Geocaching – navigácia
ako orientačný beh prírodou i mestom
ako orientačný beh prírodou i mestom
MUDr. Pavel Malovič
Tretie tisícročie sa nezadržateľne zapisuje svojimi technickými výdobytkami prakticky do všetkých okruhov športového života. Zasahuje aj takzvané čisto amatérske rodinné aktivity akými sú varianty turistiky v podobe orientačného „pobehovania“ pre celú rodinu.
Nový druh turistického športovania
s využívaním internetu a GPS (Global Position System) fascinuje čoraz viacej ľudí a stáva sa pomaličky spoločenskou záležitosťou až mániou.
Začína to byť vlastne nový životný štýl. Obvyklým prechádzkam dáva úplne iný rozmer, zábavu a nádych exotického dobrodružstva. O čo vlastne ide v tomto „nákazlivom“ turistickom trende?
Začína to byť vlastne nový životný štýl. Obvyklým prechádzkam dáva úplne iný rozmer, zábavu a nádych exotického dobrodružstva. O čo vlastne ide v tomto „nákazlivom“ turistickom trende?
Je to hra
- čosi medzi športovým orientačným behom a naháňačkou za „pokladom“, pri ktorej potrebujete mapu, GPS a znalosť jej užívania, dobré topánky, turistický odev a chodeckú výdrž. Niekedy je totiž táto vytrvalostná aktivita skutočne namáhavým športom, ktorý postupne zlepšuje prácu pohybového systému, srdca aj pľúc každého aktívneho účastníka. Po prvý krát sa tento druh neobvyklého športovania objavil v Spojených štátoch severoamerických v roku 2000 a má pomerne jednoduché pravidlá.
Do plastovej nádoby s viečkom (podobnej tej, ktorá sa používa pre ukladanie potravín do mrazničky), zaváracieho pohára alebo umelohmotného puzdierka od kinofilmu sa vložia rôzne zaujímavé drobnosti a spolu so zápisníkom a tužkou sa uschovajú na utajenom mieste. Takáto schránka by mala byť z vonkajšej strany označená základnými informáciami, aby sa znížilo riziko, že bude osobami, ktoré nemajú s geocachingom nič spoločné, považovaná za nebezpečný predmet, čo by mohlo viesť k rôznym nepríjemnostiam.
Poloha úkrytu sa zameriava pomocou GPS (radšej na viacej pokusov) a jeho geografické súradnice zverejnia na príslušných internetových stránkach. Tí účastníci hier, ktorí chcú akýkoľvek takto schovaný „poklad“ nájsť, musia mať takisto funkčný prístroj pre satelitnú navigáciu.
Keď sa im úkryt podarí objaviť, vyberú si zo schránky (cache) zvolený predmet a vložia namiesto neho svoj príspevok, zapíšu sa do zápisníku – logbooku (čosi ako kniha návštev alebo vrcholová horolezecká knižka), aby potom nádobu opäť ukryli na pôvodné miesto.
O svojom náleze neskôr podajú správu na oficiálnej webovej stránke (www.geocaching.com). Tam nachádzajú vyznávači geocachingu nielen zoznamy úkrytov, ale tiež ich súradnice, digitálne mapy aj postup ako vyrobiť cache. Pravda – najprv treba byť na stránke zaregistrovaný svojou prezývkou a vytvoriť si vlastný účet (základná verzia je zadarmo).
Tento špeciálny šport má čoraz viacej priaznivcov. Na ilustráciu – len v USA je ich registrovaných viac ako pol milióna. Každý nové miesto úkrytu kdekoľvek na svete podlieha schvaľovacej procedúre centrály v Spojených štátoch. Tá uznáva len také skrýše, ktoré sú založené geocachermi s trvalým bydliskom v príslušnej krajine. Platná je iba taká, ktorá je vzdialená od susedného úkrytu viac ako sto šesťdesiatjeden metrov. Koľko je na svete skrýš či hľadačov, to doposiaľ nikto presne nespočítal. K veľmociam ale určite patria USA, Kanada, Austrália a v Európe Veľká Británia.
Skrýše sa väčšinou dávajú na také miesta, aby ich nikto nenašiel náhodne. Pomerne typické sú úkryty v dutinách stromov, pňoch, pod menšími skalnými prevismi a v rôznych puklinách, jaskynkách. Skrýše nesmú byť v stenách kultúrnych pamiatok, na súkromných pozemkoch alebo v prírodných rezerváciách, aby nedošlo k právnym problémom.
Do plastovej nádoby s viečkom (podobnej tej, ktorá sa používa pre ukladanie potravín do mrazničky), zaváracieho pohára alebo umelohmotného puzdierka od kinofilmu sa vložia rôzne zaujímavé drobnosti a spolu so zápisníkom a tužkou sa uschovajú na utajenom mieste. Takáto schránka by mala byť z vonkajšej strany označená základnými informáciami, aby sa znížilo riziko, že bude osobami, ktoré nemajú s geocachingom nič spoločné, považovaná za nebezpečný predmet, čo by mohlo viesť k rôznym nepríjemnostiam.
Poloha úkrytu sa zameriava pomocou GPS (radšej na viacej pokusov) a jeho geografické súradnice zverejnia na príslušných internetových stránkach. Tí účastníci hier, ktorí chcú akýkoľvek takto schovaný „poklad“ nájsť, musia mať takisto funkčný prístroj pre satelitnú navigáciu.
Keď sa im úkryt podarí objaviť, vyberú si zo schránky (cache) zvolený predmet a vložia namiesto neho svoj príspevok, zapíšu sa do zápisníku – logbooku (čosi ako kniha návštev alebo vrcholová horolezecká knižka), aby potom nádobu opäť ukryli na pôvodné miesto.
O svojom náleze neskôr podajú správu na oficiálnej webovej stránke (www.geocaching.com). Tam nachádzajú vyznávači geocachingu nielen zoznamy úkrytov, ale tiež ich súradnice, digitálne mapy aj postup ako vyrobiť cache. Pravda – najprv treba byť na stránke zaregistrovaný svojou prezývkou a vytvoriť si vlastný účet (základná verzia je zadarmo).
Tento špeciálny šport má čoraz viacej priaznivcov. Na ilustráciu – len v USA je ich registrovaných viac ako pol milióna. Každý nové miesto úkrytu kdekoľvek na svete podlieha schvaľovacej procedúre centrály v Spojených štátoch. Tá uznáva len také skrýše, ktoré sú založené geocachermi s trvalým bydliskom v príslušnej krajine. Platná je iba taká, ktorá je vzdialená od susedného úkrytu viac ako sto šesťdesiatjeden metrov. Koľko je na svete skrýš či hľadačov, to doposiaľ nikto presne nespočítal. K veľmociam ale určite patria USA, Kanada, Austrália a v Európe Veľká Británia.
Skrýše sa väčšinou dávajú na také miesta, aby ich nikto nenašiel náhodne. Pomerne typické sú úkryty v dutinách stromov, pňoch, pod menšími skalnými prevismi a v rôznych puklinách, jaskynkách. Skrýše nesmú byť v stenách kultúrnych pamiatok, na súkromných pozemkoch alebo v prírodných rezerváciách, aby nedošlo k právnym problémom.
Nemali by obsahovať výbušniny, tabakové výrobky, alkohol, drogy ani potraviny alebo iné chemicky nestabilné súčasti. Najlepšie a najužitočnejšie pre súťažiacich sú úkryty v divokej prírode, čo najďalej od civilizácie, ktoré by človek za normálnych okolností nemal dôvod vyhľadávať.
Hľadanie „MULTICACHE“
Obľúbenou disciplínou geocacherov je hľadanie „multicache“ – postupný prechod cez niekoľko skrýš v prírode ale aj v meste. Kým sa dostanú k tej poslednej, musia niekedy dokonca počítať rôzne logické a matematické úlohy. Z nich vyjdú súradnice pre objavenie mikroschránky s ďalšími údajmi. Pri hľadaní jednotlivých úkrytov sa našliape slušný počet kilometrov, čo výrazne prospieva zdraviu hľadačov.
Multicache vytvárajú ich zakladatelia, ak chcú previesť ich hľadačov zaujímavými neznámymi miestami a nenápadne ich priviesť k novému druhu vytrvalostného športovania. Väčšina zapálených geocacherov sa venuje obľúbenej športovej hra každý voľný víkend, ale v letných mesiacoch aj vo všedné dni podvečer po práci. Niektorí „lovia“ bez ohľadu na počasie a ročné obdobie, hoci aj po tme. Sú ale tiež takí maniaci, ktorí sa vydávajú s „džípíeskou“ v ruke za pokladmi pri služobných cestách alebo dovolenkách v zahraničí. Bohaté na takéto poklady sú najmä USA, Veľká Británia, Taliansko alebo Grécko.
Na celom svete je v súčasnosti schovaných takmer milión pokladov. Nikdy netreba podceňovať výstroj. Oblečenie by malo byť vodotesné a ľahké – nezaškodí špeciálny odev z prevzdušnenej lycry alebo nylonu. Treba predpokladať náročný terén, čo vyžaduje chránenie kĺbov nohy spevnením (tejping, kinesiologický tejping) a kamašami. Nohy treba mať v teple a suchu. Preto sa odporúčajú ľahké a vodotesné „maratónky“ s koženou či kovom spevnenú podrážku.
Multicache vytvárajú ich zakladatelia, ak chcú previesť ich hľadačov zaujímavými neznámymi miestami a nenápadne ich priviesť k novému druhu vytrvalostného športovania. Väčšina zapálených geocacherov sa venuje obľúbenej športovej hra každý voľný víkend, ale v letných mesiacoch aj vo všedné dni podvečer po práci. Niektorí „lovia“ bez ohľadu na počasie a ročné obdobie, hoci aj po tme. Sú ale tiež takí maniaci, ktorí sa vydávajú s „džípíeskou“ v ruke za pokladmi pri služobných cestách alebo dovolenkách v zahraničí. Bohaté na takéto poklady sú najmä USA, Veľká Británia, Taliansko alebo Grécko.
Na celom svete je v súčasnosti schovaných takmer milión pokladov. Nikdy netreba podceňovať výstroj. Oblečenie by malo byť vodotesné a ľahké – nezaškodí špeciálny odev z prevzdušnenej lycry alebo nylonu. Treba predpokladať náročný terén, čo vyžaduje chránenie kĺbov nohy spevnením (tejping, kinesiologický tejping) a kamašami. Nohy treba mať v teple a suchu. Preto sa odporúčajú ľahké a vodotesné „maratónky“ s koženou či kovom spevnenú podrážku.
Geocaching je asi najviac podobný klasickému orientačnému behu – cezpoľným pretekom, v ktorých účastníci používajú mapu a kompas, aby sa navigovali medzi kontrolnými stanovišťami alebo kontrolnými bodmi na neznámej trase. Na topografickej mape sú vyznačené isté body, ale nie cesta medzi nimi. Priama čiara je síce najkratšou vzdialenosťou medzi dvoma bodmi, ale nie je to nevyhnutne najrýchlejšia trasa.
Organizátori súťaží sa často postarajú o to, že medzi kontrolnými stanovišťami musia bežci často obísť také prekážky ako sú najrozličnejšia rokliny, prevýšenia, potoky. Súťažiaci čítajú z máp, posudzujú terén a hľadajú najvhodnejšiu trasu medzi jednotlivými kontrolnými bodmi. Používajú kompas na určenie svojej polohy a vytýčenie správneho smeru, prípadne na orientáciu v ľahko identifikovateľných význačných bodoch v krajine. To geocacherovi zaisťuje GPS – pôvodne vojenský navigačný systém vyvinutý pre armádu Spojených štátov. Či už ide o geocaching alebo orientačný beh – isté je, že účastník by mal mať istú energiu a rýchlosť chodca (bežca) na dlhé trate. Mal by vedieť čítať mapu (dobrá pomoc aj pri GPS), ovládať navigáciu a byť pripravený na konfrontáciu s rozsiahlym terénom, kde sa nachádzajú svahy, skalnaté oblasti alebo močiare, ako aj cesty, či cestičky rôznych typov a kvality.
Outdoorová navigácia má menšie rozmery a býva odolná voči vode (mierny dážď) a prachu. Pre cyklistov je upravená tak, že – na rozdiel od automobilovej navigácie s dotykovým displejom – sa ovláda veľkými tlačítkami. Počíta sa totiž s tým, že cyklista by mohol funkcie prepínať počas jazdy a ešte mať pri tom nasadené rukavice.
Pri výbere prístrojčeka je potrebné dávať veľký pozor na udávanú výdrž navigácie. Treba počítať s veľkou energetickou spotrebou a preto je vhodné voziť so sebou náhradné batérie. Taktiež je dobré venovať pozornosť anténe – nie sú príliš užitočné rozličné vyklápacie zariadenia s tendenciou zlomiť sa pri prvom páde na zem. Pre náročnejších cykloturistov existuje aj takzvaný GPS – fitness prístroj. To je zariadenie, kombinujúce klasický bezdrôtový cyklopočítač s meračom pulzovej frekvencie spolu s možnosťou digitálneho spracovávania tréningu (preteku) vrátane najazdených výškových profilov.
Outdoorová navigácia má menšie rozmery a býva odolná voči vode (mierny dážď) a prachu. Pre cyklistov je upravená tak, že – na rozdiel od automobilovej navigácie s dotykovým displejom – sa ovláda veľkými tlačítkami. Počíta sa totiž s tým, že cyklista by mohol funkcie prepínať počas jazdy a ešte mať pri tom nasadené rukavice.
Pri výbere prístrojčeka je potrebné dávať veľký pozor na udávanú výdrž navigácie. Treba počítať s veľkou energetickou spotrebou a preto je vhodné voziť so sebou náhradné batérie. Taktiež je dobré venovať pozornosť anténe – nie sú príliš užitočné rozličné vyklápacie zariadenia s tendenciou zlomiť sa pri prvom páde na zem. Pre náročnejších cykloturistov existuje aj takzvaný GPS – fitness prístroj. To je zariadenie, kombinujúce klasický bezdrôtový cyklopočítač s meračom pulzovej frekvencie spolu s možnosťou digitálneho spracovávania tréningu (preteku) vrátane najazdených výškových profilov.
Záver
Športovať možno v našom storočí rôznym spôsobom. Často nenápadne namáhavým a moderne zábavným. K tejto sorte patrí určite aj spomínaná rozkoš z používania GPS na všemožné spôsoby.
