Interné predpisy zamestnávateľa

    (pracovný poriadok)

K prameňom pracovného práva patria okrem iného aj interné predpisy zamestnávateľa, ktoré je oprávnený vydávať zamestnávateľ pri výkone svojej činnosti. Termín interný predpis zamestnávateľa nie definovaný a ani komplexne upravený žiadnym právnym predpisom. Tvorba niektorých interných predpisov vyplýva priamo zo všeobecne záväzných právnych predpisov, tvorbu iných si vyžaduje reálne fungovanie u konkrétneho zamestnávateľa. Čo patrí medzi interné smernice zamestnávateľa? Pre ktoré pracoviská sa vypracúva požiarny poriadok?

INTERNÉ PREDPISY ZAMESTNÁVATEĽA je možné charakterizovať ako písomné normatívne akty, ktoré upravujú vopred neurčené prípady rovnakého druhu. Usmerňujú konkrétne činnosti u zamestnávateľa, a to buď pravidelne sa opakujúce alebo naopak výnimočné situácie. Zmyslom interných predpisov zamestnávateľa je okrem iného stanoviť rámec pre to, aby k istým situáciám nedochádzalo, alebo ak už k nim dôjde, zjednodušiť ich riešenie prostredníctvom vopred stanovených pravidiel.

PÔSOBNOSŤ INTERNÝCH PREDPISOV zamestnávateľa môže byť pomerne rozsiahla. Interné predpisy zamestnávateľa sa týkajú všetkých zamestnancov, prípadne skupiny zamestnancov. Je dôležité dbať na to, aby každý zamestnanec vedel, ktoré interné predpisy sa ho týkajú, čo je jeho povinnosťou a čo musí dodržiavať. Nedodržiavanie vnútorných predpisov zamestnávateľa môže byť definované ako menej, či viac závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkami určenými Zákonníkom práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v z. n. p.) alebo s následkami zakotvenými priamo v internom predpise zamestnávateľa.

PRI TVORBE INTERNÝCH PREDPISOV zamestnávateľa je potrebné dodržiavať určité pravidlá. Interné predpisy zamestnávateľa musia byť v súlade s právnymi predpismi, ako aj v súlade s internými predpismi vyššieho alebo rovnaké stupňa a mali by nadväzovať na ostatné vnútorné predpisy zamestnávateľa. Mali by byť relatívne stabilné (nie je vhodná ich častá zmena), komplexné, zrozumiteľné a pokiaľ možno stručné.

Interné predpisy sú povinní dodržiavať všetci zamestnanci, resp. skupiny zamestnancov, ktorých sa týkajú. Povinnosť dodržiavať interné predpisy zamestnávateľa je však podmienené právnou povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť s nimi zamestnancov. Bez preukázateľného oboznámenia, nie sú v prípade porušenia povinností z nich vyplývajúcich zamestnanci zodpovední a nemôžu byť teda ani postihnutí žiadnymi sankciami.

Najvhodnejší spôsob preukázateľného oboznámenia zamestnancov s internými predpismi zamestnávateľa je usporiadanie školenia, kde všetci zúčastnení zamestnanci podpíšu účasť a oboznámenie sa s konkrétnymi internými predpismi.

ZAMESTNÁVATEĽ JE POVINNÝ oboznámiť s internými predpismi zamestnanca vždy pri jeho prijatí do zamestnania a následne pri preložení na iné pracovisko alebo pri zaradení alebo preradení zamestnanca na inú prácu za predpokladu, ak sa na neho po preradení, resp. preložení vzťahujú iné interné predpisy, prípadne ich časti. Okrem toho je potrebné vykonať doplňujúce oboznámenie v prípade, ak dôjde k zmene alebo doplneniu vnútorných predpisov a určite nie je zbytočné vykonávať aj periodické oboznamovanie zamestnancov s najdôležitejšími internými predpismi.

O všetkých vykonaných oboznámeniach (školeniach) je vhodné vyhotoviť písomný záznam, ktorého bude vyplývať, kedy sa oboznámenie uskutočnilo uvedením dátumu, v akom rozsahu sa oboznámenie uskutočnilo uvedením konkrétnych interných predpisov zamestnávateľa, kto vykonal oboznámenie a ktorí zamestnanci sa zúčastnili (t. j. prezenčná listina zamestnancov s ich podpismi).

Jednotlivé interné predpisy zamestnávateľa musia spĺňať nielen obsahové, ale aj formálne náležitosti. K formálnym náležitostiam interného predpisu zamestnávateľa patrí označenie zamestnávateľa – jeho názov a sídlo, označenie predpisu – jeho názov, druh a číslo, úvodné ustanovenia, vlastný text a záverečné ustanovenia. Úvodné ustanovenia by mali obsahovať zameranie daného interného predpisu a okruh zamestnancov, resp. vedúcich zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje. Vlastný text by mal byť logicky a prehľadne usporiadaný, všeobecné ustanovenia na začiatku, špeciálne na konci a napokon prechodné a záverečné ustanovenia. Záverečné ustanovenia by mali obsahovať platnosť a účinnosť daného interného predpisu, prípadne ustanovenie o prílohách.

MEDZI INTERNÉ PREDPISY ZAMESTNÁVATEĽA PATRIA

-    predpisy, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti – napr. spoločenská zmluva, stanovy spoločnosti a podobne

-    interné predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

-    interné predpisy pre požiarnu ochranu – napr. požiarny poriadok, požiarne poplachové smernice, požiarny evakuačný plán

-    účtovné interné predpisy

-    predpisy týkajúce sa organizácie u zamestnávateľa – napr. organizačný poriadok, registratúrny a archívny poriadok

-    pracovnoprávne interné predpisy – napr. pracovný poriadok, mzdový poriadok.

Nie všetky z uvedených interných predpisov musia byť súčasťou interných predpisov u každého zamestnávateľa. Je samozrejmé, že iné interné predpisy sú potrebné u zamestnávateľa vo výrobnej firme, ktorý zamestnáva stovky zamestnancov a iné u zamestnávateľa s pár zamestnancami. Každý zamestnávateľ si podľa svojich konkrétnych potrieb určí, ktoré z interných predpisov sú potrebné na reálne fungovanie.

PRACOVNÝ PORIADOK je najbežnejším a najdôležitejším interným predpisom zamestnávateľa. Je to zároveň jediný interný predpis, ktorý priamo upravuje Zákonník práce (ust. § 84). Pracovný poriadok podrobnejšie rozvádza ustanovenia Zákonníka práce podľa podmienok jednotlivých zamestnávateľov, čím dotvára úpravu práv a povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru. Jeho ustanovenia musia byť vždy v súlade so Zákonníkom práce a ostatnými právnymi predpismi. Hlavnou úlohou pracovného poriadku je konkretizovať a spresniť všeobecne záväzné právne predpisy na podmienky a potreby u zamestnávateľa. Pracovný poriadok nemôže zamestnanca obmedzovať v jeho zákonných právach a ani mu priznávať nároky, ktoré nemajú zákonnú oporu. Rovnako nie je možné, aby pracovný poriadok priznával zamestnávateľovi oprávnenia nad rámec daný Zákonníkom práce, resp. inými pracovnoprávnymi predpismi.

Významnou zásadou pri vydávaní pracovného poriadku je účasť zástupcov zamestnancov, nakoľko pracovný poriadok je možné vydať až po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, a to pod sankciou neplatnosti. Tým, že na jeho vydanie je potrený predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov, sa pracovný poriadok odlišuje od ostatných interných predpisov zamestnávateľa.

Vydaný pracovný poriadok je záväzný pre zamestnancov aj zamestnávateľa, pričom platí, že účinnosť pracovného poriadku nastáva dňom v ňom určeným. Pracovný poriadok nikdy nemôže byť účinným skôr, ako ho zamestnávateľ zverejní. S pracovným poriadkom musia byť oboznámení všetci zamestnanci, a to tak, aby jeho obsahu porozumeli a musí byť zamestnancom verejne prístupný.

Zákonník práce presne nestanovuje spôsob oboznámenia zamestnancov s pracovným poriadkom a ani bližšie neupravuje spôsob jeho zverejnenia a sprístupnenia. Je preto na zamestnávateľovi, aby zvolil spôsob oboznámenia zamestnancov, zverejnenia pracovného poriadku a aj jeho sprístupnenia.

Aby pracovný poriadok mal význam, je dôležité, aby neobsahoval len ustanovenia Zákonníka práce, ale aby určoval a spresňoval predovšetkým tie práva a povinnosti, ktoré sú v zákone uvedené len všeobecne s odkazom na podrobnejšiu úpravu v pracovnom poriadku. Zamestnávateľ, ale aj zástupcovia zamestnancov by sa mali v pracovnom poriadku zamerať na činnosti a postupy, ktoré považujú za prioritné, prípadne na oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktoré navodzujú nejednotný výklad a možnosť rozdielneho postupu zamestnancov, resp. vedúcich zamestnancov.

Zákonník práce neurčuje obsah pracovného poriadku. Jeho obsah závisí na dohode zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov. Pracovný poriadok najčastejšie upravuje predzmluvné vzťahy a spôsob prijímania zamestnancov do pracovného pomeru, samotný pracovný pomer, pracovný čas, starostlivosť o zamestnancov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zodpovednosť za škodu, práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľa, pracovnú disciplínu.

Práve v pracovnom poriadku je priestor na určenie, čo sa u daného zamestnávateľa považuje za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a čo za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže daná problematika nie je presne zadefinovaná všeobecne záväznými pracovnoprávnymi právnymi. Pracovný poriadok by mal obsahovať kvalifikáciu jednotlivých prípadov porušenia pracovnej disciplíny, ako aj sankcie. Tak zamestnanci presne vedia, čo sa u zamestnávateľa považuje za závažné a čo za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a zároveň aj to, aký postih im za prípadné porušenie pracovnej disciplíny zrozí.

MZDOVÝ PORIADOK podrobnejšie upravuje systém odmeňovania zamestnancov. Má význam najmä vtedy, ak mzdové podmienky u zamestnávateľa nie sú konkrétnejšie upravené v kolektívnej zmluve. Mzda zamestnanca v súlade so Zákonníkom práce nesmie byť nižšia ako minimálna mzda určená zákonom (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p.). Mzdový poriadok môže vzhľadom k zmluvnej voľnosti obsahovať aj priaznivejšiu úpravu odmeňovania zamestnancov, ako uvádza Zákonník práce a zákon o minimálnej mzde a môže upravovať aj ďalšie zložky mzdy. Mzdový poriadok tak môže byť odrazom finančnej situácie u konkrétneho zamestnávateľa, ako aj vôle vytvoriť a udržať mzdové podmienky zamestnancov nad rámec upravený zákonom. Ak u zamestnávateľa neexistuje mzdový poriadok, môžu byť vzťahy týkajúce sa úpravy mzdy a jej zložiek súčasťou pracovného poriadku.

ORGANIZAČNÝ PORIADOK je tvorený popisom všetkých organizačných prvkov zamestnávateľa a je vytvorený buď pre celú organizáciu, alebo pre jednotlivé časti. Je záväzný pre všetky organizačné zložky a pre všetkých zamestnancov. Upravuje základ činností, organizačné usporiadanie, organizačnú štruktúru, funkcie a úlohy jednotlivých organizačných útvarov, členenie nižších organizačných zložiek, základné pravidlá vnútorného usporiadania a princípy fungovania organizácie. Okrem toho obsahuje systém a stupne riadenia, rozdelenie úloh pre jednotlivé úrovne riadenia, vnútorný rozsah právomocí a zodpovednosti, ako aj zásady vzájomných vzťahov.

INTERNÉ PREDPISY ZAMESTNÁVATEĽA týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci majú základ v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n. p., ktorého predmetom je ustanovenie všeobecných zásad prevencie a základných podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Zákon okrem iného podrobne určuje práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom povinnosti zamestnávateľa rozdeľuje na všeobecné povinnosti a povinnosti pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia. V internom predpise môže zamestnávateľ podrobnejšie vymedziť práva a povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci už s prihliadnutím na konkrétne činnosti zamestnávateľa a špecifické podmienky.

Medzi dôležité povinnosti uložené zamestnávateľom zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci patrí informačná povinnosť, v rámci ktorej je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca okrem iného s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením a podobne. Obsah oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce, najmä pracovným prostriedkom, pracovným postupom, novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam.

Zamestnávateľovi zákon v tomto prípade priamo ukladá povinnosť upraviť vnútorným predpisom pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, pokiaľ právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas.

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky a práve interným predpisom je vhodné určiť zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, a to na základe posúdenia rizika a vyhodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia. Rovnako je po zohľadnení veľkosti organizácie, charakteru práce, možných nebezpečenstiev a rizík určiť interným predpisom postup pre prípad záchranných prác a evakuácie.

Samozrejme, interné predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci budú diametrálne odlišné u zamestnávateľov výrobnej sféry a u zamestnávateľov nevýrobnej sféry.

INTERNÉ PREDPISY PRE POŽIARNU OCHRANU a ich rozsah bude závisieť od charakteru zamestnávateľa. K interným predpisom zamestnávateľa pre požiarnu ochranu patrí požiarny poriadok, požiarne poplachové smernice a požiarny evakuačný plán. Požiarny poriadok pracoviska sa vypracúva pre pracoviská s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.

Požiarne poplachové smernice vymedzujú povinnosti zamestnancov pri vzniku požiaru, ako napr. povinnosti zamestnanca, ktorý spozoruje požiar, spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu, povinnosti zamestnancov pri vyhlásení požiarneho poplachu, miesto a telefónne číslo ohlasovne požiaru a hasičov. Požiarne poplachové smernice je dôležité umiestniť tak, aby boli viditeľné, všetkým trvalo prístupné a čitateľné.

POŽIARNY EVAKUAČNÝ PLÁN slúži na zabezpečenie organizácie evakuácie osôb z objektu zasiahnutého, prípadne ohrozeného požiarom a obsahuje

•    určenie zamestnancov, ktorí budú riadiť evakuáciu, a miesto, z ktorého ju budú riadiť

•    určenie zamestnancov a prostriedkov, s ktorých pomocou sa bude evakuácia vykonávať

•    určenie spôsobu evakuácie a ciest na evakuáciu

•    určenie miesta, kde sa evakuované osoby, prípadne zvieratá budú sústreďovať, a určenie zodpovedného zamestnanca, ktorý vykoná kontrolu počtu evakuovaných osôb a zvierat

•    spôsob zabezpečenia poskytnutia prvej zdravotnej pomoci postihnutým osobám.

Zároveň musí obsahovať grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží objektu, ktoré musí byť zároveň umiestnené pri vstupe na každé podlažie.

REGISTRATÚRNY A ARCHÍVNY PORIADOK upravuje postup jednotlivých zložiek pri správe registratúry, pri evidencii, pri manipulácii so záznamami a spismi, pri vyraďovaní spisov, ustanovuje zásady činnosti archívu a ukladanie archívnych dokumentov. Registratúrny a archívny poriadok musí byť v súlade so zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v z. n. p., ako aj so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p.

ZÁVER - Druhy interných predpisov vydávaných zamestnávateľom, ich počet a rozsah závisia od veľkosti zamestnávateľa, ako aj od ďalších špecifických podmienok. Vhodne zvolený interný predpis však nie je zbytočný u žiadneho zamestnávateľa, nakoľko interné predpisy zamestnávateľa, ktoré majú správnu štruktúru a obsah, dokážu zamedziť určitým problémom alebo zjednodušiť a urýchliť ich riešenie a sú tiež vhodným základom pre lepšiu koordináciu a riadenie organizácie a napomáhajú zabezpečovať vnútorný poriadok u zamestnávateľa.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová

VZOR

Požiarne poplachové smernice

1. Účel

Požiarne poplachové smernice vymedzujú povinnosti zamestnancov v prípade vzniku požiaru.

2. Spôsob a miesto ohlásenia požiaru

Ohlasovňa požiarov v objekte spoločnosti ABC, s.r.o., so sídlom Ružová 6, Žilina je viditeľne označená a nachádza sa v kancelárii č. 4 na 1. poschodí. Zamestnanec nahlasuje vznik požiaru osobne alebo telefonicky na klapke č. 678. V prípade telefonického hlásenia zamestnanec uvedie: kto volá, kde horí a čo horí.

3. Vyhlásenie požiarneho poplachu

Požiarny poplach v budove sa vyhlasuje volaním: „HORÍ“

4. Povinnosti zamestnanca, ktorý spozoruje požiar

Zamestnanec, ktorý spozoruje požiar, ak je to možné, uhasí požiar sám alebo vykoná nevyhnutné opatrenia na zamedzenie jeho šírenia. Je pri tom povinný použiť všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii. Ak nie je schopný požiar uhasiť sám, resp. s najbližšími spoluzamestnancami a s členmi protipožiarnej hliadky, oznámi požiar ohlasovni požiarov na telefónne číslo uvedené v odseku 2. Oznámi požiar vedúcemu zamestnancovi a všetkým ostatným v blízkom okolí. Zároveň urobí všetky potrebné opatrenia na zamedzenie rozšírenia požiaru, ktorými nevystaví seba a ostatných nebezpečenstvu.

5. Povinnosti zamestnancov po vyhlásení požiarneho poplachu

Pri požiari je povinnosťou zodpovedného zamestnanca zariadiť vypnutie elektrického prúdu, prívodu plynu a prívodu horľavých látok v ohrozenom úseku. Zamestnanci vykonajú nevyhnutné opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia požiaru. V prípade väčšieho požiaru odídu všetci zamestnanci na spoločné zhromaždisko, pričom dodržiavajú evakuačný plán. Všetci zamestnanci plnia príkazy veliteľa zásahovej jednotky.

6. Povinnosti členov protipožiarnej hliadky

V prípade vzniku požiaru vykonávajú nevyhnutné opatrenia na zamedzenie šírenia požiaru a privolania pomoci. Zabezpečia evakuáciu všetkých zamestnancov v súlade s evakuačným plánom. Po zhromaždení zamestnancov v určenom priestore preveria ich počet a ak niekto zo zamestnancov chýba, ohlásia to bez zbytočného odkladu veliteľovi zásahovej jednotky.

V Žiline, dňa 15. 12. 2017                         ............................

                                                                       Martin Malý

                                                                  konateľ ABC, s.r.o.

Dôležité telefónne čísla:

Integrovaný záchranný systém 112

Tiesňové linky

– polícia                                  158

– hasiči                                   150

– záchranná služba 155

Poruchové služby – elektráreň (tel. č. ), vodárne (tel. č. ), plynárne (tel. č. )

K rubrike Vzory zmlúv a podaní sme publikovali

• Živnostenský zákon (číslo 455/1991 Z. z. v z. n. p.), Obchodný zákonník (číslo 513/1991 Zb. v z. n. p.), Zákony II časť A/2018

• Zákonník práce (číslo 311/2001 Z. z. v z. n. p.), Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (číslo 124/2006 Z. z. v z. n. p.), Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (číslo 82//2005 Z. z. v z. n. p.), Zákony III časť A/2018

• Zákon o cestovných náhradách (číslo 283/2002 Z. z. v z. n. p.), Zákony I časť A/2018

• Akceptačný list – mesačník PAM 2/2018

• Zmluva o kontrolnej činnosti, Zmluva o obchodnom zastúpení, Spoločná hmotná zodpovednosť – mesačník PAM 12/2017

• Osobný spis zamestnanca, Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
– mesačník PAM 11/2017

• Vzory zmlúv podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka – odborná tematická publikácia

• Vzory zmlúv podľa Zákonníka práce
– odborná tematická publikácia