Hlavný kontrolór v obci

Hlavného kontrolóra obce (ďalej len „kontrolór“) volí na šesť rokov a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Kontrolór je zamestnancom obce a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.

Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, lektorskú, prednášateľskú, prekladateľskú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť. Rovnako sa nevzťahuje na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí. Funkcia kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou poslanca, starostu, člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec.

Predpoklady na výkon funkcie, voľba a skončenie výkonu funkcie

Kvalifikačným predpokladom na funkciu kontrolóra je ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie.

Dátum konania voľby kontrolóra vyhlási obecné zastupiteľstvo na úradnej tabuli a spôsobom v mieste obvyklým najmenej 40 dní pred dňom konania voľby tak, aby sa voľba vykonala počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho kontrolóra. Kandidát na funkciu kontrolóra musí odovzdať svoju písomnú prihlášku najneskôr 14 dní pred dňom konania voľby na obecnom úrade. Súčasťou prihlášky je aj doklad o vzdelaní a údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Na zvolenie kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu nezískal, obecné zastupiteľstvo ešte na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom. Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby kontrolóra a náležitosti prihlášky ustanoví obec uznesením.

Výkon funkcie kontrolóra zaniká vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie, uplynutím jeho funkčného obdobia, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Zaniká aj dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

Metódy práce kontrolóra

Vo všeobecnosti platí zásada, že každá záležitosť týkajúca sa predmetu kontroly môže byť posudzovaná ako významná vtedy, ak by mohla ovplyvniť kontrolovaný subjekt, jeho finančné výkazy alebo samotné výsledky kontroly. Kontrolór musí nadobudnúť istotu, že tieto skutočnosti nemôžu ovplyvniť výsledky kontroly. Opak tejto istoty je riziko kontroly.

Z hľadiska metodiky kontrolór stanoví významnosť ako najvyššiu tolerovateľnú čiastku, ktorá je vo finančných výkazoch nesprávne uvedená ale aj napriek tomu, z hľadiska účelu kontroly, je akceptovateľná. Nesmie však byť v rozpore s príslušnými právnymi normami a predpismi (vznik škody, bezdôvodné obohatenie a pod.).

Kontrolór využije významnosť na základe účtovných výkazov ako celku, ako aj vo vzťahu k jednotlivým účtom a druhom operácií. Ďalej kontrolór posúdi významnosť v týchto prípadoch:

–   pri príprave kontrolnej akcie kontrolór musí mať vedomosť, že riziko vyplývajúce z neodhalenia nedostatkov spôsobených podvodom je vyššie ako riziko neodhalenia nedostatkov v dôsledku neúmyselnej chyby, prehliadnutia alebo neznalosti zákona.

–   ak kontrolór dospeje k záveru, že okolnosti poukazujú na možnosť existencie podvodu alebo iných nedostatkov, určí na základe vlastného posúdenia najvhodnejší postup, aby takéto podozrenie potvrdil, alebo vyvrátil.

V prípade predpokladaného podvodu kontrolór musí prehodnotiť spoľahlivosť všetkých informácií od kontrolovaného subjektu.

Kontrolór v rámci kontrolnej činnosti preverí aj vnútorný kontrolný systém, predloží príslušnému štatutárnemu zástupcovi kontrolovaného subjektu informácie o jeho významných a slabých stránkach, ktoré zvyšujú nebezpečenstvo podvodu alebo iné nedostatky.

Zistenie, že u kontrolovaného subjektu je vysoký výskyt nedostatkov, môže tiež:

–   vyvolať pochybnosti o ďalších informáciách predložených kontrolovaným subjektom

–   poukazovať na významné slabé miesta vo vnútornom kontrolnom systéme a v tom prípade by mal kontrolujúci prehodnotiť riziká.

Základným obsahom plánu kontrolnej činnosti sú požiadavky na kontrolu vyplývajúce z uznesení obecného zastupiteľstva, ako aj poznatky z výsledkov a skúseností z predchádzajúcej kontrolnej činnosti. Kontrolór pri návrhu plánu kontrolnej činnosti využíva aj poznatky získané z agendy sťažností, pripomienok občanov, občianskych združení a iných subjektov ak sa tieto týkajú obce a jej hospodárenia. Kontrolné akcie zaradené do plánu kontrolnej činnosti musia byť zdôvodnené tak, aby plán vytváral záruku, že jeho realizácia prispeje k cieľom a poslaniu kontroly vykonávanej kontrolórom. Kontrolór už pri zostave návrhu plánu kontrolnej činnosti dbá na to, aby každá kontrolná akcia bola efektívna a hospodárna. Pre trvalé zvyšovanie kvalitatívnej stránky kontroly v ročnej správe o kontrolnej činnosti kontrolór vyhodnocuje vybrané kontrolné akcie z hľadiska dodržiavania zákonných povinností a efektívnosti výsledkov kontroly.

Pre prípravu plánu kontrolnej činnosti kontrolór zhromažďuje a využíva všetky dostupné a relevantné informácie, príp. ďalšiu dokumentáciu pre splnenie účelu kontroly.

Kontrola, ktorú vykonáva kontrolór nie je samoúčelná, ale je neoddeliteľnou súčasťou hospodárenia s finančnými prostriedkami, ktoré má obec k dispozícii na plnenie svojich úloh v rámci rozpočtu na príslušné obdobie, spravidla na kalendárny rok. Úlohou kontroly je predovšetkým včas signalizovať odchýlky od noriem, príp. porušenia zákonov.

Ak kontrolór zistí, že obci bola spôsobená škoda, túto skutočnosť signalizuje zodpovedným orgánom obce, aby sa v konečnom dôsledku dosiahla náhrada škody. Súčasťou záverov každej kontroly je návrh opatrení, ktoré majú zamedziť, resp. znížiť na minimum možnosť opakovania nedostatkov.

Za nedostatky, ktoré kontrolór v rámci kontrolnej činnosti zistí, sa považuje porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu, nesprávne zaúčtovanie alebo vykazovanie, falšovanie alebo zmeny záznamov a dokladov, prehliadnutie určitých skutočností alebo ich nesprávna interpretácia, chyby v počítaní a iné chyby v záznamoch a dokladoch, neúčelné a neefektívne alebo nehospodárne činnosti, postupy alebo konanie.

Kontrolór vykonáva kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami, ktoré sú stanovené v ust. § 20 zák. č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite, v z. n. p.

Z hľadiska rozsahu kontrolnej činnosti táto zahrňuje kontrolu:

–   zákonnosti, účelnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom obce a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, v z. n. p.

–   príjmov, výdavkov a finančných operácií obce

–   dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane všeobecne záväzných nariadení obce

–   plnenia uznesení obecného zastupiteľstva

–   dodržiavania interných predpisov obce (obecného úradu)

–   plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi, napr. podľa zák. č. 583/2004 Z. z .o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v z. n. p.

–   v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených obcou, u právnických osôb, v ktorých má obec majetkovú účasť a iných osôb, ktoré nakladajú s majetkom obce, alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie (vrátane rozsahu nakladania s týmto majetkom) a osôb, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci alebo nenávratné finančné výpomoci poskytnuté napr. podľa zák. č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v z. n. p. (vrátane rozsahu nakladania s týmito prostriedkami)

–   vybavovania sťažností a petícií.

Následnej finančnej kontrole podliehajú tieto subjekty:

–   obecný úrad

–   rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou

–   právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku

–   osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci či nenávratné finančné výpomoci napr. podľa zák. č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v z. n. p.

Prístup ku kontrole zahrňuje kombináciu rôznych druhov kontrolných postupov, ktoré sa používajú na získavanie dokladov a informácií potrebných na dosiahnutie účelu kontrolnej akcie. Problematika prístupu ku kontrole vyžaduje, aby sa v rámci kontroly hodnotili činnosti aj z hľadiska súladu s enviromentálnymi kritériami a požiadavkami. Táto skutočnosť vyplýva najmä zo Smerníc Európskej únie, ktoré boli implementované do našich právnych noriem, ale aj opatrení tej – ktorej obce na úseku zachovania zdravého životného prostredia a ochrany prírody (napr. odhaľovanie a likvidácia čiernych skládok odpadu).

Na podporu zistení a záverov kontrolóra o kontrolovanom subjekte a jeho činnostiach, ktoré sú predmetom kontroly, je potrebné získať náležité (vecne správne, nestranné, dôveryhodné), spoľahlivé (vecne sa vzťahujú na predmet kontroly a súvisia s cieľmi kontroly) a primerané (náklady na ich získanie a zhromaždenie sú primerané kontrolným zisteniam a záverom).

Kontrolór už v rámci prípravy kontrolnej akcie v nadväznosti na predmet kontroly zváži možnosti a spôsoby získania informácií a dokladov. Za tým účelom použije najspoľahlivejšie zdroje a metódy na ich získanie.

Spolupráca s odborníkmi pri kontrole

V prípade, ak je to odôvodnené osobitnou povahou následnej finančnej kontroly, na jej vykonanie môže kontrolór prizvať zamestnancov iných orgánov verejnej správy alebo iných právnických osôb alebo fyzické osoby s ich súhlasom. Požadovať uvoľnenie týchto osôb na výkon tej istej následnej finančnej kontroly v jednom kalendárnom roku možno len na 12 pracovných dní.

Náklady (napr. náhrada mzdy, cestovné a iné náhrady) vzniknuté v súvislosti s vykonávaním tejto kontroly prizvanej osobe uhrádza obec.

Účasť prizvaných osôb na finančnej kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.

V období plánovania a prípravy kontrolnej akcie môžu správy, pripravené inými odborníkmi poskytnúť informácie o systémoch subjektov kontroly a prehľad závažných chýb, ktoré sa vyskytli v oblasti kontroly.

Pri samotnom výkone kontroly sa môže práca iných odborníkov využiť na získanie časti dokladov a informácií potrebných ku kontrole, ktoré kontrolór považuje za dôležité na dosiahnutie účelu kontroly. Kontrolór okrem stanoveného rozsahu kontrolnej činnosti plní tieto úlohy:

–   polročne predkladá obecnému zastupiteľstvu návrh plánu kontrolnej činnosti (najneskôr do 15 dní pred zasadnutím) a správy o výsledkoch kontroly (na najbližšom zasadnutí po skončení kontroly)

–   raz ročne vypracúva správu o kontrolnej činnosti (predkladá do 60 dní po uplynutí kalendárneho roku)

–   vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a k záverečnému účtu obce

–   spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami, ktoré boli pridelené obci zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov Európskej únie

–   zúčastňuje sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a obecnej rady (má poradný hlas – môže sa zúčastňovať aj na zasadnutiach komisií)

–   je povinný na požiadanie bezodkladne sprístupniť výsledky kontrol poslancom alebo starostovi obce.

Sankčný postih za nesplnenie povinností

Orgán verejnej správy je oprávnený uložiť pokutu za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 21 ods. 3, 4 a 6 alebo § 23 cit. zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite

–   povinnej osobe alebo tretej osobe poriadkovú pokutu do výšky 100 000 €,

–   zamestnancovi povinnej osoby alebo zamestnancovi tretej osoby poriadkovú pokutu do výšky 3 000 €.

RADA!

Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie sa pokuta uložila a možno ju uložiť aj opakovane.

JUDr. Ján Kašiar