Jarná anarchia alergie

MUDr. Pavel Malovič

Prvé použitie slova alergia „oslavuje“ 110. výročie. V roku 1906 totiž viedenský detský lekár Clemens von Piquet po prvýkrát použil tento výraz na označenie ochorenia, ktoré človek poznal už dávno. Ukázalo sa, že smrť na alergický šok je výsledkom prudkej systémovej alergickej reakcie a že astma, senná nádcha alebo ekzém sú vyvolané alergiou – posunutím stavu obranyschopnosti organizmu smerom k precitlivelosti.

JARNÁ VEGETÁCIA spôsobuje vysokému percentu populácie nevídané ťažkosti. Začínajú ich páliť oči, neobvykle často slzia, očné bielka im sčervenievajú, kýchajú, kašlú, tečie im z nosa, majú zdurené sliznice dýchacích ciest, ťažšie dýchajú. Dostaví sa malátnosť, únava, poruchy spánku. Znižuje sa psychická i fyzická výkonnosť, pracovná schopnosť je naštrbená, zhoršuje sa kvalita života. Čo sa deje?

Ľudský organizmus – hoci je vlastne „zdravý“ a bez ťažkostí – sa chová alergicky, ako „anarchista“. Začína búrlivo až hystericky reagovať na poletujúce peľové zrnká vetromilných kvitnúcich rastlín, ktorých dolet býva neuveriteľný – do výšky až 5000 metrov, do diaľky pomocou vzdušných prúdov až 100 kilometrov.

Peľová alergia patrí medzi najčastejšie alergické ochorenia a za posledných desať rokov vzrástol jej výskyt u dospelých jedincov šesťnásobne, u detí až desaťnásobne… V súčasnej situácii je takmer 40 percent našej populácie a viac minimálne raz ročne na návšteve v ambulancii alergológa.

Z tohoto hrôzostrašného percenta je nadmieru vysoký podiel ľudí, ktorí sú postihnutí alergickým ochorením, musia užívať v určitých obdobiach roka lieky, ktoré im umožňujú aký-taký životný a pracovný komfort alebo „normalizáciu“ zdravotného stavu.

Treba sledovať údaje Peľovej informačnej služby (PIS) - jej správy o kvitnúcich druhoch rastlín majú totiž význam aj pre jedincov, ktorí o svojej alergii doposiaľ nevedeli. Sú to tí, ktorí mávajú v priebehu jarných mesiacov pravidelne nádchu a vôbec ju nespájajú s možnosťou alergickej reakcie. Až dodatočne vypozorujú (možno po uverejnení tohoto článku aj s predstihom), že tieto zdravotné ťažkosti má na svedomí nejaká kvitnúca jarná rastlina v ich blízkosti.

Zistenie látky spôsobujúcej alergiu je prvým úspechom postihnutého a jeho lekára, ktorý môže nasadiť vhodnú liečbu a pripraviť návrh úpravy denného a pracovného režimu. Alergik by mal mať vždy pri sebe lieky, o ktorých vie, že mu na ťažkosti zaberajú, ale pozor - veľa z nich môže spôsobovať zníženie pozornosti a koncentrácie, čo ovplyvňuje nielen pracovný výkon, ale v prípade vedenia motorového vozidla aj jeho riadenie. Preto treba užívanie antialergík v rôznych situáciách náročných práve na pozornosť a koncentráciu vždy konzultovať so svojím lekárom, aby neprišlo k neželaným kolíziám, nepríjemným nedorozumeniam a prípadne nespravodlivým obvineniam.

Na jar trpia alergici najčastejšie reakciou na peľ kvitnúcej brezy. Ohrození sú najmä na obed, popoludní a prípadne v noci, keď je peľu brezy v ovzduší najviac. Preto je u nich vhodné, ak je to možné, v čase tohoto ohrozenia venovať zvýšenú pozornosť kvalite denného režimu. U alergikov na peľ brezy sú možné aj „skrížené“ reakcie s jablkami a orechmi, prípadne s kôstkovým ovocím ako čerešňa, višňa a pod., keď po ich konzumácii môžu vzniknúť búrlivé prejavy alergie.

Alergickí jedinci musia svoje problémy brať vážne už od detstva (veľká časť alergií je dedičná), nepodceňovať ich a navštevovať pravidelne príslušného odborníka – alergológa, aby sa obmedzenie ich výkonnosti správnou liečbou mohlo znížiť na minimum. Tak nemusí mať alergik takmer žiaden hendikep.

KOMU HROZÍ ALERGICKÁ PLIAGA NAJVIAC? Univerzálnym rizikom je prítomnosť alergie u jedného z rodičov alebo u súrodenca. Riziko je celoživotné – alergia môže prepuknúť v ktoromkoľvek veku.

Stupne vrodeného ohrozenia alergiou sú teda:

1.  stupeň – jeden súrodenec je alergik

2.  stupeň – jeden rodič je alergik (možno vyššie riziko, ak je to matka)

3.  stupeň – obidvaja rodičia sú alergici

4.  stupeň – obaja rodičia trpia rovnakým alergickým ochorením, napríklad obidvaja sú astmatici. Mladí ľudia sa často stretnú a zoznámia v čakárňach alergológov a neskôr sem prichádzajú so svojimi alergickými deťmi.

Ženy, ktoré sú alergičky (ale v princípe aj tie, ktoré nie sú), by si mali v priebehu tehotenstva dávať pozor najmä na niektoré druhy potravín - na všetky druhy orechov (najmä však na búrske oriešky), morské plody, kakao alebo mak – ktoré patria medzi silné alergény. Môžu tak výrazne znížiť riziko, že ich dieťa bude mať v živote rovnaké ťažkosti ako ony. Určite urobia dobre, ak sa budú vyhýbať strave s obsahom veľkého množstva bielkovín a budú preferovať potraviny s množstvom vlákniny pri dodržiavaní riadneho pitného režimu – aspoň tri litre tekutín denne (bez kávy).

Ale pozor! Žiadne nápoje plné umelých farbív (a rôznofarebne dochucované), pretože práve tieto sú rovnako podozrivé z toho, že môžu spúšťať nepredpokladanú alergickú reakciu. Potravinová disciplína by mala vylúčiť z jedálneho lístka aj potraviny s obsahom množstva stabilizátorov a konzervačných látok.

Vodiči, ktorí o svojej alergii vedia, zvyčajne užívajú patričné liečivá. Tie sa však nemusia vždy zlučovať s požiadavkou na šoférovu viac ako stopercentnú pozornosť, vnímanie a koncentráciu. A navyše – povestný výstražný červený trojuholník, ktorý upozorňoval na určitú rizikovosť, na obale lieku chýba. V praxi sa preto šofér trpiaci alergiou musí spoľahnúť na informácie z príbalového letáčiku, ktoré informujú o nežiadúcich účinkoch užívaného lieku. Úplne najlepšie by bolo, keby vodič - alergik v období najväčšieho ohrozenia (peľová sezóna) vôbec nejazdil alebo sa aspoň vyhýbal dlhším cestám, či uvažoval o tom, že sa nechá voziť a on sám bude šoférovať sporadicky.

Pokiaľ ale musí jazdiť bez obmedzenia, bolo by vhodné keby dodržiaval určité zásady:

-    vydával sa na cestu skoro ráno alebo po daždi, či mrholení, keď nie je v ovzduší toľko peľu alebo iných prípadných alergénov,

-    aby včas pred zamýšľanou cestou užil svoj protialergický liek, ktorý má vyskúšaný z hľadiska jeho pôsobenia na organizmus (tlmenie reakcií, pozornosti a pod.),

-    aby mal radšej moderné lieky s predĺženou dobou účinku, ktoré stačí užiť jedenkrát za deň a neprenikajú do centrálnej nervovej sústavy, a preto dotyčného neutlmujú,

-    mal pri sebe kvapky do nosa a očí, ktoré mu pri alergickom záchvate prinášajú určitú úľavu,

-    pri prípadnom prekvapujúcom alergickom záchvate by sa nemal premáhať, ale čo najskôr zastaviť, aby užil príslušnú terapiu,

-    pri vetraní sa spoliehal na ventiláciu vozidla alebo vnútornú cirkuláciu vzduchu a neotváral zbytočne okná,

-    podľa finančných možností by si mal objednávať pri kúpe vozidla klimatizáciu s peľovým filtrom.

PRACH A ROZTOČE - V  prípade nesezónnych – celoročných alergií je najčastejším problémom tzv. domáci prach, ktorý zvyčajne obsahuje aj miniatúrny hmyz – roztoče. Práve roztoče, ktorých telo je veľké 0,1 až 0,35 mikrónu, čo je pre normálne ľudské chápanie nepredstaviteľná veľkosť alebo „malosť“ a ich exkrementy (výlučky) patria k najčastejším celoročným alergénom trápiacim našu populáciu. Znížiť výrazne jeho výskyt v byte (naozaj nevedno odkiaľ sa vzal) je možné najmä častým praním lôžkovín (plachty, povlaky na periny a vankúše). Generačný cyklus roztočov, ktorí sa živia hlavne šupinkami kože a lupinami z vlasovej časti hlavy, je iba sedem až desať dní. Za týždeň „ponúkne“ človek vo vlastnej posteli asi päť gramov aktuálneho odpadu, a to stačí k pohodlnej výžive až desiatich tisícov roztočov. A tak sa nie je čo diviť, že v porovnaní s ostatnými časťami bytu je v posteli stonásobne vyšší počet takýchto živočíchov. Pokiaľ sa používajú klasické periny, existuje ešte väčšie riziko zdravotných problémov. Medzi perím sa totiž týmto drobným potvorám skvele darí a naviac perie samo funguje u mnohých jedincov ako nepríjemný alergén. Preto je čoraz výraznejšia snaha nahradiť periny prikrývkami a najmä vankúšmi vyplnenými dutým vláknom (špeciálne upravené polyesterové vlákna). Výrobcovia prikrývok dlho odporúčali pranie pri teplotách do 40 stupňov Celsia, ale to na roztoče nestačí – potrebujú na svoje zničenie minimálne 60 stupňov Celsia a pranie pri tejto teplote musí trvať 50 až 60 minút! Pritom pranie je lepšie ako vyváranie, lebo s vodou sa z prikrývok vyplavia aj zvyšky mŕtvych roztočov a ich exkrementy (výlučky).

ZÁVER - O alergii sa dajú písať diela viacdielneho románového obsahu. Pre poučenie je však podstatné s ňou rátať aj pri „plnom zdraví“ a uvedomovať si riziká, ktorých je – okrem vyššie spomínaného - nekonečné množstvo. Nakoniec – máme tu predsa 21. storočie so všetkým pozitívnym, ale aj negatívnym, do ktorého hrozivý nárast počtu alergikov patrí...