Gastrolístky – zamestnanci a SZČO

Gastrolístky predstavujú formu zabezpečenia stravovania, ktorá môže byť vhodná pre zamestnancov aj SZČO. Umožňujú stravovanie sa v reštauráciách alebo nákup potravín. Zároveň platná legislatíva umožňuje získať určité daňové úľavy, keď výdavok na stravovanie, či už u SZČO alebo u zamestnávateľa, zaradzuje k daňovým výdavkom.

POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA

Podľa § 152 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie pre zamestnancov, ktorí odpracovali v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny denne. Táto povinnosť sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere. Nárok na zabezpečenie stravovania nemajú zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, avšak zamestnávateľ im môže stravovanie umožniť (§ 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce). Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie viacerými spôsobmi.

Prednosť by malo mať zabezpečenie stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení zamestnávateľa, prípadne v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (tzv. zmluvné stravovanie s iným poskytovateľom). V prípade, že toto nie je možné, môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Ide o poskytovanie tzv. gastrolístkov (stravovacích poukážok).

Ďalším možným spôsobom zabezpečenia stravovania je poskytovanie finančného príspevku na stravovanie zamestnancov (tzv. stravovací paušál podľa § 158 ods. 6 Zákonníka práce).

GASTROLÍSTKY A ZAMESTNANCI

Gastrolístky (stravovacie poukážky) sú jednou z najčastejších foriem zabezpečenia stravovania zamestnancov. Zamestnávateľ ich môže nakupovať od spoločností, ktoré sa na ich distribúciu špecializujú. Gastrolístky umožňujú zamestnancom stravovať sa v rôznych reštauráciách a obchodoch, ktoré ich akceptujú. V súčasnosti sa rozlišujú dva základné typy gastrolístkov:

•    papierové gastrolístky. Tieto boli tradičnou formou gastrolístkov. Ich použitie však postupne ustupuje elektronickým formám.

•    elektronické gastrolístky (stravovacie karty). Tieto karty fungujú na princípe kreditu a predstavujú modernú a praktickejšiu formu gastrolístkov. Zamestnávateľ na kartu zamestnanca pravidelne (spravidla mesačne) dobíja finančné prostriedky určené na stravovanie. Karta sa používa rovnako ako bežná platobná karta v reštauráciách a obchodoch, ktoré ju akceptujú. Výhodou je jednoduchšia manipulácia, prenos zostatku do ďalšieho obdobia a lepšia kontrola výdavkov.

Od roku 2023 majú mať gastrolístky elektronickú podobu. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej karty zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Ide napríklad o situáciu, keď zamestnanec pracuje na odľahlom pracovisku, kde nie je možnosť si počas prestávky kúpiť jedlo. Takýmto zamestnancom môže zamestnávateľ aj naďalej poskytovať papierové gastrolístky.

Hlavná výhoda gastrolístkov spočíva v ich flexibilite. Zamestnanci i SZČO si môžu vybrať, kde a čo si kúpia na obed. V súčasnosti už gastrolístky akceptuje veľké množstvo reštaurácií a obchodov. Nevýhoda sa týka ich obmedzeného použitia, keďže gastrolístky sa dajú použiť len na nákup jedla a nápojov. Na druhej strane, nákup a distribúcia gastrolístkov môže pre zamestnávateľa, či samotnú SZČO predstavovať určitú administratívnu záťaž. Navyše spoločnosti sprostredkúvajúce gastrolístky si účtujú poplatky za ich distribúciu (§ 152 ods. 5 Zákonníka práce).

Hodnota gastrolístka u zamestnancov

Minimálna hodnota gastrolístka poskytovaného zamestnávateľom musí byť aspoň 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (§ 152 ods. 4 Zákonníka práce). Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 211/2024 Z. z. o sumách stravného.

Suma stravného platného od 1. januára 2025 pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 8,30 €. Minimálna hodnota gastrolístka poskytovaného zamestnávateľom teda predstavuje 6,23 €. Zamestnávateľ následne prispieva na stravovanie zamestnancov najmenej 55 % ceny jedla, maximálne však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (§ 152 ods. 3 Zákonníka práce).

Ak je zamestnancom poskytovaný gastrolístok v najnižšej nominálnej hodnote 6,23 €, príspevok zamestnávateľa na stravovanie tak predstavuje 3,43 € a zvyšok (6,23 € – 3,43 € = 2,8 €) predstavuje príspevok zamestnanca. Spravidla je suma, ktorou sa zamestnanec podieľa na úhrade stravovania zo svojich prostriedkov, zrazená zrážkou z jeho mzdy na základe § 131 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže poskytovať aj gastrolístky s vyššou hodnotou. Maximálna hodnota gastrolístka poskytovaného zamestnávateľom nie je stanovená. Avšak, ak maximálny príspevok zamestnávateľa na stravný lístok je 4,57 € (55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín), z toho potom vychádza, že maximálna hodnota stravného lístku, pri ktorej je ešte celý príspevok zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, je 8,31 €.

GASTROLÍSTKY A SZČO

SZČO si na rozdiel od zamestnancov spôsob stravovania určujú sami. SZČO sa môže rozhodnúť pre niektorú z variant:

1)  stravovanie si SZČO bude zabezpečovať kúpou stravy v obchode alebo v reštauračných zariadeniach. Vynaložené výdavky na stravu SZČO v tomto prípade dokladá daňovými dokladmi (najčastejšie bločkami z registračnej pokladnice).

2)  stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, t. j. kúpou gastrolístka.

Všeobecne platí, že výdavok na stravovanie je uznateľným daňovým výdavkom daňovníka podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ďalej len zákon o dani z príjmov). SZČO musí rozlišovať výdavky na stravovanie, ktoré sa uplatňujú podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň a výdavky na stravovanie, ktoré sa uplatňujú podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov v súvislosti s činnosťou vykonávanou na inom mieste, ako je miesto pravidelného výkonu činnosti SZČO.

Základnou podmienkou uplatňovania výdavkov vynaložených na stravovanie za každý odpracovaný deň je, že:

Ad 1) SZČO súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce. Inak povedané, SZČO si môže uplatniť výdavok na stravovanie za každý odpracovaný deň, ak nie je súčasne zamestnancom, kedy by v pracovnom pomere odpracovala viac ako 4 hodiny a z tohto titulu by jej vznikal nárok na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce. V tejto situácii medzi odborníkmi nepanuje jednotný názor. Rozpory sa týkajú výkladu pojmu súčasne. Situáciu si objasníme na príklade.

Ad 2) SZČO si neuplatňuje výdavky na stravovanie iným spôsobom, t. j. podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. SZČO si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie za ten odpracovaný deň, za ktorý si uplatnila výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p., ktoré sa na rozdiel od výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov uplatňujú paušálne.

HODNOTA GASTROLÍSTKA U SZČO

SZČO si môže zakúpiť jeden gastrolístok za každý odpracovaný deň. SZČO si môže nakúpiť gastrolístky na rôzne dlhé obdobie, napríklad na mesiac, štvrťrok, polrok, alebo aj na rok. Z hľadiska úspory na manipulačnom poplatku je výhodnejšie zabezpečiť si ich na dlhšie obdobie. SZČO si môže dať do nákladov gastrolístok aj za sobotu, nedeľu, i sviatky, avšak je povinná preukázať, že skutočne odpracovala tento deň, na ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie (napríklad knihou jázd s pracovnou cestou, dodacími listami potvrdenými odberateľmi, faktúrou vystavenou za svoju činnosť práve v deň uplatnenia gastrolístka vo výdavkoch a pod.).

Zásadnou chybou pri uplatňovaní výdavkov na stravné formou gastrolístkov je ich kúpa za spätné časové obdobie. Je zjavné, že gastrolístky nemohli byť využité už v uplynulom období a o takto spätne kúpené gastrolístky (napr. v apríli za marec) si SZČO základ dane znižovať nemôže. Z povahy veci vyplýva, že znižovať základ dane o výdavky vynaložené na stravovanie, si SZČO nemôže uplatňovať ani za deň (dni), keď je práceneschopná, či v čase svojho pracovného voľna.

V súlade so zákonom o dani z príjmov si SZČO môže znížiť základ dane o plnú výšku stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Maximálna suma, ktorú si SZČO môže za každý pracovný deň na pravidelnom mieste výkonu svojej činnosti uplatniť je teda 8,30 € (s účinnosťou od 1. 1. 2025).

RADA!

Gastrolístky predstavujú efektívny spôsob zabezpečenia stravovania pre zamestnancov aj SZČO. Zamestnávatelia majú povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom a prispievať naň, v prípade poskytovania gastrolístkov v najnižšej nominálnej hodnote 6,23 € najmenej v sume 3,43 €. SZČO si môže uplatniť výdavky na stravovanie v podobe gastrolístkov ako daňový výdavok v hodnote 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v rozmedzí 5 až 12 hodín, t. j. v sume 8. 30 €.

doc. JUDr. Jana Žuľová, PhD. – Právnická fakulta, UPJŠ v Košiciach