Inšpekcia práce a nelegálne zamestnávanie – zmeny

Zákon č. 125/­2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/­2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Dochádza v rámci inšpekcie práce k zásadným zmenám?

Konsolidáciou sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania

Úprava má reagovať aj na boj proti fiktívnym živnostiam. Zároveň sa zavádza mechanizmus motivujúci včasnú a riadnu úhradu pokuty (úhrada 2/­3 z uloženej pokuty).

Cieľom je zvýšenie dolnej hranice výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, čím sa reaguje aj na boj proti fiktívnym živnostiam.

Sankcie za nelegálne zamestnávanie

Znenie ods. 2 písm. a) bodu 1 sa týka sankcie za nelegálne zamestnávanie.

§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1

Ustanovenie upravuje sankciu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom ide o jednu z najzávažnejších povinností zamestnávateľa v oblasti pracovnoprávnych a sociálnych vzťahov. Sankcie sú nastavené na výrazne odstrašujúcej úrovni, čo zodpovedá spoločenskému významu a negatívnym dôsledkom nelegálnej práce.

Charakter sankcie

Pokuta je obligatórna, uloží sa, čo znamená, že inšpektorát práce pri zistení nelegálneho zamestnávania:

•    nemôže od uloženia pokuty upustiť,

•    nemá možnosť uložiť iba napomenutie,

•    musí uložiť pokutu v zákonom ustanovenom rozpätí.

Tým sa zabezpečuje jednotný postup vo všetkých prípadoch a zvyšuje sa represívny účinok právnej úpravy.

Výška pokuty – základné rozpätie

Základná výška pokuty je od 4 000 eur do 200 000 eur.

Toto rozpätie umožňuje:

•    zohľadniť intenzitu porušenia,

•    rozlišovať medzi malými, strednými a veľkými zamestnávateľmi,

•    posúdiť okolnosti prípadu, a to trvanie, rozsah, environmentálne a sociálne dôsledky.

Dolná hranica 4 000 eur je stanovená striktne, čo znamená, že nižšiu pokutu nie je možné uložiť.

Sprísnená sankcia pri dvoch a viac nelegálne zamestnaných osobách

Ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viacerých fyzických osôb súčasne, zákon stanovuje minimálnu pokutu 8 000 eur.

Toto ustanovenie:

•    odstraňuje možnosť uplatniť bežnú dolnú hranicu 4 000 eur,

•    zavádza vyššiu dolnú hranicu ako represívny prvok pri typicky závažnejších prípadoch,

•    zdôrazňuje, že viacnásobné porušenie v tom istom čase je kvalifikovanou formou nelegálneho zamestnávania.

Uloženie vyššej sankcie odráža fakt, že ide často o systematické a nie náhodné porušovanie pracovnoprávnych predpisov.

Účel sankcie

Pokuta má súčasne:

Represívny účinok

–   postihuje nelegálne konanie zamestnávateľa, ktoré spôsobuje ujmu štátnemu rozpočtu, poškodzuje zamestnancov a narúša férovú hospodársku súťaž.

Preventívny účinok

–   odrádza zamestnávateľov od úmyselného obchádzania povinností v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia a ochrany zdravia pri práci.

Súvis s ďalšími právnymi predpismi

Nelegálne zamestnávanie je súčasne sankcionované aj podľa:

•    zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,

•    predpisov o sociálnom poistení,

•    predpisov o zdravotnom poistení,

•    daňových predpisov.

Pokuta od inšpektorátu práce je samostatná sankcia, ktorá nevylučuje ďalšie konania alebo ukladanie iných povinností, napríklad doplatenie poistného či dane z príjmov.

Posudzovanie závažnosti

Pri určovaní konkrétnej výšky pokuty v rámci zákonného rozpätia sa spravidla prihliada najmä na:

•    počet nelegálne zamestnaných osôb,

•    dĺžku trvania nelegálneho zamestnávania,

•    minulosť zamestnávateľa (opakované porušenia),

•    vplyv na práva dotknutých osôb,

•    majetkové pomery zamestnávateľa (najmä pri horných hraniciach sankcie).

Cieľom je zabezpečiť, aby pokuta bola:

•    primeraná,

•    účinná,

•    odrádzajúca.

Ustanovenie zavádza prísny sankčný mechanizmus za nelegálne zamestnávanie. Minimálne pokuty, a to 4 000 eur, resp. 8 000 eur pri dvoch a viacerých osobách, sú zavedené tak, aby odstránili ekonomickú výhodu z nelegálneho zamestnávania, zabezpečili férovú konkurenciu medzi zamestnávateľmi, tiež chránili práva pracovníkov.

Upozornenie

V ustanovení § 19 ods. 2 písm. a) prvom bode sa slová „2 000 eur“ nahrádzajú slovami „4 000 eur“ a slová „5 000 eur“ sa nahrádzajú slovami „8 000 eur“.

Výška sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nebola zvyšovaná od roku 2011. Sankčné opatrenia sú najčastejšie používaným a úspešným prístupom k riešeniu nelegálneho zamestnávania, a taktiež aj efektívnym opatrením na boj proti fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti. Cieľom efektívneho sankčného mechanizmu je predovšetkým zlepšenie podmienok na trhu práce a celkovej schopnosti orgánov inšpekcie práce riešiť problematiku nelegálneho zamestnávania a fiktívnych živností nevynímajúc. Konkrétne, efektívnejšie sankčné opatrenia sa môžu prejaviť vo väčšej účinnosti pri podporovaní prechodu od nelegálnej práce k legálnemu zamestnávaniu, zabráneniu opakovanému porušovaniu predpisov zo strany zamestnávateľov a zabezpečení dlhodobého dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.

Sankcia za porušenie je dlhodobo rovnaká a aj z dôvodu inflácie tak pomaly stráca svoj odradzujúci charakter. Taktiež sa ustanovuje dolná hranica pre subjekty, ktoré zneužívajú nelegálnu prácu viacerých osôb.

Znenie upravuje špecifický režim úhrady pokuty za nelegálne zamestnávanie

Ustanovenie zakotvuje motivačný mechanizmus pre rýchlu úhradu pokuty uloženej podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1, t. j. za nelegálne zamestnávanie. Ide o tzv. inštitút zníženej úhrady, ktorý má výrazný praktický a preventívny význam.

Podstata ustanovenia

Podľa § 19 ods. 7 platí, že ak je uhradených 2/­3 uloženej pokuty do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške.

Platiteľ tak de facto zaplatí o jednu tretinu menej, ak splní časové a procesné podmienky. Ide o obdobu tzv. prompt payment discount, známeho aj v iných sankčných režimoch (napr. pokuty v cestnej doprave).

Ustanovenie sleduje viacero cieľov

-    urýchliť výber pokút

     Rýchla úhrada znižuje administratívnu záťaž orgánov inšpekcie práce a zvyšuje efektivitu sankčného procesu.

-    znížiť počet exekučných konaní

     Skorá úhrada zabraňuje nutnosti vymáhania pokút prostredníctvom exekútora, čo je nákladné a zdĺhavé.

-    motivovať sankcionované subjekty k spolupráci

     Umožňuje sankcionovanému zamestnávateľovi „zmierniť“ finančný dopad sankcie, ak promptne zareaguje a akceptuje zodpovednosť.

-    udržať represívnu, ale primeranú povahu sankcie

     Pokuta ostáva uložená v plnej výške, iba jej reálna úhrada sa považuje za splnenú, ak sa zaplatia dve tretiny.

Podmienky uplatnenia

Aby sa pokuta považovala za uhradenú v plnej výške, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky.

-    Pokuta musí byť uložená podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1

     Čiže za nelegálne zamestnávanie. Mechanizmus sa nevzťahuje na iné pokuty podľa zákona.

-    Rozhodnutie musí byť právoplatné

     Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti.

-    Úhrada musí byť vo výške 2/­3 uloženej pokuty

     Napr. uložená pokuta: 10 000 €, úhrada do 15 dní: 6 666,67 € - pokuta sa považuje za uhradenú v celej výške.

-    Úhrada musí byť pripísaná na účet inšpektorátu včas

     Rozhodujúci je deň pripísania, nie deň odoslania platby.

Právne následky

Ak sú podmienky splnené

•    považuje sa za splnenú celá pokuta,

•    nepristupuje sa k ďalšiemu vymáhaniu,

•    nevznikajú žiadne ďalšie sankcie, penále či úroky.

Ak podmienky splnené nie sú

•    pokuta sa považuje za splatnú v plnej výške,

•    neuhradená časť môže byť vymáhaná podľa všeobecných predpisov o vymáhaní pohľadávok.

Praktický význam

Zamestnávateľovi sa poskytuje možnosť „znížiť“ pokutu, ale len výmenou za rýchle konanie, uznanie pokuty - musí byť právoplatná a riadne zaplatenie stanovenej sumy.

Z legislatívneho hľadiska ide o racionálny kompromis medzi:

•    represívnosťou - pokuta ostáva vysoká,

•    ekonomickou motiváciou - zľava pri rýchlom zaplatení,

•    efektívnostou vymáhania - štát rýchlo získa finančné prostriedky.

Znenie zavádza inštitút redukovanej úhrady pokuty, ktorý znižuje finančnú záťaž sankcionovaného subjektu pri rýchlej úhrade, podporuje rýchle a efektívne ukončenie sankčných konaní, znižuje administratívne náklady štátu, zvyšuje motiváciu zamestnávateľov k promptnému splneniu povinností.

Ustanovenie predstavuje moderný a zároveň prísny, ale pragmatický prístup k boju proti nelegálnemu zamestnávaniu.

Upozornenie!

V ustanovení § 19 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, v súlade s ktorým, ak do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu budú na bankový účet uvedený v tomto rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške. Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 8 a 9.

Zavádza sa zníženie výšky uloženej pokuty o jednu tretinu z pôvodne uloženej výšky sankcie v prípade včasného uhradenia dvoch tretín pokuty na bankový účet uvedený v rozhodnutí. Odpustenie výšky pokuty je bežnou praxou aj v iných členských štátoch (napr. Španielsko, Grécko). Takáto úprava predpokladá predovšetkým aj zefektívnenie výberu uložených sankcií.

Ing. Tibor Trizuliak

§ 19 zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

Správne delikty

(2) Inšpektorát práce uloží pokutu

a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za

1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 4 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 8 000 eur,

2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, od 300 eur do 33 000 eur,

b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za

1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur,

2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.

(3) Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je

a) nedodržanie podmienok ustanovených pre pracovný čas a dobu odpočinku pri výkone prác zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu,

b) presiahnutie odpracovaného času nad rozsah pracovného času uvedeného v evidencii pracovného času vedenej zamestnávateľom o viac ako 10 % najmenej však o 30 minút v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti,

c) nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho...