Garančné poistenie
Napriek tomu, že právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov, ktoré zamestnancom garantuje Zákonník práce a tiež Ústava Slovenskej republiky, sa môže zamestnancom stať, že napriek riadnemu výkonu práce nedostanú za vykonanú prácu odmenu načas, prípadne odmenu nedostanú vôbec. Ide o situáciu, kedy zamestnanci pracujú pre zamestnávateľa s finančnými ťažkosťami, čo sa môže prejaviť tiež v tom, že zamestnancom nevyplatí mzdu v určenom termíne alebo im ju nevyplatí vôbec aj počas niekoľkých mesiacov.
V takom prípade majú zamestnanci (okrem práva obrátiť sa na inšpektorát práce alebo so žalobou na súd) možnosť uplatniť si nárok z garančného poistenia. Na to je však potrebné, aby bol zamestnávateľ považovaný v zmysle zákona za platobne neschopného.
Platobnú neschopnosť zamestnávateľa a z toho vyplývajúce nároky zamestnancov, ako aj ich vzájomnú informačnú povinnosť upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) len veľmi stručne ust. § 21 a § 22.
V zmysle Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ dostane do platobnej neschopnosti a nedokáže uspokojiť nároky svojich zamestnancov vyplývajúce im z pracovnoprávnych vzťahov, uspokoja sa tieto nároky dávkou z garančného poistenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Okrem toho Zákonník práce upravuje vzájomnú informačnú povinnosť medzi zamestnávateľom, resp. správcom konkurznej podstaty (alebo predbežným správcom konkurznej podstaty) a zamestnancami.
V súlade s touto povinnosťou musí zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty informovať zástupcov zamestnancov o platobnej neschopnosti v lehote desiatich dní od jej vzniku, a to písomnou formou. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, túto povinnosť majú priamo voči zamestnancom. Keďže bola spomenutá vzájomná informačná povinnosť, vyplýva z toho, že určitú povinnosť podať informácie zákon ukladá aj zamestnancom.
Zamestnanci majú povinnosť na žiadosť zamestnávateľa, predbežného správcu konkurznej podstaty alebo správcu konkurznej podstaty oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávnych vzťahov podľa osobitného predpisu.
Garančné poistenie je sociálnym poistením pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Zamestnancom na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie. Kto je zamestnávateľom v zmysle zákona o sociálnom poistení definuje ust. § 7 ods. 1.
Zamestnávateľovi vzniká garančné poistenie odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu. Zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený, je povinný platiť poistné na garančné poistenie, a to vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu určeného ust. § 138.
Za podmienok ustanovených zákonom sa z garančného poistenia poskytuje dávka garančného poistenia upravená ust. § 102 a § 103.
Nie každé nevyplácanie mzdových nárokov však automaticky zakladá právo zamestnancov požadovať dávku garančného poistenia. Základnou podmienkou na vznik nároku na dávku garančného poistenia je existencia platobnej neschopnosti zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ je platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu alebo ak súd začal konkurzné konanie bez návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
Pri posudzovaní samotných nárokov na dávku garančného poistenia nie je podstatné, či v prípade podania návrhu dôjde k vyhláseniu konkurzu alebo bude konanie zastavené, resp. dôjde k odmietnutiu návrhu. Pre uplatnenie nárokov na dávku garančného poistenia úplne stačí, ak bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný.
Zamestnanci sú teda pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa chránení a môžu sa obrátiť na Sociálnu poisťovňu, ktorá je pri preukázaní platobnej neschopnosti zamestnávateľa a výške neuspokojených mzdových nárokov zamestnancov povinná poskytnúť žiadateľom dávku garančného poistenia.
Nárok na dávku garančného poistenia má zamestnanec, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu, ktorými sú
• nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti
• nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu
• nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
• nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci
• nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa a aj za predchádzajúci kalendárny rok
• nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru
• nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru
• nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru
• nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností
• nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania
• nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
• súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde vrátane trov právneho zastúpenia.
Zákon aj negatívne vymedzuje, kedy zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia. Zamestnancovi nárok na túto dávku neprislúcha, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril až po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ale len za predpokladu, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.
Dávku garančného poistenia je možné v súlade so zákonom poskytnúť najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ku dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak by aj existovalo viac mesiacov, počas ktorých neboli uspokojené mzdové nároky zamestnancov, dávku garančného poistenia je možné poskytnúť maximálne za obdobie troch mesiacov, pričom zamestnanci si nemôžu vybrať, za ktoré mesiace si chcú uplatniť náhradu neuspokojených nárokov, nakoľko zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty (resp. predbežný správca konkurznej podstaty) sú povinní potvrdiť zamestnancom posledné tri neuspokojené mesiace.
Z uvedeného vyplýva, že na uplatnenie nároku je potrebná aj spolupráca zamestnávateľa, správcu konkurznej podstaty, resp. predbežného správcu konkurznej podstaty.
Po prvé – zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty vystaví oznámenie o vzniku platobnej neschopnosti, kde je potrebné uviesť dátum vzniku platobnej neschopnosti. Toto oznámenie stačí vyplniť a doručiť Sociálnej poisťovni len raz.
Po druhé – zamestnávateľ, správca konkurznej podstaty alebo predbežný správca konkurznej podstaty potvrdí osobitne nároky každého zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti, resp. pred skončením pracovnoprávneho vzťahu.
Zamestnancovi potvrdí nároky z pracovnoprávneho vzťahu
• zamestnávateľ, ak
- súd odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu
- súd neustanovil predbežného správcu konkurznej podstaty alebo správcu konkurznej podstaty a konkurz ešte nebol vyhlásený
- súd začaté konkurzné konanie zamietol, prerušil alebo zastavil
• správca konkurznej podstaty, ak súd rozhodol o vyhlásení konkurzu
• predbežný správca konkurznej podstaty, ak bol v konkurznom konaní ustanovený ešte pred vyhlásením konkurzu.
Zamestnanec si musí nárok na dávku uplatniť v pobočke Sociálnej poisťovne podaním žiadosti o dávku garančného poistenia (tlačivo je k dispozícii na jednotlivých pobočkách, ako aj na webovej stránke Sociálnej poisťovne). Nárok na dávku si môže uplatniť na pobočke, v ktorej je zamestnávateľ registrovaný na platenie poistného, ale môže tak urobiť aj na ktorejkoľvek inej pobočke.
Sociálna poisťovňa odporúča podať žiadosť do 60 dní odo dňa vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, resp. skončenia pracovného pomeru. Táto lehota však nie je zákonnou lehotou a zákon s jej zmeškaním nespája zánik nároku. Zamestnanec si teda môže uplatniť nárok aj neskôr.
Sociálna poisťovňa má na posúdenie žiadosti a rozhodnutie lehotu 60 dní, pričom v mimoriadne zložitých prípadoch je možné danú lehotu predĺžiť, prípadne konanie prerušiť. Výsledkom konania je rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa dávku garančného poistenia buď prizná, alebo neprizná. Zamestnanec má právo podať proti rozhodnutiu odvolanie a v prípade nespokojnosti aj s rozhodnutím o odvolaní, zákon priznáva zamestnancovi právo obrátiť sa so žalobou na súd.
V prípade uznania nároku je zamestnancovi vyplatená dávka garančného poistenia, ktorá je jednorazovou dávkou. Konkrétna výška dávky garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o sociálne a zdravotné odvody, ktoré je zamestnanec povinný platiť (t. j. poistné na nemocenské, invalidné a starobné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a zdravotné poistenie) a o preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol nárok.
Dávka garančného poistenia môže byť poskytnutá maximálne v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
Maximálna výška dávky, na ktorú má zamestnanec nárok za obdobie od 1. januára 2024 do 30. júna 2024, teda v zmysle uvedeného predstavuje sumu 3 912 eur (trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného za rok 2022).
Maximálna výška dávky za obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 predstavuje sumu 4 290 eur (t. j. trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného za rok 2023).
Nakoľko výška požadovaných neuspokojených nárokov nesmie presiahnuť maximálnu výšku dávky garančného poistenia, ak by aj zamestnanec požadoval nároky vo vyššej sume, po splnení zákonom stanovených podmienok by mu mohla byť priznaná dávka garančného poistenia len podľa uvedeného.
Nárok na výplatu dávky garančného poistenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili, pričom lehota neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
Ak bola vyplatená dávka garančného poistenia, zamestnávateľ sa stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne. V prípade rozhodnutia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o zastavení konkurzného konania z iného dôvodu ako pre nedostatok majetku, je zamestnávateľ povinný Sociálnej poisťovni vrátiť vyplatenú sumu dávky zvýšenú o úrok.
JUDr. Sandra Mrukviová-Tomiová
