Finančná kontrola a audit

 

 

Finančnú kontrolu a s tým súvisiaci audit upravuje zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 372/2018 Z. z. a zákona č. 368/2021 Z. z. Dňa 1. februára bola schválená ostatná novela zákona, ktorá bude mať pozitívny dosah na zníženie administratívnej záťaže pri čerpaní prostriedkov Európskej únie, nakoľko reflektuje implementáciu čl. 74 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku, ktoré predpokladá vykonávanie kontroly na základe analýzy rizík. Zmeny po novele zákona č. 39/2022 Z. z. nadobúdajú účinnosť od marca 2022.

Administratívna finančná kontrola

Novela zákona vytvára právny základ na overovanie poskytnutia verejných financií administratívnou finančnou kontrolou len s tými skutočnosťami (podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktoré budú určené na základe písomnej analýzy rizík. Uvedená úprava sa zavádza najmä pre účely výkonu finančnej kontroly v oblasti implementácie fondov EÚ. Takýmto prístupom sa zefektívni proces výkonu administratívnej finančnej kontroly, nakoľko sa zníži administratívna záťaž zamestnancov orgánov verejnej správy vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu. Zefektívnenie výkonu finančnej kontroly zabezpečí aj možnosť podpisovať v odôvodnených prípadoch návrh správy alebo návrh čiastkovej správy a správu alebo čiastkovú správu z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste len jedným zo zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorý vykonal finančnú kontrolu. Podľa súčasnej právnej úpravy sú potrebné podpisy všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí dané kontroly vykonali.

Cieľom novely zákona je taktiež upraviť možnosť externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Právnou úpravou sa umožní vykonávať administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste iným orgánom verejnej správy, ak tak ustanovia osobitné predpisy. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu.

Predkladateľom novely zákona bolo Ministerstvo financií SR a medzi dotknuté subjekty patria najmä

–   orgány verejnej správy,

–   Ministerstvo financií SR,

–   Úrad vládneho auditu,

–   iná právnická osoba poverená Ministerstvom financií SR výkonom vládneho auditu,

–   správca kapitoly štátneho rozpočtu,

–   povinná osoba pri výkone finančnej kontroly alebo auditu.

Predpoklady
novelizácie zákona

Podľa doteraz platného zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je orgán verejnej správy povinný vykonávať administratívnu finančnú kontrolu súladu každej finančnej operácie alebo jej časti s § 6 ods. 4 predmetného zákona, ak orgán verejnej správy poskytne verejné financie inej osobe alebo poskytol verejné financie inej osobe, alebo ak sa poskytujú v súlade s osobitným predpisom. Podľa článku 74 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl,  migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku, predpokladá vykonávanie kontroly na základe analýzy rizík. Novela zákona má za cieľ zosúladiť relevantné ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. s predmetným článkom všeobecného nariadenia, ako aj primerane upraviť súvisiace osobitné predpisy.

Takýmto prístupom sa zefektívni proces výkonu administratívnej finančnej kontroly, nakoľko sa zmenší administratívna záťaž zamestnancov orgánu verejnej správy vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu.

Výkon administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste bol v doterajšej platnej právnej úprave zabezpečovaný zamestnancami orgánu verejnej správy, pričom proces jej externalizácie sa zavádza v prípadoch, ak tak ustanovia osobitné právne predpisy (napr. zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V dôsledku neprijatia tejto právnej úpravy by bola finančná kontrola vykonávaná striktne podľa platnej právnej úpravy, t. j. len zamestnancami pôvodného orgánu verejnej správy.

Dôležité pojmy

Finančná kontrola

Ide o súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií alebo ich častí.

Audit

V tomto prípade ide o súhrn nezávislých, objektívnych, overovacích, hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov so zohľadnením medzinárodne uznávaných audítorských štandardov,

Zamestnanec

Je ním fyzická osoba v pracovnoprávnom vzťahu definovanom zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce alebo obdobnom pracovnom vzťahu napríklad podľa

–   § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka,

–   zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Ostatnou novelou zákona sa sprecizovala definícia pojmu zamestnanec, pričom zamestnancom sa rozumie tak fyzická osoba v pracovnom pomere ako aj osoba pracujúca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a taktiež zamestnanci pracujúci v inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Zároveň za účelom právnej istoty pri aplikácii zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a taktiež za účelom zabezpečenia vykonateľnosti relevantných ustanovení tohto zákona sa doplnilo znenie § 12 ods. 1 tak, že jednou z podmienok pre vymenovanie za vnútorného audítora alebo vládneho audítora je aj jeho štátnozamestnanecký, služobný alebo pracovný pomer. Z uvedeného teda vyplýva, že za vnútorného audítora alebo vládneho audítora nemôže byť vymenovaný zamestnanec pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takýmto prístupom sa má zabezpečiť kvalitné plnenie všetkých činností súvisiacich s vnútorným auditom a vládnym auditom ako aj ich kontinuita.

Podpis

Pod týmto pojmom zákon rozumie vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam v elektronickej podobe nahrádzajúci vlastnoručný podpis, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila.

Poznámka

V zákone ostatná novela zaviedla definíciu pojmu „podpis“, v zmysle ktorej sa podpisom na účely zákona č. 357/2015 Z. z. rozumie vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam v elektronickej podobe nahrádzajúci vlastnoručný podpis, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila. Znamená to, že na účely elektronického výkonu finančnej kontroly alebo auditu sa pri relevantných dokumentoch (napr. návrh správy, správa a záznam) uznáva okrem kvalifikovaného elektronického podpisu, resp. kvalifikovaného elektronického podpisu s mandátnym certifikátom aj forma elektronického podpisu v podobe podpisového záznamu, ktorý však umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila. Uvedené súvisí najmä s dlhodobým trendom elektronizácie verejnej správy, pričom využívanie aj iných podpisových záznamov zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu alebo audit má napomôcť k zefektívneniu výkonu finančnej kontroly alebo auditu. Ako podpisový záznam zodpovednej osoby môže byť akceptované aj overenie osoby prostredníctvom informačného systému, ak osoba na prístup využíva osobný prístupový kód, prístupové meno a heslo alebo šifrovací kľúč, pomocou ktorého je možné jednoznačne a preukázateľne identifikovať zodpovednú osobu. Takúto formu elektronického podpisu je možné využiť pri zachovaní podmienky vytvorenia dostatočných materiálno-technických podmienok v prostredí orgánu verejnej správy, a to najmä autenticity, integrity a nepopierateľnosti vykonania finančnej kontroly alebo auditu. Musí byť teda možné jednoznačné a nespochybniteľné určenie osoby, ktorá finančnú kontrolu alebo audit vykonala, a zároveň orgán verejnej správy musí technickými a bezpečnostnými nastaveniami zamedziť zneužitiu prihlasovacích údajov zodpovedného zamestnanca.

Pôsobnosť
ministerstva financií

Ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy pre finančnú kontrolu a audit okrem iného rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny a ukladá a vymáha odvody, penále alebo pokuty podľa § 4 ods. 4 písm. b) a c), ak je to potrebné.

Úrad vládneho auditu

Jeho úlohou je ukladať a vymáhať odvody, penále alebo pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo zahraničia poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia týchto finančných prostriedkov, za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou osobou pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, finančnými prostriedkami Európskej únie a prostriedkami mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Uvedené neplatí, ak ide o ukladanie a vymáhanie odvodov, penále alebo pokút za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s finančnými prostriedkami Európskej únie podľa osobitného predpisu a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 113/2018 Z. z.

Úrad vlády tiež ukladá a vymáha odvody, penále alebo pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami poskytnutými ako podiel zaplatenej dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

Poznámka

V ustanoveniach upravujúcich výkon pôsobnosti ministerstva a úradu vládneho auditu sa pojem sankcia po ostatnej novele nahradila pojmami odvod, penále alebo pokuta za účelom zosúladenia so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Finančné riadenie

Orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, v rámci ktorého zabezpečuje viaceré činnosti v súlade s § 5 odsek 1. Orgán verejnej správy je povinný určiť pri poskytovaní a použití verejných financií také podmienky, aby bolo zabezpečené hospodárne, efektívne, účinné a účelné hospodárenie s verejnými financiami.

Za vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie finančného riadenia zodpovedá štatutárny orgán orgánu verejnej správy.

 

Poznámka

Orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie. Doterajšia prax ale ukázala, že mnohé orgány verejnej správy uvedenú povinnosť neplnia, resp. v prípade orgánov verejnej správy, ktorými sú správcovia kapitoly štátneho rozpočtu, sú ako osoby zodpovedné za finančné riadenie určovaní častokrát vnútorní audítori, čo je v priamom rozpore s nezávislým postavením vnútorného audítora. Do zákona č. 357/2015 Z. z. sa preto ostatnou novelou zákona doplnila zodpovednosť štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy za zabezpečenie finančného riadenia. Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy za zabezpečenie finančného riadenia, si štatutárny orgán orgánu verejnej správy môže určiť konkrétnu osobu alebo osoby [napr. v pozícii koordinátora finančného riadenia (uvedené ale neznamená vytvorenie novej pracovnej pozície, ale len špecifikáciu pracovnej úlohy)], resp. organizačný útvar, ktorý bude v rámci orgánu verejnej správy implementovať finančné riadenie. Naďalej taktiež platí, že za vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie finančného riadenia nezodpovedá útvar vnútorného auditu, ktorý môže predmetné overovať vnútorným auditom a na základe vykonaného overenia navrhovať odporúčania na zlepšenie.

Finančná kontrola

Finančná kontrola sa vykonáva ako

–   základná finančná kontrola,

–   administratívna finančná kontrola,

–   finančná kontrola na mieste.

Za vykonanie finančnej kontroly zodpovedá štatutárny orgán orgánu verejnej správy.

Ak orgán verejnej správy poverí výkonom administratívnej finančnej kontroly alebo výkonom finančnej kontroly na mieste iný orgán verejnej správy podľa § 8 ods. 2 alebo iný orgán verejnej správy podľa § 9 ods. 4, za vykonanie tejto finančnej kontroly zodpovedá štatutárny orgán orgánu verejnej správy, ktorý iný orgán verejnej správy poveril.

Poznámka

Za účelom zefektívnenia výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste sa ostatnou novelou zákona vytvára právny základ pre umožnenie externalizácie ich výkonu, a to prostredníctvom iného orgánu verejnej správy (napr. sprostredkovateľský orgán, ktorý nie je zároveň v pozícii poskytovateľa verejných financií), ktorý bude považovaný pre účely zákona č. 357/2015 Z. z. za oprávnenú osobu. Poverený orgán verejnej správy musí disponovať potrebnými odbornými, personálnymi a materiálnymi predpokladmi na zabezpečenie výkonu finančnej kontroly a dosiahnutie jej cieľa. Zodpovednosť za vykonanú finančnú kontrolu naďalej zostáva na orgáne verejnej správy, ktorý iný orgán verejnej správy poveril, pričom zmluvne si tieto subjekty bližšie upravia aj postihový regres analogicky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti alebo inej aplikovateľnej právnej normy v závislosti od podmienok konkrétneho prípadu. Zároveň platí, že ak bude v tomto inom orgáne verejnej správy vykonávané hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly, môže byť sankcionovaný podľa príslušných ustanovení § 28 zákona č. 357/2015 Z. z.

Orgán verejnej správy finančnou kontrolou overuje

v súlade s cieľmi podľa § 6 odseku 3 a podľa povahy každej finančnej operácie alebo jej časti, jej súlad s

–   rozpočtom orgánu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok,

–   rozpočtom orgánu verejnej správy na dva rozpočtové roky nasledujúce po rozpočtovom roku, ak financovanie finančnej operácie alebo jej časti neskončí v príslušnom rozpočtovom roku a ide o realizáciu verejného obstarávania; to platí, ak je orgánom verejnej správy štátna rozpočtová organizácia,

–   osobitnými predpismi alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia,

–   zmluvami uzatvorenými orgánom verejnej správy,

–   rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov,

–   vnútornými predpismi,

–   inými podmienkami poskytnutia a použitia verejných financií vyššie neuvedenými.

Poznámka

Ako jeden z atribútov overovania súladu finančnej operácie alebo jej časti sa novelou zákona doplnili aj iné podmienky použitia verejných financií. Uvedené bolo potrebné doplniť z dôvodu komplexnosti všetkých aspektov nakladania s verejnými financiami.

Základná finančná kontrola

Základnú finančnú kontrolu vykonáva štatutárny orgán orgánu verejnej správy alebo ním určený vedúci zamestnanec orgánu verejnej správy a zamestnanec zodpovedný za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa povahy finančnej operácie alebo jej časti podľa rozhodnutia štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy. Ak je orgánom verejnej správy obec a nemôže zabezpečiť vykonanie základnej finančnej kontroly svojimi zamestnancami, vykonáva základnú finančnú kontrolu starosta a aspoň jedna iná fyzická osoba, ktorú schvaľuje obecné zastupiteľstvo uznesením. Osoby vykonávajúce základnú finančnú kontrolu finančnej operácie alebo jej časti, ktorá bola overená administratívnou finančnou kontrolou podľa § 8 ods. 1 druhej vety, môžu vykonať overenie súladu tejto finančnej operácie alebo jej časti s tými istými skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4, ktorých súlad bol overený administratívnou finančnou kontrolou.

Poznámka

Novým odsekom 4 v § 7 sa novelou zákona ustanovila možnosť pre orgán verejnej správy overiť základnou finančnou kontrolou súlad finančnej operácie alebo jej časti len s určenými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 v zmysle nového ustanovenia v § 8 ods. 1 (druhá veta); t. j. s tými skutočnosťami, ktoré boli overené v rámci administratívnej finančnej kontroly. Znamená to, že pokiaľ budú administratívnou finančnou kontrolou overené len skutočnosti podľa § 6 ods. 4 určené spôsobom, ktorý upraví osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, rozsah prislúchajúcej základnej finančnej kontroly môže byť totožný. V zmysle tohto ustanovenia ide o možnosť, a teda orgán verejnej správy môže aj napriek skutočnosti, že administratívnou finančnou kontrolou boli overené len určené skutočnosti podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z.,  overiť v rámci základnej finančnej kontroly súlad finančnej operácie alebo jej časti so všetkými relevantnými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z.

Administratívna finančná kontrola

Orgán verejnej správy je povinný vykonávať administratívnu finančnú kontrolu súladu každej finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4, ak orgán verejnej správy poskytne verejné financie inej osobe alebo poskytol verejné financie inej osobe, alebo ak sa poskytujú v súlade s Čl. 4 a 23 nariadenia (EÚ) č. 1299/2013 a Čl. 9 a 46 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L 231, 30.6. 2021). Ak tak ustanovia osobitné predpisy alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, orgán verejnej správy môže overiť súlad finančnej operácie alebo jej časti podľa prvej vety len s určenými skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4. Medzi také osobitné právne predpisy patrí § 7 ods. 3 zákona č. 292/2014 Z. z. v znení zákona č. 461/2019 Z. z., § 7 ods. 3 zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 461/2019 Z. z., Nariadenie (EÚ) 2021/1059, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30. 6. 2021) a ustanovenie § 5 ods. 6 zákona č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Spôsob určenia skutočností uvedených v § 6 ods. 4 ustanovia tieto osobitné predpisy alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Administratívnu finančnú kontrolu vykonávajú osoby uvedené v § 7 ods. 2.

Orgán verejnej správy môže poveriť výkonom administratívnej finančnej kontroly

iný orgán verejnej správy, ak tak ustanovia osobitné predpisy, a to napríklad zákon č. 292/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 323/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na administratívnu finančnú kontrolu podľa prvej vety sa primerane vzťahuje ustanovenie § 7 ods. 2 prvej vety.

Ustanovenie § 8 odseku 1 sa nepoužije na poskytnutie verejných financií z rozpočtu orgánu verejnej správy, ak finančná operácia alebo jej časť súvisí so zabezpečením vlastnej prevádzky iného orgánu verejnej správy zapojeného na jeho rozpočet alebo iného orgánu verejnej správy v jeho vecnej pôsobnosti.

Ak sa finančná operácia alebo jej časť vykonáva na základe správneho konania, súdneho konania, certifikačného overovania alebo iného konania podľa zákona o sociálnom poistení, administratívna finančná kontrola sa nevykonáva; to neplatí, ak sa finančná operácia alebo jej časť vykonáva na základe rozhodnutia podľa zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na vykonávanie administratívnej finančnej kontroly a na úkony súvisiace s vykonanou administratívnou finančnou kontrolou sa použijú ustanovenia základných pravidiel finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27.

Poznámka

V novom ustanovení § 8 sa upravuje inštitút administratívnej finančnej kontroly, najmä z dôvodu jeho zosúladenia s legislatívou Európskej únie, konkrétne s čl. 74 všeobecného nariadenia.

Naďalej platí, že administratívnu finančnú kontrolu je orgán verejnej správy povinný vykonať vo vzťahu ku každej finančnej operácii alebo jej časti, ak poskytne verejné financie inej osobe alebo poskytol verejné financie inej osobe, alebo ak sa poskytujú v súlade s osobitným predpisom. Aktuálne platná právna úprava ukladala orgánom verejnej správy povinnosť overiť administratívnou finančnou kontrolou, v súlade s cieľmi finančnej kontroly a podľa povahy finančnej operácie alebo jej časti (poskytnutia verejných financií), jej súlad so všetkými relevantnými skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., pričom novela zákona umožňuje, aby orgán verejnej správy nebol povinný overovať súlad finančnej operácie alebo jej časti so všetkými relevantnými skutočnosťami, ale len s tými, ktoré orgán verejnej správy určí spôsobom, ktorý ustanoví osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Rozsah overovaných skutočností sa môže meniť, a to od tzv. „formal checku“ až po overenie všetkých relevantných skutočností podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Povinnosť vykonať administratívnu finančnú kontrolu vo vzťahu ku každej finančnej operácii alebo jej časti zostáva zachovaná najmä z toho dôvodu, aby sa zabezpečila právna istota prijímateľa, a teda aby bol vždy informovaný pri poskytovaní verejných financií o tom, že voči nemu bola vykonaná administratívna finančná kontrola a v akom rozsahu.

Možnosť overovať administratívnou finančnou kontrolou súlad finančnej operácie alebo jej časti len s určenými skutočnosťami

podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. nemožno zamieňať za tzv. „vzorkovú“ kontrolu v zmysle, že sa umožňuje overovať „časť výdavkov“ a pod. Orgán verejnej správy je povinný vykonať administratívnu finančnú kontrolu tak, aby získal uistenie o súlade finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., a teda najmä o tom, že realizované poskytnutie verejných financií je hospodárne, efektívne, účinné a účelné. Zároveň platí, že rozsah dokumentácie, ktorú má v rámci overovania orgán verejnej správy povinnosť skúmať, závisí najmä od povahy finančnej operácie alebo jej časti ako aj od nastavenia mechanizmu poskytovania verejných financií.

Ostatná novela zákona predstavuje tzv. lex generalis, pričom podrobnosti k spôsobu určenia skutočností, ktorých súlad bude potrebné administratívnou finančnou kontrolou overiť, ustanovia osobitné právne predpisy alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad zákon o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojitosti so všeobecným nariadením, zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené sa bude vzhľadom na všeobecné nariadenie v spojitosti s nariadením (EÚ) 2021/1059 vzťahovať aj na overovanie administratívnou finančnou kontrolou v rámci cezhraničných programov (napr. Program spolupráce Interreg Poľsko – Slovensko, Program spolupráce Interreg Slovenská republika – Maďarsko alebo Program ENI Cezhraničná spolupráca Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina).

Pri určovaní skutočností podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré je potrebné overiť, je podstatným najmä to, aby sa vykonanou administratívnou finančnou kontrolou dosiahli ciele finančnej kontroly podľa § 6 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z., predovšetkým dodržanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri realizácii finančnej operácie alebo jej časti.

Napriek zavedeniu možnosti vykonať administratívnu finančnú kontrolu len vo vzťahu k určeným skutočnostiam podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., zostáva zachovaná zodpovednosť orgánu verejnej správy za finančnú operáciu alebo jej časť ako celok. Uvedené vyplýva aj z povinností upravených v § 5 zákona č. 357/2015 Z. z. (finančné riadenie), v rámci ktorého je orgán verejnej správy o. i. povinný zabezpečiť hospodárnu, efektívnu, účinnú a účelnú realizáciu finančnej operácie alebo jej časti ako aj to, aby sa finančná operácia alebo jej časť vykonala alebo sa v nej pokračovalo len vtedy, ak je v súlade s § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Zavádzaná možnosť vykonať administratívnu finančnú kontrolu len vo vzťahu k určeným skutočnostiam podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. taktiež nemá vplyv na povinnosť orgánov verejnej správy postupovať pri poskytovaní verejných financií na základe a podľa platnej legislatívy, a teda novo navrhovanou úpravou nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce orgánom verejnej správy zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo iných pre orgán verejnej správy záväzných dokumentov.

Ak orgán verejnej správy pri svojej činnosti zistí, že sa nezabezpečuje dosahovanie cieľov

a to overovaním určených skutočností podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. administratívnou finančnou kontrolou, pričom ide o ciele finančnej kontroly, vrátane toho, aby finančná operácia bola hospodárna, efektívna, účelná a účinná. Musí sa pristúpiť k prehodnoteniu analýzy rizík. Potreba prehodnotenia analýzy rizík môže vyplynúť aj z kontroly alebo auditu vykonaného inými subjektmi, pričom nie je vylúčené, že orgán verejnej správy bude musieť v rámci administratívnej finančnej kontroly v konečnom dôsledku overiť všetky relevantné skutočnosti podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z.

Z dôvodu preukázateľnosti audit trailu, a to najmä za účelom prípadných „následných“ kontrol alebo auditov je potrebné uchovávať písomnú dokumentáciu súvisiacu s analýzou rizík, na základe ktorej boli určené skutočnosti podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. V súlade s § 28 zákona č. 357/2015 Z. z. zostáva zachované oprávnenie auditujúceho orgánu alebo správcu kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, uložiť orgánu verejnej správy pokutu za nesplnenie povinností uvedených v § 5 ako aj v § 8 tohto zákona.

Právna úprava je pre orgány verejnej správy možnosťou, a teda orgán verejnej správy môže naďalej vykonávať administratívnu finančnú kontrolu vo vzťahu ku všetkým relevantným skutočnostiam podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z.

Možnosť orgánu verejnej správy poveriť (napr. písomnou zmluvou) výkonom administratívnej finančnej kontroly iný orgán verejnej správy

V znení odseku 2 sa ustanovuje možnosť orgánu verejnej správy poveriť (napr. písomnou zmluvou) výkonom administratívnej finančnej kontroly iný orgán verejnej správy, pričom táto možnosť je založená na vzťahu lex generalis (zákon č. 357/2015 Z. z.) a lex specialis (osobitné právne predpisy alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná).

Iným orgánom verejnej správy sa v praxi rozumie napr. sprostredkovateľský orgán (na ktorý bol riadiacim orgánom delegovaný výlučne výkon tzv. management verification, t. j. sprostredkovateľský orgán nie je v pozícii poskytovateľa verejných financií).

U tohto iného orgánu verejnej správy musí byť splnený predpoklad, že má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon administratívnej finančnej kontroly, t. j. najmä odborne zameraných zamestnancov, pričom musí byť zachovaná podmienka výkonu tejto kontroly aspoň dvomi zamestnancami iného orgánu verejnej správy (z toho aspoň jedným musí byť štatutárny orgán orgánu verejnej správy alebo ním určený vedúci zamestnanec) za účelom zachovania princípu kontroly „štyroch očí“.

V prípade externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly naďalej zostáva zachovaná povinnosť pre „pôvodný“ orgán verejnej správy vykonať základnú finančnú kontrolu vlastnými personálnymi kapacitami, nakoľko výkon základnej finančnej kontroly nie je možné externalizovať, keďže ide o kontrolu „do vnútra“ orgánu verejnej správy.

Pri vykonávaní základnej finančnej kontroly, ktorá sa vykonáva vo vzťahu k finančnej operácii alebo jej časti, ktorá bola overená administratívnou finančnou kontrolou iným orgánom verejnej správy, je však možné, aby orgán verejnej správy zohľadnil overenie vykonané iným orgánom verejnej správy v rámci administratívnej finančnej kontroly, pričom uvedeným nie je dotknutá zodpovednosť orgánu verejnej správy za realizáciu finančnej operácie alebo jej časti.

Iný orgán verejnej správy vystupuje pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly v pozícii oprávnenej osoby, a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. o základných pravidlách finančnej kontroly a auditu, t. j. vrátane ustanovení § 26 o predpojatosti a § 27 o mlčanlivosti.

Výnimky z povinnosti vykonať administratívnu finančnú kontrolu

sú vymedzené v znení odseku 3 a 4. Ak orgán verejnej správy poskytuje verejné financie svojej podriadenej organizácii, napr. na jej chod a režijné náklady, nevykonáva administratívnu finančnú kontrolu. Avšak pokiaľ by svojej podriadenej organizácii orgán verejnej správy poskytoval verejné financie, napr. formou dotácie na základe výzvy orgánu verejnej správy, v takomto prípade orgánu verejnej správy vzniká povinnosť vykonať administratívnu finančnú kontrolu.

V znení odseku 5 sa explicitne ustanovuje, že základné pravidlá výkonu finančnej kontroly a auditu (§ 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z.) sa vzťahujú aj na úkony súvisiace s vykonanou administratívnou finančnou kontrolou, t. j. aj na úkony po skončení administratívnej finančnej kontroly.

Finančná kontrola
na mieste

Finančnú kontrolu na mieste vykonávajú aspoň dvaja zamestnanci orgánu verejnej správy na základe písomného poverenia vydaného štatutárnym orgánom orgánu verejnej správy alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom. Ak je orgánom verejnej správy obec a nemôže zabezpečiť vykonanie finančnej kontroly na mieste dvomi svojimi zamestnancami, môže finančnú kontrolu na mieste vykonávať starosta a aspoň jedna iná fyzická osoba, ktorú schváli obecné zastupiteľstvo uznesením.

Poznámka

Ostatnou novelou zákona sa v ods. 3 za slovo „jedna“ vkladá slovo „iná“, čím došlo k legislatívno-technickej úprave z dôvodu zjednotenia pojmov s ostatnými ustanoveniami zákona (napr. s § 7 ods. 2 zákona č. 357/2015 Z. z.).

Orgán verejnej správy môže poveriť výkonom finančnej kontroly na mieste iný orgán verejnej správy

ak tak ustanovia osobitné predpisy alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na finančnú kontrolu na mieste sa primerane vzťahuje ustanovenie § 9 odseku 3 prvej vety.

Na vykonávanie finančnej kontroly na mieste a na úkony súvisiace s vykonanou finančnou kontrolou na mieste sa použijú ustanovenia základných pravidiel finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27.

Poznámka

Po ostatnej novele zákona sa umožňuje vykonať finančnú kontrolu na mieste iným orgánom verejnej správy, ktorý musí spĺňať odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon finančnej kontroly na mieste, t. j. najmä disponovať zamestnancami s potrebnými odbornými znalosťami a skúsenosťami. Rovnako platí, že finančnú kontrolu na mieste vykonajú aspoň dvaja zamestnanci iného orgánu verejnej správy (za účelom zachovania princípu kontroly „štyroch očí“), na základe písomného poverenia vydaného štatutárnym orgánom tohto iného orgánu verejnej správy alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom. Rovnako ako pri výkone administratívnej finančnej kontroly, výkon prislúchajúcej základnej finančnej kontroly nie je možné externalizovať, keďže ide o kontrolu „do vnútra“ orgánu verejnej správy, avšak pri vykonávaní takejto základnej finančnej kontroly je možné, aby orgán verejnej správy zohľadnil overenie vykonané iným orgánom verejnej správy v rámci finančnej kontroly na mieste. Týmto nie je dotknutá zodpovednosť „pôvodného“ orgánu verejnej správy za finančnú operáciu alebo jej časť. Iný orgán verejnej správy vystupuje pri vykonávaní finančnej kontroly na mieste v pozícii oprávnenej osoby, a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. o základných pravidlách finančnej kontroly a auditu, t. j. vrátane ustanovení § 26 o predpojatosti a § 27 o mlčanlivosti.

Audit

Na vykonávanie finančnej kontroly na mieste a na úkony súvisiace s vykonanou finančnou kontrolou na mieste sa použijú ustanovenia základných pravidiel finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27.

Na vykonávanie auditu a na úkony súvisiace s vykonaným auditom sa použijú ustanovenia základných pravidiel finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27.

Na hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu a na úkony súvisiace s vykonaným hodnotením kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu sa primerane použijú základné pravidlá finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27.

Poznámka

Explicitne sa ustanovuje, že základné pravidlá výkonu finančnej kontroly a auditu (§ 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z.) sa vzťahujú aj na úkony súvisiace s vykonanou finančnou kontrolou na mieste, auditom a hodnotením kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu. Cieľom ostatnej novely zákona je eliminovať nejednoznačnosť právnej úpravy pri úkonoch vykonávaných oprávnenou osobou po skončení finančnej kontroly na mieste, auditu a hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu, t. j. najmä pri overovaní splnenia prijatých opatrení. Povinná osoba je povinná poskytnúť oprávnenej osobe náležitú súčinnosť aj pri týchto úkonoch, a to napr. umožniť oprávnenej osobe pri overovaní splnenia prijatých opatrení vstupovať do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku, na pozemok povinnej osoby alebo vstupovať do obydlia, ak sa používa aj na podnikanie alebo na vykonávanie inej hospodárskej činnosti.

Výbor pre vnútorný audit a vládny audit

Zákonom je zriadený Výbor pre vnútorný audit a vládny audit ako nezávislý orgán, ktorý plní úlohy v súlade so znením § 11. Členmi výboru sú traja zástupcovia ministerstva financií, zástupca Úradu vládneho auditu, zástupca Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, zástupca Úradu vlády Slovenskej republiky, zástupca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, zástupca Úradu pre verejné obstarávanie, zástupca Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, zástupca Národného bezpečnostného úradu, zástupca Úradu pre dohľad nad výkonom auditu a zástupca Slovenskej komory audítorov.

Členov výboru vymenúva a odvoláva štatutárny orgán príslušného orgánu verejnej správy, člena Slovenskej komory audítorov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej komory audítorov. Predsedom výboru je zástupca Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Výbor napríklad vykonáva poradenskú a konzultačnú činnosť pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu a auditujúci orgán pri vykonávaní auditu, vrátane vypracovávania odporúčaní k vykonávaniu auditu.

Poznámka

Ostatná novela zákona rozšírila členstvo vo Výbore pre vnútorný audit a vládny audit, a to o zástupcu Národného bezpečnostného úradu, zástupcu Úradu pre dohľad nad výkonom auditu, zástupcu Slovenskej komory audítorov a zástupcu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý zároveň vymení v pozícii predsedu výboru zástupcu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Nové zloženie výboru má napomôcť nezávislému zabezpečeniu novej kompetencie výboru – vypracovávaniu odporúčaní k výkonu auditu pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu a auditujúci orgán. Výbor sa prostredníctvom svojich nezávislých a odborných členov môže vyjadrovať v nadväznosti na prijaté podania smerované voči dodržiavaniu procesných pravidiel pri výkone auditu oprávnenou osobou k procesnej stránke výkonu auditu formou odporúčaní pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu a auditujúci orgán. Podrobnosti k uvedenej činnosti výboru upraví štatút výboru.

Podmienky vymenovania vnútorného audítora a vládneho audítora

Za vnútorného audítora a vládneho audítora možno vymenovať zamestnanca správcu kapitoly štátneho rozpočtu, zamestnanca auditujúceho orgánu alebo zamestnanca inej právnickej osoby podľa § 19 ods. 5, ktorý spĺňa tieto podmienky:

–   je spôsobilý na právne úkony,

–   je bezúhonný,

–   získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

–   má odbornú spôsobilosť,

–   má najmenej dva roky odbornej praxe v oblasti administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste, vnútorného auditu, vládneho auditu alebo kontroly a auditu vykonávaných podľa osobitných predpisov,

–   je v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v pracovnom pomere.

Poznámka

Ako sme už uviedli vyššie, sprecizovala sa definícia pojmu zamestnanec, ktorým sa rozumie tak fyzická osoba v pracovnom pomere ako aj osoba pracujúca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a taktiež zamestnanci pracujúci v inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Zároveň za účelom právnej istoty pri aplikácii zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a taktiež za účelom zabezpečenia vykonateľnosti relevantných ustanovení tohto zákona sa doplnil § 12 ods. 1 tak, že jednou z podmienok pre vymenovanie za vnútorného audítora alebo vládneho audítora je aj jeho štátnozamestnanecký, služobný alebo pracovný pomer.
Z uvedeného teda vyplýva, že za vnútorného audítora alebo vládneho audítora nemôže byť vymenovaný zamestnanec pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takýmto prístupom sa má zabezpečiť kvalitné plnenie všetkých činností súvisiacich s vnútorným auditom a vládnym auditom ako aj ich kontinuita.

Odborné vzdelávanie

Ide o priebežné získavanie, obnovovanie, udržiavanie a prehlbovanie teoretických vedomostí a odborných schopností vnútorného audítora alebo vládneho audítora. Vnútorný audítor a vládny audítor sú povinní v každom kalendárnom roku absolvovať najmenej 20 hodín odborného vzdelávania.

Vnútorný audítor a vládny audítor vymenovaní v prvom polroku sú povinní absolvovať najmenej desať hodín odborného vzdelávania v príslušnom kalendárnom roku. Vnútorný audítor a vládny audítor vymenovaní v druhom polroku príslušného kalendárneho roka sú povinní absolvovať najmenej 20 hodín odborného vzdelávania až v nasledujúcom kalendárnom roku.

Táto povinnosť sa nevzťahuje na vnútorného audítora a vládneho audítora počas krízovej situácie podľa Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Ak pominie táto situácia, vnútorný audítor a vládny audítor postupujú podľa § 14 odseku 5.

Poznámka

Ako sme už uviedli, podľa § 14 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z. majú vnútorní audítori a vládni audítori povinnosť absolvovať najmenej 20 hodín odborného vzdelávania v každom kalendárnom roku. Novozavedeným ustanovením § 14 odsek 6 sa ostatnou novelou zákona doplnila výnimka z tohto rozsahu odborného vzdelávania v prípade, ak nastane krízová situácia alebo mimoriadna situácia, ktorá výrazným spôsobom obmedzí možnosť vnútorných audítorov a vládnych audítorov priebežne absolvovať odborné vzdelávacie aktivity, a tak dosiahnuť požadovaný minimálny rozsah odborného vzdelávania. Ustanovilo sa preto uznať pre takéto situácie aj nižší počet absolvovaných hodín odborného vzdelávania. Zavedenie tejto výnimky vyplynulo o. i. z dôvodu mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky spôsobenej nebezpečnou nákazlivou chorobou COVID-19, počas ktorej boli značne sťažené podmienky pre splnenie odborného vzdelávania podľa § 14 zákona č. 357/2015 Z. z. Ak krízová situácia alebo mimoriadna situácia skončí v rámci kalendárneho roka v prvom polroku, povinnosť absolvovania odborného vzdelávania sa skracuje na 10 hodín; ak skončí v druhom polroku, povinnosť absolvovania odborného vzdelávania sa presúva na nasledovný kalendárny rok, a to v rozsahu 20 hodín. Ak nastane krízová situácia alebo mimoriadna situácia, pričom jej trvanie presiahne kalendárny rok, ako splnenie podmienky sa započíta počet absolvovaných hodín, ktorý už vnútorný audítor alebo vládny audítor absolvoval v danom kalendárnom roku (aj keď neabsolvoval žiadnu hodinu odborného vzdelávania).

Základné pravidlá finančnej kontroly a auditu

Oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je oprávnená okrem iného vyžadovať a odoberať od povinnej osoby alebo od osoby, ktorá je vo vzťahu k finančnej operácii alebo jej časti dodávateľom výkonov, tovarov, prác alebo služieb, alebo akejkoľvek inej osoby, ktorá má informácie, doklady alebo iné podklady, ktoré sú potrebné na výkon finančnej kontroly alebo auditu, ak ich poskytnutiu nebráni osobitný predpis (tretia osoba), v určenej lehote a rozsahu originály alebo úradne osvedčené kópie dokladov, písomnosti, záznamy dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, výstupov, vyjadrenia, informácie, dokumenty a iné podklady súvisiace s administratívnou finančnou kontrolou, finančnou kontrolou na mieste a auditom a vyhotovovať si ich kópie a nakladať s nimi.

Povinná osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná predložiť v lehote a rozsahu určených oprávnenou osobou alebo prizvanou osobou vyžiadané originály alebo úradne osvedčené kópie dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, výstupy, vyjadrenia, informácie, dokumenty a iné podklady súvisiace s administratívnou finančnou kontrolou, finančnou kontrolou na mieste alebo auditom a vydať jej na vyžiadanie písomné potvrdenie o ich úplnosti a umožniť oprávnenej osobe alebo prizvanej osobe vyhotovovať si kópie týchto podkladov.

Poznámka

Ostatná novela zákona napomôže oprávnenej osobe precizovať rozsah požadovanej dokumentácie tak, aby jej povinná osoba predložila takú dokumentáciu, ktorá je relevantná s ohľadom na dosiahnutie cieľa finančnej kontroly alebo auditu. Uvedeným sa má zamedziť situáciám, kedy povinná osoba predkladala oprávnenej osobe zjavne nesúvisiacu dokumentáciu nad rámec požiadaviek oprávnenej osoby a v nadmernom rozsahu, čím dochádza k nadbytočnej administratívnej záťaži na oboch stranách ako aj s tým súvisiacim procesným prieťahom.

Oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná

oboznámiť povinnú osobu s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky a poučiť povinnú osobu o možnosti podať písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy v lehote najmenej päť pracovných dní odo dňa doručenia návrhu čiastkovej správy alebo návrhu správy, ak sa oprávnená osoba nedohodne s povinnou osobou inak.

Povinná osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je oprávnená

podať v lehote podľa § 20 ods. 4 písm. b) písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení, uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy; ak povinná osoba
k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy nepredloží námietky v lehote podľa § 20 ods. 4 písm. b), považujú sa zistené nedostatky, navrhnuté odporúčania, lehota na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a lehota na splnenie prijatých opatrení za akceptované.

Poznámka

Na základe aplikačnej praxe sa ustanovila univerzálna lehota pre povinnú osobu na zaslanie písomných námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy. Táto lehota sa na základe podnetov zo strany orgánov verejnej správy ustanovuje na minimálne päť pracovných dní. Z dôvodu napr. časovej tiesne sa povinná osoba s oprávnenou osobou môže dohodnúť aj na kratšej lehote na zaslanie námietok; uvedené je však potrebné vykonať preukázateľným spôsobom. Zároveň je naďalej možné, aby povinná osoba požiadala oprávnenú osobu aj o určenie dlhšej lehoty na podanie námietok, a to napr. vzhľadom na množstvo nedostatkov uvedených v návrhu (čiastkovej) správy, ich závažnosť, za účelom náležitého vypracovania námietok.

Oprávnená osoba pri vykonávaní finančnej kontroly na mieste a auditu je povinná

vopred, najneskôr pri vstupe oznámiť povinnej osobe alebo tretej osobe termín začatia a cieľ výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu.

Poznámka

Vzhľadom na aplikačnú prax sa upravil inštitút oznámenia termínu začatia a cieľa výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu tak, že takéto oznámenie je potrebné vykonať najneskôr pri vstupe podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z.
V praxi sa stávalo, že povinné osoby po informovaní oprávnenou osobou o začatí finančnej kontroly na mieste alebo auditu zámerne prispôsobovali overované skutočnosti.

Povinná osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná

prijať opatrenia na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku uvedených v čiastkovej správe alebo v správe a predložiť oprávnenej osobe písomný zoznam prijatých opatrení v lehote určenej oprávnenou osobou.

Poznámka

Ostatnou novelou zákona sa odstránil nesúlad medzi povinnosťou a oprávnením povinnej osoby. Podľa súčasného znenia § 21 ods. 3 písm. d) zákona č. 357/2015 Z. z. je povinná osoba povinná prijať v lehote určenej oprávnenou osobou opatrenia na nápravu nedostatkov uvedených v čiastkovej správe alebo správe a odstrániť príčiny ich vzniku, avšak v súčasnej platnej právnej úprave absentuje oprávnenie oprávnenej osoby určiť takúto lehotu ako aj oprávnenie povinnej osoby podať k tejto lehote námietky.

Návrh správy a návrh čiastkovej správy obsahuje

okrem stanovených náležitostí aj označenie oprávnenej osoby, mená, priezviská a podpisy zamestnancov oprávnenej osoby a prizvanej osoby, ktorí vykonali administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit; podpis týchto osôb sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa nevyžaduje, ak je návrh správy alebo návrh čiastkovej správy z vykonanej administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste podpísaný aspoň jedným zamestnancom oprávnenej osoby, ktorý vykonal administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, alebo ak je návrh správy alebo návrh čiastkovej správy z vykonaného auditu podpísaný zamestnancom povereným vedením auditu.

Poznámka

Za účelom zefektívnenia výkonu finančnej kontroly a auditu sa upravila náležitosť „podpis“ na návrhu správy alebo návrhu čiastkovej správy a správe alebo čiastkovej správe. Podľa pôvodnej právnej úpravy bolo potrebné uviesť na tejto dokumentácii podpisy všetkých zamestnancov, ktorí vykonali finančnú kontrolu, resp. audit, pričom bola zavedená výnimka z tejto povinnosti v prípade auditu, ak bola v prípadoch hodných osobitného zreteľa uvedená dokumentácia podpísaná zamestnancom oprávnenej osoby povereným vedením auditu. Táto výnimka sa novelou zákona rozširuje tak, že umožňuje neuvádzať podpisy všetkých zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak je návrh správy alebo návrh čiastkovej správy a správa alebo čiastková správa podpísaná aspoň jedným z týchto zamestnancov orgánu verejnej správy.

Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa pre účely finančnej kontroly ako aj auditu považujú najmä prípady práceneschopnosti zamestnancov orgánu verejnej správy alebo vyhlásenie mimoriadnej situácie. V súlade s novozavedeným § 2 písm. t) sa za podpis považuje vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam v elektronickej podobe nahrádzajúci vlastnoručný podpis, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila. Pri elektronickom podpisovaní návrhu správ alebo návrhu čiastkovej správy a správy alebo čiastkovej správy musí ale platiť predpoklad, že orgán verejnej správy má dostatočne materiálne zabezpečené podmienky na elektronický výkon finančnej kontroly alebo auditu, napríklad prostredníctvom príslušných informačných systémov.

Návrh správy a návrh čiastkovej správy obsahuje aj opis zistených nedostatkov spolu s ich odôvodnením a pri porušení osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, označenie konkrétnych ustanovení, ktoré boli porušené, spolu s návrhmi odporúčaní na nápravu zistených nedostatkov spolu s ich odôvodnením a na odstránenie príčin ich vzniku, opis zistených nedostatkov spolu s ich odôvodnením a pri porušení osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, označenie konkrétnych ustanovení, ktoré boli porušené, spolu s odporúčaniami navrhnutými na nápravu zistených nedostatkov spolu s ich odôvodnením a na odstránenie príčin ich vzniku so zohľadnením opodstatnenosti podaných námietok.

Poznámka

Z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty povinnej osoby sa zavádza povinnosť pre oprávnenú osobu v návrhu správy alebo návrhu čiastkovej správy a správe alebo čiastkovej správe spolu s opisom zistených nedostatkov a označenia konkrétnych ustanovení, ktoré boli porušené (pri porušení osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia) uvádzať aj ich odôvodnenie. Toto odôvodnenie musí byť dostatočne detailné tak, aby povinná osoba vedela jednoznačne určiť procesy alebo činnosti, v rámci ktorých boli identifikované nedostatky a všetky skutočnosti odôvodňujúce identifikáciu nedostatku. Odôvodnenie má povinnej osobe napomôcť pochopiť myšlienkové postupy zamestnancov oprávnenej osoby, ktorí zistenie identifikovali ako nedostatok.

Administratívna finančná
kontrola, finančná kontrola
na mieste a audit sú skončené dňom zaslania správy povinnej osobe

Zaslaním čiastkovej správy je skončená tá časť administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu, ktorej sa čiastková správa týka.

Ak sú administratívna finančná kontrola, finančná kontrola na mieste a audit alebo ich časť zastavené z dôvodov hodných osobitného zreteľa, administratívna finančná kontrola, finančná kontrola na mieste a audit alebo ich časť sú skončené vyhotovením záznamu s uvedením dôvodov ich zastavenia.

Oprávnená osoba bezodkladne zašle záznam povinnej osobe; to neplatí, ak povinná osoba zanikla.

Poznámka

Ostatná novela zákona sprecizovala skončenie finančnej kontroly alebo auditu záznamom aj v časti finančnej kontroly alebo auditu.

Mlčanlivosť

Zamestnanci oprávnenej osoby, fyzická osoba, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo uznesením, a prizvaná osoba sú povinní zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone finančnej kontroly a auditu.

Povinnosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu.

Osoby môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti štatutárny orgán oprávnenej osoby.

Poznámka

Ostatná novela zákona upravila v súvislosti s precizovaním definície zamestnanca aj ustanovenie upravujúce mlčanlivosť. V súvislosti s externalizáciou finančnej kontroly platí, že ustanovenia § 27 ods. 1 o mlčanlivosti sa rovnako vzťahujú aj na zamestnancov iného orgánu verejnej správy, ktorý je poverený výkonom finančnej kontroly podľa § 8 ods. 2 a § 9 ods. 4.

Pokuty

upravuje nové ustanovenie § 28. Orgán verejnej správy, ktorý vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, správca kapitoly štátneho rozpočtu, ktorý vykonáva vnútorný audit, alebo auditujúci orgán, ktorý vykonáva vládny audit alebo hodnotí kvalitu vykonávania finančnej kontroly alebo auditu,  je oprávnený uložiť za nesplnenie povinností uvedených v § 21 ods. 3, 4 a 6 alebo § 23

–   povinnej osobe alebo tretej osobe poriadkovú pokutu do výšky 100 000 eur,

–   zamestnancovi povinnej osoby alebo zamestnancovi tretej osoby poriadkovú pokutu do výšky 3 000 eur.

Ak fyzická osoba uvedená v § 7 ods. 2 nevykoná základnú finančnú kontrolu, vykoná základnú finančnú kontrolu v rozpore s § 7 ods. 2 a 3 alebo jej vyjadrenie podľa § 7 ods. 3 je nesprávne, auditujúci orgán alebo správca kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, je oprávnený uložiť jej pokutu do výšky 3 000 eur.

Uloženie pokuty

Za nevykonanie administratívnej finančnej kontroly, vykonanie administratívnej finančnej kontroly v rozpore s § 8, vykonanie finančnej kontroly na mieste v rozpore s § 9 alebo, ak čiastková správa alebo správa neobsahuje nedostatky, ktoré v čase výkonu administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste existovali, ale orgán verejnej správy ich nezistil, hoci na základe dostupných dokladov a skutočností ich zistiť mal, je auditujúci orgán alebo správca kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, oprávnený uložiť orgánu verejnej správy pokutu najviac do výšky sumy zodpovedajúcej sume verejných financií, ktoré boli neoprávnene poskytnuté alebo použité.

Auditujúci orgán alebo správca kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, je oprávnený uložiť pokutu orgánu verejnej správy

do výšky 100 000 eur za

–   nesplnenie povinností uvedených v § 5,

–   nesplnenie povinností uvedených v § 7 alebo

–   nesplnenie povinností uvedených v § 8, alebo vykonanie finančnej kontroly na mieste v rozpore s § 9, ak nie je splnená podmienka na uloženie pokuty podľa odseku 3.

Ministerstvo financií je oprávnené uložiť pokutu správcovi kapitoly štátneho rozpočtu do výšky 3 000 eur za nesplnenie povinností uvedených v § 15 ods. 4, § 16 ods. 1 alebo § 18 ods. 1 písm. a) a b).

Orgán verejnej správy je oprávnený uložiť osobe uvedenej v § 27 ods. 1 pokutu do výšky 3 000 eur za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 27 ods. 1.

Ak vládny audit vykonáva iná právnická osoba podľa § 19 ods. 5, pokutu podľa odsekov 1 až 4 je oprávnené uložiť ministerstvo financií. Ak porušenie, za ktoré sa môže uložiť pokuta podľa odsekov 2 až 4, zistí orgán verejnej správy, ktorý nie je oprávnený na uloženie pokuty podľa týchto odsekov, pokutu je oprávnený uložiť auditujúci orgán.

Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 až 6 sa prihliada na povahu, závažnosť, čas trvania a následky porušenia povinností.

Uložením pokuty podľa odsekov 1 až 5 nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie sa pokuta uložila. Pokutu podľa odsekov 1, 2, 4 a 5 možno uložiť opakovane.

Pokutu možno uložiť
do troch rokov

odo dňa, keď sa orgán verejnej správy, ktorý vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, správca kapitoly štátneho rozpočtu, ktorý vykonáva vnútorný audit, alebo auditujúci orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa porušenia povinností.

Pokuta je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Na konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 6 sa vzťahuje Správny poriadok. Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu, ak odsek 15 neustanovuje inak. Pokuty uložené podľa odsekov 1, 5 a 6 sú príjmom rozpočtu orgánu verejnej správy, ktorý ich uložil.

Poznámka

Po ostatnej novele zostáva zachované oprávnenie oprávnenej osoby (orgán verejnej správy, ktorý vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste, správca kapitoly štátneho rozpočtu, ktorý vykonáva vnútorný audit, alebo auditujúci orgán, ktorý vykonáva vládny audit alebo hodnotí kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu) uložiť v správnom konaní povinnej osobe alebo tretej osobe ako aj ich zamestnancom poriadkovú pokutu za nesplnenie povinností uvedených v § 21 ods. 3, 4 a 6 alebo § 23 zákona č. 357/2015 Z. z. Pokuty podľa § 28 odseku 1 sú oprávnené vyššie uvedené subjekty uložiť v správnom konaní aj vtedy, ak sa zistí nesplnenie uvedených povinností napr. pri overení splnenia prijatých opatrení.

Ďalej sa právnou úpravou precizovali ustanovenia § 28 tak, že sa ustanovil tzv. univerzálny správny orgán (auditujúci orgán) na ukladanie pokút podľa ods. 2 až 4, ak správny orgán na ukladanie pokút nie je určený (napr. ak porušenie ust. zákona č. 357/2015 Z. z., za ktoré je možné uložiť pokutu podľa ods. 2 až 4, zistí Najvyšší kontrolný úrad SR). To neplatí, ak pokuty ukladá správca kapitoly štátneho rozpočtu, ktorý vykonal vnútorný audit, keďže tomuto je táto kompetencia zverená priamo v relevantných ustanoveniach § 28 zákona č. 357/2015 Z. z.

Podľa § 28 ods. 3 je možné uložiť orgánu verejnej správy v správnom konaní pokutu až do výšky sumy zodpovedajúcej sume verejných financií, ktoré boli neoprávnene poskytnuté alebo použité, a to za nevykonanie administratívnej finančnej kontroly, ktorá vo vzťahu k tejto finančnej operácii vykonaná mala byť, alebo za jej vykonanie v rozpore s § 8. To isté platí aj pre finančnú kontrolu na mieste, ktorá sa vo vzťahu k finančnej operácii vykonala, ale v rozpore s § 9. Túto istú pokutu je možné uložiť aj za to, ak čiastková správa alebo správa neobsahuje nedostatky, ktoré v čase výkonu administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste existovali, ale orgán verejnej správy ich nezistil, hoci na základe dostupných dokladov a skutočností ich zistiť mal. Pokutu podľa tohto odseku je možné uložiť aj vtedy, ak orgán verejnej správy bude postupovať podľa § 8 ods. 1 druhá veta.

Vzhľadom na charakter tejto pokuty (pokuta za konkrétnu finančnú kontrolu, napriek vykonaniu ktorej došlo k neoprávnenému poskytnutiu alebo použitiu verejných financií) ju nie je možné uložiť opakovane.

Podľa ods. 4 je možné uložiť orgánu verejnej správy v správnom konaní pokutu až do výšky 100 000 eur, a to za nesplnenie povinností uvedených v § 5 alebo § 7. Taktiež je možné uložiť túto pokutu za nesplnenie povinností uvedených v § 8, alebo vykonanie finančnej kontroly na mieste v rozpore s § 9, ak nie je splnená podmienka na uloženie pokuty podľa odseku 3; t. j. ak ide o „systémové“ zlyhanie orgánu verejnej správy (napr. orgán verejnej správy nevykonáva administratívnu finančnú kontrolu vôbec, alebo vykonávanie administratívnych finančných kontrol je v rozpore s § 8, alebo finančné kontroly na mieste vykonáva v rozpore s § 9). Vzhľadom na to, že cieľom je, aby si orgán verejnej správy riadne plnil povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 357/2015 Z. z., túto pokutu je možné uložiť aj opakovane.

Do ustanovenia § 28 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z. sa dopĺňa pokuta pre správcu kapitoly štátneho rozpočtu za nesplnenie povinností uvedených v § 15 ods. 4 a § 16 ods. 1 tohto zákona až do výšky 3 000 eur.

Naďalej zostáva zachované to, že ak vládny audit vykonáva iná právnická osoba podľa § 19 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z., pokutu podľa odsekov 1 až 4 je oprávnené uložiť ministerstvo financií. V prípade „externalizácie“ výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste, vzhľadom na znenie návrhu zákona, je oprávnený konať v správnom konaní o uloženie pokuty podľa ods. 1 iný orgán verejnej správy podľa § 8 ods. 2 alebo podľa § 9 ods. 4, t. j. ten, ktorý reálne finančnú kontrolu vykonáva, keďže ide o tzv. poriadkové pokuty.

Pokuty uložené podľa § 28 ods. 2 až 4 zákona č. 357/2015 Z. z. sú príjmom štátneho rozpočtu a ostatné uložené pokuty sú príjmom toho orgánu verejnej správy, ktorý ich uložil (teda toho, ktorý vykonáva finančnú kontrolu alebo audit). Na konanie o uložení pokuty sa použijú ustanovenia Správneho poriadku.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2022

Finančná kontrola a audit začaté a neukončené do 28. februára 2022 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 28. februára 2022. Konania o uložení pokuty právoplatne neukončené do 28. februára 2022 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 28. februára 2022.

Poznámka

Prechodným ustanovením § 33b v odseku 1 sa upravilo, že finančná kontrola a audit začaté a neukončené do 28. februára 2022 sa dokončia podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2022. V odseku 2 sa ustanovilo prechodné obdobie na správne konania o uložení pokuty podľa príslušných ustanovení § 28 zákona č. 357/2015 Z. z.

Daňový poriadok

Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Zoznam podľa § 52 ods. 18 zverejní finančné riaditeľstvo najneskôr do 30. septembra 2022.

Daňovým subjektom, ktorým bolo doručené oznámenie o osobitných daňových režimoch, zašle daňový úrad oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti podľa § 53d ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 najneskôr do 30. júna 2022. To znamená, že pre finančnú správu sa vytvoril dostatočný  časový priestor na intenzívnu informačnú kampaň a na požadovanú technickú realizáciu indexu.

Zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych
a investičných fondov

Zákon č. 292/2014 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní príspevku v programovom období 2014 - 2020, postup a podmienky poskytovania príspevku, práva a povinnosti osôb v súvislosti s poskytovaním príspevku, pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy pri poskytovaní príspevku a zodpovednosť za porušenie podmienok poskytnutia príspevku.

Riadiaci orgán

Riadiacim orgánom je orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného zákonom o pôsobnosti orgánov štátnej správy. Riadiaci orgán plní úlohy podľa Čl. 123 ods. 1 a čl. 125 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Riadiaci orgán vykonáva overovanie podľa Čl. 125 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v platnom znení. ako finančnú kontrolu. Ak riadiaci orgán vykonáva overovanie ako administratívnu finančnú kontrolu, overuje len tie skutočnosti podľa zákona o finančnej kontrole a audite, ktoré so zohľadnením písomnej analýzy rizík určí tak, aby boli naplnené ciele finančnej kontroly.

Poznámka

Vzhľadom na umožnenie overovania administratívnou finančnou kontrolou na základe analýzy rizík v zákone č. 357/2015
Z. z., bolo potrebné novelizovať aj sériu zákonov, ktorých sa takýto spôsob overovania týka, a to predovšetkým zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tomto osobitnom predpise bolo potrebné upraviť základný prístup k výberu skutočností podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré sa budú vo vzťahu k poskytovaným finančným príspevkom overovať. Administratívnou finančnou kontrolou overuje riadiaci orgán len tie skutočnosti podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré určí so zohľadnením písomnej analýzy rizík tak, aby overením boli naplnené ciele finančnej kontroly, a to najmä dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami a realizácii finančnej operácie alebo jej časti.

Orgán auditu

Orgánom auditu je ministerstvo financií okrem orgánu auditu určeného vládou a okrem Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

Orgán auditu

–   plní úlohy podľa Čl. 127 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013,

–   koordinuje a usmerňuje spolupracujúce orgány pri vykonávaní úloh podľa Čl. 127 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013,

–   vykonáva dohľad nad činnosťou spolupracujúcich orgánov,

–   riadi vypracovanie plánov auditov orgánu auditu a spolupracujúcich orgánov,

–   overuje účty a ročný súhrn konečných audítorských správ a kontrol podľa Čl. 59 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26. 10. 2012),

–   vypracováva nezávislý posudok v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi, ktorý predkladá Európskej komisii v termíne podľa Čl. 59 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26. 10. 2012),

–   zverejňuje na webovom sídle ministerstva financií v termíne do 31. marca nedostatky a odporúčania z auditov vykonaných podľa Čl. 127 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013,

–   plní ďalšie úlohy v oblasti vládneho auditu.

Poznámka

Povinnosť orgánu auditu zverejňovať na webovom sídle ministerstva financií v termínoch do 28. februára a 31. augusta nedostatky a odporúčania z vládnych auditov bola do zákona č. 292/2014 Z. z. doplnená novelou č. 202/2021 Z. z. Nakoľko sú vládne audity vykonávané priebežne počas celého roka a ich výsledky sú sumárne oznamované Európskej komisii vo februári nasledujúceho roka formou výročnej kontrolnej správy, ostatnou novelou zákona sa termíny na zverejňovanie harmonizujú s platným systémom oznamovania výsledkov vládnych auditov voči Európskej komisii. Preto sa zaviedlo zverejňovanie nedostatkov a odporúčaní z vládnych auditov na webovom sídle ministerstva financií do 31. marca tak, aby bol zároveň vytvorený dostatočný časový priestor pre spracovanie nedostatkov a odporúčaní na základe zaslaných výročných kontrolných správ.

Zákon o finančných
nástrojoch financovaných
z európskych štrukturálnych a investičných fondov

Zákon č. 323/2015 Z. z. upravuje postupy a právne vzťahy pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj, vrátení príspevku na finančný nástroj a pri vykonávaní finančných nástrojov v programovom období 2014 – 2020 a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj, vrátení príspevku na finančný nástroj a pri vykonávaní finančných nástrojov.

Správca fondu fondov

Správcom fondu fondov je právnická osoba podľa ustanovení § 27, 31a a 31b zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Cieľom úpravy ustanovenia § 3 upravujúceho správcu fondu fondov, bolo zosúladenie právnej úpravy s aplikačnou praxou vykonávania finančných nástrojov v programovom období 2015 – 2020. Správca fondu fondov môže byť nielen správcovskou spoločnosťou, ale aj registrovaným správcom a neregistrovaným správcom podľa § 31a a § 31b zákona o kolektívnom investovaní.

Riadiaci orgán

Riadiaci orgán je oprávnený vykonávať kontrolu operácie u prijímateľa, správcu fondu fondov, ak sa finančné nástroje vykonávajú prostredníctvom fondu fondov, finančného sprostredkovateľa a konečného prijímateľa.

Riadiaci orgán vykonáva kontrolu ako finančnú kontrolu podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ak riadiaci orgán vykonáva kontrolu ako administratívnu finančnú kontrolu, overuje súlad operácie len s tými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré so zohľadnením písomnej analýzy rizík určí tak, aby boli naplnené ciele finančnej kontroly.

Poznámka

Ďalším osobitným predpisom, v ktorom bolo potrebné upraviť ustanovenia vzťahujúce sa na spôsob určenia skutočností overovaných administratívnou finančnou kontrolou, je zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uplatňuje sa rovnaký prístup ako pri zákone č. 292/2014 Z. z., t. j. riadiaci orgán administratívnou finančnou kontrolou overuje súlad finančnej operácie alebo jej časti len s tými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré so zohľadnením rizík určí riadiaci orgán tak, aby kontrolou boli naplnené ciele finančnej kontroly.

Zákon č. 368/2021 Z. z.
o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti

Zákon č. 368/2021 Z. z. upravuje finančné vzťahy pri vykonávaní mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (mechanizmus) vrátane poskytovania a používania prostriedkov mechanizmu, práva a povinnosti osôb v súvislosti s vykonávaním Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky (plán obnovy) a zodpovednosť za porušenie podmienok pri poskytovaní prostriedkov mechanizmu, pôsobnosť orgánov verejnej moci pri vykonávaní plánu obnovy a niektoré ďalšie vzťahy pri vykonávaní plánu obnovy.

Vykonávateľ

–   realizuje investíciu alebo realizuje reformu, ak ju nerealizuje prijímateľ na základe zmluvy,

–   poskytuje prostriedky mechanizmu prijímateľovi na základe zmluvy podľa § 14 a osobe vykonávajúcej finančné nástroje na základe zmluvy podľa § 19,

–   vykonáva priebežné monitorovanie plnenia a dosahovania míľnikov a cieľov,

–   vykonáva kontrolu u prijímateľa a u osoby vykonávajúcej finančné nástroje,

–   predkladá národnej implementačnej a koordinačnej autorite informácie a údaje potrebné na vypracovanie a predloženie žiadosti o vyplatenie finančného príspevku a sprievodného vyhlásenia,

–   poskytuje národnej implementačnej a koordinačnej autorite informácie o realizácii investície alebo realizácii reformy a o plnení a dosahovaní míľnikov a cieľov.

Ak vykonávateľ vykonáva kontrolu u prijímateľa a u osoby vykonávajúcej finančné nástroje ako administratívnu finančnú kontrolu, môže overiť len tie skutočnosti, ktoré so zohľadnením písomnej analýzy rizík určí tak, aby boli naplnené ciele tejto kontroly.

Poznámka

Novela zákona upravuje taktiež zákon č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetná úprava sa týka možnosti, ktorú zavádza novela zákona, a to vykonávať overovanie administratívnu finančnú kontrolu súladu finančnej operácie alebo jej časti len so skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré určí osobitný predpis. Predmetnou úpravou nie je dotknutá povinnosť vykonávať administratívnu finančnú kontrolu, avšak zavádza sa možnosť, aby vykonávateľ v rámci administratívnej finančnej kontroly overil len tie skutočnosti podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015  Z. z., ktoré so zohľadnením rizík určí tak, aby kontrolou boli naplnené ciele finančnej kontroly. Overovať súlad finančnej operácie alebo jej časti administratívnou finančnou kontrolou len s určenými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. je v zmysle novely zákona pre vykonávateľa možnosťou, a teda aj naďalej môže vykonávať administratívnu finančnú kontrolu vo vzťahu ku všetkým relevantným skutočnostiam podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. bez toho, aby bolo nutné vypracovať písomnú analýzu rizík. Zároveň týmto nie je vylúčené, aby na základe analýzy rizík určil všetky relevantné skutočnosti podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. ako rizikové.

Poskytovanie prostriedkov mechanizmu

Prostriedky mechanizmu sa poskytujú na základe priameho vyzvania podľa § 13 ods. 1 priamo určenému prijímateľovi, ktorým je aj prijímateľ určený rozhodnutím vlády, ktorý je v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy alebo je právnickou osobou zriadenou zákonom alebo právnickou osobou zriadenou na základe zákona, a ktorý vykonáva úlohy, na ktoré sa poskytujú prostriedky mechanizmu na účely dosahovania míľnikov a cieľov plánu obnovy.

Poznámka

Účelom právnej úpravy bolo zakotviť právomoc vlády rozhodnúť o určení konkrétneho prijímateľa, ktorému bude možné poskytnúť prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na realizáciu reformy alebo investície Plánu obnovy a odolnosti SR.

Majetok štátu

Na účely plnenia a dosahovania míľnikov a cieľov určených v pláne obnovy sa pri prevode výpočtovej techniky ako hnuteľného majetku štátu nadobudnutého z prostriedkov mechanizmu nepoužije zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Nadobúdateľom hnuteľného majetku štátu môže byť len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky plánu obnovy na poskytnutie tohto hnuteľného majetku štátu. Nadobúdateľ musí dodržať účel prevodu počas dohodnutej doby. Správca majetku štátu je oprávnený prevod hnuteľného majetku štátu zabezpečiť aj prostredníctvom právnickej osoby, ktorá nie je správcom majetku štátu, a to na základe písomnej zmluvy, v ktorej dohodne najmä rozsah a spôsob prevodu a použitia tohto hnuteľného majetku štátu v prospech nadobúdateľa.

Poznámka

Podľa čl. II odsek 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2041, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa pod míľníkmi a cieľmi rozumejú miery pokroku pri vykonávaní reformy alebo implementácii investície, pričom miľníky predstavujú kvalitatívne výsledky a ciele kvantitatívne výsledky. Plnenie niektorých konkrétnych špecifických cieľov a miľníkov stanovených v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR si vyžaduje osobitný postup pri nakladaní s hnuteľným majetkom štátu nadobudnutým z prostriedku mechanizmu. Napríklad v rámci komponentu 17 pri investícii č. 9 „Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a distribúcia senior tabletov“ je realizácia projektu zameraná na postupné zaškolenie seniorov a znevýhodnených osôb, vývoj a prispôsobenie aplikácii a následnú distribúciu tabletov seniorom. Podobná situácia, pokiaľ ide o výpočtovú techniku, je aj v rámci ďalších komponentov. V rámci tejto investície je v Pláne obnovy a odolnosti, ktorý schválila vláda SR a Európska komisia, stanovených niekoľko cieľov:

–   Zlepšiť digitálne zručnosti min. 17 800 seniorom a znevýhodneným osobám formou prezenčných a e-learningových školení.

–   Poskytnúť Senior tablety a ďalšie nástroje seniorom a ďalším osobám so znevýhodneného prostredia na umožnenie a zvýšenie motivácie využívania elektronických služieb a e-learningových školení.

–   Poskytnúť prístup k špeciálnym aplikáciám adresujúcim potreby seniorov a znevýhodnených osôb a implementovať do nich hlasové ovládanie s cieľom zjednodušiť prístup k využívaniu funkcionalít.

–   Sprístupniť seniorom dodatočnú funkcionalitu ako napríklad komunikácia s rodinou alebo vyhľadávanie spoľahlivých zdravotníckych informácii.

–   Podporiť a poskytnúť digitálnu gramotnosť a zručnosti žiakov základných škôl a stredných škôl.

Príslušný vykonávateľ investície je však pri dosahovaní vyššie uvedených cieľov limitovaný ustanoveniami o nakladaní hnuteľného majetku štátu podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona o správe majetku štátu. Obdobné implementačné problémy by mohli nastať aj pri ďalších investíciách, ktoré predpokladajú nadobudnutie hnuteľného majetku do vlastníctva vykonávateľa a jeho následného prevodu na iné osoby, a to výlučne za účelom naplnenia stanoveného cieľa, respektíve miľníka (t. j. nie v prípade, že opatrenie uvádza len v texte Plánu obnovy a odolnosti SR, ale musí ísť o súčasť miľníka alebo cieľa). Výlučne na účely plnenia miľníkov a cieľov uvedených v pláne obnovy a odolnosti pre konkrétnu investíciu, bolo potrebné v § 13 osobitne upraviť výnimku z postupu podľa zákona o správe majetku štátu. Zároveň sa ustanovuje, že nadobúdateľ hnuteľného majetku nadobudnutého z prostriedkov mechanizmu musí spĺňať podmienky, za akých mu možno v súlade s cieľmi stanovenými v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR tento hnuteľný majetok štátu poskytnúť. Nadobúdateľ je zároveň povinný dodržať dobu, po ktorú je potrebné účel prevodu majetku zachovať, ak táto doba bola dohodnutá.

Novela zákona nadobudla účinnosť 1. marca 2022. Dátum nadobudnutia účinnosti zákona bol určený tak, aby jeho adresáti mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.

Ing. Lukáš Fudák