Finančné ťažkosti podnikateľov
– dočasná ochrana

Dočasná ochrana podnikateľov je vytvorenie časovo obmedzeného rámca na ochranu pred veriteľmi a nástrojov na podporu podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ktoré im majú umožniť pokračovať v podnikaní a zabrániť tak najmä strate pracovných miest, know-how a priniesť vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov.

Legislatívne bola táto v čase od 1. 1. 2021 do 16. 7. 2022 riešená v zákone č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho znením bol zároveň upravený i zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v čase uverejnenia tohto príspevku bol už novelizovaný zákonmi č. 309/2023 Z. z. a č. 298/2024 Z. z.

Tento právny predpis upravuje niektoré nástroje napomáhajúce riešiť hroziaci úpadok z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou, formou verejnej i neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Svojim znením zároveň upravuje aj riešenie úpadku dlžníka, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Pri riešení hroziaceho úpadku štatutárny orgán dlžníka zváži využitie poradcu, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti, technické a personálne vybavenie, využívajúce pri riešení hroziaceho úpadku dlžníka, a ktorý požíva dôveru relevantných veriteľov. V danom prípade je potrebné, aby o tejto skutočnosti týchto informoval.

Poradca, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka najmä

a)  vypracúva projekciu peňažných tokov, výnosov a nákladov a ich štruktúry na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu, vyhotoveného tak, aby zabezpečoval spravodlivé rozdelenie hodnoty majetku dlžníka medzi dotknutých veriteľov, bol určitý, zrozumiteľný, reálny, udržateľný, podľa možnosti konsenzuálny a obsahoval všetky údaje, ktoré dotknutí veritelia potrebujú, aby mohli o ňom informovane hlasovať (jeho náležitosti sú predmetom § 36 zákona č. 111/2022 Z. z. v znení neskorších predpisov) alebo sa k nim vyjadruje,

b)  skúma obsah a rozsah faktorov ovplyvňujúcich udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možností pokračovať v činnosti vrátane miery ohrozenia jeho udržateľnosti alebo sa k nim vyjadruje,

c)  skúma a navrhuje potrebu zavedenia konkrétnych opatrení a ich predpokladaný vplyv na udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možnosti pokračovať v činnosti na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu alebo sa k nim vyjadruje,

d)  poskytuje dlžníkovi a správcovi vykonávajúcom počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie dohľad nad dlžníkom stanovisko ku konceptu plánu a verejnému plánu, vrátane informácie o tom, či bol verejný plán vypracovaný v súlade s odporúčaniami poradcu, a o tom, ktoré odporúčania poradcu neboli vo verejnom pláne zapracované alebo sú v rozpore s vypracovaným verejným plánom,

e)  na žiadosť dlžníka, správcu alebo relevantného veriteľa poskytuje riadne a včas stanovisko k otázkam týkajúcim sa riešenia hroziaceho úpadku dlžníka,

f) poskytuje súhlas s dispozičnými opatreniami dlžníka vrátane zdôvodnenia svojho rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí súhlasu s úkonom dlžníka,

g) pripravuje alebo sa vyjadruje k testu hroziaceho úpadku, testu najlepšieho záujmu veriteľov, testu pravidla relatívnej priority a testu životaschopnosti.

Ak sa rieši hroziaci úpadok v preventívnom konaní, štatutárny orgán dlžníka je povinný postupovať proaktívne, snažiť sa o konsenzuálne riešenie hroziaceho úpadku, pričom musí postupovať tak, aby neohrozil dosiahnutie účelu preventívneho konania.

Návrh na preventívnu reštrukturalizáciu je oprávnený podať dlžník. Návrh okrem všeobecných náležitostí, medzi ktoré radíme údaje, z ktorých vyplýva, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa, musí obsahovať vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie jej realizácie. K návrhu dlžník pripojí koncept plánu a prílohy. Môže k nemu pripojiť aj súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany nie starší ako 30 dní pred podaním návrhu a priebežnú účtovnú závierku.

Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu súd povolí, ak je dlžník v hroziacom úpadku a nie je tu iná legislatívna prekážka.

Nepovolí ju však v prípade, ak možno predpokladať, že podnik dlžníka nie je životaschopný, najmä ak existujú dôvody na zrušenie dlžníka, dlžník bol zrušený alebo je v likvidácii, vo vzťahu k dlžníkovi pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania, vo vzťahu k dlžníkovi prebieha exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie na vymoženie peňažného nároku, vo vzťahu k dlžníkovi bol začatý výkon zabezpečovacieho práva, dlžník riadne nevedie účtovníctvo alebo nesplnil povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín alebo dlžník urobil iné opatrenia ohrozujúce jeho finančnú stabilitu a ich následky neodstránil, najmä ak dlžník v posledných dvanástich mesiacoch pred podaním návrhu rozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje.

Ak návrh neobsahuje všetky náležitosti, vyhlásenia a prílohy, súd poučí dlžníka o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky návrhu v lehote desiatich dní od doručenia výzvy odstránil a súčasne dlžníka poučí o tom, že inak sa na návrh neprihliada.

Súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu do desiatich dní od doručenia návrhu alebo odstránenia nedostatkov návrhu, ak návrh obsahuje všetky náležitosti, k návrhu sú pripojené všetky prílohy, z návrhu, vyhlásenia uvedeného v návrhu a príloh k návrhu vyplýva, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, a súdu v čase rozhodovania o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie nie sú známe dôvody, ktoré by bránili povoleniu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Dlžníkovi ustanoví správcu zo zoznamu správcov na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a

•    poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu (súd poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie na obdobie troch mesiacov, ak s jej poskytnutím vyjadrila súhlas väčšina veriteľov počítaná podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok alebo vyjadrilo súhlas aspoň 20 % všetkých veriteľov počítaných podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok a v koncepte plánu čiastočné odpustenie pohľadávky alebo uznanie jej čiastočnej nevymáhateľnosti nepresahuje u žiadneho z veriteľov 20 % jeho pohľadávky a odklad splácania žiadnej z pohľadávok nepresiahne jeden rok),

•    z konceptu plánu a ostatných príloh k návrhu možno dôvodne predpokladať vznik dôvodov na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu,

•    ustanovenie správcu navrhne dlžník alebo

•    ustanovenie správcu navrhne väčšina veriteľov.

Ak súd nepovolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu v lehote desiatich dní od doručenia návrhu alebo odstránenia nedostatkov návrhu, podľa povahy návrh odmietne alebo konanie zastaví.

Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie sprístupniť v elektronickej podobe návrh, jeho prílohy a koncept plánu na elektronické adresy dotknutým veriteľom, ktorí sú označení v zozname veriteľov, a na elektronickú adresu každého dotknutého veriteľa, ktorý požiada o doplnenie zoznamu veriteľov.

Ak počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie nastane úpadok dlžníka, štatutárny orgán dlžníka je povinný o úpadku dlžníka bez zbytočného odkladu písomne informovať súd, správcu, veriteľský výbor a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, ak bola dočasná ochrana poskytnutá.    Ak súd povolil verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, dlžník je oprávnený opätovne podať návrh najskôr po uplynutí dvoch rokov od jej skončenia.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Dlžník, ktorý je v hroziacom úpadku a voči ktorému nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania, môže s jedným alebo s viacerými veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí, dohodnúť neverejný plán v neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Dlžník oznámi začatie konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii príslušnému súdu, ak s tým súhlasia veritelia. Predloží neverejný plán na posúdenie súdu najneskôr do troch mesiacov od oznámenia začatia konania o tomto druhu reštrukturalizácie, inak sa konanie končí. V prípade, že súd v lehote 15 dní od predloženia neverejného plánu nerozhodne o jeho zamietnutí, platí, že tento bol potvrdený, V danom prípade o tom vydá dlžníkovi a veriteľom, ktorí boli označení dlžníkom ako účastníci konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, potvrdenie.

Súd zamietne neverejný plán, ak zistí, že tento môže poškodiť majetkové záujmy veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi plánu.

KONKURZ

Ďalším právnym predpisom, ktorý bol v úvode spomínanou legislatívnou normou novelizovaný, je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravujúca riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Svojim znením upravuje aj hroziaci úpadok, povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

Zásadou zmenou, ktorú táto novela priniesla, je doplnenie ustanovení riešiacich problematiku malého konkurzu. Konkurzné konanie smerujúce k jeho vyhláseniu sa začína doručením návrhu dlžníka na vyhlásenie tohto druhu konkurzu na príslušný súd a končí sa jeho zrušením alebo iným ukončením konkurzného konania. Dlžník je povinný pripojiť k návrhu na vyhlásenie malého konkurzu účtovné závierky vyhotovené počas uplynulých piatich kalendárnych rokov, ak ich mal povinnosť vyhotoviť.

Súd do 15 dní od doručenia vyššie spomínaného návrhu vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že

•    návrh na vyhlásenie malého konkurzu podal dlžník, ktorý je právnickou osobou,

•    dlžník má ustanovený štatutárny orgán,

•    štatutárny orgán dlžníka alebo členovia štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia ako štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu vo viac ako desiatich právnických osobách zapísaných v obchodnom registri,

•    bol zložený preddavok na náklady malého konkurzu,

•    dlžník neporušuje povinnosť podľa § 40 ods. 2 (uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín do deviatich mesiacov odo dňa jej zostavenia) alebo ods. 4 (zabezpečiť, aby jej vykazovanie informácií o udržateľnosti vo výročnej správe podliehalo uisteniu v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti audítorom) Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov),

•    podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník záväzky v sume vyššej ako 1000 000 eur,

•    podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník majetok v hodnote vyššej ako 1 000 000 eur,

•    vo vzťahu k dlžníkovi nepôsobia účinky začatia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu a návrh na vyhlásenie malého konkurzu je úplný a je autorizovaný osobou oprávnenou konať v mene dlžníka.

Ak nie sú splnené podmienky na vyhlásenie malého konkurzu, súd v lehote 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie malého konkurzu takýto návrh podľa povahy odmietne alebo konanie zastaví.

V konaniach týkajúcich sa zistenia rozsahu konkurznej podstaty, ako aj v konaniach týkajúcich sa uspokojovania nárokov z konkurznej podstaty, vrátane sporov ohľadom právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva prihlásených pohľadávok, koná a rozhoduje sudca, ktorý koná vo veci malého konkurzu.

Malému konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia malého konkurzu a majetok, ktorý úpadca nadobudol počas malého konkurzu. Majetok úpadcu, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva, podlieha malému konkurzu.

Výkonu zabezpečovacieho práva na majetku, ktorý malému konkurzu nepodlieha, nebráni skutočnosť, že prebieha konkurz alebo že konkurz bol zrušený, a ani skutočnosť, že dlžník v súvislosti so zrušením konkurzu zanikol. Písomnosti súvisiace s výkonom zabezpečovacieho práva sa namiesto dlžníka, ktorý v súvislosti so zrušením konkurzu zanikol, doručujú ich uložením do zbierky listín.

Štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu počas malého konkurzu

a)  zabezpečuje vedenie účtovníctva úpadcu vrátane zostavenia účtovnej závierky a uloženia účtovnej závierky úpadcu v registri účtovných závierok,

b)  koná za úpadcu voči orgánom finančnej správy, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným orgánom verejnej moci,

c)  koná za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch,

d)  zabezpečuje plnenie povinností súvisiacich s archivovaním dokumentácie úpadcu,

e)  plní v rozsahu svojich možností a schopností povinnosti uložené správcom súvisiace so zabezpečením správy konkurznej podstaty v malom konkurze,

f)  je povinný zostaviť priebežnú účtovnú závierku, ak súd zmení malý konkurz.

Náklady spojené s výkonom pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu nie je možné uspokojovať z výťažku určeného na uspokojenie veriteľov.

Právo odporovať právnemu úkonu dlžníka, na ktorého majetok bol vyhlásený malý konkurz, patrí iba veriteľovi. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak sú splnené predpoklady, za ktorých by bol v konkurze inak oprávnený odporovať správca. Toto právo vzniká aj v prípade, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná, nevykonateľná alebo neprihlásená, alebo ak bol malý konkurz zrušený, alebo dlžník zanikol.

V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že všetky oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti a inej činnosti úpadcu vyhlásením malého konkurzu zanikajú.

Ak dlžník pred vyhlásením malého konkurzu vykazoval záporné vlastné imanie a po zrušení malého konkurzu ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce v úhrne 50 000 eur, sudca, ktorý konal a rozhodoval v malom konkurze, na podnet prihláseného veriteľa, správcu alebo aj bez návrhu uloží osobe, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, pokutu od 1 000 eur do 10 000 eur. Pri ukladaní tejto pokuty súd prihliada na dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie; súd vychádza z posledných piatich účtovných závierok.

Okrem ustanovení riešiacich problematiku malého konkurzu zákon obdobne, ako sme spomínali v tomto príspevku, rieši aj otázku reštrukturalizácie.

V súlade s jeho znením právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí zákonným spôsobom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Upozorňujeme však, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou.

Za tieto pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Uvedené nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať ich voči dlžníkovi.

Ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

Prihlásené pohľadávky spolu s údajmi uvedenými v prihláške správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov tak, aby tento zostavil do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Správca v rovnakom čase, ako vyhotoví zoznam pohľadávok, vyzve dlžníka, aby sa v ním určenej lehote nie kratšej ako päť pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam. Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok správca najneskôr do troch dní od uplynutia tejto lehoty doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok na súd.

Ak počas reštrukturalizácie dôjde k zmene údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok, správca bezodkladne po tom, čo sa o zmene týchto údajov dozvie, zapíše ich zmenu do zoznamu pohľadávok, pričom zmenu bezodkladne písomne oznámi súdu.

Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka. Správca pritom prihliada aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Zároveň vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len v prípade, ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že je táto čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa táto považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky.

Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa.

Ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.

Právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch.

O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne. Dlžník je povinný na účely riadneho posúdenia právneho úkonu poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.

Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.

Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

RADA!

Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.

Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný.

JUDr. Miroslav Tichý

§ 40 zákona č. 513/1991 Zb.
citácia na strane 33

(1) Akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik sú povinné predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka zostavuje. Iná zapísaná osoba má tieto povinnosti, len ak jej to ukladá osobitný predpis.

(2) Osoba podľa odseku 1 je povinná uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín do deviatich mesiacov odo dňa jej zostavenia; to neplatí, ak sa do zbierky listín ukladá podľa osobitného predpisu.

(3) Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom, ukladá sa do zbierky listín účtovná závierka overená audítorom spolu s audítorskou správou, menom, bydliskom fyzickej osoby alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom právnickej osoby a s evidenčným číslom zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov. Ak sa do registra účtovných závierok ukladá neoverená účtovná závierka, postupuje účtovná jednotka podľa osobitného predpisu. Ak je audítorom právnická osoba, uvádza sa aj meno a bydlisko fyzických osôb, ktoré za audítora vykonali audit. Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť vyhotoviť výročnú správu a táto výročná správa obsahuje účtovnú závierku overenú audítorom, účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej správy.

(4) Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť zabezpečiť, aby jej vykazovanie informácií o udržateľnosti vo výročnej správe podliehalo uisteniu v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti audítorom, ukladá sa do zbierky listín spolu s výročnou správou aj správa o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti s menom, bydliskom fyzickej osoby alebo...