Je rozhodovanie únavné?

Ing. Jana Jarošová, PhD.

Rozhodovanie predstavuje výber jedného z dvoch alebo viacerých variantov riešení. Proces rozhodovania je náročná činnosť vyžadujúca nielen dostatok informácií, ale aj znalostí a skúseností. Hlavne pri riešení zložitejších problémov sa poznanie všetkých prvkov vstupujúcich do rozhodovania a ich vzájomných väzieb ukazuje ako vysoko relevantné, pretože umožňuje rozhodovateľovi prijať kvalitné rozhodnutie.

KOGNITÍVNE ÚSILIE, ktoré zahŕňa upriamenie, udržanie pozornosti, učenie a pamätanie si, myslenie, schopnosť zvažovať, riešiť, porozumieť, a pod.,  predstavuje formy mentálnej práce. Mnohé psychologické štúdie potvrdzujú, že ak sme súčasne postavení pred náročnú kognitívnu úlohu a pred nejaké pokušenie, s veľkou pravdepodobnosťou pokušeniu podľahneme. Dá sa tomu zabrániť? Môžeme svoju vôľu posilňovať a potlačiť únavu z rozhodovania?

KAŽDODENNÉ MALÉ ROZHODNUTIA - Einstein mal údajne v skrini niekoľko rovnakých oblekov, z ktorých si každý deň jednoducho jeden zobral. Rovnaké boli preto, aby nikdy nemusel rozmýšľať, ktorý si zobrať, a zbytočne tak zamestnávať svoj rozum. Niečo podobné za nás robia zvyky. Riešia automaticky problémy bez toho, aby sme sa my museli sústrediť. Preto spoluzakladateľ spoločnosti Apple Inc., Steve Jobs, nosil stále čierny rolák a rifle, Marka Zuckerberga, spoluzakladateľa Facebooku, zase možno stále vidieť v sivom tričku. Cieľom tohto konania je eliminácia počtu rozhodnutí, aby mohli svoj čas venovať dôležitejším veciam.

Takmer každá situácia pracovného (aj mimopracovného) života nás núti rozhodovať sa medzi dvoma či viacerými alternatívami.

Únava z rozhodovania je efekt, ktorý sa v angličtine označuje ako „decision fatigue“, a zakladá sa na tom, že naša vôľa je vyčerpateľným zdrojom a pri veľkom vypätí sa unaví podobne ako sval. Preto si vyžaduje čas na regeneráciu.

KEĎ SA NEVIEME ROZHODNÚŤ, OBVYKLE NEROBÍME NIČ. Ak sa to dá, odkladáme svoje rozhodnutia na neskôr.

Keď, napríklad, nemáte vytvorený návyk, že hneď ráno idete cvičiť, zakaždým, keď sa prebudíte, budete premýšľať nad tým, či sa vám chce alebo nie. To isté platí aj v ostatných oblastiach – v  otázke vašej životosprávy, produktivity či vyššie spomenutého obliekania. Elimináciu rozhodnutí označil Mark Zuckerberg ako „očistenie svojho života, aby musel robiť čo najmenej rozhodnutí okrem tých, ktoré venuje práci“.

VÝSKUMY PRINIESLI ZISTENIE, ŽE NAŠU MYSEĽ UNAVUJÚ AKÉKOĽVEK ROZHODNUTIA.

„Duševná sila“, ktorú potrebujeme na rozhodovanie, je obmedzená. Na rozdiel od fyzickej únavy, ktorú vedome vnímame, si tzv. únavu z rozhodovania spravidla nevšimneme.

Unavená myseľ údajne nespôsobuje iba problémy pri rozhodovaní, ale priamo vedie k výberu jednoduchších rozhodnutí. Predajcovia to dobre vedia. V obchodoch sa tak stávame ľahšie manipulovateľnými reklamami a následkom je sklon k impulzívnemu a iracionálnemu nakupovaniu.

VYČERPANIE EGA - Psychológ Roy Baumeister vykonával výskum so svojím tímom na skupine dobrovoľníkov, ktorých rozdelili do dvoch skupín – pri riešení zadanej úlohy sa jedna skupina mohla ponúkať z misky s čokoládou, druhá si mohla brať len z misky s reďkovkami. Nejednalo sa o štúdiu o vnímaní chutí, ako to bolo dobrovoľníkom prezentované, cieľom bolo zistiť, ako rýchlo vzdajú riešenie zadanej úlohy. Ukázalo sa, že jedinci zo skupiny s čokoládou riešili úlohu v priemere 19 minút (zhruba rovnako dlho ako ľudia z kontrolnej skupiny, ktorí nič nejedli), kým konzumenti menej lákavej reďkovky to vzdali oveľa skôr - po ôsmich minútach.

Pozorovaný jav vysvetľuje takzvané vyčerpanie ega. Ľudia zo skupiny, ktorí sa dívali na čokoládu, no mohli sa ponúknuť len reďkovkou, museli so sebou neustále bojovať, aby po čokoláde nesiahli. Keď mali riešiť komplikovanú hádanku, ich vôľa bola už natoľko vyčerpaná, že to vzdali oveľa skôr, ako ľudia z druhej skupiny.

OSLABUJE SA NAŠA ROZHODOVACIA SCHOPNOSŤ? Psychologická hypotéza vyčerpania ega (z angl. „ego depletion“), ktorú sformuloval Roy Baumeister, narazila v nedávnej dobe na odpor istej skupiny vedcov. Baumeister tvrdil, že myšlienkové procesy, ktoré si vyžadujú sebakontrolu alebo vôľu, čerpajú zo zdroja mentálnej energie s obmedzenou kapacitou. Pokiaľ je táto energia vyčerpaná, oslabuje sa naše sebaovládanie. Z toho vyplýva, že riešenie jednej náročnej úlohy vyžadujúcej vypätie vôle môže mať negatívny efekt na schopnosť riešiť ďalšiu úlohu, a to aj vtedy, keď tieto dve úlohy spolu zdanlivo nesúvisia.

To znamená, že aj diétny stravovací režim, ktorý si vyžaduje veľké sebazaprenie, môže viesť k oslabeniu rozhodovacej schopnosti pri riešení pracovného problému.

MENTÁLNY A FYZICKÝ VÝKON V PRIEBEHU DŇA NEKLESÁ, IBA SA MENÍ. Skupina argentínskych vedcov k týmto výsledkom dospela výskumom šachových serverov na internete. Potvrdilo sa, že hráči ráno dlhšie zvažujú svoje ťahy. Výraznejšie sa však tento prejav objavuje u tzv. ranných vtáčat. Títo hráči robili ráno aj menej chýb ako večer. To platilo pre všetkých účastníkov bez ohľadu na chronotyp (teda individuálne načasovanie cyklu spánku a bdenia). Zaujímavé bolo, že poradie rebríčku hráčov sa nemenilo, zostávalo rovnaké bez ohľadu na to, či danú partiu odohrali ráno alebo večer. Čiže rýchlejšia stratégia hry pripúšťajúca isté chyby bola porovnateľne úspešná ako ranná rozvážnejšia stratégia.

ELIMINUJTE ROZHODNUTIA - Denne robíme obrovské množstvo rozhodnutí. Možno ich rozdeliť na tie menej podstatné, tzv. „mikrorozhodnutia“ o tom, kedy presne vstaneme, či sa naraňajkujeme doma alebo až v práci, či niekoho pozdravíme na ulici alebo nie. Väčšie rozhodnutia alebo voľby o tom, ako dlho sa budeme venovať práci či ako budeme tráviť voľný čas, údajne urobíme 3 až 4 v priebehu hodiny. So zvyšujúcou sa únavou klesá naša schopnosť odolať pokušeniam. Ak je mozog unavený – hoci aj vplyvom vzájomne nesúvisiacich úkonov, je viac náchylný k zlyhaniam. Zredukovaním počtu menších rozhodnutí, ktoré cez deň urobíte, môžete týmto zlyhaniam predísť. To sa dá realizovať cieleným osvojením si niektorých návykov.

Aby ste zvýšili kvalitu svojich rozhodnutí počas dňa, každodenné malé rozhodnutia zmeňte na zvyky. Z malých rozhodnutí urobte rutinu.

VEĽKÉ ROZHODNUTIA ROBTE RÁNO - Je dôležité naučiť sa rozlišovať, ktoré rozhodnutia môžu počkať a ktoré netreba odkladať. Veľké rozhodnutia si nechajte na ráno, nelámte si s nimi hlavu po práci, keď ste unavení. Ak očakávate nával väčších rozhodnutí, venujte sa im vtedy, keď ste odpočinutí. Ráno si privstaňte a na najnáročnejších úlohách začnite pracovať skôr, než vás o pozornosť začnú oberať kolegovia, e-maily či telefonáty.

DÔLEŽITÉ ROZHODNUTIA NEROBTE POD NÁVALOM EMÓCIÍ. Len vtedy, keď ste schopní spoľahlivo rozpoznávať svoje vlastné emócie, dokážete sa rozhodnúť objektívne a racionálne. Avšak, až 36 percent ľudí nie je schopných správne identifikovať svoje emócie, ktoré prežívajú. To, ako ste naladení, môže mať výrazný dopad na kvalitu našich rozhodnutí. Niekedy emócie treba nechať jednoducho „vychladnúť“.

Pod vplyvom nálady sa mení aj naše vizuálne vnímanie. Viac informácií dokážeme pozorovaním získať vtedy, keď sme v dobrej nálade. Určitý typ situácií si však vyžaduje, aby sme sa sústredili len na 1 vec a nenechali sa rozptyľovať.

OBČERSTVITE SA - K najprekvapivejším objavom psychológa Baumeistera patrí názor, že nervový systém spotrebováva viac glukózy, než väčšina iných častí nášho tela a zámerná duševná aktivita sa javí ako mimoriadne náročná na glukózu.

Keď ste aktívne zapojení do zložitej úlohy, ktorá si vyžaduje sebakontrolu, klesne vám hladina glukózy v krvi. Únavu z rozhodovania by preto mala potlačiť konzumácia glukózy, ktorá zabráni zhoršeniu výkonu mozgu.

MOZGU POMÁHA CVIČENIE. V stresových situáciách, keď sme pod tlakom rozhodovania, sa začína produkovať v našom tele kortizol, označovaný tiež ako stresový hormón, ktorý spúšťa útočno-obrannú reakciu. Jeho zvýšená hladina tlmí našu schopnosť myslieť racionálne. K opätovnému nadobudnutiu duševnej rovnováhy vám pomôže hormón endorfín, ktorý sa uvoľňuje napr. pri vytrvalostnom športe. Už polhodinové cvičenie pomáha odbúrať stres a rozjasniť vašu myseľ. Dlhodobé a pravidelné cvičenie celkovo zlepšuje funkciu mozgu - teda aj tie časti, ktoré sú zodpovedné za rozhodovanie.

NAŠU VÔĽU MÔŽEME POSILNIŤ JEDNODUCHO - OPAKOVANÝM VYKONÁVANÍM AKTOV vedomej sebaregulácie. Aj tu pomáha pravidelná fyzická aktivita. Túto skutočnosť potvrdzujú experimenty vykonané na študentoch, pri ktorých sa zistilo, že k zlepšeniu sebaregulačných schopností prispel dvojmesačný tréning fyzických cvičení. Cvičenie viedlo k zdravšiemu stravovaniu, poklesu fajčenia aj pitia alkoholu, zlepšeniu študijných návykov a poriadnosti v domácich prácach.

O tom, či je naša vôľa skutočne ako sval, ktorý sa v priebehu dňa unaví, existujú v poslednej dobe sporné teórie. Niektoré výskumy poukazujú na to, že rozhodovanie čerpá z rovnakých mentálnych prostriedkov ako sebaregulácia. Možno preto pozorovať 2 efekty. Prvým je, že rozhodovanie má za následok horšiu sebareguláciu. Druhým efektom je, že po sebaregulačnom výkone sa ľudia horšie rozhodujú. Ak sme vyčerpaní predchádzajúcim rozhodovaním, máme neskôr tendenciu zvoliť si preddefinovanú možnosť, aj keď je drahšia, resp. menej výhodná.

ZÁVER - Ľudské rozhodovanie sa v priebehu dňa mení, no nemusí smerovať k horším výsledkom. Dôležitú úlohu zohráva čas od prebudenia a chronotyp jedinca.