GDPR z pohľadu miezd a personalistiky

Jednotlivé aktivity súvisiace s osobnými údajmi tvoria podstatnú súčasť správy záujmov nielen verejného sektora, ale týkajú sa celej spoločnosti. Uvedenú problematiku zohľadňuje prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č.  2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES všeobecné nariadenie o ochrane údajov, (ďalej len „nariadenie“), ktoré je rámcovou právnou úpravou komunitárneho práva.

CIEĽ A PODSTATNÉ PRÁVNE POJMY NARIADENIA. Podstatným cieľom prijatého nariadenia je jednak upraviť právne postavenie subjektov, ktoré prichádzajú do styku s osobnými údajmi fyzických osôb a vykonávajú s nimi určité operácie alebo aktivity. Taktiež je cieľom tohto nariadenia poskytnúť ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb o ktorých prevádzkovatelia alebo sprostredkovatelia združujú jednotlivé osobné údaje a rôznym spôsobom s nimi manipulujú. Pritom sa vychádza z idey, že manipuláciou s osobnými údajmi fyzických osôb môže dôjsť k ohrozeniu významných práv a oprávnených záujmov týchto subjektov.

Pojem „osobné údaje“ sa pritom aj v kontexte tohto nariadenia poníma značne extenzívne, pričom je pod nimi potrebné chápať akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“). Identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby.

Extenzívnosť uvedeného vymedzenia súvisí s tým, že osobným údajom je aj údaj, v prípade ktorého je možné v spojení s iným údajom identifikovať dotknutú fyzickú osobu aj nepriamo, prostredníctvom odkazu.

Príklad

Podnikateľ za účelom spracúvania miezd svojho zamestnanca spracúva jeho osobné údaje a je ním aj rodné číslo.

Možno osobné číslo zamestnanca považovať za osobný údaj? Spracúvanie rodného čísla pri spracúvaní miezd zamestnanca je v súlade s nariadením a slovenskou právnou úpravou?

Podľa uvedenia vymedzenia pojmu „osobné údaje“, ktoré je uvedené v nariadení a ktoré bolo vyššie uvedené je možné konštatovať, že rodné číslo zamestnanca je jeho osobným údajom, informáciou o identifikovanej fyzickej osobe, ktorú je možné na základe rodného čísla jednoznačne identifikovať. Pokiaľ chce zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi mzdu, musí vyhotovovať mzdový list zamestnanca, ktorého obsahové náležitosti sú taxatívnym právnym výpočtom upravené v § 39 ods. 2 zákona č.  595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej ZDP) a patrí tam aj rodné číslo zamestnanca. Veľmi široko je v nariadení koncipované aj „spracúvanie osobných údajov“, ktorým je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami.

Pri posúdení uvedeného vymedzenia je potrebné zohľadňovať predovšetkým to, že spracúvaním osobných údajov môže byť individuálna operácia alebo súbor takýchto operácií, teda môže ísť aj o rôzne kombinácie čiastkových aktivít s jedným, alebo viacerými osobnými údajmi. Pritom nariadenie uvádza jednotlivé aktivity, ktoré spadajú pod spracúvanie osobných údajov len demonštratívnym výpočtom, čo umožňuje zákonodarcom jednotlivých štátov vo svojich zákonoch popri uvedených, upraviť aj iné aktivity, ktoré spadajú pod spracúvanie osobných údajov. Pritom nemusí ísť len o automatizované spracúvanie osobných údajov prostredníctvom informačných systémov, ale aj neautomatizované spracúvanie.

V kontexte uvedeného je preto možné konštatovať, že spracúvanie rodného čísla zamestnanca za účelom spracúvania miezd a mzdovej agendy je v súlade s nariadením a slovenskou právnou úpravou.

Príklad

Podnikateľ spracúva osobné údaje zamestnanca v personálnej databáze.

Takéto spracúvanie osobných údajov zamestnanca je v súlade s nariadením?

Pre riešenie otázky toho, či podnikateľ môže alebo nemôže spracúvať osobné údaje zamestnanca v personálnej databáze je potrebné uviesť jeho právne postavenie a vymedzenie v nariadení.

Predmetné nariadenie podstatným spôsobom determinuje aj právne postavenie prevádzkovateľa, ktorý má napríklad právnu povinnosť poskytnúť dotknutej osobe určité, nariadením špecifikované údaje. Pritom prevádzkovateľom je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov; v prípade, že sa účely a prostriedky tohto spracúvania stanovujú v práve Únie alebo v práve členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá na jeho určenie určiť v práve Únie alebo v práve členského štátu.

V kontexte uvedených súvislostí je možné konštatovať, že právny pojem „prevádzkovateľ“ je v nariadení skôr určený druhom vykonávanej aktivity a nejednoznačne cez subjektové určenie. Totiž prevádzkovateľom môže byť aj „iný subjekt“, ktorý nariadenie nešpecifikuje, ktorý však vykonáva aktivity, napríklad spracúvanie osobných údajov a určuje účel a prostriedky spracúvania takýchto údajov. Pritom je právne irelevantné, či sa spracúvajú tieto osobné údaje na základe všeobecne platného právneho predpisu, napríklad zákona alebo na základe normatívneho interného predpisu, ktorý je taktiež právnym aktom a ktorý si prevádzkovateľ prijíma sám.

V kontexte uvedeného je možné konštatovať, že podnikateľa v tomto prípade je možné na účely nariadenia považovať za „prevádzkovateľa“ a preto je možné vyvodiť záver, že môže spracúvať osobné údaje zamestnanca, musí mu to však povoľovať právny poriadok, ale spôsob ich spracúvania, konkretizáciu, si môže určiť aj vo vlastnom vnútornom predpise, ktorý sa však nemôže dostať do rozporu so zákonom, ktorý umožňuje takýto postup. Vnútorný predpis zamestnávateľa má obmedzenú personálnu pôsobnosť len dovnútra zamestnávateľa a nemôže upravovať právne postavenie subjektov, ktoré nepodliehajú priamo zamestnávateľovi, podnikateľovi.

SPRACÚVANIE OSOBNÝCH ÚDAJOV FYZICKEJ OSOBY JE ZÁKONNÉ, pokiaľ dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely. V súvislosti s udeľovaním súhlasu fyzickej osoby na spracúvanie jej osobných údajov platí, že ak je spracúvanie založené na súhlase, prevádzkovateľ musí vedieť preukázať, že dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov.

Pokiaľ dá dotknutá fyzická osoba súhlas v rámci písomného vyhlásenia, ktoré sa týka aj iných skutočností, žiadosť o vyjadrenie súhlasu musí byť predložená tak, aby bola jasne odlíšiteľná od týchto iných skutočností, v zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme a formulovaná jasne a jednoducho, čím sa sleduje to, aby bol súhlas na spracúvanie osobných údajov jednoznačne odlíšiteľný od iného obsahu listiny, pokiaľ ho táto obsahuje.

Podstatné pritom je, že každá dotknutá osoba, ktorá súhlas na spracúvanie svojich údajov prevádzkovateľovi udelila, má právo kedykoľvek odvolať svoj súhlas. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania vychádzajúceho zo súhlasu pred jeho odvolaním, o čom musí byť dotknutá osoba ešte pred udelením súhlasu informovaná. Odvolanie súhlasu musí byť také jednoduché ako jeho poskytnutie.

Predmetné nariadenie pritom neustanovuje obsahové náležitosti súhlasu fyzickej osoby so spracúvaním svojich osobných údajov a preto je na zákonodarcoch jednotlivých krajín, aby si výlučne prostredníctvom zákona upravili náležitosti takéhoto súhlasu.

Pri posudzovaní, či bol súhlas poskytnutý slobodne, sa v čo najväčšej miere okrem iného zohľadní skutočnosť, či sa plnenie zmluvy vrátane poskytnutia služby podmieňuje súhlasom so spracúvaním osobných údajov, ktorý nie je na plnenie tejto zmluvy nevyhnutný v konkrétnom prípade.

Pokiaľ zamestnávateľ potrebuje vo svojej personálnej databáze zhromažďovať a spracúvať osobné údaje o zamestnancovi, ktoré mu neumožňuje spracúvať žiadny zo zákonov v Slovenskej republike, musí pre zákonnosť spracúvania takýchto osobných údajov požadovať od dotknutej fyzickej osoby, v tomto prípade svojho zamestnanca súhlas so spracúvaním osobných údajov.

Spracúvanie osobných údajov fyzickej osoby je podľa nariadenia zákonné, pokiaľ je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, ktorá je mu uložená. Pokiaľ teda zamestnávateľ spracúva o svojom zamestnancovi osobné údaje v mzdovom liste na mzdové účely, ktoré upravuje § 39 ods. 2 ZDP, tak je možné konštatovať, že zamestnávateľ na spracúvanie takýchto osobných údajov kvalifikovaný súhlas zamestnanca s ich spracúvaním nebude potrebovať.

Spracúvanie osobných údajov fyzickej osoby je zákonné, pokiaľ spracúvanie je nevyhnutné, aby sa ochránili životne dôležité záujmy dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby.

Spojenie „životne dôležité záujmy dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby“ nariadenie ani prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neustanovuje a preto je možné len prostredníctvom výkladu konštatovať, že môže ísť o prípady, keď môže byť ohrozený život, zdravie alebo iný záujem, prípadne hroziť vážne ohrozenie pri živelnej pohrome.

OSOBITNÉ KATEGÓRIE OSOBNÝCH ÚDAJOV MOŽNO SPRACÚVAŤ v prípade, keď je splnená niektorá z týchto podmienok:

-    dotknutá osoba vyjadrila výslovný súhlas so spracúvaním týchto osobných údajov na jeden alebo viacero určených účelov, s výnimkou prípadov, keď sa v práve EÚ alebo v práve členského štátu stanovuje, že zákaz uvedený v článku 9 odseku 1 nariadenia nemôže dotknutá osoba zrušiť. Pritom musia byť naplnené všetky atribúty výslovného súhlasu dotknutej osoby podľa čl. 7 nariadenia a ktoré boli hore uvedené,

-    spracúvanie je nevyhnutné na účely plnenia povinností a výkonu osobitných práv prevádzkovateľa alebo dotknutej osoby v oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, pokiaľ je to povolené právom EÚ alebo právom členského štátu alebo kolektívnou zmluvou podľa práva členského štátu poskytujúcimi primerané záruky ochrany základných práv a záujmov dotknutej osoby. Uvedený predpoklad nemožno rozširovať na iné právne odvetvia právneho poriadku, ale len na oblasť pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a musí sa týkať plnenia právnych povinností prevádzkovateľa v konkrétnom prípade,

-    spracúvanie je nevyhnutné na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby v prípade, že dotknutá osoba nie je fyzicky alebo právne spôsobilá vyjadriť svoj súhlas. Pritom nemusí ísť len o prípady, keď dotknutá fyzická osoba je právne obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ale aj o prípady, keď fyzicky nemá spôsobilosť prejaviť svoju vôľu, napríklad z dôvodu závažného zdravotného stavu,

-    spracúvanie vykonáva v rámci svojej zákonnej činnosti s primeranými zárukami nadácia, združenie alebo akýkoľvek iný neziskový subjekt s politickým, filozofickým, náboženským alebo odborárskym zameraním a pod podmienkou, že spracúvanie sa týka výlučne členov alebo bývalých členov subjektu alebo osôb, ktoré majú pravidelný kontakt s ním v súvislosti s jeho cieľmi, a že bez súhlasu dotknutej osoby sa osobné údaje neposkytnú mimo tohto subjektu,

-    spracúvanie sa týka osobných údajov, ktoré dotknutá osoba preukázateľne zverejnila, pričom nariadenie neustanovuje prípady preukázateľného zverejnenia osobitných kategórií osobných údajov,

-    spracúvanie je nevyhnutné na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov, alebo kedykoľvek, keď súdy vykonávajú súdnu právomoc,

-    spracúvanie je nevyhnutné z dôvodov významného verejného záujmu na základe práva EÚ alebo práva členského štátu, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu údajov a stanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby. V tomto ustanovení však nariadenie ani demonštratívnym výpočtom neustanovuje spojenie „dôvody významného verejného záujmu“ a preto ich konkretizáciu ponecháva buď na právo EÚ alebo na zákony členského štátu EÚ, ktoré si takéto prípady v súvislosti s týmto nariadením môžu upraviť,

-    spracúvanie je nevyhnutné na účely preventívneho alebo pracovného lekárstva, posúdenia pracovnej spôsobilosti zamestnanca, lekárskej diagnózy, poskytovania zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti alebo liečby, alebo riadenia systémov a služieb zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti na základe práva EÚ alebo práva členského štátu alebo podľa zmluvy so zdravotníckym pracovníkom, a podlieha podmienkam a zárukám, ktoré sú uvedené v nariadení. Ide pritom o záruky, že tieto údaje je možné spracúvať len ak tieto údaje spracúva odborník, alebo ak sa spracúvajú v rámci zodpovednosti odborníka, ktorý podlieha povinnosti zachovávať profesijné tajomstvo podľa práva EÚ alebo práva členského štátu alebo podľa pravidiel, ktoré stanovili príslušné vnútroštátne orgány, alebo ak údaje spracúva iná osoba, ktorá tiež podlieha povinnosti mlčanlivosti podľa práva EÚ alebo práva členského štátu alebo pravidiel, ktoré stanovili príslušné vnútroštátne orgány,

-    spracúvanie je nevyhnutné z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia, ako je ochrana proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia alebo zabezpečenie vysokej úrovne kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti a liekov alebo zdravotníckych pomôcok, na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktorým sa stanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu práv a slobôd dotknutej osoby, najmä profesijné tajomstvo,

-    spracúvanie je nevyhnutné na účely archivácie vo verejnom záujme, alebo na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely podľa článku 89 ods. 1 nariadenia na základe práva EÚ alebo práva členského štátu, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu údajov a určujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby. Pritom musia byť zabezpečené určité záruky, ktorými sa zaistí zavedenie technických a organizačných opatrení najmä s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady minimalizácie údajov. Uvedené opatrenia môžu zahŕňať pseudonymizáciu, pokiaľ sa týmto spôsobom môžu dosiahnuť uvedené účely.

Nariadenie EP a Rady EÚ uvedeným ustanovením zabezpečuje možnosť, aby sa dotknutá osoba dozvedela od prevádzkovateľa, ktoré osobné údaje o nej spracúvajú, v akom rozsahu, prípadne sa dožadovala nápravy v konkrétnom prípade. Pritom nápravu je možné v prípade nezáujmu prevádzkovateľa zjednať aj prostredníctvom dozorného subjektu, verejnej autority, inštitúcie verejnej správy, ktorá má podľa právneho poriadku štátu oprávnenie na ochranu osobných údajov subjektu.

ZÁVER - Aktuálne nariadenie poskytuje rámcový právny základ pre poskytnutie ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutých subjektov, o ktorých sú spracúvané údaje. Ide napríklad o určenie aspektov zákonnosti spracúvania údajov, ktorú sú spracúvané prevádzkovateľmi rôznym spôsobom. Rámec, ktorý ustanovuje nariadenie sa musí uplatniť v právnej úprave tejto problematiky v komplexnom rozsahu.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

VZOR

Súhlas so spracovaním osobných údajov

na základe Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) a zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Týmto Ferdinand Mokráň, narodený 15. 1. 1995 ako dotknutá osoba dobrovoľne súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov v zmysle Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679, z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) a zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozsahu:

meno, priezvisko a titul, kontaktná adresa, kontakty /telefón, e-mail/, dosiahnuté vzdelanie pre účely vedenia osobitnej personálnej databázy v spoločnosti, prevádzkovateľovi:

FERITA, a. s., sídlo: Škultétyho 31, 010 01 Žilina.

Ferdinand Mokráň, narodený 15. 1. 1995 ako dotknutá osoba týmto vyhlasuje, že bol poučený o svojom práve na základe článku 7 odseku 3 nariadenia kedykoľvek odvolať svoj súhlas so spracúvaním osobných údajov, a to ešte pred poskytnutím tohto súhlasu so spracúvaných svojich osobných údajov. Taktiež bola dotknutá osoba upovedomená o tom, že odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania uvedených osobných údajov vychádzajúceho zo súhlasu s ich spracovaním pred jeho odvolaním.

Tento súhlas dávam na obdobie od okamihu vyhotovenia tohto súhlasu do skončenia trvania môjho pracovného pomeru v tejto spoločnosti.

Prevádzkovateľ FERITA, a. s., sídlo: Škultétyho 31, 010 01 Žilina týmto vyhlasuje, že spĺňa všetky podmienky pre spracúvanie osobných údajov podľa nariadenia a zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bude rešpektovať pri procese spracúvania osobných údajov rozsah a účel spracúvania uvedený v tomto súhlase v komplexnom rozsahu.

V Žiline, dňa 19. 1. 2019.

________________________    ____________________________

         Ferdinand Mokráň                 dotknutá osoba prevádzkovateľ

Označenie prevádzkovateľa musí byť presne uvedené podľa zápisu z Obchodného registra v komplexnom rozsahu.

K rubrike „Vzory zmlúv“ sme publikovali

• Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.), Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnici (zák. č. 289/2008 Z. z.), Zákon o správe daní a poplatkov (zák. č. 511/1992 Zb.), Zákon o dani z pridanej hodnoty (zák. č. 222/2004 Z. z.), Zákony I časť A/2019

• Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Zb.), Zákon o verejnom obstarávaní (zák. č. 343/2015 Z. z.), Zákony II časť A/2019

• Zákon o rovnakom zaobchádzaní – antidiskriminačný zákony (zák. č. 365/2004 Z. z.), Zákony III časť B/2019

• Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z. z.), Zákon o službách zamestnanosti (zák. č. 5/2004 Z. z.), Zákony III/A/2019

• Zákon o štátnej službe (zák. č. 55/2017 Z. z.), Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
(zák. č. 553/2003 Z. z.), Zákony V/2019

• Žaloba na zaplatenie schodku, Žaloba na náhradu škody vzniknutej stratou zverených predmetov, Dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti – mesačník PAM 1/2019

• Zmena pracovnej zmluvy, Skončenie pracovného pomeru dohodou – mesačník PAM 2/2019

• Vzory zmlúv, žalôb a podaní 2018, Vnútropodnikové smernice
– odborné tematické publikácie

§ 39 zákona č. 595/2003 Z. z.

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

(2) Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a) meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,

b) rodné číslo zamestnanca,

c) adresu trvalého pobytu zamestnanca,

d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [ HYPERLINK "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20190201" \l "paragraf-11.odsek-3" \o "Odkaz na predpis alebo ustanovenie" § 11 ods. 3] a daňový bonus,

e) výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,

f)  za každý kalendárny mesiac

1. počet dní výkonu práce,

2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie podľa  HYPERLINK "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20190201" \l "paragraf-5.odsek-3.pismeno-d" \o "Odkaz na predpis alebo ustanovenie" § 5 ods. 3 písm. d), okrem súm uvedených v deviatom a desiatom bode,

3. sumy oslobodené od dane, okrem súm uvedených v deviatom a desiatom bode,

4. sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

6. sumu daňového bonusu,

7. sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,

8. suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré...