Exekúcia zrážkami zo mzdy

Právo na mzdu je jedným zo základných práv, ktoré zamestnancom priznáva už priamo Ústava SR. V zmysle Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

AK POVINNÝ DOBROVOĽNE NESPLNÍ TO, ČO MU UKLADÁ VYKONATEĽNÉ ROZHODNUTIE (tzv. exekučný titul – ust. § 41), ktoré priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, môže podať oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, pričom jedným zo spôsobov exekúcie, ktoré zákon pripúšťa, je exekúcia zrážkami zo mzdy (ust. § 66 a nasl.). Tento spôsob výkonu exekúcie postihuje nárok povinného na mzdu a na peňažné plnenia rovnocenné mzde (plat).

V PRÍPADE VÝKONU EXEKÚCIE ZRÁŽKAMI ZO MZDY exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí o začatí exekúcie oprávneného a povinného a súčasne nariadi platiteľovi mzdy povinného, aby odo dňa doručenia príkazu za začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonával z jeho mzdy určené zrážky a nevyplácal takto zrazené sumy povinnému.

Upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy je potrebné odlíšiť od príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, aj keď sa tieto procesné úkony vykonajú simultánne. Proti príkazu na začatie exekúcie sa nemôže brániť ani povinný a ani platiteľ mzdy a nie sú proti nemu prípustné ani námietky. Námietky môže podať povinný len proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Exekučný príkaz vydá exekútor po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, resp., ak boli podané námietky, tak po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie súdu, ktorým boli podané námietky zamietnuté. Exekútor je povinný doručiť príkaz na začatie exekúcie povinnému a platiteľovi mzdy do vlastných rúk. Dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy, stráca povinný právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

Odo dňa doručenia príkazu na vykonanie exekúcie má platiteľ mzdy povinnosť vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného a zadržané na základe príkazu na začatie exekúcie a ďalej mu priebežne vyplácať zrážané sumy bez toho, aby sa už zadržiavali.

Platiteľovi mzdy zákon nepriznáva procesné oprávnenie brániť sa proti takýmto úkonom, hoci môžu byť administratívne náročné, resp. pri väčšom počte povinných aj nákladné. Nemôže argumentovať ani tým, že takáto činnosť nepatrí k jeho úlohám, alebo k predmetu podnikania a zákon platiteľovi mzdy ani nepriznáva nárok na odmenu za tieto úkony. Navyše neplnenie, prípadne riadne neplnenie týchto povinností je v zmysle zákona sankcionovateľné.

V praxi sa môže stať, že zamestnanec sa stane dočasne práceneschopný aj v čase, kedy sa zrážkami z jeho mzdy vykonáva exekúcia. Za predpokladu, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako desať dní, ukladá zákon platiteľovi mzdy povinnosť oznámiť túto skutočnosť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca. Platiteľ mzdy je súčasne povinný exekútora informovať o tom, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. Uvedená povinnosť je daná z dôvodu, že exekútor následne po tomto oznámení doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, a teda zrážkam bude podliehať aj dávka nemocenského poistenia. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vykonáva zrážky zo mzdy opäť platiteľ mzdy, a preto skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti platiteľ mzdy musí bez zbytočného odkladu oznámiť exekútorovi.

Rovnaké pravidlo ako v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti povinného zamestnanca platí aj v prípade nástupu zamestnankyne na materskú dovolenku a  v prípade nástupu zamestnankyne alebo zamestnanca na rodičovskú dovolenku. Teda platiteľ mzdy ohlási exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, skutočnosť, že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku alebo že zamestnanec alebo zamestnankyňa nastúpili na rodičovskú dovolenku a informuje ho o tom, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské, resp. rodičovské. Po ukončení materskej, prípadne rodičovskej dovolenky platiteľ mzdy opäť ohlási jej ukončenie a nástup zamestnankyne, alebo zamestnanca späť do zamestnania exekútorovi.

V súlade so zásadami exekučného konania, zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva. Exekúcia sa vykoná do výšky prisúdenej pohľadávky, jej príslušenstva, trov predchádzajúceho konania, na základe ktorého vznikol exekučný titul a tiež trov exekúcie.

Základom pre vykonávanie zrážok zo mzdy je čistá mzda, ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie. Do čistej mzdy sa započítavajú tiež čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. V rámci negatívneho vymedzenia zákon uvádza, že do čistej mzdy sa nezapočítavajú sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

POVINNÉMU SA NESMIE ZRAZIŤ Z MESAČNEJ MZDY TZV. ZÁKLADNÁ SUMA, ktorá je určená povinnému a jeho manželke/manželovi, ako aj ďalším osobám, voči ktorým si plní zákonnú vyživovaciu povinnosť. Určenie základnej sumy je pre povinného motiváciou, aby pracoval bez obáv, že všetko, čo dostane ako mzdu, bude zrazené v prospech oprávneného. Spôsob výpočtu základnej sumy ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov. Dané nariadenie ustanovuje niekoľko pravidiel, ktorými je potrebné sa riadiť pri výpočte rozsahu zrážok. Patria k nim predovšetkým tieto:

•    základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 140 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu (podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky

•    na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky (rovnako to platí aj na manžela/manželku povinného, ktorý má samostatný príjem)

•    ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, k základnej sume započíta sa 25 % zo životného minima na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne

•    ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky

•    suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je trojnásobok sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu (do 30. júna 2023 suma 234,42 eur)  platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Z ČISTEJ MZDY, KTORÁ OSTANE PO ODPOČÍTANÍ ZÁKLADNEJ SUMY podľa vykonávacieho nariadenia vlády a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Z uvedeného zákon upravuje výnimku týkajúcu sa prednostných pohľadávok, na ktoré sa zrážajú dve tretiny. Pritom platí, že prednostné pohľadávky sa uspokojujú najskôr z druhej tretiny a až následne, ak druhá tretina na ich úhradu nepostačuje, uspokojujú sa z prvej tretiny spolu s ostatným pohľadávkami. Z prvej tretiny sa teda uspokojujú všetky pohľadávky oprávnených bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú prednostné. Z druhej tretiny je možné zrážať výlučne len na prednostné pohľadávky, ktoré sú taxatívne vymedzené zákonom, čo znamená, že ich výpočet je daný presne a nie je možné ich okruh zužovať, ani rozširovať. Nemožno ich rozširovať ani na základe dohody medzi oprávneným a povinným.

Prednostnými pohľadávkami podľa zákona sú

•    pohľadávky výživného

•    pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví

•    pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi

•    pohľadávky náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným, pohľadávky trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby, zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody a zavinených trov výkonu trestu odňatia slobody voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným

•    pohľadávky daní, poplatkov a ciel

•    pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia

•    pohľadávky na preplatkoch na prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti

•    pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu

•    súdne pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Je dôležité vedieť, že výživné je nielen prednostná pohľadávka, ale je to pohľadávka s absolútnym právom prednosti, ktorá sa uspokojuje najprv, a to bez ohľadu na získané poradie určené dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie. Výživné je prednostnou pohľadávkou bez toho, aby sa rozlišoval právny dôvod výživného a oprávnená osoba. Podmienkou však je, aby išlo o výživné podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.

Nie je vylúčené, aby sa zrážky zo mzdy vykonávali nielen na vymoženie jednej pohľadávky, ale niekoľkých pohľadávok súčasne. V takom prípade sa uplatnia tri základné pravidlá.

Podľa prvého pravidla pri vykonávaní zrážok zo mzdy na vymoženie viacerých pohľadávok platí, že jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa ich poradia, pričom nie je rozhodujúce, či ide o prednostné pohľadávky (samozrejme len za predpokladu, ak sa tieto pohľadávky neuspokojili z druhej tretiny), alebo o neprednostné pohľadávky. Uplatňuje sa tu teda zásada priority, ktorej podstatou je určenie poradia pohľadávky podľa dňa, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz podľa daňovo-právnych predpisov, colný exekučný príkaz a podobne.

Druhé pravidlo pri vykonávaní zrážok sa týka zrážok z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, ktorá slúži výlučne na uspokojovanie prednostných pohľadávok. Pri vykonávaní zrážok na prednostné pohľadávky sa okrem zásady priority uplatňuje najmä zásada prednosti, podľa ktorej sa z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy bez zreteľa na poradie uspokoja najskôr pohľadávky výživného a až potom ostatné prednostné pohľadávky. Ak je viacero pohľadávok výživného, najskôr sa uspokojí bežné výživné všetkých oprávnených a až následne nedoplatky za predchádzajúce obdobie. Nedoplatky za predchádzajúce obdobie sa uspokojujú podľa pomeru bežného výživného patriaceho jednotlivým oprávneným. Ak by sa stalo, že sumou zrazenou z druhej tretiny nie je kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku jednotlivých nedoplatkov.

Tretím pravidlom je upravený postup pri vykonávaní zrážok, ak sa platiteľovi mzdy v ten istý deň doručilo viac príkazov na začatie exekúcie. Za takejto situácie majú vymáhané pohľadávky rovnaké poradie a ak suma na ne pripadajúca nestačí na úplné uspokojenie, uspokoja sa jednotlivé pohľadávky pomerne.

Vykonanie zrážok podľa uvedených pravidiel v celom rozsahu zaťažuje platiteľa mzdy a ich porušenie, ktoré by znamenalo zvýhodnenie alebo znevýhodnenie niektorého z oprávnených, môže vyústiť do zodpovednosti platiteľa mzdy.

EXEKUČNÝ PORIADOK umožňuje vykonanie zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ale jedine za predpokladu, ak s tým povinný súhlasí. V žiadnom prípade sa však nesmie zraziť základná suma, teda ani na základe súhlasu povinného. Povinný môže súhlasiť so zrážkami zo mzdy vo väčšom rozsahu jednostranným procesným úkonom, ktorého obsahom musí byť výslovné vyjadrenie súhlasu so zrážkami vo väčšom rozsahu, určenie sumy prevyšujúcej zákonný rozsah a tiež určenie času, od kedy povinný súhlasí s týmito zrážkami. Na základe súhlasu povinného exekútor vydá príkaz na vykonávanie zrážok vo väčšom rozsahu a doručí ho platiteľovi mzdy povinného. Napriek tomu, že to zákon výslovne neupravuje, povinný môže procesným podaním adresovaným exekútorovi svoj súhlas s vykonávaním zrážok vo väčšom rozsahu kedykoľvek a bez odôvodnenia odvolať. Ak dôjde k odvolaniu súhlasu, exekútor o tom upovedomí platiteľa mzdy a prikáže, aby sa pokračovalo v zrážkach zo mzdy podľa pôvodného exekučného príkazu.

ZÁKON UKLADÁ PLATITEĽOVI MZDY OZNAMOVACIU POVINNOSŤ, podľa ktorej musí oznámiť exekútorovi, ak nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný počas troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky. Na oznámenie platiteľa mzdy sa vyžaduje, aby povinný počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov nepoberal mzdu vo výške umožňujúcej zrážky. Nepoberanie mzdy v nedostatočnej výške na vykonávanie zrážok iba v jednom alebo dvoch kalendárnych mesiacoch neovplyvňuje pokračovanie vo vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.

Platiteľ mzdy, ktorý vypláca mesačnú mzdu na dvakrát, t.j. ako preddavok a vyúčtovanie, môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Avšak výplatu zrážok oprávnenému aj v tomto prípade vykoná vždy až po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Za predpokladu, že sa príkaz na začatie exekúcie doručí platiteľovi mzdy až potom, čo už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte vyplatená nebola.

Ak by sa preddavok vyplácal za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko z poskytnutého preddavku pripadá na jednotlivé mesiace a až z takto vypočítaného mesačného preddavku sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne na jednotlivé mesiace a následne sa z mesačnej mzdy vypočítajú zrážky s konečnou platnosťou a potom sa oprávnenému vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili. Pri vyplácaní mzdy zamestnancovi za niekoľko mesiacov naraz, je potrebné vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac zvlášť. Zákon nevylučuje možnosť, aby sa oprávnený a povinný vzájomne dohodli na nižších zrážkach, než sú určené zákonom.

V prípade, ak obaja oznámia exekútorovi existenciu dohody o nižších zrážkach zo mzdy povinného, vyzve exekútor platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí. Rovnako, ako povinný má právo odvolať súhlas s vyššími zrážkami zo mzdy, aj oprávnený má právo kedykoľvek odvolať svoj súhlas s nižšími zrážkami.

Tu už nie je potrebná dohoda. Stačí, ak oprávnený oznámi exekútorovi, že naďalej s vykonávaním nižších zrážok nesúhlasí a exekútor o tejto skutočnosti upovedomí platiteľa mzdy a tiež povinného. Príkaz exekútora na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí upovedomenie exekútora, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho príkazu v plnom rozsahu.

Pri zrážkach zo mzdy, vyplatí platiteľ mzdy zrazenú sumu exekútorovi.  Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný vyplatiť, aj keď sám má voči oprávnenému peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.

Platiteľ mzdy je povinný vykonávať zrážky do času, kým pohľadávka oprávneného nie je uspokojená. K takémuto zisteniu môže platiteľ mzdy dospieť sám, alebo mu exekútor oznámi, že pohľadávka oprávneného je uspokojená. Ak by platiteľ mzdy nevykonal zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak by ich vykonal v menšom než určenom rozsahu, alebo ak by nevyplatil zrážky exekútorovi bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže za to niesť zodpovednosť.

AK SA PLATITEĽ MZDY PO DORUČENÍ PRÍKAZU NA ZAČATIE EXEKÚCIE ZMENÍ, platí, že príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na mzdu povinného aj u nového platiteľa mzdy. Vznik povinnosti nového platiteľa mzdy vykonávať zrážky zo mzdy je podmienený jeho vedomosťou o tom, že mzda povinného podlieha exekúcii. Informáciu o tom môže získať od povinného, od predchádzajúceho platiteľa mzdy, alebo od exekútora.

Plynulosť vykonávania exekúcie zrážkami zo mzdy zabezpečuje aj uložením povinností pre zamestnávateľov. Jednou z nich je povinnosť zamestnávateľa, ktorý prijíma zamestnanca do zamestnania, vyžiadať si od neho potvrdenie o predchádzajúcom zamestnaní. V tomto potvrdení je nutné popri iných náležitostiach uviesť tiež, či bol na mzdu zamestnanca vydaný príkaz na začatie exekúcie, ktorým exekútorom a v čí prospech.

Exekútor doručí novému platiteľovi mzdy do vlastných rúk príkaz na začatie exekúcie a zároveň ho oboznámi s doterajším priebehom exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok a uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie.

OZNAMOVACIA POVINNOSŤ POVINNÉHO. Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie. V tej istej lehote musí povinný rovnako exekútorovi oznámiť nástup do zamestnania u iného platiteľa mzdy. Paralelne s povinným musí aj platiteľ mzdy do jedného týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, že povinný u neho prestal pracovať a zároveň mu zaslať vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávnenému. Platiteľ mzdy oznámi aj to, pre ktoré pohľadávky bol vydaný príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz a aké poradie majú pohľadávky.

Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy súčasne, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na všetky jeho mzdy a zrážky zo mzdy je povinný každý platiteľ mzdy vykonávať odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie. Zrazené sumy ale môže exekútorovi vyplácať platiteľ mzdy až vtedy, keď mu bol doručený exekučný príkaz.

Zmyslom uvedeného je, aby sa pri exekúcii vykonávaním zrážok zo mzdy postihovali všetky peňažné plnenia, ktoré povinný dostáva ako mzdu, ale aj ako ostatné príjmy.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová