FO a povinnosť podania

daňového priznania

Skončil sa rok 2014 a je potrebné myslieť na vysporiadanie svojich daňových povinností. Kto je povinný podať daňové priznanie? Je povinný podať daňové priznanie aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu?

_{Podanie DP riešia zákony}

-    č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a

-    č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“).

_{Daňový poriadok}

Podľa ustanovenia § 15 daňového poriadku daňové priznanie je povinný podať:

–   každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj ZDP. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Napríklad v ustanovení § 32 ZDP upravuje povinnosť podať daňové priznanie daňovníkovi/fyzickej osobe, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) ZDP s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP.

Ak daňový subjekt opomenie povinnosť a nepodá daňové priznanie v lehote podľa hmotnoprávneho predpisu, správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti. Výzva musí obsahovať poučenie o následkoch spojených s nepodaním daňového priznania, a tým je určenie dane podľa pomôcok.

–   alebo ten, koho správca dane na to vyzve.

_{Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote}

správca dane ho vyzve na jeho podanie. Pokiaľ daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani v náhradnej lehote stanovenej vo výzve, zákon upravuje ďalší postup, ktorým je určenie dane podľa pomôcok.

K určeniu dane podľa pomôcok správca dane pristúpi aj v prípade, ak sa daňový subjekt domnieval, že mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, ale správca dane na základe zistených skutočností vyzval daňový subjekt na jeho podanie a daňový subjekt si túto povinnosť nesplnil.

Postup upravený v súvislosti s daňovým priznaním v § 15 daňového poriadku sa vzťahuje aj na „hlásenie“, ktoré stanovuje ZDP. Podľa ustanovenia § 39 ods. 11 ZDP sa na hlásenie vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, t.j. daňového poriadku, týkajúce sa postupu pre podávanie daňového priznania, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie.

V súlade s § 15 ods. 5 daňového poriadku, vzory uvedených daňových priznaní určuje Ministerstvo financií SR, a to všeobecne záväzným právnym predpisom.

Tlačivá daňových priznaní platných za zdaňovacie obdobie roka 2014 vyhlásilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatrením č. MF/14317/2014-721 uverejneným vo FS č. 11/2014. Pre zdaňovacie obdobie roku 2014 sa použijú vzory potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov aj poučenie k vyplneniu daňových priznaní, ktoré boli rovnako uverejnené vo FS č. 11/2014 oznámením MF SR.

V súlade s § 15 ods. 4 daňového poriadku, prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

_{Priznanie s prílohami je potrebné predložiť správcovi dane}

a to hociktorému, bez ohľadu na jeho miestnu príslušnosť upravenú v § 7 daňového poriadku.

Na účely zdanenia príjmov fyzických osôb sa používajú dve tlačivá:

-    DP typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,

-    DP typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.

Súčasťou tlačív daňových priznaní je aj žiadosť o vyplatenie daňového bonusu, žiadosť o vrátenie preplatku a vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 ZDP.

Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku a § 14 daňového poriadku.

Podľa § 32 ZDP je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

Pre rok 2014 je nezdaniteľná časť vo výške 3 803,33 eura a hranica pre povinnosť podania daňového priznania je vo výške 1 901,67 eura.

V roku 2014 sa suma životného minima nezmenila a preto všetky sumy, ktoré sa počítajú v závislosti od výšky životného minima zostávajú rovnaké. Uvedené platí aj na výšku nezdaniteľnej časti, čo znamená, že aj pre povinnosť podania daňového priznania za rok 2015 bude platiť suma 1 901,67 eura.

V nadväznosti na toto ustanovenie je upravená aj minimálna výška dane fyzickej osoby, uvedená v § 46a ZDP, podľa ktorej sa daň nevyrubí a neplatí, ak daňovníkove zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t.j. znova pre rok 2014 suma vo výške 1 901,67 eura. Rovnako sa daň nevyrubí a neplatí u fyzickej osoby, ak nepresiahne za zdaňovacie obdobie sumu 17 eur.

Toto neplatí, ak si daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona, alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 zákona.

Podľa uvedeného, ak platiteľ dane zrazí daňovníkovi daň, alebo zabezpečí daň, alebo vyberie preddavok na daň, musí túto sumu dane odviesť bez ohľadu na jej výšku, to znamená, že aj sumu nižšiu ako 17 eur. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (typ A resp. typ B) daň neplatí, ak nepresiahne 17 eur alebo zdaniteľné príjmy nepresiahnu polovicu nezdaniteľnej časti, a to aj vtedy, ak uvedie v daňovom priznaní zrazenú daň platiteľom dane podľa § 43 alebo zrazené preddavky na daň podľa § 35 alebo zrazený preddavok na zabezpečenie dane podľa § 44 ZDP. Úhrnná suma napr. zrazených preddavkov na daň, ktorú si uviedol daňovník v daňovom priznaní bude daňovníkovi vrátená.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov sa nezapočítavajú príjmy, z ktorých sa zrazila daň a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú (príjmy, ktoré nie sú súčasťou zdaniteľných príjmov uvádzaných v daňovom priznaní ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane).

Predmetné ustanovenie môže využiť aj daňovník s ODP uvedený v § 11 ods. 6 ZDP, t.j. daňovník poberajúci starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok, za predpokladu, že na území SR dosahuje 90 % svojich celosvetových zdaniteľných príjmov.

_{Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu}

t.j. daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), ktorého daňové výdavky presahujú zdaniteľné príjmy.

Do sumy zodpovedajúcej 50 % základnej nezdaniteľnej časti na daňovníka sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP) a jej zrazením je splnená daňová povinnosť daňovníka, alebo si daňovník neuplatní postup, pri ktorom považuje daň vybranú zrážkou za preddavok na daň, ktorý si odpočíta od svojej daňovej povinnosti v daňovom priznaní.

Zrážková daň sa nepovažuje za vysporiadanú len v prípade príjmov fyzických osôb, ktoré sú upravené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, t.j. príjmov uvedených

a)  v § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s ODP (zahraniční umelci a športovci, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území SR),

b)  v § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papieroch a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s ODP v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,

c)  v § 7 ods. 1 písm. g) ZDP z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s NDP.

Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku.

Uvedené rozhodnutie môže uplatniť daňovník bez ohľadu na skutočnosť, či o príjmoch účtuje alebo neúčtuje! Ak sa rozhodne, že z týchto príjmov, bude mať daňovú povinnosť splnenú, tieto príjmy neuvádza v daňovom priznaní.

Všetky ostatné príjmy uvedené v § 43 ZDP sa zrazením dane považujú za vysporiadané a nezahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 4 ods. 7 ZDP.

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), presahujúce pre rok 2014 sumu 1 901,67 eura a tieto mu:

-    plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP, 

Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, ak sa sám dobrovoľne nerozhodol stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP.

-    plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

Pre účely podania daňového priznania, uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa.

-    nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP, 

Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať, resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.

-    daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania, alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie).

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie

ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:

a)  príjmy podľa § 5 ZDP od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b)  iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP, alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie).

Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 ZDP povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

a)  podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 ZDP alebo

b) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo

c) ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo

d)  zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

e)  ktoré sú od dane oslobodené.

Podľa § 32 ods. 5 ZDP, daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie.

Upozornenie

1.  Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 ZDP sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

2.  Ak sa daňovník rozhodne podať daňové priznanie, aj keď nemá povinnosť, musí ho podať v zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 49 ZDP.

_{Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca}

právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi určené zákonnom, za ktorého podáva daňové priznanie a svoje osobné údaje. Osoba podľa § 35 Zákonníka práce a osoba uvedená v § 49 ods. 4 ZDP (napr. dedič) zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu, t.j. postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku (sankcie – pokuty, úroky z omeškania).

_{Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok}

(§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 155 a 156 daňového poriadku.

Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť.

Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami, dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9), pričom ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. bola jej zaplatená takáto náhrada, pričom zákon špecificky takéto prípady až do účinnosti tohto zákona nerieši. Zmena ZDP dáva daňovníkovi možnosť vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania zákona o správe daní za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z tohto ustanovenia môže uplatniť aj daňovník pri iných príjmoch ako pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona (okrem príjmov podľa § 5 zákona). Zároveň sa upravilo, aby sa pre takéto prípady neaplikoval sankčný postih podľa zákona o správe daní.

Uvedené aplikujeme aj napr. pri uplatnení zdravotného poistenia ako daňového výdavku aj spätne pri podaní dodatočného daňového priznania, vzhľadom na skutočnosť, že nedoplatok na zdravotnom poistení vznikajúci po podaní daňového priznania vo vykonanom ročnom zúčtovaní je možné uplatniť za predchádzajúce zdaňovacie obdobie len cez podané dodatočné daňové priznanie, ak príjem, z ktorého bol vymeraný v roku zaplatenia nedoplatku daňovníkovi neplynul.

Ing. Miroslava Brnová