitosti účtovného dokladu požadované § 10 zákona o účtovníctve, napr. označenie druhého účastníka účtovného prípadu a podpis zodpovednej osoby za účtovný prípad. Preto na tieto doklady musí účtovná jednotka vystaviť výdavkový pokladničný doklad, na ktorom doplní potrebné náležitosti účtovného dokladu a paragón alebo doklad z e-Kasy priloží ako prílohu k tomuto dokladu. Oba doklady potom preukazujú účtovný prípad a spoločne obsahujú náležitosti požadované zákonom o účtovníctve.

Ak pokladničný doklad slúži na dokladovanie príjmu a výdavku a zároveň bude slúžiť aj ako účtovný doklad, musí potom mať náležitosti požadované zákonom účtovníctve. Účtovná jednotka môže náležitosti účtovného dokladu doplniť aj z vlastnej iniciatívy, nesmie však obmedziť ich minimálny rozsah. Napríklad v praxi si účtovné jednotky často na príjmový alebo pokladničný doklad dopĺňajú odkaz na prepojenie na súvisiace účtovné knihy, napr. poradové číslo položky podľa zaúčtovania v peňažnom denníku a podobne, čo však nie je povinná náležitosť účtovného dokladu v jednoduchom účtovníctve.

Iný právny predpis, napr. zákon o dani z pridanej hodnoty môže požadovať aj iné náležitosti, ktoré potom musí účtovná jednotka na účtovnom doklade doplniť, aby spĺňal aj náležitosti daňového dokladu, ktoré požaduje zákon o dani z pridanej hodnoty, napr. v § 71 zákona o DPH je uvedené, čo musí obsahovať faktúra pri dodaní tovaru a služieb v tuzemsku.

     Príklad 35

Podnikateľ A prevádzkuje predajňu potravín. Tržby je povinný evidovať prostredníctvom e-Kasy. Tržby z predaja potravín účtuje mesačne na základe intervalovej alebo prehľadovej uzávierky z e-Kasy a z tohto dôvodu mu vznikajú v pokladničnej knihe mínusové rozdiely, pretože tovar nakupuje priebežne.

Vzhľadom na to, že tržby vznikajú denne, mali by sa aj denne účtovať do pokladničnej knihy, aby nedochádzalo k mínusovému stavu v pokladničnej knihe. V § 3 ods. 3 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve je ustanovené, že zápisy v peňažnom denníku sa musia uskutočňovať v časovom slede na základe účtovných dokladov s rozpisom na príjmy a výdavky tak, aby bol prehľad o príjmoch a výdavkoch najviac za kalendárny mesiac. Ak by podnikateľ pre účtovanie tržieb chcel využiť toto ustanovenie, potom aj výdavky za nákup tovaru musí účtovať na základe súhrnného účtovného dokladu raz za mesiac, prípadne priebežne by mal podnikateľ vkladať peniaze do pokladnice (vklady do podnikania), aby v pokladnici nevznikali mínusové stavy, alebo zápisy o príjme účtovať do peňažného denníka v kratšej lehote ako mesiac, napr. raz týždenne.

Peňažné prostriedky na bankovom účte

Stav a pohyb peňažných prostriedkov na účtoch v bankách sa účtuje v peňažnom denníku a v knihe účet v banke.

Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko účtov v eurách, otvorí sa pre každý účet „kniha účet v banke“. Ak je v účtovníctve otvorených niekoľko účtov v cudzej mene, otvorí sa kniha účet v banke pre každý druh cudzej meny. Ak má účtovná jednotka len jeden účet v banke, samostatná kniha účet v banke sa neotvára. Dokladom pre účtovanie do knihy účet v banke a do peňažného denníka sú bankové výpisy.

Ceniny

Ako ceniny sa účtujú najmä poštové známky, zakúpené stravné lístky do prevádzkarní verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Ceniny sa oceňujú menovitou hodnotou, teda hodnotou, ktorá je uvedená na ceninách. Ceniny sa účtujú v knihe cenín. Ak sú ceniny určené na priamu spotrebu bezodkladne po ich obdŕžaní, v knihe cenín sa neúčtujú.

Vzhľadom na to, že ceniny nepatria k zásobám, ich nákup sa neúčtuje ako daňový výdavok, ale ako presun medzi rôznymi formami peňažných prostriedkov, t. j. úbytok peňažných prostriedkov v hotovosti a prírastok peňažných prostriedkov vo forme cenín, napríklad kolkov. Až keď sa ceniny použijú, zaúčtujú sa ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Uvedené platí, keď účtovná jednotka nakúpi ceniny do zásoby. Ak by účtovná jednotka zakúpila ceniny, ktoré okamžite vydá do spotreby, zaúčtuje ich hneď ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky.

Inkaso platobnou kartou

Pri inkase platobnou kartou v peňažnom denníku dodávateľa (teda predávajúci neobdrží hotovosť ihneď, ale až po pripísaní príjmu na bankový účet) sa v peňažnom denníku bude účtovať nasledovne: priebežná položka príjem a ďalej ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení predaj tovaru. Po obdržaní výpisu z bankového účtu sa v peňažnom denníku zaúčtuje bankový účet príjem a priebežné položky výdaj.

Účtovanie u predávajúceho: príjem platby prostredníctvom platobnej karty

-   priebežná položka príjem a príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení predaj tovaru

-   výpis z účtu: banka príjem a priebežná položka výdaj.

Platba platobnou kartou

Pri platbe platobnou kartou sa v peňažnom denníku odberateľa (teda kupujúci nezaplatí v hotovosti, ale prostredníctvom platobnej karty) nákup tovaru alebo služby zaúčtuje ako priebežná položka výdaj a ďalej ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov, v ďalšom členní zásoby alebo služby, alebo ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov, ak by išlo o nedaňový výdavok. Po obdŕžaní výpisu z bankového účtu, sa predmetný výdavok zaúčtuje ako účet v banke výdaj a priebežná položka príjem.

Účtovanie u kupujúceho: nákup tovaru prostredníctvom platobnej karty

-   priebežná položka výdaj a výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom v členení zásoby

-   výpis z účtu: banka výdaj a priebežná položka príjem.

     Príklad 36

Kupujúci dňa 18. 4. zaplatil za nákup materiálu (cement) 600 eur platobnou kartou. Kupujúci pri platbe kartou obdŕžal pokladničný doklad z e-Kasy a potvrdenie o platbe kartou. Na bankovom výpise bol pri tejto transakcii dátum 20. 4.

Účtovanie u kupujúceho

Kupujúci dňa 18. 4. v peňažnom denníku na základe výdavkového pokladničného dokladu podloženého dokladom o nákupe z e-Kasy zaúčtuje nákup materiálu do stĺpca

-   priebežné položky výdaj a ďalej ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení zásoby.

Po obdŕžaní výpisu z bankového účtu kupujúci v peňažnom denníku zaúčtuje

-   bankový účet výdaj a priebežné položky príjem.

Účtovanie u predávajúceho

Predávajúci dňa 18. 4. v peňažnom denníku príjem z predaja tovaru zaúčtuje ako:

-   priebežná položka príjem a ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení predaj tovaru.

Po obdŕžaní výpisu z bankového účtu v peňažnom denníku zaúčtuje

-   bankový účet príjem a priebežná položka výdaj.

Kupujúci aj predávajúci by mali účtovať o pohybe peňažných prostriedkov na bankovom účte aj v knihe účet v banke okrem prípadu, ak má účtovná jednotka len jeden účet v banke, kedy sa samostatná kniha účet v banke neotvára.

Platba kreditnou kartou

Pri platbe kreditnou kartou sa účtuje záväzok z poskytnutého úveru v knihe záväzkov. Splatenie záväzku sa účtuje na základe výpisu z banky ako výdavok z bežného účtu a priebežná položka na strane príjmu a súčasne sa účtuje príjem na úverový účet a priebežná položka na strane výdavku. Zároveň sa v knihe záväzkov účtuje zníženie záväzku z poskytnutého úveru.

Poznámka:

Kreditná platobná karta umožňuje čerpanie finančných prostriedkov formou úveru bez okamžitej potreby vlastných finančných prostriedkov, t. j. účtovná jednotka v okamihu úhrady za tovar, materiál alebo za poskytnuté služby čerpá cudzie finančné prostriedky (krátkodobý úver). Kreditná platobná karta má pridelený úverový rámec, ktorého výšku schvaľuje banka. Pohyby na kreditnej platobnej karte sa nezúčtovávajú denne, ale za isté časové obdobie, najčastejšie jedenkrát za mesiac. Splácanie použitých finančných prostriedkov sa uskutočňuje podľa uzatvorenej dohody s bankou. Účtovná jednotka teda pri použití kreditnej platobnej karty čerpá úver, ktorý musí neskôr splatiť.

Debetná platobná karta sa vydáva k bežnému účtu podnikateľa, t. j. pri platbe debetnou platobnou kartou účtovná jednotka čerpá vlastné finančné prostriedky z bežného podnikateľského účtu. Banka obyčajne stanoví denný limit čerpania a vykonané platby platobnou kartou sú denne zaúčtované. Čerpanie z účtu je obyčajne povolené do výšky finančných prostriedkov, alebo do výšky dohodnutého denného limitu. Pri niektorých bankových účtoch je povolené ísť aj do debetu, v praxi nazývaný ako kontokorentný účet.

10.9  Dlhodobý finančný majetok
(§ 9 a § 13)

Dlhodobý finančný majetok sa člení na:

•    podielové cenné papiere a podiely vyjadrujúce podiel na základnom imaní v obchodných spoločnostiach a družstvách, napríklad akcie, dočasné listy, podielové listy, družstevné podielnické listy,

•    dlhové cenné papiere držané do doby splatnosti, napríklad dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou (kupónové dlhopisy), dlhopisy, pri ktorých je úrokový výnos určeným rozdielom medzi menovitou hodnotou a ich nižším emisným kurzom (diskontované cenné papiere) a zmenky,

•    realizovateľné cenné papiere a podiely, napríklad náložný list, skladiskový list,

•    termínované vklady s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok,

•    pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok,

•    umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.

Cenné papiere sa podľa charakteru členia na:

•    majetkové cenné papiere, napríklad akcie, dočasné listy, podielové listy, družstevné podielnické listy,

•    dlhové cenné papiere, napríklad dlhopisy, vkladové listy, pokladničné poukážky, vkladné knižky, kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky,

•    dispozičné cenné papiere, napríklad náložné listy, skladištné listy, skladiskové záložné listy, tovarové záložné listy.

Cenné papiere sa členia z hľadiska dosahovaných výnosov z nich na:

-   cenné papiere s pevným výnosom, pri ktorých je výnos určený vopred, napríklad kupónové dlhopisy, diskontované cenné papiere,

-   cenné papiere s premenlivým výnosom, pri ktorých je výnos určený na základe premenlivej veličiny (výška zisku), napríklad akcie, podielové listy.

Cenné papiere sa ďalej členia na:

•    cenné papiere určené na obchodovanie,

•    cenné papiere držané do splatnosti,

•    realizovateľné cenné papiere.

Ako cenný papier určený na obchodovanie sa účtuje cenný papier, ktorý je držaný za účelom vykonania obchodu na tuzemskej burze, zahraničnej burze alebo na inom verejnom trhu s cieľom dosahovať zisk z cenových rozdielov v krátkodobom horizonte.

Ako cenný papier držaný do splatnosti sa účtuje cenný papier, ktorý má určenú splatnosť, a pri ktorom má účtovná jednotka úmysel a zámer držať ho do doby splatnosti.

Ako realizovateľný cenný papier sa účtuje cenný papier, pri ktorom spravidla v okamihu obstarania nie je známy zámer účtovnej jednotky. Realizovateľný cenný papier nie je určený na obchodovanie a nie je cenným papierom držaným do splatnosti.

Cenné papiere sa pri prvotnom účtovaní oceňujú obstarávacou cenou. Jej súčasťou sú priame náklady na obchody spojené s cennými papiermi, ktoré sú účtovnej jednotke pri prvotnom účtovaní známe, napr. poplatky a provízie maklérom, poradcom, burzám. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú úroky z úveru na obstaranie cenného papiera a náklady na jeho držbu.

Účtovanie cenných papierov

•    Obstaranie cenných papierov sa účtuje v knihe finančného majetku a v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

•    Príjem z predaja cenných papierov sa v peňažnom denníku účtuje ako príjem zahrňovaný do základu dane z príjmov v ďalšom členení ostatné príjmy, ktorý sa v rámci uzávierkových účtovných operácií upraví podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom (zákon o dani z príjmov).

Pri cenných papieroch držaných do splatnosti sa ich ocenenie postupne zvyšuje o dosahované úrokové výnosy.

Za úrokový výnos sa považuje:

a)  pri dlhopisoch s kupónmi postupne dosahovaný rozdiel (prémia) medzi menovitou hodnotou a čistou obstarávacou cenou, obstarávacou cenou zníženou o už dosiahnutý úrok z kupónu ku dňu obstarania cenného papiera a postupne dosahovaný úrok z kupónu určený v emisných podmienkach,

b)  pri dlhopisoch bez kupónov a zmenkách postupne dosahovaný rozdiel medzi menovitou hodnotou a obstarávacou cenou (diskont).

10.10 Účtovanie pohľadávok v jednoduchom účtovníctve (§ 14)

Vznik a zánik pohľadávky sa účtuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Napr. pohľadávka z dodávateľsko-odberateľských vzťahov vzniká ku dňu splnenia dodávky, čo môže byť deň dodania tovaru. Pohľadávky zanikajú dňom jej inkasa, teda obdržaním peňažných prostriedkov od odberateľa.

V praxi často dochádza k situáciám, že účtovná jednotka pohľadávku odpíše (napr. dlžník pohľadávku nezaplatil a zvyčajne nejde z pohľadu účtovnej jednotky o veľkú sumu a náklady na jej vymáhanie by boli vyššie ako hodnota samotnej pohľadávky, preto sa účtovná jednotka rozhodla takúto pohľadávku z účtovníctva odpísať), pohľadávku započíta alebo ju postúpi, teda účtovná jednotka pohľadávku predá inej účtovnej jednotke.

Oceňovanie pohľadávok

Podľa § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve pohľadávky pri ich vzniku sa oceňujú menovitou hodnotou. Podľa § 25 ods. 6 písm. c) zákona o účtovníctve, menovitou hodnotou je cena, na ktorú pohľadávka znie.

Podľa § 25 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o účtovníctve, pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí (kúpa pohľadávky) alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania, sa oceňujú obstarávacou cenou. Podľa § 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve, obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral (aj pohľadávka je majetok) a náklady súvisiace s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny.

Pohľadávky vyjadrené v cudzej mene sa v knihe pohľadávok účtujú v eurách aj v cudzej mene.

Odpis pohľadávky

Podľa § 14 ods. 2 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania sa účtuje ako zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje ako príjem zahrňovaný do základu dane z prímov v ďalšom členení ostatné príjmy a to v tom účtovnom období, v ktorom sa účtovná jednotka rozhodla upustiť od jej vymáhania. Ak v budúcnosti dôjde k inkasu už odpísanej pohľadávky, účtuje sa ako príjem peňažných prostriedkov hotovosti alebo na bankovom účte a ďalej ako príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Pri odpise pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, sa účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok na základe dokladov preukazujúcich dôvod odpisu pohľadávky.

     Príklad 37

Účtovná jednotka má v knihe pohľadávok zaúčtovanú pohľadávku vo výške 300 eur. Táto pohľadávka je už rok po lehote splatnosti a je takmer isté, že nebude odberateľom uhradená. Keďže náklady na jej vymáhanie by boli vyššie ako je jej hodnota, účtovná jednotka sa rozhodla túto pohľadávku nevymáhať.

Odpis pohľadávky (zo strany účtovnej jednotky ide o dobrovoľný odpis pohľadávky) účtovná jednotka zaúčtuje (zaznamená) do knihy pohľadávok, teda napíše, dátum, kedy ju odpíše. Keďže podľa postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve sa odpis pohľadávky okrem knihy pohľadávok účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií, túto pohľadávku potom zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné príjmy.

Ak účtovná jednotka pri odpise pohľadávky bude postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, potom podľa § 14 ods. 3 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve zánik pohľadávky zaúčtuje v knihe pohľadávok na základe dokladov preukazujúcich dôvod odpisu pohľadávky (v rámci uzávierkových účtovných operácií sa odpis pohľadávky nebude účtovať ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov a zároveň ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov, účtuje sa len zánik pohľadávky v knihe pohľadávok).

Vzájomné započítanie pohľadávok

Podľa § 14 ods. 7 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve, pri vzájomnom započítaní pohľadávok sa k zmluvne dohodnutému dňu účtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok a zánik záväzku v knihe záväzkov, najviac však do výšky nižšej sumy pohľadávky. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje príjem zo započítanej pohľadávky v peňažnom denníku ako príjem ovplyvňujúci základ dane a výdavok zo započítaného záväzku sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov, ak sa príjem a výdavok zahrnujú do základu dane z príjmov podľa zákona o dani z príjmov.

Pri započítaní pohľadávky v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (referenčný kurz) v deň predchádzajúci dňu vzájomného započítania.

     Príklad 38

Započítanie pohľadávky a záväzku

Účtovná jednotka – podnikateľ A dňa 5. 3. dodal tovar účtovnej jednotke – podnikateľovi B vo výške 5 000 eur. Pohľadávku podnikateľ A zaúčtoval do knihy pohľadávok. Podnikateľ B záväzok za nakúpený tovar zaúčtoval do knihy záväzkov.

Podnikateľ B dňa 20. 3. vyfakturoval práce za poskytnuté služby pre podnikateľa A tiež vo výške 5 000 eur. Pohľadávku za poskytnuté služby zaúčtoval do knihy pohľadávok. Podnikateľ A záväzok z prijatej služby zaúčtoval do knihy záväzkov. Obaja podnikatelia sa zmluvne dohodli dňa 31. 5. na vzájomnom započítaní pohľadávky a záväzku.

Účtovanie u podnikateľa „A“

Podnikateľ A zaúčtoval do knihy pohľadávok pohľadávku z titulu dodaného tovaru podnikateľovi B dňa 5. 3. vo výške 5 000 eur. Do knihy záväzkov dňa 20. 3. zaúčtoval záväzok za prijaté služby vo výške 5 000 eur.

Započítanie pohľadávky so záväzkom podnikateľ A zaúčtuje v knihe pohľadávok dňa 31. 5. vo výške 5 000 eur (započítanie zapíše ako keby došlo k inkasu peňažných prostriedkov). Rovnako v knihe záväzkov zaúčtuje jeho započítanie s pohľadávkou vo výške 5 000 eur, ako keby došlo k úhrade záväzku.

O započítaní pohľadávky so záväzkom musí podnikateľ A účtovať v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácii nasledovne: pohľadávku zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov vo výške 5 000 eur v ďalšom členení predaj tovaru. Započítaný záväzok vo výške 5 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií a ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení služby.

Účtovanie u podnikateľa „B“

Podnikateľ B do knihy pohľadávok zaúčtoval odberateľskú faktúru za poskytnuté služby podnikateľovi A vo výške 5 000 eur a do knihy záväzkov zaúčtoval dodávateľskú faktúru za dodaný tovar od podnikateľa A vo výške 5 000 eur.

Započítanie pohľadávky so záväzkom podnikateľ B zaúčtuje v knihe pohľadávok dňa 31. 5. vo výške 5 000 eur (započítanie zapíše ako keby došlo k inkasu peňažných prostriedkov). Rovnako v knihe záväzkov zaúčtuje jeho započítanie s pohľadávkou vo výške 5 000 eur, ako keby došlo k úhrade záväzku.

O započítaní pohľadávky so záväzkom musí podnikateľ B účtovať v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácii nasledovne: pohľadávku za dodané služby zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov vo výške 5 000 eur v ďalšom členení predaj služieb. Započítaný záväzok za prijatý tovar vo výške 5 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení zásoby.

     Príklad 39

Čiastočné započítanie pohľadávky a záväzku

Účtovná jednotka – podnikateľ A dňa 5. 3. dodal tovar účtovnej jednotke – podnikateľovi B vo výške 5 000 eur. Pohľadávku podnikateľ A zaúčtoval do knihy pohľadávok.

Podnikateľ B dňa 20. 3. vyfakturoval práce za poskytnuté služby pre podnikateľa A vo výške 3 000 eur. Podnikateľ A záväzok z prijatej služby zaúčtoval do knihy záväzkov. Obaja podnikatelia sa zmluvne dohodli dňa 31. 5. na vzájomnom započítaní pohľadávky a záväzku.

Účtovanie u podnikateľa „A“

Podnikateľ A zaúčtoval do knihy pohľadávok pohľadávku z titulu dodaného tovaru podnikateľovi B dňa 5. 3. vo výške 5 000 eur. Do knihy záväzkov dňa 20. 3. zaúčtoval záväzok za prijaté služby od podnikateľa B vo výške 3 000 eur.

Podnikateľ A v knihe pohľadávok zaúčtuje jej započítanie so záväzkom dňa 31. 5. len vo výške 3 000 eur (čiastočné započítanie). V knihe záväzkov zaúčtuje započítanie záväzku s pohľadávkou vo výške 3 000 eur. O započítaní pohľadávky so záväzkom musí podnikateľ A účtovať v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácii nasledovne:

-   pohľadávku zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov vo výške 3 000 eur v ďalšom členení predaj tovaru. Započítaný záväzok vo výške 3 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení služby.

Keďže suma započítaného záväzku sa nerovná sume započítanej pohľadávky, časť nezapočítanej pohľadávky vo výške 2 000 eur ostáva zaznamená v knihe pohľadávok ako neuhradená. Podnikateľ B rozdiel doplatí alebo sa dohodnú na ďalšom započítaní.

Účtovanie u podnikateľa „B“

Podnikateľ B do knihy pohľadávok zaúčtoval odberateľskú faktúru za poskytnuté služby podnikateľovi A vo výške 3 000 eur. Do knihy záväzkov zaúčtoval dodávateľskú faktúru za dodaný tovar od podnikateľa A vo výške 5 000 eur.

Keďže započítať sa môže len nižšia suma, teda pohľadávka vo výške 3 000 eur so záväzkom 3 000 eur, hoci jeho menovitá hodnota je 5 000 eur, účtovanie o zápočte pohľadávky so záväzkom bude nasledovné: podnikateľ B v knihe pohľadávok zaúčtuje započítanie pohľadávky za dodané služby podnikateľovi A dňa 31. 5. vo výške 3 000 eur. Rovnako záväzok za prijatý tovar v knihe záväzkov zaúčtuje jeho úhradu započítaním s pohľadávkou za dodané služby, ale len vo výške 3 000 eur. O započítaní pohľadávky so záväzkom musí podnikateľ B účtovať v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácii nasledovne: pohľadávku za dodané služby zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov vo výške 3 000 eur v ďalšom členení predaj služieb. Započítaný záväzok za prijatý tovar len vo výške 3 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení zásoby.

Rozdiel z nezapočítaného záväzku vo výške 2 000 eur podnikateľ B podnikateľovi A doplatí, alebo sa dohodnú na ďalšom vzájomnom zápočte.

Postúpenie pohľadávky

Účtovná jednotka, ako vlastník pohľadávky, sa môže rozhodnúť, že na jej inkaso zo strany dlžníka nebude čakať, ale ju postúpi (predá) inej účtovnej jednotke. Účtovanie postúpenia pohľadávok v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov je upravené v § 14 ods. 8 až 11.

Účtovanie postúpenia
pohľadávky u postupcu

Pri účtovaní postúpenej pohľadávky u postupcu sa rozlišuje:

a)  či postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, dostal príjem z postúpenej pohľadávky, alebo

b)  postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, príjem z postúpenej pohľadávky nedostal.

Ak postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, dostal príjem z postúpenej pohľadávky, potom účtovanie bude nasledovné:

a)  k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zaúčtuje zánik pohľadávky z dôvodu jej postúpenia v menovitej hodnote (zaúčtuje sa zánik starej pohľadávky),

b)  k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zaúčtuje vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom (vznik novej pohľadávky z postúpenia),

c)  príjem z postúpenej pohľadávky v peňažnom denníku zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatný príjem a zároveň sa zaúčtuje v knihe pohľadávok zánik pohľadávky (pohľadávka vzniknutá z postúpenia) v ocenení dohodnutom s postupníkom,

d)  ak cena dohodnutá s postupníkom bola nižšia ako menovitá hodnota pohľadávky, rozdiel sa zaúčtuje do peňažného denníka v rámci uzávierkových účtovných operácií ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatný príjem.

     Príklad 40

Postúpenie pohľadávky v menovitej hodnote

Fyzická osoba podnikateľ A má vo svojom účtovníctve zaúčtovanú pohľadávku v knihe pohľadávok za dodaný tovar v sume 5 000 eur voči podnikateľovi B. Odberateľ (podnikateľ B) v lehote splatnosti pohľadávku nezaplatil a preto sa podnikateľ A rozhodol túto pohľadávku predať podnikateľovi C, s ktorým uzavrel písomnú dohodu o postúpení pohľadávky vo výške 5 000 eur. Podnikateľ C za postúpenú pohľadávku podnikateľovi A zaplatil.

Podnikateľ A v knihe pohľadávok zaúčtuje zánik pohľadávky v menovitej hodnote z dôvodu jej postúpenia k dohodnutému dňu. Zároveň zaúčtuje vznik novej pohľadávky k dohodnutému dňu. Po prijatí úhrady v hotovosti alebo na bankový účet zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankovom účte a ďalej ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatný príjem. Zároveň zaúčtuje zánik pohľadávky z postúpenia v knihe pohľadávok.

     Príklad 41

Postúpenie pohľadávky v nižšej než je menovitá hodnota

Fyzická osoba podnikateľ A má vo svojom účtovníctve zaúčtovanú pohľadávku v knihe pohľadávok za dodaný tovar v sume 5 000 eur voči podnikateľovi B. Odberateľ (podnikateľ B) v lehote splatnosti pohľadávku nezaplatil a preto sa podnikateľ A rozhodol túto pohľadávku predať podnikateľovi C, s ktorým uzavrel písomnú dohodu o postúpení pohľadávky vo výške 3 000 eur. Podnikateľ C za postúpenú pohľadávku podnikateľovi A zaplatil.

Podnikateľ A v knihe pohľadávok zaúčtuje zánik pohľadávky v menovitej hodnote 5 000 eur z dôvodu jej postúpenia. Zároveň zaúčtuje vznik novej pohľadávky vo výške 3 000 eur. Po prijatí úhrady v hotovosti alebo na bankový účet zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankovom účte vo výške 3 000 eur a ďalej ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatný príjem. Zároveň v knihe pohľadávok zaúčtuje zánik pohľadávky z postúpenia vo výške 3 000 eur. Rozdiel vo výške 2 000 eur zaúčtuje do peňažného denníka v rámci uzávierkových účtovných operácií ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatný príjem.

Ak postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, príjem z postúpenej pohľadávky nedostal, účtuje sa:

a)  k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu jej postúpenia v menovitej hodnote (zaúčtuje sa zánik starej pohľadávky),

b)  k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom (zaúčtuje sa vznik novej pohľadávky vzniknutej z postúpenia),

c)  v rámci uzávierkových účtovných operácií sa menovitá hodnota pohľadávky zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné príjmy.

     Príklad 42

Postúpenie pohľadávky v nižšej než je menovitá hodnota

Fyzická osoba podnikateľ A má vo svojom účtovníctve zaúčtovanú pohľadávku v knihe pohľadávok za dodaný tovar v sume 5 000 eur voči podnikateľovi B. Odberateľ (podnikateľ B) v lehote splatnosti pohľadávku nezaplatil a preto sa podnikateľ A rozhodol túto pohľadávku predať podnikateľovi C, s ktorým uzavrel písomnú dohodu o postúpení pohľadávky vo výške 3 000 eur. Podnikateľ C za postúpenú pohľadávku podnikateľovi A nezaplatil.

Podnikateľ A v knihe pohľadávok zaúčtuje zánik pohľadávky v menovitej hodnote 5 000 eur z dôvodu jej postúpenia. Zároveň zaúčtuje vznik novej pohľadávky z postúpenia vo výške 3 000 eur. Do peňažného denníka v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatný príjem menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky vo výške 5 000 eur.

Ak postupca obdrží príjem z postúpenej pohľadávky v nasledujúcom účtovnom období, účtovať bude nasledovne:

a)  príjem z postúpenej pohľadávky zaúčtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov a

b)  zároveň sa v knihe pohľadávok zaúčtuje zánik pohľadávky vzniknutej postúpením.

Z uvedeného účtovania vyplýva, že u postupcu nezáleží na tom, či v účtovnom období v ktorom pohľadávku postúpil obdrží aj príjem za jej postúpenie (predaj) alebo nie, pretože jej menovitú hodnotu musí zaúčtovať do peňažného denníka ako príjem ovplyvňujúci základ dane v účtovnom období, v ktorom pohľadávku postúpil (predal).

Postupca je platiteľom DPH

Ak je postupca platiteľom DPH a postupuje vlastnú pohľadávku, v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená, sa v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje zníženie príjmu zahrňovanému do základu dane z príjmov v ďalšom členení ostatné príjmy, ktorý sa týka menovitej hodnoty pohľadávky, o sumu DPH uplatnenú v cene tovaru alebo služby.

Poznámka:

Od 1. 1. 2021 Opatrením č. MF/011076/ 2020-74 sa do postupov účtovania ustanovilo účtovanie u postupcu, ktorý je platiteľom DPH, v prípade postúpenia vlastnej pohľadávky – v účtovnom období, v ktorom bola vlastná pohľadávka postúpená, sa v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje zníženie príjmu zahrňovaného do ZD z príjmov v členení ostatné príjmy, ktorý sa týka menovitej hodnoty pohľadávky, o sumu DPH uplatnenú v cene tovaru alebo služby, a to v nadväznosti na § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Účtovanie postúpenia
pohľadávky u postupníka

V účtovníctve postupníka (u kupujúceho pohľadávku) v účtovnom období, v ktorom mu bola pohľadávka postúpená, účtuje sa:

a)  k zmluvne dohodnutému dňu

1. vznik záväzku voči postupcovi z postúpenej pohľadávky v knihe záväzkov v obstarávacej cene (je to cena dohodnutá s postupníkom),

2. vznik pohľadávky voči dlžníkovi v knihe pohľadávok v ocenení dohodnutom s postupcom (obstarávacej cene), pričom v knihe pohľadávok sa uvedie aj menovitá hodnota pohľadávky,

b)  pri úhrade postúpenej pohľadávky postupcovi

1. úhrada postúpenej pohľadávky postupcovi sa zaúčtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov,

2. zánik záväzku voči postupcovi v knihe záväzkov,

c)  inkaso pohľadávky od dlžníka (alebo príjem z ďalšieho postúpenia) sa zaúčtuje do peňažného denníka ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatný príjem a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje do výšky tohto príjmu výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky, najviac však do výšky úhrady postúpenej pohľadávky postupcovi; v knihe pohľadávok sa zaúčtuje zánik pohľadávky voči dlžníkovi v obstarávacej cene,

d)  v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok vo výške zaplatenej obstarávacej ceny tejto pohľadávky sa zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky, ak ku dňu zostavenia účtovnej závierky nie je pohľadávka dlžníkom zaplatená a spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom [§ 19 ods. 2 písm. h) prvý až piaty bod zákona o dani z príjmov].

     Príklad 43

Postupník (podnikateľ C) kúpil pohľadávku v menovitej hodnote 5 000 eur za 3 000 eur.

Postupník zaúčtuje vznik záväzku voči postupcovi z postúpenej pohľadávky v knihe záväzkov v obstarávacej cene vo výške 3 000 eur.

Pri prevzatí postúpenej pohľadávky sa u postupníka v zmluvne dohodnutý deň v knihe pohľadávok zaúčtuje postúpená pohľadávka v obstarávacej cene 3 000 eur, pričom sa uvedie aj jej menovitá hodnota, ktorá je vymáhateľná od dlžníka 5 000 eur.

V peňažnom denníku sa výdavok za postúpenú = kúpenú pohľadávku vo výške 3 000 eur zaúčtuje ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu a ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov v druhovom členení ostatné výdavky.

Kým pôvodný dlžník postupníkovi pohľadávku neuhradí, jej úhrada postupcovi neovplyvní postupníkov základ dane.

Inkaso (príjem) peňažných prostriedkov za pohľadávku od pôvodného dlžníka zaúčtuje postupník v peňažnom denníku ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankovom účte a ďalej ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v druhovom členení ostatné príjmy.

V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje postupník do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v druhovom členení ostatné výdavky prislúchajúci výdavok k pohľadávke, najviac však do výšky obstarávacej ceny, za ktorú postupník pohľadávku kúpil.

Zánik pohľadávky voči dlžníkovi postupník zaúčtuje v knihe pohľadávok.

Predpokladajme, že pôvodný dlžník uhradí postupníkovi 3 000 eur (čo je obstarávacia cena pohľadávky), potom tento príjem v peňažnom denníku postupník zaúčtuje ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankovom účte a ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v druhovom členení ostatné príjmy. V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje 3 000 eur ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v druhovom členení ostatné výdavky.

Ak by dlžník uhradil postupníkovi z pohľadávky nižšiu sumu napr. 2 800 eur, do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane je možné zahrnúť u postupníka sumu len do výšky príjmu z prijatej úhrady, teda len 2 800 eur.

Ak by pôvodný dlžník uhradil postupníkovi (postupník zinkasuje) 3 500 eur, potom tento príjem v peňažnom denníku postupník zaúčtuje ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankovom účte a ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v druhovom členení ostatné príjmy. V rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje 3 000 eur ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v druhovom členení ostatné výdavky.

V účtovníctve postupníka v účtovnom období, v ktorom mu bola pohľadávka postúpená, účtuje sa v rámci uzávierkových účtovných operácií výdavok vo výške zaplatenej obstarávacej ceny tejto pohľadávky ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky, ak ku dňu zostavenia účtovnej závierky nie je pohľadávka dlžníkom zaplatená a spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom [§ 19 ods. 2 písm. h) prvý až piaty bod zákona o dani z príjmov].

Účtovanie pohľadávky u záložného veriteľa

V účtovnej jednotke, ktorá je záložným veriteľom, sa účtuje vznik pohľadávky voči záložcovi v deň poskytnutia peňažných prostriedkov záložcovi. V knihe pohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky voči záložcovi ku dňu jej úhrady záložcom v určenom termíne.

Ak nie je pohľadávka uhradená v určenom termíne a záložný veriteľ sám alebo prostredníctvom mandatára predá záloh, účtuje sa úhrada pohľadávky ku dňu prijatia peňažných prostriedkov za predaj alebo úhradu mandatára. Odplata mandatára sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „služby“.

10.11 Rezervy v jednoduchom účtovníctve (§ 15)

V jednoduchom účtovníctve sa môžu tvoriť len daňové rezervy.

Podľa § 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

Rezervy sú v zákone o účtovníctve v § 26 ods. 5 definované ako záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou. Rezerva sa tvorí na predpokladané časové obdobie, v ktorom sa bude čerpať a keďže nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti (napr. odhaduje sa suma, ktorá sa na obnovu lesa bude potrebovať v prípade tvorby rezervy na lesnú pestovnú činnosť).

Účtovanie rezerv
v jednoduchom účtovníctve

Účtovanie rezerv v jednoduchom účtovníctve je upravené v § 15 postupov účtovania. Tvorba a čerpanie rezerv sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácii. Tvorba rezervy sa účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu (ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky). Čerpanie rezervy sa účtuje ako storno výdavkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu (ako storno výdavku ovplyvňujúceho základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky) a súčasne ako výdavok v členení podľa § 4 ods. 6 písm. e), t. j. výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení podľa charakteru výdavku, napr. ostatné výdavky, zásoby, a pod.

 

Názov účtovného prípadu	Účtovanie v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií
Tvorba rezervy	Výdavok ovplyvňujúci ZD z príjmov a ostatné výdavky
Čerpanie rezervy	Storno výdavku ovplyvňujúceho ZD a storno ostatné výdavky a výdavok ovplyvňujúci ZD z príjmov v členení podľa charakteru výdavku

 

Na základe uvedeného, tvorba a čerpanie rezerv sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Tvorba rezerv sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva môže tvoriť a teda aj účtovať len zákonné rezervy podľa § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov určené pre účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve.

Čerpanie rezervy sa účtuje ako storno výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky.

Spôsob tvorby a používania rezervy sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezervy sa môžu použiť len do vytvorenej výšky a na účel, na ktorý boli vytvorené. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Sú predmetom dokladovej inventúry.

Zákonné rezervy
podľa zákona o dani z príjmov

Podľa § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov v jednoduchom účtovníctve sa môžu tvoriť rezervy na:

a)  lesnú pestovnú činnosť,

b)  uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok,

c)  nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností.

Podľa § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov, rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok (t. j. daňovej rezervy) a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

Rezerva na lesnú pestovnú činnosť

     Príklad 44

Účtovná jednotka v roku 2021 z ťažby dreva dosiahla zisk 25 000 eur. Podľa projektu lesnej pestovnej činnosti musí vysadiť stromčeky do dvoch rokov od vykonanej ťažby. Lesný odborný hospodár vyčíslil výdavky na výsadbu a ochranu vysadených stromčekov vo výške 8 000 €. Rezerva sa vytvorila v roku 2021 na výsadbu stromčekov a ich ochranu, ktorá sa má vykonať v rokoch 2022 a 2023.

Účtovanie tvorby a čerpania rezervy:

V peňažnom denníku v roku 2021:

v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtovala tvorba rezervy vo výške 8 000 eur ako výdavok na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov, teda ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky.

V peňažnom denníku v roku 2022:

skutočné náklady na výsadbu a ochranu stromčekov vo výške 5 000 eur, ktorú ÚJ zabezpečila dodávateľským spôsobom, boli v peňažnom denníku zaúčtované ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky. V rámci uzávierkových účtovných operácií vo výške skutočných výdavkov na výsadbu stromčekov sa zaúčtuje čerpanie rezervy ako storno skutočných výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v ďalšom členení storno ostatné výdavky. Teda dopad na výsledok hospodárenia v roku čerpania rezervy v tomto prípade bude nulový.

V peňažnom denníku v roku 2023:

náklady na ďalšiu výsadbu a ochranu stromčekov vo výške 3 000 eur boli v peňažnom denníku zaúčtované ako výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky. V rámci uzávierkových účtovných operácií vo výške skutočných výdavkov na výsadbu stromčekov sa zaúčtuje čerpanie rezervy ako storno skutočných výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v ďalšom členení storno ostatné výdavky. Teda dopad na výsledok hospodárenia v roku čerpania rezervy v tomto prípade bude nulový.

Ak by nedošlo k čerpaniu rezervy, potom výška nevyčerpanej rezervy sa v peňažnom denníku zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v ďalšom členení storno ostatné výdavky. Keďže tvorba rezervy ovplyvnila výsledok hospodárenia a teda aj základ dane z príjmov, potom aj jej zrušenie, prípadne rozpustenie nevyčerpanej časti rezervy, ovplyvní výsledok hospodárenia a tým aj základ dane z príjmov.

Ak by nastal prípad, že výsadba stromčekov stála 9 500 eur, potom rozdiel vo výške 1 500 eur bude výdavkom ovplyvňujúcim základ dane z príjmov v roku 2022 alebo 2023 podľa tohto, v ktorom roku došlo k vzniku rozdielu (podľa § 20 ods. 20 zákona o dani z príjmov, rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy).

Ak by nastal prípad, že rezerva sa v roku čerpania nemohla vyčerpať celá, pričom k jej čerpaniu dôjde v ďalšom účtovnom období, potom zostatok rezervy v knihe rezerv sa prevedie do ďalšieho  účtovného obdobia a účtovná jednotka musí pristúpiť k úprave rezervy vo vnútornom predpise.

     Príklad 45

Rezerva na nevyfakturované dodávky

Môžem si vytvoriť rezervu na nevyfakturované služby za rok 2021, účtujem v jednoduchom účtovníctve, a ak áno, tak dokedy sa má vyčerpať vytvorená rezerva, či na budúci rok alebo sa dá na niekoľko rokov.

V jednoduchom účtovníctve sa môže účtovať len o zákonných rezervách podľa § 20 ods. 9 zákona č. 595/­2003 Z. z. (v jednoduchom účtovníctve len rezerva na lesnú pestovnú činnosť, rezerva na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok a rezerva na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností).

Účtovná jednotka účtujúca v jednoduchom účtovníctve nemôže tvoriť rezervu na nevyfakturované dodávky. Ak sa služba prijala v roku 2021, ale k jej vyfakturovaniu a k úhrade dôjde až v roku 2022, pôjde o účtovný prípad roka 2022.

10.12 Opravná položka k nadobudnutému majetku (§ 16)

Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje pri prevode majetku štátu podľa zákona č. 92/­1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a pri predaji podniku, ak sa nevykonáva individuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku. Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku je rozdiel medzi kúpnou cenou pri predaji alebo cenou dosiahnutou vydražením a hodnotou majetku, ktorou bol ocenený v účtovníctve privatizovaného subjektu alebo u predávajúceho. Majetok sa pritom ocení zostatkovou cenou z účtovníctva privatizovaného subjektu alebo predávajúceho.

Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje oddelene v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, pričom do opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa nezahŕňa cena pozemkov, ktoré sa vedú samostatne v dohodnutej cene; ak nie je cena pozemku dohodnutá osobitne, účtujú sa pozemky v ocenení podľa osobitného predpisu.

Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa účtuje ako aktívna alebo pasívna. Ak sa u nadobúdateľa majetok dodatočne precení na základe kvalifikovaného odhadu do výšky kúpnej ceny dosiahnutej vydražením, o výsledok ocenenia sa upraví opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku. Dodatočné precenenie sa vykoná najneskôr do uzavretia účtovných kníh. Ak od nadobudnutia majetku do uzavretia účtovných kníh neuplynú tri mesiace, môže sa vykonať precenenie aj v nasledujúcom účtovnom období, ak sa týka obstarávaného majetku.

Opravná položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia dlhodobého majetku. Účtovná jednotka pri účtovaní odpisu postupuje tak, že si zostaví odpisový plán a každoročne odpíše z celkovej sumy opravnej položky 1/­15. Pri jej úplnom odpísaní sa z účtovníctva vyradí.

Odpis aktívnej opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku (kúpna cena bola vyššia ako hodnota majetku, ktorou bol ocenený v účtovníctve privatizovaného alebo predávajúceho) sa zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane a v ďalšom členení ostatné výdavky. Odpis pasívnej opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku (kúpna cena bola menšia ako hodnota majetku, ktorou bol ocenený v účtovníctve privatizovaného alebo predávajúceho) sa zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií do príjmov ovplyvňujúcich základ dane a v ďalšom členení ostatný príjem.

Poznámka:

Tento účtovný prípad v súčasnosti už asi neprichádza do úvahy, ale toto ustanovenie zatiaľ nebolo z postupov účtovania v JÚ vypustené.

10.13 Opravná položka k nadobudnutému majetku (§ 16a)

Do postupov účtovania pre podnikateľov v jednoduchom účtovníctve sa ustanovil nový § 16a v nadväznosti na novelu § 25 ods. 1 písm. e) 1. bodu zákona o účtovníctve, ktorou sa s účinnosťou od 1. 1. 2010 zmenilo oceňovanie majetku a záväzkov nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti.

Pri definícii podniku sa vychádza z § 5 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, že podnikom sa rozumie súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Oceňovanie majetku a záväzkov nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti reálnou hodnotou sa od 1. 1. 2010 vzťahuje aj na účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva. To znamená, že nadobudnutý majetok vo svojom účtovníctve kupujúca účtovná jednotka neocení dohodnutou kúpnou cenou, ale reálnou hodnotou. V súlade s § 27 zákona o účtovníctve, reálnou hodnotou sa rozumie trhová cena, hodnota zistená oceňovacími modelmi, alebo posudok znalca.

Ak pri kúpe podniku alebo jeho časti vznikne rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a reálnou hodnotou, ktorou sa majetok ocení u kupujúceho, účtuje sa ako opravná položka k nadobudnutému majetku.

Opravná položka sa účtuje v knihe dlhodobého majetku určenej na účtovanie opravnej položky k nadobudnutému majetku. Opravná položka sa účtuje ako aktívna alebo pasívna.

Aktívna opravná položka k nadobudnutému majetku vzniká vtedy, keď kupujúca účtovná jednotka získa podnik alebo jeho časť za cenu vyššiu ako je jeho reálna hodnota. Pasívna opravná položka k nadobudnutému majetku vzniká vtedy, ak je dohodnutá kúpna cena nižšia ako je reálna hodnota tohto majetku.

Opravná položka k nadobudnutému majetku sa odpisuje rovnomerne počas siedmich rokov. Po jej úplnom odpísaní sa opravná položka k nadobudnutému majetku vyradí z knihy dlhodobého majetku.

Odpis aktívnej opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane a v ďalšom členení ostatné výdavky. Odpis pasívnej opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku sa zaúčtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií do príjmov ovplyvňujúcich základ dane a v ďalšom členení ostatný príjem.

Poznámka:

Opravné položky tvorené z titulu úpravy ocenenia majetku (dlhodobý hmotný, dlhodobý nehmotný majetok, dlhodobý finančný majetok, pohľadávky) sa v jednoduchom účtovníctve netvoria. Podľa § 26 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva s výnimkou odpisovania majetku a tvorby rezerv, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov, neupravuje ocenenie majetku a neúčtuje o nasledovných skutočnostiach:

1. zásoby v jednoduchom účtovníctve sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňujú na čistú realizačnú hodnotu (čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena zásob znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a náklady súvisiace s ich predajom),

2. ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, záväzky v účtovnej závierke sa neuvádzajú vo zvýšenom ocenení,

3. ocenenie majetku sa neupraví o opravné položky pri znížení hodnoty majetku, aj keď existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu.

10.14 Finančný prenájom (§ 17)

Finančný prenájom je obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prena­jatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu tohto majetku [§ 2 písm. s) druhý bod zákona o dani z príjmov].

Dohodnutými platbami sú jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu; súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena [§ 2 písm. s) zákona o dani z príjmov], za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu prechádza vlastnícke právo k prena­jatému majetku z prenajímateľa na nájomcu.

Istinou u nájomcu je celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady (nájomné), pričom suma istiny u nájomcu sa rovná sume istiny u prenajímateľa; nerealizovanými finančnými nákladmi (nájomným) sú budúce finančné náklady, ktoré sú u prenajímateľa nerealizovanými budúcimi výnosmi; nerealizovanými finančnými výnosmi sú budúce finančné výnosy vypočítané prenajímateľom, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery a metódou prírastkovej výpožičkovej úrokovej miery.

Účtovanie u prenajímateľa

1. V deň odovzdania majetku nájomcovi sa v knihe pohľadávok prenajímateľa účtuje pohľadávka vo výške istiny. V účtovníctve prenajímateľa sa prenajatý majetok účtuje ako predaj majetku a vyradí sa z účtovníctva.

2. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe pohľadávok prenajímateľa účtuje pohľadávka vo výške splatného finančného výnosu. V peňažnom denníku sa účtuje príjem dohodnutej platby.

Účtovanie u nájomcu

1. V deň prevzatia majetku nájomcom sa účtuje v knihe záväzkov a v knihe dlhodobého majetku nájomcu záväzok z finančného prenájmu v ocenení rovnajúcom sa istine u nájomcu. Náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu sú súčasťou ocenenia majetku.

2. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v knihe záväzkov nájomcu účtuje záväzok vo výške splateného finančného nákladu. V peňažnom denníku sa účtuje úhrada dohodnutej platby [§ 19 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov].

3. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa v peňažnom denníku nájomcu účtuje odpis majetku obstaraného finančným prenájmom (zákon o dani z príjmov).

4. Majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa odpisuje podľa § 20 opatrenia.

5. Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty z majetku obstaraného finančným prenájmom sa v účtovníctve nájomcu postupuje podľa § 25 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

Ak je ocenenie majetku v cudzej mene, prepočíta sa ocenenie majetku, ako aj ocenenie záväzku z istiny v účtovníctve nájomcu na eurá referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu prevzatia majetku nájomcom. V deň splatnosti dohodnutých platieb v cudzej mene sa v knihe záväzkov nájomcu účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu, prepočítaný referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu splatnosti. Ak má účtovná jednotka účet vedený v eurách, v peňažnom denníku sa zaúčtuje úhrada dohodnutej platby v eurách, ktorá sa ocení kurzom príslušnej banky.

Ak má účtovná jednotka účet vedený v cudzej mene, úhrada dohodnutej platby v cudzej mene sa zaúčtuje v peňažnom denníku prepočítaná na eurá referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu úhrady, váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Kurzové rozdiely vznikajúce pri jednotlivých splátkach sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Prijatie majetku prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje v knihe zásob v zostatkovej hodnote istiny, ak prenajímateľ bude tento majetok využívať aj naďalej na obchodovanie. Zánik pohľadávky sa účtuje v knihe pohľadávok prenajímateľa. Prípadné finančné vysporiadanie prenajímateľa s nájomcom sa účtuje v peňažnom denníku prenajímateľa.

V deň odovzdania majetku prenajímateľovi z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje vyradenie majetku v zostatkovej cene v knihe dlhodobého majetku. V knihe záväzkov nájomcu sa účtuje zánik zostatku záväzku vzniknutého z finančného prenájmu. Prípadné finančné vysporiadanie nájomcu s prenajímateľom sa účtuje v peňažnom denníku nájomcu.

10.15 Dotácie v jednoduchom účtovníctve (§ 18)

Do 31. 12. 2015 bolo upravené účtovanie dotácií len v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov. Od 1. 1. 2016 Opatrením MF SR č. MF/­18451/­2015-74 sa ustanovilo účtovanie dotácií aj v peňažnom denníku, a to účtovanie:

•    prijatia a použitia dotácií, pričom postup účtovania závisí od toho, či boli dotácie poskytnuté na bežné výdavky, na dlhodobý odpisovaný majetok alebo na dlhodobý neodpisovaný majetok;

•    vrátenia peňažných prostriedkov z dotácií a úhrady penále, ak sa porušia ustanovené podmienky, pričom postup účtovania vrátenia dotácií závisí od toho, či nastane vrátenie peňažných prostriedkov v tom istom účtovnom období, ako je ich prijatie alebo v inom účtovnom období.

Účtovanie dotácií poskytnutých na bežné výdavky a na dlhodobý odpisovaný majetok v peňažnom denníku „kopíruje“ ustanovenia zákona o dani z príjmov. Spôsob zahrnutia dotácie, podpory a príspevku do základu dane u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva je uvedený v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. V prípade, ak daňovník nadobudne majetok z dotácie a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ide hlavne o otázku zahŕňania tejto dotácie (príjmu) do základu dane, a to postupne v tom zdaňovacom období, v ktorom je dotácia čerpaná.

V prípade odpisovaného majetku je to postupne k výške uplatňovaných odpisov, v prípade dotácií na bežné výdavky je to postupne tak, ako sa čerpajú. Ide v zásade o úpravu časového rozlíšenia zdanenia príjmu v prospech daňovníka, pretože nemusí zahrnúť celý príjem do základu dane v zdaňovacom období, kedy ho dosiahol, ale až postupne, ako ho čerpá.

Dotácia poskytnutá na bežné výdavky

Dotácia poskytnutá na bežné výdavky sa účtuje nasledovne:

1. Nárok na poskytnutie dotácie sa účtuje v knihe pohľadávok.

2. Prijatie dotácie sa účtuje v peňažnom denníku ako príjem neovplyvňujúci základ dane (ZD) a zároveň sa účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie.

3. Suma použitej dotácie sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako príjem ovplyvňujúci ZD v členení „ostatný príjem“ vo výške vynaložených výdavkov, na ktoré bola dotácia poskytnutá.

V prípade, ak dotácia je poskytnutá na refundáciu bežných výdavkov (dotácia poskytnutá dodatočne po tom, ako boli výdavky vynaložené), účtovanie je nasledovné:

1. Nárok na poskytnutie dotácie sa účtuje v knihe pohľadávok.

2. Prijatie dotácie sa účtuje v peňažnom denníku ako príjem ovplyvňujúci ZD v členení „ostatný príjem“ a zároveň sa účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie.

Dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného dlhodobého
(hmotného a nehmotného) majetku

1. Nárok na poskytnutie dotácie sa účtuje v knihe pohľadávok.

2. Prijatie dotácie sa účtuje v peňažnom denníku ako príjem neovplyvňujúci ZD a zároveň sa účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie.

3. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje v peňažnom denníku odpis dlhodobého majetku ako výdavok ovplyvňujúci ZD v členení „ostatný výdavok“ a v rovnakej výške alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku sa účtuje príjem ovplyvňujúci ZD v členení „ostatný príjem“.

Dotácia poskytnutá na obstaranie neodpisovaného dlhodobého majetku (DM)

Dotácia poskytnutá na obstaranie neodpisovaného DM sa účtuje nasledovne:

1. Nárok na poskytnutie dotácie sa účtuje v knihe pohľadávok.

2. Prijatie dotácie sa účtuje v peňažnom denníku ako príjem neovplyvňujúci ZD a zároveň sa účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie.

3. Použitie dotácie na obstaranie neodpisovaného DM sa účtuje v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami v tom účtovnom období, v ktorom sa účtuje súvisiaci výdavok.

Ak sa obstaráva neodpisovaný DM, a to pozemok s podmienkou postavenia stavby na tomto pozemku, použitie dotácie sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako prírastok príjmov ovplyvňujúcich ZD v členení „ostatný príjem“ súčasne s odpisom tejto stavby v rovnakej výške alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie pozemku.

Povinnosť vrátiť peňažné
prostriedky z dotácie

Ak sa porušia ustanovené podmienky a vznikne povinnosť vrátiť peňažné prostriedky z dotácie, účtovanie je nasledovné:

1. Záväzok voči poskytovateľovi dotácie vo výške sumy peňažných prostriedkov z dotácie určených na vrátenie sa účtuje v knihe záväzkov.

2. Vrátenie peňažných prostriedkov sa v peňažnom denníku účtuje dvomi spôsobmi:

a)  v prípade, ak nastane povinnosť vrátenia neoprávnene vynaložených peňažných prostriedkov z dotácie v tom istom účtovnom období, ako je ich prijatie, sa vrátenie dotácie účtuje ako zníženie príjmu neovplyvňujúceho ZD alebo zníženie príjmu ovplyvňujúceho ZD v členení „ostatný príjem“, ak dotácia alebo jej pomerná časť bola zahrnutá do príjmu ovplyvňujúceho ZD v členení „ostatný príjem“. Zároveň sa zníži záväzok voči poskytovateľovi dotácie v knihe záväzkov alebo

b)  v prípade, ak účtovná jednotka má povinnosť vrátenia neoprávnene po­užitých peňažných prostriedkov z dotácie v inom účtovnom období ako v písm. a) (tzn. nie v tom istom účtovnom období, ako bolo prijatie dotácie), sa vrátenie dotácie účtuje ako výdavok neovplyvňujúci ZD alebo ako výdavok ovplyvňujúci ZD v členení „ostatný výdavok“, ak dotácia alebo jej pomerná časť bola zahrnutá do príjmu ovplyvňujúceho ZD v členení „ostatný príjem“. Zároveň sa zníži záväzok voči poskytovateľovi dotácie v knihe záväzkov.

Povinnosť platiť penále
za neoprávnené použitie dotácie

Ak vznikne povinnosť platiť penále za neoprávnené použitie dotácie, je účtovanie nasledovné:

1. Záväzok voči poskytovateľovi dotácie vo výške penále sa účtuje v knihe záväzkov.

2. Vrátenie penále sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok neovplyvňujúci ZD.

     Príklad 46

Dotácia na úhradu výdavkov

Fyzická osoba podnikateľ získala v roku 2021 dotáciu vo výške 30 000 eur na založenie úrody v roku 2022.

Nárok na poskytnutie dotácie sa účtuje v knihe pohľadávok. Ak dotácia na úhradu výdavkov bola prijatá už v roku 2021, ale nákup sadív, osív a hnojív sa uskutoční až v roku 2022, potom prijatá dotácia v roku 2021 sa nezahrnie do základu dane z príjmov, ale v peňažnom denníku sa zaúčtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov. Zároveň sa zaúčtuje zánik dotácie voči poskytovateľovi dotácie v knihe pohľadávok.

V roku 2022 nákup sadív, osív a hnojív sa zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa prijatá dotácia z roku 2021 zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Dopad na výsledok hospodárenia bude nula, pretože dotácia bola poskytnutá v rovnakej výške ako boli daňové výdavky, na ktoré bola dotácia poskytnutá.

Ak by dotácia bola poskytnutá v nižšej sume, než sú výdavky na založenie úrody, napr. dotácia bola poskytnutá vo výške 30 000 €, ale skutočne vynaložené výdavky boli vo výške napr. 35 000 €, potom rozdiel vo výške 5 000 € ostane zaúčtovaný vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v roku 2022.

     Príklad 47

Dotácia na obstaranie odpisovaného dlhodobého hmotného majetku

Fyzická osoba podnikateľ získala v roku 2021 dotáciu vo výške 60 000 eur určenú na obstaranie poľnohospodárskeho stroja vo výške 60 000 eur. Stroj bol zakúpený 5. 6. 2021 a v tomto mesiaci aj uvedený do používania. Účtovná jednotka si v odpisovom pláne v súlade s § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve stanovila daňové odpisy.

Nárok na dotáciu za účtuje v knihe pohľadávok. Ak dotácia na obstaranie DHM bola prijatá v roku 2021, potom príjem peňažných prostriedkov na bankový účet sa zaúčtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane v členení „ostatný príjem“. Zároveň v knihe pohľadávok sa zaúčtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie.

Účtovná jednotka vypracuje odpisový plán, podľa ktorého bude stroj odpisovať 4 roky. V prvom roku obstarania stroja zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií do výdavkov ovplyvňujúcich ZD odpisy za 6 mesiacov, t. j. od júna 2021 do decembra 2021, vo výške 7 500 € (60 000 €: 4 roky × 6 mesiacov), a v rovnakej sume zaúčtuje aj dotáciu ako príjem ovplyvňujúci ZD v členení „ostatné príjmy“.

Ak by účtovná jednotka obdŕžala dotáciu v nižšej sume, než bola obstarávacia cena stroja, potom v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje dotáciu ako príjem ovplyvňujúci ZD v pomernej výške pripadajúcej na odpisy. Napr. ak by dotácia bola len vo výške 30 000 €, potom odpisy zaúčtuje vo výške 7 500 a dotáciu k nim vo výške 3 750 €.

Dotácia na nájomné § 18 ods. 9 postupov účtovania v JÚ

Opatrením č. MF/011076/2020-74 od 31. 12. 2020 sa v § 18 sa doplnil nový odsek č. 9, ktorým sa ustanovuje účtovanie dotácie na úhradu nájomného poskytnutej v zmysle § 13c zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR v znení zákona č. 155/2020 Z. z. u nájomcu aj prenajímateľa.

V knihe pohľadávok u nájomcu sa pri dotácii na úhradu nájomného účtuje pohľadávka z dotácie na úhradu nájomného voči štátnemu rozpočtu, a to na základe oznámenia o schválení dotácie na úhradu nájomného a zároveň jej zánik vzájomným zápočtom s pomernou časťou záväzku z nájomného; v knihe záväzkov u nájomcu sa účtuje zánik časti dotácie na úhradu nájomného. V peňažnom denníku nájomcu sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje príjem zo započítanej pohľadávky z dotácie ako príjem ovplyvňujúci ZD z príjmov v ďalšom členení ostatné príjmy a výdavok zo započítaného záväzku z nájomného ako výdavok ovplyvňujúci ZD z príjmov v členení ďalšom služby najviac vo výške poskytnutej dotácie na úhradu nájomného. V knihe pohľadávok prenajímateľa sa na základe oznámenia o schválení dotácie na úhradu nájomného účtuje zánik pohľadávky z nájomného voči nájomcovi vo výške dotácie na úhradu nájomného a zároveň vznik pohľadávky voči štátnemu rozpočtu. V peňažnom denníku prenajímateľa sa účtuje prijatá platba z dotácie na úhradu nájomného ako príjem ovplyvňujúci ZD z príjmov v ďalšom členení služby.

U nájomcu sa účtuje:

•    v knihe pohľadávok pohľadávka z dotácie na nájomné voči štátnemu rozpočtu, a to na základe oznámenia o schválení dotácie na nájomné a zároveň jej zánik vzájomným zápočtom s pomernou časťou záväzku z nájomného,

•    v knihe záväzkov zánik časti dotácie na úhradu nájomného,

•    v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií príjem zo započítanej pohľadávky z dotácie ako príjem ovplyvňujúci ZD v členení ostatné príjmy a výdavok zo započítaného záväzku z nájomného ako výdavok ovplyvňujúci ZD v členení služby najviac vo výške poskytnutej dotácie na nájomné.

U prenajímateľa sa účtuje:

•    v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z nájomného voči nájomcovi vo výške dotácie na nájomné, a to na základe oznámenia o schválení dotácie na nájomné a zároveň vznik pohľadávky voči štátnemu rozpočtu,

•    v peňažnom denníku prijatá platba z dotácie na nájomné ako príjem ovplyvňujúci ZD v členení predaj výrobkov a služieb.

     Príklad 48

Nájomca platí mesačne prenajímateľovi nájomné vo výške 1 000 €. Prenajímateľ odpustil nájomcovi nájomné vo výške 40 % z mesačného nájomného, t. j. 400 €.

Účtovanie u nájomcu:

Kniha záväzkov

Zaúčtovanie záväzku na úhradu nájomného voči prenajímateľovi 1 000 €.

Zaúčtovanie zániku časti dotácie na nájomné – zápočet s pohľadávkou 400 €.

Kniha pohľadávok

Zaúčtovanie vzniku pohľadávky voči ŠR na úhradu nájomného 400 €.

Započítanie pohľadávky s časťou záväzku 400 €.

Peňažný denník u nájomcu v rámci uzávierkových účtovných operácií (t. j. bez pohybu peňažných prostriedkov)

Dotácia na nájomné sa zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci ZDP v členení „ostatné príjmy“ 400 €.

A zároveň výdavok zo započítaného záväzku vo výške poskytnutej dotácie na nájomné ako výdavok ovplyvňujúci ZDP v ďalšom členení „služby“ 400 €.

 Zvyšnú časť nájomného (600 €), ktorú musí nájomca prenajímateľovi zaplatiť, zaúčtuje v peňažnom denníku ako úbytok peňažných prostriedkov (hotovosť, banka) a ako výdavok ovplyvňujúci ZDP a zároveň zaúčtuje zánik zvyšnej časti záväzku v knihe záväzkov.

Účtovanie u prenajímateľa

V knihe pohľadávok zaúčtuje pohľadávku z nájomného vo výške 1 000 €.

V knihe pohľadávok na základe oznámenia o schválení dotácie na úhradu nájomného zaúčtuje zánik pohľadávky z nájomného voči nájomcovi vo výške dotácie na úhradu nájomného a zároveň vznik novej pohľadávky voči štátnemu rozpočtu.

-   zánik pohľadávky voči nájomcovi   400 €

-   vznik novej pohľadávky voči ŠR      400 €

V peňažnom denníku prenajímateľa sa účtuje prijatá platba z dotácie na úhradu nájomného ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení „služby“:

-   príjem peňažných prostriedkov
na bankovom účte   400 €

-   príjem ovplyvňujúci ZDP
v ďalšom členní „služby“    400 €

O ďalšom príjme ovplyvňujúcom základ dane z príjmov bude prenajímateľ v peňažnom denníku účtovať v momente prijatia peňažných prostriedkov od nájomcu, ktorý doplatí zvyšnú časť nájomného (600 €).

Účtovanie sponzorského (§ 18a)

V nadväznosti na zákon o športe sa do postupov účtovania v JÚ ustanovilo účtovanie sponzorského v účtovnej jednotke, ktorá je sponzorom, a v účtovnej jednotke, ktorá je športovcom alebo športovým odborníkom a je samostatne zárobkovo činnou osobou.

V účtovnej jednotke, ktorá je sponzorom, sa účtuje:

•    v knihe záväzkov záväzok voči sponzorovanému, ktorým môže byť športovec, športový odborník alebo športová organizácia;

•    v peňažnom denníku poskytnutie sponzorského sponzorovanému ako výdavok neovplyvňujúci ZD a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa sponzorské účtuje do výdavkov ovplyvňujúcich ZD, a to na základe informácie o použití sponzorského v zmysle § 51 ods. 3 zákona o športe v účtovnom období, v ktorom sa sponzorské použilo.

V účtovnej jednotke, ktorá je športovcom alebo športovým odborníkom a je samostatne zárobkovo činnou osobou, sa účtuje:

•    v knihe pohľadávok pohľadávka voči sponzorovi;

•    v peňažnom denníku prijatie sponzorského od sponzora ako príjem neovplyvňujúci ZD. Postup účtovania použitia sponzorského a jeho zahrnutia do príjmov ovplyvňujúcich ZD závisí od toho, či sa sponzorské použije na bežné výdavky alebo na dlhodobý odpisovaný majetok. Pri sponzorskom poskytnutom na bežné výdavky sa na konci účtovného obdobia zistí suma použitého sponzorského a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje príjem ovplyvňujúci ZD v členení „ostatný príjem“ vo výške použitého sponzorského, a to v každom účtovnom období trvania zmluvy o sponzorstve v športe. Pri sponzorskom poskytnutom na dlhodobý majetok sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje odpis majetku obstaraného zo sponzorského ako výdavok ovplyvňujúci ZD v členení „ostatný výdavok“ a v rovnakej výške alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého sponzorského na obstaranie tohto majetku sa účtuje príjem ovplyvňujúci ZD v členení „ostatný príjem“.

Ak sa porušia podmienky zmluvy o sponzorstve v športe, účtovanie je nasledovné:

•    u sponzorovaného sa účtuje obdobne ako pri porušení podmienok poskytnutia dotácie (pozri vyššie);

•    u sponzora sa účtuje v peňažnom denníku v závislosti od toho, či nastane vrátenie peňažných prostriedkov v tom istom účtovnom období, ako je ich prijatie alebo v inom účtovnom období:

a)  ak nastane povinnosť vrátenia neoprávnene vynaložených peňaž­ných prostriedkov zo sponzorské­ho v tom istom účtovnom období, ako je jeho prijatie, v deň účtovania vrátenia pe­ňažných prostriedkov zo sponzor­ského sa v účtovníctve sponzora účtuje v peňažnom denníku zníženie výdavku neovplyvňujúceho ZD alebo v pomernej časti zahrnutej do výdavku ovplyvňujúceho ZD v členení „služby“ alebo v členení „ostatný výdavok“,

b)  ak nastane povinnosť vrátenia neoprávnene vynaložených peňaž­ných prostriedkov zo sponzorského v iných účtovných obdobiach, ako bolo poskytnutie sponzorského, sa v účtovníctve sponzora účtuje príjem ovplyvňujúceho ZD v členení „ostatný príjem“, ak sponzorské alebo jeho časť bola zahrnutá do výdavku ovplyvňujúceho ZD v členení „služby“ alebo v členení „ostatný výdavok“.

10.16 Daň z pridanej hodnoty (§ 19)

V účtovnej jednotke, ktorá je platiteľom DPH, sa daň z pridanej hodnoty účtuje v knihe pohľadávok, knihe záväzkov a v pomocnej knihe DPH. Podľa jednotlivých účtovných prípadov sa účtuje o práve na odpočítanie DPH alebo o povinnosti platiť DPH v pomocnej knihe DPH.

V peňažnom denníku sa ku dňu inkasa pohľadávky alebo ku dňu prijatia preddavku základ dane z pridanej hodnoty účtuje ako

-   výdavok ovplyvňujúci ZD a DPH sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci ZD.

Pri úhrade záväzku alebo poskytnutí preddavku sa v peňažnom denníku účtuje základ dane z pridanej hodnoty ako

-   výdavok ovplyvňujúci ZD alebo ako výdavok neovplyvňujúci ZD a DPH, na ktorú vzniklo právo na odpočítanie DPH sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci ZD.

Výsledný vzťah voči správcovi dane, ktorým je nadmerný odpočet DPH, sa účtuje v knihe pohľadávok. Výsledný vzťah voči správcovi dane, ktorým je vlastná daňová povinnosť DPH, sa účtuje v knihe záväzkov.

Platba záväzku voči správcovi dane alebo inkaso pohľadávky z titulu nadmerného odpočtu DPH, sa v peňažnom denníku uvádza v príslušnom prehľade podľa podmienok ustanovených zákonom o dani z príjmov.

DPH vzťahujúca sa k obdobiu, v ktorom mala byť účtovná jednotka platiteľom DPH, sa účtuje v 

a)  knihe pohľadávok, ak výsledným vzťahom voči správcovi dane je odpočítanie DPH, ktoré prevyšuje DPH, ktorú je účtovná jednotka povinná platiť,

b)  knihe záväzkov, ak výsledným vzťahom voči správcovi dane je povinnosť účtovnej jednotky platiť DPH.

     Príklad 49

Podnikateľ je platiteľom DPH a účtuje v jednoduchom účtovníctve. Dňa 15. 5. vystavil odberateľskú faktúru za predaný tovar v celkovej výške 6 000 eur, z toho DPH 1 000 eur. Kedy má podnikateľ odberateľskú faktúru za predaj tovaru zaúčtovať do peňažného denníka?

Odberateľskú faktúru zaúčtuje do knihy pohľadávok v deň splnenia dodávky. Príjem za predaj tovaru účtovná jednotka v peňažnom denníku bude účtovať až vtedy, keď obdrží peňažné prostriedky a to ako príjem peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankový účet a sumu vo výške 5 000 eur zaúčtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení predaj tovaru. Zároveň zaúčtuje aj DPH vo výške 1 000 eur ako príjem nezahrňovaný do základu dane z príjmov v ďalšom členení DPH

     Príklad 50

Podnikateľ je platiteľom DPH a účtuje v jednoduchom účtovníctve. Dňa 29. 5. mu prišla faktúra za internet, ktorá bola vystavená dňa 21. 5. a splatnosť mala 5. 6. Kedy má podnikateľ faktúru zaradiť do účtovníctva a kedy môže uplatniť DPH?

Došlá faktúra za internet sa zaúčtuje v knihe záväzkov. Do peňažného denníka sa zaúčtuje až pri jej úhrade, a to základ dane ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v druhovom členení služby a suma vo výške DPH ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Prijatie tovaru alebo služby, pri ktorých nevzniká nárok na odpočítanie dane

Pri prijatí služby alebo pri nadobudnutí majetku, ktorým je podľa zákona o DPH tovar, pri ktorých nevzniká nárok na odpočítanie dane podľa zákona o DPH, je daň z pridanej hodnoty súčasťou obstarávacej ceny.

Ak účtovná jednotka nemá nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, potom do peňažného denníka sa bude účtovať obstaraný tovar alebo prijatá služba vrátane DPH, samozrejme až po úbytku peňažných prostriedkov v hotovosti alebo z bankového účtu. Zahrnutie dane do obstarávacej ceny tovaru alebo služby znamená, že sa o dani z pridanej hodnoty neúčtuje.

Intrakomunitárne nadobudnutie tovaru

V prípade intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru sa v deň vzniku daňovej povinnosti účtuje samozdanenie ako záväzok v knihe záväzkov alebo v pomocnej knihe k dani z pridanej hodnoty. Ak vznikne právo odpočítať daň z pridanej hodnoty, účtuje sa odpočítateľná daň z pridanej hodnoty v deň vzniku nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v knihe pohľadávok alebo v pomocnej knihe dane z pridanej hodnoty.

Odpočítanie dane koeficientom

V nadväznosti na § 50 ods. 1 až 3 zákona o DPH, pri pomerne odpočítanej DPH v jednom zdaňovacom období sa časť DPH, na ktorú nie je nárok, účtuje ako výdavok ovplyvňujúci ZD v členení ostatné výdavky. Rozdiel medzi pomerne odpočítanou DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a pomerne odpočítanou daňou z pridanej hodnoty vypočítanou po skončení účtovného obdobia sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií

-   ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, ak ide o zvýšenie daňovej povinnosti,

-   príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov, ak ide o zníženie daňovej povinnosti.

Účtovanie DPH pri čiastočných platbách

Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty v peňažnom denníku pri čiastočnej úhrade záväzku alebo čiastočnom inkase pohľadávky sa postupuje podľa vnútorného predpisu účtovnej jednotky.

V tomto ustanovení postupy účtovania ponechávajú na rozhodnutí účtovnej jednotky spôsob účtovania dane z pridanej hodnoty pri čiastočnej úhrade záväzku alebo čiastočnom inkase pohľadávky. Napr. pri čiastočnom inkase pohľadávky sa účtovná jednotka môže rozhodnúť, či zaúčtuje v peňažnom denníku najskôr úhradu DPH a zvyšnú časť pohľadávky alebo zaúčtuje DPH pri každej splátke alebo DPH zaúčtuje až pri poslednej splátke. Za týmto účelom musí mať účtovná jednotka vypracovaný vnútorný predpis, v ktorom určí, akým spôsobom bude DPH pri čiastkovej úhrade záväzku a čiastočnom inkase pohľadávky účtovať.

     Príklad 51

V roku 2021 vyfakturoval podnikateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty za dodávku tovaru svojmu odberateľovi sumu vo výške 24 000 eur, z tohto daň z pridanej hodnoty 4 000 eur. Odberateľ poukázal podnikateľovi čiastočnú úhradu pohľadávky v decembri vo výške 5 000 eur. Iné čiastočné úhrady v priebehu účtovného obdobia nezaznamenal. Ako má postupovať pri zaúčtovaní čiastočnej úhrady v jednoduchom účtovníctve?

Podľa § 19 ods. 5 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve je podnikateľ povinný upraviť postup pri účtovaní dane z pridanej hodnoty v prípade čiastočnej úhrady vnútorným predpisom. Nie je rozhodujúca periodicita úhrad počas účtovného obdobia. Správnosť svojho postupu preukazuje účtovným záznamom, ktorým je vnútorný predpis účtovnej jednotky upravujúci oblasť účtovania čiastočných úhrad. Rozhodnutie účtovnej jednotky je účtovnou zásadou, ktorú nemôže počas účtovného obdobia meniť. V prípade výskytu viacerých čiastočných úhrad pohľadávok musí postupovať rovnako pri všetkých. Nie je možné účtovať inak počas účtovného obdobia a inak na prelome účtovných období.

Účtovná jednotka si môže stanoviť nasledovný postup:

a)  DPH sa účtuje ako prvá,

teda celú DPH vo výške 4 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem nezahrňovaný do základu dane z príjmov v ďalšom členení DPH (alebo ostatné výdavky) a sumu vo výške 1 000 eur zaúčtuje ako príjem zahrňovaný do základu dane z príjmov v ďalšom členení predaj tovaru,

b)  pomerné účtovanie DPH vo vzťahu k výške prijatej úhrady,

sumu vo výške 4 166,67 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrňovaný do základu dane z príjmov v ďalšom členení predaj tovaru a DPH vo výške 833,33 eur zaúčtuje ako príjem nezahrňovaný do základu dane z príjmov v ďalšom členení DPH (alebo ostatné výdavky),

c)  DPH sa účtuje ako posledná,

potom čiastočný príjem za predaný tovaru vo výške 5 000 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrňovaný do nákladu dane z príjmov v ďalšom členení predaj tovaru.

Vnútorná úprava sa týka nielen čiastočných úhrad pohľadávok, ale aj záväzkov. Akú zásadu si zvolí pri účtovaní čiastočnej úhrady pohľadávok, takú použije aj pri účtovaní čiastočnej úhrady záväzkov. Nie je možné inak postupovať pri čiastočnej úhrade pohľadávok, a inak pri čiastočnej úhrade záväzkov. Zvolenú účtovnú zásadu musí účtovná jednotka používať počas celého účtovného obdobia na všetky prípady čiastočných úhrad. Pri zahrňovaní dane z pridanej hodnoty do výdavkov môže rovnako ako v prípade čiastočnej úhrady pohľadávok postupovať nasledovne:

-   daň z pridanej hodnoty bude účtovať do výdavkov peňažného denníka ako prvú,

-   daň z pridanej hodnoty bude účtovať do výdavkov peňažného denníka pomerne k prijatej úhrade,

-   daň z pridanej hodnoty bude účtovať do výdavkov peňažného denníka ako poslednú.

Do účtovnej závierky sa u platiteľa dane účtuje výsledný vzťah k správcovi dane (štátnemu rozpočtu), ktorý predstavuje:

-   neuhradenú daňovú povinnosť z riadneho daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie (za december alebo 4. Q),

-   neuhradený nadmerný odpočet z riadneho daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie (december alebo 4. Q),

-   neuhradený nadmerný odpočet z riadneho daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ak ho daňový subjekt nemohol odpočítať od vykázanej daňovej povinnosti za nasledujúce zdaňovacie obdobie (november alebo 3. Q),

-   prípadné povinnosti a práva vyplývajúce z podaných dodatočných daňových priznaní,

-   daňové nedoplatky a podobne.

Analýza zostatku predchádza uzatvoreniu knihy dane z pridanej hodnoty. Zostatok by mal korešpondovať s povinnosťami a uplatnením práv platiteľa. Nemal by tam figurovať nárok, na ktorý si platiteľ odpočítanie dane neuplatní, napríklad z dôvodu chybného postupu.

Neplatiteľ dane z pridanej hodnoty o daňovej povinnosti neúčtuje a na svojich odberateľských faktúrach a iných dokladoch o tržbe daň nevyčísľuje. Daň, ktorá sa viaže k prijatým dodávkam tovarov a služieb, ktoré obstaral od platiteľov dane zahrnie do ich obstarávacej ceny bez osobitného vyčísľovania.

10.17 Cudzia mena (§ 21)

Pri kúpe cudzej meny za eurá sa prírastok cudzej meny prepočíta kurzom, ktorý bol použitý pri nákupe tejto cudzej meny alebo referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu. Pri kúpe cudzej meny za inú cudziu menu sa prírastok cudzej meny uvedie ako hodnota úbytku inej cudzej meny v eurách alebo sa prírastok cudzej meny prepočíta referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu.

Pri úbytku rovnakej cudzej meny v hotovosti a z účtov v bankách možno pri prepočte cudzej meny na eurá použiť ocenenie referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku peňažných prostriedkov sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku peňažných prostriedkov.

Ak je úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, pri prepočte úhrady záväzku na eurá sa použije rovnaký spôsob, aký sa použije pri úbytku cudzej meny podľa § 21 ods. 2, t. j. ocenenie referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku peňažných prostriedkov sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku peňažných prostriedkov.

Cudzia mena v hotovosti a na účtoch v bankách sa prepočíta na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzové rozdiely z prepočtu sa účtujú podľa § 4 ods. 4 (kurzové rozdiely sa účtujú v peňažnom denníku ako posledné položky pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov, ak ide o kurzovú stratu, alebo ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov, ak ide o kurzový zisk).

Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve ocenia referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka ocenia referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Kurzový rozdiel z ocenenia ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa pri pohľadávkach a záväzkoch v peňažnom denníku neúčtuje, s výnimkou kurzového rozdielu podľa § 10 ods. 28 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve (kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade a postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky ak ide o kurzovú stratu a ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení ostatný príjem, ak ide o kurzový zisk) a § 17 ods. 6 (účtovanie kurzových rozdielov pri majetku obstaraného formou finančného prenájmu pri postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene).

Pri zúčtovaní preddavku poskytnutého alebo prijatého v priebehu účtovného obdobia sa pri prepočte použije kurz, ktorým bol preddavok ocenený pri jeho poskytnutí alebo prijatí.

Prijaté preddavky a poskytnuté preddavky v cudzej mene sa v účtovnej závierke vykazujú ocenené kurzom, ktorým boli prvotne ocenené ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pri prijatých preddavkoch a poskytnutých preddavkoch v cudzej mene nevznikajú kurzové rozdiely.

Kúpa cudzej meny za menu euro

Účtovná jednotka pri kúpe cudzej meny (ocenenie prírastku) za menu euro môže použiť dva kurzy:

a)  komerčný kurz banky alebo zmenárne, v ktorej cudziu menu kúpila (komerčný kurz), alebo

b)  referenčný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v deň uzavretia obchodu.

     Príklad 52

Podnikateľ kúpil dňa 23. 4. zo svojho účtu vedeného v eurách 1 000 CZK. Banka použila kurz 24,456 CZK/­eur (devízy predaj). Podnikateľovi odúčtovala z účtu vedeného v eurách 40,89 eur. Podnikateľ na ocenenie prírastku cudzej meny za menu euro použil komerčný kurz banky, teda kurz, za ktorý cudziu menu kúpil.

Účtovná jednotka (podnikateľ) postupovala v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve, ako aj v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve, keď na ocenenie prírastku cudzej meny za menu euro použila jednu z možností ocenenia uvedenom v týchto ustanoveniach, t. j. prírastok cudzej meny za menu euro ocenila kurzom, za ktorý cudziu menu obstarala.

Účtovanie:

•    Účtovný prípad: nákup valút a ich prijate do valutovej pokladnice:

keďže v peňažnom denníku sa účtuje len v eurách, nákup cudzej meny v hotovosti do valutovej pokladnice v ocenení 40,89 eur podnikateľ zaúčtuje

-   ako prírastok cudzej meny v hotovosti – valutová pokladnica a 

-   priebežná položka výdaj vo výške 40,89 eur.

Zároveň sa do pokladničnej knihy vedenej v CZK zaúčtuje príjem vo výške 1 000 CZK.

•    Účtovný prípad: výpis z bankového účtu vedeného v eurách:

-   priebežná položka príjem
vo výške      40,89 eur a 

-   bankový účet výdaj vo výške           40,89 eur.

Príjem valút do pokladnice
Peňažný denník	Peňažná suma
prírastok valút v hotovosti priebežná položka výdaj	40,89 € 40,89 €
Pokladničná kniha pre CZK
– prírastok 1 000 CZK	40,89 €
Úbytok z bankového účtu vedeného v eurách
Peňažný denník priebežná položka príjem úbytok z účtu	40,89 € 40,89 €
Kniha účet v banke
úbytok z bežného účtu	40,89 €

 

Kúpa cudzej meny za inú cudziu menu

Pri kúpe cudzej meny za inú cudziu menu sa prírastok uvedie ako hodnota úbytku inej cudzej meny v eurách alebo sa prírastok cudzej meny prepočíta referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu.

     Príklad 53

Podnikateľ z pokladnice vedenej v USD vybral 1 000 USD, za ktoré mu banka vyplatila 18 307,56 CZK. Pri úbytku cudzej meny, ktorý si podnikateľ stanovil vo vnútornom predpise, použil metódu, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny.

Úbytok z pokladnice vedenej v USD bol zaúčtovaný výdaj v sume 726,23 eur. Prírastok 18 307,56 CZK v pokladnici vedenej v CZK sa zaúčtuje vo výške 726,23 eur. Kurzový rozdiel nevzniká.

Úbytok cudzej meny z valutovej pokladnice alebo z devízového účtu

Pri úbytku rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z účtov v bankách možno pri prepočte cudzej meny na eurá použiť ocenenie:

a)  referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu,

b)  váženým aritmetickým priemerom alebo

c)  spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku peňažných prostriedkov.

     Príklad 54

Podnikateľ poskytol svoju zamestnancovi na pracovnú cestu 5 000 CZK. Vo vnútornom predpise si stanovil, že úbytok cudzej meny z valutovej pokladnice bude oceňovať váženým aritmetickým priemerom. Vo valutovej pokladnici vedenej v CZK má nasledovné hodnoty:

16. 1.	1 000 CZK : kurz ECB z 5. 1. 26,231	38,12 €
18. 1.	2 000 CZK : komerčný kurz banky 25,128	79,59 €
23. 1.	500 CZK : kurz ECB z 2. 3. 25,770	19,40 €
29. 1.	2 500 CZK : komerčný kurz zmenárne 24,776	100,90 €
Spolu	6 000 CZK	238,01 €

 

Výpočet	6 000 CZK : 238,01 = 25,209 CZK/­EUR
Ocenenie úbytku	5 000 CZK : 25,209 CZK/­€ = 198,34 €

 

Ocenenie majetku a záväzkov ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Cudzia mena v hotovosti a na účtoch v bankách sa prepočíta na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

     Príklad 55

Zostatok cudzej meny v CZK vo valutovej pokladnici ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, bol vo výške 1 500 CZK v ocenení 59,50 eur (1 500 CZK: kurz 25,209 CZK/­eur = 59,50 eur). Kurz CZK dňa 31. 12. bude napr. vo výške 24,806 CZK/­eur, výpočet: 1 500 CZK: 24,806 = 60,47 eur. Kurzový rozdiel = 60,47 eur – 59,50 eur = 0,97 eur = kurzový zisk (účtovná jednotka po prepočte v eurách má vyšší zostatok o 0,97 eur).

Účtovnej jednotke z prepočtu zostatku CZK vo valutovej pokladnici vznikol kurzový zisk, ktorý sa zaúčtuje v peňažnom denníku ešte pre účtovaním uzávierkových účtovných operácií ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členený ostatný príjem.

Ak by kurz zo dňa 31. 12. bol napr. vo výške 25,605 CZK/­eur, účtovnej jednotke by vznikla kurzová strata (1 500 CZK: 25,605 CZK/­eur = 58,58 eur) vo výške 0,92 eur, ktorá sa v peňažnom denníku zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení ostatné výdavky (58,58 eur – 59,50 eur = – 0,92 eur).

Prepočet pohľadávok a záväzkov v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu ocenia referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka ocenia referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzový rozdiel z ocenenia ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa pri pohľadávkach a záväzkoch v peňažnom denníku neúčtuje. Kurzový rozdiel sa len poznačí v knihe pohľadávok alebo v knihe záväzkov.

Zúčtovanie poskytnutého alebo prijatého preddavku

Pri zúčtovaní preddavku poskytnutého alebo prijatého v priebehu účtovného obdobia sa pri prepočte použije kurz, ktorým bol preddavok ocenený pri jeho poskytnutí alebo prijatí.

Prijaté preddavky a poskytnuté preddavky v cudzej mene sa v účtovnej závierke vykazujú ocenené kurzom, ktorým boli prvotne ocenené ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pri prijatých preddavkoch a poskytnutých preddavkoch v cudzej mene nevznikajú kurzové rozdiely.

     Príklad 56

Podnikateľ dňa 15. 4. poskytol svojmu dodávateľovi preddavok v cudzej mene na dodávku tovaru vo výške 50 000 USD. Preddavok poskytol z bežného účtu vedeného v eurách, kurz banky devízy predaj bol vo výške 1,3446 USD/­eur. Výpočet: 50 000 USD: 1,3446 USD/­eur = 37 185,78 eur (podnikateľ použil kurz, za ktorý cudziu menu kúpil v komerčnej banke). Dňa 30. 4. bol podnikateľovi dodaný tovar (splnenie dodávky) spolu s dodávateľkou faktúrou. Záväzok ocenil referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB zo dňa 29. 4., ktorý bol vo výške 1,326 USD/­eur. Cena za celú dodávku bola vo výške 70 000 USD: kurz ECB 1,326 USD/­eur = 52 790,35 eur (záväzok v cudzej mene). Podnikateľ rozdiel vo výške 20 000 USD doplatil dňa 5. 5. z bežného účtu vedeného v eurách. Kurz banky devízy predaj v tento deň bol vo výške 1,2775 USD/­eur, 20 000 USD: 1,2775 = 15 655,58 eur.

Dňa 15. 4. podnikateľ zaúčtuje úbytok z bankového účtu vedeného v eurách na základe výpisu z bankového účtu ako výdaj peňažných prostriedkov vo výške 37 185,78 eur a ďalej ako výdaj ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení nákup tovaru. Zároveň poskytnutý preddavok zaúčtuje do knihy pohľadávok vo výške 50 000 USD = 37 185,78 eur.

Po dodaní tovaru, dodávateľskú faktúru zaúčtuje do knihy záväzkov vo výške 70 000 USD = 52 790,35 eur. Úhradu záväzku vo výške rozdielu po odpočítaní preddavku vo výške 20 000 USD = 15 655,58 eur zaúčtuje na základe výpisu z bankového účtu vedeného v eurách ako úbytok z bankového účtu a ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Zároveň zaúčtuje zánik pohľadávky v knihe pohľadávok v rovnakom ocenení a v knihe záväzkov zaúčtuje zánik záväzku vo výške preddavku a vo výške doplatku faktúry.

Výpočet:

zostatok záväzku v knihe záväzkov: 51,01 eur (52 790,35 – 37 185,78 – 15 655,58), účtovná jednotka uhradila o 51,01 eur viac, čím jej vznikla kurzová strata vo výške 51,01 eur.

V jednoduchom účtovníctve sa v peňažnom denníku neúčtujú kurzové rozdiely z dôvodu inkasa pohľadávok alebo platby záväzkov. Uvedená kurzová strata sa len zaznamená v knihe pohľadávok a v knihe záväzkov.

10.18 Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve (§ 22)

Aj účtovné jednotky, ktoré účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, musia zostaviť účtovnú závierku. Tieto účtovné jednotky zostavujú účtovnú závierku len k 31. 12. kalendárneho roka, z dôvodu, že fyzické osoby podnikatelia nemôžu uplatniť účtovné obdobie hospodársky rok.

Zostavenie účtovnej závierky v jednoduchom účtovníctve upravuje najmä zákon o účtovníctve a postupy účtovania pre podnikateľov v jednoduchom účtovníctve, lebo pre zostavenie účtovnej závierky v jednoduchom účtovníctve neexistuje osobitný právny predpis ako tomu je v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov. Všetky požiadavky na zostavenie účtovnej závierky sú ustanovené v opatrení pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Súčasťou tohto opatrenia sú aj účtovné výkazy, ktoré účtovné jednotky musia zostaviť.

Stravovacie poukážky, elektronické stravovacie karty, rekreačné poukazy a elektronické rekreačné poukazy (§ 21a)

Opatrením č. MF/011076/2020-74 sa s účinnosťou od 1. 1. 2021 doplnilo účtovanie stravovacích poukážok, elektronických stravovacích kariet, rekreačných poukazov a elektronických rekreačných poukazov.

(1) Nadobudnutie stravovacích poukážok zamestnávateľom sa účtuje v knihe cenín ako cenina so súčasným účtovaním v knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa úhrada tohto záväzku účtuje takto:

a)  poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb ako výdavok ovplyvňujúci ZD v ďalšom členení služby,

b)  hodnota stravovacích poukážok v členení na

1. príspevok zamestnávateľa v súlade s osobitným predpisom (ZDP) ako výdavok ovplyvňujúci ZD v ďalšom členení ostatné výdavky,

 2. príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu ako výdavok neovplyvňujúci ZD,

 3. príspevok zamestnanca na stravovanie ako výdavok neovplyvňujúci ZD.

(2) V knihe cenín sa v rozsahu poskytnutých stravovacích poukážok v príslušnom mesiaci účtuje ich výdaj. V účtovnej jednotke, ktorá je zamestnávateľom, sa pri príspevku na stravovanie poskytnutom zo sociálneho fondu, okrem jeho účtovania v peňažnom denníku, účtuje aj čerpanie sociálneho fondu v knihe sociálneho fondu. V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie. Úhrada hodnoty príspevku zamestnanca na stravovanie zamestnancom sa v peňažnom denníku účtuje

a)  pri úhrade v hotovosti ako príjem do pokladne a príjem neovplyvňujúci ZD alebo

b)  pri zrážke zo mzdy ako úhrada pohľadávky voči zamestnancovi a výdavok ovplyvňujúci ZD

(3) Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu a príspevok zamestnávateľa na športovú činnosť dieťaťa sa po predložení dokladov preukazujúcich vynaloženie výdavkov účtuje v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci ZD v ďalšom členení „mzdy“.

(4) Nadobudnutie elektronických stravovacích kariet a elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa úhrada tohto záväzku účtuje ako výdavok ovplyvňujúci ZD v ďalšom členení „služby“.

(5) Dobitie elektronických stravovacích kariet a elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v pomocnej evidencii pracovnoprávnych vzťahov. Po použití elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov a následnom vyúčtovaní od dodávateľa elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v knihe záväzkov záväzok voči dodávateľovi elektronických stravovacích kariet alebo elektronických rekreačných poukazov, pričom úhrada tohto záväzku sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok

a)  vo výške príspevku zamestnávateľa výdavok ovplyvňujúci ZD v ďalšom členení „ostatné výdavky“,

b)  vo výške príspevku zamestnanca výdavok neovplyvňujúci ZD.

(6) V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na rekreáciu, ktorej úhrada sa v peňažnom denníku účtuje ako príjem neovplyvňujúci ZD alebo ako zrážka zo mzdy.

(7) V účtovnej jednotke, ktorá nie je zamestnávateľom, sa výdavky na stravné, výdavky na rekreáciu a výdavky na športovú činnosť dieťaťa účtujú v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci ZD v ďalšom členení „ostatné výdavky“.

Účtovnú závierku možno zhrnúť do nasledovných krokov

•    Skontrolovať, či stav peňažných prostriedkov hotovosti, na bankovom účte a priebežných položiek na začiatku roka k 1. 1. súhlasí so stavom k 31. 12. z predchádzajúceho účtovného obdobia.

•    Skontrolovať skutočný stav v pokladni so stavom v peňažnom denníku. 

•    Skontrolovať, či sú zaúčtované všetky príjmové a výdavkové pokladničné doklady v peňažnom denníku a v pomocných knihách.

•    Skontrolovať stav peňažných prostriedkov na bankovom, alebo úverovom účte so stavom v peňažnom denníku.

•    Skontrolovať vecnú správnosť jednotlivých položiek peňažného denníka príjmov, výdavkov.

•    Skontrolovať vecnú správnosť všetkých pomocných kníh: inventárnu knihu nehmotného a hmotného majetku (či je všetok majetok zaevidovaný, uviesť sadzby, spôsoby účtovania, odpisy v jednotlivých rokoch), knihu zásob (stav v tejto knihe musí súhlasiť s účtovníctvom), knihu pohľadávok a záväzkov (či sú zaevidované všetky faktúry prijaté a odoslané, ich splatnosť a ostatné náležitosti) a ostatné pomocné knihy. 

•    Vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov, vyhotoviť inventúry súpis a inventarizačný zápis, porovnať skutočný stav so stavom účtovným, vyčísliť a zaúčtovať inventarizačný rozdiel.

•    Zaúčtovať závierkové účtovné operácie:

-   kurzové rozdiely,

-   daňové odpisy,

-   rezervy (tvorba, zrušenie, zníženie), atď.,

•    Zistiť výsledok hospodárenia za účtovné obdobie z peňažného denníka.

•    Zostaviť účtovnú závierku, ktorá obsahuje Výkaz o majetku a záväzkoch a Výkaz o príjmoch a výdavkoch. Údaje do výkazov sa čerpajú z peňažného denníka a ostatných kníh.

Právne normy upravujúce účtovnú závierku v jednoduchom účtovníctve:

1. Zákon č. 431/­2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o účtovníctve)

2. Opatrenie MF SR č. MF/­27076/­2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve)

3. Ďalšou právnou normou potrebnou pre zostavenie účtovnej závierky v jednoduchom účtovníctve je zákon č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pretože podľa tohto zákona účtovné jednotky počas účtovného obdobia a aj v rámci závierkových účtovných operácií účtujú do peňažného denníka príjmy a výdavky ovplyvňujúce alebo neovplyvňujúce základ dane (ďalej len zákon o dani z príjmov).

10.19 Požiadavky na zostavenie účtovnej závierky v JÚ

Povinnosť uzatvorenia účtovných kníh

Podľa § 16 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve, účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy k poslednému dňu účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok a k tomuto dátumu v súlade s § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve zostavuje riadnu účtovnú závierku.

Medzi hlavné účtovné knihy v jednoduchom účtovníctve patrí peňažný denník, kniha pohľadávok a kniha záväzkov.

Najdôležitejšou z nich je peňažný denník (§ 15 zákona o účtovníctve), ktorý obsahuje údaje najmä o:

a)  stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách,

b)  príjmoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

c)  výdavkoch v účtovnom období a v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov,

d)  priebežných položkách zachytávajúcich pohyby peňažných prostriedkov, ktoré nie sú ešte príjmom alebo výdavkom podľa zákona o daní z príjmov.

Okrem uvedených účtovných kníh účtovné jednotky účtujúce v jednoduchom účtovníctve účtujú aj v pomocných knihách: kniha dlhodobého majetku, kniha finančného majetku, kniha zásob, kniha cenín, pokladničná kniha, kniha účet v banke, pomocné knihy záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov, kniha sociálneho fondu.

Definícia účtovnej závierky

Podľa § 17 zákona o účtovníctve, účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností (výkazy), ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú (okrem samotného podnikateľa aj banky, daňové úrady a pod.). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok.

Náležitosti účtovnej závierky

Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti:

a)  obchodné meno podnikateľa (napr. Ján Novák – autoservis); fyzické osoby uvedú miesto podnikania,

b)  identifikačné číslo podnikateľa, t. j. tzv. IČO, ak ho má účtovná jednotka pridelené,

c)  deň, ku ktorému sa zostavuje (31. 12. 2021),

d)  deň jej zostavenia (deň jej fyzického vyhotovenia, napr. 15. 3. 2022; teda je to hociktorý deň od 1. 1. 2022 do 31. 3. 2022), ak účtovná jednotka nepodá oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP, čím sa predlžuje aj lehota na zostavenie účtovnej závierky,

e)  obdobie, za ktoré sa zostavuje (od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2021),

f)  iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky,

g)  podpisový záznam fyzickej osoby podnikateľa – ak sa účtovná závierka podáva elektronicky prostredníctvom portálu finančnej správy, podpis sa nevyžaduje.

Súčasti účtovnej závierky

Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve obsahuje tieto súčasti:

a)  výkaz o príjmoch a výdavkoch,

b)  výkaz o majetku a záväzkoch.

Účtovná jednotka je podľa § 17 ods. 5 zákona o účtovníctve povinná zostaviť účtovnú závierku do 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak iný právny predpis neustanovuje inak. V tomto prípade iným právnym predpisom je samotné opatrenie pre vedenie jednoduchého účtovníctva, ktoré v § 22 ustanovuje, že účtovná závierka sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému správcovi dane v termíne na podávanie daňového priznania k dani z príjmov.

Keďže termín na podanie daňového priznania je 31. marec po uplynutí zdaňovacieho obdobia, podnikatelia sú povinní do tohto termínu zostaviť účtovnú závierku. Ak účtovná jednotka podá oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP, predlžuje sa tým aj lehota na zostavenie účtovnej závierky a jej uloženia do registra účtovných závierok. Zostaveniu účtovnej závierky predchádza uzavretie účtovných kníh (peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov a ostatných pomocných kníh).

Účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžiadanie informácií štatistickým úradom. To znamená, že ak podnikateľ bude vyzvaný na poskytnutie údajov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou pre štatistické účely, nemá z tohto titulu povinnosť uzavrieť účtovné knihy a zostavovať účtovnú závierku.

Inventarizácia majetku a záväzkov

Účtovná jednotka, fyzická osoba – podnikateľ, k zostaveniu účtovnej závierky musí vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov. Inventarizácia je činnosť, v rámci ktorej sa v účtovnej jednotke zisťuje skutočný stav majetku a záväzkov, porovnáva sa so stavom v účtovných knihách a v pomocných knihách a vyčíslia sa prípadné rozdiely. Správne vykonaná inventarizácia je predpokladom správneho zostavenia účtovnej závierky.

Povinnosť inventarizovať majetok a záväzky je ustanovená v § 6 ods. 3 zákona o účtovníctve. Táto povinnosť je jednoznačná a týka sa všetkých účtovných jednotiek vymedzených v § 1 zákona o účtovníctve a to nezávisle na tom, v akej sústave účtovníctva účtujú o stave a pohybe svojho majetku a záväzkov, t. j., či v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva. Inventarizácia sa vykonáva podľa § 29 a § 30 zákona o účtovníctve.

Ďalšia požiadavka na vykonanie inventarizácie je ustanovená v § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Inventarizáciou účtovná jednotka overuje, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Inventúra

Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou, pri záväzkoch a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru (napr. pri pohľadávkach), sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou a ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.

Fyzická inventúra sa používa pri hmotnom majetku a pri niektorých druhoch nehmotného majetku (napr. cenné papiere v listinnej podobe), pri zásobách, finančných hotovostiach, ceninách a pod. Uskutočňuje sa počítaním, technickým prepočtom pri voľne uloženom materiáli (uhlie, piesok, krmivo), meraním, vážením a pod., pričom sa vychádza z jednotiek množstva použitých v účtovníctve (v skladovej evidencii).

Dokladovou inventúrou sa overuje správnosť zostatku majetku a záväzkov v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách majetku a záväzkov (inventárne knihy, inventárne karty a ostatné pomocné knihy). Kombinovaná inventúra fyzickej (fyzická obhliadka majetku, napr. budovy) a dokladovej (či k majetku sú aj potrebné doklady, napr. list vlastníctva).

Termíny na vykonanie inventarizácie

Z ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o účtovníctve s prihliadnutím na § 17 zákona o účtovníctve, je možné určiť termíny, ku ktorým je potrebné vykonať inventarizáciu majetku a záväzkov. Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku.

Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia (priebežnú inventarizáciu zásob) a zároveň upraviť stav zásob o prírastky a úbytky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, teda aby stav zásob bol inventarizáciou overený aj ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Inventarizácia dlhodobého hmotného majetku nesmie prekročiť štyri roky. Inventarizáciu peňažných prostriedkov v hotovosti musia účtovné jednotky vykonať raz za účtovné obdobie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Od 1. 1. 2022 sa aj fyzická inventúra zásob môže vykonávať v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia (január) s tým, že musí upraviť zistený stav tak, aby sa výsledky inventarizácie vykázali k 31. 12. (obdobne ako pri DHM).

Inventúry súpis a inventarizačný zápis

Skutočné stavy majetku a záväzkov sa zapisujú do inventúrnych súpisov. Inventúrny súpis musí obsahovať údaje, ktoré sú ustanovené v § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve, predovšetkým stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25 zákona o účtovníctve.

Skutočné stavy majetku a záväzkov zistené inventúrou sa porovnajú so stavom majetku v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a ktorý musí obsahovať najmä výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom (§ 30 ods. 3 zákona o účtovníctve).

Inventarizačný rozdiel

Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter, a to:

-   manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom (účtovný doklad); pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa označuje ako schodok,

-   prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom.

Účtovanie inventarizačných rozdielov v jednoduchom účtovníctve

Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

Inventarizačné rozdiely sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Inventarizačný rozdiel
dlhodobého majetku

Inventarizačný prebytok odpisovaného dlhodobého nehmotného a hmotného majetku sa zaúčtuje (zaeviduje) v knihe dlhodobého majetku ako novozistený majetok a ocení sa reálnou hodnotou. O túto sumu sa súčasne zvýšia aj oprávky, teda takýto majetok sa už neodpisuje. V peňažnom denníku sa o prebytku dlhodobého majetku neúčtuje. Prejaví sa ako zvýšenie majetku vo výkaze o majetku a záväzkoch.

Prebytok majetku vylúčeného z odpisovania, napr. pozemkov, oceneného reálnou hodnotou sa zaúčtuje ako zvýšenie stavu v knihe dlhodobého majetku a vo výkaze o majetku a záväzkoch. Základ dane sa ovplyvní až v prípade, ak sa pozemok predá.

O chýbajúci dlhodobý majetok sa musí znížiť účtovný stav v knihe dlhodobého majetku a ak nedošlo ku škode spôsobenej živelnou pohromou alebo neznámym páchateľom [§ 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov], v peňažnom denníku pôjde o nedaňový výdavok, ktorý neovplyvní základ dane z príjmov (zníženie hodnoty v stĺpci majetok). Zníženie majetku sa prejaví aj vo výkaze o majetku a záväzkoch.

Inventarizačný rozdiel zásob

Inventarizačné prebytky zásob sa uvedú v knihe zásob ako zvýšenie ich stavu, vplyv na základ dane nastane až v momente predaja, kedy sa bude účtovať o príjme ovplyvňujúcom základ dane (výdavok sa účtovať nebude, pretože zásoby sa účtujú ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v čase úhrady za ich nákup).

Chýbajúce zásoby nad normu prirodzených úbytkov zásob sa zaúčtujú ako storno (zníženie) výdavkov na obstaranie zásob v rámci uzávierkových operácií. Škoda na zásobách sa posudzuje podľa zákona o dani z príjmov.

Škody na majetku

Za daňový výdavok sa považujú škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov. V prípade škody na zásobách z dôvodu živelnej pohromy, alebo odcudzené neznámym páchateľom, ktoré už boli zaplatené a zaúčtované v peňažnom denníku, sa len poznačia ako zníženie v knihe zásob, v peňažnom denníku sa úprava nebude účtovať, pretože takáto škoda sa považuje za daňový výdavok.

V prípade škody na zásobách z dôvodu živelnej pohromy, ktoré ešte neboli zaplatené, v prípade ich zaplatenia sa zaúčtujú ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, pretože povinnosť ich úhrady škodou nezanikla. Zníženie zásob sa zaznamená aj v knihe zásob.

Ak škoda na zásobách bola zavinená daňovníkom, postupuje sa nasledovne:

a)  už zaplatené zásoby a zaúčtované v peňažnom denníku sa musia zaúčtovať stornom z výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, pretože z pohľadu zákona o dani z príjmov nejde o daňový výdavok,

b)  ak ešte neboli zaplatené a v peňažnom denníku zaúčtované, po ich platbe dodávateľovi sa výdavok zaúčtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov (nedaňový výdavok).

Zníženie zásob sa zaznamená aj v knihe zásob.

Inventarizačný rozdiel
peňažných prostriedkov

Prebytok peňažných prostriedkov by sa mal zaúčtovať do peňažného denníka ako zdaniteľný príjem, teda príjem ovplyvňujúci základ dane a zvýšenie stavu v pokladničnej knihe.

Schodok v pokladničnej hotovosti sa zaúčtuje ako pohľadávka voči hmotne zodpovednej osobe so znížením účtovného stavu peňazí na stav podľa skutočnosti. Keďže schodok nemožno považovať za daňový výdavok, ani inkaso pohľadávky v tej istej výške od hmotne zodpovednej osoby sa nepovažuje za daňový príjem, a preto sa účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane (iným slovami, daňovým výdavkom je schodok do výšky prijatej náhrady).

Z uvedeného vyplýva, že inventarizačné rozdiely, najmä manká a škody sa posudzujú z pohľadu zákona o dani z príjmov. Ak sa manká a škody podľa tohto zákona považujú za daňový výdavok (napr. manká a škody z dôvodu živelných pohrôm), majetok sa odpíše z inventárnych kníh majetku alebo z pomocnej evidencie a zaúčtuje sa v rámci uzávierkových účtovných prípadov v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane (u odpisovaného majetku len zostatková cena).

Evidencia majetku a záväzkov sa uvedie do súladu zo zisteným skutkovým stavom zaznamenaným v inventúrnom súpise.

Stav majetku v účtovných a v pomocných knihách majetku a záväzkov (knihy dlhodobého majetku, kniha zásob, kniha pohľadávok, kniha záväzkov alebo počítačové zostavy o majetku) musí zodpovedať skutočnosti.

Manko

V tejto súvislosti treba podotknúť, že za manko sa nepovažujú technologické a technické straty vznikajúce napríklad rozprášením, vyschnutím v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom procese, ale ide o úbytky zásob v rámci noriem prirodzených úbytkov. Normy prirodzených úbytkov si môže určiť účtovná jednotka sama vlastným predpisom (interná smernica) vždy za príslušné účtovné obdobie, ak má také druhy zásob, pri ktorých sa oprávnene predpokladajú technologické alebo technické straty. Prirodzené úbytky zásob v rámci noriem je potrebné zohľadniť ešte pred vyčíslením manka. O mankách na zásobách v dôsledku prirodzených úbytkov sa účtuje len v knihe zásob.

Úbytok zásob nad normu prirodzených úbytkov, určenou vnútorným predpisom účtovnej jednotky pre príslušné účtovné obdobie, sa účtuje ako storno v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) prvého bodu alebo druhého bodu (storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane na nákup materiálu alebo tovaru).

Uzatvorenie jednoduchého účtovníctva a účtovná závierka

Pri uzatvorení jednoduchého účtovníctva sa postupuje podľa Opatrenia MF SR č. MF/­27076/­2007-74. Podľa § 8 ods. 4 cit. opatrenia, pri uzavretí účtovných kníh sa

a)  v peňažnom denníku účtujú uzávierkové účtovné operácie tak, že sa

1. zvýšia príjmy o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrňujú do základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov do položky príjmy celkom a do položiek podľa ich druhového členenia,

2. znížia príjmy o sumy, ktoré sa nezahrňujú do základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov do položky príjmov celkom a príjmov podľa ich druhového členenia,

3. zvýšia o výdavky o sumy doteraz nezaúčtované v peňažnom denníku, ktoré sa zahrňujú do základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov do položky výdavky celkom a podľa ich druhového členenia

4. znížia výdavky o sumy, ktoré sa nezahrňujú do základe dane z príjmov podľa zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov do položky výdavkov celkom a výdavkov podľa ich druhového členenia,

b)  uvedú sa súhrnné sumy príjmov a súhrnné sumy výdavkov podľa členenia v peňažnom denníku,

c)  uvedie sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií,

d)  v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách sa uvedú súhrnné sumy prírastkov a úbytkov a konečný stav,

e)  označí sa ukončenie účtovného obdobia, ak sa v týchto účtovných knihách bude účtovať aj v ďalšom účtovnom období.

Pri uzatváraní knihy zásob sa v zásobách vykážu aj zásoby podľa § 6 ods. 10 (v knihe zásob sa zaznamenáva miesto uloženia zásob odovzdaných účtovnou jednotkou na spracovanie inej účtovnej jednotke, požičané mimo účtovnej jednotky alebo omylom zaslané inej účtovnej jednotke s uvedením druhu zásob a ich ocenenia).

Uzávierkové účtovné operácie v peňažnom denníku sa neúčtujú v stĺpcoch peňažných prostriedkov.

Uzávierkové účtovné operácie

V nasledovnej časti poukážeme na niektoré účtovné zápisy (účtovné operácie), okrem už uvedených inventarizačných rozdielov, ktoré sa účtujú v peňažnom denníku ako uzávierkové účtovné operácie.

Účtovanie rezerv

Podľa § 15 postupov účtovania, tvorba, čerpanie a zrušenie rezerv podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov) sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií a v knihe rezerv. Spôsob tvorby a používania rezervy sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezervy sa môžu použiť len do výšky vytvorenej výšky a na účel, na ktorý boli vytvorené. Zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia. Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry.

Tvorba rezerv

V jednoduchom účtovníctve sa účtujú len tzv. zákonné rezervy, teda rezervy, ktoré sú považované za daňový výdavok podľa zákona o dani z príjmov (§ 20 ods. 9). Tvorba rezerv sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v ďalšom členení ostatné výdavky, teda, bez účtovania v peňažnej oblasti. Tvorba rezerv sa zaznamená aj v knihe rezerv.

Čerpanie rezerv

Čerpanie rezerv v jednoduchom účtovníctve sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane a súčasne ako výdavok ovplyvňujúci základ dane sa zaúčtuje skutočný výdavok, na ktorý bola rezerva vytvorená. Čerpanie sa zaznamená aj v knihe rezerv.

Zníženie rezerv

Ak dôjde k zníženiu vytvorenej rezervy, zníženie sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako storno výdavkov ovplyvňujúcich základ dane a zníženie sa poznačí aj v knihe rezerv.

Zrušenie nepoužitej rezervy alebo jej časti

Ak bola vytvorená vyššia rezerva, rozdiel zahrnie účtovná jednotka do základu dane v rámci uzávierkových účtovných operácií v tom účtovnom a teda aj v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy. Zrušenie sa zaúčtuje aj v knihe rezerv.

Kurzové rozdiely

Peňažné prostriedky v hotovosti a na účtoch v bankách v cudzej mene sa prepočítajú na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzové rozdiely z prepočtu sa účtujú podľa § 4 ods. 4 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve:

-   kurzový zisk sa účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov,

-   kurzová strata ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Kurzové rozdiely z ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa pri pohľadávkach a záväzkoch vyjadrených v cudzej mene v peňažnom denníku neúčtujú.

Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2 ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Pohľadávky a záväzky, ocenené pri vzniku cudzou menou, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ocenia referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzový rozdiel z ocenenia ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa pri pohľadávkach a záväzkoch v peňažnom denníku neúčtuje, s výnimkou kurzového rozdielu podľa § 10 ods. 28 (kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade a postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene) a § 17 ods. 6 (finančný prenájom majetku v cudzej mene).

Prijaté preddavky alebo poskytnuté preddavky v cudzej mene na zásoby, dlhodobý majetok a služby sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka neprepočítajú referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. V účtovnej závierke sa vykazujú ocenené kurzom, ktorým boli ocenené ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Z uvedeného vyplýva, že kurzové rozdiely sa počas účtovného obdobia v peňažnom denníku neúčtujú, pretože do peňažného denníka sa účtujú iba sumy v eur po ich prepočte z cudzej meny na menu euro v pokladničnej knihe alebo v knihe účet v banke. Kurzové rozdiely z pokladníc v cudzej mene a z účtov v bankách v cudzej mene sa zúčtujú do peňažného denníka v rámci upravujúcich účtovných prípadov ako príjem ovplyvňujúci základ dane alebo ako výdavok ovplyvňujúci základ dane.

10.20 Odpisovanie dlhodobého majetku (§ 20)

-   trvalé zníženie hodnoty dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa vyjadruje prostredníctvom účtovných odpisov, ak nejde o škodu,

-   dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu, v ktorom sa uvádza aj spôsob zaokrúhľovania odpisov,

-   podľa meniacich sa podmienok používania dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania,

-   dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok s výnimkou výdavkov na vývoj sa odpisuje počas predpokladanej doby používania s ohľadom na očakávané používanie majetku a intenzitu jeho využitia alebo technické a morálne zastaranie,

-   pri odpisovaní zvierat základného stáda a ťažných zvierat možno postupovať tak, že odpisy sa vyjadria podielom obstarávacej ceny zníženej o predpokladanú tržbu pri brakovaní (čitateľ) a predpokladaného počtu rokov v chove základného stáda (menovateľ). Ťažné zvieratá, dostihové a plemenné kone sa odpisujú individuál­ne, ostatné zvieratá základného stáda možno odpisovať skupinovo,

-   ak sa odpisuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, účtovné odpisy sa vykonávajú zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka,

-   technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje,

-   účtovné odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa účtujú v knihách dlhodobého majetku. Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku podľa osobitného predpisu (zákon o dani z príjmov) sa uvádzajú v knihách dlhodobého majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu (výdavky ovplyvňujúce základ dane),

-   dlhodobý majetok podľa § 10 ods. 14 (umelecké diela a zbierky) sa neodpisuje, neodpisujú sa ani pozemky,

-   dlhodobý majetok sa začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania (mesačné odpisovanie).

10.21 Uzatvorenie účtovných kníh v jednoduchom účtovníctve

Po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov v danom účtovnom období a po zaúčtovaní všetkých uzávierkových účtovných operácií, účtovná jednotka pristúpi k uzatvoreniu účtovných kníh a k zostaveniu účtovnej závierky. Uzatvorenie peňažného denníka sa vykoná vyčíslením súčtov všetkých stĺpcov, ktorý peňažný denník obsahuje.

Výsledok hospodárenia v jednoduchom účtovníctve – ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami

Zisťuje sa výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorým je rozdiel medzi príjmami a výdavkami po zohľadnení uzávierkových účtovných operácií.

V knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách sa zisťujú súhrnné sumy a označí sa ukončenie účtovného obdobia, ak sa v týchto účtovných knihách bude účtovať aj v ďalšom účtovnom období (napr. farebnou ceruzkou sa podčiarkne posledný napísaný riadok).

Zostavenie účtovnej závierky v jednoduchom účtovníctve

Účtovná závierka, sa zostavuje z údajov peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov, pomocných kníh a z výsledkov vykonanej inventarizácie majetku a záväzkov. Vzor účtovnej závierky vrátane vysvetliviek je uvedený v prílohe postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve.

Pri zostavení prvej účtovnej závierky po vzniku účtovnej jednotky sa vo Výkaze o majetku a záväzkoch údaje v stĺpci 1 nevykazujú.

Pohľadávky a záväzky sa vo Výkaze o majetku a záväzkoch vykazujú podľa zostatkovej sumy inkasa lebo úhrady.

Obsah riadkov vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch Úč FO 1 – 01

 

Príjmy	Riadok	Za bežné účtovné obdobie
a	b	1
Predaj tovaru	01
Predaj výrobkov a služieb	02
Ostatné príjmy	03
Príjmy celkom (súčtový riadok 01 až 03)	04

 

Výdavky	Riadok	Za bežné účtovné obdobie
a	b	2
Zásoby	05
Služby	06
Mzdy	07
Platby poistného a príspevkov	08
Tvorba sociálneho fondu	09
Ostatné výdavky	10
Výdavky celkom (účtový riadok 05 až 10)	11
Rozdiel príjmov a výdavkov (r. 04 – r. 11)	12

 

Rozdiel príjmov a výdavkov (r. 04 – r. 11)

12

 

Čerpanie údajov pre vyplnenie výkazu príjmov a výdavkov:

     PRÍJMY

•    Predaj tovaru

-   z peňažného denníka o predaji tovaru zinkasované v hotovosti alebo na bankový účet doložené údajmi o úbytku tovaru zo skladu z dôvodu jeho predaja (kniha zásob).

•    Predaj výrobkov a služieb

-   z peňažného denníka o predaji výrobkov alebo o poskytnutých službách zinkasované v hotovosti alebo na bankový účet doložené údajmi o úbytku výrobkov alebo materiálu zo skladu z dôvodu predaja výrobkov alebo služieb (kniha zásob).

•    Ostatné príjmy

-   z peňažného denníka za ostatné príjmy zinkasované v hotovosti alebo na bankový účet (napr. príjem za predaj dlhodobého hmotného majetku doložený údajmi z knihy dlhodobého majetku o vyradení z evidencie z dôvodu jeho predaja).

     VÝDAVKY

•    Zásoby (materiál, tovar, atď.)

-   z peňažného denníka uhradené v hotovosti alebo z bankového účtu doložené údajmi o nákupe zásob (kniha zásob).

•    Služby

-   z peňažného denníka uhradené v hotovosti alebo z bankového účtu, napríklad spotreba energií, telefónne služby, poštové služby, bankové činnosti, právne služby, nájomné, výdavky na cestovné.

•    Mzdy

-   z peňažného denníka o výplate miezd v hotovosti alebo z bankového účtu doložené údajmi o mzdovej evidencii (mzdové listy).

•    Platby poistného a príspevkov

-   z peňažného denníka uhradené v hotovosti alebo z bankového účtu doložené údajmi z písomností o odvodoch poistného.

•    Tvorba sociálneho fondu

-   z peňažného denníka a z pomocnej knihy o sociálnom fonde.

•    Ostatné výdavky

-   uhradené v hotovosti alebo z bankového účtu (kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku a tvorba rezerv, ako aj ďalšie výdavky, ktoré sa neuvedú do stanoveného prehľadu výdavkov).

Obsah riadkov vo Výkaze o majetku a záväzkoch Úč FO 2 – 01

 

Majetok	Riadok	Za bezprostredne predchádz. ÚO	Za bežné ÚO
a	b	1	2
Dlhodobý nehmotný majetok	01
Dlhodobý hmotný majetok	02
Dlhodobý finančný majetok	03
Zásoby celkom            Súčtový riadok 05 až 07	04
materiál	05
tovar	06
nedokončená výroba, výrobky, zvieratá, ostatné	07
Pohľadávky	08
Krátkodobý finančný majetok	09
Súčtový riadok 10 až 12
Peniaze a ceniny	10
Účty v bankách	11
Ostatný krátkodobý finančný majetok	12
Priebežné položky (+ /­ –)	13
Údaje z peňažného denníka
Opravná položka k nadobudnutému majetku (aktíva)	14
Majetok celkom	15
Súčtový riadok: 01+02+03+04+08+09+/­-13+14

 

Záväzky	Riadok	Za bezprostredne predchádz. ÚO	Za bežné ÚO
a	b	3	4
Rezervy	16
Záväzky	17
Úvery	18
Opravná položka k nadobudnutému majetku (pasívna)	19
Záväzky celkom	20
Súčtový riadok r. 16 až 19

 

Rozdiel majetku a záväzkov: (r. 15 – r. 20)

21

 

Čerpanie údajov pre vyplnenie výkazu o majetku a záväzkoch:

•    Dlhodobý nehmotný majetok

-   z knihy dlhodobého nehmotného majetku alebo z inventárnych kariet majetku v zostatkových účtovných cenách; v tomto riadku sa vykazuje aj dlhodobý nehmotný majetok v obstarávaní.

•    Dlhodobý hmotný majetok

-   z knihy dlhodobého hmotného majetku alebo z inventárnych kariet majetku v zostatkových účtovných cenách; v tomto riadku sa vykazuje aj dlhodobý hmotný majetok v obstarávaní.

•    Dlhodobý finančný majetok

-   z knihy finančného majetku alebo z inventárnych kariet v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve (obstarávacia cena); pri dlhodobých termínovaných vkladoch sa vykazujú údaje z peňažného denníka z prehľadu o peňažných prostriedkoch na účtoch v bankách; pri dlhodobých pôžičkách sa vykazujú údaje z knihy pohľadávok.

•    Zásoby

a)  materiál z knihy zásob v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve,

b)  tovar z knihy zásob v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve,

c)  nedokončená výroba, výrobky, zvieratá, ostatné údaje – z knihy zásob.

•    Pohľadávky

-   z knihy pohľadávok v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve.

•    Peniaze a ceniny a účty v bankách

-   z peňažného denníka z prehľadu o peňažných prostriedkoch v hotovosti a ceninách a prehľadu o peňažných prostriedkoch na účtoch v bankách v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve, vrátane peňažných prostriedkov v cudzej mene, ktoré sa vykazujú v ocenení referenčným kurzom v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

•    Ostatný krátkodobý finančný majetok

-   z knihy finančného majetku v ocenení podľa § 25 zákona o účtovníctve

•    Priebežné položky

-   z peňažného denníka z prehľadu o priebežných položkách; ak je zostatok priebežných položiek ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v peňažnom denníku v časti „príjem“ vykáže sa v tomto riadku znamienko „+“; ak je zostatok priebežných položiek ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v peňažnom denníku v časti „výdaj“ vykáže sa v tomto riadku znamienko „-“;

•    Opravná položka k nadobudnutému majetku (aktíva)

-   z knihy opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku.

•    Rezervy

-   zostatok zákonných rezerv tvorených podľa zákona o dani z príjmov z knihy rezerv.

•    Záväzky

-   zostatok záväzkov z knihy záväzkov (obchodné, prijaté preddavky, pôžičky, záväzky na daniach, voči pracovníkom, poisťovniam); v tomto riadku sa vykazuje aj zostatok sociálneho fondu.

•    Úvery

-   zostatok nesplateného úveru a nesplatených pôžičiek z knihy záväzkov a mínusový zostatok na kontokorentnom účte (bankový účet v mínuse).

•    Opravná položka k nadobudnutému majetku (pasívna)

-   z knihy opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku.

V stĺpcoch 1 a 3 Výkazu o majetku a záväzkoch Úč FO 2 – 01 účtovnej jednotky, ktorá v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období účtovala v sústave podvojného účtovníctva, sa nevykazujú žiadne údaje.

Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve je uvedená na stránkach Ministerstva financií SR www.finance.gov.sk; Dane, clá a účtovníctvo /­ Účtovníctvo podnikateľov /­ Jednoduché účtovníctvo podnikateľov.

Oprava výkazov v JÚ

V jednoduchom účtovníctve nie je možné za minulé roky opätovne otvárať účtovné knihy a nie je možné ani opravovať účtovnú závierku – výkazy. Opravu účtovná jednotka vykoná v účtovných knihách a v účtovných výkazoch v účtovnom období, v ktorom zistila chybu.

10.22 Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenie (§ 23)

-   Zľava z ceny prijatej služby sa účtuje ako zníženie výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v ďalšom členení služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu, ako je prijatý druh služby.

-   Škoda podľa § 26 ods. 6 zákona sa účtuje v pomocných knihách zložiek majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií.

-   Nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia sa účtuje v knihe záväzkov ako záväzok voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Úhrada nedoplatku sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v ďalšom členení poistné a príspevky platené za fyzickú osobu podnikateľa a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov (zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

-   Preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia sa účtuje v knihe pohľadávok ako pohľadávka voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Inkaso preplatku sa účtuje v peňažnom denníku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o dani z príjmov.

-   Ak si účtovná jednotka pri dlhodobom hmotnom majetku určí vo vnútornom predpise pri účtovných odpisoch postup podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, t. j., že účtovné odpisy sa rovnajú daňovým, zaúčtuje sa pri dlhodobom majetku, ktorý sa začal odpisovať v predchádzajúcom účtovnom období v knihe dlhodobého majetku rozdiel, o ktorý účtovná zostatková cena vykázaná k prvému dňu účtovného obdobia prevyšuje zostatkovú hodnotu vykázanú podľa zákona o dani z príjmov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka tak, aby účtovná zostatková hodnota a zostatková hodnota podľa zákona o dani z príjmov boli vyjadrené v rovnakej sume.

Účtovanie vrátenia príjmu odberateľovi na základe dobropisu

V praxi vznikajú prípady, že podnikateľ v účtovnom období nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom prijal platbu ako príjem zahrňovaný do základu dane z príjmov, vystaví na tento príjem dobropis a prijatú platbu vráti odberateľovi. Táto situácia je riešená v § 23 ods. 8, podľa ktorého vrátenie príjmu na základe dobropisu účtovná jednotka zaúčtuje ako zníženie príjmu zahrňovaného do základu dane z príjmov v členení ako bol tento príjem v predchádzajúcom účtovnom období zaúčtovaný. V prípade, ak účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje žiaden príjem zahrňovaný do základu dane z príjmov (nemá aký príjem znížiť), o vrátenú platbu v rámci uzávierkových účtovných operácií zvýši výdavky zahrňované do základu dane z príjmov.

Podľa § 23 ods. 9 postupov účtovania, storno výdavkov sa účtuje v peňažnom denníku ako zníženie výdavkov v členení podľa § 4 ods. 6 písm. e). Ak účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje za účtovné obdobie výdavok zahrnovaný do základu dane, o vrátený výdavok sa v peňažnom denníku upravia príjmy podľa § 8 ods. 4 písm. a) bodu 1a.

Poznámka:

FO podnikatelia, či účtujú v JÚ alebo v podvojnom účtovníctve pre podnikateľov, nemajú povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom – teda účtovnú závierku audítorom neoverujú. Účtovnú závierku neschvaľujú a teda ani Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky do registra účtovných závierok neukladajú.

Záver

Pri vedení jednoduchého účtovníctva ako aj pri zostavovaní účtovnej závierky v jednoduchom účtovníctve je potrebné si uvedomiť, že jednoduché účtovníctvo je účtovníctvo daňové, preto pri jeho vedení počas účtovného obdobia a najmä pri zostavovaní účtovnej závierky je nutné postupovať najmä podľa zákona o dani z príjmov, pretože ak podľa tohto zákona pôjde o daňový výdavok a o zdaniteľný príjem, pôjde aj o výdavok alebo o príjem ovplyvňujúci základ dane alebo neovplyvňujúci základ dane v peňažnom denníku. Preto zákon o dani z príjmov je dôležitou a nevyhnutnou podmienkou správneho spracovania účtovnej závierky v jednoduchom účtovníctve.