Financovanie škôl a školských zariadení – nová právna úprava

Cieľom nového zákona o financovaní škôl je predovšetkým komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov územnej samospráve v jednom právnom predpise, čím sa dosiahne vyššia prehľadnosť, systematickosť a zrozumiteľnosť právnej úpravy. Nový zákon č. 322/­2025 Z. z. zároveň obsahuje pravidlá hospodárenia a podnikania škôl a školských zariadení.

Zákon o financovaní škôl a školských zariadení

je koncipovaný tak, aby nadväzoval na paralelne novoprijatý zákon o školskej správe. Jeho úlohou je zároveň premietnuť zmeny vyplývajúce z novely zákona č. 245/­2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ako aj novely zákona č. 61/­2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, do oblasti financovania škôl a školských zariadení.

Predchádzajúci zákon č. 597/­2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení bol opakovane novelizovaný, čo významne skomplikovalo jeho aplikáciu v praxi. Zároveň bol pre aplikačnú prax neprehľadný, a to že financovanie škôl a školských zariadení je upravené v dvoch rôznych právnych predpisoch – financovanie zo štátneho rozpočtu v zákone č. 597/­2003 Z. z. a financovanie z výnosu dane z príjmov územnej samospráve v zákone č. 596/­2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

Jednou z významných zmien je úprava postavenia cirkevných a súkromných materských a základných škôl v nadväznosti na zavedenie inštitútu verejného poskytovateľa.

Cieľom zákona je vyrovnať podmienky financovania

medzi verejnými školami a školami neštátnych zriaďovateľov vo vzťahu k plneniu verejnej funkcie vo vzdelávaní (napr. poskytovanie bezplatného vzdelania, neprípustnosť selektívneho prístupu pri prijímaní žiakov).

Súčasná prax, v ktorej neštátne školy dostávajú rovnaké financovanie ako verejné, hoci môžu vyberať školné alebo iné poplatky, zvýhodňuje žiakov z domácností s vyššími príjmami a môže viesť k oslabeniu verejného vzdelávacieho systému.

OECD vo svojich hodnoteniach upozorňuje, že táto prax vytvára nerovnosti v prístupe ku vzdelaniu a negatívne vplýva na kvalitu vzdelávacieho systému.

Poskytovanie rovnakých dotácií neštátnym školám

bez regulácie poplatkov motivuje časť obyvateľstva s vyššími príjmami, aby odchádzala z verejných škôl, čo znižuje sociálnu inklúziu a oslabuje verejný sektor.

OECD odporúča, aby krajiny ako Slovenská republika alebo Estónsko implementovali systém podobný Belgicku, kde neštátne školy síce dostávajú rovnaké financovanie ako verejné, no nesmú vyberať školné ani uplatňovať selektívne prijímacie kritériá. Tento model zabezpečuje rovnosť prístupu a chráni kvalitu verejného vzdelávania. OECD zároveň varuje pred praxou v krajinách, v ktorých financovanie neštátnych škôl na úrovni verejných v kombinácii s možnosťou vyberať poplatky a selektovať žiakov viedlo k výrazným nerovnostiam a k oslabeniu verejného systému.

Jedným z nástrojov na podporu efektívnych škôl je zrušenie požiadavky

aby sa cirkevným a súkromným školám poskytovalo zo štátneho rozpočtu rovnaké množstvo finančných prostriedkov ako na žiakov vo verejných školách (s výnimkou mzdových nákladov).

Rozhodnutia o prideľovaní verejných prostriedkov na vzdelávacie služby by mali byť čoraz viac viazané na analýzu potrieb a hodnotenie kvality, napríklad pri schvaľovaní vstupu novej súkromnej školy do siete škôl. Verejné financovanie by sa malo poskytovať výlučne službám s preukázanou kvalitou a len tým novým školám, ktorých potreba bola identifikovaná, by malo byť umožnené stať sa súčasťou siete.

Nový zákon zároveň obsahuje aj ďalšie vecné zmeny

ktoré sa týkajú:

-    racionalizačných opatrení v súvislosti s optimalizáciou siete škôl a školských zariadení,

-    úpravy garantovaného minima pri financovaní škôl,

-    úpravy niektorých nenormatívnych príspevkov (napr. príspevok na dopravu, riešenie havarijných situácií),

-    pravidiel hospodárenia a podnikania škôl,

-    mechanizmov kontroly financovania škôl a školských zariadení,

-    požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

Úprava prideľovania a poskytovania finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia

zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov fyzických osôb.

Zavádza sa úprava primárnych zdrojov financovania škôl a školských zariadení v jednom predpise, čo má prispieť k jeho sprehľadneniu v aplikačnej praxi.

Školy a školské zariadenia sa síce primárne financujú zo štátneho rozpočtu alebo z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ale súčasťou ich celkového finančného zabezpečenia sú aj ďalšie zdroje financovania.

Z uvedeného dôvodu zákon ďalej upravuje, z akých ďalších zdrojov môžu byť školy a školské zariadenia financované, ako aj účel použitia jednotlivých zdrojov financovania, vrátane účelu použitia zdrojov zo štátneho rozpočtu.

Štruktúra predmetu zákona reflektuje aj skutočnosť, pre aké subjekty ministerstvo školstva poskytuje prostriedky zo štátneho rozpočtu. Pri normatívnom financovaní a nenormatívnom financovaní sa finančné prostriedky poskytujú zriaďovateľovi školy a školského zariadenia, ale napr. v prípade dotácií sa poskytujú aj právnickej osobe, ktorá sa podieľa na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení.

Vzhľadom na previazanosť financovania škôl a školských zariadení s hospodárením škôl a školských zariadení je predmetom návrhu zákona aj úprava podmienok hospodárenia a podnikania škôl a školských zariadení.

V úvodných ustanoveniach sa vymedzujú základné inštitúty zákona

ktoré zároveň predstavujú aj základné zdroje financovania výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach.

Vymedzenie jednotlivých druhov škôl a školských zariadení vychádza z terminológie príbuzných zákonov (napr. školský zákon). Ak sa názov jednotlivého druhu alebo typu školy alebo školského zariadenia v zákone v názve nešpecifikuje, ide o druh alebo typ školy alebo školského zariadenia bez ohľadu na ich zriaďovateľa.

Vzhľadom na to, že školy a školské zariadenia sú z podstatnej časti financované z prostriedkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných v kapitole ministerstva školstva, vymedzuje sa štruktúra týchto finančných prostriedkov vo vzťahu k účelu ich použitia v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva.

Zároveň sa upravuje, akým spôsobom sa prideľujú a poskytujú finančné prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení a ďalším subjektom.

Normatívne a nenormatívne finančné prostriedky

pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy, cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia sa poskytujú ich zriaďovateľom prostredníctvom príslušného regionálneho úradu školskej správy.

Finančné prostriedky na dotácie sa poskytujú prijímateľom dotácií priamo z ministerstva.

Normatívne a nenormatívne finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálneho úradu a finančné prostriedky na osobitné výdavky podľa § 32 sa prideľujú z ministerstva priamo regionálnemu úradu a finančné prostriedky na zabezpečenie súťaží a predmetových olympiád sa prideľujú a poskytujú z ministerstva regionálnemu úradu a príspevkovým a rozpočtovým organizáciám zriadených ministerstvom školstva.

Finančné prostriedky na tvorbu a vydávanie edukačných publikácií (nezahŕňajú „nenormatívny“ príspevok pre základné školy a stredné školy na edukačné publikácie podľa § 18) sú určené na predmetný účel pre samotné ministerstvo školstva.

Ustanovenia zabezpečujú, aby ani pri náraste počtu žiakov základných a stredných škôl a náraste počtu detí materských škôl, nedochádzalo medziročne k poklesu normatívov pre jednotlivé druhy škôl, a súčasne, aby medziročne neklesala schopnosť týchto škôl finančne zabezpečovať svoje výdavky z normatívnych príspevkov. Obdobné ustanovenia podľa odsekov 7 a 8 platia z rovnakého dôvodu aj pre školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálneho úradu a zariadenia poradenstva a prevencie.

Školy alebo školské zariadenia sa síce financujú primárne zo štátneho rozpočtu alebo z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ale súčasťou ich celkového finančného zabezpečenia sú aj ďalšie zdroje financovania. Z uvedeného dôvodu zákon ďalej upravuje, z akých ďalších zdrojov môžu byť školy a školské zariadenia financované, ako aj účel použitia jednotlivých zdrojov financovania, vrátane účelu použitia zdrojov zo štátneho rozpočtu.

Zdroje financovania a účel ich použitia

sú v § 4 a § 34 špecifikované v závislosti od toho, či ide o školy a školské zariadenia financované primárne zo štátneho rozpočtu alebo primárne z výnosu dane z príjmov.

Zdroje financovania škôl a školských zariadení primárne financovaných zo štátneho rozpočtu, t. j. materských škôl, základných škôl, stredných škôl, školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálneho úradu a cirkevných a súkromných zariadení poradenstva a prevencie, ako aj účel ich použitia, upravuje § 4 prvej časti zákona.

V tejto časti zákona je upravené financovanie škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú aj zdroje financovania výchovy a vzdelávania týchto škôl a školských zariadení a účel ich použitia.

Zdroje financovania škôl a školských zariadení primárne financovaných z výnosu dane z príjmov, t. j. základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, samosprávnych krajov alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkevných alebo súkromných zriaďovateľov (okrem súkromných zariadení poradenstva a prevencie a cirkevných zariadení poradenstva a prevencie) upravuje § 34 v piatej časti zákona. V tejto časti zákona je upravené financovanie škôl a školských zariadení z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú aj zdroje financovania výchovy a vzdelávania týchto škôl a školských zariadení a účel ich použitia.

Jednotlivé zdroje financovania, ako aj účel ich použitia

reflektujú povahu a podmienky, za akých školy a školské zariadenia výchovu a vzdelávanie poskytujú. Pri cirkevných a súkromných školách a školských zariadeniach, je pri účele použitia ich zdrojov financovania zohľadnená skutočnosť, že tieto školy a školské zariadenia majú, na rozdiel od škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálneho úradu, obce, alebo samosprávneho kraja, možnosť financovania výchovy a vzdelávania za úhradu, príp. za úhradu nákladov za poskytnutú odbornú činnosť.

Ak ide použitie finančných prostriedkov na výchovu a vzdelávanie ide o financovanie nákladov, ktoré sú v priamej súvislosti s výchovou a vzdelávaním podľa osobitného predpisu, ktorým je školský zákon.

Riaditeľ školy je povinný na žiadosť plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu poskytnúť informácie o použití finančných prostriedkov na školné a na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie. Nejde tu však o povinnosť informovať o tom, ako boli použité tieto finančné prostriedky vo vzťahu ku konkrétnemu dieťaťu alebo žiakovi, ale na aké účely boli celkovo vynaložené.

Vo vzťahu k cirkevným a súkromným materským školám alebo základným školám sa rozširujú zdroje financovania o prostriedky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov, ak sú školy verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania podľa zákona o školskej správe.

Zároveň sa pre všetky školy a školské zariadenia, ktorým sa normatívne finančné prostriedky prideľujú a poskytujú, určuje rovnaký účel ich použitia.

Úprava určovania normatívneho príspevku zriaďovateľom a následne aj povinnosti zverejňovania, oznamovania a rozpisovania normatívnych príspevkov sa z dôvodu prehľadnosti zákona upravuje osobitne pre materské školy, základné školy a stredné školy (§ 6, 7 a 8), osobitne pre školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálneho úradu iné ako zariadenia poradenstva a prevencie (§ 10) a osobitne pre zariadenia poradenstva a prevencie (§ 11). Uvedené vyplýva z odlišností financovania výchovy a vzdelávania alebo financovania odbornej činnosti prostredníctvom normatívnych príspevkov.

Nový zákon určuje kritériá, podľa ktorých sa vypočíta mzdový normatív pre príslušnú školu a prevádzkový normatív pre príslušnú školu.

V porovnaní s aktuálne účinnou úpravou v zákone č. 597/­2003 Z. z. sa určovanie mzdového normatívu a prevádzkového normatívu rozširuje o kritérium, ktorým je stupeň vzdelávania v základnej škole (1. a 2. stupeň). Cieľom tejto úpravy je zohľadniť rozdiely vo finančnej nákladovosti vzdelávania žiakov 1. a 2. stupňa ZŠ.

Vo vzťahu k materským školám sa upravuje zohľadňovanie veľkosti materskej školy na úrovni obce, v ktorej príslušná škola sídli, t. j. veľkosť materskej školy sa bude zohľadňovať v závislosti od celkového počtu detí materských škôl so sídlom v príslušnej obci.

V porovnaní s aktuálne účinnou úpravou v zákone č. 597/­2003 Z. z. sa vypúšťa zohľadnenie kritéria veľkosti základnej školy pri určovaní mzdového a prevádzkového normatívu.

Zároveň sa prechodným ustanovením upravuje, že veľkosť základnej školy v závislosti od jej sídla sa bude pri určovaní mzdového normatívu a prevádzkového normatívu zohľadňovať do 31. decembra 2030. Na základné školy, ktoré vzniknú od 1. januára 2026 sa uvedené prechodné ustanovenie nebude vzťahovať.

Dôvodom vypustenia kritéria veľkosti základnej školy a zavedenia zohľadňovania veľkosti materskej školy na úrovni obce pri určovaní mzdového normatívu a prevádzkového normatívu je zefektívnenie využívania zdrojov štátneho rozpočtu vynakladaných na výchovu a vzdelávanie a racionalizácia existujúcej siete, najmä základných škôl s nízkym počtom žiakov v nadväznosti na záverečnú správu Revízie výdavkov na základné a stredné školy.

Konkrétny spôsob zohľadnenia kritérií na určenie mzdového normatívu a prevádzkového normatívu určí vykonávací predpis.

Ing. Daniela Ivanáková