Hroziaci úpadok
podnikateľa
Schválený bol zákon o riešení hroziaceho úpadku, ktorý má pomôcť podnikateľom. V slovenských podmienkach ide o novú právnu oblasť. Doteraz síce právne predpisy sporadicky hroziaci úpadok spomínali, avšak jeho riešenie nijako systematicky neupravovali. Zákon nadobúda účinnosť od 1. mája 2022, ale väčšina ustanovení nadobudne účinnosť až 17. júla 2022.
Nová právna úprava
Ide o riešenie situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Preventívnym konaním sa rozumie
• verejná preventívna reštrukturalizácia alebo
• neverejná preventívna reštrukturalizácia.
Základný cieľ zákona
• poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“,
• zabrániť úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní,
• zabrániť strate pracovných miest a strate know-how,
• maximalizovať celkovú hodnotu pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze,
• zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.
Dočasná ochrana
Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou a z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Okrem uvedeného zákon upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.
Základné pojmy právneho predpisu
Na účely tohto zákona sa rozumie
• spriaznenou osobou a spriaznenou pohľadávkou je spriaznená osoba a spriaznená pohľadávka podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní; súhlas veriteľa s poskytnutím dočasnej ochrany vrátane určenia pravidiel podľa ustanovení tohto zákona nezakladá spriaznenosť,
• podriadeným veriteľom je podriadený veriteľ podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní,
• zabezpečovacím právom, zabezpečeným veriteľom a zabezpečenou pohľadávkou je zabezpečovacie právo, zabezpečený veriteľ a zabezpečená pohľadávka podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní; za zabezpečeného veriteľa sa nepovažuje veriteľ, ktorého zabezpečená pohľadávka nemôže byť uspokojená aspoň sčasti z predmetu zabezpečovacieho práva,
• drobným veriteľom je veriteľ s celkovými pohľadávkami voči dlžníkovi v celkovej sume najviac 500 eur; na tento účel sa neprihliada na pohľadávky nadobudnuté postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia,
• malým veriteľom je veriteľ, ktorý má menej ako 10 zamestnancov a podľa poslednej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky má ročné tržby a hodnotu majetku nižšie ako 2 000 000 eur; na tento účel sa neprihliada na pohľadávky nadobudnuté postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia,
• relevantným veriteľom je veriteľ, ktorého nespriaznené pohľadávky predstavujú aspoň 20 % všetkých nespriaznených pohľadávok,
• významným veriteľom je veriteľ, ktorého nespriaznené pohľadávky predstavujú aspoň 5 % všetkých nespriaznených pohľadávok,
• sporným veriteľom je veriteľ, ktorého pohľadávku dlžník celkom alebo sčasti neuznáva, ak je označený v zozname veriteľov ako sporný veriteľ; v časti, v ktorej je pohľadávka sporného veriteľa nesporná, je takýto veriteľ nesporným veriteľom,
• verejnoprávnym veriteľom je veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi vznikla z verejnoprávneho vzťahu,
• známym veriteľom je veriteľ, o ktorom dlžník účtuje ako o veriteľovi, ako aj ten, o koho pohľadávke voči nemu dlžník vie alebo musí vedieť,
• financovaním je poskytnutie úveru alebo obdobného plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedá,
• kvalifikovanou skupinou veriteľov je veriteľ alebo skupina veriteľov, ktorých nespriaznené pohľadávky predstavujú aspoň 10 % všetkých nespriaznených pohľadávok,
• nefinančnou pohľadávkou je iná pohľadávka ako pohľadávka z úveru alebo obdobného plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedá; pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa za nefinančnú pohľadávku nepovažuje,
• najlepším alternatívnym scenárom je postavenie veriteľa v prípade ďalšieho najlepšieho alternatívneho scenára, ak by verejný preventívny reštrukturalizačný plán nebol potvrdený súdom,
• novým záväzkom je záväzok, ktorý vznikol od začiatku kalendárneho mesiaca, v ktorom sa poskytla dočasná ochrana,
• starým záväzkom je záväzok, ktorý vznikol pred začiatkom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa poskytla dočasná ochrana,
• pracovnoprávnym nárokom je mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, vrátane nárokov na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• rozhodným dňom je prvý deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol podaný návrh na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie,
• spoločníkom je akcionár, spoločník, člen družstva alebo iná osoba s majetkovou účasťou na dlžníkovi,
• podielom je obchodný podiel, akcia a iná majetková účasť na dlžníkovi,
• štatutárnym orgánom dlžníka je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
• vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu je okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia; v pochybnostiach sa predpokladá, že pohľadávka vznikla právoplatnosťou rozhodnutia súdu alebo okamihom písomného uznania dlžníkom,
• vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je okamih, kedy bol dlžník prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.
640. Odmena poradcu
Poradca, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka, je povinný konať s odbornou starostlivosťou, mať poistenie zodpovednosti za škodu, bez zbytočného odkladu písomne informovať dlžníka o jeho úpadku, ak počas preventívneho konania zistí, že je dlžník v úpadku, zúčastniť sa informatívnej schôdze a schvaľovacej schôdze, na činnosti a poskytovanie služieb podľa osobitných predpisov spĺňať podmienky v nich uvedené.
Má poradca za výkon svojej činnosti nárok na odmenu?
Po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie schvaľuje odmenu poradcu alebo úhradu neuhradenej sumy odmeny poradcu za činnosť poradcu pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie veriteľský výbor; v schválenej výške odmeny a neuhradenej odmeny sa poradca považuje za nedotknutého. Ak veriteľský výbor neschváli odmenu alebo neuhradenú odmenu, v tejto výške sa považuje odmena alebo neuhradená odmena za nevymáhateľnú do splnenia verejného plánu a dlžník je povinný zdržať sa jej plnenia do splnenia verejného plánu.
Odmena poradcu musí byť primeraná s ohľadom na pomery dlžníka. V rozsahu, v akom je odmena poradcu neprimeraná, jej môže odporovať každý veriteľ; za neprimeranú odmenu sa považuje odmena poradcu, o ktorej tak rozhodne veriteľský výbor, ibaže poradca preukáže opak.
Suma odmien poradcov sa považuje za primeranú, ak v súhrne nie je vyššia ako jedno percento z obratu dlžníka za posledný kalendárny rok podľa priebežnej účtovnej závierky podľa § 17 ods. 2 alebo podľa poslednej riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, najviac však vo výške 50-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pokiaľ sa nepreukáže opak.
641. Pokračovanie vo verejnej preventívnej reštrukturalizácie
Ak počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie nastane úpadok dlžníka, štatutárny orgán dlžníka je povinný o úpadku dlžníka bez zbytočného odkladu písomne informovať súd, správcu, veriteľský výbor a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, ak bola dočasná ochrana poskytnutá.
Môže sa pokračovať vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii?
Dlžník môže vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii pokračovať aj po tom, ako nastal úpadok dlžníka, ak možno dôvodne predpokladať, že dlžník bude schopný riadne a včas plniť všetky nové záväzky a dôjde k potvrdeniu verejného plánu súdom alebo dlžník odvráti úpadok inak; inak bez zbytočného odkladu podá návrh na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.
Porušenie povinnosti má rovnaké právne následky ako oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
642. Využitie poradcu v preventívnom konaní
Pri riešení hroziaceho úpadku štatutárny orgán dlžníka zváži využitie poradcu, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti, technické a personálne vybavenie, ktoré je potrebné pri riešení hroziaceho úpadku dlžníka, a požíva dôveru relevantných veriteľov; štatutárny orgán dlžníka môže využiť viacerých poradcov.
Kedy sa využíva poradca v preventívnej reštrukturalizácii?
Dlžník je vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii povinný využiť poradcu; to neplatí, ak získa súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 1.
Ak štatutárny orgán dlžníka zvažuje využitie poradcu pri riešení hroziaceho úpadku, informuje o tom relevantných veriteľov. Pri výbere a využití poradcu štatutárny orgán dlžníka prihliada najmä na odbornosť poradcu a odporúčania a výhrady relevantných veriteľov k poradcovi je povinný dôkladne zvážiť. O každej zmene poradcu je dlžník povinný informovať veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, a veriteľský výbor.
Dlžník je povinný v návrhu, koncepte verejného plánu a verejnom pláne uviesť všetkých poradcov, ktorých využil, využíva alebo plánuje využiť pri riešení hroziaceho úpadku, spôsob určenia výšky odmeny každého poradcu, uhradenú a neuhradenú sumu odmeny každého poradcu a predpokladanú celkovú sumu odmeny každého poradcu.
643. Návrh
Návrh je oprávnený podať dlžník.
Aké náležitosti musí návrh obsahovať?
Návrh okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 Civilného sporového poriadku musí obsahovať vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
K návrhu dlžník pripojí koncept plánu a prílohy návrhu. K návrhu dlžník môže pripojiť súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 1 nie starší ako 30 dní pred podaním návrhu a priebežnú účtovnú závierku podľa § 17 ods. 2.
Návrh sa podáva prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu a musí byť autorizovaný dlžníkom, inak sa naň neprihliada.
Ak návrh podáva zástupca dlžníka, k návrhu musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie dlžníka v konaní o povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Splnomocnenie musí byť autorizované dlžníkom, inak sa na návrh neprihliada. Koncept plánu musí obsahovať náležitosti verejného plánu podľa § 36. Podrobný plán peňažných tokov sa v koncepte plánu uvádza na obdobie nasledujúcich šiestich mesiacov.
Ak návrh neobsahuje všetky náležitosti, vyhlásenia a prílohy, súd poučí dlžníka o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky návrhu v lehote desiatich dní od doručenia výzvy odstránil, a súčasne dlžníka poučí o tom, že inak sa na návrh neprihliada.
644. Činnosť poradcu
Poradca má odborné vedomosti a skúsenosti, technické a personálne vybavenie, ktoré je potrebné pri riešení hroziaceho úpadku dlžníka.
Aké činnosti vykonáva na účely hroziaceho úpadku poradca?
Poradca, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka, najmä
• vypracúva projekciu peňažných tokov, výnosov a nákladov a ich štruktúry na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu, alebo sa k nim vyjadruje,
• skúma obsah a rozsah faktorov ovplyvňujúcich udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možností pokračovať v činnosti vrátane miery ohrozenia jeho udržateľnosti, alebo sa k nim vyjadruje,
• skúma a navrhuje potrebu zavedenia konkrétnych opatrení a ich predpokladaný vplyv na udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možnosti pokračovať v činnosti na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu, alebo sa k nim vyjadruje,
• poskytuje dlžníkovi a správcovi stanovisko ku konceptu plánu a verejnému plánu, vrátane informácie o tom, či bol verejný plán vypracovaný v súlade s odporúčaniami poradcu a o tom, ktoré odporúčania poradcu neboli vo verejnom pláne zapracované alebo sú v rozpore s vypracovaným verejným plánom,
• na žiadosť dlžníka, správcu alebo relevantného veriteľa poskytuje riadne a včas stanovisko k otázkam týkajúcim sa riešenia hroziaceho úpadku dlžníka,
• poskytuje súhlas s úkonom dlžníka podľa § 19 ods. 1, vrátane zdôvodnenia svojho rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí súhlasu s úkonom dlžníka,
• pripravuje alebo sa vyjadruje k testu hroziaceho úpadku, testu najlepšieho záujmu veriteľov, testu pravidla relatívnej priority a testu životaschopnosti.
645. Kvalifikovaný podnet
Kvalifikovaný podnet môže podať správca, veriteľský výbor alebo člen veriteľského výboru, poradca, významný veriteľ, veriteľ, voči ktorému dlžník porušuje povinnosť podľa § 13 ods. 2 písm. c) alebo písm. d) alebo zákonný sudca.
Čo musí kvalifikovaný podnet obsahovať?
Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 Civilného sporového poriadku obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii podľa § 13 alebo opis skutočností odôvodňujúcich preskúmanie správcom podľa § 25 ods. 3; ku kvalifikovanému podnetu musia byť pripojené listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v kvalifikovanom podnete.
Na podanie, ktoré nie je kvalifikovaným podnetom a ktoré nie je podané na príslušný orgán, sa neprihliada; o tom príslušný orgán podávateľa kvalifikovaného podnetu bez zbytočného odkladu poučí.
Príslušný orgán prihliada len na skutočnosti uvedené v kvalifikovanom podnete; iné skutočnosti príslušný orgán skúma len vtedy, ak je to potrebné.
646. Verejná preventívna reštrukturalizácia
Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu súd povolí, ak je dlžník v hroziacom úpadku a nie je tu iná prekážka ustanovená týmto zákonom.
Kedy nebude verejná preventívna reštrukturalizácia povolená?
Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu súd nepovolí, ak možno predpokladať, že podnik dlžníka nie je životaschopný, najmä ak
• existujú dôvody na zrušenie dlžníka,
• dlžník bol zrušený alebo je v likvidácii,
• vo vzťahu k dlžníkovi pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania,
• vo vzťahu k dlžníkovi prebieha exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie na vymoženie peňažného nároku; to neplatí, ak dlžník osvedčí úhradu vymáhaného nároku v exekučnom konaní alebo obdobnom vykonávacom konaní,
• vo vzťahu k dlžníkovi bol začatý výkon zabezpečovacieho práva; to neplatí, ak dlžník osvedčí, že došlo k úhrade pohľadávky, pre nesplnenie ktorej bol začatý výkon zabezpečovacieho práva,
• dlžník riadne nevedie účtovníctvo alebo nesplnil povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín, alebo
• dlžník urobil iné opatrenia ohrozujúce jeho finančnú stabilitu a ich následky neodstránil, najmä ak dlžník v posledných 12 mesiacoch pred podaním návrhu rozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje.
Dlžník musí byť v čase podania návrhu zapísaný v registri partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu.
Ak súd povolil verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, dlžník je oprávnený opätovne podať návrh najskôr po uplynutí dvoch rokov od jej skončenia; ak však došlo k potvrdeniu verejného plánu, najskôr po uplynutí dvoch rokov od splnenia verejného plánu.
647. Štatutárny orgán dlžníka
Ak sa rieši hroziaci úpadok v preventívnom konaní, štatutárny orgán dlžníka je povinný postupovať proaktívne, snažiť sa o konsenzuálne riešenie hroziaceho úpadku a je povinný postupovať tak, aby neohrozil dosiahnutie účelu preventívneho konania.
Aké ďalšie činnosti vykonáva štatutárny orgán?
Štatutárny orgán dlžníka je vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii povinný poskytovať veriteľom všetky podstatné informácie potrebné k prijatiu informovaných rozhodnutí.
Ak súd potvrdí verejný plán alebo neverejný preventívny reštrukturalizačný plán, štatutárny orgán dlžníka je povinný presadzovať plnenie verejného plánu alebo neverejného plánu a zdržať sa konania, ktoré by mohlo zmariť alebo sťažiť riadne alebo včasné splnenie verejného plánu alebo neverejného plánu.
648. Hroziaca platobná neschopnosť
Schválený bol zákon o riešení hroziaceho úpadku, ktoré účinky nastanú 17. 7. 2022.
Čo je predmetom novej právnej úpravy?
Tento zákon upravuje nástroje napomáhajúce riešeniu hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a to verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Upravuje aj riešenie úpadku dlžníka, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Zákon sa nevzťahuje na riešenie hroziaceho úpadku dlžníka, ktorý je vylúčený z pôsobnosti všeobecného predpisu o konkurznom konaní.
649. Rozhodnutie o povolení súdom
Súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu do desiatich dní od doručenia návrhu alebo odstránenia nedostatkov návrhu, ak návrh obsahuje všetky náležitosti, k návrhu sú pripojené všetky prílohy, z návrhu, vyhlásenia uvedeného v návrhu a príloh k návrhu vyplýva, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, a súdu v čase rozhodovania o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie nie sú známe dôvody, ktoré by bránili povoleniu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
Aký je následne postup súdu?
Súd ustanoví dlžníkovi správcu zo zoznamu správcov na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR, ak povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a
• poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu podľa § 17,
• z konceptu plánu a ostatných príloh k návrhu možno dôvodne predpokladať vznik dôvodov na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu,
• ustanovenie správcu navrhne dlžník alebo
• ustanovenie správcu navrhne väčšina veriteľov.
Pri ustanovení správcu v prípade podľa odseku 2 písm. b) a c) platí odmenu správcu dlžník a v prípade podľa odseku 2 písm. d) platia odmenu správcu spoločne a nerozdielne navrhovatelia. Na návrh správcu môže súd uložiť tomu, kto platí odmenu správcu, zložiť preddavok na odmenu správcu. Ak bol správca ustanovený na návrh väčšiny veriteľov a veritelia preddavok nezložili, súd správcu odvolá.
Ak súd nepovolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu v lehote desiatich dní od doručenia návrhu alebo odstránenia nedostatkov návrhu, podľa povahy návrh odmietne alebo konanie zastaví.
Údaje o dlžníkovi spolu s informáciou o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie dlžníka, o poskytnutí dočasnej ochrany vrátane súhlasu s poskytnutím dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 1, a zoznam veriteľov súd bez zbytočného odkladu zverejní v Obchodnom vestníku.
Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie sprístupniť v elektronickej podobe návrh, jeho prílohy a koncept plánu na elektronické adresy dotknutým veriteľom, ktorí sú označení v zozname veriteľov, a na elektronickú adresu každého dotknutého veriteľa, ktorý požiada o doplnenie zoznamu veriteľov podľa § 30.
650. Dočasná ochrana
Súd poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie na obdobie troch mesiacov.
Musia byť splnené nejaké podmienky k poskytnutiu dočasnej ochrany?
S jej poskytnutím
• vyjadrila súhlas väčšina veriteľov počítaná podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok, alebo
• vyjadrilo súhlas aspoň 20 % všetkých veriteľov počítaných podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok a v koncepte plánu čiastočné odpustenie pohľadávky alebo uznanie jej čiastočnej nevymáhateľnosti nepresahuje u žiadneho z veriteľov 20 % jeho pohľadávky a odklad splácania žiadnej z pohľadávok nepresiahne jeden rok.
Na účely určenia výšky pohľadávok sa vychádza z priebežnej účtovnej závierky, ktorú je na tento účel dlžník povinný zostaviť ku dňu, od ktorého v čase podania návrhu neuplynulo viac ako 60 dní; na súhlasy veriteľov spriaznených pohľadávok sa neprihliada.
Súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany môže byť podmienený podaním návrhu na ustanovenie veriteľského výboru alebo zmenou alebo odvolaním štatutárneho orgánu alebo jeho člena alebo dozorného orgánu alebo jeho člena pred podaním návrhu podľa pravidiel určených v tomto súhlase. Ak má dlžník ustanovený veriteľský výbor, k zmene alebo odvolaniu štatutárneho orgánu alebo jeho člena alebo dozorného orgánu alebo jeho člena môže dôjsť iba so súhlasom veriteľského výboru podľa pravidiel určených v súhlase.
Dočasná ochrana sa považuje za poskytnutú v deň nasledujúci po dni zverejnenia podľa § 11 ods. 5.
651. Povinnosť po skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie
Verejná preventívna reštrukturalizácia skončí právoplatnosťou rozhodnutia o odmietnutí návrhu alebo zastavení konania podľa § 11 ods. 4, zastavení konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii podľa § 11 ods. 4 alebo § 13, návrhu na potvrdenie verejného plánu.
Má štatutárny orgán po skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie nejaké povinnosti?
Údaje o dlžníkovi spolu s informáciou o skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie a dôvodoch jej skončenia súd bez zbytočného odkladu zverejní v Obchodnom vestníku.
Štatutárny orgán dlžníka je povinný do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie bez potvrdenia verejného plánu súdom zverejniť v Obchodnom vestníku vyhlásenie, že nie je v úpadku; to neplatí, ak v tejto lehote podá návrh na vyhlásenie konkurzu podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní, na základe ktorého sa neskôr začne konkurzné konanie.
652. Zodpovednosť poradcu za škodu
Môže v praxi pri výkone činnosti poradcu dôjsť ku škode dlžníka.
Pri porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá poradca dlžníkovi za škodu. Dohody medzi poradcom a dlžníkom, ktoré vylučujú zodpovednosť poradcu, sú zakázané. Dohody medzi poradcom a dlžníkom, ktoré obmedzujú zodpovednosť poradcu, sú zakázané; to neplatí, ak takúto dohodu schváli veriteľský výbor. Ak je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, nároky zo zodpovednosti za škodu uplatňuje správca.
Pri úmyselnom porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá poradca veriteľom za škodu, ktorú im tým spôsobil.
653. Zastavenie konania
Súd konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii na základe kvalifikovaného podnetu zastaví v zákonom vymedzených prípadoch.
O aké prípady ide?
Ku zastaveniu konania dochádza, ak dlžník
• nespĺňal podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa § 10,
• v návrhu alebo prílohách vedome uviedol nepravdivé alebo neúplné údaje alebo vyhlásenia,
• neuviedol všetkých poradcov, ktorých využil, využíva alebo plánuje využiť pri riešení hroziaceho úpadku,
• zoznam veriteľov nezostavil riadne,
• v zozname veriteľov neuviedol významného veriteľa, o ktorom vedel alebo mohol vedieť.
Súd tiež konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii zastaví na základe kvalifikovaného podnetu, ak
• dlžník neoznámil zmenu poradcu,
• dlžník je v úpadku a porušil povinnosť podľa § 12 ods. 1,
• dlžník, ktorý nie je pod dočasnou ochranou, neplní svoje záväzky riadne alebo včas,
• dlžník pod dočasnou ochranou neplní nové záväzky riadne alebo včas,
• dlžník riadne alebo včas neuhradil odmenu správcu alebo preddavok na odmenu správcu,
• dlžník riadne alebo včas neposkytuje súčinnosť,
• dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosť ustanovenú týmto zákonom,
• po začatí konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii sa situácia zmenila tak, že nie je možné dôvodne predpokladať životaschopnosť podniku dlžníka alebo dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie,
• s prihliadnutím na všetky okolnosti veci dlžník nekoná vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii v dobrej viere.
Súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, ak to navrhne dlžník.
654. Reštrukturalizácia podniku
Kto môže uvažovať o reštrukturalizácii podniku v roku 2022 a aký dopad to má na zamestnancov?
Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach.
Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaniach a aj v preventívnych konaniach.
Otázky
640 – 654 vypracoval
Ing. Tibor Trizuliak, www.podnikam.sk
