Exekúcia

zrážkami zo mzdy

Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, pričom jedným zo spôsobov exekúcie, ktoré zákon pripúšťa, je exekúcia zrážkami zo mzdy. Tento spôsob výkonu exekúcie postihuje nárok povinného na mzdu a na peňažné plnenia rovnocenné mzde. Aké pravidlá sa uplatnia pri vymožení viacerých pohľadávok súčasne?

AK POVINNÝ DOBROVOĽNE NESPLNÍ TO, ČO MU UKLADÁ VYKONATEĽNÉ ROZHODNUTIE (tzv. exekučný titul – ust. § 41), ktoré priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, môže podať oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v z.n.p. Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, pričom jedným zo spôsobov exekúcie, ktoré zákon pripúšťa, je exekúcia zrážkami zo mzdy (ust. § 66 a nasl.).

V PRÍPADE VÝKONU EXEKÚCIE ZRÁŽKAMI ZO MZDY exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí o začatí exekúcie oprávneného a povinného a súčasne nariadi platiteľovi mzdy povinného, aby odo dňa doručenia príkazu za začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonával z jeho mzdy určené zrážky a nevyplácal takto zrazené sumy povinnému.

Upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy je potrebné odlíšiť od príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, aj keď sa tieto procesné úkony vykonajú simultánne. Proti príkazu na začatie exekúcie sa nemôže brániť ani povinný a ani platiteľ mzdy a nie sú proti nemu prípustné ani námietky. Námietky môže podať povinný len proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

EXEKUČNÝ PRÍKAZ VYDÁ EXEKÚTOR po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, resp., ak boli podané námietky, tak po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie súdu, ktorým boli podané námietky zamietnuté.

Exekútor je povinný doručiť príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk, teda nepostačuje obyčajné doručenie. Dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy, stráca povinný právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

Odo dňa doručenia exekučného príkazu má platiteľ mzdy povinnosť vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného, pričom ich posiela oprávnenému na adresu uvedenú v príkaze na vykonanie exekúcie. Náklady spojené s týmto zasielaním si môže uplatňovať len voči povinnému, ale nie voči oprávnenému. Nie je však vylúčené, aby si oprávnený preberal zrazené sumy priamo u platiteľa mzdy, čím by nevznikli náklady spojené so zasielaním.

Platiteľovi mzdy zákon nepriznáva procesné oprávnenie brániť sa proti takýmto úkonom, hoci sú administratívne náročné, resp. pri väčšom počte povinných môžu byť aj nákladné. Nemôže argumentovať ani tým, že takáto činnosť nepatrí k jeho úlohám, alebo k predmetu podnikania a zákon platiteľ mzdy ani nepriznáva nárok na odmenu za tieto úkony. Navyše neplnenie, prípadne riadne neplnenie týchto povinností je v zmysle zákona sankcionovateľné.

Nie je nezvyčajné, že zamestnanec sa stane dočasne práceneschopný aj v čase, kedy sa zrážkami z jeho mzdy vykonáva exekúcia. Za predpokladu, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako desať dní, ukladá zákon platiteľovi mzdy povinnosť oznámiť túto skutočnosť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca. Platiteľ mzdy je súčasne povinný exekútora informovať o tom, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. Uvedená povinnosť je daná z dôvodu, že exekútor následne po tomto oznámení doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, a teda zrážkam bude podliehať aj dávka nemocenského poistenia. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vykonáva zrážky zo mzdy opäť platiteľ mzdy, a preto skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti platiteľ mzdy musí bez zbytočného odkladu oznámiť exekútorovi.

Rovnaké pravidlo platí aj v prípade nástupu zamestnankyne na materskú dovolenku a v prípade nástupu zamestnankyne alebo zamestnanca na rodičovskú dovolenku. Teda platiteľ mzdy ohlási exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, skutočnosť, že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku alebo, že zamestnanec alebo zamestnankyňa nastúpili na rodičovskú dovolenku a informuje ho o tom, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské, resp. rodičovské. Po ukončení materskej, prípadne rodičovskej dovolenky platiteľ mzdy opäť ohlási jej ukončenie a nástup zamestnankyne, alebo zamestnanca späť do zamestnania exekútorovi.

ZÁKLADOM PRE VYKONÁVANIE ZRÁŽOK ZO MZDY JE ČISTÁ MZDA, ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie. Do čistej mzdy sa započítavajú tiež čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Do čistej mzdy sa nezapočítavajú prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná suma, ktorá je určená povinnému a jeho manželke/manželovi, ako aj ďalším osobám, voči ktorým si plní zákonnú vyživovaciu povinnosť. Určenie základnej sumy má povinného zároveň motivovať k tomu, aby pracoval bez obáv, že všetko, čo dostane ako mzdu, bude zrazené v prospech oprávneného. Ak by nebola určená aspoň základná suma, ktorá musí byť povinnému vyplatená a mohla by sa v prospech oprávneného zraziť mzda v plnej výške, zrejme veľmi častou reakciou na výkon exekúcie zrážkami zo mzdy by bolo ukončenie pracovného pomeru zo strany povinného.

SPÔSOB VÝPOČTU ZÁKLADNEJ SUMY ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z.n.p. Dané nariadenie ustanovuje niekoľko pravidiel, ktorými je potrebné sa riadiť pri výpočte rozsahu zrážok.

Patria k nim predovšetkým tieto:

–   základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu (podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v z.n.p.) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky

–   na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky (rovnako to platí aj na manžela/manželku povinného, ktorý má samostatný príjem)

–   ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne

–   25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného

–   ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy

–   suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Suma životného minima v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v z.n.p. predstavuje v súčasnosti sumu 198,09 eura mesačne pre plnoletú fyzickú osobu.

Z čistej mzdy, ktorá ostane po odpočítaní základnej sumy podľa vykonávacieho nariadenia vlády, a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Výnimku z uvedeného predstavujú prednostné pohľadávky, na ktoré sa zrážajú dve tretiny.

Pritom platí, že prednostné pohľadávky sa uspokojujú najskôr z druhej tretiny a až následne, ak druhá tretina na ich úhradu nepostačuje, uspokojujú sa z prvej tretiny spolu s ostatným pohľadávkami. Z prvej tretiny sa teda uspokojujú všetky pohľadávky oprávnených bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú prednostné. Z druhej tretiny je možné zrážať výlučne len na prednostné pohľadávky, ktoré sú taxatívne vymedzené zákonom, čo znamená, že ich výpočet je daný presne a zákon nedovoľuje ich okruh zužovať, alebo rozširovať. Nemožno ich rozširovať ani na základe dohody medzi oprávneným a povinným.

Prednostnými podľa zákona sú pohľadávky

•    výživného

•    náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví

•    náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi

•    daní, poplatkov a ciel

•    na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia

•    na preplatkoch na prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti

•    úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu.

Je dôležité vedieť, že výživné je nielen prednostná pohľadávka, ale je to pohľadávka s absolútnym právom prednosti, ktorá sa uspokojuje najprv, a to bez ohľadu na získané poradie určené dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie. Výživné je prednostnou pohľadávkou bez toho, aby sa rozlišoval právny dôvod výživného a oprávnená osoba. Podmienkou však je, aby išlo o výživné podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v z.n.p.

V praxi sa môže stať, že zrážky zo mzdy sa nevykonávajú len na vymoženie jednej pohľadávky, ale niekoľkých pohľadávok súčasne. V takom prípade sa uplatnia tri základné pravidlá.

PODĽA PRVÉHO PRAVIDLA PRI VYKONÁVANÍ ZRÁŽOK ZO MZDY na vymoženie viacerých pohľadávok platí, že jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa ich poradia, pričom nie je rozhodujúce, či ide o prednostné pohľadávky (samozrejme len za predpokladu, ak sa tieto pohľadávky neuspokojili z druhej tretiny), alebo o neprednostné pohľadávky. Uplatňuje sa tu teda zásada priority, ktorej podstatou je určenie poradia pohľadávky podľa dňa, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz podľa daňovo-právnych predpisov, colný exekučný príkaz a podobne.

DRUHÉ PRAVIDLO PRI VYKONÁVANÍ ZRÁŽOK sa týka zrážok z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, ktorá slúži výlučne na uspokojovanie prednostných pohľadávok. Pri vykonávaní zrážok na prednostné pohľadávky sa okrem zásady priority uplatňuje najmä zásada prednosti, podľa ktorej sa z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy bez zreteľa na poradie uspokoja najskôr pohľadávky výživného a až potom ostatné prednostné pohľadávky. Ak je viacero pohľadávok výživného, najskôr sa uspokojí bežné výživné všetkých oprávnených a až následne nedoplatky za predchádzajúce obdobie. Nedoplatky za predchádzajúce obdobie sa uspokojujú podľa pomeru bežného výživného patriaceho jednotlivým oprávneným. Ak by sa stalo, že sumou zrazenou z druhej tretiny nie je kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku jednotlivých nedoplatkov.

TRETÍM PRAVIDLOM JE UPRAVENÝ POSTUP PRI VYKONÁVANÍ ZRÁŽOK, ak sa platiteľovi mzdy v ten istý deň doručilo viac príkazov na začatie exekúcie. Za takejto situácie majú vymáhané pohľadávky rovnaké poradie a ak suma na ne pripadajúca nestačí na úplné uspokojenie, uspokoja sa jednotlivé pohľadávky pomerne. Vykonanie zrážok podľa uvedených pravidiel v celom rozsahu zaťažuje platiteľa mzdy a ich porušenie, ktoré by znamenalo zvýhodnenie alebo znevýhodnenie niektorého oprávneného, môže vyústiť do zodpovednosti platiteľa mzdy.

EXEKUČNÝ PORIADOK umožňuje vykonanie zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ale jedine za predpokladu, ak s tým povinný súhlasí. V žiadnom prípade sa však nesmie zraziť základná suma, teda ani na základe súhlasu povinného. Povinný môže súhlasiť so zrážkami zo mzdy vo väčšom rozsahu jednostranným procesným úkonom, ktorého obsahom musí byť výslovné vyjadrenie súhlasu so zrážkami vo väčšom rozsahu, určenie sumy prevyšujúcej zákonný rozsah a tiež určenie času, od kedy povinný súhlasí s týmito zrážkami. Na základe súhlasu povinného exekútor vydá príkaz na vykonávanie zrážok vo väčšom rozsahu a doručí ho platiteľovi mzdy povinného. Povinný môže procesným podaním adresovaným exekútorovi svoj súhlas s vykonávaním zrážok vo väčšom rozsahu kedykoľvek a bez odôvodnenia odvolať. Ak dôjde k odvolaniu súhlasu, exekútor o tom upovedomí platiteľa mzdy a prikáže, aby sa pokračovalo v zrážkach zo mzdy podľa pôvodného exekučného príkazu.

ZÁKON UKLADÁ PLATITEĽOVI MZDY OZNAMOVACIU POVINNOSŤ, podľa ktorej musí oznámiť exekútorovi, ak nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný počas troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky. Na oznámenie platiteľa mzdy sa vyžaduje, aby povinný počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov nepoberal mzdu vo výške umožňujúcej zrážky. Nepoberanie mzdy v nedostatočnej výške na vykonávanie zrážok iba v jednom alebo dvoch kalendárnych mesiacoch neovplyvňuje pokračovanie vo vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.

Platiteľ mzdy, ktorý vypláca mesačnú mzdu na dvakrát, t.j. ako preddavok a vyúčtovanie, môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Avšak výplatu zrážok oprávnenému aj v tomto prípade vykoná vždy až po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

Za predpokladu, že sa príkaz na začatie exekúcie doručí platiteľovi mzdy až potom, čo už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte vyplatená nebola.

Ak by sa preddavok vyplácal za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko z poskytnutého preddavku pripadá na jednotlivé mesiace a až z takto vypočítaného mesačného preddavku sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne na jednotlivé mesiace a následne sa z mesačnej mzdy vypočítajú zrážky s konečnou platnosťou a potom sa oprávnenému vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili. Pri vyplácaní mzdy zamestnancovi za niekoľko mesiacov naraz, je potrebné vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac zvlášť.

Na návrh povinného – fyzickej osoby môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre jeho rodinných príslušníkov obzvlášť nepriaznivé následky a zároveň oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Ak súd takto povolí odklad exekúcie, je exekútor povinný v lehote troch dní odo dňa doručenia rozhodnutia upovedomiť o tom platiteľa mzdy a ten po doručení upovedomenia prestane do času doručenia príkazu na pokračovanie v zrážkach, vykonávať zrážky zo mzdy povinného. Súd môže povoliť odklad exekúcie aj bez návrhu, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. V takom prípade platiteľ mzdy vykonáva zrážky aj naďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, až kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd napokon exekúciu zastaví, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.

PRI ZRÁŽKACH ZO MZDY, vyplatí platiteľ mzdy zrazenú sumu priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť viacerým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu zrazenej sumy oprávneným vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.

Okrem toho zákon platiteľovi mzdy, ktorý má najväčšiu zodpovednosť za zrážanie súm, poskytuje možnosť preniesť túto zodpovednosť na exekútora, ak má platiteľ mzdy pochybnosti o správnosti vypočítaní zrážok, a to najmä v zložitých prípadoch.

Platiteľ mzdy, ale aj povinný a oprávnený, môže požiadať exekútora, aby autoritatívne určil, aká suma sa má v príslušnom období zraziť zo mzdy povinného, a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich.

Platiteľ mzdy je povinný vykonávať zrážky do času, kým pohľadávka oprávneného nie je uspokojená. K takémuto zisteniu môže platiteľ mzdy dospieť sám, alebo mu exekútor oznámi, že pohľadávka oprávneného je uspokojená. Ak by platiteľ mzdy prestal vykonávať zrážky skôr, než je pohľadávka oprávneného uspokojená, môže za to niesť zodpovednosť.

V praxi sa môže často stať, že sa platiteľ mzdy po doručení príkazu na začatie exekúcie zmení. Platí, že príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na mzdu povinného aj u nového platiteľa mzdy. Vznik povinnosti nového platiteľa mzdy vykonávať zrážky zo mzdy je podmienený jeho vedomosťou o tom, že mzda povinného podlieha exekúcii. Informáciu o tom môže získať od povinného.

Exekútor doručí novému platiteľovi mzdy do vlastných rúk príkaz na začatie exekúcie a zároveň ho oboznámi s doterajším priebehom exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok a uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie.

Exekútor prikáže novému platiteľovi mzdy, aby odo dňa, keď sa mu príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.

AK POVINNÝ PRESTAL PRACOVAŤ U DOTERAJŠIEHO PLATITEĽA MZDY, musí to oznámiť do jedného týždňa exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie. V tej istej lehote musí povinný rovnako exekútorovi oznámiť nástup do zamestnania u iného platiteľa mzdy.

Paralelne s povinným musí aj platiteľ mzdy do jedného týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, že povinný u neho prestal pracovať a zároveň mu zaslať vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávnenému. Platiteľ mzdy oznámi aj to, pre ktoré pohľadávky bol vydaný príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz a aké poradie majú pohľadávky.

AK POVINNÝ POBERÁ MZDU OD NIEKOĽKÝCH PLATITEĽOV MZDY SÚČASNE, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie na všetky jeho mzdy a zrážky zo mzdy je povinný každý platiteľ mzdy vykonávať odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie.

Platitelia mzdy pri začatí exekúcie a vykonávaní exekúcie postupujú rovnako, ako je to pri jedinom platiteľovi mzdy. Zásadný rozdiel oproti jedinému platiteľovi mzdy spočíva v tom, že pri viacerých platiteľoch mzdy už v príkaze na začatie exekúcie určí exekútor, akú časť základnej sumy nesmie konkrétny platiteľ mzdy povinnému zrážať. Keby však príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Exekútor potom nanovo určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Keď zrážky zo mzdy vykonávajú viacerí platitelia mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy exekútorovi. Exekútor preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného a až potom vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému.

JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová

Exekučný titul

§ 41 zákona č. 233/1995 Z. z.
cit. na strane 26

(1) Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b) cudzieho exekučného titulu,

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených,

f)  vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste,

g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,

h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i)  iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j)  dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

(3) Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

(4) Na exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje ustanovenie § 39 ods. 3, § 42 ods. 4, § 44 ods. 6 a 7, § 56 ods. 2 až 4 a 6 a § 57 ods. 1 písm. g).

Námietky proti exekúcii

§ 50 zákona č. 233/1995 Z. z.

(1) Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

(2) Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

(3) Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

(4) Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

(5) Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

6) Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní...