Exekučné zrážky

Zrážky zo mzdy nad rámec ustanovený § 131 Zákonníka práce možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, ktorými sú Civilný sporový poriadok, Exekučný poriadok a nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z.n.p., naposledy v znení nariadenia vlády SR č. 390/2021 Z. z..

Zrážky zo mzdy sa vykonávajú z čistej mzdy povinného,

ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a odvody povinného poistenia zamestnanca. Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa do nej sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, najmä pri pracovných cestách.

Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma, ktorá je:

•  140 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky,

•  po 25 % zo základnej sumy na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné. Táto suma sa započítava aj na manžela, ktorý má samostatný príjem.

Vypočítaná suma sa zaokrúhľuje podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. na eurocenty smerom nadol. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo základnej sumy na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma podľa Exekučného poriadku z ktorej sa vypočíta základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

V prípade prednostnej pohľadávky podľa § 71 ods. 2 Exekučného poriadku a ak nejde o prednostnú pohľadávku na výživné na maloleté dieťa, základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť, je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa k základnej sume určenej podľa predchádzajúcich pravidiel započítava 25 % z výšky základnej sumy, čo rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, k základnej sume sa započítava 25 % z výšky základnej sumy určenej na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.

Prednostnými pohľadávkami podľa § 71 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z. z. v z.n.p. sú:

a)  pohľadávky výživného,

b)  pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,

c)  pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,

d)  pohľadávky náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným, pohľadávky trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby, zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody a zavinených trov výkonu trestu odňatia slobody voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným,

e)  pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu,

f)  súdne pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 300 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy povinného je výsledkom čistej mzdy po odpočítaní základnej sumy. Tento rozdiel sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, pričom z nej možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa vždy pripočíta k základnej sume, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, a vyplatí sa povinnému. Prednostnými pohľadávkami sú: pohľadávky výživného, pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví alebo úmyselným trestným činom, pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť toto poistné, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach sociálneho poistenia, pohľadávky z prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa, príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami.

Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z. z. o úprave súm životného minima boli od 1. 7. 2023 určené sumy životného minima, ktoré budú platiť do 30. 6. 2024 (alebo do najbližšej zmeny súm životného minima).

Pri výpočte zrážok zo mzdy sa od júla 2023 používajú základné sumy, ktorými sú:

•    140 % zo životného minima, t.j. suma 376,43 eur na osobu povinného,

•    po 25 % zo základnej sumy 376,43 eur, t.j. po 94,10 eur na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné,

•    suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 300 % zo životného minima, t.j. suma 1 129,29 eur.

V prípade, že sa zrážky vykonávajú na úhradu pohľadávky, ktorou je výživné pre maloleté dieťa, zachováva sa aj v prípade poberateľov dôchodkových dávok zvýšená ochrana oprávnených nárokov maloletých detí.

Poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,

alebo dňom doručenia oznámenia (príkazu) o vykonávaní zrážok zo mzdy zamestnávateľovi.

Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky, zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky.

Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy, zamestnanec, prípadne príjemca platieb, ktorý má pochybnosti o správnosti vykonávaných zrážok zo mzdy, môže podľa § 78 Exekučného poriadku požiadať exekútora o určenie, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zamestnanca zrážať, a ak je viac oprávnených príjemcov zrážok, koľko z nej pripadne na každého z nich.

Zrážku nevykonáva zamestnávateľ, ale platiteľ dávky alebo príspevku (napr. pobočka Sociálnej poisťovne, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, obecný alebo mestský úrad). Ing. Zuzana Cingelová