Hygiena a práca

MUDr. Pavel Malovič

O kancelárskej práci sa vo všeobecnosti traduje, že sa jedná o čisté, hygienicky neškodné zamestnanie. Podľa výskumov renomovaných vedcov z rôznych krajín, ktoré prebehli v ostatných desiatich rokoch, tomu tak ale vôbec nie je. Hovorí o tom podrobná štúdia amerických výskumníkov, ktorí pod vedením svetoznámeho environmentálneho mikrobiológa profesora Charlesa p. Gerbu z university of arizona v Tuscone (USA), analyzovali viac ako päťtisíc vzoriek, pochádzajúcich z kancelárií výrobných, právnych, zdravotníckych a poisťovacích firiem. Čo sa týmto výskumom zistilo?

Cieľom výskumu bola identifikácia najrizikovejších miest pracovísk

negatívne pôsobiacich na zdravie zamestnancov. Najviac znečistené plôšky, ktorých sa pracovníci dotýkajú každý deň, boli suverénne kohútiky a batéria umývadiel, ale najmä úchytky mikrovlnných rúr, povedal na margo sledovania profesor.

Ďalšími exponovanými miestami pre škodlivé nákazlivé mikróby boli kľučky dverí a chladničiek, zábradlia, tlačidlá výťahov a nápojových automatov, kopírky, dosky kuchynských kútikov a konferenčné stolíky. Ani počítačové klávesnice a „neosobné“ telefóny pevných liniek v ničom nezaostávali. Na jednom centimetri štvorcovom, teda na jednom tlačidle klávesnice, vegetovalo 284 mikroorganizmov, na jednom štvorcovom centimetre telefónneho slúchadla to bolo 160 mikróbov. Ale úplne najviac kontaminovaným miestom bolo držadlo mikrovlnky, kde sa na štvorcovom centimetri vyskytlo až 315 mikróbov.

V kanceláriách sa v nadmernom množstve nachádzali baktérie aj kvasinky, vyvolávajúce u zamestnancov hnačky, angíny a zápalové infekcie dýchacích ciest aj tráviaceho traktu. Dve tretiny kancelárskych pracovníkov desiatuje, obeduje alebo olovrantuje sediac za pracovným stolom pri počítači a takmer štvrtina z nich si svoj stôl pred jedlom, a väčšinou ani po ňom, neuprace. Choroboplodné zárodky (baktérie a vírusy) dokážu prežívať na pevnom povrchu celý deň a navyše sa tam aj ďalej množia.

Aký vplyv má čistota kancelárií na práceneschopnosť zamestnancov? 

Ďalší výskum porovnával situáciu v dvoch budovách, kde v jednej – s obsadením 500 pracovných miest – začalo podstatne viac dbať na hygienu. Druhá budova s rovnakým množstvom zamestnancov bola ponechaná „na pospas“ ako kontrolná vzorka. Na oboch miestach potom sledovali experti množstvo a frekvenciu absencií a práceneschopností v horizonte sedemnásť týždňov od spustenia projektu.

Zistilo sa tak, že už v priebehu prvých dvanástich týždňov poklesol v prvej „hygienicky ošetrenej“ budove počet zamestnancov, ktorí mali zdravotné ťažkosti až o 45 (!) percent.  Ak zoberieme do úvahy náklady firiem na jedného pracovníka počas jeho práceneschopnosti, ekonomická úspora ako aj pracovná efektivita boli naozaj výrazné.

Baktérie sa do kancelárií dostávajú 

aj s prachom a blatom, ktoré prinášajú ľudia na obuvi a množstvo mikroorganizmov prilietava do miestností vďaka prúdeniu vzduchu pri otvorených oknách, ale aj hojným využívaním klimatizácie.

Ľudská pokožka neustále vylučuje maz aj pot a v nich sa baktériám mimoriadne dobre darí. Mazom z neumytých prstov viacnásobným dotýkaním poprenášame baktérie „krížom – krážom“ na spomínané exponované miesta, kde sa utešene hromadia.

 Každý človek totiž veľmi negatívne vníma keď sa mu niekto „prehrabuje“ na stole alebo v jeho príslušenstve. V momentoch snahy upratovacích firiem vydezinfikovať „osobné“ plochy sa v ich majiteľovi prebúdza takzvané teritoriálne chovanie a snaží sa chrániť svoj „revír“, tvrdia psychológovia práce. Upratovanie na stole „cudzím upratovacím elementom“ zároveň vyvoláva pocit, že svoje veci a ich rozostavenie prestávame mať pod kontrolou a nič nenájdeme, lebo nám ich niekto premiestnil na iné miesta ako sme zvyknutí a nedajbože ich aj upratal.

Prípravky na čistenie povrchu elektronických prístrojov a ich príslušenstiev samozrejme existujú a majiteľ stolového teritória by ich mohol hravo samoobslužne užívať aj sám.

Problém „neviditeľných“ infekcií 

samozrejme spočíva najmä v osobnej hygiene zamestnancov. Prieskumy totiž ukázali, že 15 percent žien a 25 percent mužov si po použití toalety neumyje ruky a hneď siaha na predmety alebo miesta, ktorých sa dotýkajú aj ostatní. Navyše sa ukazuje, že preferované „ekologické“ sušenie rúk horúcim vzduchom je prekvapujúco menej hygienické ako používanie papierových obrúskov. Utieranie umytých rúk papierovým uteráčikom zníži množstvo baktérií na pokožke až o 77 percent, zatiaľ čo elektrický osušovač zvýši  počet mikroorganizmov viac ako dvojnásobne.

Teplo a vlhko totiž vytvára priaznivé podmienky pre ich množenie.

Ruky sú hlavným nosičom nepriaznivých mikroorganizmov 

a je potrebné vedieť akým spôsobom očisty ich uvedieme do stavu minimálneho rizika prenosu infekcie. Najjednoduchší a najkomplexnejší spôsob očisty je dôkladné umývanie rúk a dôkladné osušenie rúk najlepšie jemným papierovým uterákom. Celý proces je jednoduchý a účinný.