Faktoring a forfaiting

Faktoring a forfaiting je potrebné považovať medzi následné zabezpečovacie inštitúty – tzv. „ex post“ zabezpečovacie nástroje, ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Ide o metódy odkúpenia a predaja pohľadávok a preberania dlhu ako prostriedok riešenia reťazovej platobnej neschopnosti v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Faktoring a forfaiting je tak nutné chápať nielen ako možnosť prefinancovania pohľadávok, zrýchlenia cash-fllow a získania finančných zdrojov inou ako bankovou cestou, ale aj výhodná služba pre správu pohľadávok, pre ich zabezpečenie a pre informovanosť dodávateľov.

Faktoring

predstavuje metódu odkúpenia krátkodobých pohľadávok veriteľa špecializovanou firmou (tzv. faktorom). Jeho podstata spočíva v prevzatí oprávnenia veriteľa vymáhať splnenie záväzku faktorom za odplatu. Faktor sa stáva majiteľom pohľadávky a vstupuje do právneho postavenia veriteľa, pričom na prevod pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka. Pohľadávky faktor financuje na základe posúdenia ich celkovej kvality a rizík vznikajúcich u jednotlivých odberateľov. Tie sú zvyčajne z časti eliminované dlhodobým charakterom spolupráce s klientom, možnosťou kompenzácie záväzkov a snahou odstraňovať koncentráciu voči jednotlivým odberateľom. Skutočnosť, že faktoringové firmy pracujú s pohľadávkami s kratšou splatnosťou, vyplýva z nemožnosti preberať riziko odberateľa na dlhšiu dobu a hlavne zo skutočnosti, že bez bankového istenia sú dodávané komodity, pre ktoré je krátka splatnosť obvyklá.

Samotné postúpenie pohľadávky klienta faktoringovej spoločnosti vyplýva z príslušnej faktoringovej zmluvy a tzv. cesijnej klauzuly uvedenej v príslušnej faktúre. Klient postupuje pohľadávky faktoringovej spoločnosti a tá sa stáva ich novým výhradným vlastníkom. V zmluve sa klient zaväzuje, že všetky pohľadávky vznikajúce za jeho odberateľmi, bude postupovať faktoringovej spoločnosti. Tá naopak potvrdzuje, že na postúpené pohľadávky poskytne klientovi preklenovací úver v dohodnutej výške bezprostredne po prevzatí príslušných faktúr a súčasne sa postará o ich inkaso. Voči odberateľom vystupuje ako ich nový veriteľ a pri nedodržaní lehoty splatnosti zabezpečuje upomienkovanie, prípadne ďalšie inkasné postupy až po právne vymáhanie.

O faktoring však nejde v prípade, keď sa prihlási tretí subjekt s cieľom vymoženia pohľadávky za odmenu, ktorá môže byť stanovená paušálnou sumou alebo v závislosti od výšky vymoženého objemu pohľadávok. V takomto prípade totiž pohľadávka neprechádza na vymožiteľa pohľadávky, a pri vymáhaní pohľadávky (záväzku) vymožiteľ vystupuje ako splnomocnený zástupca veriteľa. Vymožiteľ záväzku vlastne v týchto prípadoch vystupuje ako akýsi sprostredkovateľ. Nepreberá na seba riziko vymoženia pohľadávky, a preto nedochádza ani k zmene v osobe veriteľa.

Základné typy a druhy faktoringu

Domáci faktoring – odkúpenie pohľadávok voči domácim odberateľom

Zahraničný faktoring – odkúpenie pohľadávok voči zahraničným odberateľom

Regresný faktoring – je spôsob odkupovania pohľadávok s možnosťou uplatnenia spätného odpredaja pohľadávky klientovi alebo uplatnenia niektorého zo zabezpečovacích nástrojov v prípade, že odberateľ neuhradí plnú výšku pohľadávky resp. neuhradí pohľadávku vôbec. Dodávateľ ručí faktorovi za riadne splnenie pohľadávky do plnej výšky poskytnutého preddavku.

Bezregresný faktoring – je spôsob odkupovania pohľadávok, kde riziko neuhradenia pohľadávky odberateľom z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle preberá faktor.

Faktor odkupuje pohľadávky od podnikov pred ich splatnosťou, resp. ihneď po ich vzniku. Pre faktora sa tak vytvára možnosť vhodného investovania dočasne voľného kapitálu. Faktoring zároveň vytvára nové možnosti prístupu dodávateľov k finančným zdrojom, keďže dodávateľ nemusí viazať svoj kapitál v pohľadávkach. Faktoring zvyšuje možnosti poskytovania dodávateľského úveru, posilňuje pozíciu dodávateľa na trhu, znižuje dodávateľské riziko, odbremeňuje dodávateľa od administratívnej práce spojenej s evidenciou a inkasom pohľadávky.

Základné charakteristické znaky faktoringu možno definovať ako:

a)  odkupovanie pohľadávok

Faktor odkupuje pohľadávku a vedie evidenciu pohľadávok, čím plní finančnú funkciu, zabezpečovaciu funkciu a funkciu poskytovania služieb. Riziko preberá iba v prípade nezaplatenia pohľadávky, t.j. ručí za platobnú neschopnosť, resp. za neochotu dlžníka platiť (pri faktoringu s regresom neručí za zaplatenie pohľadávky). Krytie ostatných rizík (napr. kurzové riziko) musí byť dohodnuté osobitne.

b)  krátkodobý charakter pohľadávok

Faktor odkupuje iba krátkodobé pohľadávky (so splatnosťou do 1 roka).

c)  stanovenie rámca na odkupovanie pohľadávok

Faktor odkupuje pohľadávky do určitej výšky (do určitého rámca dohodnutého vo faktoringovej zmluve), príp. pohľadávky vedené iba v jednej mene, časovo, resp. geograficky rozlíšené a pod.

d)  uskutočňovanie v konvertibilných menách

Faktoring sa najčastejšie používa v zahraničnom obchode (ide o tzv. exportný faktoring), kde môže pokryť takmer celú hodnotu pohľadávky.

e)  pri faktoringu musí zákazník faktoringovej spoločnosti (predávajúci) uhradiť faktorovi náklady spojené s odkúpením, evidenciou, inkasom a vymáhaním pohľadávky.

Všetky tieto náklady plus svoj zisk premietne faktor do tzv. faktoringového poplatku, ktorý sa líši v závislosti od toho, v akom sektore podniká predávajúci (zákazník faktora), od výšky obrátkovosti pohľadávky, od finančného krytia a zabezpečenia pohľadávky, od celkovej analýzy spoločnosti.

Zjednodušená definícia faktoringu hovorí, že ide o financovanie krátkodobých pohľadávok. Faktoringová spoločnosť odkupuje krátkodobé pohľadávky z iniciatívy majiteľa pohľadávky (veriteľa), tzn. je ochotná a schopná financovať pohľadávky vznikajúce z dodávok tovaru či poskytnutia služieb na obchodný úver bez akéhokoľvek bankového zabezpečenia veriteľa. Pohľadávky financuje na základe dôkladného posúdenia ich celkovej kvality a rizík, ktoré vznikajú u jednotlivých odberateľov. Tie sú zvyčajne z časti eliminované dlhodobým charakterom spolupráce, neúplným financovaním pohľadávok (spravidla do výšky 70 – 80 % ich hodnoty), možnosťou kompenzácie záväzkov, nízkou koncentráciou pohľadávok voči jednotlivým odberateľom a krátkodobou splatnosťou pohľadávok. Faktoringové spoločnosti pracujú s pohľadávkami s kratšou dobou splatnosti, pretože nemôžu detailne poznať množstvo odberateľov, a teda nemôžu preberať riziko z nezaplatenia odberateľom na dlhšiu dobu, k čomu sa pridáva aj slabé zabezpečenie pohľadávok (napr. nie sú kryté bankovou zárukou).

Z právneho hľadiska je faktoring služba spočívajúca na princípe postúpenia pohľadávok. Samotné postúpenie pohľadávky klienta faktoringovej spoločnosti vyplýva z príslušnej faktoringovej zmluvy a tzv. cesijnej klauzuly uvedenej na príslušnej faktúre. Postúpenie pohľadávok predstavuje jadro celej faktoringovej operácie. Pred uzavretím faktoringovej zmluvy si faktoringová spoločnosť obyčajne zaobstaráva a preveruje informácie o hospodárení dodávateľa a jeho zákazníkov. Faktoringová zmluva sa môže týkať odkúpenia jednotlivých pohľadávok, všetkých pohľadávok, príp. odkupovania pohľadávok v rámci vopred dohodnutého limitu, ktorý predstavuje buď absolútny objem pohľadávok, alebo relatívny podiel (určité percento z celkovej sumy pohľadávok), a ktorý sa obnovuje po úhrade splatných pohľadávok. V zmluve sa klient zaväzuje, že dohodnuté pohľadávky vznikajúce za jeho odberateľmi, bude postupovať faktoringovej spoločnosti. Faktor potom proti riadne postúpeným pohľadávkam poskytne klientovi tzv. preklenovací úver v dohodnutej výške (obvykle až do výšky 70 – 80 % z hodnoty postúpenej pohľadávky). Voči odberateľom následne vystupuje ako nový veriteľ a pri nedodržaní lehoty splatnosti zabezpečuje ďalší inkasný postup od upomienkovania až po právne vymáhanie.

Predaj pohľadávok faktorovi sa uskutočňuje za odmenu, ktorá spočíva v poplatku (náklady na evidenciu, vymáhanie a inkaso pohľadávok) a v provízii za prevzaté pohľadávky. Provízia sa môže dojednať v absolútnej sume alebo ako určité percento z vymožených pohľadávok.

Výhodou faktoringu je to, že veriteľ nemá náklady s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi alebo viacerým dlžníkom. Komunikuje len s jedným subjektom – faktorom. Veriteľ je takto odbremenený od vymáhania pohľadávok, môže sa venovať svojej hlavnej náplni činnosti a prostredníctvom faktora získava disponibilný kapitál, ktorý však nie vždy bude zodpovedať menovitej hodnote pohľadávok. Ďalšou výhodou faktoringu je, že prostredníctvom neho sa veriteľ môže vyhnúť kurzovým stratám v prípade zahraničných dlžníkov a prostredníctvom faktora môže získavať dôležité informácie o bonite svojich dlžníkov (odberateľov).

Výhody faktoringu

•    promptné poskytnutie finančných zdrojov,

•    pomoc preklenúť dlhšie splatnosti,

•    poskytnutie potrebnej hotovosti na prevádzku,

•    zvýšenie objemu predaja na nezabezpečený dodávateľský úver,

•    umožnenie podnikateľským subjektom zvýšiť obrat,

•    zlepšenie platobnej schopnosti,

•    nezaťaženie bilancie tak, ako keď ide o klasický úver,

•    zlepšenie finančných ukazovateľov firmy, predovšetkým likvidity,

•    zlepšenie platobnej disciplíny odberateľov,

•    presun starostlivosti o pohľadávky z veľkej časti na faktoringovú spoločnosť, ktorá zabezpečuje ich správu, inkaso a monitoring,

•    dôraz na správnosť dokumentácie znižuje riziko právnych sporov a sprehľadňuje obchodné vzťahy.

Využitie faktoringových služieb je veľmi vhodné, ak je podnikateľ trhom nútený do dlhších splatností, pociťuje potrebu zrýchliť obeh peňažných prostriedkov alebo uvažuje o možnosti poskytnúť svojim stálym odberateľom dlhšie splatnosti.

Forfaiting

predstavuje metódu financovania vývozných úverov, pri ktorom na rozdiel od faktoringu asistuje aj banka. Možno ho však použiť aj v tuzemských obchodných vzťahoch s použitím prvkov bankovej záruky. Forfaiting predstavuje zvláštnu formu zahraničného obchodu v strednodobom a dlhodobom horizonte. Prakticky ide o odkupovanie pohľadávok forfaitingovou organizáciou (tzv. „forfaitérom“ býva zvyčajne banka) a používa sa pri dodávkach strojov, zariadení a investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako 1 rok. Subjekt odkupujúci pohľadávky (t. j. „forfaitér“) nemôže uplatniť spätný postih vývozcu, ak pohľadávka nie je dovozcom riadne zaplatená – odkúpenie pohľadávok prebieha bez možnosti spätného regresu na vývozcu. Znamená to, že vývozca dostane svoju pohľadávku zaplatenú „forfaitérom“ a všetky riziká spojené s odkupovanými pohľadávkami (politické, obchodné, úverové, riziko z nezaplatenia pohľadávky, riziko nepriaznivého kurzového vývoja a zmeny úrokových sadzieb) plne prechádzajú na forfaitéra.

V prípade forfaitingu ide o odkúpenie pohľadávok, ktoré nie sú ešte splatné. Na jeho základe dochádza k úverovaniu veriteľa bankou bez preverovania jeho bonity a bez vyžadovaní formálnych záruk z jeho strany. Toto zvýšené riziko sa premieta vo výške provízie. Na rozdiel od faktoringu je pri forfaitingu riziko konečného nezaplatenia veľké (najmä z dôvodu dlhodobého charakteru pohľadávky), preto forfaitingové spoločnosti často vyžadujú zabezpečenie takýchto pohľadávok (napr. banková záruka). Princíp forfaitingu je rovnaký ako u faktoringu, len tu musí vždy pohľadávka vzniknúť, odkupujú sa dlhodobé pohľadávky a vyžaduje sa záruka. Za forfaitingový obchod si spoločnosť účtuje tzv. forfaitingový poplatok, ktorý je stanovený individuálne v závislosti od obtiažnosti a rizika forfaitingového obchodu. Faktoring a forfaiting sa zhodujú najmä v tých výhodách, že pre faktoringovú resp. forfaitingovú spoločnosť tieto operácie znamenajú možnosť využitia ich voľného kapitálu za vyšší úrok a dodávateľovi prinášajú výhodu okamžitej úhrady pohľadávky a elimináciu rôznych druhov rizík. Forfaiting sa od faktoringu odlišuje vyšším rizikom, strednodobou a dlhodobou splatnosťou pohľadávok, ako aj vyššími nákladmi (práve z dôvodu väčších rizík a z dlhšej doby splatnosti odkupovaných pohľadávok). „Forfaitér“ si v určitých prípadoch ponecháva právo postihu dodávateľa (predávajúceho), resp. s ním dohodne podielové krytie pohľadávky. V prípade forfaitingu ide o individuálne dohodnuté služby, neodkupuje sa celý blok pohľadávok a „forfaitér“ väčšinou neposkytuje dodatočné služby.

Postupy účtovania priamo neustanovujú spôsob účtovania faktoringu,

resp. forfaitngu. Vzhľadom k tomu, že v podstate ide o postúpenie pohľadávok na špecializovaný subjekt zaoberajúci sa touto problematikou, bude celý postup účtovania týchto operácií spočívať v princípe rovnako ako pri bežnom účtovaní postúpenia pohľadávok (v sústave podvojného účtovníctva na strane postupcu účtovanie o výnose z postúpenej pohľadávky a o odpise postúpenej pohľadávky, resp. na strane faktoringovej spoločnosti – postupníka o obstaraní pohľadávky postúpením; v sústave jednoduchého účtovníctva na strane postupcu v zmysle ustanovení § 14 ods. 8 až 12 Postupov účtovania v JÚ).

V prípade faktoringu sa prijaté peňažné prostriedky na základe zmluvy o finančno-úverovom obchode – t. j. faktoringu, ktoré poskytne účtovnej jednotke faktor ako zálohovú platbu za postúpené pohľadávky účtujú v prospech účtu 249 – Ostatné krátkodobé finančné výpomoci so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 221 – Bankové úvery. Vzhľadom na skutočnosť, že faktor v zmysle uzatvorenej zmluvy o faktoringu nepreberá na seba riziko z prípadného nezaplatenia pohľadávky dlžníkom a účtovná jednotka (klient) je povinná vrátiť prijatú zálohovú platbu, vrátane úrokov a poplatkov, o postúpení pohľadávky sa účtuje až po inkase pohľadávky na základe oznámenia (vyúčtovania) faktorom.

Príklad 1

Podvojné účtovníctvo

Pohľadávku v hodnote 30 000 eur spoločnosť ALFA, s. r. o. postúpi faktoringovej spoločnosti, ktorá pri podpise zmluvy o postúpení uhradí spoločnosti ALFA, s.r.o. 80 % hodnoty pohľadávky. Zmluvne dohodnutá provízia faktoringovej spoločnosti je 15 % nominálnej hodnoty pohľadávky, tzn. 4 500 eur. Faktoringová spoločnosť uhradí po vymožení pohľadávky na účet spoločnosti ALFA, s. r. o. ešte 1 500 eur.

Výnos z postúpenia pohľadávok je nutné účtovať v zmysle § 78 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ na účte 646 – Výnosy z odpísaných pohľadávok. Súčasne so zaúčtovaním výnosu z postúpenej pohľadávky sa účtuje odpísanie menovitej hodnoty pohľadávky na účte 546 – Odpis pohľadávky.

Postupy účtovania v sústave JÚ upravujú spôsob a dopad účtovania postúpenia pohľadávok v jednoduchom účtovníctve u postupcu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 8 až ods. 11. Pre účely faktoringu bude potrebné predpokladať, že postupca v účtovnom období, v ktorom bola pohľadávka postúpená príjem z postúpenej pohľadávky od faktoringovej spoločnosti obdržal. Za tohoto predpokladu sa bude účtovať nasledovne:

a)  k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok zánik pohľadávky z dôvodu jej postúpenia v menovitej hodnote,

b)  k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s faktorom,

c)  príjem z postúpenej pohľadávky od faktora v Peňažnom denníku medzi príjmy zahrnované do základu dane ako tzv. „ostatný príjem“ [§ 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu Postupov účtovania v JÚ] v okamihu jeho prijatia a v knihe pohľadávok sa účtuje zánik pohľadávky v ocenení podľa písmena b),

d)  v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje v rámci Peňažného denníka rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou, ak bola pohľadávka postúpená za cenu nižšiu ako je jej menovitá hodnota medzi „ostatné príjmy“ zahrnované do základu dane z príjmov [§ 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu Postupov účtovania].

Príklad 2

Jednoduché účtovníctvo

Pohľadávku v hodnote 30 000 eur fyzická osoba – podnikateľ postúpi faktoringovej spoločnosti, ktorá pri podpise zmluvy o postúpení mu uhradí 80 % hodnoty pohľadávky. Zmluvne dohodnutá provízia faktoringovej spoločnosti je 15 % nominálnej hodnoty pohľadávky, t.j. 4 500 eur. Faktoringová spoločnosť uhradí po vymožení pohľadávky na účet fyzickej osoby 1 500 eur.

Účtovanie v JU bude pozostávať z niekoľkých účtovných zápisov realizovaných v deň úhrady, resp. v rámci uzávierkových účtovných operácií:

-   v peňažnom denníku sa bude v deň úhrady účtovať o príjme z postúpenia pohľadávky vo výške 24 000 eur – stĺpec „Príjmy zahrnované do základu dane – ostatné príjmy“,

-   postúpenie pohľadávky v hodnote 30 000 eur je potrebné zaevidovať v knihe pohľadávok tak, aby táto v účtovnej evidencii fyzickej osoby nefigurovala,

-   v knihe pohľadávok sa zaúčtuje pohľadávka fyzickej osoby voči faktoringovej spoločnosti vo výške neuhradenej časti postúpenej pohľadávky 6 000 eur,

-   v knihe záväzkov sa zaúčtuje vznik záväzku voči faktoringovej spoločnosti vo výške dohodnutej provízie 4 500 eur,

-   po vymožení pohľadávky faktoringovou spoločnosťou a uhradení zostávajúcej dohodnutej časti na účet fyzickej osoby sa v deň prijatia platby zaúčtuje príjem 1 500 eur – stĺpec „Príjmy zahrnované do základu dane – ostatné príjmy“,

-   v knihe záväzkov sa zaúčtuje zánik záväzku voči faktoringovej spoločnosti vo výške dohodnutej provízie 4 500 eur vzájomným započítaním,

-   v knihe pohľadávok sa zaúčtuje zánik pohľadávky fyzickej osoby voči faktoringovej spoločnosti vo výške neuhradenej časti postúpenej pohľadávky 4 500 eur vzájomným započítaním,

-   v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje vzájomný zápočet realizovaný po vymožení pohľadávky – do stĺpca „Príjmy zahrnované do základu dane – ostatné príjmy“ sa zaúčtuje 4 500 eur ako príjem zo zostávajúcej časti pohľadávky, do stĺpca „Výdavky ovplyvňujúce základ dane – Služby“ sa zaúčtuje 4 500 eur ako výdavok vynaložený ako provízia za faktoringové služby.

Uvedeným spôsobom účtovania sa zároveň zabezpečí dodržanie ustanovenia § 17 ods. 12 písm. a) ZDP, na základe ktorého je u podnikateľa v jednoduchom účtovníctve súčasťou základu dane pri postúpení pohľadávky hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ju podnikateľ predal (postúpil) za cenu nižšiu, ako je jej hodnota.

Faktoring a forfaiting v ZDP

Podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP sa za daňový výdavok pri postúpení pohľadávky považuje menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ZDP.

V prechádzajúcom uvedenom príklade (PÚ) teda spoločnosť ALFA, s. r. o. môže do daňových nákladov uplatniť celú menovitú hodnotu pohľadávky účtovanú na účte 546 (30 000 eur), keďže z postúpenia jej plynie výnos účtovaný na účte 646, ktorý je zahrnovaný do základu dane vo výške rovnajúcej sa menovitej hodnote pohľadávky. Uvedené platí napriek skutočnosti, že spoločnosť ALFA, s. r. o. nezinkasovala plnú sumu zodpovedajúcu menovitej hodnote pohľadávky, keďže došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávky z titulu výnosu z postúpenia pohľadávky a záväzku voči faktoringovej spoločnosti z titulu faktoringovej provízie.

V prípade fyzických osôb, ktorý účtujú v JÚ, resp. ktorý vedú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP sa uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d) ZDP. To znamená, že základ dane z príjmov u takýchto daňovníkov sa:

•    zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota, pričom pri postúpení pohľadávky za cenu vyššiu, ako je jej menovitá hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena,

•    zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

Vo vyššie uvedenom príklade (JÚ) teda menovitá hodnota pohľadávky je prostredníctvom príjmov obdržaných od faktoringovej spoločnosti (realizovaných úhradou a vzájomným zápočtom) zahrnutá celá do základu dane, tzn. že nie je potrebná žiadna ďalšia úprava základu dane v zmysle § 17 ods. 12 písm. a) ZDP.

Faktoring a forfaiting v zákone o DPH

Pri posudzovaní faktoringu a forfaitngu z aspektu DPH je potrebné vychádzať z ustanovení § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) a z § 39 tohto právneho predpisu. Ustanovenie § 10 ods. 2 písm. b) zákona o DPH nepovažuje postúpenie pohľadávky, ktoré je základom celej faktoringovej operácie za dodanie služby. Ustanovenie § 39 zákona o DPH zasa vymenúva tie finančné činnosti, ktoré sú oslobodené od dane. Aj keď finančné služby poskytujú zväčša banky, oslobodenie od dane podľa tohto paragrafu uplatnia aj iné subjekty, ak vykonávajú činnosti uvedené v odseku 1 spomínaného paragrafu. Ustanovenie taxatívne uvádza, že oslobodené od DPH sú okrem iného aj činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov s výnimkou vymáhania dlhov. Vymáhanie dlhov je teda činnosť, ktorá podlieha dani – možno teda odvodiť, že faktoring je služba vylúčená z oslobodenia od dane a základom pre zdanenie je poplatok za správu pohľadávky a provízia, ktorú si účtuje faktoringová spoločnosť (vzťahuje sa aj na tie subjekty, ktoré nie sú faktoringové spoločnosti, ale vykonávajú činnosť, ktorá spočíva v odkupovaní dlhov s tým, že preberá na seba riziko neschopnosti dlžníka splácať dlh).

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 19

(3) Daňovými výdavkami sú aj

a)  odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku, pričom tento limit výšky odpisov sa nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka, a ak ide o mikrodaňovníka, ktorým je fyzická osoba, len na prenájom hmotného majetku zaradeného do obchodného majetku [§ 2 písm. m)] v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2; neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu,

b)  zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení

1. predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52, rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny ...