Informačná gramotnosť
Vo všeobecnosti rozumieme pod pojmom gramotnosť schopnosť čítať a písať. V prenesenom význame predstavuje informačná gramotnosť konkrétnu schopnosť, väčšinou duševnú ako napr. počítačová gramotnosť znamená ovládanie počítača, internetová gramotnosť zase schopnosť práce s internetom.
Funkčná gramotnosť
Potom funkčnou gramotnosťou nazývame schopnosť aktívne participovať vo svete informácií. Skladá sa z jednotlivých gramotností. Tento vzťah vystihuje nasledujúci vzorec.
|
Funkčná gramotnosť =
literárna gramotnosť |
Literárnu gramotnosť definujeme ako schopnosť nájsť a porozumieť informácii v texte.
|
Ďalej – dokumentová gramotnosť znamená schopnosť vyhľadať a využiť presne definovanú informáciu. Schopnosť narábať s číslami predstavuje numerickú gramotnosť a schopnosť dorozumieť sa v cudzom jazyku je gramotnosť jazyková. |
Po takomto zadefinovaní jednotlivých gramotností si môžeme predstaviť informačnú gramotnosť ako súčet funkčnej a počítačovej gramotnosti.
|
Informačná gramotnosť =
funkčná gramotnosť |
Informačná gramotnosť úzko súvisí so schopnosťou používať IT (používať počítače, databázy...) za účelom dosiahnutia svojich cieľov, čo si môže vyžadovať vyššie intelektuálne schopnosti.
Informačná gramotnosť
v sebe zahŕňa procesy ako sú kritické uvažovanie, povedomie osobnej a profesionálnej etiky alebo informačné ohodnotenie. Je pre ňu takisto vlastná konceptualizácia informačných potrieb, organizácia vlastných informácií a interakcia s informatickými profesionálmi. Informačne gramotný človek by mal byť takisto schopný vytvárania efektívneho použitia informácií v riešení problému, rozhodovaní a vo výskume.
Informačne gramotný človek musí vedieť rozpoznať, kedy potrebuje informácie, vedieť ich vyhľadať, vyhodnotiť, efektívne využiť. Kriticky hodnotí informácie a informačné zdroje a zahŕňa informácie do svojej znalostnej bázy.
Takisto vie, ako sa učiť, lebo vie, ako sú znalosti usporiadané. Informačne gramotný človek je zároveň pripravený pre celoživotné vzdelávanie, lebo vie vždy nájsť potrebné informácie, vie používať IKT a rozumie ekonomickým, etickým, právnym a sociálnym problémom súvisiacich s používaním informácií. (Kačmariková, 2012)
Informačný priestor
si môžeme predstaviť ako miesto, kde dochádza k interakcii ľudskej mysle a informácie a/alebo ku komunikácii informácií inému človeku.
|
Pojem „miesto“ ale treba chápať metaforicky, nie ako niečo určené fyzikálnymi súradnicami. Existencia informačného priestoru napomáha uchovaniu, získavaniu, komunikácii informácií a skladaniu čiastkových informácií do celkov. Informačný priestor nie je invariantnou (t.j. časovo nemennou) štruktúrou. |
Jeho podoba sa mení evolučným a pri objavení sa nového digitálneho média – i revolučným spôsobom.
Nutnou podmienkou na to, aby sa informačný priestor stal pre konzumenta prínosom, je možnosť čítať dokumenty v ňom umiestnené. Vzhľadom na rozmery aktuálneho informačného priestoru, ktorého väčšiu časť tvorí web, sa mení spôsob čítania dokumentov v ňom umiestnených. V tomto kontexte sa hovorí o surfovaní, resp. browsingu.
|
Iným problémom je akoby neukončenosť digitálneho dokumentu, pretože vďaka hypertextovým linkám sa čitateľ môže neustále posúvať ďalej a ďalej. To vyvoláva potrebu skúmania čitateľnosti digitálneho textu. Tú popri tradičných parametroch, ktoré uvádza napríklad Fry, významne ovplyvňuje aj digitálna gramotnosť čitateľa. |
Mgr. Jana Boriková
