Evidencia pobytu občanov
Evidenciu fyzických osôb v rozsahu plnenia svojich úloh využívajú orgány štátnej správy, súdy, banky, centrálny depozitár cenných papierov, pošty, podniky poskytujúcemu elektronické komunikačné siete alebo služby, obce, vyššie územné celky a iné orgány verejnej moci, zdravotné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti, fyzické a právnické osoby, ak im bola zverená pôsobnosť v oblasti verejnej správy podľa osobitných predpisov, ako aj iné členské štáty Európskej únie alebo tretie štáty, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Vymedzenie základných pojmov
Pobytom (na účely evidencie pobytu občanov) sa rozumie trvalý a prechodný pobyt.
Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.
Prechodný pobyt je pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní; prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území SR trvať viac ako 90 dní.
Ohlasovňa je miesto, v ktorom občan hlási začiatok a skončenie svojho pobytu obci (v hlavnom meste SR Bratislave a v meste Košice mestskej časti a vo vojenskom obvode príslušnému úradu)
Centrálna ohlasovňa je informačný systém verejnej správy, prostredníctvom ktorého občan môže hlásiť pobyt a žiadať potvrdenie o pobyte ohlasovňu, ktorá je pripojená na centrálnu ohlasovňu. Správcom centrálnej ohlasovne je Ministerstvo vnútra SR (ďalej len „ministerstvo“). Ministerstvo zverejňuje zoznam ohlasovní pripojených na centrálnu ohlasovňu na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli verejnej správy.
Register je informačným systémom verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch SR, na ktorých základe možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené týmto zákonom. Register tvorí centrálna evidencia obyvateľov SR, ktorú vedie ministerstvo.
Register fyzických osôb obsahuje údaje o občanoch s trvalým pobytom (aj bez trvalého pobytu) na území SR, o cudzincoch prihlásených na pobyt (aj bez pobytu) na území SR a o cudzincoch, ktorým bol udelený azyl na území SR.
Zákon vo svojej novelizovanej podobe upravuje:
– práva a povinnosti občanov SR pri hlásení ich pobytu
– práva a povinnosti obcí pri vedení evidencie pobytu občanov
– zriadenie registra obyvateľov SR, centrálnej ohlasovne a registra fyzických osôb
– úlohy štátnych orgánov a obcí súvisiace s vedením registra, registra fyzických osôb a centrálnej ohlasovne,
– poskytovanie údajov z evidencie pobytu občanov, z registra, registra fyzických osôb a centrálnej ohlasovne.
Každá ohlasovňa v evidencii pobytu občanov vedie údaje, tak ako ich taxatívne určuje ustanovenie § 11 zákona a to:
a) meno, priezvisko a rodné priezvisko,
b) dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,
c) rodné číslo,
d) národnosť a akademický titul, ak ich občan uvedie,
e) okres pobytu,
f) obec pobytu,
g) časť obce,
h) ulicu, ak sa obec člení na ulice,
i) súpisné číslo a orientačné číslo domu a číslo bytu, ak sa dom člení na byty,
j) druh pobytu,
k) predchádzajúci trvalý pobyt v rozsahu podľa písmen e) až i),
l) dobu prechodného pobytu,
m) ak ide o občanov cestujúcich do zahraničia na viac ako 90 dní, štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu,
n) ak ide o občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, štát a miesto pobytu.
Práva a povinnosti občanov pri hlásení ich pobytu
Trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ktorý sa trvalo zdržiava na území SR. Občan je pri hlásení trvalého pobytu povinný vyplniť a podpísať prihlasovací lístok na trvalý pobyt, v ktorom uvedie:
– meno, priezvisko a rodné priezvisko,
– dátum, miesto, okres a štát narodenia,
– ak sa občan narodil v zahraničí, rodné číslo, adresu nového trvalého pobytu v rozsahu podľa § 11 písm. e) až i) zákona, adresu predchádzajúceho trvalého pobytu ak nejde o občana podľa § 5 zákona, dátum a podpis,
– trvalý pobyt a údaje týkajúce sa vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti v tomto rozsahu:
– údaje podľa § 11 písm. e) až i), ak ide o fyzickú osobu,
– názov, identifikačné číslo, sídlo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v jej mene, ak ide o právnickú osobu
Zákon vo svojich ustanoveniach ďalej rieši prípady prihlásenia osôb v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sú celoročne umiestnení, ako aj detí do 15 rokov, osôb zdravotne postihnutých, osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony a ich zákonných a splnomocnených zástupcov. Zákon umožňuje, aby za členov rodiny, príp. za iných občanov žijúcich v ich domácnosti, oznamovaciu povinnosť hlásenia trvalého pobytu vykonal jeden z jej členov rodiny.
Za občana, ktorý je povinný hlásiť trvalý pobyt, môže túto povinnosť splniť ním splnomocnený zástupca. Splnomocnený zástupca predkladá ohlasovni pobytu svoj občiansky preukaz a splnomocnenie s osvedčeným podpisom splnomocniteľa a za občana, ktorého pobyt hlási a predkladá ohlasovni príslušné, doklady tak ako sú uvedené v zákone.
V našej spoločnosti sa nachádzajú občania, ktorým z rôznych dôvodov bol zrušený trvalý pobyt (právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení užívacieho práva a pod.), nemajú vlastnú domácnosť, sú bez miesta trvalého bydliska. V týchto prípadoch sa môžu prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa v tom čase zdržiavajú. Ohlasovni predložia platný občiansky preukaz alebo platný cestovný pas, príp. osvedčenie o štátnom občianstve SR, ak nemajú občiansky preukaz ani potvrdenie o jeho strate, odcudzení alebo zničení. Zákon v ustanoveniach § 5, § 6 a § 7 zákona určuje, v ktorých prípadoch ohlasovňa zruší záznam o trvalom pobyte.
Prechodný pobyt je pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní; prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území SR trvať viac ako 90 dní. Občan má právo ohlásiť ohlasovni v mieste prechodného pobytu začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu. Pri hlásení prechodného pobytu je občan povinný predložiť doklady podľa § 3 ods. 8 písm. a), c) a d) zákona. Občan trvalo žijúci v zahraničí predkladá namiesto občianskeho preukazu platný cestovný doklad SR.
Kompetencie orgánov vyplývajúce zo zákona. Ministerstvo riadi výkon štátnej správy na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra. Činnosť obcí, mestských častí hlavného mesta SR Bratislava a mestských častí mesta Košice, na úseku hlásenia, evidencie pobytu občanov a registra je preneseným výkonom štátnej správy.
Na postup štátnych orgánov, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb a na ich úkony vykonávané podľa tohto zákona sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní.
Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov oprávnené spracúvať osobné údaje uvedené v § 11, § 15 až § 17, § 23b a § 24 ods. 1 zákona.
Kontrola a opatrenia proti nečinnosti. Kontrolnú činnosť na úseku hlásenia pobytu vykonávajú okresné úrady a ministerstvo. Okresný úrad vykonáva v ohlasovniach vo svojom územnom obvode kontrolu najmenej jedenkrát za rok. Je povinný každoročne predložiť ministerstvu správu o vykonaní kontroly, o zistených nedostatkoch a o opatreniach uložených na ich odstránenie za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr do 31. marca.
Ak ohlasovňa alebo zariadenie sociálnych služieb nesplnia svoje povinnosti podľa § 3 ods. 9, § 7 ods. 1 alebo § 10 zákona, zabezpečí bezodkladne splnenie uvedených povinností okresné riaditeľstvo Policajného zboru, v ktorého územnom obvode je ohlasovňa alebo sídlo zariadenia sociálnych služieb.
V zákone o pobyte občanov významný prínos predstavuje zriadenie centrálnej ohlasovne ako elektronickej služby, ktorá umožňuje občanom prihlasovanie a odhlasovanie z pobytu prostredníctvom využitia internetu. Vzniká tak nový procesný model pre nové procesy realizácie agendy hlásenia a evidencie pobytu občanov.
JUDr. Ján Kašiar
