Interná smernica

o vybavovaní sťažností

Zákon č. 94/2017 Z. z. o sťažnostiach, ktorý nadobúda platnosť s účinnosťou od 1. júna 2017, ukladá orgánom verejnej správy povinnosť upraviť niektoré doterajšie postupy pri podávaní, posudzovaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností prostredníctvom vlastného vnútorného predpisu. Čo by mal takýto vnútorný predpis konkretizovať? Aké povinnosti súvisia s problematikou vybavovania sťažností?

V SÚČASNEJ DOBE SA ČORAZ VIAC ZVYŠUJE POČET SOCIÁLNO - PATOLOGICKÝCH JAVOV NA PRACOVISKU, zvyšuje sa počet prípadov šikany formou mobingu alebo bossingu, ktoré závisia od postavenia jedinca v pracovnom pomere. V dnešnej turbulentnej dobe sme všetci vystavovaní zvýšeným stresovým situáciám na pracovisku, čo má spolu s ďalšími faktormi vplyv aj na celkovú klímu na pracovisku, na medziľudské vzťahy s našimi kolegami, nadriadenými i podriadenými, aj z tohto dôvodu sú tieto negatívne javy jedným z najzávažnejších problémov súčasného spoločenského vývoja spoločnosti. Každý človek v práci trávi podstatnú časť svojho času, uspokojivé pracovné podmienky sú pre jeho psychickú pohodu veľmi dôležité, pretože dokážu ovplyvniť jeho pracovný výkon, ako i celkovú kvalitu života.

V klíme bezpečnej podnikovej kultúry zamestnanci ľahšie preberajú zodpovednosť, robia menej chýb, dokážu rýchlejšie a lepšie riešiť náročnejšie úlohy a vládnu medzi nimi kvalitnejšie a transparentnejšie vzťahy. Z týchto dôvodov je akákoľvek forma šikany na pracovisku veľmi závažným problémom, ktorý dokáže hlboko zasiahnuť ľudskú dôstojnosť človeka. Vylúčenie z pracovného kolektívu, či strata pracovného miesta, je úzko spojená s vylúčením obete zo spoločenského života.

V SÚVISLOSTI S NEUSTÁLYM PORUŠOVANÍM ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA v pracovnoprávnych vzťahoch má zamestnanec právo podať zamestnávateľovi sťažnosť. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od konania, ktorým sa porušila zásada rovnakého zaobchádzania na pracovisku a odstrániť jeho následky. V prípade, že zamestnávateľ nerieši podanú sťažnosť, podnet za nedodržiavanie zásady rovnaného zaobchádzania zamestnanca možno tiež podať na Inšpektorát práce a na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktoré dozerajú na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, ktorí v prípade zistenia porušenia zákona môžu zamestnávateľovi uložiť pokutu. Ak sa zamestnanec, dotknutý porušením zásady rovnakého zaobchádzania, neuspokojí s riešením, ktoré nasledovalo po podaní sťažnosti alebo ak sa rozhodne takúto sťažnosť nepodať, potom má možnosť obrátiť sa aj na súd, kde sa môže domáhať, aby ten, kto zásadu rovnakého zaobchádzania porušil, upustil od svojho konania napr. prestal s obťažovaním alebo s inými diskriminačnými praktikami, ak je to možné, napravil protiprávny stav napr. doplatil rozdiel v mzde, ktorá sa v rozpore so zákonom ukázala byť nižšia ako mzda kolegu, ktorý vykonával rovnakú prácu alebo poskytol primerané zadosťučinenie napr. sa ospravedlnil a pod.

NAJVIAC SŤAŽNOSTÍ SA VYSKYTUJE V REZORTE ŠKOLSTVA – Formy diskriminácie zamestnancov sa vyskytujú v súčasnej dobe vo všetkých rezortoch nášho národného hospodárstva či už v komerčnom alebo v štátnom sektore. Najviac sú však viditeľné v rezorte školstva, kde Štátna školská inšpekcia plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok, vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania, na pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach. V tejto oblasti vybavuje sťažnosti a petície v súlade so zákonom č. 94/2017 Z. z. o sťažnostiach, ktorý nadobudol platnosť s účinnosťou od 1. júna 2017. Z dlhodobých štatistík Štátnej školskej inšpekcie vyplýva, že najčastejšími autormi doručených podaní Štátnej školskej inšpekcii sú rodičia a učitelia. Podania rodičov smerujú najmä voči učiteľom a riaditeľom škôl, podania učiteľov spravidla voči riaditeľom škôl, kde však nie každé podanie je sťažnosťou. Podaním sa rozumie písomnosť, prípadne ústne podaný podnet, ktorý podávateľ adresuje Štátnej školskej inšpekcii alebo inému orgánu verejnej správy, pretože chce poukázať na nejaký nedostatok, resp. navrhuje nejaké riešenie problému. Aby podanie bolo klasifikované ako sťažnosť, musí spĺňať náležitosti podľa príslušných ustanovení zákona č. 94/2017 Z. z. o sťažnostiach. Treba si uvedomiť, že nadobudnutím účinnosti nového zákona o sťažnostiach prišlo k niektorým podstatným zmenám, ktoré si každý ekonomický subjekt musí implementovať do internej smernice.

Do centrálnej evidencie Štátnej školskej inšpekcie doručili ľudia od 1. januára 2000 do 31. decembra 2014 približne 6 500 podaní, z toho asi 4 000 bolo klasifikovaných ako sťažnosť, ktoré Štátna školská inšpekcia prešetrila a z nich bolo okolo 50 percent opodstatnených. Zaujímavosťou je, že stúpa počet anonymných sťažností, a to napriek tomu, že sa od roku 2010 neprešetrujú. Pokiaľ anonymná sťažnosť obsahuje závažnú indíciu, využíva sa ako podnet na vykonanie školskej inšpekcie. Vypracovať analýzu sťažností, týkajúcich sa regionálneho školstva za relatívne dlhšie obdobie, bolo prvýkrát v histórii možné urobiť na základe toho, že od roku 2000 existuje Štátna školská inšpekcia, inštitúcia s celoslovenskou pôsobnosťou s jednotnou metodikou a jednou centrálnou evidenciou sťažností.

Mnohé problémy, ktoré sa v školách vyskytujú, nemajú podľa inšpektora len pedagogické príčiny, ale aj psychologické či sociálne, riešenie sa preto nedá dosiahnuť iba pedagogickými nástrojmi, bez spoluúčasti širokej verejnosti. Sťažnosť na pedagogického zamestnanca školy sa adresuje riaditeľovi školy. Medzi najčastejšie výhrady rodičov patrí nespokojnosť s klasifikáciou prospechu a správania žiaka. Sťažnosti voči ukladaniu výchovných opatrení a zníženým známkam zo správania za zneužívanie mobilov a internetu majú stúpajúcu tendenciu, pričom niektorí rodičia nie sú k svojim deťom dostatočne kritickí. Vyskytli sa prípady zneužívania webovej stránky na vydieranie a šikanovanie, inokedy žiaci zakladajú vulgárne stránky v mene inej osoby. Obeťami sú nielen spolužiaci, ale aj učitelia. Uvedené činy závažným spôsobom zasahujú do práv iných osôb a vinník môže byť za ne nielen sankcionovaný školou, ale pokiaľ dovŕšil vek 14 rokov, aj trestne stíhaný. O podstatnom zhoršení prospechu alebo správania žiaka je riaditeľ školy povinný informovať rodiča, prípadne zákonného zástupcu, preukázateľným spôsobom.

Sťažnosti na riaditeľov škôl v oblasti výchovy a vzdelávania a pedagogického riadenia prešetruje a vybavuje výlučne Štátna školská inšpekcia. Takéto sťažnosti je potrebné zasielať príslušným školským inšpekčným centrám, ktoré sú organizačnými súčasťami Štátnej školskej inšpekcie a nachádzajú sa vo všetkých krajoch.

Štátna školská inšpekcia dostáva aj sťažnosti na vymáhanie peňazí od rodičov alebo od žiakov zo strany štátnych škôl, a to prostredníctvom združenia rodičov, nadácií či neinvestičných fondov a tiež sťažnosti na nekontrolovateľnosť ich použitia. Podľa štatistických údajov ide napr. o príspevky na údržbu budov, čistiace prostriedky, nákup učebných pomôcok a pod. Vysoké sumy niektoré stredné školy protiprávne požadujú najmä za externé štúdium. Štátna školská inšpekcia nekontroluje hospodárenie škôl a ani hospodárenie občianskych združení, ktorým je aj združenie rodičov a aj štátne inštitúcie, ktoré majú oprávnenie kontrolovať využitie finančných prostriedkov, môžu v prípade občianskych združení kontrolovať len použitie prostriedkov účelovo poskytnutých štátom. V prípade, že rodič nesúhlasí s činnosťou združenia rodičov, má možnosť dištancovať sa od jeho činnosti, tým samozrejme nie je dotknuté jeho právo na informácie, týkajúce sa prospechu, správania, či dochádzky dieťaťa. Štátna školská inšpekcia prešetruje vyberanie finančných prostriedkov len v tom prípade, ak má prípad pedagogickú rovinu. Sťažnosti na školských inšpektorov vybavuje riaditeľ príslušného školského inšpekčného centra, sťažnosti na riaditeľov školských inšpekčných centier vybavuje kancelária hlavného školského inšpektora.

Súčasná legislatíva na Slovensku obsahuje viacero ustanovení v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré hovoria o tom, čo možno robiť v prípadoch, keď dôjde k porušeniu princípu rovnosti zamestnancov na pracovisku. Ochrana zamestnancov pre prípady porušenia zásad rovnakého zaobchádzania je garantovaná antidiskriminačným zákonom a v nadväznosti na tento zákon aj niektorými ďalšími predpismi, ktoré podnikateľské subjekty musia zakomponovať do svojich vnútropodnikových smerníc, jedným z nich je aj zákon o sťažnostiach.

Doc. Ing. Dagmar Hrašková, PhD.

Zdroj

• Zákon č.94/2017 Z. z. o sťažnostiach

Smernica o vybavovaní sťažností

I. Úvodné ustanovenia

Čl. 1

Účel smernice

Interná smernica o vybavovaní sťažností upravuje postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní,

prešetrovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb a právnických osôb v

podmienkach orgánu verejnej správy, vzťahuje na všetkých jeho zamestnancov.

Čl. 2

Základné pojmy

1.  Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy, pričom každé podanie sa posudzuje podľa obsahu.

2.  Sťažnosťou nie je podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu, poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom, smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa osobitného predpisu alebo proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, prípadne obsahuje utajované skutočnosti alebo z obsahu ktorého je zrejmé, že jeho vybavením ako sťažnosti podľa tohto zákona by došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu. Sťažnosťou nie je ani podanie orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nedostatky v činnosti iného orgánu verejnej správy, prípadne osoby, poverenej súdom na výkon verejnej moci. Podanie, z ktorého je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je právoplatné, orgán verejnej správy vybaví podľa osobitného predpisu. Ak na vybavenie podania nie je orgán verejnej správy príslušný, postúpi takéto podanie do piatich pracovných dní od jeho doručenia orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o čom upovedomí toho, kto podanie podal.

3.  Vybavovaním sťažnosti sa rozumie súhrn úkonov, ktorými sú najmä prijímanie sťažnosti, jej evidovanie a prešetrovanie, vyhotovenie zápisnice o prešetrení sťažnosti a oznámenie výsledku prešetrenia osobe, ktorá sťažnosť podala.

4.  Súčinnosťou pri prešetrovaní sťažnosti sa rozumie poskytnutie dokladov, iných písomností, vyjadrení, informácií a údajov, potrebných na jej prešetrenie.

II. Všeobecné ustanovenia

Čl. 1

Podávanie sťažnosti a jej náležitosti

1.  Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, pričom musí obsahovať meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa. Ak sťažnosť podáva právnická osoba, musí obsahovať jej názov a sídlo, meno a priezvisko osoby, oprávnenej za ňu konať. Sťažnosť v listinnej podobe musí obsahovať vlastnoručný podpis sťažovateľa. Ak je sťažovateľovi možné doručiť písomnosti v elektronickej podobe, sťažnosť môže obsahovať aj adresu sťažovateľa na takéto doručenie.

2.  Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná, musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha.

3.  Sťažnosť, ktorá je podaná v elektronickej podobe, musí byť sťažovateľom autorizovaná , to však neplatí, ak sťažnosť bola odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa .Ak sťažnosť, podaná v elektronickej podobe, nie je autorizovaná , ani odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, sťažovateľ ju musí do piatich pracovných dní od jej podania potvrdiť a to vlastnoručným podpisom, jej autorizáciou alebo jej odoslaním prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, inak sa sťažnosť odloží. O odložení sťažnosti a dôvodoch jej odloženia orgán verejnej správy písomne upovedomí sťažovateľa do 15 pracovných dní od odloženia. Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom, nasledujúcim po dni doručenia potvrdenia sťažnosti. Ak potvrdenie sťažnosti obsahuje iné údaje, ako sťažnosť podaná v elektronickej podobe, orgán verejnej správy sťažnosť podanú v elektronickej podobe odloží.

4.  Ak sa sťažovateľ dostaví osobne podať sťažnosť, ktorú nemá vyhotovenú písomne , orgán verejnej správy sťažovateľa príjme a umožní mu, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovil. Ak sa na orgán verejnej správy dostaví osoba, ktorej zdravotný stav bráni, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovila sama, za túto osobu ju vyhotoví zamestnanec orgánu verejnej správy.

5.  Písomnosti, súvisiace s vybavovaním sťažnosti, ktorú podalo viac sťažovateľov spoločne a nie je v nej určené, komu z nich sa majú doručovať, orgán verejnej správy zašle sťažovateľovi, ktorý ako prvý uvádza údaje.

6.  Ak si sťažovateľ zvolí zástupcu, ktorý v jeho mene podáva sťažnosť, súčasťou sťažnosti musí byť písomné splnomocnenie s osvedčeným podpisom zastupovať sťažovateľa pri podaní sťažnosti a pri úkonoch, súvisiacich s vybavovaním sťažnosti. Ak sa sťažnosť podáva v elektronickej podobe, postupuje sa pri zastupovaní sťažovateľa podľa osobitného predpisu. V prípade, ak zástupca k sťažnosti splnomocnenie nepriloží, orgán verejnej správy sťažnosť odloží.

Čl. 2

Prijímanie a evidencia sťažností

1.  Orgán verejnej správy je povinný každú sťažnosť prijať. Prijatú sťažnosť, na ktorej však vybavenie nie je príslušný, postúpi najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia orgánu verejnej správy, príslušnému na jej vybavenie a zároveň o tom upovedomí sťažovateľa.

2.  Orgán verejnej správy je povinný viesť centrálnu evidenciu sťažností a to oddelene od evidencie ostatných písomností. Evidencia sťažností musí obsahovať najmä tieto údaje: dátum doručenia a zapísania sťažnosti, opakovanej sťažnosti a ďalšej opakovanej sťažnosti, predmet sťažnosti, dátum pridelenia sťažnosti na vybavovanie a komu bola pridelená, výsledok vybavovania sťažnosti, prijaté opatrenia a termíny ich splnenia, prípadne dôvody, pre ktoré orgán verejnej správy sťažnosť odložil.

3.  Opakovaná sťažnosť a ďalšia opakovaná sťažnosť sa eviduje v roku, v ktorom bola doručená, pričom v poznámke sa uvedie číslo sťažnosti, s ktorou súvisí. Orgán verejnej správy je povinný na požiadanie ústrednému orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností predkladať ročnú správu o vybavovaní sťažností v stanovenom termíne a v požadovanej štruktúre.

Čl. 3

Odloženie sťažnosti

1.  Orgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak:

•    neobsahuje náležitosti podľa § 5 zákona o sťažnostiach,

•    zistí, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti, konal alebo koná súd, prokuratúra, prípadne iný orgán, činný v trestnom konaní alebo iný orgán verejnej správy,

•    zistí, že sťažnosť sa týka inej osoby, než ktorá ju podala, a nie je priložené splnomocnenie,

•    od udalosti, ktorej sa predmet sťažnosti týka, uplynulo v deň jej doručenia viac ako päť rokov,

•    ide o ďalšiu opakovanú sťažnosť , pričom opakovaná sťažnosť je sťažnosť toho istého sťažovateľa, v tej istej veci, ak v nej neuvádza nové skutočnosti,

•    mu bola zaslaná iba na vedomie.

2.  Ak v sťažnosti chýbajú informácie, potrebné na jej prešetrenie, orgán verejnej správy písomne vyzve sťažovateľa, aby sťažnosť v príslušnej lehote doplnil a súčasne ho poučí, že inak sťažnosť odloží. Orgán verejnej správy odloží sťažnosť, ktorú sťažovateľ pred jej vybavením písomne vezme späť alebo ak sťažovateľ písomne orgánu verejnej správy pred vybavením sťažnosti oznámi, že na jej vybavení netrvá, o odložení sťažnosti a dôvodoch jej odloženia sťažovateľa písomne upovedomí v stanovenej lehote.

3.  Podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu, taktiež informácie z dokumentácie, súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený, sa nesprístupňujú.

Čl. 4

Utajenie totožnosti sťažovateľa

1.  Totožnosť sťažovateľa je orgán verejnej správy povinný utajiť, ak o to sťažovateľ požiada. Orgán verejnej správy môže utajiť totožnosť sťažovateľa, ak je to v záujme vybavenia sťažnosti. Pri prešetrovaní takejto sťažnosti sa používa jej odpis, alebo ak je to možné, jej kópia, bez uvedenia údajov, ktoré by identifikovali sťažovateľa. Každý, komu je totožnosť sťažovateľa známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť.

2.  Ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale predmet sťažnosti neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia niektorého z údajov o jeho osobe, orgán verejnej správy o tom sťažovateľa bezodkladne upovedomí. Súčasne ho poučí, že vo vybavovaní sťažnosti bude pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením potrebného údaja o svojej osobe, inak sťažnosť odloží.

3.  Sťažnosť, v ktorej sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, na ktorej vybavenie orgán verejnej správy nie je príslušný, najneskôr do desiatich pracovných dní od jej doručenia vráti sťažovateľovi s uvedením dôvodu.

Čl. 5

Oprávnenie na vybavenie sťažnosti

1.  Na vybavenie sťažnosti je príslušný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Vybavovanie sťažností orgán verejnej správy upraví vnútorným predpisom.

2.  Na vybavenie sťažnosti, podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy, je príslušný najbližší nadriadený orgán verejnej správy. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu orgánu územnej samosprávy pri výkone štátnej správy je príslušný najbližší orgán štátnej správy, ktorému zákon zveril kontrolnú pôsobnosť podľa osobitného predpisu.

3.  Ak vznikne spor o tom, ktorý z orgánov verejnej správy je príslušný na vybavenie sťažnosti, orgán, v ktorom spor vznikol, požiada do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku sporu, príslušný orgán o rozhodnutie sporu. Lehota na vybavenie sťažnosti v čase od odoslania sťažnosti orgánu, príslušnému na rozhodnutie sporu o príslušnosť do doručenia rozhodnutia o spore neplynie. O vzniku sporu a neplynutí lehoty sťažovateľa písomne upovedomí orgán verejnej správy, v ktorom spor o príslušnosť vznikol. Spor o príslušnosť na vybavenie sťažnosti medzi orgánmi verejnej správy rozhoduje ich najbližší spoločný nadriadený orgán. Ak takýto orgán nie je, príslušný na rozhodnutie v oblasti štátnej správy je ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Orgán verejnej správy, príslušný na rozhodnutie sporu o príslušnosť na vybavenie sťažnosti, rozhodne do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti. Rozhodnutie o spore sa doručuje orgánom verejnej správy, ktoré sa sporili o príslušnosť. Orgán verejnej správy, rozhodnutím určený ako príslušný na vybavenie sťažnosti, bezodkladne oznámi písomne túto skutočnosť sťažovateľovi spolu s uvedením dňa, ktorým začala plynúť lehota na vybavenie sťažnosti.

4.  Sťažnosť nesmie byť pridelená na prešetrovanie a vybavenie tomu, proti komu smeruje, ani zamestnancovi v jeho riadiacej pôsobnosti, z prešetrovania a vybavenia sťažnosti je vylúčený zamestnanec orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti, ak sa zúčastnil na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti, zamestnanec iného orgánu verejnej správy a osoba, ak sa zúčastnila na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti, ten, o koho nepredpojatosti možno mať pochybnosti vzhľadom na jeho vzťah k sťažovateľovi, jeho zástupcovi, k zamestnancovi orgánu verejnej správy, proti ktorému sťažnosť smeruje, alebo k predmetu sťažnosti.

Čl. 6

Lehota na vybavenie sťažnosti

Orgán verejnej správy je povinný sťažnosť vybaviť do 60 pracovných dní. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca túto lehotu predĺžiť pred jej uplynutím o 30 pracovných dní. Lehotu nemôže predĺžiť splnomocnený zástupca, ktorý sťažnosť prešetruje. Orgán verejnej správy oznámi predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne, písomne, s uvedením dôvodu, prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné.

Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom, nasledujúcim po dni jej doručenia orgánu verejnej správy, príslušnému na jej vybavenie, v prípade sporu o príslušnosť, lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom, nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia.

Orgán verejnej správy je povinný bezodkladne oboznámiť toho, proti komu sťažnosť smeruje, s jej obsahom v takom rozsahu a čase, aby sa jej prešetrovanie nemohlo zmariť, zároveň mu umožní vyjadriť sa k sťažnosti, predkladať doklady, písomnosti, informácie a údaje, potrebné na vybavovanie sťažnosti.

Orgán verejnej správy je oprávnený v nevyhnutnom rozsahu písomne vyzvať sťažovateľa na spoluprácu s určením spôsobu jej poskytnutia. Ak sťažovateľ v odôvodnených prípadoch preukáže, že lehota na poskytnutie spolupráce nie je dostatočná, môže pred jej uplynutím písomne požiadať o určenie novej lehoty. Orgán verejnej správy môže sťažovateľovi určiť novú lehotu na poskytnutie tejto spolupráce.

Čl. 7

Prešetrovanie sťažnosti

Prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej činnosti, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z jej predmetu, bez ohľadu na sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje. Ak je podľa obsahu iba časť podania sťažnosťou, prešetrí sa iba v tomto rozsahu. Ak sa sťažnosť skladá z viacerých samostatných častí, prešetruje sa každá z nich.

Ak nemožno sťažnosť alebo jej časť prešetriť, orgán verejnej správy, príslušný na vybavenie sťažnosti, to uvedie v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámi to sťažovateľovi. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. V oznámení sa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená alebo neopodstatnená. Ak má sťažnosť viacero častí, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti obsahuje výsledok prešetrenia každej z nich. Sťažnosť, zložená z viacerých častí, je vyhodnotená ako opodstatnená, ak aspoň jedna z jej častí je opodstatnená.

Čl. 8

Kontrola vybavovania sťažnosti

1.  Orgán verejnej správy alebo ním poverený zamestnanec, ktorý sťažnosť vybavoval a ktorý ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku, je oprávnený kontrolovať, či sa tieto opatrenia plnia, ktoré sa zapisujú do Záznamu o výsledku kontroly plnenia opatrení, ktorý je súčasťou prílohy smernice.

IV. Záverečné ustanovenia

Orgán verejnej správy je povinný vytvárať vhodné materiálne, technické a personálne podmienky na správne a včasné prešetrenie a vybavenie sťažností. Trovy, ktoré vzniknú v súvislosti s prešetrením a vybavením sťažností sťažovateľovi, znáša sám sťažovateľ. Každá osoba je povinná o skutočnostiach, ktoré sa dozvedela pri vybavovaní sťažností, zachovávať mlčanlivosť. Od tejto povinnosti ju môže písomne oslobodiť ten, v koho záujme má túto povinnosť. Informácie, ktoré obsahuje dokumentácia, súvisiaca s vybavovaním sťažnosti, sa nezverejňujú.

Táto smernica nadobúda účinnosť od 1. 6. 2017.