Hmotný majetok
vylúčený z odpisovania
vylúčený z odpisovania
Zákon o dani z príjmov v § 27 vymedzuje majetok, ktorý je síce definovaný z hľadiska tohto zákona ako hmotný majetok, napriek tomu sa nemôže odpisovať, a to z najrôznejších dôvodov. Poznáte ich?
Problematika pozemkov
v zákone o dani z príjmov je riešená v § 23 ods. 1 písm. a) a v § 19 ods. 3 písm. e). Tieto ustanovenia upravujú spôsob, akým sa obstarávacia cena pozemkov zahŕňa do daňových výdavkov. Výdavky na obstaranie pozemku (hmotného majetku vylúčeného z odpisovania) nie sú daňovými výdavkami, týmito sa stáva jeho obstarávacia cena až pri predaji. Platí tu však obmedzenie, podľa ktorého do daňových výdavkov možno zahrnúť obstarávaciu cenu len do výšky príjmu z predaja. Výnimkou sú pozemky dotknuté ťažbou alebo ukladaním odpadov, u ktorých strata z predaja je súčasťou základu dane.
Pestovateľské celky trvalých porastov
Z odpisovania sú vylúčené pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré ešte nedosiahli plodonosnú starobu. Ide tu o blokáciu odpisovania od výsadby do času, kedy začnú daňovníkovi z predmetného majetku plynúť zdaniteľné príjmy. Dovtedy sa o nich účtuje na účte 042 – Obstarávanie dlhodobého hmotného majetku. Porasty, ktoré nespĺňajú definíciu pestovateľských celkov v § 22 ods. 5 ZDP a porasty s dobou plodnosti kratšou ako tri roky sa zahŕňajú do nákladov už pri ich založení.
Ochranné hrádze
Ide o vodohospodárske diela vylúčené z odpisovania. Prostredníctvom tohto majetku sa nedosahujú zdaniteľné príjmy.
Vlastníkom vybudovaných elektrizačných,
plynovodných, kanalizačných, vodovodných prípojok,
prípojok na rozvody tepla je vždy tá FO alebo PO,
ktorá tento majetok vybudovala a financovala.
plynovodných, kanalizačných, vodovodných prípojok,
prípojok na rozvody tepla je vždy tá FO alebo PO,
ktorá tento majetok vybudovala a financovala.
Umelecké diela
Z odpisovania sú vylúčené
- • umelecké diela (obrazy, rytiny, drevorytiny, sochy, fotografie a pod.), ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,
- • predmety múzejnej a galerijnej hodnoty.
Príklad
Podnikateľ kúpil do svojej kancelárie umelecké dielo – obraz za 3 500 €. Umelecké dielo zúčtuje na účte 032 – Umelecké diela a zbierky a nebude ho odpisovať.
Ak sa rozhodne umelecké dielo predať, bude môcť do daňových výdavkov zahrnúť vstupnú cenu len do výšky predajnej ceny.
Ak sa rozhodne umelecké dielo predať, bude môcť do daňových výdavkov zahrnúť vstupnú cenu len do výšky predajnej ceny.
Hnuteľné národné kultúrne pamiatky
Pojem hnuteľných kultúrnych pamiatok vymedzuje v § 2 zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Ide o hnuteľné veci, ktoré sú z dôvodu ochrany vyhlásené za kultúrne pamiatky. Vyjadrujú predovšetkým historické, výtvarné, umelecko-remeselné, vedecké a technické hodnoty.
V prípade nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktoré daňovníci využívajú na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, treba dodať, že tieto sa odpisujú, avšak len v hodnote stavby bez premietnutia kultúrnej hodnoty.
V prípade nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktoré daňovníci využívajú na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, treba dodať, že tieto sa odpisujú, avšak len v hodnote stavby bez premietnutia kultúrnej hodnoty.
Povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály
a iné zariadenia vybraných geotetických bodov, tlačové podklady štátnych mapových diel
Preložky energetických diel
V § 23 ods. 2 písm. a) ZDP sú z odpisovania vylúčené preložky energetických diel u vlastníkov, ak boli financované osobou, ktorá preložku vyvolala.
Náklady vzniknuté z potreby vykonania preložky energetických diel sú u osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá potrebu preložky vyvolala a prefinancovala spravidla súčasťou obstarávacej (vstupnej) ceny novej investície – dlhodobého hmotného majetku. Vlastník (prevádzkovateľ siete) daný majetok nemôže odpisovať, pretože o týchto výdavkoch neúčtuje. Vlastník tohto energetického diela teda nezvyšuje obstarávaciu (vstupnú) cenu o výdavky vynaložené na preložku energetického diela iným daňovníkom a pôvodný majetok – rozvody elektriny, plynu a tepla doodpisuje tak, ako keby preložka nebola vykonaná.
Náklady vzniknuté z potreby vykonania preložky energetických diel sú u osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá potrebu preložky vyvolala a prefinancovala spravidla súčasťou obstarávacej (vstupnej) ceny novej investície – dlhodobého hmotného majetku. Vlastník (prevádzkovateľ siete) daný majetok nemôže odpisovať, pretože o týchto výdavkoch neúčtuje. Vlastník tohto energetického diela teda nezvyšuje obstarávaciu (vstupnú) cenu o výdavky vynaložené na preložku energetického diela iným daňovníkom a pôvodný majetok – rozvody elektriny, plynu a tepla doodpisuje tak, ako keby preložka nebola vykonaná.
Príklad
Výstavba novej výrobnej haly vyvolala preložku plynových potrubí prechádzajúcich stavebným pozemkom v celkovej dĺžke 200 m. Vlastníkom plynovodných rozvodov je Slovenský plynárenský podnik.
Náklady na preložku je povinný podľa energetického zákona uhradiť ten, kto jej potrebu vyvolal, t.j. investor a u neho budú tieto náklady vstupovať do obstarávacej ceny výrobnej haly. Vlastník – plynárenský podnik bude mať rozvody vo vlastníctve v pôvodnom ocenení, pretože na vykonanie preložky nevynaložil žiadne finančné prostriedky. Odpisy z preložky nemôžu teda ovplyvňovať základ dane u vlastníka energetického diela.
Náklady na preložku je povinný podľa energetického zákona uhradiť ten, kto jej potrebu vyvolal, t.j. investor a u neho budú tieto náklady vstupovať do obstarávacej ceny výrobnej haly. Vlastník – plynárenský podnik bude mať rozvody vo vlastníctve v pôvodnom ocenení, pretože na vykonanie preložky nevynaložil žiadne finančné prostriedky. Odpisy z preložky nemôžu teda ovplyvňovať základ dane u vlastníka energetického diela.
Majetok zabezpečujúci záväzok
Z odpisovania je ďalej vylúčený hmotný majetok nadobudnutý veriteľom v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva (podľa § 553 ObčZ), a to po dobu zabezpečenia tohto záväzku.
Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. d) ZDP reaguje na situáciu, keď dôjde z dôvodu zvýšenia záruk splnenia istého záväzku, k prevodu vlastníctva k odpisovanému hmotnému majetku z dlžníka na veriteľa. Počas zabezpečenia záväzku veriteľ tento majetok nemôže daňovo odpisovať, a to aj v nadväznosti na postupy účtovania, podľa ktorých sa tento majetok eviduje len v podsúvahovej evidencii. Dlžník, aj keď nie je po dobu zabezpečenia záväzku prevodom práva právnym vlastníkom uvedeného majetku, môže ho naďalej odpisovať v súlade s 24 ods. 1 písm. a) ZDP, teda v prípade, ak uzatvorí s veriteľom zmluvu o vypožičke tohto majetku. Práve preto, že takýto majetok odpisuje dlžník (pôvodný vlastník), nemôže ho súčasne odpisovať aj veriteľ (dočasný vlastník), čomu účinne bráni ustanovenie o vylúčení z odpisovania. Po včasnom a riadnom splnení záväzku dlžníkom zabezpečovací prevod práva zaniká a predmetný hmotný majetok sa právne vracia do jeho vlastníctva.
Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. d) ZDP reaguje na situáciu, keď dôjde z dôvodu zvýšenia záruk splnenia istého záväzku, k prevodu vlastníctva k odpisovanému hmotnému majetku z dlžníka na veriteľa. Počas zabezpečenia záväzku veriteľ tento majetok nemôže daňovo odpisovať, a to aj v nadväznosti na postupy účtovania, podľa ktorých sa tento majetok eviduje len v podsúvahovej evidencii. Dlžník, aj keď nie je po dobu zabezpečenia záväzku prevodom práva právnym vlastníkom uvedeného majetku, môže ho naďalej odpisovať v súlade s 24 ods. 1 písm. a) ZDP, teda v prípade, ak uzatvorí s veriteľom zmluvu o vypožičke tohto majetku. Práve preto, že takýto majetok odpisuje dlžník (pôvodný vlastník), nemôže ho súčasne odpisovať aj veriteľ (dočasný vlastník), čomu účinne bráni ustanovenie o vylúčení z odpisovania. Po včasnom a riadnom splnení záväzku dlžníkom zabezpečovací prevod práva zaniká a predmetný hmotný majetok sa právne vracia do jeho vlastníctva.
Hmotný majetok využívaný podľa osobitných predpisov
Podľa § 23 ods. 2 písm. e) ZDP je z odpisovania vylúčený hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu (napr. zákon č.656/2004 Z. z. o energetike, zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách), ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. c) ZDP].
Podľa uvedených zákonov vlastníkom vybudovaných elektrizačných, plynovodných, kanalizačných, vodovodných prípojok, prípojok na rozvody tepla je vždy tá FO alebo PO, ktorá tento majetok vybudovala a financovala. Ak dôjde k bezodplatnému prevodu vlastníctva na prevádzkovateľov energetických zariadení, prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, prevádzkovateľov miestnych komunikácií, je tento majetok u nových vlastníkov vylúčený z odpisovania. U odovzdávajúceho daňovníka sú výdavky vynaložené na obstaranie tohto majetku súčasťou daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. c) zákona. Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. e) ZDP sa použije na hmotný majetok bezodplatne odovzdaný po 31. 12. 2003.
Podľa uvedených zákonov vlastníkom vybudovaných elektrizačných, plynovodných, kanalizačných, vodovodných prípojok, prípojok na rozvody tepla je vždy tá FO alebo PO, ktorá tento majetok vybudovala a financovala. Ak dôjde k bezodplatnému prevodu vlastníctva na prevádzkovateľov energetických zariadení, prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, prevádzkovateľov miestnych komunikácií, je tento majetok u nových vlastníkov vylúčený z odpisovania. U odovzdávajúceho daňovníka sú výdavky vynaložené na obstaranie tohto majetku súčasťou daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. c) zákona. Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. e) ZDP sa použije na hmotný majetok bezodplatne odovzdaný po 31. 12. 2003.
Príklad
Fyzická osoba – podnikateľ vybudoval plynovú prípojku na dodávku plynu do svojej výrobnej prevádzky. Vybudovanie prípojky stálo 3 000 €. Slovenský plynárenský podnik požaduje bezodplatný prevod tejto prípojky do jeho vlastníctva.
Takýto bezodplatný prevod zákon o dani z príjmov nezakazuje, súčasne dáva možnosť uplatniť výdavky na vybudovanie prípojky vo výške 3 000 € do daňových výdavkov. Preberajúca organizácia nemôže túto prípojku daňovo odpisovať.
Takýto bezodplatný prevod zákon o dani z príjmov nezakazuje, súčasne dáva možnosť uplatniť výdavky na vybudovanie prípojky vo výške 3 000 € do daňových výdavkov. Preberajúca organizácia nemôže túto prípojku daňovo odpisovať.
Inventúrne prebytky
Neodpisuje sa novozistený hmotný majetok na základe inventarizácie ako inventúrny prebytok.
Príklad
Pri fyzickej inventúre v spoločnosti bolo zistené výrobné zariadenie, ktoré nebolo zachytené v účtovnej evidencii a ktoré evidentne nebolo majetkom cudzej osoby (bolo pevne zabudované v prevádzke firmy). Zariadenie (inventarizačný prebytok) sa ocenil reprodukčnou obstarávacou cenou v hodnote 2 000 € a následne zaúčtoval MD 022/ D 384).
Daňovo je odpisovanie zariadenia vylúčené v § 23 ods. 2 písm. d) zákona o daniach z príjmov, to znamená, že účtovný odpis nie je daňovo uznaný a zaúčtovaný výnos na účet 648 nie je zdaniteľným príjmom podľa § 17 ods. 3 písm. g) ZDP.
Daňovo je odpisovanie zariadenia vylúčené v § 23 ods. 2 písm. d) zákona o daniach z príjmov, to znamená, že účtovný odpis nie je daňovo uznaný a zaúčtovaný výnos na účet 648 nie je zdaniteľným príjmom podľa § 17 ods. 3 písm. g) ZDP.
Ing. Jana Bielená
